Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/337/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215699
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612215699.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej
veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/119/2012-128 zo dňa 02.06. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ podal na
Okresný súd Lučenec žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktoré boli vedené na Okresnom
súde Lučenec pod spisovými značkami 10C/119/2012, 10C/118/2012, 10C/128/2012 a 10C/142/2012.

Uznesením sp. zn. 10C/119/2012-23 zo dňa 05. 09. 2013 okresný súd z dôvodu hospodárnosti konania
rozhodol o spojení predmetných konaní do jedného konania podľa ust. § 112 ods. 1 zák. č. 99/1963
Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte OSP) na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod
sp. zn. 10C/119/2012; uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 09. 2013. Navrhovateľ si
v žalobách spojených predmetným uznesením do konania vedeného ďalej pod sp. zn. 10C/119/2012
uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č.
514/2003 Z. z., čo odôvodnil tým, že postupom podľa ust. § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol

súdnemuexekútorovivykonaťexekúcie.Popodanížiadostíoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
mal exekučný súd rozhodnúť o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
ich doručenia, pričom exekučnými titulmi sú vykonateľné rozhodnutia rozhodcovského súdu. Súd však
rozhodol o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa tvrdenia navrhovateľa
po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Uvedeným postupom exekučného súdu vznikla navrhovateľovi
podľa jeho tvrdenia majetková škoda v celkovej výške 500 € a nemajetková ujma v celkovej výške 1
917,76 €.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie
oboznámením sa s exekučnými spismi sp. zn. 12Er/665/2011, 6Er/932/2010, 14Er/604/2011 a
14Er/704/2011 a zistil, že v každom jednom prípade je exekučným titulom rozsudok Stálehorozhodcovského súdu. Exekučné konanie vedené pod č. k. 12Er/665/2011 začalo dňa 28.06.2011,
súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 19.08.2011. Okresný
súd Lučenec poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 24.08.2011, teda v lehote 15 dní.

Uznesením č. k. 12Er/665/2011-13 zo dňa 08.12.2011 exekučný súd exekúciu zastavil. Exekučné
konanie vedené pod č. k. 6Er/932/2010 začalo dňa 21.07.2010, súdny exekútor podal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 23.09.2010. Okresný súd Lučenec poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie dňa 06.10.2010, teda v lehote 15 dní. Uznesením č. k. 6Er/932/2010-14 zo dňa
11.03.2011 exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Exekučné konanie vedené

pod č. k. 14Er/604/2011 začalo dňa 24.05.2011, súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 03.08.2011. Exekučný súd výzvou zo dňa 09.08.2011 vyzval oprávneného
prostredníctvom súdneho exekútora na predloženie rozhodcovskej zmluvy / doložky. Požadovaná
rozhodcovská doložka bola súdu predložená 08.09.2011. Následne exekučný súd prostredníctvom
súdneho exekútora vyzval oprávneného na opravu návrhu na vykonanie exekúcie. Opravený návrh
na vykonanie exekúcie bol exekučnému súdu predložený dňa 21.09.2011. Okresný súd Lučenec

poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 27.09.2011. Uznesením č. k. 14Er/604/2011-31
zo dňa 27.12.2011 exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Exekučné konanie
vedené pod č. k. 14Er/704/2011 začalo dňa 21.07.2011, súdny exekútor podal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 09.09.2011. Exekučný súd výzvou zo dňa 19.09.2011 vyzval
oprávneného prostredníctvom súdneho exekútora na predloženie rozhodcovskej zmluvy / doložky.

Požadovaná rozhodcovská doložka bola súdu predložená 12.10.2011. Okresný súd Lučenec poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 13.10.2011. Uznesením č. k. 14Er/704/2011-22 zo dňa
27.12.2011 exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vo vzťahu k navrhovateľom tvrdeným

prieťahom v uvedených exekučných konaniach uviedol, že exekučné konanie ako samostatná fáza
civilného procesu je upravená v Exekučnom poriadku. Nesprávnym úradným postupom je porušenie
pravidiel upravených v Exekučnom poriadku, avšak štát zodpovedá za škodu len ak je daná
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Z hľadiska objektívnej
zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti,

teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti nedošlo by ku škode. Nesprávny úradný postup
musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. V uvedenej súvislosti okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že samotné nedodržanie lehoty
stanovenej v Exekučnom poriadku neznamená automaticky prieťahy v konaní. Exekučnými titulom bol
v každom z vyššie uvedených exekučných konaní rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Súd musel

preskúmaťrozhodcovskýrozsudokakoexekučnýtitul.Vpredmetnýchexekučnýchkonaniachobjektívne
posudzoval zákonnosť exekúcie, musel skúmať či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami
bola uzavretá platne. Skúmanie rozhodcovského rozsudku si vyžadovalo osobitnú právnu úvahu, najmä
s ohľadom na tú skutočnosť, že sa týka právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. Dĺžka exekučného konania bola primeraná náročnosti vecí. Zároveň okresný súd poukázal na

to, že exekučný súd v exekučnom konaní sp. zn. 14Er/704/2011 a sp. zn. 14Er/604/2011 vyzýval
oprávneného prostredníctvom súdneho exekútora na predloženie rozhodcovskej zmluvy / doložky,
nakoľko exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný na základe toho, že povinný
neplnil podmienky dohodnuté v predmetnej úverovej zmluve. Namietané prieťahy spôsobil vždy sám
žalobca, pričom súd čakal na predloženie požadovaných zmlúv / doložiek. Taktiež dal okresný súd do

pozornosti to, že v exekučnom konaní sp. zn. 6Er/932/2010 a sp. zn. 12Er/665/2011 vydal súd poverenie
v lehote 15 dní. V exekučnom konaní sp. zn. 14Er/704/2011 a sp. zn. 14Er/604/2011 lehota na vydanie
poverenia neexistovala. V uvedenej súvislosti okresný súd považoval za potrebné uviesť, že všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má
iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky.

V nadväznosti na uvedené okresný súd konštatoval, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia určená na
posúdenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je lehota procesná,
pričom vyjadruje ideálnu predstavu zákonodarcu o dobe potrebnej na to, aby sa takýto úkon mohol
urobiť.Ztohtoaspektumátátolehotaporiadkovýcharakter.Uvedenémožnovyvodiťztoho,žeExekučný

poriadok neustanovuje sankciu za jej nedodržanie. Navyše uvedená 15-dňová lehota sa nevzťahuje
na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Ak súd nepoverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, 15 dňová lehota neplatí. Nie je možné ani
logicky predpokladať, že by bol zámer zákonodarcu určiť 15 dňovú lehotu i na zamietnutie žiadostio udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej poukázal na to, že je toho
názoru, že pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znel "vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených". V samotnej dôvodovej správe, je k
novelizovanémuustanoveniu§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadkuuvedené,žesprávnosťaplikácie
dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým

výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do
formulácie vložili slová "rozhodnutí rozhodcovských súdov", predstavovala len explicitnejšie ujasnenie
litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Z uvedeného je zrejmé, že 15-
dňová lehota v danom prípade taktiež neexistovala.

Na základe uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal existenciu

predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Ďalej dodal, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom,
ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení, alebo zruší v príslušnom konaní o
opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v danom prípade

splnená. Predmetné rozhodnutie okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň jeho
zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní.

Na základe vykonaných dôkazov okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že
v predmetných exekučných konaniach došlo k zbytočným prieťahom, t. j. nepreukázal základný

predpoklad pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
rovnako ako nepreukázal splnenie ďalších podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., preto okresný
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 02. 07. 2014 navrhovateľ odvolal
a v odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uvedené odvolacie námietky potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu

vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101
ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, napriek
tomu,ženavrhovateľ riadneavčaspožiadalozrušeniepojednávania,uviedoldôležitédôvodyapredložil
súdulistinyspájanésoznačenýmidôvodmi. Okresnýsúdpretonemoholpodľanavrhovateľapostupovať
podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa a ak tak spravil, odňal

navrhovateľovi právo konať pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že v konaní
rozhodoval vylúčený sudca, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte
žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, podľa

navrhovateľa nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno
tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak podľa navrhovateľa preto, že rozhodnutie krajského
súdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávnetotožných
veciach. Konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy
aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie, na základe čoho
nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne
rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo podľa názoru navrhovateľa znamená, že
meritórne rozhodnutie súdu je predčasné.K uplatnenej škode navrhovateľ v odvolaní uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia
zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, pričom ju

