Rozhodnutie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 33T/15/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113010197
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šuťak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113010197.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom, na hlavnom pojednávaní
dňa 18.novembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
Z. G. U. X. M. A., nar. XX.X.XXXX Y. Y. X. N., trvalé bytom Ľ.,
L. XX,

j e v i n n ý, že
8.7.2011 v čase o 19.50 hod. medzi obcami B. a D., okr. J., viedol osobné
motorové vozidlo značky Toyota Prius, EVČ: J.-XXX L., na priamom úseku cesty
nedodržal bezpečnú vzdialenosť za pred ním idúcim vozidlom značky Peugeot 205, EVČ:
J.-XXX L., ktoré viedol Y. V., pretože keď ten znížil rýchlosť jazdy, vozidlo
neubrzdil a prednou časťou vozidla narazil do zadnej časti vozidla Peugeot, pričom

spolujazdkyňa na zadnom sedadle vozidla Peugeot C. L., nar. X.XX.XXXX utrpela
podvrtnutie krčnej chrbtice, ľahké pomliaždenie čela a pravého ramenného kĺbu s dobou
liečenia a práceneschopnosťou od 11.7. do 14.8.2011,
teda
- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu

podľa zákona,
čím spáchal
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona.
2
33 T 15/13-267
Za to mu súd ukladá:

Podľa § 158 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zákona pri existencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.j/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti,
§ 56 ods. 1,2 Tr. zákona peňažný trest vo výške 500 (päťsto) €.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona, pre prípad že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (mesiacov).
Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zákona trest zákazu činnosti vedenia všetkých druhov

motorových vozidiel v trvaní 1 (jedného) roka.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove podal dňa 12.2.2013 obžalobu na
Z. G. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona.
Okresný súd Prešov na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného Z. G., znalca Ing. E. R., MUDr. J. Y.. svedkyne
C. L., Y. V., H. V., H. D., R.

G., R. Č., L.. Y. L. a oboznámením listinných a ďalších
dôkazov a v zmysle záverov rozhodnutia Krajského súdu v Prešove boli dopočutí znalciMUDr. Y. a Ing. R..
Obžalovaný spáchanie skutku poprel a vyhlásil, že je nevinný a uviedol, že
s poškodeným majú dlhodobé problémy a napadol ho aj v ten istý deň, keď ho zrazil autom

a následne mu aj blokoval výjazd z pozemku a následne chvíľu počkal a čakal ho obďaleč
a poškodený sa pred neho zaradil a kľučkoval a išiel maximálnou rýchlosťou 30 km/hod.
a následne keď mu umožnil prebiehať, zaradil sa pred neho a zabrzdil a on nedokázal ubrzdiť
a keby poškodený na svojom aute nemal ťažké zariadenie, vôbec by nedošlo k zrážke. Šírka
cesty je tam 5-6 metrov a krajnica je nespevnená a v čase nehody troška pršalo. Po nehode

volal políciu, lebo chcel náhradu škody, aj policajti uviedli, že to bude trvať dlho a následne
čakal na dopravákov a keďže narazil do neho odzadu súhlasil s tým, aby to bolo riešené ako
škodová udalosť. Neplatil žiadnu pokutu a policajt mu povedal, že je napomenutý a on s tým
súhlasil. Išiel smerom zo B. do D. a cesta bola mokrá a na uvedenom úseku
cesty sa dá bez problémov predbiehať. K priebehu nárazu uviedol, že išiel rýchlosťou asi 30
km/hod. a poškodený sa ustúpil na pravú stranu, on mal zapnutú smerovku a vyzeralo, že

poškodený mu umožní ho predbehnúť a následne sa vozidlom zaradil pred neho asi vo
vzdialenosti 15 metrov a autá sa iba dotkli a on ani syn naraz necítili, nakoľko ťažké
zariadenie tlmilo náraz. Po nehode z auta vystúpila pani L., ktorá niečo kričala a chce
poukázať na skutočnosť, že keď niekto je zranený, nepríde napadať iného. V aute spolu s ním
bol jeho 17 ročný syn. Predbiehací manéver začal vo vzdialenosti možno 15-20 metrov

a znamenie o zmene smeru jazdy dával asi 700 metrov pred nehodou. Podľa jeho názoru
poškodenému nesvietilo jedno brzdné svetlo a jeho vozidlo je vybavené airbagmi a tieto sa
neaktivovali. K brzdeniu došlo asi vo vzdialenosti 15 až 20 metrov ak stretu vozidiel došlo
tak, že jeho nárazník na pravej strane narazil do jeho oblasti ťažného zariadenia uprostred.
3

33 T 15/13-268
Jeho vozidlo bolo od poškodeného od hmlovky smerom k evidenčnému číslu. V aute
poškodeného sedel ešte jeho syn, pani L., jej matka a dcéra a poškodený to mal urobiť
z dôvodu, že majú medzi sebou dlhoročné majetkovo právne spory.

