Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, March 7, 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6Cb/60/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105212173
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Zimányi
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2105212173.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci žalobcu: GENERAL
FACTORING, a.s., IČO 17 321 123, so sídlom Košická 56, Bratislava, zast.: HMG & PARTNERS,
s.r.o., IČO 35 885 459, so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade N. T., Q..
XX.XX.XXXX, F. R. U.: R., W.. Č.. Q. R., zast. pre toto konanie ustanovenou opatrovníčkou H. F.,
pracovníčkou Okresného súdu Trnava, a v 2. rade P. R., Q.. XX.XX.XXXX, U. X. X, Q., o zaplatenie 4
890,97 eura s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 4 867,89 eura spolu s 8,5%-ným ročným
úrokom zo sumy 4 608,91 eura od 30.3.2005 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého zo žalovaných.

II. Súd žalobu proti žalovaným v 1. a 2. rade v časti o zaplatenie 8,5%-ného úroku zo sumy 242,95 eura
od 30.03.2005 až do zaplatenia zamieta.

III. Súd žalobu proti žalovanému v 1. rade o zaplatenie sumy 23,08 eura s 8,5%-ným ročným úrokom
zo sumy 23,08 eura od 30.03.2005 až do zaplatenia zamieta.

IV. Uznesenie Okresného súdu Piešťany č. k. 6Cb/60/2008-141 zo dňa 17.05.2013 sa zrušuje.

V. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou zo dňa 27.05.2005 (došlou do 31.12.2007 miestne príslušnému Okresnému súdu
Trnava dňa 03.06.2005) v znení podania zo dňa 27.07.2005 (došlého súdu dňa 01.08.2005) sa Ľudová
banka, a.s., IČO 17 321 123 (ďalej aj "banka") ako právny predchodca žalobcu domáhala, aby súd uložil
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť jej sumu 146 167,29 Sk (= 4 851,87 eura) s 8,5%-ným
ročným úrokom od 30.03.2005 až do zaplatenia, sumu 482,55 Sk (= 16,02 eura), zároveň aby súd uložil
žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť jej sumu 695,38 Sk (= 23,08 eura) s 8,5%-ným ročným úrokom
z omeškania od 30.03.2005 až do zaplatenia, a nahradiť jej trovy konania.

Právny predchodca žalobu vecne odôvodnil žalobu tým, že dňa 08.04.2004 so žalovaným v 1. rade
uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXX XXX (ďalej aj "úverová zmluva"), na základe ktorej poskytol žalovanému
v 1. rade spotrebný úver (ďalej aj "úver") vo výške 150 000,- Sk (= 4 979,09 eura) s dohodnutou úrokovou
sadzbou vo výške 13,25% ročne a s dohodnutou dobou trvania úveru do 20.03.2009. Žalovaný v 1.
rade sa zaviazal splatiť pravidelnými anuitnými splátkami po 3 489,- Sk (= 115,81 eura) mesačne,
splatnými do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca, s prvou splátkou dňa 20.05.2004 s tým, ž eso
splátkou úveru sú splatné aj úroky. Uviedol, že banka je podľa úverovej zmluvy oprávnená uplatniť

