Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 4, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/506/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614208172
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614208172.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený
spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcom: 1/ Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, a 2/ Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom U. XX, o zaplatenie
7.923,30 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 10C/255/2014-62 zo dňa 13. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči
odporcom spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 7.923,30 eur s príslušenstvom.

Okresný súd vychádzal zo zistenia, že žalovanú istinu si navrhovateľ uplatnil ako pohľadávku, ktorá
vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere, uzatvorenej dňa 11.04.2007 medzi jeho právnym predchodcom
Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a odporcami v rade 1/ a 2/ ako dlžníkmi. Na jej základe

bol odporcom poskytnutý úver vo výške 200.000,- Sk, ktorý sa zaviazali uhradiť spolu s úrokom vo
výške 13,15 % ročne formou splátok vo výške 3.100,- Sk mesačne, počnúc od 20.05.2007, s konečnou
splatnosťou úveru dňa 20.02.2017. Navrhovateľ dňa 18.07.2011 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
a vyzval odporcov na úhradu dlhu najneskôr do 01.08.2011. Právny vzťah účastníkov založený touto
zmluvou vyhodnotil okresný súd ako spotrebiteľský a aplikoval naň ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce spotrebiteľské zmluvy, ako aj ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z.
V zmysle ustanovenia § 5b tohto zákona sa z úradnej povinnosti zaoberal posúdením premlčania

uplatneného nároku navrhovateľa. Konštatoval, že nakoľko odporcovia si svoju povinnosť splácať úver
riadne a včas nesplnili a navrhovateľ vyhlásil dňa 18.07.2011 splatnosť celého úveru, ktorý zároveň
žiadal zaplatiť v lehote do 01.08.2011, trojročná premlčacia lehota, pri dĺžke ktorej sa spravoval
občiansko-právnymi predpismi, v čase podania žalobného návrhu t.j. 25.09.2014 už uplynula, preto bol
žalobný nárok premlčaný a navrhovateľ sa ho nemohol v konaní úspešne domáhať.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom ako účastníkom v konaní
úspešným nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ju neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že bude žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovené, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia
veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom.Podľa jeho názoru na posúdenie premlčania nároku, ktorý si žalobou uplatnil, mal okresný súd aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka a v zmysle jeho § 397 prihliadať na skutočnosť, že premlčacia
doba je 4 roky. Vychádzal z toho, že sporná zmluva o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej

zmluvy je absolútnym obchodom, ktorá sa spravuje ustanovenia Obchodného zákonníka a tieto sa
aplikujú aj v prípade premlčania. Na preukázanie správnosti svojich právnych záverov poukázal na
rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.7MCdo9/2014zodňa24.03.2015,ktorýsazaoberalaplikáciou
Obchodného zákonníka v skutkovo obdobnom prípade. Ďalej poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho
súdu a krajských súdov, ktoré boli vydané v rokoch 2011 až 2014.

Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)napadnutýrozsudokokresnéhosúduakovecnesprávny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V prejednávanej veci bolo správne okresným súdom ustálené, že nárok uplatnený navrhovateľom je
nárokomvyplývajúcimzozmluvyoúvere,ktorámácharakterspotrebiteľskéhozáväzku.Tútoskutočnosť
tvrdí aj odvolateľ v podanom odvolaní. Zároveň okresný súd zmluvu o úvere vyhodnotil ako obchodno-
záväzkový vzťah, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka v zmysle § 261 ods. 3 písm.

d) Obchodného zákonníka. Jeho aplikáciu však vzhľadom na spotrebiteľský charakter tohto absolútneho
obchodu pre potreby určenia dĺžky premlčacej doby vylúčil.

Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť 01.05.2014
v spojení s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.05.2014 ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva.

Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom.

Okresný súd postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1 a § 103

Občianskeho zákonníka o premlčaní. Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu,
na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej
praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd SR v uznesením sp. zn. I.ÚS 402/2013-10 zo dňa
19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech

spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu
ústavných práv veriteľa.

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zák. č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila, že
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkov je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Z autentického
výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý aj pokiaľ ide o posudzovanie otázky
premlčania aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Predmetné
ustanovenie poníka výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné
pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

V tejto súvislosti potom nie je opodstatnená argumentácia odvolateľa poukazujúca na iné rozhodnutia
odvolacích súdov, ako aj Najvyššieho súdu SR týkajúca sa aplikácie Obchodného zákonníka na
predmetnú vec. Odvolací súd poukazuje na neskoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp.
zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015, ktorý sa zaoberal právny posúdením aplikácie ustanovení

Občianskeho zákonníka pri premlčaní nároku zo zmluvy o úvere, ktorá má spotrebiteľský charakter.
Najvyšší súd tam dospel k obdobnému právnemu záveru, z ktorého vychádzal prvostupňový súd pri
svojom rozhodovaní, a s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd .O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. Odporcovia boli v odvolacom konaní úspešní, trovy konania si však neuplatnili a z obsahu spisu
im trovy odvolacieho konania nevyplývajú, preto odvolací súd odporcom náhradu týchto trov nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie.