Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/99/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311211312
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1311211312.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa:

Ing. Jiří Hanák, Erbenova 29, Ostrava-Vítkovice, Česká republika, správca konkurznej podstaty úpadcu
Eiffage Construction Česká republika, s.r.o., Francouzská 6167, Ostrava, IČO: 155 04 158, Česká
republika, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Igor Müller & Mgr. Martin Dikoš, s.r.o.,
Tolstého 20/1201, Žilina, IČO: 36 864 455, proti odporcovi v 1. rade: Siemens Aktiengesellschaft
Österriech, Siemensstrasse 90, Viedeň, č. FN 60562 m, DVR 0001708, Rakúska republika a odporcovi
v 2. rade: Siemens s.r.o., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 31 349 307, oboch zastúpených Ružička
Csekess.r.o.,Vysoká2/B,Bratislava,IČO:36863360,ozaplatenie24000000,-euraspríslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na začatie konania voči odporcom v 1. a 2. rade z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania vo výške 659 410,48 eura (z
čoho trovy právneho zastúpenia odporcu v 1. rade predstavujú sumu 659 410,48 eura), a to na účet
právneho zástupcu odporcu v 1. rade Ružička Csekes s. r. o., IČO: 36 863 360, v lehote do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 2. rade trovy konania vo výške 600 805,18 eura (z
čoho trovy právneho zastúpenia odporcu v 2. rade predstavujú sumu 600 805,18 eura), a to na účet
právneho zástupcu odporcu v 2. rade Ružička Csekes s. r. o., IČO: 36 863 360, v lehote do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 26. 05. 2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vyhlásil nasledovný

rozsudok:
„Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi 24 200 000,- eura s úrokmi z omeškania v zákonnej
výške od 11. 10. 2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tejto povinnosti sa
odporca v 1. rade zbaví plnením odporcu v 2. rade podľa výroku č. II tohto rozsudku.
Odporca v 2. rade je povinní zaplatiť navrhovateľovi 24 200 000,- eura s úrokmi z omeškania v zákonnej
výške od 11. 10. 2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tejto povinnosti sa
odporca v 2. rade zbaví plnením odporcu v 1. rade podľa výroku č. I tohto rozsudku.“

Návrh na začatie konania ako navrhovateľ podávala spoločnosť Eiffage Construction Česká republika,
s.r.o., Francouzská 6167, Poruba, Ostrava, Česká republika, IČ: 155 04 158, ktorá sa počas konania
dostala do konkurzu, takže aktuálnym navrhovateľom sa stal Ing. Jiří Hanák, Erbenova 29, Ostrava-Vítkovice, Česká republika správca konkurznej podstaty tejto spoločnosti pôvodného navrhovateľa. V
tomto rozsudku súd pri procesnom postavení navrhovateľa bude uvádzať ďalej iba „navrhovateľ“ bez
jeho bližšej špecifikácie.

Tento svoj návrh na začatie konania odôvodnil navrhovateľ tým, že dňa 26. 03. 2009 obstarávateľ
Železnice Slovenskej republiky vyhlásil verejnú súťaž na výber zhotoviteľa stavebných prác s názvom
„ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, km 100,500 - 159,100 pre
traťovú rýchlosť do 160 km/hod. - I. etapa a II. etapa (úsek Nové Mesto nad Váhom - Zlatovce)“.

Predpokladaná hodnota zákazky podľa súťažných podkladov predstavovala približne 310 miliónov eur
bez DPH. Ponuky uchádzačov mali byt' predložené do 03. 06. 2009 do 9.00 hod. Posúdenie ponúk
uchádzačov podliehalo dvom kritériám, a to navrhovanej cene diela celkom (relatívna váha kritéria
85 %) a požiadavkám na obmedzenie železničnej prevádzky, tj. počtu hodín obmedzenia železničnej
prevádzky(relatívnaváhakritéria15%).Navrhovateľzačalpripravovaťsvojuponukudoverejnejsúťaže.
S ohľadom na rozsah a komplexnosť zákazky sa navrhovateľ v súlade s ust. § 31 zákona č. 25/2006 Z.z.

o verejnom obstarávaní v znení účinnom v dobe verejného obstarávania sa verejnej súťaže zúčastnil v
združení so spoločnosťou Elektroline a.s., pričom združenie nieslo označenie „Turecký vrch". Účelom
tohto združenia bez právnej subjektivity bolo spracovanie a predloženie spoločnej ponuky do verejnej
súťaže o zákazku, ako aj následná realizácia zákazky v prípade jej získania účastníkmi združenia.
Vedúcim účastníkom združenia „Turecký vrch" bol navrhovateľ, ktorý mal v prípade získania zákazky

realizovať jej prevažnú časť, zatiaľ čo plánovaný podiel spoločnosti Elektroline a.s. na plnení zákazky
mal rádovo dosahovať len jednotky percent. Ako vedúci účastník združenia bol navrhovateľ poverený
najmä rozhodovaním a riadením činnosti súvisiacej s predložením spoločnej ponuky, predložením
spoločnej ponuky a jednaním v mene účastníkov združenia s obstarávateľom. Predpokladom úspechu
súťažnej ponuky vo verejnom obstarávaní bolo preukázanie technickej a odbornej spôsobilosti podľa

požiadaviek obstarávateľa v zmysle ust. § 28 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Aby navrhovateľ
splnil určité špecifické predpoklady požadované obstarávateľom, musel nadviazať spoluprácu buď s
odporcami, alebo so spoločnosťou AŽD Praha s.r.o., keďže len odporca v 2. rade a AŽD Praha s.r.o.
ako jediné dve spoločnosti na slovenskom trhu podľa informácií navrhovateľa spĺňali obstarávateľom
požadované kritériá spôsobilosti vrátane príslušných referencií na dodávku elektrických železničných

zabezpečovacích zariadení tvoriacich súčasť predmetnej zákazky. Navrhovateľ preto začal jednanie
s odporcom v 2. rade o spolupráci na predmetnej zákazke, pričom týchto jednaní sa následne
zúčastnil taktiež odporca v 1. rade ako subjekt, ktorý riadi podnikateľské operácie skupiny Siemens
v strednej Európe. V rámci týchto intenzívnych rokovaní bola predbežne dohodnutá spolupráca na
zákazke medzi navrhovateľom a odporcami. V nadväznosti na tieto dohody odporca v 1. rade vystavil

navrhovateľovi písomný prísľub datovaný dňa 20. 05. 2009, v ktorom sa zaviazal, že v prípade
úspešnosti súťažnej ponuky a uzatvorenia zmluvy na realizáciu zákazky odporca v 1. rade poskytne
navrhovateľovi všetky referencie, odborné spôsobilosti a odborné a technické kapacity odporcu v 2.
rade po celú dobu realizácie zmluvy, čo navrhovateľ akceptoval. Navrhovateľ sa na základe vyššie
uvedeného dobromyseľne spoliehal na to, že všetky nutné predpoklady účasti na verejnom obstarávaní

budú splnené, keďže odporcovia mali navrhovateľovi dodať podklady, ktoré obstarávateľ požadoval na
preukázanie spôsobilosti a referencií na dodávky elektrických železničných zabezpečovacích zariadení
tvoriacich súčasť predmetnej zákazky, a že odporca v 1. rade sám či prostredníctvom svojej
slovenskej dcérskej spoločnosti (odporcu v 2. rade) bude s navrhovateľom na zákazke i v prípade jej
získania participovať formou subdodávok dohodnutých plnení. V nadväznosti na dohodnutú spoluprácu

navrhovateľ pokračoval v príprave súťažnej ponuky. Dňa 22. 05. 2009 odporca v 2. rade doručil
navrhovateľovi záväznú cenovú ponuku pre jeho subdodávky a ďalšie doklady preukazujúce technickú a
odbornú spôsobilosť a referencie. Navrhovateľ dobromyseľne pokračoval v príprave zmluvy o budúcej
zmluve s odporcom v 2. rade, ktorá by zakotvila bližšie podmienky spolupráce v súvislosti s účasťou na
zákazke a jej realizáciou. Kontraktačný proces medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade bol pred

uplynutím lehoty na predkladanie ponúk obstarávateľov i de facto ukončený odsúhlasením finálneho
znenia zmluvy o budúcej zmluve a prísľubom odporcu v 2. rade doručiť navrhovateľovi podpísané
vyhotovenia zmluvy. Po opakovanom ubezpečovaní zo strany odporcu v 2. rade, že odsúhlasenú
zmluvu podpíše, nakoniec odporca v 2. rade zmluvu ani krátko pred predložením ponuky nepodpísal
a namiesto toho len ubezpečil navrhovateľa, že záväzky odporcu v 1. rade z prísľubu sú postačujúce

a že zaväzujú odporcov ku spolupráci na zákazke. Navrhovateľ bol zo strany odporcov opätovne
ubezpečený, že v prípade úspechu vo verejnej súťaži s ním budú odporcovia zákazku realizovať na
základe už poskytnutého prísľubu, ktorý odporcovia považovali za dostatočnú garanciu svojich záväzkov
spolupráce s navrhovateľom. S ohľadom na tato ubezpečenie a predmetný prísľub navrhovateľ nemalžiadny dôvod pochybovať tom, že odporca v 1. rade nedostojí svojim záväzkom. Dňa 03. 06. 2009
potom navrhovateľ združený so spoločnosťou Elektroline a.s. predložil obstarávateľovi ponuku na
zákazku.Celkovánavrhovanácenapredstavovalasumu253966254,03euraaobmedzenieželezničnej

prevádzky bolo vyčíslené na 13 986 hodín. Až následne po predložení ponuky sa navrhovateľ dozvedel,
že odporca v 1. rade listom zo dňa 02. 06. 2009 bez akéhokoľvek predošlého upozornenia odvolal
svoj prísľub. Tento list bol navrhovateľovi doručený prostredníctvom služby DHL dňa 03. 06. 2009
popoludní a v prostej kópii e-mailom projektovému manažérovi navrhovateľa dňa 02. 06. 2009 o 15:35
hod., t.j. v dobe, keď už projektový manažér nemal prístup k e-mailu, keďže už bol na ceste medzi

Ostravou a Bratislavou za účelom predloženia ponuky v sídle obstarávateľa, a nemohol sa tak s e-
mailom zoznámiť. Tento list bol doručený taktiež obstarávateľovi, Železniciam Slovenské republiky.
Ponuka na realizáciu zákazky, ktorú navrhovateľ v združení so spoločnosťou Elektroline a.s. predložil,
bola najlepšia v oboch hodnotených kritériách. Zákazka teda mala byť obstarávateľom pridelená
združeniu navrhovateľa a spoločnosti Elektroline a.s. Združenie navrhovateľa a spoločnosti Elektroline
a.s. však bolo z verejnej súťaže vylúčené s odôvodnením, že neboli splnené podmienky účasti v súťaži.

Dôvodom nesplnenia týchto predpokladov malo podľa obstarávateľa byť nedoloženie dokladu odbornej
spôsobilosti na elektrické železničné zabezpečovacie zariadenia, keďže odporca v 1. rade odvolal svoj
prísľub ešte pred predložením ponuky. Proti vylúčeniu z verejnej súťaže sa navrhovateľ bránil podaním
námietok, avšak neúspešne. V nadväznosti na výzvy navrhovateľa, aby odporca v 1. rade dosiahol
nápravu stavu spôsobeného odvolaním prísľubu, bol navrhovateľ e-mailom odporcu v 1. rade zo dňa 24.

06. 2009 informovaný, že odporca v 2. rade, ktorý v rámci skupiny Siemens viedol aktivity na zákazke,
uzavrelmedzitýmzmluvuoexkluzívnejspoluprácisinýmpartnerom.Odporcoviatedavedeli,žeodporca
v 2. rade spolupracuje s iným subjektom. Napriek tomu túto skutočnosť navrhovateľovi neoznámili
s dostatočným predstihom pred predložením ponuky s jasným úmyslom znemožniť navrhovateľovi
nájdenie náhradného riešenia na preukázanie požadovanej spôsobilosti. Napriek tomu, že odporcovia

museli vedieť, že nechcú realizovať zákazku v spolupráci s navrhovateľom, ich predstavitelia navonok
až do posledného okamihu navrhovateľa ubezpečovali, že s ním budú na zákazke spolupracovať,
pretože najskôr bol navrhovateľovi doručený prísľub zaväzujúci odporcu v 1. rade ku spolupráci na
predmetnej zákazke, následne bola navrhovateľovi doručená záväzná cenová ponuka odporcu v 2. rade
a všetky dokumenty a referencie zo strany skupiny Siemens nutné pre podanie ponuky vo verejnom

obstarávaní na zákazku, bola s odporcom v 2. rade dojednaná zmluva o budúcej zmluve, ktorá však
po odsúhlasení obsahu nebola zo strany odporcu v 2. rade ani krátko pred zložením ponuky podpísaná
s odôvodnením, že podľa vnútorných smerníc skupiny Siemens odporca v 2. rade zmluvu nemôže
uzatvoriť, keď poskytnutý prísľub je úplne postačujúci pre naplnenie účelu dohodnutej spolupráce a
nakoniec doručením odvolania prísľubu obstarávateľovi odporcovia úmyselne spôsobili, že obstarávateľ

vyhodnotil ponuku navrhovateľa ako neúplnú a dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil podmienky
nutné pre účasť vo verejnej súťaží o zákazku. Aj keď k tomu byli zo strany navrhovateľa vyzvaní,
odporcovia následky svojho protiprávneho konania neodstránili. Dôsledkom toho bola skutočnosť, že
navrhovateľa zákazku nezískal napriek tomu, že jeho ponuka bola jednoznačne najlepšia. Ukončenie
rokovaní o spolupráci na zákazke (nepodpísanie dojednanej zmluvy a odvolanie prísľubu) zo strany

odporcov nemožno kvalifikovať inak než ako úmyselné a bezdôvodné. Je pritom zrejmé, že rokovania
účastníkov dospeli do takého štádia, keď bol navrhovateľ v dôsledku konania odporcov v dobrej viere,
že zmluva o budúcej zmluve bude skutočne uzatvorená a odporcovia v prípade úspechu súťažnej
ponuky a uzatvorenia zmluvy na realizáciu zákazky medzi obstarávateľom a navrhovateľom (v združení
sElektrolinea.s.)poskytnúnavrhovateľoviprisľúbenéplnenia.Sohľadomnaspôsobkonaniaúčastníkov

(intenzita vzájomnej komunikácie, predloženie záväznej cenovej ponuky odporcom v 2. rade, vysoký
dôraz na dôvernosť poskytovaných informácií, poskytnutie všetkých potrebných referencií a podkladov,
dojednania konečného znenia zmluvy o budúcej zmluve) a predovšetkým s ohľadom opakované
ubezpečovanie o vôli odporcov spolupracovať na zákazke práve s navrhovateľom nemal navrhovateľ
žiadnydôvodpochybovaťodobromyseľnostikonaniaodporcov.Navrhovateľsatedasámdobromyseľne

spoliehal na to, že odporcovia majú skutočný záujem na spolupráci na zákazke a všetko, čo v tejto
súvislosti odporcovia učinili, skutočne sleduje tento spoločný zámer. S ohľadom na tieto skutočnosti
navrhovateľ nemal dôvod rokovať o spolupráci na zákazke s iným kvalifikovaným subjektom. Až po
vylúčenínavrhovateľa(vzdruženísElektrolinea.s.)zúčastivoverejnejsúťažiozákazkuvyšlonajavo,že
sa stal obeťou úmyselného nečestného a protiprávneho konania zo strany odporcov, ktorých záujem na

spolupráci s navrhovateľom bol len predstieraný a nie skutočný. Záujmom žalovaných bola v skutočnosti
exkluzívna spolupráca s tretím subjektom - priamym konkurentom navrhovateľa. Týmto konaním
odporcovia efektívne vylúčili možnosť navrhovateľa nájsť náhradného subdodávateľa či iné riešenie pre
tútozákazku.Vdôsledkukoordinovanéhokonaniaodporcov-nepodpísaniadohodnutéhozneniazmluvyo zmluve budúcej odporcom v 2. rade a odvolania prísľubu odporcom v 1. rade bol potom navrhovateľ
(v združení s Elektroline a.s.) z účasti vo verejnej súťaží vylúčený pre nepreukázanie spôsobilosti, ktorú
mali zabezpečiť odporcovia. Odporcovia teda koordinovane činili všetky kroky úmyselne tak,

aby navrhovateľ (v združení s Elektroline a.s.) nemohol vo verejnom obstarávaní uspieť a zákazku
získal iný uchádzač, s ktorým spolupracovali na exkluzívnom základe, pričom sami priznávajú, že
sa na predmetnej zákazke podieľajú so združením spoločností, ktorému svojim protiprávnym konaním
smerujúcim k poškodeniu navrhovateľa pomohli zákazku získať namiesto navrhovateľa. S ohľadom
na stanovenie lehoty na predkladanie ponúk obstarávateľom (03. 06. 2009) a komplexnosť

zákazky je zrejmé, že rokovania odporcov s tretím subjektom museli prebiehať súbežne s rokovaniami
s navrhovateľom, čo vyplýva z e-mailu odporcu v 1. rade zo dňa 24. 06. 2009, ktorým bol navrhovateľ
informovaný, že odporca v 2. rade na zákazke spolupracuje s iným subjektom, z vlastných dokumentov
odporcu v 2. rade, ktorý vo svojej výročnej správe za rok 2010 konštatuje, že medzi najvýznamnejšie
projekty patrí subdodávka zabezpečovacej a informačnej techniky systémom na kľúč pre konzorcium
stavebných firiem pre traťové úseky Nové Mesto nad Váhom - Zlatovce a Trenčianska Teplá - Beluša

a v oficiálnom materiáli k výročnej tlačovej konferencii skupiny Siemens na Slovensku uvádza hneď na
prvom mieste modernizáciu severného železničného koridoru úsek Nové Mesto nad Váhom - Zlatovce
(39,4 mil. Eura). Z tohto vyplýva, že vo verejnej súťaží bola nakoniec úspešná práve súťažná ponuka
onoho iného subjektu, s ktorým sa odporcovia na škodu navrhovateľa zaviazali spolupracovať. Tento
subjekt však mohol so svojou ponukou uspieť len vďaka tomu, že inak najlepšia ponuka navrhovateľa

(v združení s Elektroline a.s.) bola v dôsledku protiprávneho konania odporcov z verejnej súťaže
vylúčená. Zákazka bola obstarávateľom pridelená združeniu „Nové Mesto - Zlatovce 2009", ktorého
vedúcim účastníkom je spoločnosť OHL ŽS, a.s. Cena predmetu zákazky navrhnutá týmto združením
bola pritom pre obstarávateľa až o 9 871 250,56 eura vyššia než cena navrhovaná navrhovateľom
a spoločnosťou Elektroline a.s. Je evidentné, že spolupráca odporcov so združením „Nové Mesto -

Zlatovce 2009" bola motivovaná dosiahnutím vyššieho výnosu alebo iných výhod oproti spolupráci s
navrhovateľom. Odporca v 2. rade sám uvádza, že jeho podiel na zákazke predstavuje 39 400 000,- eur.
Úmyslom odporcov bolo presvedčiť navrhovateľa o deklarovanom záujme skupiny Siemens o účasti na
zákazke v spolupráci s navrhovateľom tak, aby navrhovateľ efektívne nejednal s prípadnými
inými kvalifikovanými subjektmi, a bezprostredne pred predložením ponuky na zákazku vykonať všetko

potrebné pre to, aby navrhovateľ nepreukázal spôsobilosť, ktorú pre neho zabezpečovali odporcovia,
aby navrhovateľ (v združení s Elektroline a.s.) tak nemohol vo verejnej súťaži uspieť. Tým, že
navrhovateľ nezískal zákazku, ktorú by za normálneho behu udalostí získal, vznikla navrhovateľovi
škoda vo výške 19,6 milióna eur. Navrhovateľ vyzval odporcov k náhrade spôsobenej škody listom
zo dňa 21. 09. 2009, ale odporcovia navrhovateľovi nič nezaplatili. Toto konanie odporcov odporuje

zákazu zneužitia účasti v hospodárskej súťaži a má znaky nekalého súťažného konania v
rozpore s dobrými mravmi súťaže (odporca v 2. rade s úmyslom vylúčiť navrhovateľa z verejnej
súťaže a maximalizovať svoj hospodársky prospech zo zákazky napriek svojim predchádzajúcim
ubezpečeniam bez legitímneho dôvodu odmietol podpísať už dojednanú zmluvu o budúcej zmluve a
odporca v 2. rade bez toho, aby o tom odporca v 2. rade dostatočne včas informoval, následne vzal

späť svoj poskytnutý prísľub; v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu odporcovia nedbali
právne záväzných pravidiel hospodárskej súťaže a zneužili svoju účasť v súťaži na úkor a na škodu
navrhovateľa); zatvorením dohody narušujúcej súťaž v zmysle čl. 81 Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva, v dôsledku ktorej bola hospodársky najvýhodnejšia ponuka navrhovateľa (v združení s
Elektroline a.s.) z verejnej súťaže o zákazku vylúčená, čím odporcovia negatívne ovplyvnili obchod

medzi členskými štátmi Európskej únie a tým narušili hospodársku súťaž na vnútornom trhu; zneužitím
dominantného postavenia v zmysle čl. 82 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (odporca v 2.
rade bol podľa informácií navrhovateľa jedným z dvoch subjektov na slovenskom trhu, ktorý spÍňal
kritériá k preukázaniu spôsobilosti a referencií na dodávku elektrických železničných zabezpečovacích
zariadení tvoriacich súčasť predmetnej zákazky). Odporcovia súčasne porušili svoju povinnosť nekonať

v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Ich konanie bezpochyby odporuje
všeobecnej povinnosti, podľa ktorej je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Odporcovia si totiž nepočínali tak, aby nedošlo
ku škode na majetku navrhovateľa, o ktorom im bolo známe, že sa na spoluprácu s odporcami
dobromyseľne spolieha, a ktorý bol v dôsledku protiprávneho konania odporcov a jeho načasovania

zbavený možnosti získať zákazku v spolupráci s iným partnerom. Bez ohľadu na skutočnosť, že medzi
navrhovateľom a odporcom v 2. rade nedošlo (v dôsledku konania odporcu v 2. rade) k uzatvoreniu
zmluvy o budúcej zmluve, je zrejmé, že odporcovia pre svoje potreby v rozpore s ich účelom zneužili
vysoko dôverné informácie týkajúce sa účasti navrhovateľa vo verejnej súťaži o zákazku, poskytnuténavrhovateľom pri jednaniach o príprave súťažnej ponuky a o budúcej spolupráci na zákazke. Keby
odporcovia svojím úmyselným porušením právnych povinností nevylúčili navrhovateľa z
hospodárskej súťaže a nezabránili mu (v združení s Elektroline a.s.) získať zákazku ( navrhovateľ

mal najlepšiu ponuku v oboch hodnotených kritériách), navrhovateľ by zákazku (v združení s Elektroline
a.s.) realizoval. Výhradne v dôsledku konania odporcov navrhovateľ predmetnú zákazku nerealizoval,
pretože jediným relevantným dôvodom pre vylúčenie navrhovateľa z verejnej súťaže bolo nedoloženie
spôsobilosti, ktorú mali zabezpečiť odporcovia. Protiprávnym konaním odporcov bol poškodený podnik
navrhovateľa, keďže v dôsledku nerealizovania zákazky došlo k zníženiu jeho hodnoty. Strata hodnoty

podniku navrhovateľa predstavuje aj skutočnú škodu, aj ušlý zisk na strane navrhovateľa. Tým, že
navrhovateľ nerealizoval zákazku, ktorú by pri pravidelnom behu vecí získal, prišiel o očakávané
príjmy (peňažné toky) plynúce zo zákazky. V dôsledku toho došlo k reálnemu zníženiu hodnoty
podniku navrhovateľa ako súboru majetkových hodnôt patriacich navrhovateľovi a slúžiacich na jeho
podnikanie.Stratahodnotypodnikunavrhovateľa bolastanovená znalcom kudňu02.06. 2009 (kudňu
škodovej udalosti). Takto vyčíslená hodnota predstavuje rozdiel medzi hodnotou podniku v prípade,

keby navrhovateľ zákazku realizoval a hodnotou podniku navrhovateľa, ktorý zákazku nerealizoval. Je
samozrejmé, že vzhľadom na pridelenie zákazky iným subjektom je zrejmé, že navrhovateľ predmetnú
zákazku realizovať nebude. Výška škody predstavovaná znížením hodnoty podniku navrhovateľa v
dôsledku porušenia povinností odporcov predstavuje 19,6 milióna EUR. Vzhľadom na to, že prípadná
kompenzácia vyššie uvedenej škody bude pre navrhovateľa predstavovať zdaniteľný príjem, je potrebné

výšku kompenzácie navýšiť o sumu predstavujúcu daň z príjmov vo výške 19 % tak, aby bola
požadovanákompenzáciaškôdspôsobenýchnavrhovateľovidaňovoneutrálna.Celkovážalovanásuma
tak predstavuje výšku 24,2 milióna eur. Výška tejto škody je doložená v znaleckom posudku spoločnosti
Deloitte Advisory s.r.o. Odporcovia sú s úhradou náhrady škody v omeškaní od 11. 10. 2009, keďže
navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody u odporcov uplatnil listom zo dňa 21. 09. 2009 (doručeným

25. 09. 2009) a odporcovia v pätnásťdňovej lehote poskytnutej navrhovateľom požadovanú náhradu
neuhradili.

