Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/599/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314200425
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5314200425.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: JUSTRINON
MANAGEMENT, s.r.o., so sídlom Mlýnská č. 326/13, Brno - Střed - Trnitá, IČO: 29 216 842, zastúpený
spoločnosťou VRBA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sliezska č. 9, proti odporcovi: C. L., nar.
X.X.XXXX, bytom E. č. XXX, zastúpený spoločnosťou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč,
PhD., so sídlom Čadca, Potočná č. 2835/1A, o zaplatenie 2.536,30 Kč s príslušenstvom, v konaní o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 6C/9/2014-58 zo dňa 13. novembra
2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 6C/9/2014-58 zo dňa 13. novembra 2014 potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 2.536,30 Kč
so 7,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.936,- Kč od 2.9.2010 do zaplatenia, ako aj trov
konania. Zároveň týmto rozsudkom uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania
vrátane trov právneho zastúpenia v sume 88,70 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet
zástupcu odporcu.

V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi
účastníkmi, na ktorý treba použiť aj ustanovenia Občianskeho zákonníka. Upriamil pozornosť na
skutočnosť, že eventuálnu obchodnoprávnu povahu daného vzťahu mal preukazovať navrhovateľ,
ktorý však dôkazné bremeno neuniesol. Z uvedeného dôvodu preto na základe vznesenej námietky
premlčania bolo opodstatnené vychádzať z trojročnej premlčacej doby zakotvenej v Občianskom
zákonníku, ktorej márne uplynutie bolo dôvodom pre zamietnutie podaného návrhu na začatie konania.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nenamietal, že právny vzťah účastníkov má spotrebiteľský
charakter, avšak zároveň poukázal na fakt, že tento bol založený zmluvou o bežnom účte, ktorá je
absolútnym obchodom. Vyjadril presvedčenie, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
neumožňuje a ani nemá mať za následok automatické použitie všetkých ostatných ustanovení
Občianskeho zákonníka na daný záväzkový vzťah, ktorý sa primárne spravuje ustanoveniami
Obchodného zákonníka, iba na základe skutočnosti, že takéto použitie Občianskeho zákonníka je

v konkrétnej situácii pre dlžníka - spotrebiteľa výhodnejšie. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nemá za cieľ ustanoviť pôsobnosť Občianskeho zákonníka na absolútne obchody inak
ako v rozsahu podľa § 52 - 54 Občianskeho zákonníka. Nie je možné súhlasiť s názorom, v zmysle
ktorého je na daný vzťah potrebné aplikovať ustanovenia o premlčaní obsiahnuté v Občianskomzákonníku iba preto, že je to na prospech strany, ktorá je spotrebiteľom. Ustanovenia o premlčaní
neupravujú vzťahy, ktorých účastníkom je vždy spotrebiteľ, resp. neboli prijaté na úpravu vzťahov,
ktorých účastníkom je výlučne spotrebiteľ, ale aplikujú sa na všetkých účastníkov súdneho konania

rovnako. Na podporu svojej argumentácie odvolateľ poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho
súdu ČR a niektorých slovenských súdov. Odvolateľ tiež nesúhlasil s argumentáciou odporcu, ktorý
poukazoval, že prečerpanie bežného účtu nebolo v danom prípade povolené.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že v danej veci bol
nárok uplatnený v konaní českou obchodnou spoločnosťou proti slovenskému občanovi s bydliskom
v Slovenskej republike, preto bolo povinnosťou súdu zaoberať sa otázkou jeho právomoci v zmysle

príslušných ustanovení Nariadenia Brusel I (Nariadenie Rady č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a
výkonerozsudkovobčianskychaobchodnýchveciach).Cieľomtohtopredpisubolounifikovaťvkrajinách
Európskej únie určovanie právomoci súdov v občianskych a obchodných veciach. V posudzovanej veci
vychádzal krajský súd z ustanovenia článku 16 ods. 2 spomínaného Nariadenia, čo znamenalo že tu je
daná právomoc slovenského súdu (určená podľa bydliska odporcu, ktorý je spotrebiteľ).

Pokiaľ ide o otázku rozhodného práva, právny vzťah bolo potrebné posúdiť v zmysle ustanovenia článku
5 ods. 2 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky zo dňa 19.6.1980, ktoré vychádza prioritne
zo spotrebiteľsko-právnej úpravy platnej v štáte obvyklého pobytu spotrebiteľa, ktorý bol v aktuálnej veci
v čase uzavretia zmluvy v Slovenskej republike. Na základe uvedeného bol potom správny postup súdu

prvého stupňa aj pokiaľ ide o stanovenie slovenského práva ako rozhodného práva, ktorým sa spravuje
právny vzťah účastníkov.

K námietke odvolateľa k otázke stanovenia premlčacej doby na uplatnenie práva na súde považoval
krajský súd za potrebné poznamenať, že zodpovednostný vzťah vzniknutý z nepovoleného prečerpania

účtu je vzťahom úverovým, nie vzťahom vyplývajúcim zo zmluvy o bežnom účte, hoci primárny vzťah
účastníkov bol založený práve zmluvou o bežnom účte; uvedené potvrdzuje znenie § 710 Obchodného
zákonníka. Aj v prípade, že úver je absolútnym obchodom a že naň majú dopadať ustanovenia
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, v predmetnej veci ide o
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou zákona č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a nepochybne aj ochrannými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o
vzťah medzi dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom a ide teda o typický občianskoprávny vzťah.
Vprípadeduplicitnejprávnejúpravyrovnakýchinštitútovsúkromnéhoprávajedôvodnéaplikovaťprávnu
úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci
5 MCdo 20/09). Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny

vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.
S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (1. 1. 2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského
práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s
novým ustanovením § 54 ods. 1 „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“. Použitie
nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah

vrátane premlčania predstavuje takého zhoršenie postavenia spotrebiteľa.
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve
kúpnezmluvy,dvojakáúpravapremlčania,dvojakáúpravaodstúpeniaodzmluvy,dvojakáprávnaúprava
zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1. 1992), avšak niet rozumného dôvodu na konštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane
premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade
medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu

má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. Odvolací súd preto odmietol názor navrhovateľa, podľa ktorého
na predmetnú spotrebiteľskú vec nedopadá právna úprava občianskeho práva, ale obchodného práva.
Vzhľadomnaskutočnosť,ženavrhovateľuplatnilvkonanípremlčanéprávo,boloplnevsúladesprávnou
úpravou Občianskeho zákonníka zamietnuť jeho návrh. Uvedené závery prijal Krajský súd v Prešove
v rozsudku č. k. 6Co/81/2012-279 zo dňa 14.2.2013, ktoré rozhodnutie bolo napadnuté ústavnou

sťažnosťou. Následne Ústavný súd v uznesení I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.6.2013 predmetnú sťažnosť
odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť a uzavrel, že „nezistil možnosť porušenia základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru rozsudkom krajského súdu“.

O trovách odvolacieho rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 (v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.),

podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní
bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.