opisuje ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), odignoroval
však všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania a správy
informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola
stavu konania na exekučnom súde), preto je v tejto časti podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie

okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť.
V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva
účastníka konania prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Je zároveň zárukou toho,
že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo
na opravné prostriedky.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je podľa názoru navrhovateľa zrejmé akou úvahou dospel
okresný súd k presvedčeniu o tom, že navrhovateľovi škoda nevznikla. Rovnako sa to týka chýbajúcich
dôvodov pri nemajetkovej ujme. Okresný súd bol podľa názoru navrhovateľa vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný t. j. jeho argumenty nepodporili príslušný záver, na základe

ktorého návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných
rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej
a teda aj rozdielny skutkový základ.

Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí ani s tým, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu

zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a
boli by časom pretransformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť podľa navrhovateľa
zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu, pretože za tieto náklady dlžník nemôže niesť zodpovednosť.

V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva na prejednanie veci v
primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Uviedol, že okresný súd v
súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydal
za odôvodnenie svojho rozhodnutia. S takýmto odôvodnením však nesúhlasí. Navrhol, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 10C/119/2012 zo dňa 02. 06. 2014 zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. §
219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní
nekorešpondujú s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému
súdu vytýka, že v rovnakom rozhodnutí rozhodol o prerušení konania a aj o samotnom predmete
konania, v dôsledku čoho podľa navrhovateľa nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu
okresného súdu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o prerušení konania, odvolací

súd uvádza, že z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu jednoznačne vyplýva, že
okresný súd týmto rozsudkom nerozhodoval zároveň aj o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania
a teda táto odvolacia námietka je neopodstatnená. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa,
že okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď prejednal vec v jeho
neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že navrhovateľ riadne a včas

požiadal o odročenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s označenými
dôvodmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že v návrhu na zrušenie nariadeného
pojednávania navrhovateľ ako dôvod na zrušenie nariadeného pojednávania uviedol, že podal sťažnosť
na Ústavný súd SR týkajúcu sa porušenia jeho práva na zákonného sudcu a nestranný súd,keďže nesúhlasí s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým Krajský súd v Banskej
Bystrici nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Lučenec z prejednania a rozhodnutia predmetnej
právnej veci.; žiadne iné dôvody na zrušenie nariadeného pojednávania navrhovateľ v návrhu na

zrušenie nariadeného pojednávania neuviedol, preto okresný súd správne - z tých istých dôvodov
z akých v podstate zamietol návrh na prerušenie konania, nepristúpil ani k zrušeniu nariadeného
pojednávania. Navrhovateľ v odvolaní ďalej tvrdil, že vo veci konal a rozhodol vylúčený sudca, napriek
tomu, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na

prejednanie a rozhodnutie danej veci je potrebné z prejednávania a rozhodovania veci vylúčiť. K
uvedenej argumentácii navrhovateľa odvolací súd uvádza, že uznesením č. k. 43NcC/263/2012 zo
dňa 10. 10. 2012 rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že z prejednávania a rozhodovania
veci vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10C/119/2012 vylúčil JUDr. Renátu Šulajovú,
uznesením č. k. 43NcC/259/2012 zo dňa 10. 10. 2012 rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10C/118/2012

vylúčil JUDr. Miroslava Račka, uznesením č. k. 16NcC/109/2012 zo dňa 11. 10. 2012 rozhodol Krajský
súd v Banskej Bystrici tak, že z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Lučenec
pod sp. zn. 10C/128/2012 vylúčil JUDr. Miroslava Račka a uznesením č. k. 17NcC/450/2012 zo dňa 18.
10. 2012 rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na
Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10C/142/2012 vylúčil JUDr. Máriu Cifrovú. Z uvedeného je zrejmé,

že z prejednávania a rozhodovania žiadnej z vecí spojených uznesením Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 10C/119/2012-23 zo dňa 05. 09. 2013 na spoločné konanie vedené ďalej na Okresnom súde
Lučenec pod sp. zn. 10C/119/2012 nebola vylúčená JUDr. Katarína Červenková, ktorá vydala odvolaním
napadnutý rozsudok. Okresný súd Lučenec rešpektoval teda vyššie uvedené uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici, keď veci vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10C/119/2012,

sp. zn. 10C/118/2012, sp. zn. 10C/128/2012 a sp. zn. 10C/142/2012 boli pridelené náhodným
výberom spomedzi ostatných nevylúčených sudcov sudkyni JUDr. Kataríne Červenkovej, čo znamená,
že odvolacia námietka navrhovateľa, obsahom ktorej je tvrdenie navrhovateľa, že vo veci konal a
rozhodoval nezákonný sudca je rovnako ako odvolacia námietka, že okresný súd navrhovateľovi odňal
možnosť konať pred súdom, neopodstatnená.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného
súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať

rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,
prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie
je preukázaný. Napriek tomu navrhovateľ v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberá
len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako

škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), pričom súd úplne podľa
navrhovateľa odignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla v súvislosti
so správou informačného systému, v súvislosti s administratívnym spracovaním textov urgencií, v
súvislosti s vyhotovením urgencií, poštovným a telekomunikačnými výdavkami, preto je podľa názoru
navrhovateľa v tejto časti rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. S

uvedeným tvrdením navrhovateľa nie je možné sa stotožniť, pretože z obsahu odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku jasne vyplýva, prečo okresný súd žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, na základe čoho dospel k záveru, že nebol
preukázaný už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - navrhovateľom tvrdený nesprávny
úradný postup, preto existenciu ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu ani výšku škody

neskúmal, berúc do úvahy fakt, že zákon vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu. Navrhovateľ v odvolaní vo vzťahu k uvedeným záverom okresného
súdu neuviedol žiadne relevantné odvolacie námietky, z ktorých by bolo zrejmé v čom je podľa jeho
názoru rozhodnutie okresného súdu nesprávne. Naopak v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozhodnutia okresného súdu, okresnému súdu vytkol, že skúmal škodu len čiastočne a

nezaoberal sa výškou škody v celom uplatnenom rozsahu. Takéto odvolacie námietky navrhovateľa
nekorešpondujú s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Po preskúmaní veci
odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Okresný súd vychádzajúc
z tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe zistil skutkový stav veci, pričom pri posúdení nárokuvychádzal aj z príslušného exekučného spisu, ktorý s danou vecou súvisí. Na základe vykonaných
dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť navrhovateľ v odvolaní žiadnym spôsobom
nespochybnil. Jeho odvolanie je paušálne, má všeobecný charakter a z jeho obsahu nevyplýva žiadna

právne podkutá argumentácia viažúca sa ku konkrétnej veci, zodpovedajúca konkrétnemu obsahu
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému súdu v odvolaní
vytkol, že svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných rozhodnutiach, v ktorých
vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol iný skutkový dej a teda aj iný skutkový základ,
odvolací súd uvádza, že okresný súd v určitej časti odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku

popísal skutočnosti, ktoré zistil z pripojených spisov sp. zn. 12Er/665/2011, sp. zn. 6Er/932/2010, sp. zn.
14Er/604/2011 a sp. zn. 14Er/704/2011, čo však neznamená, že z uvedeného možno vyvodiť záver, že
okresnýsúdsvojerozhodnutieodôvodnilrovnakoakoinérozhodnutia,týkajúcesatýchistýchúčastníkov
konania, len s iným skutkovým základom, keď je z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozhodnutia okresného súdu zrejmé, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby. Rovnako ako uvedená
odvolacia námietka navrhovateľa neobstojí ani argumentácia navrhovateľa tiež obsiahnutá v odvolaní,

že okresný súd nesprávne ustálil, že náklady na správu pohľadávky zapríčinil dlžník (povinný) s tým, že
ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote,
náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a časom by boli pretransformované do
trov exekúcie, pretože okresný súd neprijal záver, že náklady na správu pohľadávky by mal znášať dlžník
(povinný), pričom v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 12Er/665/2011 a sp. zn.

6Er/932/2010 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie v 15-dňovej lehote a v konaní vedenom na
Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 14Er/604/2011 a sp. zn. 14Er/704/2011 poverenie na vykonanie
exekúcie nebolo vydané v 15-dňovej lehote z dôvodov na strane navrhovateľa (oprávneného).

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je

vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.