Znalec Ing. E. R. uviedol, že zistil, že miesto zrážky sa nachádza v extraviláne
obci na smerovo nerozdelenej vozovke s nevyznačenou krajnicou, ktorá je nespevnená
a postavenie vozidiel je zrejmé z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou znaleckého posudku
a pre komplexné posúdenie nehodového deja bola vyžiadaná fotodokumentácia z obhliadky
poškodeného motorového vozidla Peugeot 205, z ktorého je zrejmé, že vozidlo Peugeot stoji

približne v strede cesty, pozdĺžnou osou približne rovnobežne pozdĺžnou osou cesty a vozidlo
Toyota Prius stojí voči ľavému boku vozidla posunuté o 34 cm. Na základe rozsahu zistenia
poškodení vozidiel bolo vyhodnotené postavenie vozidla v čase zrážky, ako je zaznamenané
v znaleckom posudku s poukazom na rozsah poškodenia vozidiel, zdokumentovanú polohu
vozidiel, že nehodový dej sa odohral tak, že v čase prvého kontaktu vozidlo Peugeot sa

pohybovalo v oblasti strede cesty rovnobežne s jej osou a v čase prvého kontaktu bolo
brzdené. Vozidlo Toyota Prius bolo posunuté vľavo približne o 34 cm. Voči vozidlu Peugeot
205 taktiež pozdĺžnou osobou rovnobežne s cestou. Je možné konštatovať, že vozidlo Peugeot
205 bolo brzdené nižšou intenzitou ako vozidlo Toyota Prius a je dôvodné predpokladať
vyššie brzdné spomalenie ako pri vozidle Peugeot 205. Pokiaľ obžalovaný uviedol, že jazdil

rýchlosťou 30 km/hod. a vzdialenosť medzi vozidlami bola 15 metrov a ak vodič vozidla
Peugeot jazdil technikou, že pribrzďoval, pred vozidlom zo strany vodiča vozidla Toyota
Prius mala byť zvýšená pozornosť, čo zohľadnil pri reakčnom čase a podľa jeho názoru sú
tieto tvrdenia technicky neprijateľné. Pokiaľ by vozidlo Peugeot náhle vybočilo, došlo by
k deformácii inej časti na vozidle Peugeot 205 ako je zdokumentované a vozidlo by neostalo

stáť na ceste rovnobežné s jej pozdĺžnou osou, ale šikmo natočené prednou časťou smerom
k ľavej priekope. Šírka cesty umožňovala bezpečné predchádzanie, ale postavenie vozidiel
ako je zachytené na fotodokumentácii neumožňovalo po technickej stránke bezpečné
predídeme. Uviedol, že intenzita nárazu musela byť vyššia, keďže došlo aj k deformácii dna
batožinového vozidla Peugeot 205. K nárazovej rýchlosti uviedol, že spis neobsahuje

doklady, že na ceste nie sú stopy po intenzívnom brzdení a keď podľa tvrdení obžalovaného
vozidlo Peugeot 205 malo byť intenzívne brzdené, bola by pozorovateľná stopa na povrchu
vozovky. Vozidlo Toyota Prius je vybavené systémom ABS, takže stopa nemusí byť viditeľná
a pokiaľ vodič vozidla Peugeot uvádzal rýchlosť cca 40 km/hod. k takému poškodeniuvozidiel ako je uvedené vyžaduje sa rýchlosť u vozidla Toyota Prius 63 km/hod. a rozdiel
v rýchlosti vozidiel musí byť minimálne 23 km/hod. Pri vypracovaní posudku vychádzal
z výpovedi poškodeného a pani L. a z fotografii predložených obžalovaným

a k výpovedi obžalovaného uviedol, že keby bol jazdil tak, ako vypovedal, k zrážke by nebolo
došlo. Pokiaľ by bol poškodený náhle zmenil smer jazdy, vozidla po nehode by boli
postavené šikmo a guľa ťažného zariadenia by bola vychýlená a nie kolmo nahor. Nekvalitný
povrch vozovky zvyšuje treciu silu a vozidlo je smerovo stabilnejšie a nakoľko vozidla boli
v konečnej polohe rovnobežne pozdĺžnou osou cesty, čo vylučuje, že k zrážke vozidiel došlo

počas vybočovania vozidla Peugeot 205 vľavo. Podľa jeho názoru ťažné zariadenie vozidla
Peugeot 205 pred nehodou poškodené nebolo. Ďalej uviedol, že pokiaľ vozidlá po zrážke
ostanú v sebe zakliesnené, to znamená, že vozidlo Peugeot 205 musí byť brzdené
intenzívnejšie a nemohlo dôjsť k zablokovaniu jeho kolies a keď nedošlo k oddeleniu
vozidiel, potom brzdy vozidla Peugeot 205 museli spotrebovať aj časť kinetickej energie
vozidla Toyota Prius a verzia obžalovaného nie je technicky prijateľná. Súčasťou spisu bol aj