Odporca v 2. rade k návrhu navrhovateľa na začatie konania uviedol, že z návrhu nie je zrejmé,
či sa navrhovateľ domáha náhrady škody z porušenia zákonnej povinnosti alebo z

porušenia zmluvného vzťahu, podľa akého rozhodného práva sa navrhovateľ domáha svojich nárokov,
prečo navrhovateľ žaluje odporcu v 2. rade z dôvodu údajného poškodenia v hospodárskej súťaži,
keď navrhovateľ a odporca v 2. rade nepôsobia na rovnakých trhoch, podnikajú v iných oblastiach a
nie sú konkurentmi, akú dohodu označil navrhovateľ za dohodu narušujúcu (obmedzujúcu) súťaž a z
akého dôvodu, čo predstavuje (vo vzťahu k tvrdenej škode) skutočnú škodu a čo ušlý zisk a prečo

navrhovateľ navrhuje súdu, aby každému odporcovi uložil povinnosť k náhrade celej škody s tým,
že plnením jedného odporcu sa druhý zbaví povinnosti plniť. Predmetné verejné obstarávanie bolo
pokiaľ ide o preukazovanie technickej spôsobilosti plne otvorené subjektom pôsobiacim nielen na území
Slovenskej republiky, ale aj v iných členských štátoch EÚ, resp. v iných tretích krajinách. To platí tak
vo vzťahu k požiadavke potrebných referencií, ktoré boli v tomto smere formulované neutrálne, ako

aj vo vzťahu k dokladovaniu odbornej spôsobilosti na vykonávanie určených činností, kde podmienky
verejného obstarávania dokonca explicitne predpokladali osobitný postup aj pre uchádzačov, ktorí
nemajú sídlo v Slovenskej republike (časť III. 2.3 Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, body
7. 3 a 8; kapitola E. súťažných podkladov body 7.3 a 8). Navrhovateľ preto neopodstatnene hovorí vo
vzťahu k požadovaným kritériám spôsobilosti o slovenskom trhu, keďže relevantná verejnoobstarávacia

dokumentácia nijako nezužovala preukazovanie technickej spôsobilosti na slovenské subjekty či na
slovenský trh, práve naopak. Zo strany navrhovateľa tu teda ide o zjavnú účelovú dezinterpretáciu
podmienok účasti vo verejnom obstarávaní. Navrhovateľ nijako nepreukázal svoje tvrdenie, v zmysle
ktorého iba odporca č. 2 a AŽD Praha s.r.o. boli jedinými spoločnosťami na slovenskom trhu, ktoré
spĺňali požadované kritériá spôsobilosti. Navrhovateľ nijako nepreukázal, že mu doručil záväznú cenovú

ponuku, pretože išlo o bežnú komunikáciu v súvislosti s hľadaním možnej zhody na obsahu zmluvy
o budúcej zmluve medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade. Rovnako nie je jasné, aký má význam
navrhovateľovetvrdenieoúdajnej záväznosti ponuky, keď kuzavretiu zmluvy obudúcej zmluve, ktorá
mala byť v zmysle súťažných podkladov súčasťou ponuky navrhovateľa vo verejnom obstarávaní, nikdy
nedošlo. Navrhovateľ rovnako nijako nepreukázal, že kontraktačný proces s odporcom v 2. rade bol

pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk de facto ukončený odsúhlasením finálneho znenia zmluvy
o budúcej zmluve a prísľubom odporcu v 2. rade doručiť navrhovateľovi podpísané vyhotovenia zmluvy.
Naopak, k žiadnemu odsúhlaseniu (ani podpisu) zmluvy o budúcej zmluve nikdy nedošlo, ako dokladuje
samotná dokumentácia predložená navrhovateľom, keďže nedošlo k zhode na základnej konštrukciizmluvy, pokiaľ ide o zásadnú otázku, či bude zo zmluvy povinný nielen navrhovateľ, ale aj odporca v 2.
rade. Ako dokladuje komunikácia predložená navrhovateľom, odporca v 2. rade trval na tom, aby zmluva
o budúcej zmluve bola koncipovaná výlučne ako jednostranne zaväzujúci úkon, z ktorého vyplýva

povinnosť budúceho objednávateľa a oprávnenie budúceho zhotoviteľa na uzatvorenie zmluvy. Táto
zásadná výhrada (nový návrh) nebola nikdy akceptovaná navrhovateľom, a teda nikdy nedošlo k vzniku
zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade. Odporca v 2. rade od počiatku vzájomnej
komunikácie informoval navrhovateľa o tom, že akékoľvek rokovania sú len predbežné a nezáväzné,
pokiaľ nebude obsah zmluvy riadne interne schválený zodpovednými osobami odporcu v 2. rade a pokiaľ

nebudezmluvaobudúcejzmluvepodpísanáosobamioprávnenýmikonaťzaodporcuv2.rade.Rovnako
bol navrhovateľ informovaný o tom, že odporca v 2. rade súbežne rokuje s inými subjektmi, ktoré majú
záujem zúčastniť sa verejného obstarávania. Navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že odporca
v 2. rade opakovane ubezpečil navrhovateľa, že údajne odsúhlasenú zmluvu podpíše a zákazku bude
realizovať, a nakoniec namiesto podpisu len ubezpečil navrhovateľa, že záväzky odporcu v 1. rade z
prísľubu sú postačujúce ako dostatočná garancia spolupráce odporcov s navrhovateľom, pričom

žiadne z týchto ubezpečení odporca v 2. rade navrhovateľovi nedal a nemohol dať, keďže súťažné
podklady verejného obstarávania jednoznačne vyžadovali predloženie zmluvy o budúcej zmluve so
subdodávateľom, teda v danom prípade zmluvu s odporcom v 2. rade. Práve odporca v 2. rade bol tým
subjektom, ktorý mal zabezpečiť faktickú realizáciu potrebných subdodávok pre navrhovateľa v prípade
uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, a ktorý ako jediný komunikoval s navrhovateľom o možnom obsahu

zmluvy o budúcej zmluve. Navrhovateľ vedel od samého začiatku, že nepostačuje len prísľub odporcu
v 1. rade, ale že je potrebné uzavrieť aj zmluvu o budúcej zmluve s odporcom v 2. rade, keďže táto
podmienka vyplývala už zo samotných súťažných podkladov. Práve nepodpísanie zmluvy o budúcej
zmluve s odporcom v 2. rade, ktorá bola predpokladom účasti vo verejnom obstarávaní bolo dôvodom,
prečo odporca v 1. rade stiahol svoj prísľub. Odporca v 2. rade sa s navrhovateľom nikdy nedohodol na

exkluzívnej spolupráci, takže nemal dôvod ani povinnosť informovať navrhovateľa o rokovaniach a
spolupráci s inými subjektmi. Navrhovateľ tiež nepreukázal úmysel znemožniť navrhovateľovi nájdenie
náhradného riešenia na preukázanie požadovanej spôsobilosti, pretože odporcovia údajne museli
vedieť, že nechcú realizovať zákazku v spolupráci s navrhovateľom, že bola údajne dohodnutá
zmluva o budúcej zmluve, ktorá nebola podpísaná s odvolaním sa na vnútorné smernice, že odporcovia

úmyselne spôsobili vyhodnotenie ponuky navrhovateľa ako neúplnej, že záujem odporcov bol len
predstieraný, že odporcovia úmyselným koordinovaným konaním spôsobili vylúčenie navrhovateľa zo
súťaže, že konanie odporcov bolo motivované dosiahnutím vyššieho výnosu alebo iných výhod oproti
spolupráci s navrhovateľom, že úmyslom odporcov bolo presvedčiť navrhovateľa o deklarovanom
záujme skupiny Siemens o účasti na zákazke v spolupráci s navrhovateľom tak, aby navrhovateľ

efektívne nejednal s inými kvalifikovanými subjektmi, a bezprostredne pred predložením ponuky na
zákazku vykonať všetko potrebné pre to, aby navrhovateľ nepreukázal spôsobilosť a nemohol tak uspieť
voverejnejsúťaži.Údajnámotiváciaodporcov,ktorápodľanavrhovateľaspočívalavdosiahnutívyššieho
výnosu, nie je ničím podložená. V predmetnej tlačovej správe k výročnej tlačovej konferencii došlo k
chybe, hodnoty dvoch projektov súvisiacichsmodernizáciou železničnej trate, pri ktorých odporca

v 2. rade uzatvoril zmluvy o dielo s víťazným i uchádzačmi boli v správe omylom zamenené. Hodnota
39,4 milióna eur sa týka projektu na úseku Trenčianska Teplá - Beluša. V projekte, ktorý je predmetom
tohto súdneho sporu (úsek Nové Mesto nad Váhom - Zlatovce) odporca v 2. rade ponúkal svoje služby
viacerým uchádzačom, pričom pri všetkých ponukách bola navrhovaná zmluvná cena rovnaká, teda
24,7 milióna eur. Rovnako neopodstatnené a nepreukázané je tvrdenie navrhovateľa o tom, že

odporcovia zabezpečili, že zákazku získal druhý najúspešnejší uchádzač, pretože obsah ponúk iných
uchádzačov o verejnú zákazku a teda ani výsledok verejného obstarávania nemohol byť odporcovi v
2. rade vopred známy. Navrhovateľ skutočne bez primeraných a preukázaných dôvodov spoliehal na
to, že zo strany odporcu č. 2 dôjde k potrebnému uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, resp. pre účely
preukázania technickej spôsobilosti v zmysle súťažných podkladov bude postačovať prísľub odporcu

v l. rade. Navrhovateľovi nič nebránilo v tom, aby popri rokovaniach s odporcom č. 2 súbežne rokoval
aj s inými subjektmi, pričom navrhovateľ takéto rokovania aj viedol a dokonca uzavrel zmluvu s poľskou
spoločnosťou Zaklady Automatiki „KOMBUD" S.A. Je teda úplne zjavné, že navrhovateľ sa v skutočnosti
vôbec nespoliehal na odporcu v 2. rade, že s ním uzatvorí potrebnú zmluvu pre účely zabezpečenia
odbornej spôsobilosti vo verejnom obstarávaní. Navrhovateľ nebol vylúčený pre nedostatok referencií,

a teda tieto musel mať v ponuke efektívne zabezpečené niekým iným ako odporcom v 1. rade, ktorý po
neuzavretí zmluvy o budúcej zmluve medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade späť vzal svoj prísľub.
Odporca v 2. rade zásadne odmieta tvrdenia navrhovateľa, že odporca v 2. rade mal porušiť zákaz
zneužitia účasti v hospodárskej súťaži tým, že nekalým súťažným konaním konal v rozpore sdobrými mravmi súťaže, povinnosť nekonať v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého
obchodného styku. Rovnako je neopodstatnené tvrdenie navrhovateľa, že odporca v 2. rade sa
dopustil porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti tak, aby nedochádzalo ku škodám. Odporca

v 2. rade sa zachoval štandardným spôsobom, nenašiel s navrhovateľom zhodu na zmluve o
budúcej zmluve a nevstúpil s navrhovateľom do súťaže o verejnú zákazku. Keďže neexistoval
jediný legitímny dôvod, pre ktorý by bol odporca v 2. rade povinný uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve
s navrhovateľom, ani pre ktorý by bol povinný ho informovať o spolupráci s inými subjektmi,
nemohlo dôjsť zo strany odporcu v 2. rade k protiprávnemu konaniu, a teda k protiprávneho

úkonu ako základného hmotnoprávneho predpokladu vzniku škody. Navrhovateľ v návrhu neuvádza,
ktorá dohoda a v čom presne obmedzila súťaž a ovplyvnila obchod medzi členskými štátmi, na akom
relevantnom trhu a nepredložil v tomto smere súdu žiadne dôkazy. Podobne, pokiaľ ide o údajné
zneužitie dominantného postavenia navrhovateľ nijako nevysvetlil a nepreukázal, v čom spočíva údajné
dominantné postavenie odporcu v 2. rade a na akom tovarovom trhu došlo k jeho údajnému zneužitiu a
rovnako nepredložil v tomto smere žiadne dôkazy. Navrhovateľ nevysvetlil, prečo vymedzil vo vzťahu k

údajnému zneužitiu dominantného postavenia geografický relevantný trh ako „slovenský", keď verejné
obstarávanie (aj pokiaľ ide o dokladovanie technickej spôsobilosti uchádzačov) bolo preukázateľne
otvorené subjektom nielen z celej EÚ, ale bez obmedzenia, a teda je zjavné, že geografický relevantný
trh v danom prípade výrazne presahuje územie Slovenskej republiky. Tvrdenia Navrhovateľa o zneužití
dôverných informácií sú absolútne nepodložené a nie sú ničím preukázané, navyše citlivé informácie

(cenová ponuka a pod.) poskytoval najmä odporca v 2. rade navrhovateľovi a nie naopak. Aj keby
odporca v 2. rade bol býval uzavrel zmluvu o budúcej zmluve s navrhovateľom, ponuka
Navrhovateľa by bola tak či tak vylúčená zo súťaže, keďže odporcu č. 2 navrhovateľ v rozpore s
podkladmi verejného obstarávania neuviedol ako podzhotoviteľa a neuviedol jeho podiel prác vyjadrený
finančným plnením napriek tomu, že navrhovateľ ešte aj v rámci revíznych postupov vo verejnom

obstarávanízjavnezastávalnázor,žeodporcav2.radebudepôsobiťakopodzhotoviteľ.Ajkebyodporca
v 1. rade nevzal svoj prísľub späť, navrhovateľ by bol rovnako vylúčený zo súťaže z dôvodu, že
nepreukázal odbornú spôsobilosť, nakoľko neuzavrel včas zmluvu o budúcej zmluve so žiadnym
subdodávateľom disponujúcim požadovanou odbornou spôsobilosťou. Z dôvodu pochybenia výlučne
na strane navrhovateľa, ktorý v ponuke neuviedol odporcu v 2. rade ako podzhotoviteľa (hoci tvrdil,

že ním je) a v ponuke navrhovateľa rovnako absentoval prísľub odporcu v 2. rade, pokiaľ by tento
mal slúžiť na preukázanie odbornej spôsobilosti, bol navrhovateľ vylúčený z verejného obstarávania.
Akákoľvek príčinná súvislosť tu absentuje z dôvodu, že verejný obstarávateľ nemá povinnosť uzavrieť
zmluvu s víťazom súťaže (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-27/98 Metalmeccanica Fracasso SpA, bod
24 a 25). Existuje len povinnosť obstarávateľa oznámiť dôvody zrušenia súťaže (ust. § 46 zákona

č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní). Navrhovateľ nevie preukázať, že by určite získal zákazku,
keďže aj v prípade, že by zvíťazil, neexistovala by istota, že verejný obstarávateľ zmluvu
s navrhovateľom skutočne uzavrie. Navrhovateľ teda nepreukázal príčinnú súvislosť medzi údajným
protiprávnym konaním odporcu v 2. rade a údajne vzniknutou škodou. Odporca v 2. rade má za to, že
znalecký posudok predložený navrhovateľom vychádza z nesprávnych, neobjektívnych a predovšetkým

z nedostatočne preukázaných východísk, ktoré tak zásadným spôsobom ovplyvnili konečnú kalkuláciu
údajnej straty hodnoty podniku navrhovateľa, keď znalec na základe nepreukázaného výpočtu kalkuluje
s hodnotami ziskovosti marže spornej zákazky pred odpočítaním režijných nákladov, úrokov a daní
z príjmu vo výške 14% a po odpočítaní priemernej správnej réžii vo výške 7% výnosu. Výšku
marže, ktorú pre výpočet straty aplikoval znalec je potrebné považovať za neprimerane vysokú,

čoho dôkazom je samotný obsah znaleckého posudku, pretože 7% marža nie je priemerná marža, ale
nadpriemerná marža. Úpadok navrhovateľa môže preukazovať pravdepodobné nesprávne obchodné,
odborné a manažérske vedenie podniku navrhovateľa. Pre preukázanie tvrdenia Navrhovateľa, že
konaním odporcu v 2. rade došlo k strate na majetku navrhovateľa vo výške 10% z hodnoty predmetnej
zákazky je nevyhnutné, aby Navrhovateľ v tomto konaní preukázal, že dosahoval v

obdobných zákazkách ziskovosť vo výške, rovnajúcej sa v priemere 10% z hodnoty zákaziek, ktoré
ako hlavný dodávateľ realizoval. Znalec vypočítal kalkuláciu údajnej straty hodnoty podniku na základe
odpočtu uvedenej neopodstatnenej zľavy od všetkých ostatných subdodávateľov spornej zákazky.
Je nesporné, že navrhovateľ žalobou nepreukázal, že v čase pred zaslaním ponuky vo verejnom
obstarávaní nedosiahol žiadnu zľavu z ceny, ktorú mu jeho subdodávatelia predložili za výkon svojich

činností. Na základe súťažných podkladov bol navrhovateľ povinný predložiť vo verejnom obstarávaní
zmluvy o budúcich zmluvách uzavreté so svojimi subdodávateľmi, ktorých súčasťou bola aj dohoda
o odmene za činnosti poskytnuté subdodávateľom. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ bol navrhovateľ
schopný dosiahnuť zľavu z ceny subdodávateľa, musel tak urobiť v čase pred zaslaním svojej záväznejponuky vo verejnom obstarávaní. Znalecký posudok vôbec nezohľadnil skutočný podiel subdodávateľov
na realizácii zákazky vo vzťahu k proklamovanej výške ziskovosti navrhovateľa, pričom platí, že vyšší
počet subdodávateľov vedie priamo k nižšej ziskovosti u hlavného dodávateľa, v danom prípade u

navrhovateľa. Východisko výpočtu hodnoty mesačnej referenčnej sadzby s 1,8% maržou jednej banky,
o ktorý sa mal údajne zmenšiť majetok navrhovateľa je potrebné považovať za nepreukázané, nakoľko
znalecký posudok neobsahuje žiadny doklad preukazujúci uvedené východisko výpočtu. Tento údaj
nie je doložený žiadnym porovnaním úrokových nákladov úverov poskytovaných viacerými bankám
a teda nie je zrejmé, v akom pásme pokiaľ ide o výhodnosť poskytnutého úveru sa uvedený údaj

navrhovateľa pohybuje. Výška diskontnej sadzby vo výške 11,6% nie je ničím preukázaná, pričom
znalecký posudok vychádza z nepreukázaných údajov s výnimkou hodnoty Beta. Výpočet údajnej straty
nahodnotepodnikunavrhovateľavychádzazpredpokladu, ženavrhovateľbudemaťdostatočnévlastné
kapacity na realizáciu zákazky. Znalecký posudok pripúšťa, že ak by jestvovalo obmedzenie vlastných
kapacít, bola by strata hodnoty podniku nižšia. Navrhovateľ nepreukázal, že mal k dispozícii potrebné
vlastné kapacity, a teda tvrdenie, že mohol dosiahnuť znaleckým posudkom stanovenú hodnotu zníženia

majetku podniku navrhovateľa nie je riadne preukázané. Navrhovateľ znaleckým posudkom priloženým
knávrhunepreukázal,žemetodológiavýpočtuúdajnejstranyhodnotyjehopodnikuskutočnezodpovedá
relevantnému vyčísleniu údajnej škody. Navrhovateľ neurčil rozhodné právo, podľa ktorého si nárok
uplatnil a škodu, resp. ušlý zisk vyčíslil a neurčil právny predpis, podľa ktorého si nárok a údajnú
škodu, resp. ušlý zisk uplatnil.

Odporca v 1. rade k návrhu navrhovateľa na začatie konania sa pripojil k vyjadreniu odporcu v 2.
rade, pričom nad rámec tohto vyjadrenia uviedol, že podľa informácií odporcu v 1. rade, ktoré získal od
odporcu v 2. rade, disponovalo v rozhodnom čase potrebnými oprávneniami na preukázanie technickej
a odbornej spôsobilosti okrem odporcu v 2. rade minimálne 10 ďalších subjektov. Odporca v 1. rade

odmietoltvrdenienavrhovateľa,podľaktoréhosajednanísnavrhovateľomzúčastnilajodporcav1.rade,
pretože akékoľvek rokovania prebiehali výlučne medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade. Odporca
v 1. rade síce vystavil prísľub navrhovateľovi v čase, kedy neexistovala žiadna finálna a
konkrétna dohoda s navrhovateľom, avšak tento poskytol výlučne s cieľom, aby vytvoril priestor na
rokovania medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade o uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve,

ku uzatvoreniu ktorej však nikdy nedošlo. Prísľub bol teda odporcom v 1. rade poskytnutý výlučne za
tým účelom, aby pre prípad (a za podmienky), že sa navrhovateľ s odporcom v 2. rade riadne dohodnú
na subdodávke odporcu v 2. rade, aby disponoval navrhovateľ v rámci verejného obstarávania nielen
potrebnými odbornými a technickými spôsobilosťami, ale aj potrebnými referenciami. Navrhovateľ teda
nemal žiaden legitímny dôvod spoliehať sa na prísľub odporcu v 1. rade. Prísľubu bol teda vystavený

odporcom v 1. rade podmienečne, a to iba pre prípad získania zákazky navrhovateľom vo verejnom
obstarávaní a výlučne vo vlastnom mene, nie v mene ekonomickej skupiny, či v mene odporcu v 2.
rade. Odporca v 1. rade sa rovnako nikdy nezaviazal, že zabezpečí spoluprácu odporcu v 2. rade s
navrhovateľom. Uzavieranie kontraktov a spolupráce s obchodnými partnermi štandardne spadá do
pôsobnosti konateľov odporcu v 2. rade a odporca v 1. rade nemal záujem akýmkoľvek spôsobom

túto pôsobnosť narúšať či obmedzovať. Prísľub odporcu v 1. rade sám osebe teda v žiadnom prípade
nezabezpečoval a ani nemohol zabezpečiť navrhovateľovi potrebné odborné a technické spôsobilosti
a spoluprácu odporcu v 2. rade s navrhovateľom v rámci verejného obstarávania a ak sa na to
navrhovateľ spoliehal, išlo z jeho strany o neodôvodnený postoj, ktorý bol v rozpore s riadnou odbornou
starostlivosťou. Aj keby odporca v 1. rade o spolupráci odporcu v 2. rade s inými subjektmi vedel, nemal

žiaden legitímny dôvod, pre ktorý by mal niečo podobné navrhovateľovi oznamovať, keďže sa nikdy ani
len neuvažovalo o prípadnej spolupráci odporcu v 1. rade alebo odporcu v 2. rade s navrhovateľom
ako o exkluzívnej spolupráci. Odporca v 1. rade od počiatku vychádzal z toho, že odporca v 2. rade
má záujem spolupracovať s navrhovateľom na zákazke iba za predpokladu, že bude pôsobiť ako riadny
podzhotoviteľ navrhovateľa, a že za týmto účelom (v súlade so súťažnými podkladmi) je medzi nimi

potrebné uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve, a že takáto zmluva, ak má byť uzavretá, musí nevyhnutne
zohľadňovať aj oprávnené požiadavky odporcu v 2. rade k jej obsahu. Vzápätí na to, ako sa odporca
v 1. rade od odporcu v 2. rade dozvedel, že k potrebnému uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve medzi
odporcom v 2. rade a navrhovateľom nedošlo, vzal práve z tohto dôvodu späť svoj prísľub, keďže
neexistoval a vzhľadom na neexistenciu dohody o spolupráci medzi navrhovateľom a odporcom v 2.

rade už ani nemohol existovať žiaden dôvod na jeho ďalšie použitie navrhovateľom v rámci verejného
obstarávania. Dokonca ak by aj odporca v 1. rade nevzal svoj prísľub späť a navrhovateľ by sa pomocou
neho vo verejnom obstarávaní pokúšal preukázať, že disponuje nielen potrebnými referenciami, ale
aj potrebnými odbornými a technickými spôsobilosťami, takýto pokus by bol v rozpore so samotnýmznením prísľubu a vôľou odporcu v 1. rade v ňom vyjadrenom, keďže navrhovateľ od počiatku vedel, že
na preukázanie odbornej a technickej spôsobilosti si potreboval zabezpečiť spoluprácu s odporcom v 2.
rade a prísľub bol odporcom v 1. rade vystavený výlučne vo vlastnom mene odporcu v 1. rade (teda ani

nie v mene odporcu v 2. rade, ani nie v mene ekonomickej skupiny). V čase, ku ktorému bolo pripravené
ocenenie znalcom, teda v čase odvolania prísľubu odporcom v 1. rade, nebolo a nemohlo byť známe,
že navrhovateľ verejné obstarávanie vyhrá. Preto by akékoľvek ocenenie spoločnosti vyžadovalo,
aby znalec odhadol pravdepodobnosť, že navrhovateľ verejné obstarávanie naozaj vyhrá. Za daných
okolností by táto pravdepodobnosť pred odvolaním prísľubu odporcom v 1. rade nepredstavovala

100010, teda posudok nemôže vychádzať z toho, že pred odvolaním prísľubu by navrhovateľ isto získal
predmetnú zákazku. Rovnako platí, že odvolanie prísľubu odporcu v 1. rade nemohlo mať 100°/o-ne za
následok, že navrhovateľ zákazku nezíska. Preto by zmena hodnoty spoločnosti nemala predstavovať
100°/o hodnoty zákazky predmetného verejného obstarávania.

Navrhovateľ v ďalšom priebehu konania k veci nad rámec tvrdení, uvedených v predchádzajúcich

častiach tohto rozsudku ešte uviedol, že otázka vecnej a miestnej príslušnosti v tejto veci bola
záväzujúcim spôsobom vyriešená uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Ncb 21/2011-41 zo dňa
20. 07. 2011. Pokiaľ by totiž nebola daná právomoc k rozhodovaniu tohto sporu slovenským súdom,
nemohla by byť určená ani miestna príslušnosť súdu. Zo spôsobu a predovšetkým z načasovania
konania odporcov jednoznačne vyplýva, že ich cieľom nebolo nadviazanie spolupráce so spoločnosťou

Eiffage s.r.o., ale jej efektívna eliminácia z verejnej súťaže. Zákazku tak mohla získať spoločnosť,
ktorú odporcovia pred spoločnosťou Eiffage s.r.o. uprednostnili. Koordinovaným ukončením spolupráce
bezprostredne pred uplynutím uvedenej lehoty s navrhovateľom odporcovia docielili, že spoločnosť
Eiffage s.r.o. už nemala žiadnu možnosť na radikálne zmenenú situáciu adekvátne reagovať, čím jej
zabránili získať zákazku. Odporcovia bezdôvodným jednostranným ukončením spolupráce

porušili dohodu uzatvorenú so spoločnosťou Eiffage s.r.o., na základe ktorej jej odporcovia poskytli
prísľub i všetky doklady potrebné na preukázanie požadovanej spôsobilosti. Napriek tomu, že
uzatvorená dohoda ospoluprácinaverejnejsúťažiazákazkebolapreúčastníkovzáväzná,odporcovia
akúkoľvek spoluprácu so spoločnosťou Eiffage s.r.o. jednostranne ukončili. Odporca v 1. rade teda
nerešpektoval ust. § 493 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záväzkový vzťah nemožno meniť

bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Odporca v 1. rade tak porušil právny
princíp, podľa ktorého sa uzatvorené zmluvy musia plniť. Za svoje konanie v rozpore s uzatvorenou
dohodou nesie odporca v 1. rade zodpovednosť v zmysle ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.
Je zrejmé, že odporcovia postupovali úmyselne v rozpore s dobrými mravmi súťaže v zmysle ust.
§ 41, § 42 a § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom za škodné následky tohto nekalosúťažného

konania nesú zodpovednosť v zmysle ust. § 53 Obchodného zákonníka. Konanie odporcov je výsledkom
dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž, uzatvorenej v rozpore so zákazom obsiahnutým v priamo
aplikovateľnom článku 81 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, resp. ust. § 4 zákona č.
136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení účinnom v dobe verejnej súťaže. Správanie
odporcov zároveň predstavuje úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 a § 424

Občianskeho zákonníka, resp. konania v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa ust. §
265 Obchodného zákonníka. Zodpovednosť podľa uvedených ustanovení je daná predovšetkým vtedy,
ak niekto úmyselne vykonáva svoje právo v rozpore s dobrými mravmi spôsobom, ktorý zámerne
poškodzuje iného, a keď sa výkon práva stáva iba prostriedkom k poškodeniu iného (šikanózny výkon
práva). Realizácia zákazky spoločne s preferovaným obchodným partnerom je nepochybne legitímnym

cieľom (oprávneným záujmom). Tento cieľ však stratil akúkoľvek legitimitu v okamihu, keď odporcovia k
jeho naplneniu dospeli nie slobodnou súťažou o najlepšiu ponuku, ale účelovou elimináciou spoločnosti
Eiffage s.r.o. z verejnej súťaže tak, aby jej najlepšia ponuka nemohla zvíťaziť. Takéto konanie odporcov
nemôže požívať právnu ochranu. Konanie odporcov predstavuje taktiež zneužitie dôverných informácií
v rozpore s ich účelom pre svoje potreby a ich vyzradenie tretím osobám podľa ust. § 271 Obchodného

zákonníka. Svoj písomný prísľub odvolal odporca v 1. rade napriek tomu, že dohoda strán ani prísľub
samotný taký postup nedovoľovali. Obdobne odporca v 2. rade napriek predchádzajúcemu konsenzu
nepodpísal zmluvu o budúcej zmluve o dielo, ktorá mala formálne bližšie upraviť pravidlá participácie
odporcov na realizácii zákazky. Výnimočné postavenie na trhu odporcov umožnilo dojednať spoluprácu
až s tromi z celkového počtu štyroch uchádzačov o zákazku, pričom odporcovia si boli vedomí, že

títo uchádzači nemali pri príprave svojich súťažných ponúk fakticky inú možnosť ako
spoluprácu práve s odporcami. Odporcovia ďalej pre svoje potreby zneužili dôverné informácie o
účasti navrhovateľa vo verejnej súťaži o zákazku. Predstieraná spolupráca s navrhovateľom umožnila
odporcomzískaťkľúčovéinformácie,atopredovšetkým informáciu,žesaspoločnosťEiffages.r.o.hodláverejnej súťaže zúčastniť a že sa pri príprave svojej ponuky spolieha práve na kooperáciu s koncernom
Siemens,čímodporcoviaporušiliust.§271Obchodnéhozákonníka,podľaktoréhonesmiestrana,ktorej
sa poskytli dôverné informácie, ich prezradiť tretej osobe a ani ich použiť v rozpore s ich účelom pre

svoje potreby. Strata hodnoty podniku spoločnosti Eiffage s.r.o. predstavuje ušlý zisk, keďže jej majetok
sa nerozmnožil o budúce finančné toky plynúce zo zákazky. Výška tejto škody predstavuje sumu 24 200
000,- eur. Takto vyčíslená hodnota predstavuje rozdiel medzi hodnotou podniku ako majetku spoločnosti
Eiffage s.r.o. v prípade, keby táto spoločnosť zákazku realizovala, a hodnotou podniku spoločnosti
Eiffage s.r.o., ktorá zákazku nerealizuje. Skutočnosť, že spoločnosť Eiffage s.r.o. nerealizovala zákazku,

ktorú by pri pravidelnom behu vecí (t.j. keby nebolo škodovej udalosti zavinenej odporcami) získala,
mala za následok zníženie reálnej hodnoty podniku spoločnosti Eiffage s.r.o. ako jej majetku, keďže ten
v dôsledku konania odporcov stratil schopnosť generovať príjmy (peňažné toky plynúce) zo zákazky v
odôvodne neočakávanom rozsahu. Odporca v 1. rade je jediným spoločníkom odporcu v 2. rade, a teda
je ho ovládajúcou osobou v zmysle koncernového práva. Naopak konateľ (generálny riaditeľ) odporcu v
2. rade je zároveň oficiálne a systematicky označovaný titulom „hlavný predstaviteľ koncernu Siemens

AG na Slovensku". Konanie odporcov teda nie je autonómnym konaním dvoch na sebe nezávislých
subjektov, ale konaním vzájomne prepojeným, ktoré nemožno oddeľovať, aj keď sa o to odporcovia
pokúšajú.Akodôvodspäťvzatiaodporcav1.radevlistezodňa02.06.2009najprvuviedolnepodpísanie
bližšie nešpecifikovanej zmluvy tak, ako predpokladajú súťažné podmienky. Keďže poskytnutý písomný
prísľub nebol viazaný na žiadnu podmienku, a teda ani na uzavretie akejkoľvek zmluvy, prezentovaný

dôvod odvolania prísľubu je bez ďalšieho právne irelevantný a čisto zástupný. Súťažné podmienky
ostatne v prípade predloženia prísľubu vystaveného v zmysle ust. § 28 ods. 2 zákona č. 25/2006
o verejnom obstarávaní doloženie žiadnej zmluvy nevyžadovali, takže odkaz na časť G, prílohu č.
1 , bod 6 súťažných podkladov, ktorý len upresňuje chronologické usporiadanie ponuky, je očividne
zavádzajúci. Výsadné postavenie odporcu v 2. rade a Spoločnosti AŽD Praha s.r.o. na relevantnom trhu

najlepšie potvrdzuje aj verejná súťaž o zákazku. Spoločnosť AŽD Praha s.r.o. sa na súťaži zúčastnila
priamo ako jej účastník, preto prirodzene nejavila záujem o spoluprácu s inými subjekami. Odporca v
2. rade uzatvoril zmluvu o budúcej zmluve so spoločnosťou OHL ŽS, a.s. a spoločnosťou B?GL
a KRÝSL, k.s. a dojednal uzatvorenia obdobnej zmluvy s navrhovateľom. Okrem odporcu v 2. rade a
spoločnosti AŽD Praha s.r.o. sa žiadne ďalšie spoločnosti, ktoré by disponovali potrebným oprávnením,

na verejnej súťaži nezúčastnili. V prípade spoločnosti B?GL a KRÝSL, k.s. síce odporca v 2. rade
uzavrel zmluvu zaväzujúcu len jeho zmluvného partnera, v prípade spoločnosti OHL ŽS, a.s. (ktorá
nakoniec po vylúčení spoločnosti Eiffage s.r.o. zákazku získala) uzavrel zmluvu, ktorá je zaväzujúca
aj pre odporcu v 2. rade, čo znamená, že pre odporcu v 2. rade boli akceptovateľné obe možnosti
a v žiadnom prípade nešlo o zásadnú otázku, ktorá by mala byť dôvodom nečakaného a

definitívneho ukončeniakontraktačnéhoprocesu.Príčinnú súvislosťmedziškodouakonanímodporcov
je potrebné vidieť v tom, že medzi protiprávnym konaním odporcov a vznikom škody v majetkovej
sfére spoločnosti Eiffage s.r.o. je vzťah príčiny a následku. Skutočnosť, že spoločnosť Eiffage s.r.o. (v
združení s Elektroline a.s.) bola z verejnej súťaže o zákazku vylúčená a nemohla zákazku realizovať,
je dôsledkom predchádzajúceho protiprávneho správania odporcov. Ak totiž spoločnosť Eiffage s.r.o.

(v združení s Elektroline a.s.) zákazku nezískala, je to len v dôsledku protiprávneho konania odporcov,
pretože jediným relevantným dôvodom pre vylúčenie ponuky spoločnosti Eiffage s.r.o. z verejnej súťaže
bolo nepreukázanie spôsobilosti, ktorú mala spoločnosť Eiffage s.r.o. doložiť prísľubom, alebo zmluvou
o budúcej zmluve o dielo.

Odporcovia v 1. a 2. rade v ďalšom priebehu konania k veci nad rámec tvrdení, uvedených v
predchádzajúcich častiach tohto rozsudku ešte uviedli, že žiadne z tvrdení navrhovateľa o údajnom
protiprávnom konaní odporcov nebolo preukázané. Nie je jasné, či sa navrhovateľ domáhal náhrady
škody z porušenia zákonnej povinnosti alebo z porušenia zmluvného vzťahu. Ak sa domáha náhrady
škody z porušenia zákonnej povinnosti, nie je jasné ktoré zákonné ustanovenia ktorého právneho

predpisu mali odporcovia podľa navrhovateľa porušiť. Nie je preukázané akékoľvek prepojenie
zodpovednosti odporcov a to ani zákonnej ani zmluvnej za vznik škody, rovnako nevyplýva individuálna
zodpovednosť odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade za vznik údajnej škody. Navrhovateľ sám priznal,
že odporca v 1. rade vystavil prísľub výlučne len vo svojom mene a pokiaľ ide o technické
a odborné kapacity zabezpečujúce realizáciu plnení súvisiacich so zákazkou. Navrhovateľ

ničím nepreukázal, že odporca v 1. rade bude mať sám reálne k dispozícii všetky referencie,
odborné spôsobilosti a odborné technické kapacity. Uvedené nepravdivé tvrdenie navrhovateľa je v
priamom rozpore s ostatnými tvrdeniami navrhovateľa, v ktorých celkom protichodne tvrdil, že
odborné a technické kapacity mali byť zabezpečované výlučne odporcom v 2. rade na základe zmluvyo budúcej zmluve. Navrhovateľ, ako sám priznal a dokumentoval, bol vylúčený už v úvodnej fáze
verejného obstarávania pre nesplnenie podmienok účasti. K vyhodnoteniu obsahových náležitostí
či dokonca výhodnosti samotnej ponuky (čo sú ďalšie samostatné kroky) verejný obstarávateľ

nepristúpil a ani nemohol pristúpiť, keďže ponuka bola hneď v úvodnej fáze vylúčená, a teda v zmysle
platných zákonných pravidiel, ktoré platia v celej EÚ, sa s ňou obstarávateľ ďalej ani nemohol zaoberať.
Keďže ako ukazuje aj predložená ponuka navrhovateľa, odporcu v 2. rade navrhovateľ uviedol iba ako
podzhotoviteľa, dispozícia navrhovateľa s požadovanými kapacitami vyhlasovateľom verejnej súťaže
musela byť doložená aj požadovanou zmluvou o budúcej zmluve s označeným subdodávateľom, ktorá

však v skutočnosti nebola uzavretá nie z dôvodov na strane odporcu v 2. rade. Navrhovateľ nijako
nepreukázal existenciu dohody o spolupráci čo i len jedného z odporcov so spoločnosťou Eiffage s.r.o.,
ani existenciu konsenzu na zmluve o budúcej zmluve údajne dosiahnutého medzi navrhovateľom
a odporcom v 2. rade. Navyše akúkoľvek dohodu sám v svojom návrhu na začatie konania označil
iba ako predbežnú. Odporca v 1. rade späťvzatie prísľubu oznámil navrhovateľovi včas, teda vzápätí
po tom, ako nedošlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve. Skutočnosť, že o podrobnostiach možnej

spolupráce sa jednalo tesne pred uplynutím lehoty na podávanie ponúk bol problém navrhovateľa,
nie odporcov. Obvinenia zo zneužitia dôverných informácií odporcov sú nepodložené, nepreukázané,
a navyše sa zakladajú na nesprávnom predpoklade akéhosi privilegovaného postavenia odporcov na
trhu, ktorý je rovnako nepreukázaný a účelový. Navrhovateľ nepreukázal, že prísľub odporcu v 1.
rade by umožnil navrhovateľovi splniť podmienky účasti na verejnej súťaži, ani nepreukázal, že sa

ním odporca v 1. rade zaviazal, že zabezpečí uzavretie zmluvy o budúcej zmluve s odporcom v 2.
rade. Žiadne takéto ubezpečenie nebolo navrhovateľovi poskytnuté a ani nemohlo byť, keďže súťažné
podklady verejného obstarávania jednoznačne vyžadovali predloženie zmluvy o budúcej zmluve s
podzhotoviteľom, teda v danom prípade zmluvy s odporcom v 2. rade. Ako priznáva sám navrhovateľ,
práve odporca v 2. rade bol tým subjektom, ktorý mal zabezpečiť faktickú realizáciu potrebných

subdodávok pre navrhovateľa v prípade uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, a ktorý ako
jediný komunikoval s navrhovateľom o možnom obsahu zmluvy o budúcej zmluve. Prísľub odporcu
v 1. rade bol v zmysle jeho doslovného znenia vystavený výlučne ako podmienečný prísľub v čase,
kedy neexistovala žiadna finálna a konkrétna dohoda odporcu v 2. rade s navrhovateľom.
Zo znenia prísľubu dostatočne vyplýva, že prísľub nezodpovedá podstatným náležitostiam

prísľubu, ktorým by v priebehu verejného obstarávania navrhovateľ vedel preukázať, že disponuje
technickými a odbornými kapacitami vrátane požadovaného oprávnenia odporcu v 1. rade na
vykonávanie odborných a technických kapacít. Tvrdenie navrhovateľa, že prísľub odporcu v 1. rade bol
pre účel získania zákazky postačujúci a pokiaľ nebol postačujúci, za vady takéhoto údajne neplatného
prísľubu plne zodpovedá odporca v 1. rade nie je pravdivé. Odporcovia nikdy netvrdili, že prísľub vydaný

odporcom v 1. rade bol neplatný. Prísľub nezodpovedal sám o sebe prísľubu subdodávateľa, ktorým
by uchádzač, t.j. navrhovateľ mohol bez ďalšieho preukázať splnenie podmienok súťažných podkladov.
Odporcovia netvrdia, že v procese rokovaní o ich účasti vo verejnom obstarávaní v
pozícii budúceho podzhotoviteľa, vrátane poskytnutia referencií požadovaných súťažnými podkladmi,
nevedeli o svojich krokoch. Uvedené však rozhodne nepreukazuje žiadne poškodenie navrhovateľa ako

účastníka verejného obstarávania spoločným protiprávnym konaním odporcov. Odporca v l. rade
nemohol vopred nijako vedieť, či ponuka navrhovateľanebudeverejnýmobstarávateľomvylúčená pre
inédôvody,resp.čibudeposúdenáakoekonomickynajvýhodnejšia.Ponukanavrhovateľabolovylúčená
už v prvej fáze verejného obstarávania (vyhodnocovanie podmienok účasti) a navrhovateľ nemôže
spoľahlivo preukázať, že jeho ponuka by nebola vylúčená v ďalších fázach obstarávania, ako napr. pri

posudzovaní súladu ponúk s požiadavkami na predmet zákazky obsiahnutými v súťažných podkladoch,
pri posudzovaní či ponúkaná cena nie je neobvykle nízka ako ani pri samotnom vyhodnocovaní ponúk.
Až vo fáze vyhodnocovania ponúk by sa riešilo, či jeho ponuka spĺňa všetky požiadavky stanovené
súťažnými podkladmi, teda či je v súlade s požiadavkami na predmet zákazky podľa ust. § 42 ods. 1
zákona o verejnom obstarávaní. Navrhovateľ nepreukázal, že jeho ponuka zodpovedala všetkým

požiadavkám stanoveným v súťažných podkladoch. A iba ak by ponuka spĺňala všetky obsahové
náležitosti, bola by vyhodnocovaná z hľadiska jej ekonomickej výhodnosti (k čomu v danom prípade
nikdy nedošlo, teda ponuka navrhovateľa nebola reálne nikdy vyhodnotená verejným obstarávateľom
ako ekonomicky najvýhodnejšia, ako to nesprávne tvrdí navrhovateľ. Navrhovateľ nepreukázal a ani
nemôže preukázať, že vo fáze vyhodnocovania ponúk by jeho ponuka nebola vylúčená z dôvodu

neobvykle nízkej ceny podľa ust. § 42 ods. 3 a 4 zákona o verejnom obstarávaní. Aj keby navrhovateľ
teoreticky zvíťazil, ako vyplýva aj z práva EÚ, verejný obstarávateľ nemusel uzatvoriť zmluvu s víťazom,
stačilo by mu konštatovať zmenu okolností, za ktorých bolo verejné obstarávanie vyhlásené podľa
ust. § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pričom ak sa toto ustanovenie interpretuje vsúlade s právom EÚ, takáto zmena okolností by nemusela byť vôbec závažná alebo niečím výnimočná.
Navrhovateľ ďalej nepreukázal, že by došlo k zadaniu zákazky víťazovi a že by táto nebola zrušená
Úradom pre verejné obstarávanie podľa ust. § 46 ods. 1 písm. d zákona o verejnom obstarávaní

napríklad z dôvodu, že verejný obstarávateľ nesprávne akceptoval ponuku navrhovateľa, ktorá
nespĺňala požiadavky stanovené súťažnými podkladmi. Znalecký posudok predložený navrhovateľom v
neposlednom rade úplne ignoruje jeho povinnosť zmierňovať svoju škodu a pristupovať k obchodným
záležitostiam s náležitou odbornou starostlivosťou. Mailom zo dňa 27. 05. 2009 odporca v 2. rade
neakceptovalnavrhovateľompredloženýnávrhnauzavretiezmluvyobudúcejzmluve.Odporcav2.rade

nesúhlasilskoncepciouzmluvnejpokutyvjehoneprospechavprílohekmailunavrhovateľovipripojilním
navrhované, teda upravené znenie zmluvy o budúcej zmluve. Navrhovateľ v konaní ničím nepreukázal,
že na výhrady odporcu v 2. rade so znením zmluvy o budúcej zmluve reagoval a teda nepreukázal
primárnu snahu o finalizáciu znenia zmluvy o budúcej zmluve. V konaní je preukázané odporcami, že
v čase päť dní pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk navrhovateľ nielenže nemal k dispozícii
podpísanúzmluvuobudúcejzmluve,aleanineriešilobsahzmluvyobudúcejzmluve,atedakompletnosť

a úplnosť svojej ponuky. Mailom zo dňa 01. 06. 2009 sa zamestnanec navrhovateľa dotazoval odporcu
v 2. rade na podpis zmluvy o budúcej zmluve bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom reagoval na výhrady
odporcu v 2. rade k jej budúcemu obsahu. Na strane navrhovateľa zjavne dochádzalo k nedostatočnej
komunikácii medzi zamestnancami, ktorí ponuku zákazky pripravovali. Navrhovateľ ničím nepreukázal
obmedzenieverejnéhoobstarávanianasubdodávkuodporcov.Navrhovateľvkonaníničímnepreukázal,

že pokiaľ zistil, že verejné obstarávanie je uzavreté len na subdodávku odporcov, podal včas akékoľvek
námietky verejnému obstarávateľovi, ktoré by boli posudzované kompetentným orgánom, Úradom pre
verejné obstarávanie, resp. správnymi súdmi. Navrhovateľ tvrdí, že e-mail odporcu v 2 .rade, ktorým
zaslal navrhovateľovi svoje pripomienky kzmluve, aktorý sámoznačilakofinálny,bolvplnomrozsahu
akceptovaný. Uvedené tvrdenie je nepravdivé, pretože navrhovateľ nepredložil súdu dôkaz, ktorým by

preukázal, že akceptoval pripomienky odporcu v 2. rade k zmluve o budúcej zmluve. Naopak, až dňa
01. 06. 2009, teda necelé dva dni pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk sa projektový manažér
Ing. Magera domáhal podpisu dohody, údajne pripravenej na podpis. Z dôvodu absencie reakcie
navrhovateľa na návrh posledného navrhovaného znenia odporcu v 2. rade tento ani nepodpísal. Boli to
teda dôvody na strane navrhovateľa, ktorý päť dní pred uplynutím lehoty adekvátne neriešil túto pre neho

(ako to vyplýva z tohto konania) zásadnú zmluvu. Uvedené konanie navrhovateľa preukazuje výlučne
nedostatok odbornej starostlivosti na jeho strane pri príprave ponuky. Pri preukazovaní spôsobilosti
uchádzačov vo verejnom obstarávaní Súdny dvor EÚ vyžaduje, že bez ohľadu na to, aký je oprávnený
vzťah záujemcu alebo uchádzača s ďalšími osobami, pomocou ktorých preukazuje svoje kapacity
(vrátane jeho dcérskych spoločností), uchádzač musí aj v prípade, že ide o členov jeho skupiny,

jasne a presvedčivo obstarávateľovi preukázať, že skutočne disponuje i ch kapacitami a
spôsobilosťami. Súdny dvor konštatoval, že pri posudzovaní takýchto podmienok účasti (technické
kapacity a spôsobilosti) verejní obstarávatelia ani preskúmavajúce sudy nemôžu predpokladať, že
uchádzač má k dispozícii všetky potrebne spôsobilosti alebo kapacity iných osôb len na základe
toho, že takéto iné osoby sú súčasťou jeho skupiny. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ

podpisoval väčšinu zmlúv o budúcich zmluvách so svojimi subdodávateľmi až dňa 01. 06. 2009,
teda v deň, kedy aj podľa jeho vlastných tvrdení uzatváral celú svoju ponuku pre získanie zákazky.
Navrhovateľ sám tvrdí, že nasledujúci deň ju manažér projektu, Ing. Magera osobne viezol do
Bratislavy. Z týchto zmlúv o budúcich zmluvách vyplýva, že navrhovateľ nepostupoval pri príprave
svojej ponuky vo verejnom obstarávaní s náležitou odbornou starostlivosťou, keď podpis zmlúv so

subdodávateľmi realizoval až deň pred predkladaním svojej ponuky verejnému obstarávateľovi, pretože
tieto boli podpísané aj zo strany subdodávateľov až dňa 01. 06. 2009. V ten istý deň bola obojstranne
podpísaná aj predbežná zmluva s poľským subdodávateľom identickej subdodávky. V danom prípade
navrhovateľ vlastnou nedostatočnou odbornou starostlivosťou a nečinnosťou v posledných dňoch pred
uzavretím svojej ponuky spôsobil, že jeho ponuka nebola kompletná a v súlade so súťažnými

podmienkami verejného obstarávania, takže bol z verejného obstarávania vylúčený už v jeho
prvej fáze. Ani pri prvom vypísanom verejnom obstarávaní na identickú zákazku v roku 2008 nebol
navrhovateľúspešný,keďvčasebezprostrednepredtermínompodávaniaponúk nebolschopnýponuku
vyhotoviť, a teda sa verejného obstarávania zúčastniť. Aj keď verejné obstarávanie na predmetnú
zákazku bolo zrušené (práve z dôvodu vylúčenia akejkoľvek diskriminácie ktoréhokoľvek subjektu

pochádzajúceho zo štátu iného ako SR), navrhovateľ nepostupoval ani v roku 2008 v identickom
tendri s náležitou odbornou starostlivosťou pri príprave vlastnej ponuky.Odporca v 1. rade vo veci navrhol zastaviť voči nemu konanie z dôvodov, že navrhovateľ v návrhu
na začatie konania ničím nepreukázal tvrdenie, podľa ktorého je zrejmé, že jednanie odporcov je
navzájom natoľko prepojené, že rozhodovať o ňom v samostatných konaniach by nevyhnutne

vyvolalo riziko nezlučiteľných rozsudkov. Po prvé, nie je zrejmé v čom presne bolo konanie odporcov
podľa navrhovateľa prepojené. Nie je jasné, aké prepojenie mal navrhovateľ na mysli, ani žiadne
prepojenie neodôvodnil a nepreukázal. Skutočnosť, že odporca v 1. rade reagoval na neuzavretie
zmluvy o budúcej zmluve medzi odporcom v 2. rade a navrhovateľom späťvzatím svojho prísľubu nie je
žiadnym dôkazom o prepojení konaní odporcov a už vôbec nie o tom, že rozhodovať samostatne

o návrhoch voči jednotlivým odporcom by nevyhnutne vyvolalo riziko nezlučiteľných rozsudkov, ako
to vyžaduje čl. 6 ods. 1 nariadenia č. 44/2001. Navyše v zmysle čl. 6 ods. 1 nie je rozhodujúce, či
je konanie odporcov prepojené alebo neprepojené, ako to tvrdí navrhovateľ, ale rozhodujúce je, či
nároky smerované voči odporcom sú tak úzko súvisiace, že samostatné posúdenie nárokov slovenským
súdom a zahraničným súdom by viedlo k riziku nezlučiteľných rozsudkov v takýchto samostatných
konaniach. Nároky navrhovateľa smerujúce voči odporcom nespĺňajú tieto kritériá, a preto nie je daná

právomoc súdu na základe čl. 6 ods. 1 nariadenia č. 44/2001. Je úlohou súdu, aby dôkladne overil
existenciu spojitosti medzi rôznymi žalobami, ktoré naň boli podané v zmysle čl. 6 ods. 1 nariadenia,
t.j. existenciu reálneho rizika nezlučiteľných rozsudkov, ak by voči odporcom bolo rozhodované v dvoch
samostatných konaniach pred slovenským a zahraničným súdom. Len vtedy, ak skutočne existuje
reálne riziko nezlučiteľných rozsudkov, môže súd založiť svoju právomoc na čl. 6 ods. 1 nariadenia č.

44/2001Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-539/03 zo dňa 13. 06. 2006 pri hodnotení tohto rizika
nestačírozdielnyvýsledoksporu,alejepotrebné,abybolprípadný rozdielzasadený do rámca rovnakej
skutkovej a právnej situácie. Zo samotného návrhu navrhovateľa pritom jasne vyplýva, že každý z
odporcov sa nachádza v odlišnej skutkovej situácii. To samo osebe postačuje na to, že súd nemôže
založiť svoju právomoc voči odporcovi v 1. rade na základe čl. 6 ods. l nariadenia č. 44/2001. Navyše je

návrh navrhovateľa na začatie konania natoľko neurčitý, že nie je jasné, ako by mohol za nepreukázané
protiprávne konanie zodpovedať odporca v 1. rade, a už vôbec nie je jasné, prečo by mal
zodpovedať spoločne spolu s odporcom v 2. rade. Spájanie zodpovednosti odporcu v 1. rade a odporcu
v 2. rade je čisto účelové a nemá oporu v právnych predpisoch, a v tejto súvislosti je v celom rozsahu
neopodstatnený petit návrhu na začatie konania, preto nemožno tvrdiť, že existuje úzka spojitosť medzi

návrhom voči odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade v zmysle čl. 6 ods. 1 nariadenia č. 44/ 2001. Z
pohľadu určenia právomoci súdu voči odporcov i odporcu v 1. rade sa spojenie konaní voči odporcom
podľa slovenských procesných predpisov nepoužije, pokiaľ nie je daná právomoc súdu voči odporcovi
v 1. rade podľa nariadenia č. 44/2001. V zmysle ust. § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. súd kedykoľvek za
konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, pričom ak vec nespadá

do jeho právomoci, konanie zastaví.

Navrhovateľ k návrhu odporcu v 1. rade na zastavenie konanie voči odporcovi v 1. rade uviedol,
že v zmysle článku 6 bod 1 a článku 24 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22. 12. 2000 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v platnom znení

pojem účasti na konaní je nevyhnutné vykladať ako aktívnu účasť odporcu na súdnom konaní. Odporca
sa na konaní zúčastňuje, ak sa konaniu pred súdom podrobí, teda predovšetkým vtedy, keď sa vecne
bráni proti podanej žalobe, ktorá mu bola súdom doručená. Vecnou obranou proti žalobe totiž dáva
odporca súdu i navrhovateľovi najavo, že akceptuje, aby práve tento súd vo veci konal a rozhodol. Aby
účinky, ktoré predpokladá čl. 24 nariadenia nenastali, musí odporca nedostatok právomoci súdu

namietať najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu patrí, nemusí sa pritom obmedziť iba na namietanie
tejto právomoci, keďže rovnaký účel môže dosiahnuť tým, že namieta právomoc súdu a zároveň sa
vyjadrí k podstate žalobného návrhu. Z účelu článku 24 nariadenia však plynie, že námietka nedostatku
právomoci, pokiaľ nepredchádza akejkoľvek vecnej obrane odporcu, nemôže byť v žiadnom prípade
uplatnená po podaní, ktoré je podľa národnej procesnoprávnej úpravy považované za prvú obranu

odporcuvovecisamejadresovanúsúdu,uktoréhobolapodanážaloba.Takétospochybnenieprávomoci
však môže mať účinky, iba ak sú navrhovateľ a konajúci súd schopní už v čase prvej obrany odporcu
zistiť, že má v úmysle namietať právomoc súdu. Podaním zo dňa 16. 01. 2012 doručeným súdu dňa
18. 01. 2012 si odporca v 1. rade vyhradil právo podať podrobné vyjadrenie k žalobe, následne na
výzvu súdu rozsiahlym podaním zo dňa 26. 04. 2012 doručeným súdu dňa 27. 04. 2012 vyjadril k meritu

veci, pričom uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. V tomto vyjadrení sa odporca v
1. rade otázky právomoci žiadnym spôsobom nedotkol a naopak súdu navrhol, aby žalobu zamietol v
celosti a priznal mu trovy konania. Z uvedeného podania je zrejmé, že odporca v 1. rade bez ďalšieho
akceptoval právomoc konajúceho súdu a prejavil záujem na tom, aby súd vo veci konal a vecnerozhodoval. Až v podaní zo dňa 08. 06. 2012 odporca v 1. rade v nadväznosti na svoje vyjadrenie
k žalobe vzniesol námietku údajného nedostatku právomoci konajúceho súdu. Keďže odporca v 1.
rade námietku nedostatku právomoci nevzniesol vtedy, keď tak mohol učiniť (najneskôr vo svojom

vyjadrení vo veci samej zo dňa 26. 04. 2012), jedinou prekážkou vylučujúcou uplatnenie čl. 24 nariadenia
by mohla byť aplikácia výlučnej príslušnosti podľa jeho čl. 22. O žiadny z prípadov výlučnej právomoci
však v tomto konaní nejde, takže otázka medzinárodnej právomoci a príslušnosti vyššie uvedeného
súdu bola daná. S ohľadom na aplikačnú prednosť nariadenia nemožno v tejto súvislosti použiť ani ust.
§ 103 O.s.p., pretože pravidlo zakotvené v čl. 24 nariadenia preváži nad všetkými ostatnými pravidlami

určovania medzinárodnej právomoci a príslušnosti súdu. Na oneskorene predloženú námietku odporcu
v 1. rade teda súd nemôže prihliadať. Navyše aj bez aktívnej účasti odporcu v 1. rade na súdnom
konaní by právomoc konajúceho súdu jednoznačne zakladal čl. 6 bod 1 nariadenia, v zmysle ktorého ak
ide o jedného z viacerých odporcov, možno osobu s bydliskom na území členského štátu Európskej únie
žalovať na súde podľa bydliska ktoréhokoľvek z odporcov za predpokladu, že nároky sú navzájom tak
súvisiace, že je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť spoločne, a tak predísť možnosti nezlučiteľných

rozsudkov vydaných v samostatných konaniach. Právomoc vyššie uvedeného súdu voči odporcovi v 1.
rade je v tejto veci daná už z toho dôvodu, že uvedené pred poklady uplatnenia čl. 6 bodu 1 nariadenia
sú bez ďalšieho naplnené, keďže odporca v 1. rade je obchodnou spoločnosťou s registrovaným sídlom
(tj. bydliskom v zmysle čl. 60 nariadenia) na území členského štátu Európskej únie, vyššie uvedený
súd je súdom odporcu v 2. rade ako jedného z odporcov, voči ktorým navrhovateľ uplatňuje svoje

nárokyanároky,ktorénavrhovateľuplatňujevočiodporcom,súnavzájomnatoľkosúvisiace,ževzáujme
predchádzania nezlučiteľných rozsudkov vydaných v samostatných konaniach je vhodnejšie o n
ich rozhodovať v jedinom konaní. Nároky, ktoré navrhovateľ voči odporcom uplatňuje, vychádzajú zo
spoločného protiprávneho konania, ktorého sa odporcovia dopustili ku škode spoločnosti Eiffage
Construction České republika, s.r.o. v súvislosti s verejnou súťažou s názvom „ŽSR, Modernizácia

železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, km 100,500 - 159,100 pre traťovú rýchlosť
do 160 km/hod. - 1. etapa a II. etapa (úsek Nové Mesto nad Váhom - Zlatovce)", ktorú
na výber zhotoviteľa stavebných prác vyhlásil dňa 26. 03. 2009 obstarávateľ Železnice SR
tak, ako to je opísané v žalobnom návrhu. Odporcovia porušením svojich právnych povinností spôsobili
navrhovateľovi škodu, za ktorú spoločne (solidárne) nesú zodpovednosť, a ktorú musia nahradiť.

Pokiaľ škodu nahradí jeden z odporcov, zbaví tým povinnosti k náhrade škody aj druhého odporcu.
Práve uvedená úzka súvislosť medzi uplatňovanými nárokmi zakladá v zmysle čl. 6 bodu 1 nariadenia
bez ďalšieho právomoc vyššie uvedeného súdu voči odporcovi v 1. rade. Naopak, oddelené konania
o uplatňovaných nárokoch by mohli viesť k odlišnému posúdeniu totožných skutkových a právnych
okolností súdmi rôznych členských štátov Európskej únie, a teda aj k riziku vydania nezlučiteľných

rozsudkov.

Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa článku 2 bod. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22. 12. 2000 ak nie je v tomto nariadení
uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo
žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa článku 3 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22. 12. 2000 osoby s bydliskom na území

členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov uvedených
v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
Poznámka: Slovenský termín „bydlisko“ zvolený pri preklade nie je správny, nakoľko anglický termín
„domicil“ nie je možné stotožniť s pojmom bydlisko.

Podľa článku 6 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22. 12. 2000 osobu s bydliskom na území
členského štátu možno tiež žalovať, ak ide o jedného z viacerých žalovaných na súde podľa bydliska
ktoréhokoľvek zo žalovaných za predpokladu, že nároky sú navzájom tak súvisiace, že je vhodnejšieo nich konať a rozhodnúť spoločne, a tak predísť možnosti nezlučiteľných rozsudkov vydaných v
samostatných konaniach.

Podľa článku 24 Nariadenia Rady ES 44/2001 okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa
neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd
výlučnú právomoc podľa článku 22.

Podľa článku 66 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22. 12. 2000 toto nariadenie sa uplatní len
na konania začaté a listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny po nadobudnutí
jeho účinnosti.

Návrh na začatie konania v predmetnej veci bol podaný na tunajší súd dňa 26. 05. 2011, t.j. po
nadobudnutí účinnosti Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22. 12. 2000 a po pristúpení Slovenskej

republiky k Európskej únii (Zmluva o pristúpení SR k EU nadobudla platnosť dňa 01. 05. 2004), a z tohto
dôvodu je nutné posúdiť právomoc slovenského súdu v tomto konaní v súlade s nariadením Rady (ES)
č. 44/2001 zo dňa 22. 12. 2000.

Súd posudzoval návrh odporcu v 1. rade na zastavenie konania voči nemu s ohľadom na dispozičné

oprávnenie nakladať s návrhom na začatie konania zo dňa 26. 05. 2011, ktoré má navrhovateľ ako
účastník konania; pričom článok 6 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22. 12. 2000 fakultatívne
umožňuje osobu s bydliskom na území členského štátu žalovať (čo samozrejme platí aj pre právnické
osoby), ak ide o jedného z viacerých odporcov na súde podľa bydliska ktoréhokoľvek z odporcov za
predpokladu,ženárokysúnavzájomtaksúvisiace,žejevhodnejšieonichkonaťarozhodnúťspoločne,a

tak predísť možnosti nezlučiteľných rozsudkov vydaných v samostatných konaniach. Nakoľko právomoc
konajúceho súdu bola podľa jeho názoru daná (podrobnejšie k tomuto v ďalšom texte rozsudku) a
nároky navrhovateľa boli podľa názoru súdu navzájom tak súvisiace, že bolo vhodnejšie o nich konať
a rozhodnúť spoločne (aj k tomuto podrobnejšie v ďalšom texte rozsudku) a tak predísť možnosti
nezlučiteľných rozsudkov vydaných v samostatných konaniach, súd návrhu odporcu v 1. rade na

zastavenie konania voči nemu nevyhovel, a to aj s ohľadom na to, že právomoc súdu určená podľa
miesta bydliska odporcu v zmluvnom štáte má dostatočné opodstatnenie na to, aby mohla byť rozšírená
i na odporcov, ktorý majú bydlisko v iných zmluvných štátoch (C-539/03 Roche Nederland, bod. 81).

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 04. 10. 2012 upravil žalobný petit tak, že žiadal súd, aby „boli

odporcovia povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 24 200 000,- eura s úrokmi
z omeškania v zákonnej výške od 11. októbra 2009 do zaplatenia“.

Podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na

pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Nakoľko podľa názoru súdu nešlo v tomto prípade o zmenu žalobného petitu oproti žalobnému návrhu,
pretože sa navrhovateľ domáhal zaplatenia rovnakej sumy s rovnakým príslušenstvom od rovnakých
odporcov a rovnakým spôsobom možnosti zbavenia sa prípadného záväzku, len túto možnosť inak

definoval v žalobnom návrhu (odporca v 1. rade sa zbaví záväzku plnením odporcu v 2. rade) a tomto
vyjadrení (odporcovia povinní spoločne a nerozdielne), čo je gramaticky inak vyjadrený rovnaký spôsob
zbavenia sa záväzku, súd na uvádzaný petit v tomto písomnom vyjadrení neaplikoval ust. § 95 ods. 1
O.s.p., a teda nevydával uznesenie o zmene návrhu na začatie konania, nakoľko podľa názoru súdu
nešlo o žiadnu zmenu návrhu na začatie konania.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 16. 04. 2013 navrhol súd vydať medzitýmny rozsudok tak,
aby ním rozhodol, že žalobný nárok navrhovateľa je vo svojom základe opodstatnený.

Podľa ust. § 152 ods. 2 O.s.p. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však

účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Medzitýmnym rozsudkom v zmysle ust. § 152 ods. 2 O.s.p. súd:
1. môže rozhodnúť,2. ak je to účelné, a
3. len o základe prejednávanej veci.
Z uvedeného vyplýva, že je na rozhodnutí vo veci konajúceho súdu, či medzitýmny rozsudok vydá

alebo nie. Ak sa súd rozhodne vydať medzitýmny rozsudok, teda si pozitívne vyrieši otázku účelnosti
takéhoto typu rozsudku, rozhodne ním len o základe sporu. Čo je základom súdneho sporu, o tom
hovorí dostatočne právna teória i doterajšia justičná prax. V skratke možno povedať, že ide o spornú
otázku, vyriešenie ktorej (práve medzitýmnym rozsudkom) naznačí ďalšie smerovanie sporu a znášanie
dôkazného bremena účastníkov konania. Ako príklad môže poslúžiť spor o zaplatenie kúpnej ceny, v

ktorom by súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že kúpna zmluva ako základ sporu je (z určitého
dôvodu) absolútne neplatná. Vyriešiť základ sporu teda neznamená určiť dôvodnosť žalobného návrhu
navrhovateľa alebo obrany odporcu, ale znamená dať odpoveď na otázku, či právny úkon, alebo
právo, ale povinnosť, od ktorých sa odvíjajú všetky nároky účastníkov konania, je alebo nie je v
súlade s právom. S ohľadom na tento výklad pojmu medzitýmneho rozsudku a predmet sporu medzi
účastníkmi konania v celej škále jeho sporných okolností sa súd priklonil k záveru, v danej veci nebude

vydávať navrhovateľom navrhovaný medzitýmny rozsudok okrem uvedeného aj z ďalšieho dôvodu,
ktorým bola jeho nevykonateľnosť (pretože aj medzitýmny rozsudok je vykonateľné súdne rozhodnutie
a navrhovateľov návrh by právne nebol vykonateľný, pretože by bol nejasný, nezrozumiteľný a príliš
všeobecný, nehľadiac na to, že by ním súd nerozhodol o základe sporu ako o spornej otázke, ale by
ním iba konštatoval opodstatnenosť žalobného nároku, čo je vlastne už rozhodnutie vo veci samej, nie

o jej základe).

Súdkonanieprerušiluznesenímč.k.23Cb99/2011zodňa07.11.2011podľačlánku27bod1Nariadenia
Rady (ES) č. 44/2001 a ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., nakoľko na Krajskom súde v Ostrave, Česká
republika sa viedlo súdne konanie v tej istej veci medzi rovnakými účastníkmi ako je sporná vec, vedená

na Okresnom súde Bratislava III, pričom Krajský súd v Ostrave začal v tej istej veci medzi rovnakými
účastníkmi a na rovnakom skutkovom základe konať ako prvý.

Súd pokračoval v konaní po odpadnutí uvedenej prekážky, čo bolo spôsobené tým, že Krajský súd
v Ostrave, Česká republika uznesením č.k. 5Cm 37/2010 zo dňa 26. 10. 2011, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 13. 12. 2011, návrh navrhovateľa na začatie konania odmietol, čím bolo uvedené
konanie ku dňu právoplatnosti predmetného uznesenia ukončené.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 22. 07. 2013 navrhol predmetné konanie prerušiť
z dôvodu, že navrhovateľ dňa 30. 11. 2012 v zmysle článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 o

vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže, stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy podal sťažnosť
na závažné protisúťažné konanie, ktorého sa dopustili odporcovia v 1. a 2. rade s cieľom manipulácie
výsledkov verejnej súťaže „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, km
100,500-159,100 pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod. - I. etapa a II. etapa (úsek Nové mesto nad Váhom
- Zlatovce)“. Navrhovateľ spolu s touto sťažnosťou zároveň vyzval Európsku komisiu, aby sa v zmysle

článku 15 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zapojila do konania pred tunajším súdom ako amicus
curiae. Navrhovateľ navrhol toto konanie prerušiť až do právoplatného rozhodnutia Európskej komisie
o tejto sťažnosti, resp. do doby, kým sa Európska komisia nezapojí do konania v zmysle článku 15 ods.
3 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003. Navrhovateľ taktiež oznámil, že dňa 03. 12. 2012 podal Európskemu
úradu pre boj proti podvodom (OLAF) oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie podvodu

s dopadom na využívanie štrukturálnych fondov Európskej únie v Slovenskej republike a zároveň pripojil
aj potvrdenie o prijatí tohto oznámenia hore uvedeným úradom zo dňa 10. 01. 2013, v ktorom je
uvedené, že predmetné oznámenie úrad vyhodnocuje za účelom zistenia, či má byť otvorené v danej
veci vyšetrovanie.

Odporcovia v 1. a 2. rade sa k tomuto navrhovateľovmu návrhu na prerušenie konania vyjadrili
tak, že návrhu na prerušenie konania nie je možné vyhovieť, keďže navrhovateľ nepreukázal, že
prekážka konania skutočne nastala, navyše táto navrhovateľom uvádzaná prekážka nemá význam
pre rozhodnutie súdu v tomto konaní a prípadné prerušenie konania by mal negatívny dopad na
odporcov v 1. a 2. rade, pretože v súvislosti so vstupom Európskej komisie do konania ako amicus

curiae navrhovateľ nepreukázal záujem komisie takto učiniť a v prípade podania oznámenie pre OLAF
navrhovateľ nepreukázal, že v tejto veci prebieha akékoľvek konanie.Súd uznesením č.k. 23Cb 99/2011 zo dňa 12. 08. 2013 konanie neprerušil, pričom skúmal v prípade
uvedeného návrhu navrhovateľa prerušiť toto konanie, kým Európska komisia právoplatne nerozhodne
o sťažnosti navrhovateľa dve základné podmienky, a to či vôbec prebieha iné konanie pred Európskou

komisiouačisavtomtokonaníriešiotázka,ktorámôžemaťvýznamprerozhodnutiesúduvovecisamej.
Súd pri skúmaní prvej podmienky dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal žiadnymi relevantnými
dôkazmi, že Európska komisia vo veci podanej sťažnosti skutočne koná. Právny zástupca navrhovateľa
na pojednávaní dňa 22. 07. 2013 spolu s návrhom na prerušenie konania predložil aj predmetnú
sťažnosť. Samotné podanie sťažnosti súd nepovažoval za dôvod na prerušenie konania, nakoľko súd

musel mať jednoznačne preukázané, že Európska komisia vo veci predmetnej sťažnosti skutočne aj
koná, teda musela byť splnená podmienka uvedená v ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. „ak prebieha
konanie“. Petit tejto sťažnosti navrhovateľa bol postavený na tom, že navrhovateľ žiadal, aby Európska
komisiaprešetrilakonanieskupinySiemensvsúvislostiskonanímvoverejnejsúťažizdôvoduporušenia
právne záväzných pravidiel hospodárskej súťaže, aby Európska komisia začala konanie pre podozrenie
zozneužitiadominantnéhopostaveniaskupinySiemensvsúvislostisverejnousúťažouaprepodozrenie

z uzavretia dohody medzi skupinou Siemens a inými účastníkmi verejnej súťaže. Ďalej navrhovateľ
žiadal, aby Európska komisia vydala rozhodnutie, v ktorom by uviedla, že zo strany skupiny Siemens
došlo k zneužitiu dominantného postavenia a za tým účelom uložila aj nápravné opatrenia a pokutu
a aby Európska komisia vydala rozhodnutie, v ktorom by uviedla, že došlo k uzavretiu zakázanej
dohody a za tým účelom uložila nápravné opatrenia a pokutu. Ako bolo zrejmé, obsahovo sa predmetná

sťažnosť týkala porušenia pravidiel hospodárskej súťaže v zmysle článkov 81 a 82 ZES, a preto bol
súd toho názoru, že nie je splnená ani druhá podmienka uvedená v ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
a teda, že sa v predmetnom konaní pred Európskou komisiou, ktoré sa však ešte ani nezačalo (resp.
navrhovateľsúdunepreukázalžiadnymdôkazom,žesazačalo)riešiotázka,ktorámôžemaťvýznampre
rozhodnutie súdu vo veci samej, pretože predmetom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava

III pod sp.zn. 23Cb 99/2011 je náhrada škody a nie otázka porušenia pravidiel hospodárskej súťaže
a zneužitie dominantného postavenia odporcov v 1. a 2. rade. Táto skutočnosť bola podporená aj
rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, ktorý uznesením č.k. 1Ncb 21/2011-41 zo dňa 20. 07. 2011
založilmiestnupríslušnosťtunajšiehosúduzdôvodu,žeideospor,predmetomktoréhojenáhradaškody
a nie porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, nekalá súťaž, či zneužitie dominantného postavenia na

trhu. Vzhľadom na alternatívne znenie petitu návrhu na prerušenie tohto konania sa súd zaoberal aj
druhým dôvodom na prerušenie konania, a to konanie prerušiť až do doby, kým sa Európska komisia
do tohto konania nezapojí v zmysle článku 15 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003. Tento článok
nariadenia č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82
Zmluvy, nazvaný ako „spolupráca s vnútroštátnymi súdmi“ zriaďuje systém vzájomnej výmeny informácií

medzi Komisiou a súdmi členských štátov a za určitých okolnosti stanovuje možnosť zásahu Komisiou
a orgánov hospodárskej súťaže členských štátov do konaní prebiehajúcich pred vnútroštátnymi súdmi.
Z výkladu tohto článku vyplýva možnosť Komisie predložiť z vlastného podnetu písomné pripomienky
súdom členských štátov pod podmienkou, že sa v konaní členských štátov rieši otázka uplatňovania
článku 81 alebo 82 ZES. Súd bol toho názoru, že by bolo nehospodárne a právne bezvýznamné konanie

vedenénaOkresnomsúdeBratislavaIIIpodč.k.23Cb99/2011ztohtodôvoduprerušiť,pretoževzmysle
článku 15 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 sa môže komisia kedykoľvek z vlastného podnetu
písomne, resp. ústne s povolením príslušného súdu k prebiehajúcemu konaniu na vnútroštátnom súde
vyjadriť a navyše bol súd toho názoru, že nebola splnená podmienka spočívajúca v tom, že predmetom
konania na vnútroštátnom súde musí byť porušenie pravidiel hospodárskej súťaže v zmysle článkov

81 a 82 ZES, pretože predmetom tohto súdneho konania je náhrada škody spôsobená protiprávnym
konaním odporcu v 1. a 2. rade, a teda Komisia nemá dôvod vyjadrovať sa k tomuto konaniu. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa na prerušenie konania je
potrebné nevyhovieť a predmetné konanie neprerušiť, nakoľko nemal preukázané, že by v zmysle ust.
§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. prebiehalo akékoľvek konanie zo strany Európskej komisie, v ktorom by sa

riešila otázka, ktorá by mala vplyv pre rozhodnutie súdu v tomto konaní a bolo by potrebné toto konanie
prerušiť, kým sa Európska komisia v zmysle článku 15 ods. 3 nariadenia rady (ES) č. 1/2003 zapojí do
konania ako amicus curiae. Predmetné uznesenie tunajšieho súdu č.k. 23Cb 99/2011 zo dňa 12. 08.
2013 ako vecne správne potvrdil aj Krajský súd v Bratislave č.k. 3Cob 316/2013 zo dňa 31. 03. 2014,
čím nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 05. 2014.

Svedok T.. B. A. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v spoločnosti pôvodného navrhovateľa
ku dňu 30. 09. 2010 ukončil svoje pôsobenie, pričom tam asi 2 roky vykonával pozíciu konateľa a
generálneho riaditeľa. Nezúčastnil sa prípravy na začatie tohto konania. Navrhovateľ pripravoval ponukupre rekonštrukciu železničnej trate na Slovensku v objeme zhruba 250 000 000,- eur, táto ponuka
bola vypísaná s určitými parametrami, ktoré bolo treba splniť, pričom navrhovateľ ich splňoval iba
časť. Mal informácie ohľadom spracovávania ponuky a plnenia referenčných parametrov. Jeho úlohou

bolo zoznámiť sa s ponukou a obhájiť ju voči majoritnému vlastníkovi, s ktorým prebehlo rokovanie,
na ktorom ho podrobne informoval ohľadom všetkých náležitostí týkajúcich sa tejto ponuky, a to aj
ohľadom cien. Ak niekto potrebuje referencie subdodávateľov je na nich, či chcú spolupracovať. Bol
informovaný projektovým manažérom, že vstúpil do rokovania so všetkými potrebným subdodávateľmi,
teda aj spoločnosťou Siemens, ktorý dodal všetky potrebné materiály. Prísľub bol vystavený rakúskym

Siemens, keďže sa v tomto prísľube uvádzalo, že v prípade získania zákazky poskytne všetky kapacity,
tak za takúto kapacitu považoval svedok aj slovenský Siemens, ak je rakúsky Siemens jeho 100%
vlastníkom. Po otvorení obálok ohľadom verejného obstarávania na druhý deň dostal od oznámenie od
spoločnosti Siemens, že od spolupráce s navrhovateľom odstupuje a dostal ho až po otvorení obálok,
pričom nebol podpísaný p. N.. Do spolupráce so spoločnosťou Siemens vstupovali pravdepodobne
kvôli splneniu technických parametrov. Prísľub odporcu v 1. rade nie je neštandardný a pravdepodobne

bol dostačujúci, ale je to otázka výkladu zákona, pretože ak zákon o verejnom obstarávaní pripúšťal
prísľub a verejné referencie, tak je to v poriadku, je to skôr otázka na výklad zákona. Uzavretiu tohto
prísľubu predchádzalo bežné rokovanie projektového manažéra so subdodávateľom, na ktorom svedok
nebol, ale projektový manažér p. M. a riaditeľ závodu T.. V. ho informovali, že všetky potrebné doklady
majú zabezpečené, dostali nielen referencie, ale aj cenovú ponuku. So subdodávateľmi svedok priamo

nekomunikoval, urobil by tak až v prípade nejakých problémov. Deň pred podaním ponuky sa ponuka
viezla do Bratislavy a na druhý deň ráno sa ponuky otvárali. V deň otvárania ponúk alebo na druhý deň
prišlo oznámenie spoločnosti Siemens, že od prísľubu odstupuje, následne mu projektový manažér p. M.
oznámil, že v deň, kedy viezol ponuku do Bratislavy, mu poslala spoločnosť Siemens poobede mail, že
od ponuky odstupuje, takže nemal možnosť si ho prečítať v ten deň. O tomto sa svedok dozvedel až po

otvorení obálok buď v ten deň, alebo na druhý deň. Následne p. N. ako štatutárnu zástupkyňu rakúskeho
Siemensumailomžiadalovysvetlenie.Mailzodňa24.06.2009jeodpoveďoup.Ederernasvedkovmail.
Po otvorení obálok bolo zistené, že oba parametre teda cenu a dobu výluky mal pôvodný navrhovateľ
najlepšie, ale pre odvolanie prísľubu bol z verejnej súťaže vylúčený. Ak dostane všetky dokumenty
na ponuku a táto je vypovedaná v deň, resp. deň pred predložením ponuky, toto považoval za nefér

obchodné správanie, pretože pri náročnosti ponuky nie je možnosť na to reagovať a ponuku zmeniť.
Zákonodarca pripúšťal splniť podmienky aj prostredníctvom subdodávateľov a svedok sa domnieval, že
v danom prípade stačil prísľub od tohto subdodávateľa. Svedok si nebol istý, či bolo potrebné podpísanie
zmluvy o budúcej zmluve. Nevedel uviesť, prečo nebola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, pretože ak
mala byť uzavretá a nebola, tak je to chyba, a ak uzavretá byť nemusela, potom nechápal taký postup zo

strany spoločnosti Siemens. Bolo im povedané, že pokiaľ im Siemens predmetné dokumenty nedá, tak
si musia v Európe nájsť iného partnera, ale je lepšie spolupracovať na zákazke so spoločnosťou, ktorá
v danom území pôsobí. Keďže im spoločnosť Siemens potrebné dokumenty dala, nemali dôvod hľadať
iného partnera. Podľa svedka bola ich ponuka kompletná. Svedok si nemyslel, že verejné obstarávanie
bolo obmedzené iba na územie Slovenska, pretože v danom čase bolo Slovensko a Česko členom

EÚ, a bolo rešpektované predkladanie referencií subjektov z EÚ. Po tom, čo písal p. N. a nedočkal sa
odpovede, vlastník spoločnosti rozhodol o tom, že sa dá znalecké dokazovanie ohľadom výšky škody,
ktorá vznikla neposkytnutím predmetnej zákazky a bola oslovená znalecké organizácia Deloitte Advisory
s.r.o., ktorej zasielal podklady. Svedok spolupracoval na príprave žaloby, ktorá bola podaná na OS v
Ostrave a objednával odborný posudok u znaleckej organizácie Deloitte Advisory s.r.o.

Právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade namietal zaujatosť tohto svedka podľa ust. § 126 ods. 2 O.s.p.
ohľadom jeho postavenia v spoločnosti pôvodného navrhovateľa a jeho osobnej zainteresovanosti na
osobnom návrhu. Súd takejto námietke zaujatosti uvedeného svedka nevyhovel, nakoľko mal za to,
že tento svedok v čase svedeckej výpovede už nebol zamestnancom navrhovateľa (resp. spoločnosti

Eiffage Construction Česká republika, s.r.o.) a súd počas jeho svedeckej výpovede nezistil osobnú
zainteresovanosť svedka na výsledku konania. Skutočnosti, že tento svedok v rámci plnenia pracovných
povinností v danom čase spolupracoval s právnym zástupcom navrhovateľa na príprave návrhu na
začatie konania, neskôr podaného na Krajský súd v Ostrave, Česká republika, rovnako ako skutočnosť,
že svedok v danom čase predkladal spoločnosti Deloitte Advisory s.r.o. nimi požadované dokumenty

potrebné na vyhotovenie odborného posudku podľa názoru súdu nezadávajú podozrenie svedkovej
objektívnosti ani podozrenie z jeho osobnej zainteresovanosti na výsledku sporu vzhľadom na jeho
ukončenú pracovnú väzbu na navrhovateľa (resp. spoločnosti Eiffage Construction Česká republika,
s.r.o.).Svedok T.. Z. V. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že roku 2000 nastúpil do spoločnosti Tchas, spol.
s r.o., ktorá bola niekedy v roku 2007 kúpená francúzskou spoločnosťou Eiffage, pričom od roku 2006

do 30. 06. 2010, kedy mu skončil pracovný pomer, robil riaditeľa závodu inžinierskych stavieb, ktorý
robil koľajové stavby. Mal ako riaditeľ zodpovednosť za to, že bude vedieť o všetkých ponukách a bude
dohliadať na ich správnosť a tiež správnosť spracovávania cien tak, aby boli spracované správne a aby
neprichádzalo k vylúčeniu zo súťaže z formálnych dôvodov. Koľajové ponuky podávali na Slovensku, v
Česku a Poľsku, pričom ročne ich bolo okolo 6 alebo 7. Ich ponuka v prejednávanej veci bola špecifická v

tom, že najprv súťaž vyhrali a potom z nej boli vylúčení. Svedok nebol účastný rokovaní ani s odporcom v
1. rade, ani s odporcom v 2. rade. Odovzdávanie zákaziek na generálnom riaditeľstve železníc fungovalo
tak, že do určitej hodiny sa ponuky odovzdali, po krátkej prestávke sa za účasti firiem otvárali, pričom
všetkým v miestnosti muselo byť zrejmé, ktorá ponuka zvíťazila. Nebol prítomný otvárania obálok, ale
bol na tomto otváraní prítomný projektový manažér p. M., ktorý svedkovi po otvorení obálok telefonoval
a povedal mu, že mali najlepšiu cenu a aj druhé kritérium, na ktoré si nespomínal, mali najlepšie, takže

ich ponuku považoval za víťaznú. Súčasťou ponuky bolo splnenie určitých kritérií, napr. predloženie
odporúčaní, technické kritériá, preto museli spolupracovať s ďalšími firmami. V rámci zákazky využili
spoluprácu so spoločnosťou Siemens, ktorá im dala cenovú ponuku a predložila požadované doklady,
preto mohli ponuku predložiť. Siemens im dal doklad, z ktorého vyplývalo, že ak vyhrajú súťaž, bude s
nimi spolupracovať pri realizácii projektu. Prísľub zo dňa 20. 05. 2009 mohol byť takýto doklad, pretože

bol podpísaný pánmi z Viedne. Pán M. zabezpečoval potrebnú spoluprácu tak, že najprv kontaktoval
kolegov zo slovenského Siemensu, ale prísľub podpisovali páni vo Viedni, čo považoval svedok za vyšší
stupeň, nakoľko išlo o matku a ak matka garantuje spoluprácu, považoval to za lepšiu variantu, ako
by to spravil iba slovenský Siemens. Práce na realizácii projektu mal vykonávať slovenský Siemens.
Predložený prísľub bol podľa názoru svedka úplne dostačujúci na podanie ponuky, pretože pokiaľ má

všetky doklady a referencie, oprávňuje ho to spoľahnúť sa na ďalšiu spoluprácu tak, ako je to uvedené
v druhom odseku tohto prísľubu. Keď sa p. M. vrátil do Ostravy našiel v maile list, že spolupráca so
Siemensom nebude, pričom tento list prišiel neskôr aj poštou a zároveň bol doručený aj na generálne
riaditeľstvo SR, na čo ich zo súťaže vyradili. Neboli v súťaži úspešní, pretože Siemens listom svoj
prísľub vetoval. Ponuka je rozsiahla až na 1 500 strán a spracúva sa asi dva mesiace. Ponuku chceli

mať hotovú 3-4 dni pred jej odovzdaním a deň pred odovzdaním ju odviesť do miesta odovzdania, aby
mali istotu, že ju stihnú podať včas, pričom v tomto období a ani predtým nemali žiadne avízo, že by
Siemens mienil od spolupráce odstúpiť. V dobe podávania ponuky nemali vedomosť o jej formálnych
nedostatkoch. Zvykom u nich bolo, že si ponuky najprv vyhodnotili, najmä spôsoby ich splnenia, pričom
od uverejnenia na to mali zhruba 1-2 týždne, preto odhadoval, že do rokovania so Siemensom vstúpili

5 týždňov alebo mesiac pred odovzdaním ponuky. Obrátili sa na Siemens z toho dôvodu, že takéto
firma musela mať oprávnenie na realizáciu predmetných prác a takýchto firiem na trhu nebolo mnoho,
okrem Siemensu to bola firma AŽD Praha, ale táto im ponuku nedala. Vyhrať predmetnú zákazku by
znamenalo mať prácu tak na 2 roky, keďže sa tak nestalo, museli zoštíhľovať stavy zamestnancov.
Bol oboznámený so všetkými súťažnými podmienkami verejných obstarávaní, ktorých sa zúčastnili.

Tieto podmienky spracovali do samostatného materiálu, nad ktorý si sadli s príslušnými pracovníkmi,
napr. s rozpočtármi, technológmi a pod. a každému boli priradené určité úlohy. Mal pri každej ponuke
stručný výpis podmienok v rozsahu 3-4 strán, kde boli uvedené všetky podmienky, ktoré museli splniť.
Navrhovateľ pre prípad, pokiaľ určité práce na zákazke mal vykonávať subdodávateľ vo vzťahu k
verejnému obstarávaniu, musel zabezpečiť pokiaľ doklady uvedené v zadaní, napr. to živnostenské

oprávnenia alebo odborné doklady oprávňujúce vykonať práce a referencie. Subdodávku realizácie
zabezpečovacích zariadení pre navrhovateľa mal realizovať slovenský Siemens. Zo strany navrhovateľa
nebol dôvod zmluvu o budúcej zmluve nepodpísať. Navrhovateľ podával ponuky aj v iných krajinách,
a preto mal kontakty na firmy, ktoré realizovali zabezpečovacie zariadenia. Navrhovateľ v prvej chvíli
považoval za potrebné osloviť poľskú spoločnosť, pričom až neskôr si uvedomil, že nemá na Slovensku

potrebné oprávnenia, pričom takáto zmluva s ňou v ponuke zostala, pričom išlo o doklad nad rámec
potrebných dokladov. Zľavy so subdodávateľmi boli individuálne dohodnuté s každým subdodávateľom,
pričom sa mohli pohybovať okolo 10% možno aj viac. K dohode o zľavách dochádzalo individuálne, s
niektorými partnermi boli dohodnutí pred podpisom zmluvy o budúcej zmluve a s niektorými sa dohodli
až po podpise zmluvy o budúcej zmluve. Cena pri ponuke sa začína tvoriť pri zahájení prác na projekte

a končí sa niekoľko dní pred skompletovaním ponuky, ide o priebežný proces. Ceny chodia mailom a
upravujú sa vzájomnou komunikáciou. To, že je zmluva uzavretá dňa 01. júna neznamená, že cena
bola vtedy uzavretá, táto cena bola dohodnutá už pred týmto dátumom a počas tohto času sa s ňou
len pracuje.Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, svedkov T.. B. A., T.. Z.E.
V. a tiež listinnými dôkazmi, a to: oprávnením Úradu pre reguláciu železničnej dopravy pre odporcu v

2. rade zo dňa 26. 02. 2007, oznámením o výsledku verejného obstarávania uverejnenom v Dodatku
k Úradnému vestníku EÚ zn. 2007/S 147-182459 zo dňa 01. 08. 2007, tlačovou správou zo dňa
10. 12. 2007, oznámením o vyhlásení verejného obstarávania uverejnenom v Dodatku k Úradnému
vestníku Európskej únie zn. 2009/5 59-085190 zo dňa 26. 03 2009, prísľubom odporcu v 1. rade
zo dňa 20. 05. 2009, cenovou ponukou odporcu v 2. rade zo dňa 22. 05. 2009, návrhom zmluvy o

budúcej zmluve s odporcom v 2. rade, e-mailom navrhovateľa odporcovi v 2. rade zo dňa 24. 05. 2009
s pripojenou ponukou na predmetnú zákazku a ďalšou e-mailovou komunikáciou medzi odporcom v 2.
rade a navrhovateľom, zápisnicou z otvárania ponúk zo dňa 03. 06. 2009, listom odporcu v 2. rade zo
dňa 2. 06. 2009, e-mailom odporcu v 2. rade projektovému manažérovi spoločnosti Eiffage s.r.o. zo dňa
02. 06. 2009, oznámením obstarávateľa o vylúčení navrhovateľa z verejnej súťaže zo dňa 23. 06. 2009,
oznámením obstarávateľa o zamietnutí žiadosti o nápravu zo dňa 09. 07. 2009, výzvou spoločnosti

Eiffage s.r.o. zo dňa 05. 06. 2009, e-mail spoločnosti Eiffage s.r.o. zo dňa 12. 06. 2009, e-mail odporcu
v 1. rade zo dňa 24. 06. 2009, oznámením o pridelení zmluvy uverejnenom v Dodatku k Úradnému
vestníku Európskej únie zn. 2009/S 171-246678 zo dňa 05. 09. 2009, listom spoločnosti Eiffage s.r.o.
odporcomzodňa21.09.2009,notárskouzápisnicouč.k.NZ170/2011aN136/2011zodňa07.02.2011,
zmluvou o budúcej zmluve medzi navrhovateľom (pod predchádzajúcim obchodným menom TCHAS,

spol. s r.o. a spoločnosťou Zaklady Automatyki KOMBUD S.A.) zo dňa 01. 06. 2009, zmluvou o budúcej
zmluve medzi navrhovateľom (pod predchádzajúcim obchodným menom TCHAS, spol. s r.o. a Dr.
Ing. Ladislavom Polokom) zo dňa 01. 06. 2009, zmluvou o budúcej zmluve medzi navrhovateľom (pod
predchádzajúcim obchodným menom TCHAS, spol. s r.o. a spoločnosťou Balneologické múzeum) zo
dňa 01. 06. 2009, zmluvou o budúcej zmluve medzi navrhovateľom (pod predchádzajúcim obchodným

menom TCHAS, spol. s r.o. a spoločnosťou REMING CONSULT a.s.) zo dňa 01. 06. 2009, zmluvou o
budúcej zmluve medzi navrhovateľom (pod predchádzajúcim obchodným menom TCHAS, spol. s r.o. a
spoločnosťou GEOFOS, s.r.o.) zo dňa 18. 05. 2009, zmluvou o budúcej zmluve medzi navrhovateľom
(pod predchádzajúcim obchodným menom TCHAS, spol. s r.o. a spoločnosťou Hutné montáže s.r.o.) zo
dňa 01. 06. 2009, zmluvou o budúcej zmluve medzi navrhovateľom (pod predchádzajúcim obchodným

menom TCHAS, spol. s r.o. a spoločnosťou České opravny a strojírny PIRELL Česká Třebová s.r.o.)
zo dňa 01. 06. 2009, výročnou tlačovou konferenciou skupiny Siemens na Slovensku za obchodný
rok 2010/2011, informáciou Úradu pre reguláciu železničnej dopravy zo dňa 03. 04. 2012 spolu s
prílohami-zoznamomdržiteľovvydanýchÚradomprereguláciuželezničnejdopravy-zaslanýodporcovi
v 2. rade, odborným posudkom spoločnosti Deloitte Advisory s.r.o. zo dňa 22. 01. 2013, odborným

posudkom spoločnosti KPMG Slovensko spol. s r.o. zo dňa 12. 04. 2013, uznesením Krajského súdu
v Bratislave č.k. 1Ncb 21/2011-41 zo dňa 20. 07. 2011, výpismi z príslušných registrov spoločností
navrhovateľa (resp. spoločnosti Eiffage Construction Česká republika, s.r.o.) a odporcov v 1. a 2. rade,
ako aj ďalšími dokladmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a zistil nižšie uvedený skutkový stav veci,
zistený vykonaním uvedených dôkazov.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami

tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 2 ods. 1 Obch. Z. podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne

podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podľaust.§2ods.2písm.a/Obch.Z.podnikateľompodľatohtozákonajeosobazapísanávobchodnom
registri.

Podľaust.§41Obch.Z.fyzickéiprávnickéosoby,ktorésazúčastňujúnahospodárskejsúťaži,ajkeďnie
sú podnikateľmi (ďalej len „súťažitelia“), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme
dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti; sú však povinné pritom
dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať.Podľa ust. § 42 ods. 1 Obch. Z. zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné konanie
(ďalej len „nekalá súťaž“) a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže.

Podľa ust. § 42 ods. 2 Obch. Z. nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže upravuje osobitný
zákon.

Podľa ust. § 44 ods. 1 Obch. Z. nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore

s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá
súťaž sa zakazuje.

Podľa ust. § 44 ods. 2 písm. g/ Obch. Z. nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä porušovanie
obchodného tajomstva.

Podľa ust. § 53 Obch. Z. osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené,
môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu
požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene platnom
v čase odvolania prísľubu odporcu v 1. rade navrhovateľovi (01. 06. 2009) dohoda a zosúladený
postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za
následok obmedzovanie súťaže (ďalej len "dohoda obmedzujúca súťaž"), sú zakázané, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene platnom v čase
odvolania prísľubu odporcu v 1. rade navrhovateľovi (01. 06. 2009) na účely tohto zákona
a) dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný
súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania,

b) zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá nenapĺňa znaky dohody
podnikateľov podľa písmena a) a ktorú nemožno označiť ako prirodzené nasledovanie správania iného
podnikateľa,
c) rozhodnutie združenia podnikateľov je právny akt orgánu združenia, ako aj odporúčanie orgánu
združenia.

Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene platnom v
čase odvolania prísľubu odporcu v 1. rade navrhovateľovi (01. 06. 2009) zakázaná je najmä dohoda
obmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje
a) priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok,

b) záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií,
c) rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania,
d) záväzok účastníkov dohody, že voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom alebo
porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia
znevýhodňovaní v súťaži,

e) podmienenie uzatvárania zmlúv tak, aby zmluvné strany prijali ďalšie záväzky, ktoré povahou alebo
podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv, alebo
f) znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia koordinujú svoje správanie, najmä v
procese verejného obstarávania.

Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene platnom v
čase odvolania prísľubu odporcu v 1. rade navrhovateľovi (01. 06. 2009) dominantné postavenie na
relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a
ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle.

Podľa ust. § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene platnom v čase
odvolania prísľubu odporcu v 1. rade navrhovateľovi (01. 06. 2009) zneužitím dominantného postavenia
na relevantnom trhu je najmäa) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných
podmienok,
b) hrozba obmedzenia alebo obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor

užívateľov,
c) uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým
podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži,
d)viazaniesúhlasusuzavretímzmluvynapodmienku,žedruházmluvnástranaprijmeajďalšiezáväzky,
ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy, alebo

e) dočasné zneužívanie ekonomickej sily s cieľom vylúčiť súťaž.

Podľa ust. § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene platnom v
čase odvolania prísľubu odporcu v 1. rade navrhovateľovi (01. 06. 2009) zneužívanie dominantného
postavenia na relevantnom trhu je zakázané.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene platnom v čase
odvolania prísľubu odporcu v 1. rade navrhovateľovi (01. 06. 2009) koncentrácia na účely tohto zákona
je proces ekonomického spájania podnikateľov, ktorým je
a) zlúčenie alebo splynutie dvoch alebo viacerých samostatných podnikateľov, alebo
b) získanie priamej alebo nepriamej kontroly jedným podnikateľom alebo viacerými podnikateľmi nad

podnikom alebo nad časťou podniku iného podnikateľa alebo podnikateľov.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene platnom v
čase odvolania prísľubu odporcu v 1. rade navrhovateľovi (01. 06. 2009) zlúčenie alebo splynutie podľa
odseku 1 písm. a) je na účely tohto zákona zlúčenie alebo splynutie podľa osobitného predpisu, 6) ako

aj zlúčenie alebo splynutie, pri ktorom sa ekonomicky spájajú podnikatelia pri zachovaní ich právnej
samostatnosti, najmä v prípade existencie spoločného ekonomického riadenia.

Podľa ust. § 9 ods. 4 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene platnom v čase
odvolania prísľubu odporcu v 1. rade navrhovateľovi (01. 06. 2009) kontrola podľa odseku 1 písm. b) je

možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv na činnosť podnikateľa, najmä prostredníctvom
a) vlastníckych práv alebo iných práv k podniku alebo k jeho časti,
b) práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré umožňujú vykonávať rozhodujúci vplyv na
zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa.

Podľa ust. § 9 ods. 5 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene platnom v čase
odvolania prísľubu odporcu v 1. rade navrhovateľovi (01. 06. 2009) koncentrácia podľa odseku 1 písm.
b) je aj vytvorenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného dvoma alebo viacerými podnikateľmi,
ktorý trvale vykonáva všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak
pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 265 Obch. Z. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu.

Podľaust.§271ods.1Obch.Z.aksistranyprirokovaníouzavretízmluvynavzájomposkytnúinformácie
označené ako dôverné, nesmie strana, ktorej sa tieto informácie poskytli, prezradiť ich tretej osobe a ani
ich použiť v rozpore s ich účelom pre svoje potreby, a to bez ohľadu na to, či dôjde k uzavretiu zmluvy,
alebo nie. Kto poruší túto povinnosť, je povinný na náhradu škody, obdobne podľa ustanovení § 373

a nasl.

Podľa ust. § 373 Obch. Z. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobom druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa ust. § 374 ods. 1 Obch. Z. za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá
nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumnepredpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej,
že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Podľa ust. § 376 Obch. Z. poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností
povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú
bola poškodená strana povinná.

Podľa ust. § 377 ods. 1 Obch. Z. strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím

na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť
druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o jej dôsledkoch.
Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela
alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť.

Podľa ust. § 377 ods. 2 Obch. Z. ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie

je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.

Podľa ust. § 378 Obch. Z. škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak
to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. § 379 Obch. Z. ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

Podľa ust. § 381 Obch. Z. namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu
zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam
porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

Podľa ust. § 382 Obch. Z. poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá
bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom
predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.

Podľa ust. § 384 ods. 1 Obch. Z. osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti

prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je
povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

Podľa ust. § 385 Obch. Z. ak poškodená strana odstúpila pri porušení zmluvnej povinnosti druhej
strany od zmluvy, nemá nárok na náhradu škody, ktorá vznikla tým, že nevyužila včas možnosť uzavrieť

náhradnú zmluvu na účel, na ktorý mala slúžiť zmluva, od ktorej poškodená strana odstúpila.

Podľa ust. § 757 Obch. Z. pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených
týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové
vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľaust.§3ods.1OZvýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa ust. § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.Podľa ust. § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ust. § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je
neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo
aspoň súčasne s návrhom.

Podľa ust. § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa ust. § 43c ods. 2 OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu
s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi
najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa ust. § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy osebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa ust. § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,

je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa ust. § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Podľaust.§415OZkaždýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,
na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 424 OZ za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým
mravom.

Podľa ust. § 438 ods. 1 OZ ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa ust. § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa ust. § 493 OZ záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní platnom v čase odvolania prísľubu
odporcu v 1. rade navrhovateľovi (01. 06. 2009) technickú alebo odbornú spôsobilosť možno preukázať

dokladom alebo dokladmi podľa druhu, množstva, dôležitosti alebo využitia dodávky tovaru, stavebných
prác alebo služieb spravidla
a) zoznamom dodávok tovaru alebo poskytnutých služieb za predchádzajúce tri roky s uvedením cien,
lehôt dodania a odberateľov; ak odberateľom
1. bol verejný obstarávateľ podľa tohto zákona, dôkaz o plnení potvrdí tento verejný obstarávateľ,

2. bola iná osoba ako verejný obstarávateľ, dôkaz o plnení potvrdí odberateľ; ak to nie je možné,
vyhlásením uchádzača alebo záujemcu o ich dodaní,
b) zoznamom stavebných prác uskutočnených za predchádzajúcich päť rokov doplneným potvrdeniami
o uspokojivom vykonaní stavebných prác s uvedením cien, miest a lehôt uskutočnenia prác a
zhodnotenia uskutočnených prác podľa obchodných podmienok, ak odberateľom

1. bol verejný obstarávateľ podľa tohto zákona, dôkaz o plnení potvrdí tento verejný obstarávateľ,
2. bola iná osoba ako verejný obstarávateľ, dôkaz o plnení potvrdí odberateľ; ak to nie je možné,
vyhlásením uchádzača alebo záujemcu o ich uskutočnení,c) údajmi o technikoch alebo technických orgánoch, tých, ktorí sú zodpovední za kontrolu kvality bez
ohľadu na to, v akom zmluvnom vzťahu sú k uchádzačovi alebo záujemcovi; ak ide o zákazku na
stavebné práce, tých, na ktorých sa môže uchádzač alebo záujemca obrátiť so žiadosťou o vykonanie

týchto prác,
d) ak ide o dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, opisom technického vybavenia a opatrení použitých
uchádzačom alebo záujemcom na zabezpečenie kvality a jeho študijných a výskumných zariadení,
e) ak ide o zložité výrobky, ktoré sa majú dodať, alebo výrobky určené na osobitné účely,
kontrolou výrobnej kapacity uchádzača alebo záujemcu vykonanou verejným obstarávateľom alebo

obstarávateľom alebo v jeho mene príslušným orgánom v krajine sídla uchádzača alebo záujemcu a so
súhlasom tohto orgánu; ak je to potrebné, kontrolou študijných a výskumných prostriedkov, ktoré sú k
dispozícii, a kvality používaných kontrolných opatrení,
f) ak ide o zložité služby alebo služby určené na osobitné účely, kontrolou technickej spôsobilosti
uchádzača alebo záujemcu poskytujúceho služby vykonanou verejným obstarávateľom alebo
obstarávateľom alebo v jeho mene príslušným orgánom v krajine sídla uchádzača alebo záujemcu a so

súhlasom tohto orgánu; ak je to potrebné, kontrolou študijných a výskumných prostriedkov, ktoré sú k
dispozícii, a kvality používaných kontrolných opatrení,
g) údajmi o vzdelaní a odbornej praxi alebo o odbornej kvalifikácii riadiacich zamestnancov, osobitne
osôb zodpovedných za riadenie stavebných prác alebo za poskytnutie služby,
h) uvedením opatrení environmentálneho manažérstva, ktoré uchádzač alebo záujemca použije pri

plnení zmluvy, ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, ak je to
vhodné,
i) ak ide o stavebné práce alebo služby, údajmi o priemernom ročnom počte zamestnancov a o počte
riadiacich zamestnancov za predchádzajúce tri roky,
j) údajmi o strojovom a technickom vybavení, ktoré má uchádzač alebo záujemca k dispozícii na

uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služby,
k) uvedením podielu plnenia zo zmluvy, ktorý má uchádzač alebo záujemca poskytujúci službu v úmysle
zabezpečiť subdodávateľom,
l) ak ide o tovar, ktorými sú výrobky, ktoré sa majú dodať,
1. vzorkami, opismi alebo fotografiami,

2. vyhláseniami zhody a doplňujúcimi podkladmi k nim, certifikátmi vydanými autorizovanými osobami
alebo notifikovanými osobami Európskymi spoločenstvami, ktoré majú oprávnenie na posudzovanie
zhody výrobkov alebo na preukazovanie zhody stavebných výrobkov s technickými špecifikáciami.

Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní platnom v čase odvolania prísľubu

odporcu v 1. rade navrhovateľovi (01. 06. 2009) na preukázanie technickej alebo odbornej spôsobilosti
môže uchádzač alebo záujemca využiť technické a odborné kapacity inej osoby bez ohľadu na ich
právny vzťah, ktoré bude mať k dispozícii na plnenie zmluvy. V takomto prípade predloží verejnému
obstarávateľovi alebo obstarávateľovi doklad preukazujúci túto skutočnosť, ktorým môže byť prísľub
tejto osoby.

Podľa ust. § 31 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní platnom v čase odvolania prísľubu
odporcu v 1. rade navrhovateľovi (01. 06. 2009) verejného obstarávania sa môže zúčastniť skupina
dodávateľov.

Podľa ust. § 31 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní platnom v čase odvolania prísľubu
odporcu v 1. rade navrhovateľovi (01. 06. 2009) verejný obstarávateľ ani obstarávateľ nesmie vyžadovať
od skupiny dodávateľov, aby vytvorila právne vzťahy do predloženia ponuky. Verejný obstarávateľ a
obstarávateľ však môže vyžadovať vytvorenie právnych vzťahov, ak ponuka skupiny dodávateľov bola
prijatá a vytvorenie právnych vzťahov je potrebné z dôvodu riadneho plnenia zmluvy.

Podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní platnom v čase odvolania prísľubu
odporcu v 1. rade navrhovateľovi (01. 06. 2009) skupina dodávateľov preukazuje splnenie podmienok
účasti vo verejnom obstarávaní týkajúcich sa osobného postavenia za každého člena skupiny osobitne a
splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní týkajúce sa finančného a ekonomického postavenia

a technickej alebo odbornej spôsobilosti preukazuje spoločne.

Podľa ust. § 31 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní platnom v čase odvolania prísľubu
odporcu v 1. rade navrhovateľovi (01. 06. 2009) skupina dodávateľov môže využiť finančné zdrojeúčastníkov skupiny dodávateľov alebo iných osôb podľa § 27 ods. 2, technické a odborné kapacity
účastníkov skupiny dodávateľov alebo iných osôb podľa § 28 ods. 2.

Podľa ust. § 42 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní platnom v čase odvolania prísľubu
odporcu v 1. rade navrhovateľovi (01. 06. 2009) vyhodnocovanie ponúk komisiou je neverejné. Komisia
vyhodnocuje ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a
vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania
alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž a v súťažných podkladoch. Pri vyhodnocovaní ponuky

s variantným riešením postupuje podľa § 37 ods. 3.

Podľa ust. § 42 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní platnom v čase odvolania
prísľubu odporcu v 1. rade navrhovateľovi (01. 06. 2009) komisia môže písomne požiadať uchádzačov
o vysvetlenie ponuky. Vysvetlením ponuky nemôže dôjsť k jej zmene. Za zmenu ponuky sa nepovažuje
odstránenie zrejmých chýb v písaní a počítaní.

Podľa ust. § 42 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní platnom v čase odvolania prísľubu
odporcu v 1. rade navrhovateľovi (01. 06. 2009) ak ponuka obsahuje neobvykle nízku cenu, komisia
písomne požiada uchádzača o vysvetlenie návrhu ceny. Požiadavka má smerovať k podrobnostiam
základných charakteristických parametrov ponuky, ktoré komisia považuje za dôležité a týkajú sa najmä

a) hospodárnosti stavebných postupov, hospodárnosti výrobných postupov alebo hospodárnosti
poskytovaných služieb,
b) technického riešenia alebo osobitne výhodných podmienok, ktoré má uchádzač k dispozícii na
dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác, na poskytnutie služby,
c) osobitosti tovaru, osobitosti stavebných prác alebo osobitosti služby navrhovanej uchádzačom,

d) súladu so zákonmi, ktoré sa týkajú ochrany zamestnanosti a pracovných podmienok platných v mieste
dodania tovaru, na mieste uskutočnenia stavebných prác alebo v mieste poskytnutia služby,
e) možnosti uchádzača získať štátnu pomoc.

Podľa ust. § 46 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní platnom v čase odvolania prísľubu

odporcu v 1. rade navrhovateľovi (01. 06. 2009) verejný obstarávateľ a obstarávateľ zruší použitý postup
zadávania zákazky, ak
a) ani jeden uchádzač alebo záujemca nesplnil podmienky účasti vo verejnom obstarávaní a uchádzač
alebo záujemca neuplatnil žiadosť o nápravu v lehote podľa § 136 ods. 3 a námietky v lehote podľa §
138 ods. 5,

b) nedostal ani jednu ponuku,
c) ani jedna z predložených ponúk nezodpovedá požiadavkám určeným podľa § 34 a uchádzač
neuplatnil žiadosť o nápravu v lehote podľa § 136 ods. 3 a nepodal námietky v lehote podľa § 138 ods. 5,
d) jej zrušenie nariadil úrad.

Podľa ust. § 46 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní platnom v čase odvolania prísľubu
odporcu v 1. rade navrhovateľovi (01. 06. 2009) verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže zrušiť použitý
postup zadávania zákazky aj vtedy, ak sa zmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie.

Podľa článku 81 bod 1 Zmluvy o založení ES nasledujúce sa zakazuje ako nezlučiteľné so spoločným

trhom: všetky dohody medzi podnikateľmi, rozhodnutia združení podnikateľov a zosúladené postupy,
ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie,
obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu, najmä tie, ktoré
a) priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky;
b) obmedzujú alebo kontrolujú výrobu, odbyt, technický rozvoj alebo investície;

c) rozdeľujú trhy alebo zdroje zásobovania;
d) uplatňujú nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach voči ostatným obchodným partnerom, čím
ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú;
e) podmieňujú uzatváranie zmlúv s ostatnými zmluvnými stranami prijatím dodatočných záväzkov, ktoré
svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.

Podľa článku 81 bod 2 Zmluvy o založení ES všetky dohody alebo rozhodnutia zakázané podľa tohto
článku sú automaticky neplatné.Podľa článku 81 bod 3 Zmluvy o založení ES ustanovenia odseku 1 sa však neuplatnia na:
- dohody alebo kategórie dohôd medzi podnikateľmi,
- rozhodnutia alebo kategórie rozhodnutí združení podnikateľov,

- zosúladené postupy alebo kategórie zosúladených postupov,
ktoré prispievajú k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo
hospodárskeho pokroku, pričom umožňujú spotrebiteľom primeraný podiel na výhodách z toho
vyplývajúcich, a ktoré:
a) neukladajú príslušným podnikateľom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie týchto

cieľov, a
b) neumožňujú týmto podnikateľom vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti daných
výrobkov.

Podľa článku 82 Zmluvy o založení ES akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na spoločnom
trhu či jeho podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikateľmi sa zakazuje ako nezlučiteľné so

spoločným trhom, ak sa tým ovplyvní obchod medzi členskými štátmi. Takéto zneužívanie môže zahŕňať
najmä:
a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných
obchodných podmienok;
b) obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebiteľov;

c) uplatňovanie nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, čím ich
v hospodárskej súťaži znevýhodňujú;
d) podmieňovanie uzatvárania zmlúv prijatím dodatočných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podľa
obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.

Podľa ust. § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právneveci,ktorévyplývajúzobčianskoprávnych,pracovných,rodinných,obchodnýchahospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr

súd neprihliada. skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Konajúci súd pred tým, ako mohol rozhodovať vo veci samej, musel posudzovať právomoc slovenských
súdov a príslušnosť Okresného súdu Bratislava III. Otázku právomoci slovenského súdu na prejednanie

spornej veci tunajší súd riešil s ohľadom na dispozičné oprávnenie navrhovateľa ako účastníka konania
nakladať s návrhom na začatie konania zo dňa 26. 05. 2011, pričom článok 6 Nariadenia Rady (ES)
č. 44/2001 zo dňa 22. 12. 2000 fakultatívne umožňuje osobu s bydliskom na území členského štátu
žalovať (čo samozrejme platí aj pre právnické osoby), ak ide o jedného z viacerých odporcov na súde
podľa bydliska ktoréhokoľvek z odporcov za predpokladu, že nároky sú navzájom tak súvisiace, že

je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť spoločne, a tak predísť možnosti nezlučiteľných rozsudkov
vydaných v samostatných konaniach. Konajúci súd bol posudzoval právomoc súdu na konanie vo veci
ako danú, pretože sídlo jedného z odporcov (v tomto prípade odporcu v 2. rade) sa nachádza na
území Slovenskej republiky ako jedného z členských štátov EÚ, čo má za následok, že toto konanie
mohlo byť rozšírené aj na druhého z odporcov, ktorý síce nemá sídlo na území Slovenskej republiky (v

tomto prípade odporcu v 1. rade), ale tento druhý z odporcov (odporca v 1. rade) má sídlo na území
Rakúska ako ďalšieho z členských štátov EÚ. Navrhovateľ teda s ohľadom na uvedené využil svoje
právo žalovať na súde Slovenskej republiky ajodporcu v 1. rade, i keď tento odporca v 1. rade nemá sídlo
na území Slovenskej republiky, pričom konajúci súd považoval nároky navrhovateľa vzhľadom na obsahprávnych vzťahov účastníkov konania (zákazka, ktorej sa zúčastňoval navrhovateľ a kvôli účasti na nej
vstúpil s odporcami do určitých právnych vzťahov) za navzájom natoľko súvisiace, že podľa jeho názoru
bolo vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť v spoločnom konaní, a tak predísť možnosti nezlučiteľných

rozsudkov vydaných v samostatných konaniach proti odporcom.
Konajúci súd posudzoval príslušnosť toho ktorého slovenského súdu na konanie vo veci tak, že dňa
01. 06. 2011 postúpil spis podľa ust. § 104a ods. 2 O.s.p. Okresnému súdu Bratislava II ako vecne
príslušnému súdu na konanie s odkazom na ust. § 12 ods. 1 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a
obvodoch súdov Slovenskej republiky. Nakoľko Okresný súd Bratislava II nesúhlasil s týmto postúpením

veci,predložilspisKrajskémusúduvBratislave,ktorýuznesenímč.k.1Ncb21/11-41zodňa20.07.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 09. 2011 rozhodol, že miestne príslušným na konanie je Okresný
súd Bratislava III. Týmto právnym názorom Krajského súdu v Bratislave bol Okresný súd Bratislava
III viazaný, pričom si konajúci súd nemôže odpustiť poukázať na fakt, že Okresný súd Bratislava III
namietal svoju vecnú príslušnosť na konanie vo veci, pričom odvolací súd nerozhodol o námietke vecnej
nepríslušnosti, ale rozhodol o miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava III na konanie vo veci.

Na záver konajúci súd ohľadom riešenia otázky právomoci a príslušnosti slovenského súdu uvádza,
že Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd právoplatne vyriešil otázku miestnej príslušnosti súdu (i
keď mal riešiť otázku vecnej príslušnosti), pričom vo svojom rozhodnutí nespochybnil otázku právomoci
súdov Slovenskej republiky, ktorú zrejme (aj s ohľadom na vyššie uvedené) považoval za vyriešenú tým
spôsobom, že súdy Slovenskej republiky majú právomoc na konanie v danej veci.

Keďže na základe vyššie uvedeného bolo zrejmé, že Okresný súd Bratislava III má právomoc i
príslušnosť vo veci konať, na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom vyššie uvedených
listinných dôkazov a zhodných tvrdení účastníkov konania, ktorých obsah si súd podľa ust. § 120 ods.
3 O.s.p. osvojil, v konaní považoval za preukázaný a nespochybňovaný nasledovný skutkový stav:

Dňa26.03.2009obstarávateľŽelezniceSlovenskejrepublikyvyhlásilverejnúsúťažnavýberzhotoviteľa
stavebných prác s názvom „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, km
100,500-159,100pretraťovúrýchlosťdo160km/hod.-I.etapaaII.etapa(úsekNovéMestonadVáhom
- Zlatovce)“. Ponuky uchádzačov mali byt' predložené do dňa 03. 06. 2009 do 9.00 hod. Posúdenie
ponúk uchádzačov podliehalo dvom kritériám, a to navrhovanej cene diela celkom a požiadavkám na

obmedzenie železničnej prevádzky, tj. počtu hodín obmedzenia železničnej prevádzky. Navrhovateľ sa
verejnej súťaže zúčastnil v združení so spoločnosťou Elektroline a.s., pričom združenie nieslo označenie
„Turecký vrch". Vedúcim účastníkom združenia „Turecký vrch" bol navrhovateľ, ktorý mal v prípade
získania zákazky realizovať jej prevažnú časť. Predpokladom úspechu súťažnej ponuky vo verejnom
obstarávaní bolo preukázanie technickej a odbornej spôsobilosti podľa požiadaviek obstarávateľa v

zmysle ust. § 28 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, pričom navrhovateľ potrebné špecifické
predpoklady požadované obstarávateľom nespĺňal. Navrhovateľ preto začal rokovať s odporcom v 2.
rade o spolupráci na predmetnej zákazke o uzavretie zmluvy o budúcej zmluve. Odporca v 1. rade
vystavil navrhovateľovi dňa 20. 05. 2009 písomný prísľub, v ktorom sa zaviazal, že v prípade
úspešnosti súťažnej ponuky a uzatvorenia zmluvy na realizáciu zákazky odporca v 1. rade poskytne

navrhovateľovi všetky referencie, odborné spôsobilosti a odborné a technické kapacity odporcu v 1.
rade po celú dobu realizácie zmluvy. Dňa 22. 05. 2009 odporca v 2. rade doručil navrhovateľovi
záväznú cenovú ponuku pre jeho subdodávky a ďalšie doklady preukazujúce technickú a odbornú
spôsobilosť a referencie, avšak k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve medzi navrhovateľom a odporcom
v 2. rade neprišlo. Dňa 03. 06. 2009 navrhovateľ združený so spoločnosťou Elektroline a.s. predložil

obstarávateľovi ponuku na zákazku, pričom následne po predložení ponuky sa navrhovateľ dozvedel, že
odporca v 1. rade listom zo dňa 02. 06. 2009 odvolal svoj prísľub. Tento list bol navrhovateľovi doručený
e-mailom projektovému manažérovi navrhovateľa dňa 02. 06. 2009 o 15:35 hod. a prostredníctvom
služby DHL dňa 03. 06. 2009 popoludní. Združenie navrhovateľa a spoločnosti Elektroline a.s. bolo z
verejnej súťaže vylúčené s odôvodnením, že ním neboli splnené podmienky účasti v súťaži z dôvodu,

že toto združenie nedoložilo doklad odbornej spôsobilosti na elektrické železničné zabezpečovacie
zariadenia. Odporca v 2. rade uzavrel zmluvu o budúcej spolupráci na zákazke so spoločnosťou OHL
ŽS, a.s. a tiež uzavrel zmluvu o budúcej spolupráci na zákazke so spoločnosťou BÖGL a KRÝSL,
k.s. Navrhovateľovi uzavrel zmluvu o budúcej spolupráci na zákazke s poľskou spoločnosťou Zaklady
Automatiki „KOMBUD" S.A. dňa 01. 06. 2009.

Súd sa v konaní ako so spornými tvrdeniami účastníkov konania musel vysporiadať s týmito rozdielne
interpretovanými okolnosťami:1. Obstarávateľovi výberového konania požadované technické a odborné podmienky spĺňal iba odporca
v 2. rade a AŽD Praha s.r.o.

Uvedené tvrdenie navrhovateľa vyvrátilo oznámenie Úradu pre reguláciu železničnej dopravy zo dňa
03. 04. 2012, ktorý oznámil odporcovi v 2. rade, že ku dňu 03. 06. 2009 malo najmenej 15 subjektov
vydané platné oprávnenia odbornej spôsobilosti na vykonávanie určených činností na určených
technických zariadeniach elektrických, na zváranie dráhových oceľových mostných konštrukcií a
konštrukcií podobných mostom, na nedeštruktívne skúšanie dráhových oceľových mostných konštrukcií

a konštrukcií podobných mostom a na zváranie koľajníc termitom, teda technickú a odbornú spôsobilosť,
ktorú v predmetnom verejnom obstarávaní vyžadoval obstarávateľ.
Sporné tvrdenie navrhovateľa vyvrátil v praxi aj sám navrhovateľ, ktorý dňa 01. 06. 2009 uzavrel
zmluvu o budúcej zmluve s poľskou spoločnosťou Zaklady Automatiki „KOMBUD" S.A., podľa ktorej
mala táto poľská spoločnosť vystupovať v prípade získania predmetnej zákazky pre navrhovateľa ako
jeho subdodávateľ, disponujúci potrebnou technickou a odbornou spôsobilosťou, ktorú v predmetnom

verejnom obstarávaní vyžadoval obstarávateľ.
Na základe uvedeného súd považoval uvedené tvrdenie navrhovateľa za vyvrátené vykonaným
dokazovaním.

2. Existencia spoločných rokovaní navrhovateľa s odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade

Navrhovateľ síce uvedené tvrdenie v konaní uviedol, avšak existenciu spoločných rokovaní odporcom
navzájom spolu s navrhovateľom žiadnym dôkazom, ktorý mal súd k dispozícii a ktorý v konaní vykonal,
nepreukázal, preto uvedené tvrdenie navrhovateľa súd považoval za nepreukázané.

3. Prísľub odporcu v 1. rade navrhovateľovi, že v prípade úspechu navrhovateľa v predmetnom verejnom

obstarávaní poskytne odporca v 2. rade navrhovateľovi všetky referencie, odborné spôsobilosti a
odborné a technické kapacity
Súd považoval uvedené tvrdenie navrhovateľa za tvrdenie v priamom rozpore s konkrétnym listinným
dôkazom, ktorým bol prísľub odporcu v 1. rade. V písomnom prísľube, poskytnutom 20. 05. 2009
odporcom v 1. rade navrhovateľovi je uvedené, že odporca v 1. rade na základe spoločnej dohody so

štatutárnymi zástupcami pôvodného navrhovateľa vydáva prísľub, že: „v prípade úspešnosti súťažnej
ponuky a uzavretia zmluvy na uskutočnenie prác na zákazku „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové
Mesto nad Váhom - Púchov, km 100,500 - 159,100 pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod. - I. etapa a
II. etapa (úsek Nové Mesto nad Váhom - Zlatovce)“ bude mať navrhovateľ reálne k dispozícii všetky
referencie, odborné spôsobilosti a odborné a technické kapacity spoločnosti Siemens AG Österreich po

celú dobu realizácie zmluvy“, teda odporcu v 1. rade. Tento písomný prísľub podpísali prokuristi odporu
v 1. rade Dr. H. P. a M.. Q. O., prokuristi.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tento prísľub dal vo vlastnom mene odporca v 1. rade, pričom v
jehosamotnomtexteniejenikdyspomenutýodporcav2.radeanieje vňomaniuvedené,žebyodporca
v 1. rade garantoval navrhovateľovi spoluprácu s odporcom v 2. rade tak, ako to tvrdil navrhovateľ.

Súd preto uvedené tvrdenie navrhovateľa považoval za tvrdenie jednoznačne vyvrátené samotným
listinným dôkazom (prísľubom odporcu v 1. rade), na ktorý sa sám navrhovateľ sám odvolával a sám
tento listinný dôkaz v konaní predložil.

