Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1538/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614207993
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614207993.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa Q.. K. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. L. XX, XXX XX G. R., právne zastúpeného JUDr. Monikou Némethovou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica proti
odporcovi Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova cesta 36, 817 15

Bratislava 11, IČO: 17 335 345, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14C/80/2014-162 zo dňa 17.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 83,89 eur na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Moniky Némethovej, advokátky,

vedený v Tatra banke, a. s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdurčil,ženavrhovateľjevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnostivedenej
Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálnym odborom - pozemku parcely registra „C“ na katastrálnej
mape, parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku: vinica o výmere XXX m2 pre k. ú. Veľký Krtíš, ktorá
parcela bola vytvorená geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX, overeným Správou katastra

Veľký Krtíš dňa 13.02.2013 pod číslom XX/XXXX, na vymedzenie duplicitného vlastníctva k pôvodnému
pozemku parcely registra „E“ na mape určeného operátu č. XXXX, druh pozemku: orná pôda o výmere
XXX m2 pre k. ú. Veľký Krtíš (ďalej v texte aj „ sporná nehnuteľnosť“).

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa v konaní domáha určenia
vlastníckeho práva k pozemku parcely registra „C“ na katastrálnej mape parcela č. XXXX/XX o

výmere XXX m2, ktorá parcela bola vytvorená geometrickým plánom na vymedzenie duplicitného
vlastníctva, a to k pôvodnému pozemku parcely registra „E“ na mape určeného operátu č. XXXX. Na
základe vykonaného dokazovania zistil, že vlastníčkou pôvodnej parcely registra „E“ č. XXXX v PKN
vložke 250 pre Obec Veľký Krtíš bola vedená E. E., rod. K., právna predchodkyňa navrhovateľa. Na
základe osvedčenia ONV Veľký Krtíš zo dňa 07.05.1986 uvedený subjekt zistil, že vlastníci popísaných
nehnuteľností, medzi ktoré patrila aj uvedená parcela, žijú na neznámom mieste a o tento majetok

sa nestarajú. V tomto prípade išlo o E. E. a spol., pričom uvedené okolnosti mali nasvedčovať, že
nehnuteľnosti vlastníci opustili a prejavili svoju vôľu zbaviť sa veci, t. j. prestali byť naďalej ich vlastníkmi.
V tomto osvedčení ONV Veľký Krtíš konštatoval, že podľa § 453 Občianskeho zákonníka ide o vec
opustenú a ako takú vo vlastníctve štátu v správe finančného odboru ONV vo Veľkom Krtíši, ktorý s
majetkom naloží podľa platných predpisov a vykoná správu a ochranu národného majetku v zmysle
vyhlášky č. 90/1984 Zb. o správe národného majetku. Pred vydaním tohto osvedčenia však dňa

01.05.1986 previedol správu tohto národného majetku ONV na KVÚVV Výskumnú stanicu Veľký Krtíš.
Ďalej mal byť tento pozemok prevedený do evidencie nehnuteľností dňa 21.04.1987, kde parcela ENč. XXXX, ktorej súčasťou mala byť aj parcela registra EKN č. XXXX na novo založený list vlastníctva
č. XXXX a potom parcela registra EN č. XXXX bola prečíslovaná na parcelu CKN č. XXXX pri zápise
prvej etapy aktualizácie REN pre rok 1993 a rozparcelovaná mala byť na parcely CKN č. XXXX/X a č.

XXXX/X. V zmysle delimitačného protokolu zo dňa 03.01.2005 malo byť prevedené vlastnícke právo k
parcelám registra CKN č. XXXX/X a č. XXXX/X na LV č. XXXX v prospech vlastníka SR - Slovenský
pozemkový fond, Bratislava v celosti.