znalecký posudok z odboru zdravotníctva a vozidlo vzadu v prostriedku nie je vybavené
trojbodovým bezpečnostným pásom, ale iba bedrovým. Podľa jeho názoru k aktivácii
airbagov dochádza, ak je náhla zmena rázovej rýchlosti medzi 15 až 20 kilometrami. Pokiaľ
4
33 T 15/13-269

by obe vozidla jazdili rovnakou rýchlosťou, na zastavenie vozidlo Peugeot 205 by
potrebovalo dlhšiu dráhu a vozidlo Toyota Prius pri tej istej rýchlosti potrebuje kratšiu dráhu.
Pokiaľ by obžalovaný brzdil neskôr, dá sa to povedať, že ide o technickú príčinu nehody a to
nevenovanie sa dostatočne vedeniu vozidla, lebo keď obžalovaný tvrdí, že vodič pred ním
kľučkoval, mal predpokladať vzhľadom na jeho techniku jazdy a mal prispôsobiť vedenie

svojho motorového vozidla a zachovať taký odstup, aby mohol bezpečne zabrzdiť. Pokiaľ
obžalovaný tvrdí, že reagoval oneskorené a nestihol ubrzdiť, znalec uviedol, že takéto závery
sú spomínané priamo v obžalobe.
Znalec MUDr. Y. uviedol, že zistil, že poškodená utrpela podvrtnutie krčnej
chrbtice, ľahké pomliaždeniny čela a pravého ramenného kĺbu a tieto poranenia hodnotí ako

ľahké a tieto nezanechali žiadne trvalé následky, ani neohrozili žiadny životne dôležitý orgán.
Priemerná doba liečenia a práceneschopnosti podvrtnutia krčnej chrbtice sa pohybuje
v rozmedzí 3 až 4 týždne. Ohľadne mechanizmu vzniku poranení a to podvrtnutia krčnej
chrbtice uviedol, že vzniklo typickým mechanizmom a to prudkým, náhlym,
nekoordinovaným pohybom , hlavne dopredu, resp. dozadu a podľa známych údajov a údajov

poškodenej táto nebola pripútaná bezpečnostným pásom a pri náhlom spomalení vozidla
udrela čelom do opierky predného sedadla, čo spôsobilo ľahké pomliaždenie a toto bolo aj
príčinou podvrtnutia krčnej chrbtice a ramenom narazila do pravých dverí vozidla, čo malo za
následok jeho ľahké pomliaždenie a poranenia poškodenej môžu byť v príčinnej súvislosti
s predmetnou dopravnou nehodou. V prípade ak by poškodená bola pripútaná bezpečnostným

pásom, pomliaždenie čela by neutrpela a veľmi pravdepodobne ani podvrtnutie krčnej
chrbtice, resp. by bolo ľahšie. Poranenia krčnej chrbtice sa diagnostikuje predovšetkým na
základe subjektívnych údajoch pacienta a môže sa zistiť zvýšené napätie okolo chrbticového
svalstva. Častým vyšetrením je rôntgenové vyšetrenie krčnej chrbtice, ktoré diagnostikuje
niekedy tzv. blokové postavenie krčnej chrbtice a známky tohto poranenia sa môžu zistiť aj

magnetickou rezonanciou a v tomto prípade bol urobený iba rôntgen, ktorý vylúčil kostné
poškodenie. V zdravotnej dokumentácii a nevyskytol žiaden náraz o predošlom úraze krčnej
chrbtice, ale dňa 3.8.2011 teda skoro mesiac po úraze bola zistená skolióza chrbtice, ktorá sa
môže prejavovať takýmito bolesťami a tieto príznaky sa môžu prekrývať, alebo subsumovať.
Pri samotnom vyšetrení nezistil už žiadne známky poranení a na poranenia mala vplyv aj

skutočnosť, kde poškodená sedela, lebo aj vzadu sú bezpečnostné pásy a iba prostredný je
bedrový a pokiaľ by sedela v strede, nemala si o čo udrieť čelo a podľa jeho názoru sedela
vpravo. K mechanizmu vzniku poranení uviedol, že je potrebný prudký nekoordinovaný
pohyb zozadu dopredu, kde pri náraze zozadu je tento opačný, kde hlava ide najprv dozadu
a vzápätí dopredu, ale nič to nemení na poranení krčnej chrbtice a obvyklý život bol narušený

mierne a to bolesťami krčnej chrbtice.
Svedkyňa C. L. uviedla, že išli zo B.Y. na D. a veľmi pršalo a išli
rýchlosťou 40 maximálne 50 km/hod. a šoféroval pán V.. ona sedela za šoférom,
v prostriedku bola dcérka a pani D. sedela vpravo za spolujazdcom a keď dcérkechcela dať cukrík, videla, že obžalovaný ide rovno na nich a buchol do nich zozadu.
Nevedela uviesť, ako dlho šiel za nimi. Následne volali políciu a jej bolo zle a lekára
navštívila v ten istý deň, kde jej diagnostikovali ochorenia uvedené v lekárskej správe.

Poškodený šiel pomaly v pravom jazdnom pruhu a išlo o silný náraz a pán V. má
s obžalovaným dlhodobé majetkové spory. Nevedela uviesť, kde sedela, lebo to bol stres
a bezpečnostný pás mala určite zapnutý, ale mala ho povolený a nevedela ani uviesť, prečo
znalcovi uviedla, že nebola pripútaná. Lekár jej povedal, že všetky problémy má z dopravnej
nehody a pri náraze ich cuklo, najprv ju hodilo dopredu a potom naspäť. K poškodeniu

vozidiel sa vyjadriť nevedela. Poškodený jazdil plynulé a po nehode mesiac maródovala.
5
33 T 15/13-270
Svedok Y. V. uviedol, že išiel zo B. smerom na D., kde
vzadu sedeli L., uprostred dcérka a vpravo D. a na mieste spolujazdca syn
H.. Išiel rýchlosťou 40 až 50 km/hod., určite nebrzdil prudko a auto v spätnom zrkadle

nevidel a bol to silný náraz a išiel stredom cesty. Vozidlo bolo v správnom technickom stave
a nevie sa vyjadriť k vzniku poranení poškodenej L.. S obžalovaným majú dlhodobé
konflikty a v uvedený deň išiel rýchlo a nebrzdil a aj v prípravnom konaní hovoril, že
L. sedela za ním a nevedel uviesť, ako to policajt zaprotokoloval. Pri náraze držal
volant v rukách, bol napnutý a pritlačilo ho to dozadu, do sedadla. Iných svedkov okrem

osadiek vozidiel nevidel a obžalovaného neevidoval za sebou a pred nárazom sa nestihol
pozrieť do spätného zrkadla a veľmi pršalo.
Svedok H. V. uviedol, že išiel spolu s otcom na vozidle Paugeot 205, kde
vzadu sedeli D., L. a sestra X. a bol silný leják a zozadu sa prirútilo
vozidlo pána G. a veľkou silou narazil. Otec išiel plynulé, primerane a určite náhle

nebrzdil. Pani L. mala poranený chrbát, dlho maródovala a nevie uviesť, čo sa dialo
s jeho telom pri náraze a pohybovali sa rýchlosťou okolo 50 km/hod. Nevedel sa vyjadriť, či
pani L. bola pripútaná a po nehode mala niečo s hlavou, odreté, ošúchané v časti nad
očami a nevedel sa vyjadriť ani k mechanizmu vzniku týchto poranení a cez spätné zrkadla
nemal výhľad, ani neregistroval príchod iného auta a otec počas jazdy nemenil smer jazdy.

Ďalšia svedkyňa H. D. uviedla, že išli zo Závadky smerom na Geraltov,
kde auto riadil pán V., vpredu sedel jeho syn, ona sedela vzadu vpravo, vľavo sedela
pani L. a malá uprostred. Vozidlo šlo plynulé asi 40 až 50 km rýchlosťou a keď pani
L. podávala niečo malej, skríkla, že sa na nás rúti auto a auto do nich buchlo. Nevedela
popísať zrážku, ani náhle brzdenie zo strany pána V. a k poraneniam vedela uviesť iba

to, že pani L. bola na pohotovosti. Nevedela sa vyjadriť, či ostatní boli pripútaní.
Blížiace vozidlo nevidela, iba keď L. skríkla, že sa na nich rúti, pozrela sa dozadu
a vtedy auto do nich narazilo a k počasiu uviedla, že bolo pod mrakom a pršalo.
Svedok R. G. uviedol, že v uvedený deň išli na chatu z dôvodu, že sa zaplo
poplašné zariadenie a pri výjazde z pozemku im zablokoval cestu a potom odišiel, počkali

nejaký čas 5 až 10 minút, aby predišli konfliktu a vyšli z pozemku, kde za zákrutou čakal
Y. V. a išli rýchlosťou asi 30 km/hod. a V.Á. ich blokoval a keď vyzeralo, že
je voľné miesto na predbiehanie, V. pribrzdil, aj otec prudko zabrzdil a iba mierne sa
ťukli. Incident sa odohral asi 500 metrov za B.. Poškodený viedol vozidlo pred nimi
a poškodenie na vozidlách boli minimálne, kde na ich vozidle bol zahnutý predok a na aute

pána V. bola guľa troška posunutá. Nevšimol si žiadne poranenia, ani nikto sa
nesťažoval na bolesti a polícia došla za 3 - 4 hodiny. V. viedol vozidlo po strede cesty.
Medzi jeho otcom aV. sú konflikty. Aj v uvedený deň pán V. išiel autom na
obžalovaného. Vozidla po zrážke stáli uprostred cesty a nebolo s nimi žiadnym spôsobom
manipulované.