z omeškaných splátok úveru a úrokov úrok z omeškania vo výške 9,0% ročne. Na zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva dňa 08.04.2004 uzatvoril so žalovanou v 2. rade Zmluvu o ručení, ktorou
sa zaviazala uspokojiť pohľadávku žalobcu z predmetnej úverovej zmluvy vrátane úrokov, poplatkov
a ďalších nákladov spojených s úverom, ak ju riadne a včas neuspokojí žalovaný v 1. rade. Nakoľko
žalovaný v 1. rade úver nesplácal, vyzval ho listom zo dňa 02.12.2004 na zaplatenie dlhu v omeškaní,
pričom výzvu zaslal na vedomie aj žalovanej v 2. rade. Listom zo dňa 29.12.2004 zaslal žalovanému v 1.
rade (a žalovanej v 2. rade na vedomie) predžalobné upozornenie, ktorým žalovaného v 1. rade vyzval
na zaplatenie dlhu v omeškaní, a keďže obaja žalovaní na toto predžalobné upozornenie nereagovali,
vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.03.2005.
V závere uviedol, že jeho pohľadávka ku dňu 29.03.2005 pozostáva z nesplateného zostatku istiny v
sume 138 848,15 Sk (= 4 608,91 eura), z nesplatených úrokov z úveru v sume 7 319,14 Sk (= 242,95
eura) a z debetného zostatku na bežnom účte žalovaného v 1. rade v sume 695,38 Sk (= 23,08 eura),
čo je celkom 146 862,67 Sk (= 4 874,95 eura), ktorá suma sa úročí úrokom 8,5% ročne, a z úrokov z
omeškania z nesplatených splátok istiny v sume 482,55 Sk (= 16,02 eura).

K podanej žalobe ako dôkazy pripojil: úverovú zmluvu, zmluvu o ručení, listy zo dňa 02.12.2004 a
29.12.2004, vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru a vyčíslenie pohľadávky z úveru. Na výzvu súdu
žalobca zaplatil súdny poplatok za podaný návrh (žalobu) vo výške 7 365,- Sk (= 244,47 eura).

Za použitia ust. § 29 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") Okresný
súd Trnava uznesením č. k. 22Cb/181/2006-73 zo dňa 20.07.2007 súd ustanovil žalovanému v 1. rade
pre toto konanie opatrovníčku.

Za použitia ust. § 29 ods. 2 OSP súd uznesením č. k. 6Cb/60/2008-141 zo dňa 17.05.2013 konajúci súd
ustanovil žalovanej v 2. rade pre toto konanie opatrovníčku; nakoľko dôvody ustanovenia opatrovníčky
pre žalovanú v 2. rade pominuli (viď nižšie), súd toto uznesenie za použitia ust. § 29 ods. 4 OSP zrušil
(výrok IV. tohto rozsudku).

Listom zo dňa 07.09.2011 žalovaná v 2. rade ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom
na 26.09.2011, z dôvodu osobnej starostlivosti o 3 maloleté deti (vo veku 1, 5 a 7 rokov). Konajúci
súd požiadal Okresný súd Q. (ďalej aj "OS NR") ako dožiadaný súd o vypočutie žalovanej v 2. rade.
Dožiadanie OS NR vrátil konajúcemu súdu dňa 17.05.2013 s tým, že výsluch žalovanej v 2. rade nebolo
možné vykonať, nakoľko žalovaná v 2. rade na adrese H. XXXX/XX T. Q. niekoľko mesiacov nebýva a
iný jej pobyt nebol zistený. Z uvedeného dôvodu bola žalovanej ustanovená opatrovníčka (viď zhora).
Konajúcemu súdu sa podarilo zistiť adresu súčasného pobytu žalovanej v 2. rade, na ktorej súdne
zásielky preberala.

Z nariadených pojednávaní sa riadne a včas predvolaná žalovaná v 2. rade ospravedlnila, žiadala vec
prejednať v jej neprítomnosti. Riadne a včas predvolaná opatrovníčka žalovaného v 1. rade sa bez
ospravedlnenia na nariadené pojednávania nedostavila. Riadne a včas predvolaný právny zástupca
žalobcu sa ospravedlnil z pojednávania konaného dňa 07.03.2014. Súd vec prejednával v neprítomnosti
žalovanej v 2. rade a opatrovníčky žalovaného v 1. rade, a na pojednávaní dňa 07.03.2014 aj v
neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

Žalovanému v 1. rade ustanovená opatrovníčka ani žalovaná v 2. rade sa k podanej žalobe nevyjadrili
(žalovaná v 2. rade iba žiadala, aby súd vec prejednal v jej neprítomnosti).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, listinnými dôkazmi
založenými v spise, výpoveďou právneho zástupcu žalobcu, a zistil tento skutkový a právny stav:

Z úverovej zmluvy č. XXXXXX zo dňa 08.04.2004 súd zistil, že pôvodný žalobca sa zaviazal poskytnúť
žalovanému bezúčelový spotrebný úver vo výške 150 000,- Sk (= 4 979,09 eura), pri úrokovej sadzbe
13,25% ročne, s dobou splatnosti úveru 60 mesiacov (do 20.03.2009), s výškou anuitných splátok úveru
po 3 489,- Sk (= 115,81 eura) mesačne, splatných (spolu s dohodnutým úrokom) k 20. dňu v mesiaci
inkasom z bežného účtu žalovaného v 1. rade.
Ďalej z úverovej zmluvy (čl. V. bod 27. písm. d/) súd zistil, že pri neplnení dohodnutých podmienok a
povinností zo strany klienta (t. j. žalovaného v 1. rade) je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

úveru, t.j. požadovať splatenie celého vyčerpaného úveru vrátane úrokov pred dňom dohodnutej
splatnosti (a to aj vtedy, ak banka neodstúpila od úverovej zmluvy).
Z čl. VI., bod 38. úverovej zmluvy súd zistil, že zmluvné strany (t. j. banka a žalovaný v 1. rade) si dohodli
moment doručenia písomností banky žalovanému tretím dňom od odoslania písomnosti, bez potreby
preukazovania úspešnosti doručenia.

Z listu banky zo dňa 02.12.2004 súd zistil, že žalovaný v 1. rade bol vyzývaný na zaplatenie dlžnej sumy
vo výške 3 489,- Sk (k 30.11.2004), do 20.12.2004.

Z predžalobného upozornenia (pre dlžníka) zo dňa 29.12.2004 súd zistil, že banka upozornila
žalovaného v 1. rade, že ku dňu 29.12.2004 jeho dlh voči banke z poskytnutého úveru predstavuje sumu
7 120,45 Sk, a vyzvala ho k zaplateniu dlžnej sumy do 12.01.2005.

Z vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti úveru a postúpenia pohľadávky na súdne vymáhanie zo dňa
17.03.2005 súd zistil, že banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť spotrebného úveru č. XXXXXX ku
dňu 29.03.2005. Podľa tohto vyhlásenia celková výška pohľadávky banky voči žalovanému v 1. rade
predstavovala ku dňu 16.03.2005 sumu 146 681,82 Sk (= 4 868,94 eura), a pozostávala z istiny v
omeškaní vrátane úrokov z omeškania vo výške 8 620,40 Sk (= 286,14 eura), z nesplatenej časti úveru
vrátane úrokov vo výške 131 684,99 Sk (= 4 371,14 eura) a z debetu na bežnom účte vo výške 6 377,43
Sk (= 211,69 eura).

Z vyčíslenia pohľadávky z úveru, zo dňa 30.03.2005 súd zistil, že celková výška pohľadávky banky
z predmetného úveru mal byť ku dňu 29.03.2005 vo výške 147 345,22 Sk (= 4 890,97 eura), a mala
pozostávať z istiny vo výške 138 848,15 Sk (= 4 608,91 eura), z úrokov z úveru vo výške 7 319,14 Sk
(= 242,95 eura), z úrokov z omeškania splátky istiny vo výške 482,55 Sk (= 16,02 eura) a zo zostatku
na bežnom účte vo výške 695,38 Sk (= 23,08 eura).

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2005 a jej dodatku č. 1 zo dňa 16.01.2006
(vrátane prílohy), uzatvorených medzi bankou ako postupcom a obchodnou spoločnosťou GENERAL
FACTORING, a.s. ako postupníkom súd zistil, že banka postúpila postupníkovi okrem iného aj svoju
pohľadávku voči žalobcovi z predmetnej úverovej zmluvy, čím sa postupník stal veriteľom žalovaného
v 1. rade ako dlžníka.

Uznesením č. k. 22Cb/181/2006-55 zo dňa 16.10.2006 (právoplatným dňom 17.08.2007) Okresný súd
Trnava pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu do konania
vstúpila ako žalobca obchodná spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s., IČO 17 321 123 (ďalej len
"žalobca").

Z výpovede právneho zástupcu žalobcu súd zistil, že na podanej žalobe trval. Na pojednávaní konanom
dňa 03.06.2013 zopakoval skutkové tvrdenia obsiahnuté v podanej žalobe a ďalej k veci uviedol, že pri
výške uplatňovaných úrokov vo výške 8,5 % ročne žalobca vychádzal zo smernice pre spotrebné úvery
platných v čase uzavretia zmluvy z ktorých vyplýva, že pre pohľadávky postúpené na súdne konanie
sa uplatní úrok vo výške 8,5 % ročne. Napriek skutočnosti, že v predmetnej zmluve (č.l. 1 bod 6) je
uvedená úroková sadzba vo výške 13,25 % ročne, pridržiaval sa úrokovej sadzby 8,5 % ročne, nakoľko
pohľadávka bola postúpená v uvedenom rozsahu. Zdôraznil, že podanou žalobu sa domáha úroku z
úveru, nie úrokov z omeškania. Úroky požadoval od 30.03.2005 z dôvodu, že dňa 29.03.2005 došlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a zároveň k vyčísleniu pohľadávky právnym predchodcom
žalobcu. Priznal, že v časti uplatneného nároku o zaplatenie 23,08 eura (= 695,38 Sk) s 8,5%-ným
ročným úrokom od 30.03.2005 až do zaplatenia nemal podklady, ktorými by vedel preukázať dôvodnosť
tejto časti uplatneného nároku.

Podľa ust. § 261 ods. 1 a ods. 3 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len
"OBZ"), táto časť (pozn. súdu: t.j. tretia časť - Obchodné záväzkové vzťahy) zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti. (3) Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkové vzťahy... zo zmluvy o úvere.

Zmluvu o úvere upravujú ust. § 497 a nasl. OBZ.

Podľa ust § 497 (Základné ustanovenie) OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 501 ods. 1 OBZ, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to
dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.

Podľa ust. § 502 ods. 1 veta prvá OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona.

Podľa ust. § 503 ods. 1 a 2 OBZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,
sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ust. § 504 OBZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak
do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 506 OBZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že banka ako právny predchodca žalobcu so
žalovaným v 1. rade dňa 08.04.2004 uzatvorili zmluvu o spotrebnom úvere v súlade s ust. § 497 a nasl.
OBZ, že žalovaný v 1. rade poskytnutý úver čerpal a nesplácal.

Zo zmluvy o ručení č. 545011/1 zo dňa 08.04.2004 súd zistil, že žalovaná v 2. rade sa zaviazala banke
(pôvodnému žalobcovi) uspokojiť jej pohľadávku aj s príslušenstvom voči žalovanému v 1. rade z úveru
č. 545011, ak túto pohľadávku riadne a včas neuspokojí žalovaný v 1. rade.

Ručenie upravujú § 303 a nasl. OBZ.

Podľa ust. § 303 OBZ, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý
záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa ust. § 306 ods. 1 veta prvá OBZ, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len
v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.

Podľa ust. § 307 ods. 3 OBZ, pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na
postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.

Z vykonaného dokazovania tak mal súd za nesporne preukázané, že tu je dlh žalovaného v 1. rade, za
splnenie ktorého ručí žalovaná v 2. rade. Sporným sa súdu javila výška uplatnenej pohľadávky.

Podľa ust. § 1 ods. 1, ods. 2 vety prvá a druhá (Rozsah pôsobnosti) OBZ, tento zákon upravuje
postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Nakoľko OBZ nemá ustanovenia o príslušenstve pohľadávky, je tu potrebné aplikovať zákon č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ") ako predpis občianskeho práva.

Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Príslušenstvo pohľadávky je v ust. § 121 ods. 3 vymedzené taxatívne.

Ako je už zhora uvedené, podanou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovaným v 1. a 2. rade o.
i. priznania práva na zaplatenie sumy 4 851,87 eura (= 146 167,29 Sk) s 8,5%-ným ročným úrokom
od 30.03.2005 až do zaplatenia a sumy 16,02 eura (= 482,55 Sk), predstavujúcu úrok z omeškania z
nesplatených splátok.
Suma 4 851,87 eura (146 167,29 Sk) pozostáva zo zostatku nesplateného úveru vo výške 4 608,91
eura (= 138 848,15 Sk) a z nesplateného úroku z úveru vo výške 242,95 eura (= 7 319,14 Sk).
Žalobca sa teda domáhal priznania úroku vo výške 8,5% ročne od 30.03.2005 až do zaplatenia aj zo
samotného nesplateného úroku z úveru, inak povedané, domáhal sa priznania práva na príslušenstvo
z príslušenstva, čo vzhľadom na dikciu ust. § 121 ods. 3 OZ nie je prípustné.
Uplatnené právo na zaplatenie sumy 16,02 eura (= 482,55 Sk) titulom úroku z omeškania z nesplatených
splátok úveru do 29.03.2005 súd nemal za pochybné.

Tu je potrebné povedať, že bolo vecou žalobcu, či si podanou žalobou uplatní právo na zaplatenie úrokov
z omeškania z dlžného zostatku poskytnutého úveru za obdobie od 30.03.2005 tak, ak mu to umožňuje
ust. § 517 ods. 2 OZ.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba proti žalovaným v 1. a 2. rade bola podaná
dôvodne iba v časti o zaplatenie sumy 4 867,89 eura (= 4 608,91 eura/138 848,15 Sk ako nesplatená
časť úveru k 29.03.2005 + 242,95 eura/7 319,14 Sk ako nesplatené úroky z úveru ku dňu 29.03.2005
+ 16,02 eura/482,55 Sk ako úroky z omeškania z nesplatených splátok úveru k 29.03.2005) s 8,5%-
ným ročným úrokom zo sumy 4 608,91 eura od 30.03.2005 až do zaplatenia; preto rozhodol tak, ak je
uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba bola podaná nedôvodne v časti o
zaplatenie 8,5%-ného ročného úroku zo sumy 242,95 eura (úroky z úrokov - viď zhora) od 30.03.2005
až do zaplatenia; preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

Podľa ust. § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Označenie, príp. predkladanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia, upravenou v ust.
§ 79 ods. 1 veta druhá OSP (návrh má ... obsahovať ... označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ
dovoláva, ...) a v ust. § 101 ods. 1 OSP (účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania
najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že
dbajú na pokyny súdu). Žalobca tak mal povinnosť označiť dôkazy, vzťahujúce sa na všetky tvrdenia,
ktoré uviedol v podanej žalobe, teda aj dôkazy týkajúce sa dôvodnosti podanej žaloby v časti proti
žalovanému v 1. rade o zaplatenie sumy 23,08 eura/695,38 eura s 8,5%-ným ročným úrokom od
30.03.2005 až do zaplatenia ako debetný zostatok na účte žalovaného v 1. rade.

Nakoľko právny zástupca žalobcu sám uviedol, že v časti uplatneného nároku o zaplatenie 23,08 eura
(= 695,38 Sk) s 8,5%-ným ročným úrokom od 30.03.2005 až do zaplatenia nemal podklady, ktorými by
vedel preukázať dôvodnosť tejto časti uplatneného nároku, súd uzavrel, že žalobca v tejto časti žaloby
neuniesol dôkazné bremeno, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.

Za použitia ust. § 151 ods. 3 OSP súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku V. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom;
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP, t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa),
6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).