4. Neuzavretie zmluvy o budúcej zmluve medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade zo zavinenia

odporcu v 2. rade
Navrhovateľ v rámci tohto svojho tvrdenia uvádzal, že kontraktačný proces medzi navrhovateľom a
odporcom v 2. rade ohľadom uzavretia zmluvy o budúcej zmluve bol ukončený prísľubom odporcu
v 2. rade doručiť navrhovateľovi podpísanú zmluvu o budúcej zmluve, pričom ju odporca v 2. rade
nepodpísal, ale ubezpečil navrhovateľa že písomný prísľub odporcu v 1. rade bude na preukázanie

technickej a odbornej spôsobilosti v predmetnom verejnom obstarávaní postačovať.
V konaní nebolo sporné, a to ani na základe tvrdení účastníkov konania, ani na základe vykonaného
dokazovania listinnými dôkazmi, že navrhovateľ nedisponoval obstarávateľom predmetného verejného
obstarávania potrebnou technickou a odbornou spôsobilosťou, na základe čoho si navrhovateľ v
zmysle ust. § 28 ods. 1 a 2 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní na preukázanie potrebnej

spôsobilosti mienil zabezpečiť spoluprácu s odporcom v 2. rade, ktorý potrebnou technickou a odbornou
spôsobilosťou disponoval, a to formou zmluvy o budúcej zmluve.
Kontraktačný proces medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade prebiehal tak, že:- dňa 24. 04. 2009 zaslal navrhovateľ odporcovi v 2. rade e-mailom objednávku na zákazku do
predmetného verejného obstarávania. Uvedené v zmysle ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka súd
posúdil ako návrh na uzavretie zmluvy, v tomto prípade zmluvy o budúcej zmluve.

- potom si navrhovateľ a odporca v 2. rade niekoľkokrát navzájom vymenili vlastné pripomienky k návrhu
zmluvy predloženom protistranou, až napokon
- dňa 27. 05. 2009 zaslal odporca v 2. rade navrhovateľovi e-mail, ktorým akceptoval navrhovateľom
preposlaný návrh zmluvy o budúcej zmluve, ale s dvoma pripomienkami, a to žiadosť na skrátenie lehoty
na povinnosť uzavrieť zmluvu o dielo z 15 dní na 7 dní a nesúhlas s navrhovanou zmluvnou pokutou.

Uvedené v zmysle ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd posúdil ako nový návrh na uzavretie
zmluvy, v tomto prípade zmluvy o budúcej zmluve, pretože z obsahu uvedeného e-mailu je zrejmé,
že odporca v 2. rade zasielal navrhovateľovi navrhovateľom pôvodne poslaný návrh zmluvy o budúcej
zmluve upravený a zmenený dvoma uvedenými pripomienkami, čo v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia znamená zaslanie nového návrhu na uzavretie zmluvy, pretože iba akceptovanie návrhu
na uzavretie zmluvy bez akejkoľvek pripomienky by znamenalo v zmysle ust. § 43c ods. 1 Občianskeho

zákonníka uzavretie zmluvy v navrhovanom znení,
-dňa01.06.2009zaslalnavrhovateľodporcoviv2.rade e-mail,ktorýmsainformovalnastavpodpísania
zmluvy o budúcej zmluve odporcom v 2. rade.
Na základe vyššie uvedeného mal súd preukázané, že dňa 27. 05.2009 (v stredu) zaslal odporca
v 2. rade navrhovateľovi e-mailom nový návrh zmluvy o budúcej zmluve podľa ust. § 44 ods. 2

Občianskeho zákonníka (pretože predchádzajúci návrh navrhovateľa na uzavretie zmluvy preposlal
navrhovateľovi späť s pripomienkami k tomuto návrhu) a navrhovateľ nepreukázal súdu, že by takýto
návrh na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve zo strany odporcu v 2. rade akceptoval v zmysle ust. § 43c
ods. 1 Občianskeho zákonníka, z čoho vyplývalo, že navrhovateľ bol tým subjektom, ktorý nereagoval
na návrhy potenciálneho zmluvného partnera (odporcu v 2. rade) a bez akéhokoľvek právneho dôvodu

neakceptoval takýto návrh na uzavretie zmluvy, resp. súdu nepreukázal, že by uvedený návrh na
uzavretie zmluvy o budúcej zmluve odporcu v 2. rade akceptoval.
Navrhovateľ síce na preukázanie svojej akceptácie pripomienok odporcu v 2. rade, a teda akceptácie
takéhoto návrhu na uzavretie zmluvy odporcu v 2. rade predložil ako dôkaz zmluvu o budúcej zmluve
o dielo, ktorá vo svojom obsahu má zapracované pripomienky odporcu v 2. rade zo dňa 27. 05.

2005, avšak navrhovateľ súdu nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom, že ním predložené finálne
znenie zmluvy o budúcej zmluve so zahrnutými pripomienkami odporcu v 2. rade zo dňa 27. 05.
2005 jednoznačne a nespochybniteľne akceptoval a odporcovi v 2. rade informáciu o akceptácii jeho
pripomienok, a teda akceptácii predloženého znenia zmluvy o budúcej zmluve aj doručil v zmysle
ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda keďže išlo o kontraktačný proces medzi neprítomnými

osobamiprostredníctvomelektronickejpošty,navrhovateľnepreukázal,žebyodoslalodporcoviv2.rade
potvrdenie jeho pripomienok zo dňa 27. 05. 2009, a teda akceptáciu takéhoto jeho návrhu na uzavretie
zmluvy prostredníctvom e-mailu ako dovtedajšieho spôsobu komunikácie medzi navrhovateľom a
odporcom v 2. rade.
Na základe uvedeného mal súd za to, že navrhovateľ nepreukázal žiadnym dôkazom, že zmluva o

budúcej zmluve medzi ním a odporcom v 2. rade nebola uzavretá z dôvodov na strane odporcu v 2. rade,
ale naopak mal súd preukázané, že k neuzavretiu takejto zmluvy prišlo zavinením, resp. nečinnosťou
navrhovateľa.
Navyše súd musí poukázať na skutočnosť, že v celom kontexte Obchodného zákonníka (nakoľko
navrhovateľ a odporca v 2. rade boli podnikateľmi a na ich vzájomné právne vzťahy sa vzťahovali a

vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka podľa ust. § 1, § 2 a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka)
je ohľadom uzatvárania zmlúv zakotvená veľká dispozičná právomoc zmluvných strán, na základe ktorej
nemožno nútiť potenciálnu zmluvnú stranu uzavrieť zmluvu s potenciálnym obchodným partnerom,
pokiaľ takáto zmluvná strana prestane o uzavretie predmetnej zmluvy javiť záujem.
Navrhovateľ navyše žiadnym dôkazom nepreukázal, že by odporca v 2. rade ubezpečil navrhovateľa,

že písomný prísľub odporcu v 1. rade bude na preukázanie technickej a odbornej spôsobilosti
v predmetnom verejnom obstarávaní postačovať, čo znamená, že súd vyhodnotil toto tvrdenie
navrhovateľa za nepreukázané.

5. Bezdôvodné odvolanie prísľubu odporcom v 1. rade zo dňa 02. 06. 2009

Súd mal z listu odporcu v 1. rade zo dňa 02. 06. 2009 doručenom navrhovateľovi dňa 03. 06. 2009 a z
e-mailu odporcu v 1. rade zo dňa 02. 06. 2009 zasielanom v tento deň navrhovateľovi za preukázané,
že nimi odporca v 1. rade vzal späť svoj prísľub zo dňa 20. 05. 2009, ktorý udelil navrhovateľovi, a ktorý
súd hodnotil vo vyššie uvedenom bode 3.Navrhovateľ tvrdil v konaní, že takéto späťvzatie uvedeného prísľubu odporcom v 1. rade bolo
bezdôvodné a nebolo postavené na odôvodnenom skutkovom základe.
Zo znenia samotného späťvzatia uvedeného prísľubu je zrejmé, že dôvodom takéhoto späťvzatia

predmetného prísľubu bolo, že „neprišlo k podpísaniu zmluvy, tak ako to predpokladajú súťažné
podmienky (časť G, Príloha č. 1, bod 6.)“. Časť G, Príloha č. 1, bod 6. Súťažných podmienok
predmetného verejného obstarávania znel: „zmluvy o budúcej zmluve s podzhoviteľmi. Zo zmluvy musí
byť zrejmé, ktoré časti predmetu zmluvy bude uchádzač zabezpečovať podzhotoviteľom a musí byť
zrejmá aj cena.“.

V konaní bolo jednoznačne preukázané tak, ako to súd konštatuje v tomto rozsudku, že odporca v
2. rade mal byť na predmetnej zákazke v prípade jej získania navrhovateľom jeho podzhotoviteľom
(subdodávateľom). Nakoľko, ako súd konštatoval v predchádzajúcom bode 4., zmluvu o budúcej zmluve
s odporcom v 2. rade ako potenciálnym podzhotoviteľom navrhovateľa neuzavrel navrhovateľ z dôvodov
na jeho strane, teda vlastným zavinením, resp. opomenutím alebo nečinnosťou. Z tohto je zrejmé, že
odporcav1.radevzalspäťsvojprísľubvočinavrhovateľovioprávnene,nakoľkoodpadoldôvod,prektorý

bol vydaný (teda neuzavretie zmluvy o budúcej zmluve medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade),
čím bolo zrejmé, že navrhovateľ nesplní požadované preukázanie technickej a odbornej spôsobilosti,
vyžadované v predmetnom verejnom obstarávaní. Na tomto fakte nič nemení ani skutočnosť, že
navrhovateľ sa na preukázanie požadovanej technickej a odbornej spôsobilosti snažil zabezpečiť
predložením zmluvy o budúcej zmluve s poľskou spoločnosťou Zaklady Automatiki „KOMBUD" S.A.

uzavretou dňa 01. 06. 2009.
Súd preto považoval dôvod odvolania prísľubu odporcu v 1. rade za odôvodnený s odkazom na
nesplnenie si jednej z povinností navrhovateľa ako predkladateľa súťažnej ponuky v predmetnom
verejnom obstarávaní (konkrétne preukázanie požadovanej technickej a odbornej spôsobilosti zmluvou
o budúcej zmluve s odporcom v 2. rade ako jeho podzhoviteľom, ktorý predmetnou spôsobilosťou

disponoval).

6. Exkluzivita plnenia odporcov voči navrhovateľovi
Navrhovateľ v konaní nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom, že by mal s odporcom v 1. rade
alebo s odporcom v 2. rade uzavretú tzv. exkluzívnu zmluvu, resp. exkluzívnu obchodnú spoluprácu, z

ktorej by vyplývalo, že odporcovi a v 1. a 2. rade budú vykonávať činnosť týkajúcu sa účasti navrhovateľa
na predmetnom verejnom obstarávaní exkluzívne len pre navrhovateľa a so žiadnym iným subjektom
ohľadom takéhoto plnenia nevstúpia do záväzkového vzťahu.
Navrhovateľ takéto svoje tvrdenie sám vyvrátil tým, že sám dňa 01. 06. 2009 žiadal e-mailom odporcu
v 2. rade o informáciu ohľadom podpisu údajne exkluzívnej zmluvy o budúcej zmluve, pričom v ten istý

deň uzavrel obdobnú zmluvu na obdobný predmet plnenia s poľskou spoločnosťou Zaklady Automatiki
„KOMBUD" S.A., čím jednoznačne v reálnom dianí potvrdil, že necíti žiadnu exkluzivitu zmluvného
vzťahu medzi ním a odporcom v 2. rade.
Nakoľko navrhovateľ žiadnym dôkazom nepreukázal toto svoje tvrdenie, žiaden zákaz alebo výluka
nebránili odporcovi v 2. rade uzavrieť zmluvu na zákazku v predmetnom verejnom obstarávaní s iným

subjektom, resp. súťažiteľom, pričom zo žiadneho listinného dôkazu nevyplývala povinnosť odporcov
informovať navrhovateľa o takomto postupe odporcu v 2. rade, ktorý nakoniec aj takéto ďalšie zmluvy s
inými subjektmi (OHL ŽS, a.s. a BÖGL a KRÝSL, k.s.) uzavrel.

7. Vylúčenie navrhovateľa z verejného obstarávania kvôli odvolaniu prísľubu odporcu v 1. rade, resp.

neuzavretiu zmluvy o budúcej zmluve s odporcom v 2. rade
Uvedené tvrdenie navrhovateľa, že odporcovia zapríčinili, že súťažná ponuka navrhovateľa bola z
predmetného verejného obstarávania vylúčená, nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, nakoľko v
samotnom oznámení o vylúčení navrhovateľa z predmetného verejného obstarávania, ktoré zaslal
obstarávateľ (Železnice SR) navrhovateľovi dňa 23. 06. 2009 vyplýva, že navrhovateľova ponuka bola

z predmetného verejného obstarávania vylúčená z nasledovných dôvodov:
- v ponuke navrhovateľa nebol odporca v 2. rade uvedený ako podzhotoviteľ, ale iba ako osoba, ktorej
technické a odborné kapacity musel mať navrhovateľ k dispozícii na plnenie zmluvy, pričom v takomto
prípade sa v ponuke musel nachádzať prísľub takejto osoby, ktorý sa v nej nenachádzal, pričom prísľub
odporcu v 1. rade (ktorý navyše nemal požadovanú technickú a odbornú spôsobilosť) bol vzatý späť, a

- v ponuke navrhovateľa sa nachádzala zmluva o budúcej zmluve s poľskou spoločnosťou Zaklady
Automatiki „KOMBUD" S.A. uzavretou dňa 01. 06. 2009, pričom ani táto poľská spoločnosť nebola
uvedená medzi podzhotoviteľmi a nebol ani uvedený jej podiel prác vyjadrený finančným plnením, ktoré
mala zabezpečovať a navyše v ponuke chýbal doklad preukazujúci jej odbornú spôsobilosť.Z vyššie uvedených dôvodov vylúčenia navrhovateľovej ponuky z predmetného verejného obstarávania
je teda zrejmé, že navrhovateľ bol vylúčený z tohto verejného obstarávania z toho dôvodu, že nepredložil
v tejto svojej súťažnej ponuke doklad preukazujúci jeho požadovanú technickú a odbornú spôsobilosť,

resp. doklad preukazujúci takúto spôsobilosť jeho podzhotoviteľa. Odporca v 2. rade takúto požadovanú
spôsobilosť mal, avšak navrhovateľ, ako bolo v tomto rozsudku vyššie uvedené, s ním z dôvodu na
strane navrhovateľa neuzavrel potrebnú zmluvu o budúcej zmluve, čím teda sám navrhovateľ spôsobil
taký nedostatok svojej súťažnej ponuky, pre ktorý bola jeho súťažná ponuka odmietnutá.
Tvrdenie navrhovateľa, že odporca v 2. rade bol uzrozumený s tým, že v súťažnej ponuke navrhovateľa

bude odporca v 2. rade uvedený ako subdodávateľ je teda v priamom rozpore so samotnou súťažnou
ponukou navrhovateľa, pretože jedným z dôvodov vylúčenia súťažnej ponuky navrhovateľa bola
skutočnosť, že navrhovateľ neuviedol odporcu v 2. rade ako podzhotoviteľa (subdodávateľa).
Súd navyše mal za to, že samotný prísľub odporcu v 1. rade zo dňa 20. 05. 2009, i keby nebol odporcom
v 1. rade vzatý späť, nespĺňal náležitosti preukázania potrebnej technickej a odbornej spôsobilosti
vydávateľa takéhoto prísľubu, teda odporcu v 1. rade, nakoľko tento nedisponoval potrebnou technickou

a odbornou spôsobilosťou požadovanou v predmetnom verejnom obstarávaní. Súd teda mal za to, že
samotná existencia prísľubu odporcu v 1. rade v ani v prípade, keby tento prísľub odporca v 1. rade
nevzal späť, by nemala za následok nevylúčenie navrhovateľa z predmetného verejného obstarávania
z vyššie uvedeného dôvodu, pričom vylúčenie navrhovateľa z predmetného verejného obstarávania
spôsobil fakt, že navrhovateľ neuzavrel zmluvu o budúcej zmluve s akýmkoľvek subjektom, spĺňajúcim

požadovanú technickú a odbornú spôsobilosť, pričom týchto subjektov, ako bolo v tomto rozsudku v
jeho predchádzajúcich častiach už uvedené, bolo v čase konania verejného obstarávania ku dňu 03. 06.
2009 viac ako 15. Skutočnosť, že sa navrhovateľ upäl v tomto kontexte iba na odporcu v 2. rade a aj
s ním nakoniec z vlastného zavinenia zmluvu o budúcej zmluve neuzavrel, súd považoval výslovne za
chybu navrhovateľa, za ktorú musí niesť následky iba výlučne navrhovateľ.

Z uvedeného súd posudzované tvrdenie navrhovateľa vyhodnotil ako tvrdenie v rozpore s vykonaním
dokazovaním.

8. Navrhovateľ v prípade nevylúčenia jeho súťažnej ponuky z predmetného verejného obstarávania by
bol víťazom tohto obstarávania, nakoľko jeho súťažná ponuka bola najlepšia

Uvedené tvrdenie navrhovateľa súd považoval za čisto špekulatívne bez toho, že by mal oporu v
akomkoľvek z vykonaných dôkazov, nakoľko sa navrhovateľ iba domnieval na základe ním uvádzaných
tvrdení, že jeho súťažná ponuka bola najlepšia a že by bol víťazom verejného obstarávania.
Súd konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že súťažná
ponuka navrhovateľa bola vylúčená už v prvej fáze verejného obstarávania z dôvodu, že navrhovateľ

neplnil formálne náležitosti a podmienky účasti na verejnom obstarávaní. Ak by súd tento fakt pominul
(pričom takéto nesplnenie požadovaných náležitostí ako bolo vyššie uvedené zapríčinil navrhovateľ,
nie odporcovia), navrhovateľ žiadnym predloženým dôkazom nepreukázal, že by jeho súťažná ponuka
nebola z verejného obstarávania vylúčená v ďalších jeho etapách, a teda že spĺňala všetky náležitosti
v zmysle ust. § 42 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Rovnako tak navrhovateľ

žiadnym dôkazom nepreukázal, že by jeho cenová ponuka nebola vylúčená z dôvodu príliš nízkej
ceny podľa ust. § 42 ods. 3 a 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Takisto navrhovateľ
nepreukázal, či by obstarávateľ zadal zákazku navrhovateľovi a či by Úrad pre verejné obstarávanie
zákazku nezrušil podľa ust. § 46 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní.
Súd však musí jednoznačne uviesť, že takéto dôkazy ani nie je možné ani predložiť, pretože vzhľadom

na realitu vylúčenia navrhovateľa už v prvej fázy verejného obstarávania pre nedodržanie formálnych
súťažných podmienok sú akékoľvek tvrdenia ohľadom výhodnosti takejto navrhovateľovej súťažnej
ponuky, či ekonomickej alebo odbornej, iba čírym teoretizovaním bez akejkoľvek možnosti ich reálneho
preukázania.

9. Konanie odporcov v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže
Navrhovateľ v konaní uvádzal, že odporcovia spoločným premysleným konaním spôsobili vylúčenie
navrhovateľa z predmetného verejného obstarávania. Súd však v zmysle ust. § 41 a 44 ods. 1
Obchodného zákonníka mal za to, že odporcovia nespôsobili navrhovateľovi žiadnu ujmu, nakoľko
(ako bolo vyššie uvedené) navrhovateľ z vlastnej viny neuzavrel s odporcom v 2. rade zmluvu o

budúcej zmluve, čo bolo dôvodom vzatia späť prísľubu odporcu v 1. rade, odkazujúceho priamo na
súťažné podmienky obstarávateľa. Uvedené malo za následok vylúčenie navrhovateľa z verejného
obstarávania pre nesplnenie predpísaných formálnych náležitostí, pričom odporcovia na takomto
nesplnení formálnych náležitostí navrhovateľa neniesli žiadnu vinu, a to ani úmyselným konaním aninedbanlivosťou. Práve naopak, bolo nedbanlivosťou navrhovateľa nepodpísať návrh zmluvy o budúcej
zmluve zaslanej odporcom dňa 27. 05. 2009, následkom čoho sa takáto zmluva medzi navrhovateľom
a odporcom v 2. rade neuzavrela.

Navrhovateľ nepreukázal žiadny zosúladený postup s odporcov v 1. a 2. rade, pretože v reálnom čase on
sám svojou nedbalosťou zavinil vylúčenie jeho súťažnej ponuky z predmetného verejného obstarávania,
preto sa nemohol domáhať nekalého súťažného konania odporcov v 1. a 2. rade, alebo porušenia
podmienok hospodárskej súťaže odporcami.
Navrhovateľom uvádzané zhodné konanie odporcov súd nevyhodnotil ako konanie v zhode v zmysle

článku 81 a 82 Zmluvy o založení ES, pretože správanie sa odporcov v danom čase nevykazovalo znaky
zhody, pričom zhoda v tomto prípade nemôže byť konštatovaná len základe faktu, že odporca v 2. rade je
dcérskou spoločnosťou odporcu v 1. rade a že teda sú odporcovia ekonomicky prepojení. Navrhovateľ
by na konanie odporcov vykazujúce znaky zhody musel preukázať jednoznačný úmysel zosúladenie
správania, ktorého následkom by bolo jeho poškodenie v predmetnom verejnom obstarávaní, čo však
navrhovateľ nepreukázal, nakoľko v predmetnom verejnom obstarávaní nebol úspešný (bol vylúčený)

len z dôvodu na jeho strane, nie na strane odporcov. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by odporcovia
spoločne alebo každý z odporcov zvlášť porušili ustanovenia Zákona o ochrane hospodárskej súťaže.

10. Konanie odporcov v rozpore s dobrými mravmi, resp. v rozpore s poctivým obchodným stykom
To isté, čo bolo uvedené v predchádzajúcom bode 9., platí aj pre tvrdenie navrhovateľa ohľadom

konania odporcov v rozpore s dobrými mravmi alebo s poctivým obchodným stykom, nakoľko odporcovia
nespôsobili, a to ani spoločne ani každý z nich zvlášť, neúspech navrhovateľa v predmetnom verejnom
obstarávaní, ako už bolo uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku.

Súd v konaní riešil aj samotný nárok navrhovateľa na náhradu škody. Z teórie je zrejmé, že takýto nárok

na náhradu škody tvoria štyri zložky, ktoré musí uplatňovateľ takejto náhrady škody zhodne preukázať.
Sú to:
1. vznik škody
2. zavinenie škodcu,
3. príčinná súvislosť medzi vznikom škody a zavinením škodcu, a

4. výška škody.

Navrhovateľ za škodu, ktorú si uplatňoval v predmetnom súdnom konaní, považoval svoj neúspech
v predmetnom verejnom obstarávaní, ktorý mu podľa jeho názoru privodil ekonomický neúspech

spočívajúci v nedosiahnutí predpokladaného zisku, ktorý by údajne dosiahol, keby predmetné verejné
obstarávanie vyhral a predmetnú zákazku získal.
Ako bolo vyššie uvedené, navrhovateľ nemohol jednoznačne preukázať, že by predmetnú zákazku
skutočne reálne získal, čím teda nemohol jednoznačne a nespochybniteľne preukázať, že mu naozaj
ním uplatnená škoda vznikla. Navyše je v zmysle ust. § 373 Obchodného zákonníka a ust. § 415

a 420 Občianskeho zákonníka zrejmé s ohľadom na vyššie uvedené, že neúspech navrhovateľa v
predmetnom verejnom obstarávaní nespôsobili, resp. nezavinili odporcovia spoločne ani samostatne
žiaden z nich, preto v zmysle ust. § 376 Obchodného zákonníka a ust. § 420 ods. 3 Občianskeho
zákonníka odporcovia nenesú na neúspechu navrhovateľa, spočívajúcom vo vylúčení jeho súťažnej
ponuky z predmetného verejného obstarávania žiadne zavinenie, takže ak by aj v priamej súvislosti

s uvedeným neúspechom navrhovateľa v predmetnom verejnom obstarávaní navrhovateľovi vznikla
akákoľvek škoda, za takúto škodu nezodpovedajú odporcovia, ale podľa ust. § 376 Obchodného
zákonníka a ust. § 441 Občianskeho zákonníka za takúto škodu zodpovedá sám navrhovateľ. Z
uvedeného je zrejmé, že škodcom, teda subjektom, ktorý zavinil prípadný vznik škody, je v tomto prípade
sám navrhovateľ.

Súd sa preto pri svojom rozhodovaní bližšie nezaoberal príčinnou súvislosťou medzi vznikom škody a
zavinením škodcu (tzv. kauzálnym nexom), nakoľko vo vzťahu k odporcom ako označeným škodcom
nemala táto otázka žiaden vplyv, pretože odporcovia v 1. a 2. rade neboli škodcami, resp. nezavinili
navrhovateľovi prípadnú škodu, ale túto prípadnú škodu spôsobil sám navrhovateľ, čo odporcov vyvinilo
z povinnosti nahrádzať takúto prípadnú škodu.

Takisto súd sa bližšie nezaoberal a neskúmal prípadnú výšku eventuálnej škody navrhovateľa, nakoľko
ak by aj navrhovateľovi škoda vznikla jeho vylúčením z predmetného verejného obstarávania, výška
takejto škody nemohla byť v konaní vôbec hodnotená, nakoľko za takúto škodu nezodpovedali
odporcovia v 1. a 2. rade, ale zodpovedal za ňu navrhovateľ.Súd v konaní vypočul ako svedkov bývalých zamestnancov spoločnosti Eiffage Construction Česká
republika, s.r.o. (ako pôvodného navrhovateľa) T.. B. A. a T.. Z. V., pričom ich výpovede pri svojom

rozhodovaní nevzal do úvahy z rovnakých dôvodov, ktorými boli skutočnosti, že mali informácie
ohľadom predmetu konania iba sprostredkované od iných osôb (najmä Ing. M. ako ďalšieho
zamestnanca spoločnosti Eiffage Construction Česká republika, s.r.o.), pretože neboli osobne prítomní
pri vypracovávaní ponuky do predmetného verejného obstarávania, ani neboli osobne prítomní
kontraktačného procesu s odporcom v 2. rade a rovnako neboli osobne prítomní pri otváraní ponúk v

procese predmetného verejného obstarávania. Z uvedených dôvodov súd považoval ich výpovede za
svedectvo sprostredkované, tzv. z druhej ruky, teda nimi uvedené informácie súd považoval za tlmočenie
postrehov iných osôb, ktoré im tieto informácie odovzdali.

Súd ako dôkaz pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy odborný posudok spoločnosti Deloitte Advisory
s.r.o. zo dňa 22. 01. 2013, predložený navrhovateľom, ani odborný posudok spoločnosti KPMG

Slovensko spol. s r.o. zo dňa 12. 04. 2013, predložený odporcami, nakoľko tieto posudky riešili iba
dôvodnosť, resp. nedôvodnosť navrhovateľom uplatnej výšky škody. Keďže, ako bolo vyššie uvedené,
súd nepovažoval samotný žalovaný nárok navrhovateľa na náhradu škody za preukázaný, považoval
za nadbytočné posudzovať výšku takéhoto nedôvodne uplatneného nároku. Z rovnakého dôvodu súd
nevykonal účastníkmi konania navrhované znalecké dokazovanie ohľadom zodpovedania otázky ktorý

z odborných posudkov predložený účastníkmi konania je správny. Súd teda konštatuje, že vykonanie
uvedených navrhnutých dôkazov nemohlo zvrátiť rozhodnutie súdu, takže by bolo nehospodárne a
bezdôvodne by predĺžilo súdne konanie.

Navrhovateľ v konaní navrhol vypočuť ako svedkov pani N., pani A., pani B. a pána A.. Súd takto

navrhnutých svedkov nevypočul z nasledovných dôvodov:
p. N. - súd túto osobu nemohol vypočúvať ako svedka, pretože je štatutárnym zástupcom odporcu v 1.
rade,takževjejprípadebyišloibaovýsluchúčastníkakonania,resp.výsluchjehopersonifikácie,pričom
platí, že účastníka konania súd nemôže nútiť k výpovedi, pretože účasť na pojednávaní a výpoveď na
ňom je právo účastníka konania, nie jeho povinnosť,

p. A. - v jeho prípade platí to isté čo u p. N. s tým jediným rozdielom, že táto osoba je je štatutárnym
zástupcom nie odporcu v 1. rade, ale odporcu v 2. rade,
p. A. - na jej výpovedi navrhovateľ nakoniec netrval vzhľadom na výpoveď svedka T.. A., a
p. B. - mala sa vyjadriť k výške škody, takže súd nevykonal jej výsluch, pretože nepovažoval samotný
žalovaný nárok navrhovateľa na náhradu škody za preukázaný, takže mal za nadbytočné jej svedeckou

výpoveďou posudzovať výšku takéhoto nedôvodne uplatneného nároku.

Odporcovia v konaní navrhli vypočuť ako svedkov pánov T.. Z., M.. A., M.. P. a O.. Súd takto navrhnutých
svedkov nevypočul z nasledovných dôvodov:
p. O. - mal sa vyjadriť k výške škody, takže súd nevykonal jeho výsluch, pretože nepovažoval

samotný žalovaný nárok navrhovateľa na náhradu škody za preukázaný, takže mal za nadbytočné jeho
svedeckou výpoveďou posudzovať výšku takéhoto nedôvodne uplatneného nároku,
T.. Z. - bol pracovníkom odporcu v 2. rade, pričom pre jeho nevypočutie ako svedka sa súd rozhodol z
dôvodov, že mal podľa svojho názoru predloženými listinnými dôkazmi dostatočne preukázané základné
sporné otázky (teda dôvod neuzavretia zmluvy o budúcej zmluve medzi navrhovateľom a odporcom

v 2. rade a dôvodmi odvolania prísľubu odporcu v 1. rade a jeho následkov), a teda výpoveď tohto
svedka by bola nadbytočná a tým pádom nehospodárna, pričom navyše právny zástupca odporcov na
pojednávaní dňa 08. 10. 2014 nežiadal jeho výsluch realizovať a súdu uviedol, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania,
M.. A. - bol pracovníkom odporcu v 2. rade, pričom pre jeho nevypočutie ako svedka sa súd rozhodol z

rovnakých dôvodov ako tomu bolo u svedkov T.. Z. a M.. P., a
M.. P. - bol pracovníkom odporcu v 1. rade, pričom pre jeho nevypočutie ako svedka sa súd rozhodol z
rovnakých dôvodov ako tomu bolo u svedkov T.. Z. a M.. A..

Navrhovateľ v konaní navrhol vykonať ako dôkaz listinou zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o dielo

medzi odporcom v 2. rade a spoločnosťou OHL ŽS, a.s. zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy medzi
odporcom v 2. rade a spoločnosťou BÖGL a KRÝSL, k.s. Súd takto navrhnuté dôkazy nevykonal z
dôvodu, že sa netýkali právnych vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade (a už vôbec sa
netýkali právnych vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade), pretože boli uzavreté síce naidentickú zákazku, ale medzi odporcom v 2. rade a tretími subjektmi bez toho, aby mali, ako to súd
odôvodňoval v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku, akýkoľvek vplyv, vzťah a najmä dopad na
právne vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade, preto nemohli podľa názoru súdu privodiť

akúkoľvek zmenu rozhodnutia súdu vo veci samej.

Ten istý názor súdu platil aj pre návrh navrhovateľa na predloženie referenčných listov a oprávnení
vydanými Úradom pre reguláciu železničnej dopravy, ktoré vo svojich ponukách do verejnej súťaže
predložili spoločnosti BÖGL a KRÝSL, k.s. a OHL ŽS, a.s., nakoľko išlo o dokumenty týkajúce sa

iných subjektov ako účastníkov konania bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom mohli privodiť zmenu
rozhodnutia súdu vo veci samej.

Účastníci konania ani ich právni zástupcovia nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 08. 10.
2014 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na uvedenom pojednávaní po záverečných
vyjadreniach vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p.

a odročil ho z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia na termín 29. 10. 2014 s tým, že podľa ust. § 156 ods. 2
O.s.p. súd rozsudok vo veci samej vyhlásil na tomto ďalšom pojednávaní.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa na začatie konania ako
nedôvodne podaný zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v
písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Podľa ust. § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky č. 655/2004
Z.z.“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo
práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje
inak.

Podľa ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa môže znížiť alebo
zvýšiť v prípadoch uvedených v tejto vyhláške.

Podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 33 193,92 eura 486,29 eura + 6,64

eura za každých aj začatých 3 319,39 eura prevyšujúcich sumu 33 193,92 eura.

Podľaust.§10ods.2vyhláškyč.655/2004Z.z.akniejeustanovenéinak,považujesazatarifnúhodnotu
výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatíposkytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak
ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za tieto úkony právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
na konaní pred súdom alebo iným orgánom, 4) na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena

za každé dve skončené hodiny,

Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo

rokovaniasklientom,ktorýjevoväzbealebovovýkonetrestuodňatiaslobody,sapreukazujepotvrdením
príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody,

Podľa ust. § 14 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:

b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu.

Podľa ust. § 14 ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
b) zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo

zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z.z., určená z výšky peňažného plnenia pri začatí poskytovania právnej služby v zmysle ust.
§ 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., predstavuje sumu 48 832,13 eura a po znížení v zmysle ust. §

13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sumu 24 416,07 eura, pričom sumu po znížení súd aplikoval len pri
spoločných úkonoch odporcu v 1. a 2. rade vykonaných ich spoločným právnym zástupcom.

Trovy konania vo veci úspešného účastníka - odporcu v 1. rade - pozostávajú zo sumy 659 410,48
eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia navrhovateľa, vypočítané podľa ust. § 9 a nasl.

vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za:

Úkony právnej služby právneho zástupcu odporcu v 1. rade v celkovej sume 549 361,54 eura:
1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 19. 12. 2011 v sume 48 832,13 eura podľa ust. § 14 ods. 1
písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1/1 tarifnej odmeny),

2. odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/99/2011-66 zo dňa 14. 10. 2011 v
sume 24 416,07 eura podľa ust. § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko išlo o odvolanie,
ktoré nesmerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej (1/2 tarifnej odmeny),
3. odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/99/2011-246 zo dňa 13. 02. 2012 v
sume 24 416,07 eura podľa ust. § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko išlo o odvolanie,

ktoré nesmerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej (1/2 tarifnej odmeny),
4. písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa na začatie konania zo dňa 26. 04. 2012 doručené súdu
dňa 27. 04. 2012 v sume 48 832,13 eura podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1/1
tarifnej odmeny),
5. písomné vyjadrenie k podaniu navrhovateľa zo dňa 24. 05. 2012 doručené súdu dňa 11. 06. 2012 v

sume 24 416,07 eura podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., znížené o 50 % podľa
ust. § 13 ods. 3 zákona č. 655/2005 Z.z., nakoľko ide o totožné vyjadrenie ako vyjadrenie odporcu v 2.
rade k podaniu navrhovateľa zo dňa 24. 05. 2014 doručené súdu dňa 11. 06. 2012, a preto mal súd zato, že išlo o spoločný úkon odporcu v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu
(1/1 tarifnej odmeny zníženej o 50 %),
6. návrh na zastavenie konania doručený súdu dňa 11. 06. 2012 v sume 48 832,13 eura podľa ust. § 14

ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1/1 tarifnej odmeny),
7. písomné vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 05. 10. 2012 doručené súdu dňa 19. 11. 2012
v sume 24 416,07 eura podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., znížené o 50 %
podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č. 655/2005 Z.z., nakoľko išlo o spoločný úkon odporcu v 1. a 2. rade
prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu (1/1 tarifnej odmeny zníženej o 50 %),

8. účasť na pojednávaní dňa 28. 11. 2012 v sume 6 104,02 eura podľa ust. § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky
a zníženú o 50 % podľa ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko išlo o spoločný úkon odporcu
v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu a pojednávanie bolo odročené bez
prejednania veci (1/4 tarifnej odmeny zníženej o 50 %),
9. písomné vyjadrenie zo dňa 24. 01. 2013 doručené súdu dňa 25. 01. 2013 v sume 24 416,07 eura
podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., znížené o 50 % podľa ust. § 13 ods. 3 zákona

č. 655/2005 Z.z., nakoľko išlo o spoločný úkon odporcu v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného
právneho zástupcu (1/1 tarifnej odmeny zníženej o 50 %),
10. účasť na pojednávaní dňa 13. 02. 2013 v sume 48 832,14 eura podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktoré trvalo 3 hodiny a 25 minút, znížené o 50 %, keďže išlo o spoločný úkon
odporcu v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu (1/1 tarifnej odmeny zníženej

o 50 % a vynásobené dvoma za dve začaté dvojhodiny pojednávania),
11. písomné vyjadrenie zo dňa 18. 04. 2013 doručené súdu dňa 19. 04. 2013 v sume 24 416,07 eura
podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., znížené o 50 % podľa ust. § 13 ods. 3 zákona
č. 655/2005 Z.z., nakoľko išlo o spoločný úkon odporcu v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného
právneho zástupcu (1/1 tarifnej odmeny zníženej o 50 %),

12. účasť na pojednávaní dňa 24. 04. 2013 v sume 48 832,14 eura podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktoré trvalo 3 hodiny a 25 min., znížené o 50 %, keďže išlo o spoločný úkon
odporcu v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu (1/1 tarifnej odmeny zníženej
o 50 % a vynásobené dvoma za dve začaté dvojhodiny pojednávania),
13. písomné vyjadrenie zo dňa 30. 05. 2013 doručené súdu dňa 31. 05. 2013 v sume 24 416,07 eura

podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., znížené o 50 % podľa ust. § 13 ods. 3 zákona
č. 655/2005 Z.z., nakoľko išlo o spoločný úkon odporcu v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného
právneho zástupcu (1/1 tarifnej odmeny zníženej o 50 %),
14. účasť na pojednávaní dňa 22. 07. 2013 v sume 24 416,07 eura podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktoré trvalo 45 minút, a znížené o 50 % podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č.

655/2005 Z.z., nakoľko išlo o spoločný úkon odporcu v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného
právneho zástupcu (1/1 tarifnej odmeny zníženej o 50 %),
15. písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa na prerušenie konania doručené súdu dňa 26. 09. 2013
v sume 24 416,07 eura podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., znížené o 50 %
podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č. 655/2005 Z.z., nakoľko išlo o spoločný úkon odporcu v 1. a 2. rade

prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu (1/1 tarifnej odmeny zníženej o 50 %),
16. písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti uzneseniu 23Cb/99/2011-1039 zo dňa 12. 08.
2013 doručené súdu dňa 26. 09. 2013 v sume 24 416,07 eura podľa ust. § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č.
655/2004 Z.z., znížené o 50 % podľa ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko išlo o spoločný
úkon odporcu v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu (1/1 tarifnej odmeny

zníženej o 50 %),
17. účasť na pojednávaní dňa 08. 10. 2014 v sume 24 416,07 eura podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktoré trvalo 50 minút, znížené o 50 % podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č.
655/2005 Z.z., nakoľko išlo o spoločný úkon odporcu v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného
právneho zástupcu (1/1 tarifnej odmeny zníženej o 50 %),

18. záverečné vyjadrenie zo dňa 06. 10. 20142014 v sume 24 416,07 eura podľa ust. § 14 ods. 1 písm.
a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., znížené o 50 % podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č. 655/2005 Z.z., nakoľko
išlo o spoločný úkon odporcu v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu (1/1
tarifnej odmeny zníženej o 50 %), a
19.účasťnapojednávanídňa29.10.2014vsume6104,02eurapodľaust.§14ods.5písm.b)vyhlášky,

znížené o 50 % podľa ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko išlo o spoločný úkon odporcu
v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu a na pojednávaní bol iba vyhlásený
rozsudok (1/4 tarifnej odmeny zníženej o 50 %).
Režijné paušály právneho zástupcu odporcu v 1. rade v celkovej sume 147,20 eura:1. suma 14,82 eura za 2 x režijný paušál po 7,41 eura (2 úkony právnej služby v roku 2011),
2. suma 45,78 eura za 6 x režijný paušál po 7,63 eura (6 úkonov právnej služby v roku 2012),
3. suma 64,48 eura za 8 x režijný paušál po 7,81 eura (8 úkonov právnej služby v roku 2013)

3. suma 24,12 eura za 3 x režijný paušál po 8,04 eura (3 úkony právnej služby v roku 2014)
Náhrada za platbu DPH právneho zástupcu odporcu v 1. rade v sume 109 901,74 eura: - - vypočítaná zo
sumy 549 508,74 eura (čo predstavuje súčet odmeny za úkony právnych služieb a režijných paušálov).

Súd nepriznal odporcovi v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia za dve ďalšie porady odporcu v 1.

rade zo dňa 23. 12. 2011 a dňa 23. 02. 2012 so svojím právnym zástupcom, nakoľko zo súdneho spisu
nemal súd vykonanie takýchto úkonov právnej služby preukázané.

Trovy konania vo veci úspešného účastníka - odporcu v 2. rade - pozostávajú zo sumy 600 805,18
eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia navrhovateľa, vypočítané podľa ust. § 9 a nasl.
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za:

Úkony právnych služieb právneho zástupcu odporcu v 2. rade v celkovej sume 500 529,42 eura:
1. prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 28. 10. 2011 v sume 48 832,13 eura podľa ust. § 14 ods. 1
písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1/1 tarifnej odmeny),
2. odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/99/2011-59 zo dňa 11. 10. 2011 v

sume 24 416,07 eura podľa ust. § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko išlo o odvolanie,
ktoré nesmerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej (1/2 tarifnej odmeny),
3. odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/99/2011-251 zo dňa 13. 02. 2012 v
sume 24 416,07 eura podľa ust. § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko išlo o odvolanie,
ktoré nesmerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej (1/2 tarifnej odmeny),

4. písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa na začatie konania zo dňa 30. 03. 2012 doručené súdu
dňa 02. 04. 2012 v sume 48 832,13 eura podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1/1
tarifnej odmeny),
5. písomné vyjadrenie k podaniu navrhovateľa zo dňa 24. 05. 2012 doručené súdu dňa 11. 06. 2012 v
sume 24 416,07 eura podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., znížené o 50 % podľa

ust. § 13 ods. 3 zákona č. 655/2005 Z.z., nakoľko ide o totožné vyjadrenie ako vyjadrenie odporcu v 1.
rade k podaniu navrhovateľa zo dňa 24. 05. 2014 doručené súdu dňa 11. 06. 2012, a preto mal súd za
to, že išlo o spoločný úkon odporcu v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu
(1/1 tarifnej odmeny zníženej o 50 %),
6. písomné vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 05. 10. 2012 doručené súdu dňa 19. 11. 2012

v sume 24 416,07 eura podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., znížené o 50 %
podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č. 655/2005 Z.z., nakoľko išlo o spoločný úkon odporcu v 1. a 2. rade
prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu (1/1 tarifnej odmeny zníženej o 50 %),

7. účasť na pojednávaní dňa 28. 11. 2012 v sume 6 104,02 eura podľa ust. § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky,

znížené o 50 % podľa ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko išlo o spoločný úkon odporcu
v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu a pojednávanie bolo odročené bez
prejednania veci (1/4 tarifnej odmeny zníženej o 50 %),
8. písomné vyjadrenie zo dňa 24. 01. 2013 doručené súdu dňa 25. 01. 2013 v sume 24 416,07 eura
podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., znížené o 50 % podľa ust. § 13 ods. 3 zákona

č. 655/2005 Z.z., nakoľko išlo o spoločný úkon odporcu v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného
právneho zástupcu (1/1 tarifnej odmeny zníženej o 50 %),
9. účasť na pojednávaní dňa 13. 02. 2013 v sume 48 832,14 eura podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktoré trvalo 3 hodiny a 25 minút, znížené o 50 % podľa ust. § 13 ods. 3 zákona
č. 655/2005 Z.z., keďže išlo o spoločný úkon odporcu v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného

právneho zástupcu (1/1 tarifnej odmeny zníženej o 50 % a vynásobené dvoma za dve začaté dvojhodiny
pojednávania),
10. písomné vyjadrenie zo dňa 18. 04. 2013 doručené súdu dňa 19. 04. 2013 v sume 24 416,07 eura
podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., znížené o 50 % podľa ust. § 13 ods. 3 zákona
č. 655/2005 Z.z., nakoľko išlo o spoločný úkon odporcu v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného

právneho zástupcu (1/1 tarifnej odmeny zníženej o 50 %),
11. účasť na pojednávaní dňa 24. 04. 2013 v sume 48 832,14 eura podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktoré trvalo 3 hodiny a 25 minút, znížené o 50 % podľa ust. § 13 ods. 3 zákona
č. 655/2005 Z.z., keďže išlo o spoločný úkon odporcu v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločnéhoprávneho zástupcu (1/1 tarifnej odmeny zníženej o 50 % a vynásobené dvoma za dve začaté dvojhodiny
pojednávania),
12. písomné vyjadrenie zo dňa 30. 05. 2013 doručené súdu dňa 31. 05. 2013 v sume 24 416,07 eura

podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., znížené o 50 % podľa ust. § 13 ods. 3 zákona
č. 655/2005 Z.z., nakoľko išlo o spoločný úkon odporcu v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného
právneho zástupcu (1/1 tarifnej odmeny zníženej o 50 %),
13. účasť na pojednávaní dňa 22. 07. 2013 v sume 24 416,07 eura podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktoré trvalo 45 minút, znížené o 50 % podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č.

655/2005 Z.z., nakoľko išlo o spoločný úkon odporcu v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného
právneho zástupcu (1/1 tarifnej odmeny zníženej o 50 %),
14. písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa na prerušenie konania doručené súdu dňa 26. 09. 2013
v sume 24 416,07 eura podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., znížené o 50 %
podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č. 655/2005 Z.z., nakoľko išlo o spoločný úkon odporcu v 1. a 2. rade
prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu (1/1 tarifnej odmeny zníženej o 50 %),

15. písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti uzneseniu 23Cb/99/2011-1039 zo dňa 12. 08.
2013 doručené súdu dňa 26. 09. 2013 v sume 24 416,07 eura podľa ust. § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č.
655/2004 Z.z., znížené o 50 % podľa ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko išlo o spoločný
úkon odporcu v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu (1/1 tarifnej odmeny
zníženej o 50 %),

16. účasť na pojednávaní dňa 08. 10. 2014 v sume 24 416,07 eura podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktoré trvalo 50 minút, znížené o 50 % podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č.
655/2005 Z.z., nakoľko išlo o spoločný úkon odporcu v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného
právneho zástupcu (1/1 tarifnej odmeny zníženej o 50 %),
17. záverečné vyjadrenie zo dňa 06. 10. 2014v sume 24 416,07 eura podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a)

vyhlášky č. 655/2004 Z.z., znížené o 50 % podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č. 655/2005 Z.z., nakoľko išlo
o spoločný úkon odporcu v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu (1/1 tarifnej
odmeny zníženej o 50 %), a
18. účasť na pojednávaní dňa 29. 10. 2014 v sume 6 104,02 eura podľa ust. § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky
a zníženú o 50 % podľa ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko išlo o spoločný úkon odporcu

v 1. a 2. rade prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu a na pojednávaní bol iba vyhlásený
rozsudok (1/4 tarifnej odmeny zníženej o 50 %).
Režijné paušály právneho zástupcu odporcu v 2. rade v celkovej sume 141,57 eura:
1. suma 14,82 eura za 2 x režijný paušál po 7,41 eura (2 úkony právnej služby v roku 2011),
2. suma 38,15 eura za 5 x režijný paušál po 7,63 eura (5 úkonov právnej služby v roku 2012),

3. suma 64,48 eura za 8 x režijný paušál po 7,81 eura (8 úkonov právnej služby v roku 2013),
4. suma 24,12 eura za 3 x režijný paušál po 8,04 eura (3 úkony právnej služby v roku 2014).
Náhrada za platbu DPH právneho zástupcu odporcu v 2. rade v sume 100 134,19 eura: - - vypočítaná zo
sumy 500 670,99 eura (čo predstavuje súčet odmeny za úkony právnych služieb a režijných paušálov).

Súd nepriznal odporcovi v 2. rade náhradu právneho zastúpenia za dve ďalšie porady odporcu v 1. rade
zo dňa 02. 11. 2011 a dňa 23. 02. 2011 so svojím právnym zástupcom, nakoľko zo súdneho spisu nemal
súd vykonanie takýchto úkonov právnej služby preukázané.
Súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania k rukám právneho zástupcu odporcov v 1. a 2.
rade s odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému

bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť
ju advokátovi. Súd priznal právnemu zástupcovi odporcov v 1. a 2. rade náhradu nákladov právneho
zastúpenia v časti náhrady DPH, pretože tento právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade súdu predložil
v zákonnej lehote podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. potvrdenie, že je platcom DPH.

Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože právny zástupca v konaní úspešných
účastníkov - odporcov v 1. a 2. rade - si v zákonnej lehote podľa ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania
tak, ako je to vyššie uvedené.

Podľa ust. § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa ust. § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov od poplatku sú oslobodení správca podľa osobitného predpisu (zákon č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ak nejde o uplatňovanie nárokov
z pohľadávok postúpených na úpadcu po vyhlásení konkurzu.

Podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Štátu v konaní vznikli trovy, pretože súd:
- uznesením č.k. 23Cb 99/2011-187 zo dňa 12. 12. 2011 priznal tlmočníčke Mgr. Gabriele Greenwood
tlmočné vo výške 89,55 eura za preklad listín,
- uznesením č.k. 23Cb 99/2011-192 zo dňa 12. 12. 2011 priznal tlmočníčke Mgr. Gabriele Greenwood

tlmočné vo výške 681,37 eura za preklad listín,
- uznesením č.k. 23Cb 99/2011-614 zo dňa 02. 01. 2013 priznal tlmočníčke Ing. Eve Čížikovej tlmočné
vo výške 59,76 eura za preklad listín, a
- uznesením č.k. 23Cb 99/2011-754 zo dňa 14. 03. 2013 priznal tlmočníkovi Martinovi Kotlebovi tlmočné
vo 23,98 eura za preklad listín,

spolu štát vynaložil na tlmočné sumu vo výške 854,66 eura.

Štátu s odvolaním sa na ust. § 137, § 148 ods. 1 a § 151 ods. 6 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov
konania proti účastníkom s ohľadom na výsledky konania. Navrhovateľ bol v čase vyhlásenia rozsudku
oslobodený od súdnych poplatkov s odvolaním sa na ust. § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992

Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, pretože bol správcom konkurznej podstaty.
Štátu teda vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré platil (teda trovy znášania tlmočného v celkovej
výške 854,66 eura), ale súd štátu náhradu uvedených trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ ako
neúspešný účastník konania bol v konaní oslobodený od súdnych poplatkov bez ohľadu na skutočnosť,
že správca konkurznej podstaty Ing. Jiří Hanák sa stal aktuálnym navrhovateľom až počas konania,

pretože pre súd je rozhodujúci stav konania v čase vyhlásenia rozsudku podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p.,
kedy navrhovateľ správcom konkurznej podstaty bol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.