Svedok R. M. uviedol, že popoludní sa V. s G. pohádali
kvôli klatke na vodu. Pán V. autom išiel priamo na pána G. a sanitka ho zobrala
do nemocnice a okolo šiestej sa išiel prejsť a videl dve autá, kde jedno bolo červené a auto
pána G., červené kľučkovalo a druhé šlo za ním 3-4 minúty a vtedy zbadal, že naraz
zastali, ale náraz nepočul a myslel si, že sa znova hádali. Od nehody bolo asi 120 - 150

metrov, autá videl vo vzdialenosti 400 až 500 metrov. Spôsob jazdy oboch áut sledoval asi na
úseku 400 až 500 metrov a obžalovaného pozná dva tri roky.
6
33 T 15/13-271Svedok Bc. Y. L. uviedol, že na detaily si už nespomína, ale bol vyslaný
operačným strediskom k tejto nehode a bol už upozornený, že tam má byť nejaký konflikt
a preto k tomu pristupoval seriózne. Nevedel uviesť, či tam bola nejaká hliadka. Vypočul

všetky okolností a podľa záznamu z dopravnej nehody vyzerá, že bloková pokuta ukladaná
nebola. Nezistil, aby bol niekto na mieste činu zranený a doklad o zraneniach predložený
dodatočne. Je ťažko hodnotiť charakter nehody, lebo niekedy aj pri ľahkej nehode môžu
vzniknúť závažnejšie následky, napr. podvrtnutie chrbtice a išlo o cestu tretej triedy, ktorá
bola poplátaná a nebolo tam čo riešiť ohľadne zavinenia a už si nespomína, či a ako tam bol

niekto riešený.
Z oboznámených listinných dôkazov je zrejmé, že boli predložené lekárske správy,
ktoré boli objektivizované znaleckým posudkom. Union zdravotná poisťovňa si vyčíslila
vynaložené liečebné náklady vo výške 22,80 €. Bol taktiež oboznámený záznam z dopravnej
nehody a zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody spolu s fotodokumentáciou. Bola
predložená aj fotodokumentácia zo strany obžalovaného a záznam o preverení oznámenia

škodovej udalosti, taktiež boli oboznámené zápisy o dychovej skúške u oboch vodičov
z negatívnym výsledkom. Taktiež bola oboznámená fotodokumentácia ohľadne motorového
vozidla Toyota Prius ako aj Peugeot 205. Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že obžalovaný
má jeden záznam v registri trestov z roku 1981, kde sa naňho hľadí, akoby nebol potrestaný
a v evidenčnej karte vodiča má tri záznamy a to všetko za rýchlosť jazdy. Z miesta bydliska je

hodnotený všeobecne a bolo oboznámené taktiež rozhodnutie o zastavení priestupkového
konania voči obvinenému Z. G..
Znalec MUDr. Y. pri svojom dopočutí uviedol, že pri vypracovaní znaleckého
posudku vychádzal z údajov vo vyšetrovacom spise a vyšetrenia poškodenej a poranenia už
popísal pri prvej výpovedi a pokiaľ ide o pravdepodobný mechanizmus vzniku jej poranení,

usúdil, že nebola pripútaná bezpečnostným pasom a poranenie čela vzniklo nárazom na tvrdší
predmet, kde predpokladal, že išlo o opierku predného sedadla a v dôsledku tohto nárazu
došlo k prudkému pohybu hlavy, ktorý sa preniesol na krčnú chrbticu, čo spôsobilo nadmerné
natiahnutie svalov a väzov krčnej chrbtice, ktoré sa nazýva podvrtnutie krčnej chrbtice a je to
medicínsky akceptovateľné. K podvrtnutiu pravého ramenného kĺbu uviedol, že narazila do

pravých predných dverí a nemal k dispozícii fotodokumentáciu, ani iný záznam z dopravnej
nehody a liečbu od 11.7.2011 do 14.8.2011 považuje za primerané druhu, rozsahu
a závažnosti podvrtnutia krčnej chrbtice. Pokiaľ poškodená trpela skoliózou chrbtice, tá sa
prejavuje na hrudnej a driekovej chrbtici, ale podvrtnutie krčnej chrbtice sa prejavilo
bolestivosťou šije a nesúviselo so skoliózou chrbtice. Podvrtnutie krčnej chrbtice má úrazovú

genézu a skolióza má genézu vrodenú. Vyjadril sa taktiež k subsumácii, bolesti krčnej,
hrudnej a driekovej chrbtice, kde bolesti krčnej chrbtice boli spôsobené úrazom a tento úraz
mohol čiastočne spôsobiť i bolesti hrudnej a driekovej chrbtice, ale primárne ťažkosti
driekovej a hrudnej chrbtice boli spôsobené skoliózou a pri takomto druhu poranení akceptuje
PN v trvaní do 6 týždňov. Magnetická rezonancia nebola vykonaná, lebo takéto vyšetrenie pri

takomto charaktere poranení nie je indikované. Pokiaľ ide o skutočnosť, že poškodená sedela
vľavo za vodičom, pripustil, že je teoreticky možné, že sedela vytočená a narazila do
predných sedadiel a podľa jeho názoru nebola pripútaná. Nevedel uviesť, či pri pohybe hlavy,
išlo najprv o pohyb dopredu alebo dozadu a následkom toho pohybu bol náraz čelom na tvrdý
predmet. Nedá sa presne určiť, čo bolo prvé, ale dá sa to určiť až po konzultácii so znalcom

z odboru dopravy resp. presnejšie určiť, ale na druhu poranení to nič nemení a z druhu
poranenia sa nedá povedať, ktorým smerom išla hlava najprv a skoliózu chrbtice zistil
z ortopedického vyšetrenia MUDr. Č. dňa 3.8.2011.
7
33 T 15/13-272

Znalec Ing. E. R. uviedol, že v čase spracovania znaleckého posudku mal
k dispozícii technické údaje vozidiel, kde u vozidla Peugeot 205 jeho hmotnosť zvýšil o 150
kg a pri vozidle Toyota Prius nechal pohotovostnú hmotnosť, nakoľko do pohotovostnej
hmotnosti by mala byť započítaná aj priemerná hmotnosť osoby 75 kg a prítomnosť druhej
osoby vo vozidle Toyota Prius by mala iba nepatrný význam na stanovenie nehodového deja.

K okamžitému zaťaženiu vozidiel uviedol, že hmotnosť vozidla Peugeot 205 by sa zvýšila
o 165 kg au vozidla Toyota Prius približne o 85 kg a v čase po dopravnej nehode vozidlo
Toyota Prius malo byť opreté o zadnú časť vozidla Peugeot 205 a pri vypracovaní znaleckého
posudku zohľadnil konečné postavenie vozidiel ako to vyplývalo z fotodokumentáciepredloženej Z. G. a pri vyhodnocovaní energie spotrebovanej na deformáciu
vozidiel zohľadňoval okamžité hmotnosti vozidiel v čase zrážky. Pokiaľ by zohľadnil tieto
hmotnosti, došlo by k zmenám pri stanovení tzv. rázovej rýchlosti, ale nebude to mať

významnejší vplyv na závery priebehu nehodového deja. Vzhľadom na rozsah poškodených
vozidiel, ak by v čase nehody bol najprv náraz do zadnej časti vozidla, tak by došlo k záklonu
hlavy, ale vzhľadom na intenzitu nárazu, je technicky vylúčené, aby spolujazdkyňa vo vozidle
bola vymrštená dopredu takou intenzitou, aby si poranila čelo a rameno o vnútrajšok kabíny
vozidla a toto poranenie je odôvodnene pripísané ako následok náhleho pribrzdenia a tým

náhlej zmeny vozidla Peugeot 205 a podvrtnutie krčnej chrbtice ako následok pribrzdenia
vozidla Toyota Prius. K podvrtnutiu krčnej chrbtice by nedošlo iba pri brzdení vozidla
Peugeot 205, pokiaľ by nedošlo k nárazu vozidla Toyota Prius do zadnej časti vozidla
Peugeot 205. Taktiež uviedol, že mal k dispozícii všetky potrebné podklady slúžiace na
vypracovanie znaleckého posudku.
Na základe takto vykonaného dokazovania vyhodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj

v ich súhrnne súd zistil nasledovne:
Je zrejmé, že dňa 8.7.2011 došlo na ceste tretej triedy medzi obcami B.
a D., okres J. k dopravnej nehode medzi osobným motorovým vozidlom značky
Toyota Prius vedenom Z. G. a Peugeotom 205 vedeným Y.
, kde Z. G. narazil prednou časťou svojho vozidla do zadnej časti

vozidla Peugeot, pričom spolujazdkyňa C. L. utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice
a pomliaždenie čela a pravého ramenného kĺbu s dobou liečenia a práceneschopnosťou od
11.7. do 14.8.2011. Obžalovaný poprel, aby bol on zavinil dopravnú nehodu, k dopravnej
nehode došlo z dôvodu toho, že Y.K. V. náhle zmenil smer jazdy ako aj rýchlosť
svojho vozidla, na čo on nereagoval a neubrzdil a došlo iba k ťuknutiu uvedených vozidiel,

kde neboli spôsobené vážnejšie poškodenia na žiadnom z vozidiel. Skutočnosť, že poškodený
mal im brániť vjazde, dosvedčil svedok R. G., ako aj R. Č., ktorý
uviedol, že sledoval ako tieto dve predmetné vozidlá idú za sebou asi na úseku 400 až 500
metrov.
Oproti tomu je tam výpoveď poškodeného Y. V., ktorý uviedol, že sa

pohyboval rýchlosťou cca 40 až 50 km/hod., išiel plynulo, nemenil smer jazdy a túto
skutočnosť mu dosvedčili aj svedkovia H. V., C. L.Č. a D..
Blížiace sa vozidlo zbadala iba C. L., ktorá sa pootočila k svojej dcérke sediacej
v autosedačke a vodič V. ani iné osoby si blížiace vozidlo nevšimli a pocítili až náraz.
Je taktiež potrebné poukázať na závery znalca MUDr. Y., ktorý uviedol, že

poškodená utrpela najzavážnejšie poranenia a to podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré ohodnotil
ako zranenie ľahké a priemerná doba liečenia sa pohybuje v rozmedzí 3 až 4 týždne, s čím
koreluje doba PN. Znalec tvrdil, že poškodená nebola pripútaná bezpečnostným pásom, čo
8
33 T 15/13-273

však vyvracajú výpovede samotnej poškodenej, ako aj ďalších svedkov sediacich s ňou v aute
a aj pokiaľ by sa bola poškodená pred znalcom takto vyjadrila, nemožno to chápať ako jej
svedeckú výpoveď. K uvedenému poraneniu dochádza pri prudkom pohybe hlavy dopredu
a dozadu a dochádza k takémuto spôsobeniu poranení. Znalec ďalej uviedol, že pokiaľ
poškodená trpela skoliózou, nesúvisí poranenie a to podvrtnutie krčnej chrbtice s touto

chorobou a v zmysle uvedených poranení sa nedá jednoznačne povedať, ktorým smerom išla
najprv hlava, či dozadu alebo dopredu, ale príčinou vzniku poranení bol prudký pohyb
dopredu a dozadu.
Najdôležitejším dôkazom vykonaným v tomto konaní je výsluch znalca Ing. R.,
ktorý uviedol, že technickou príčinou dopravnej nehody bolo nedostatočné venovanie sa

vedeniu vozidla, lebo pokiaľ obžalovaný tvrdil, že poškodený kľučkoval, bránil mu
predbehnúť, mal predpokladať a k tomuto prispôsobiť svoju techniku jazdy a to tak, aby
svojím vozidlom dokázal bezpečne zabrzdiť. Taktiež vyvrátil tvrdenie obžalovaného, že
vozidlo Peugeot 205 mu náhle vošlo do cesty, ale toto tvrdenie vyvrátil tým, že v prípade ak
by vozidlo Peugeot bolo náhle vošlo do cesty obžalovanému, bolo by došlo k iným

poškodeniam predmetných vozidiel a iných časti, lebo pri takomto štýle jazdy by bolo došlo
k rotačnému posunutiu uvedených vozidiel a neboli by ostali stáť obe vozidla v osi
rovnobežnej s krajnicou vozovky. Pokiaľ ide o tvrdenie, že obžalovaný chcel vozidlo
predbiehať, podľa zaznamenanej dokumentácii vozidiel po dopravnej nehode je potrebnépoukázať, že medzi ľavou časťou vozidla Peugeot a ľavou krajnicou vozovky nebol
dostatočný priestor na predbiehanie a v tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenia
zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorého je vodič povinný dodržiavať za vozidlom

idúcim pred ním takú vzdialenosť, aby mohol bezpečne vozidlo zastaviť a predbiehať je
možné iba v takom prípade, pokiaľ to dopravná situácia dovoľuje. Pri dopočutí znalca Ing.
Sabóa tento uviedol, že aj ked' by došlo k zvýšeniu okamžitých hmotností oboch vozidiel,
malo by to iba nepatrný, nevýznamný vplyv na stanovenie nehodového deja a k postaveniu
vozidiel po dopravnej nehode vychádzal najmä z fotodokumentácie predloženej

obžalovaným. Taktiež uviedol, že ak by v čase nehody bol najprv náraz do zadnej časti
vozidla, tak by došlo k zákonu hlavy, ale vzhľadom na intenzitu nárazu, je technicky
vylúčené, aby spolujazdkyňa vo vozidle bola vymrštená dopredu takou intenzitou, aby si
poranila čelo a rameno, ale uvedené poranenie je pripísané ako následok náhleho pribrzdenia
a podvrtnutie krčnej chrbtice ako následok nárazu vozidla Toyota Prius a k podvrtnutiu krčnej
chrbtice by nedošlo iba pri pribrzdení vozidla Peugeot 205, ak by súčasne nedošlo k nárazu