Bez ohľadu na vyššie uvedené rozhodnutím Okresného súdu Veľký Krtíš, ktoré nadobudlo právoplatnosť

27.07.1995 a vykonateľnosť 24.08.1995, bolo potvrdené nadobudnutie novoobjaveného majetku po E.
E., K. E., súčasťou ktorého rozhodnutia bola roľa, parcela č. XXXX o výmere XXX m2 vo vložke č. 250,
čím došlo k duplicitnému stavu, keď v uvedenej roli boli v CKN vedení ako vlastník SR - Slovenský
pozemkový fond a v EKN K. E. ako dedič po E. E..

Vzhľadom na vyššie vzniknutý duplicitný stav vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti mal okresný

súd za to, že na strane navrhovateľa je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva
z dôvodu duplicitného stavu v EKN a v CKN. Pri posúdení veci okresný súd upriamil pozornosť na
skutočnosť, či v prípade vydaného osvedčenia ONV Veľký Krtíš zo dňa 07.05.1986 išlo o právny akt,
ktorý mohol zakladať nadobudnutie vlastníctva podľa § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka v tom čase
platného.

Okresný súd zdôraznil, že zo samotného osvedčenia vyplýva, že na základe podnetu predsedu MNV,
finančný odbor preskúmal prípad z hľadiska konkrétnych skutočností a zistil, že vlastníci nehnuteľností
žijú na neznámom mieste a o tento majetok sa nestarali. Na základe toho následne konštatoval, že
ide o vec opustenú a ako takú podľa § 453 Občianskeho zákonníka vo vlastníctve štátu. Z rozhodnutia

Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. XD/XXX/XXXX však vyplýva, že E. E. zomrela dňa XX.XX.XXXX,
pričom naposledy bývala vo Veľkom Krtíši, preto podľa okresného súdu nie je možné konštatovať, že
žila na neznámom mieste a z ničoho ani nevyplýva, že o majetok, ktorý vlastnila, sa nestarala a tento
opustila. To isté je možné konštatovať aj vo vzťahu k navrhovateľovi. Na uvedenom právnom závere nič
nemení skutočnosť, že tento pozemok bol prejednaný ako novoobjavený majetok až v roku 1995 a ešte

predvydanímosvedčeniaONVVeľkýKrtíšsprávutohtonárodnéhomajetkupreviedolštáthospodárskou
zmluvou z ONV Veľký Krtíš na Výskumnú stanicu Veľký Krtíš.

Okresný súd uviedol, že právo vlastniť je jednou zo základných slobôd občanov chránených Ústavou
SR, preto prihliadal na skutočnosť, že navrhovateľ a ani jeho právna predchodkyňa sa svojho vlastníctva

k pozemku parcely č. XXXX vedeného vo vložke č. 250 o výmere XXX m2 nevzdali, nežili na neznámom
mieste a z ničoho nevyplýva, že by išlo o majetok opustený, v dôsledku čoho nie sú dané dôvody na
to, aby uvedená vec pripadla do vlastníctva štátu v zmysle vtedy platných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti zo zákona na štát neprešlo odhliadnuc od toho, či
osvedčenie ONV Veľký Krtíš je nulitným právnym aktom. Zo samotného osvedčenia vyplýva, že sa

nevydáva podľa zákona č. 71/1967 Zb. v správnom konaní. Nešlo o správny akt, ktorý by zakladal práva
a povinnosti dohodnutých subjektov, ale ONV len konštatoval, že u vymenovaných pozemkov ide o veci
opustené, ktoré sú vo vlastníctve štátu. S týmto konštatovaním sa však okresný súd nestotožnil.

Na záver okresný súd uviedol, že pri rozhodovaní sa zaoberal i obranou odporcu, ktorý uviedol, že štát

nadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním, s ktorým tvrdením sa okresný súd taktiež
nestotožnil, a to z dôvodu, že v prejednávanom prípade nebola splnená podmienka vydržania, a to
dobromyseľnosť nadobúdateľa vlastníctva. Vlastníčkou v evidencii nehnuteľností vo vložke č. 250 pre
k. ú. Veľký Krtíš, roľa Viničky, parcela č. XXXX bola vedená E. E. v celosti a tento majetok bol v roku
1995 prejednaný ako novoobjavený majetok, ktorý nadobudol navrhovateľ.

Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že o ich výške rozhodne v
osobitnom uznesení.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.)
odvolanie odporca. Namietal, že prvostupňový súd pochybil po stránke formálno-procesnej, rozsudok
je nevykonateľný a zároveň nevykonal všetky dôkazy, ktoré vykonať mal. Odôvodnenie jenepreskúmateľné, pretože náležite nezdôvodnil, aké právne argumenty a dôkazy viedli k tomuto
rozhodnutiu. Zdôraznil, že geometrický plán, ktorý rieši duplicitu vlastníctva k novovytvorenej parcele
musí byť fyzicky pripojený k rozsudku a tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Ďalej namietal, že prvostupňový

súd nepovažoval za potrebné vypočuť navrhovateľa. Navrhovateľ podľa uznesenia krajského súdu o
vylúčení sudcov Okresného súdu Veľký Krtíš bol osoba verejne známa a z tohto titulu mohol mať
vedomosť o nakladaní so sporným pozemkom a ako si uplatniť svoje vlastnícke práva. Pre odporcu
nie je zrejmé, ako dospel súd k záveru, že osvedčenie ONV je nulitným právnym aktom. Poukázal na
to, že vlastníčka zomrela 10 rokov pred vydaním osvedčenia ONV a navrhovateľ si dedičstvo uplatnil

až v náhradnom dedičskom konaní po zmene režimu v roku 1995. Na záver konštatoval, že štát na
daných pozemkoch zriadil vinice, ktorých založenie je finančne nákladné, preto pozemky v časti vykúpil
kúpnymi zmluvami a v časti nadobudol osvedčením ONV a tieto dal zapísať do evidencie nehnuteľností
do vlastníctva štátu. Nebolo však nijak preukázané, že by navrhovateľ voči štátu uplatnil svoje vlastnícke
nároky, ani nájom za užívanie pozemkov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že prvostupňový súd zistil skutkový
stav veci úplne a túto vec správne posúdil podľa ustanovení zákona a jeho rozhodnutie je riadne
odôvodnené. Ak odporca namieta, že rozsudok je nevykonateľný, pretože geometrický plán musí byť
fyzicky pripojený k rozsudku, uviedol, že v prípade rozsudku súdu o určenie vlastníckeho práva, ktorý

nadobudne právoplatnosť, geometrický plán slúži ako podklad na vykonanie záznamu. Formálne a
materiálne záväzným je len výrok enunciát rozhodnutia. Ak naviac odporca namietal, že v konaní bolo
potrebné vypočuť navrhovateľa, uvedené zo zápisníc z pojednávaní nevyplýva, tento počas konania
nežiadal vykonať dôkazný prostriedok výsluchom navrhovateľa. Navrhovateľ bol na pojednávania
prostredníctvom právneho zástupcu riadne predvolaný a všetky úkony vykonával práve prostredníctvom

tohto zástupcu. Ďalšie dôvody odvolania považuje navrhovateľ za účelové, preto navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil
podľa§132O.s.p.asvojerozhodnutieajnáležiteodôvodnilpodľaust. §157ods.2O.s.p.Odvolacísúd

sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia k najzásadnejším argumentom uvádzaným odporcom v odvolaní uvádza nasledovné:

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Vhodnotenískutkovýchzistení

neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom
v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia je okresný súd kohorentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty
podporujú príslušný záver o dôvodnom nároku navrhovateľa. Rozhodnutie prvostupňového súdu je
presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís

prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne aj spravodlivé.
Obsah predmetného odvolania je takmer zhodný s vyjadreniami odporcu pred prvostupňovým súdom, a
pretosamotnéodôvodnenierozhodnutiavovzťahuknámietkamodporcujeúplnéajpokiaľideosamotné
odvolanie. Odporca v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené
a vyhodnotené prvostupňovým súdom. Pokiaľ ide o námietku odporcu, že v konaní nebol vypočutý

navrhovateľ ako účastník konania, v tomto rozsahu je nevyhnutné uviesť, že výsluch navrhovateľa
ako účastníka konania je len jedným z dôkazov, ktoré možno vykonať zo strany súdu za účelom
dôsledného zistenia skutkového stavu. I keď článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá preprípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne
upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava SR neupravuje prípustnosť dôkazov,
ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov

a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý
rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje
právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom
zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.ÚS 52/03).

Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať
všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov
budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania. Treba dodať,
že aj podľa judikatúry ústavného súdu nepatrí do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1
Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 dohovoru, právo účastníka konania

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu zhodnotia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II.ÚS 3/97, II.ÚS
251/03).

Naviac odvolací súd poznamenáva, že výsluch účastníka konania - navrhovateľa, odporca v priebehu
prvostupňovéhokonanianenavrholnapriektomu,ževzmysleust.§120ods.4O.s.p.bolnapojednávaní
dňa 08.10.2014 pred okresným súdom riadne poučený o tom, že všetky dôkazy musia účastníci konania
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na
dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto námietka odporcu uvedená v odvolaní, že okresný súd nevykonal
všetky dôkazy, ktoré vykonať mal, neobstojí.

Pokiaľ ide o geometrický plán, ktorý rieši duplicitu vlastníctva k novovytvorenej parcele, tento bol

riadne vyhotovený v súlade so zákonom a úradne overený, pričom je súčasťou obsahu spisu, vrátane
rozhodnutia. Skutočnosť, že uvedený geometrický plán nie je fyzicky pripojený k rozsudku, sama o sebe
nespôsobuje nevykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko v prípade rozhodnutia súdu o určenie
vlastníckeho práva, ktorý nadobudne právoplatnosť, geometrický plán slúži ako podklad na vykonanie
záznamu, keď formálne a materiálne záväzným je len výrok rozhodnutia. Geometrický plán obsiahnutý v

spise spĺňa všetky formálne i materiálne náležitosti, a je podkladom na vykonanie záznamu v prípade, ak
rozhodnutie o určení vlastníckeho práva nadobudne právoplatnosť. Rozhodnutie okresného súdu preto
len vzhľadom na túto skutočnosť nie je nevykonateľné.

Znalecký plán majúci náležitosti geometrického plánu musí byť súčasťou rozsudku v prípadoch, keď v

dôsledku súdneho rozhodnutia vzniká medzi pozemkami nová hranica, ktorá doteraz nie je evidenčne
v mapových podkladoch zachytená. Súčasťou rozsudku okresného súdu nemusel byť geometrický
plán z dôvodu, že okresný súd nevytváral nové hranice pozemkov doteraz neevidovaných v katastri
nehnuteľností, odporcom predložený geometrický plán má slúžiť len na vymedzenie duplicitného
vlastníctva k pôvodnému pozemku parcely registra „E“ na mape určeného operátu, ktorá nehnuteľnosť je

totožná s nehnuteľnosťou vedenou na Liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Veľký Krtíš. Tento geometrický
plán vytvára novú parcelu v registri CKN, ale rozsudok okresného súdu len ruší duplicitu zápisu
vlastníckeho práva vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti. Geometrický plán bol odporcovi doručený dňa
01.10.2014.

Okolnosť, či osvedčenie ONV je nulitným právnym aktom alebo nie, nie je pre posúdenie nároku
navrhovateľa podstatné, ak k nadobudnutiu vlastníckeho práva štátom malo dôjsť v dôsledku, že spornú
nehnuteľnosť vlastník opustil na základe ust. § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Opustenie veci
ako spôsob zániku práva vlastníka predpokladá prejav vôle vlastníka (aj konkludentný), naďalej nebyť
vlastníkom veci. Samotné fyzické opustenie veci takýto právny následok mať nemôže. V konaní nebolo

preukázané, že by niekto z právnych predchodcov navrhovateľa vôľu vzdať sa vlastníctva prejavil. Preto
k zániku vlastníckeho práva opustením veci nedošlo podľa § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení
platnomkudňu,kedydošlokvydaniuosvedčeniaONV,podľaktoréhoustanoveniavecopustenápripadá
štátu. V tejto súvislosti porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 874/2001. Okresnýsúd preto správne v napadnutom rozhodnutí na strane 5 v poslednom odseku výslovne konštatoval, že
v konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ a ani jeho právna predchodkyňa sa svojho vlastníctva k
pozemku, parcela č. XXXX vedeného vo vložke č. XXX o výmere XXX mX vzdali, nežili na neznámom

mieste a z ničoho nevyplýva, že by išlo o majetok opustený, preto nie sú dané dôvody pre to, aby
táto vec prešla do vlastníctva štátu v zmysle vtedy platných ustanovení Občianskeho zákonníka (ust.
§ 453 ods. 2 OZ). Práve na základe týchto skutočností okresný súd dospel k právnemu záveru, že
vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti zo zákona na štát neprešlo a ako sám uviedol, bez ohľadu na to,
či osvedčenie ONV Veľký Krtíš je alebo nie je nulitným právnym aktom. Z uvedeného teda vyplýva,

že navrhovateľ, ani jeho právna predchodkyňa vlastnícke právo na základe opustenia veci tak, ako to
deklarovalo osvedčenie ONV zo dňa 07.05.1986 nedošlo. Ak sa štát na základe tejto právnej skutočnosti
zo zákona nestal vlastníkom spornej nehnuteľnosti, nemohol na iného previesť viac práv, než sám mal.
Ak sa však odporca bránil tým, že vlastnícke právo nadobudol vydržaním, v takom prípade sa odvolací
súd stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého nebola naplnená jedna z kumulatívne
vyžadovaných podmienok vydržania, a to dobromyseľnosť odporcu.

Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej
viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa platnej právnej úpravy daná „so zreteľom
na všetky okolnosti.“ Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho
práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej

držbyoprávnenouosobou,ktorániejevlastníkom.Podmienkouvydržaniajeoprávnenádržbaspôsobilej
veci trvajúca po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba
predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere
so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera
spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží alebo subjektom práva, ktoré vykonáva,

poprípade, že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Dobrá
viera je vnútorný psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna dobrá viera;
oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“. Posúdenie, či je
držiteľ v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne
a nielen so subjektívneho hľadiska osobného presvedčenia samotného účastníka a je treba brať vždy

do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom k okolnostiam a povahe
daného prípadu po každom požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné
pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa,
ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená
držba sa však nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti

vyhnúť. Je treba zdôrazniť, že ide o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska.
Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo i napriek tomu, že
mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho
prípadu po každom požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného, obvyklého posudzovania veci,
nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu môže byť síce v dobrej

viere, avšak nie „so zreteľom ku všetkým okolnostiam,“ a preto nemôže byť držiteľom oprávneným.
Ospravedlniteľným omylom môže byť výnimočne aj omyl právny (to, že môže ísť o omyl skutkový, je
možné považovať za nepochybné).

Okresný súd vychádzal pri posúdení otázky dobrej viery odporcu o tom, že mu sporná nehnuteľnosť

patrí, v súlade s uvedenými zásadami, a to z právne významných okolností, ktoré vyšli v konaní najavo
a prihliadol na všetky rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, z ktorých bolo
možné usúdiť o neoprávnenosti jeho držby. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam,
za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol
mať za následok vznik práva. Z obsahu spisu je zrejmé, že držiteľom, ktorý mal spĺňať kategóriu

„dobromyseľného držiteľa“ je štát, ktorý však už sám pri vydaní osvedčenia prostredníctvom ONV Veľký
Krtíš zo dňa 07.05.1986 konštatoval, že právna predchodkyňa navrhovateľa žila na neznámom mieste,
pričom zomrela už dňa 07.02.1976, v dôsledku čoho nie je možné ani vyvodiť, že sa o majetok, ktorý
vlastnila, nestarala a tento opustila. Uvedené nie je možné konštatovať ani vo vzťahu k navrhovateľovi,
ak následne vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti prebehlo dedičské konanie o novoobjavenom majetku

po E. ako právnej predchodkyni navrhovateľa, ktorý sa na základe dedičského konania stal vlastníkom
spornej nehnuteľnosti, keď v priebehu dedičského konania vedeného pred Okresným súdom Veľký Krtíš
pod sp. zn. XD/XXX/XXXX vyplýva, že E. E., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, naposledy bývala vo Veľkom
Krtíši, teda nie na neznámom mieste a boli známi i jej právni nástupcovia, teda dedičia. Oprávnená držbasa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa tento mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť.
Odporca preto mohol užívať spornú nehnuteľnosť v dobrej viere, avšak nie „so zreteľom ku všetkým
okolnostiam,“ a preto nebol držiteľom oprávneným.

Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska
výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd prvostupňový súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd

stručne a jasne objasnil skutkový, ako i právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom,
že právnej predchodkyni navrhovateľa vlastnícke právo voči spornej nehnuteľnosti nezaniklo a držba
odporcu nebola dobromyseľná.

Prvostupňový súd preto správne právne odôvodnil, prečo návrhu vyhovel, ak okrem iného neboli
naplnené súčasne všetky zákonom určené podmienky, na základe ktorých dochádza k vydržaniu priamo

zo zákona. Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, pre ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého
stupňa a ktoré nebolo potrebné opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd podľa § 219 ods. 1,
2 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd zároveň potvrdil i rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov prvostupňového konania,

ktoré odvolaním nebolo napadnuté, avšak ide o výrok súvisiaci. Okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
rozhodol,žeodporcajepovinnýnahradiťnavrhovateľovitrovykonania,ktorébudúvyčíslenévosobitnom
uznesení. Uvedené rozhodnutie vzhľadom na úspech navrhovateľa a aplikácia ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. je dôvodná, preto aj v tomto rozsahu je rozhodnutie okresného súdu
vecne správne. O výške uvedených trov konania rozhodne okresný súd osobitným uznesením.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O.s.p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný,
preto mu súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, a to za jeden
úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18.11.2014 (§ 13 ods. 1, písm. c/ vyhlášky

MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
v texte len „vyhláška)) vo výške 61,87 Eur + režijný paušál vo výške 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) +
DPH v zmysle ust. § 18 ods. 2 vyhlášky vo výške 13,98 Eur. Na základe uvedeného preto trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní predstavujú sumu 83,89 Eur, ktoré trovy konania je odporca povinný
zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. do 3 dní.

Krajský súd záverom dodáva, že v záujme jednoznačnosti a určitosti rozhodnutia o určení vlastníckeho
práva k spornej nehnuteľnosti má byť neoddeliteľnou súčasťou rozsudku i geometrický plán č.
XXXXXXXX-XX/XXXX., overený Správou katastra Veľký Krtíš dňa 13.02.2013 pod číslom 18/2013, na
vymedzenie duplicitného vlastníctva k pôvodnému pozemku parcely registra „E“ na mape určeného
operátuč.XXXX,druhpozemku:ornápôdaovýmereXXXm2prek.ú.VeľkýKrtíš.Uvedenýgeometrický

plán vyhotovený Geodetickou kanceláriou G. P. G. s.r.o, Veľký Krtíš, sa zároveň stáva neoddeliteľnou
súčasťou rozsudku súdu.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.