Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 7, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 11P/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615204833
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6615204833.5

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim vo veci starostlivosti o maloleté deti
F. T., nar. XX.XX.XXXX a C. T., nar. XX.XX.XXXX, obidve deti bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., deti
rodičov matky E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Á. XX, štátnej občianky SR a otca I. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Á. XX, štátneho občana SR, v konaní o zvýšenie výživného na maloleté deti takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/109/2010-28 zo dňa 22.03.2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.03.2010 vo výroku o výživnom tak, že otcovi I. G., nar.
XX.XX.XXXX s a z v y š u j e výživné na maloletú F. T., nar. XX.XX.XXXX a maloletú C. T., nar.
XX.XX.XXXX z mesačného výživného vo výške 30,- Eur na každé dieťa zvlášť, na výživné vo výške
50,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, počnúc mesiacom máj 2015; takto určené výživné je splatné
k rukám matky E. G., nar. XX.XX.XXXX vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Zameškané výživné za mesiac máj 2015 až december 2015 v sume 320,- Eur súd p o v o ľ u j e otcovi
splácať v mesačných splátkach vo výške 40,- Eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania,
pod následkom straty výhody mesačných splátok.

o d ô v o d n e n i e :

Matka v návrhu žiadala zvýšiť výživné na svoje maloleté deti F. a C. zo sumy 30,- Eur na sumu

50,-Eur mesačne, na každé dieťa zvlášť. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 11P/109/2010 zo dňa 22.032.010, súd zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec, č. k.
P/357/1998-13 zo dňa 31.01.2000 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletých detí na sumu 30,-
Eur mesačne na každé dieťa zvlášť počnúc právoplatnosťou rozsudku. Od poslednej úpravy vyživovacej
povinností otca k maloletým deťom nastala zmena pomerov na strane maloletých detí, konkrétne s
výchovou maloletej C. má matka zvýšené výdavky, nakoľko maloletá má zdravotné problémy v dôsledku

ktorých si nemôže plniť povinnú školskú dochádzku. Tieto skutočnosti matka preukázala lekárskymi
správami od ošetrujúcej lekárky maloletej E.. L. P.. Mesačné výdavky na lieky matka vyčíslila v sume
približne 30,- Eur. Taktiež má zvýšené výdavky na ošatenie a stravu. Maloletá F. má 16 rokov, po
ukončení povinnej školskej dochádzky tiež zostala doma a aj na jej výchovu a výživu má matka zvýšené
náklady, napr. na ošatenie, stravu, hygienické potreby. Matka je t. č. na rodičovskej dovolenke a jej
jediným príjmom je rodičovský príspevok a rodinné prídavky na deväť maloletých detí spolu v sume

360,-Eur. V spoločnej domácnosti matka žije so svojimi maloletými deťmi a exmanželom U. G., ktorý
je nezamestnaný, privyrába si príležitostnými prácami v dedine, jeho mesačný príjem je cca 200,-Eur.
Medzi pravidelné mesačné výdavky zahrnula cestovné pre deti v sume 60,-Eur, voda 30,-Eur, hygienické
pomôcky, plienky v sume 50,-Eur. Zo zvyšného príjmu cca 520,-Eur matka zabezpečuje stravu pre
jedenásťčlennú rodinu, na jeden deň má k dispozícii cca 17,-Eur.

Rodičovské práva a povinnosti k maloletej F. T. a C. T. tunajší súd upravil rozsudkom č. k. P 357/98-13
zo dňa 31.01.2000, ktorým maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Súd otcovi výživné namaloleté deti neurčil. Rozsudkom č. k. 11P/109/2010-28 zo dňa 22.03.2010 súd zmenil rozsudok č. k.
P 357/98-13 zo dňa 31.01.2000 vo výroku o výživnom tak, že otcovi určil povinnosť prispievať na výživu
maloletých detí výživným v sume 30,-Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, počnúc právoplatnosťou

rozsudku.

Podľa podanej správy kolízneho opatrovníka zo dňa 25.05.2015 (č. l. 19) matka vychováva spolu osem
maloletých detí, ktoré žijú spolu s ňou a jej druhom v bytovke v obci Á.. Majú prenajatý 3-izbový byt,
ktorý je v dezolátnom stave a v nevyhovujúcich hygienických podmienkach. Z troch izieb je obývateľná

len jedna, v ktorej je osadený sporák na pevné palivo. V byte sa nachádza nefunkčné hygienické
zariadenie, nakoľko bytovka je odpojená od vody. Výdavky za elektrinu mesačne činia 20,-Eur. Matka
je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur a prídavku na deti spolu vo výške 188,-
Eur. Otec I. G. nereagoval na výzvy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. nereagoval. Podľa matky
by sa mal zdržiavať v Spolkovej republike F., kde si údajne našiel dobre platenú prácu. V závere správy
kolízny opatrovník navrhol súdu návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť, nakoľko je to v záujme

maloletých detí.
Podľa správy kolízneho opatrovníka zo dňa 25.11.2015 (č. l. 50 spisu) dňa 17.09.2015 bolo vykonané
šetrenie v domácnosti otca maloletých detí na adrese Á. XX. V čase šetrenia bola prítomná svokra
pána G.H. L. I., ktorá uviedla, že otec detí pracuje v F.. Dňa 24.11.2015 otec maloletých detí telefonicky
kontaktoval úrad, uviedol, že je otcom maloletej F. a C. T., má vedomosť o podanom návrhu matky na

zvýšenie výživného na maloleté deti, zároveň potvrdil, že je t. č. zamestnaný a pracuje dlhodobo v F..

Otec maloletých detí sa na pojednávanie dňa 07.01.2016 nedostavil, doručenie predvolania mal
vykázané dňa 24.12.2015, preto súd podľa § 101 ods. 2 O. s. p. nariadil pojednávanie v jeho
neprítomnosti.

Matka maloletých detí na pojednávaní dňa 07.01.2016 žiadala podanému návrhu vyhovieť, pretože
naposledy bolo výživné určené v roku 2010. Poukázala na lekárske správy nachádzajúce sa v spise
a žiadala, aby otec maloletých detí bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 50,- Eur mesačne
na každé dieťa zvlášť, počnúc mesiacom máj 2015, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Uviedla, že otec počas vianočných sviatkov nebol za maloletými deťmi, nič im nekúpil a mimo výživného
na výchovu detí neprispel. Otec maloletých detí býva sám so svojom družkou. Okrem maloletej F. a
C. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jej jediným príjmom je rodičovský príspevok podľa predloženého
potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Toho času je na materskej dovolenke a čaká ďalšie
dieťa s iným mužom.

Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 07.01.2016 trval na podaných písomných správach. Navrhol
výživné na maloleté deti zvýšiť, pretože je to v ich záujme. U otca maloletých detí sa nepodarilo prešetriť
pomery, pretože tento sa v čase šetrení nachádzal v zahraničí v F..

Dokazovanie súd vo veci vykonal výsluchom matky maloletých detí a kolíznej opatrovníčky,
oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, prečítaním písomného návrhu na zvýšenie výživného
zo dňa 13.04.2015, lekárskeho nálezu zo dňa 02.09.2014, rodných listov maloletých detí, odpovede na
výzvu zo dňa 04.05.2015, zaslania správy z prešetrenia pomerov zo dňa 25.05.2015, odstúpenia spisu
zo dňa 08.06.2015, šetrenia k pobytu - zaslanie zo dňa 11.06.2015, doručenia zásielky - zaslanie zo dňa

23.07.2015, žiadosti o podanie správy - odpoveď zo dňa 28.08.2015, správy z prešetrenia pomerov zo
dňa 25.11.2015, žiadosti o doručenie súdnej zásielky - zaslanie zo dňa 23.11.2015.

Na základe § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností , možností a
majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 75 ods. 1 a 2 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Ustanovenie § 76 ods. 1 Zákona o rodine upravuje, že výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

V zmysle § 77 ods. 1, 2 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé

opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Na základe § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné

len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s ustanoveniami zákona o rodine mal súd preukázané,
že matkou navrhovaná výška výživného je vzhľadom na preukázané potreby maloletých detí, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca detí primeraná.

Zospisutunajšiehosúdusp.zn.11P/109/2010súdzistil,žeotcovibolarozsudkomč.k.11P/109/2010-28
zo dňa 22.03.2010 určená vyživovacia povinnosť na maloleté deti vo výške 30,-Eur mesačne, na každé
dieťa zvlášť. V čase rozhodovania súdu v predmetnom konaní otec pracoval ako koordinátor a jeho
príjem činil cca 267,-Eur mesačne.
Preurčenievýškyvýživnéhojerozhodujúcipríjempovinnejosobyvčaserozhodovaniasúdu.Príjemotca

včaserozhodovaniavkonanísp.zn.11P/22/2015súdunebolznámy,avšakmaldostatočnepreukázané,
že otec maloletých detí je zamestnaný, pracuje dlhodobo v F..
Súd zároveň v zmysle § 75 ods. 1 a 2 zákona o rodine prihliadal aj na odôvodnené potreby oprávneného,
t. j. maloletej F. a C.. Maloletá C. má zdravotné problémy, je u nej potvrdená stredná mentálna retardácia
(imbecilita), sekundárne poruchy správania a učenia. V dôsledku zdravotného postihnutia si t. č. neplní

povinnú školskú dochádzku, je pod dohľadom klinického psychológa H.. I. A. a detského psychiatra E..
L. S.. V dôsledku zdravotného postihnutia dcéry má matka zvýšené výdavky na lieky, ktoré vyčíslila v
sume 30,-Eur mesačne. Maloletá F. má tiež poruchy správania a učenia, v dôsledku ktorých po ukončení
povinnej školskej dochádzky v štúdiu nepokračovala. Okrem maloletej F. a C. má matka ešte vyživovaciu
povinnosť k ďalším šiestim maloletým deťom. Otec okrem vyživovacej povinnosti k maloletej F. a C.

ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Otec sa v konaní k návrhu matky na zvýšenie výživného nevyjadril, na výzvy súdu neodpovedal,
nereagoval ani na výzvy kolízneho opatrovníka. Vykonaným dokazovaním mal súd však preukázané,
že pracuje v F. a má stály príjem.
Na základe uvedených skutočností sa súd stotožnil s navrhnutou výškou výživného a otca zaviazal

prispievať na výživu maloletých detí výživným v sume 50,-Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, počnúc
mesiacom máj 2015. Zároveň súd rozhodol o zameškanom výživnom na maloleté deti za mesiac máj
2015 až december 2015 v sume 320,-Eur, ktoré súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo
výške 40,- Eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody
mesačných splátok.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Matka a kolízny opatrovník, osobne prítomní na pojednávaní, na ktorom bol verejne vyhlásený výrok
rozsudku, sa po jeho vyhlásení vzdali práva podať proti nemu odvolanie.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.