vozidla Toyota Prius do zadnej vozidla Peugeot 205.
Pokiaľ by sme aj akceptovali tvrdenia obžalovaného, že poškodený mu bránil vjazde,
to ho neoprávňovalo do neho naraziť a nemal takéto vozidlo vôbec predbiehať, mal prípadne
upovedomiť policajný orgán o nebezpečnom spôsobe jazdy poškodeného, čo teoretický
následne mohol policajný orgán vyhodnotiť ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky.
Pri dvoch skupinách dôkazov preukazujúcich spôsob jazdy poškodeného ako aj
obžalovaného najdôležitejším dôkazom pre rozhodnutie o vine resp. nevine obžalovaného je
potrebné vychádzať najmä zo znaleckého posudku z odboru dopravy, kde znalec vyvrátil
všetky tvrdenia obžalovaného a dokonca tento uviedol, že neubrzdil a teda znalec ako

technickú príčinu dopravnej nehody vyhodnotil nesprávny spôsob jazdy obžalovaného.
Taktiež aj Krajský súd v Prešove v zrušujúcom uznesení 5 To 34/13 zo dňa 25.2.2014
uviedol, že sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že obžalovaný svojím konaním,
9
33 T 15/13-274

teda nedodržaním odstupu od vozidla poškodeného, aby v prípade jeho brzdenia mohol aj on
v čas reagovať na situáciu pred ním, zavinil stret oboch vozidiel t.j. dopravnú nehodu.
Súd sa musel v tejto situácii vysporiadať najmä so skutočnosťou, či poranenia, ktoré
utrpela poškodená C. L. a to najzávažnejšie, t.j. podvrtnutie krčnej chrbtice,
u ktorej je práceneschopnosť 3-4 týždne, je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a v

tejto súvislosti je potrebné poukázať na výsluchy znalca MUDr. Y., ktorý uviedol, že
k takýmto poraneniam dochádza pri prudkých pohyboch hlavy dopredu a dozadu a pri tomto
typu poranení sa nedá uviesť, ktorý pohyb bol prvý a samotná diagnóza a to skolióza chrbtice
u poškodenej nemá vplyv na uvedené poranenie, lebo skolióza chrbtice sa prejavuje
v driekovej a hrudnej oblasti a má vrodenú genézu a podvrtnutie sa prejavu v krčnej oblasti

a má genézu úrazovú. V príčinnej súvislosti je taktiež potrebné poukázať aj na znalca
z odboru dopravy Ing. R., ktorý uviedol, že poškodená pri pribrzdení vozidla Peugeot 205
hlavou išla dopredu, až po náraze vozidla Toyota Prius do zadnej časti vozidla Peugeot 205,
hlava sa dostala do pohybu dozadu a vtedy došlo k vzniku poranenia a uzavrel, že iba pri
brzdení vozidla Peugeot 205 by takýto úraz nebol nastal, ale bol podmienený aj nárazom

vozidla Toyota Prius do zadnej časti vozidla Peugeot 205 a podľa názoru súdu. je tu
jednoznačne preukázaný príčinný vzťah medzi konaním obžalovaného a následkom t.j.
poranením poškodenej.
Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý v tomto prípade konal
formou vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/ Tr. zákona, lebo vedel, že môže porušiť

alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že
takéto porušenie nespôsobí, teda mal si byť vedomý, že ak narazí do auta, v ktorom sedia
osoby, môže niektorá z nich utrpieť poranenia.
Z vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé, že poškodená Alena Borščová utrpela
poranenia, ktoré možno považovať za ublíženie na zdraví a tieto utrpela na základe konania

obžalovaného, ktorý porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho postavenia, t.j. ako vodiča
motorového vozidla, teda pravidlá cestnej premávky.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zohľadnil jedinú poľahčujúcu okolnosť,
t.j. že obžalovaný viedol doposiaľ riadny život a keďže zákon v osobitnej časti trestnéhozákona za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Tr. zákona umožňuje uložiť trest
odňatia slobody až na jeden rok, zároveň súd dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu
trestného zákona a to najmä generálnej ako aj individuálnej prevencie je možné uložiť aj

peňažný trest, lebo ide o prečin a uloženie trestu odňatia slobody nepovažuje za potrebné.
Vzhľadom na závažnosť skutku a charakter jeho spáchania, súd dospel k záveru, že účel trestu
splní aj peňažný trest vo výške 500,- €. Zároveň pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov.
Nakoľko sa obžalovaný skutku dopustil ako vodič motorového vozidla, súd mal za to,

že je potrebné mu zakázať výkon takej činnosti, pri ktorej došlo k trestnému činu a preto
v tejto súvislosti mu uložil trest zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových
vozidiel na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 1 roka.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, poškodený Y. V., ako aj C.
si v prípravnom konaní škodu riadne a včas neuplatnili, ani si ju nežiadali na
začiatku hlavného pojednávania, preto toto rozhodnutie vôbec neobsahuje výrok o náhrade

škody.
10
33 T 15/13-275
Na základe uvedeného sud rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove