Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 3, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/125/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113231979
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113231979.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcov: 1. K. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Č. XXXX/X, XXX XX O.Á. C. A., 2. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX,
XXX XX O.Á. C. A., 3. W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/X, XXX XX O. C. A., t.č. D. XX, XXX
XX A. T., právne zastúpený JUDr. Mariánom Kollárom, advokátom, Mnoheľova 22, 058 01 Poprad proti
žalovaným: 1. Y.. X.. M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXXX/XX, M., právne zastúpenému: JUDr.
Ing. Michal Juhás, advokát, Myslavská 644/190/A, 040 16 Košice, 2. S. V., rod. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. O. XXX/X, XXX XX O., o určenie neplatnosti listiny o vydedení a iné, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 4.11.2013 sa žalobcovia v 1.-3. rade domáhali určenia, že Notárska zápisnica
č. C. XX/XXXX zo dňa 13.2.2012 v časti listiny o vydedení je neplatná. Zároveň sa domáhali určenia,
že u žalobcu v 1. a 2. rade nie je daný dôvod vydedenia v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. a) a b)
Občianskeho zákonníka a že u žalobcu v 3. rade nie je daný dôvod vydedenia v zmysle ust. § 469a ods.
1 písm. c) Občianskeho zákonníka.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňovali tým, že žalobcovia by nepodaním
žaloby s konečnou platnosťou stratili právo dediť zo zákona ako neopomenuteľní dedičia.

Čo sa týka dôvodov vydedenia, v žalobe uviedli, že tieto neboli dané, pretože v rámci svojich možností
prejavovali záujem o poručiteľa ako o svojho otca a v rámci svojich možností mu aj pomáhali. Pokiaľ ide
o žalobcu v 3. rade, u neho dôvod vydedenia taktiež nie je daný s ohľadom na rozhodnutie NS ČR vo
veci sp. zn. 21Cdo/1065/2011, v zmysle ktorého ak bolo odsúdenie páchateľa trestného činu zahladené,
nie je možné tohto potomka vydediť z dôvodu, že bol odsúdený za úmyselný trestný čin.

Žalovaní 1. a 2. sa k žalobe písomne nevyjadrili.

Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 3.11.2014 v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu v 3. rade, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a uviedol, že klient súhlasí s tým, aby sa vo
veci pojednávalo a rozhodovalo v jeho neprítomnosti. Uvedené zopakoval aj priamo žalobca v 3. rade
W. B. na pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu, ako aj obsahom pripojeného dedičského spisu
35D/1158/2012 a zistil nasledujúce:

W. B., rod. B., nar. X.X.XXXX pre prípad svojej smrti za účasti notárky JUDr. Magdalény Šebeňovej
spísal notársku zápisnicu, ktorej obsahom je závet a listina o vydedení. Táto Notárska zápisnica má
sp. zn. C. XX/XXXX. V rámci tohto závetu a listiny o vydedení poručiteľ W. B. vydedil všetky 3 svoje
deti, a to žalobcov v 1.-3. rade. Žalobcov v 1. a 2. rade vydedil z dôvodu podľa § 469a ods. 1 písm. a)
Občianskeho zákonníka a § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka. V listine o vydedení uviedol,
že je viac ako 5 rokov vážne chorý a v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu je odkázaný na cudziu
pomoc. Zo strany jeho detí sa mu tejto pomoci nedostáva, a preto sa o neho starajú jeho súrodenci a
priatelia. Deti ho nenavštevujú a ani o jeho návštevy neprejavujú záujem, nepreberajú jeho telefonáty a
neodpovedajú ani na zasielané SMS správy, preto nepozná ani ich terajšie bydliská.

Pokiaľ ide o vydedenie žalobcu v 3. rade, to sa uskutočnilo podľa § 469a ods. 1 písm. c) Občianskeho
zákonníka, pretože žalobca v 3. rade bol odsúdený pre úmyselný trestný čin pokusu vraždy na
poručiteľovi na trest odňatia slobody v trvaní 3 a pol roka.

Z dedičského spisu sp. zn. 35D/1158/2012 súd zistil, že poručiteľ W. B. zomrel dňa X.XX.XXXX. V rámci
dedičského konania okresný súd dedičské konanie prerušil.

Dedičský súd v zmysle § 175k ods. 2 O.s.p. odkázal účastníkov konania, a to žalobcov 1.-3. ako deti
poručiteľa, aby v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podali na Okresný súd v Prešove žalobu
na určenie, že oni sú dedičmi po poručiteľovi.

Vzhľadom na to, že žalobcovia nepodali žalobu v zmysle odkazu dedičského súdu, ale podali žalobu inú,
ktorej petit bol uvedený vyššie, zisťoval súd dopytom na všetkých troch žalobcov, aký majú naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, teda na určení, že listina o vydedení je neplatná a že dôvody
vydedenia u jednotlivých žalobcov nie sú dané. Na to žalobcovia uviedli, že týmto spôsobom chcú
dosiahnuť to, že budú dediť ako potomkovia poručiteľa.

Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. - Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 175k ods. 2 O.s.p. - Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo
sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak
žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

Otázka, aká žaloba sa má podať, ak sa stane určitá skutočnosť v rámci dedičského konania spornou, je
riešená stabilnou judikatúrou. Pri rovnakej právnej úprave ako je v SR, súd chce poukázať na výstižnú
rozhodovaciu prax NS ČR. Tento napríklad vo veci sp. zn. 30Cdo/925/2002 uviedol, že predpokladom
ust. § 175k ods. 2 O.s.p., ktoré umožňuje odkázať dediča, aby žalobou uplatnil svoje dedičské právo,
zodpovedá žalobný petit buď na určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľovi, alebo že žalovaný
dedičom po poručiteľovi nie je.

NS ČR ďalej uviedol (napr. aj v rozsudku sp. zn. 30Cdo/940/2004), že žaloba podaná v zmysle ust.
§ 175k ods. 2 O.s.p. nie je určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., ale je žalobou na
určenie právnej skutočnosti, u ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu. Sporné
skutočnosti alebo právne otázky, ktoré sú pre takéto určenie významné (napr. že závet je neplatný alebo
že listina o vydedení je neplatná alebo že dôvody vydedenia nie sú dané) predstavujú iba posúdenie
predbežnej otázky, ktoré sa neuvádza vo výroku, ale iba v dôvodoch rozhodnutia. Na rozdiel od právnej
úpravy obsiahnutej skôr v § 18 Zákona č. 95/1963 Zb. teraz platný § 175k ods. 2 O.s.p. neumožňuje,
aby spôsobilým predmetom sporného konania zahájeného na základe odkazu dedičského súdu bolo
iba určenie spornej skutočnosti alebo spornej právnej otázky, hoci by bola významná pre posúdenie
dedičského práva.

Vo veci prejednávanej na NS ČR sp. zn. 30Cdo/925/2002 okresný súd ako dedičský súd odkázal
žalobcu, aby podal žalobu, že je dedičom. Žalobca v stanovenej lehote podal žalobu, ktorou požadoval
rozhodnúť, že závet a listina o vydedení sú neplatné. Žalobca však nerešpektoval výzvu súdu a nepodal
žalobu o určenie, že je dedičom po poručiteľovi. Za uvedeného stavu odvolací súd podanú žalobu na
určenie posúdil ako určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. (a neuvažoval teda o nej ako o
žalobe podľa § 175k ods. 2 O.s.p.). Žalobca potom nepreukázal, že by mal na žalobcom uplatnenom
určení naliehavý právny záujem. Žalobcom požadované určenie nemôže mať pre konanie o dedičstve
po zomrelom poručiteľovi žiadny význam, pretože predstavuje iba posúdenie predbežnej otázky. Takto
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p. odvolací súd v rámci zmeny
rozsudku súdu I. stupňa žalobu zamietol. Dovolací súd uviedol, že sporné skutočnosti alebo právne
otázky, ktoré sú pre rozhodnutie podľa § 175k ods. 2 O.s.p. významné (napr. že závet alebo listina o
vydedení sú neplatné a podobne) predstavujú iba posúdenie predbežnej otázky, ktorých dopad sa môže
prejaviť iba v dôvodoch rozhodnutia. Ak teda žaloba v posudzovanom prípade nezodpovedala žalobe
podľa § 175k ods. 2 O.s.p., odvolací súd sa tak nutne a správne za situácie žalobcom požadovaného
určenia ďalej zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady žaloby na určenie v zmysle § 80 písm.
c) O.s.p. a to s negatívnym záverom. Úvahy odvolacieho súdu o nedostatku naliehavého právneho
záujmu žalobcu na požadovanom určení je preto možno hodnotiť ako priliehavé, pričom obsah podaného
dovolania nie je ich spôsobilý spochybniť.

Okresný súd Prešov teda v prejednávanej veci konštatuje, že žalobcovia sa neriadili poučením
dedičského súdu o tom, akú žalobu podať. Dedičský súd ich odkázal na podanie žaloby podľa § 175k
ods. 2 O.s.p. a uviedol správnu formuláciu, ako by táto žaloba mala znieť. Táto žaloba teda mala znieť
tak, že žalobcovia ako deti poručiteľa sa domáhajú určenia, že sú dedičmi po ňom. Keďže takáto žaloba
podaná nebola, súd musel skúmať, či na žalobe, ako ju podali žalobcovia, je naliehavý právny záujem.

V zmysle vyššie uvedených konštantných záverov súd nemohol dospieť k inému stanovisku ako k
tomu, že na požadovanom určení týchto, vo vzťahu k určeniu, či žalobcovia sú alebo nie sú dedičmi,
predbežných otázok naliehavý právny záujem daný nie je, preto nebolo možné ich žalobe vyhovieť.

Správnosť vyššie uvedených záverov ako aj záverov NS ČR je priamo vidieť aj na prejednávanej veci.
Totižto aj keby bol napr. žalobca 3. v konaní uspel a bolo by teda uvedené, že dôvod vydedenia u neho
nie je daný, tým by jeho postavenie, či teda dedičom je alebo nie je, s konečnou platnosťou vyriešené
nebolo.

U žalobcu 3. totižto existuje dôvod dedičskej nespôsobilosti podľa § 469 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom
alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však
dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

Dedičská spôsobilosť má teda iné predpoklady ako vydedenie z dôvodu podľa § 469a ods. 1 písm. c)
Občianskeho zákonníka, pretože pre jej aplikáciu stačí dopustenie sa úmyselného trestného činu proti
poručiteľovi alebo ďalším osobám v tomto ustanovení uvedeným.

Z toho teda vyplýva, že v prípade správne podanej žaloby, teda žaloby, ktorou by sa žalobcovia domáhali
určenia, že sú dedičmi, by napr. konkrétne vo vzťahu k žalobcovi v 3. rade boli skúmané všetky otázky
majúce formu predbežných otázok vo vzťahu k tomu, či dedičom je. Teda nielen otázka či bol platne
vydedený a či je platná listina o vydedení, ale zároveň aj ďalšie otázky majúce vzťah k možnosti byť
dedičom, a to aj otázka prípadnej dedičskej nespôsobilosti.

Súd teda uzatvára, že žalobcovia nemali na požadovanom určení naliehavý právny záujem, preto
musela byť ich žaloba bez ďalšieho zamietnutá.

Len na margo veci chce súd poukázať, že nesprávny je vo všeobecnosti aj petit č. 1 žaloby, to znamená
petit, ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia, že súd určuje, že Notárska zápisnica č. C. XX/XXXX v
časti listiny o vydedení je neplatná.

Občiansky súdny poriadok ani iný zákon neumožňuje domáhať sa určenia neplatnosti notárskej
zápisnice. Notárska zápisnica je iba formou právneho úkonu, to znamená, nemožno sa domáhať

neplatnosti formy, možno sa domáhať iba neplatnosti právneho úkonu, ktorý je v tejto forme urobený. To
znamená, že v prípade prípustnosti takéhoto preskúmania tento petit mal znieť tak, že by sa žalobcovia
1.-3. domáhali určenia, že právny úkon vydedenia obsiahnutý v notárskej zápisnici č. C. XX/XXXX je
neplatný.

Vzhľadom na vyššie prezentované právne závery súdu, tento návrhy na ďalšie dokazovanie zamietol,
pretože ak súd zamieta žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nemôže sa vecou
zaoberať meritórne, k čomu navrhované dôkazy mali viesť.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd postupoval podľa § 151 ods.3 O.s.p. a vzhľadom na počet
účastníkov konania na jednej či druhej strane rozhodol, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté v
lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.