Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/142/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114205893
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114205893.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky F. proti odporcovi K., o
určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 18. novembra 2014, č.k. 15C/48/2014-135, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom určil rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke tak, že
odporca je povinný navrhovateľke platiť výživné vo výške 150 Eur mesačne, a to do 15. dňa v mesiaci
vopred, počnúc dňom 13.03.2014, k rukám navrhovateľky.
Zročné výživné za čas od 13.03.2014 do 30.12.2014 v sume 1.437,12 Eur okresný súd povolil odporcovi
splácať v splátkach vo výške 100 Eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. Vo zvyšnej časti návrh zamietol, navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Z
vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že navrhovateľka je plnoletou dcérou odporcu, študuje v X.
ročníku U., odporca na jej výživu neprispieva. Mesačné výdavky navrhovateľky spojené so štúdiom na
vysokej škole (cestovanie 42 Eur mesačne, ubytovanie 124 Eur mesačne, náklady na nákup študijnej
literatúry 1 Euro mesačne, stravovanie približne 148 Eur mesačne, t. j. približne 5 Eur denne) sú
vo výške približne 320 Eur. Medzi jej ďalšie výdavky patria výdavky na ošatenie v sume 10 Eur, na
hygienu v sume 10 Eur a približne 15 Eur (400,- CZK) na jej záujmy, koníčky a voľnočasové aktivity.
Celkové mesačné výdavky navrhovateľky, nerátajúc výdavky na domáce stravovanie a iné nevyhnutné
potreby, tak predstavujú sumu 355 Eur. Všetky tieto výdavky hradí navrhovateľke jej matka, alebo
sa ich snaží navrhovateľka hradiť z jej brigádnického príjmu. Občasne jej dáva peniaze aj jej stará
mama. Podľa názoru okresného súdu sú tieto výdavky v danom prípade v plnej miere nevyhnuté,
teda nejedná sa o výdavky, ktoré nemusí navrhovateľka vynaložiť. Odporca navrhovateľke neposkytuje
žiadne finančné prostriedky, svoju vyživovaciu povinnosť k nej si plní tak, že jej zabezpečuje spoločne s
matkou navrhovateľky bývanie v ich spoločnej domácnosti. Za rok 2013 mal odporca príjem z podnikania
podľa daňového priznania 5.360,69 Eur netto, t. j. 446,72 Eur mesačne. Okresný súd prihliadol ku
skutočnosti, že odporca sa bez dôležitého dôvodu vzdal zárobku, resp. majetkového prospechu, keď
napr. pracoval v C. 3 mesiace bez toho, aby mu bolo zaplatené a súdnou cestou sa zaplatenia tejto
dlžnej sumy približne 3.600 Eur voči objednávateľovi nedomáhal, s odôvodnením, že na to
nemá peniaze. Na skutočnosť, že povinnému z výživného si jeho obchodní partneri voči nemu neplnia
svoje zmluvné peňažné záväzky, nemôže doplácať dieťa povinného na úkor svojho výživného. Obdobne
je tomu aj v prípadoch prác odporcu vo U. pre A. - A. I. T. v roku 2013. Vyplatila mu iba

časť, a to v sume 2.300 Eur a za zvyšné dva týždne práce mu dlží sumu 2.900 Eur. Rovnako je
tomu tak aj v prípade prác pre agentúru S., s.r.o. vo U. v máji 2013. Medzi výdavky odporcu patrí najmä
splácanie úverov vo výške cca 1.200 Eur mesačne. Z celkovej sumy mesačných splátok vo výške 1.500
Eur spláca manželka odporcu sumu 300 Eur z nájomného za byt. V sume 180 Eur mesačne
mu so splácaním pomáhajú jeho rodičia. Odporcovi tak zostáva splácať mesačne približne 1.000 Eur,
pričom z prenájmu nehnuteľností má sám príjem 700 Eur. Aj za situácie, že odporca minie mesačne na
benzín 150 Eur, pričom uviedol, že na aute jazdí „na zháňanie si práce, bol v M. M. pokosiť záhradku,
raz vystrelí to a raz iné“, súd nemohol rozhodnúť tak, že by mu určil rozsah vyživovacej povinnosti v
nižšej výške, ako sú jeho mesačné výdavky na benzín. Podľa výpovede svedkyne sa odporca všade
prepravuje autom. Skutočnosťou s rovnakým vplyvom je aj to, že odporca sa chodí denne stravovať do
reštaurácie na obedové menu, pričom mesačne tak minie 90 Eur. Pritom odporca argumentuje tým, že
so splácaním úverov mu pomáhajú aj jeho rodičia sumou približne 180 Eur mesačne. V tejto súvislosti
je významné ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Už len samotná skutočnosť, že odporca minie v priemere mesačne 240 Eur
na spotrebu benzínu a stravovanie v reštaurácii bez dôležitého dôvodu, viedlo okresný súd k záveru, že
odporca má možnosti platiť navrhovateľke výživné v ňou navrhovanej výške. Nie je možné opomenúť,
že odporca neprispieva finančne na nevyhnutné výdavky navrhovateľke ani čiastočne, s uvedením, že
mu to neumožňuje jeho finančná situácia, a pritom na prepravu autom a na stravovanie v
reštaurácii bez dôležitého dôvodu minie 240 Eur mesačne. Pritom z domu odchádza poobede, potraviny
si nakupuje mesačne za sumu 150 Eur, pritom od januára do mája tohto roku, ako sám vo svojom
výsluchu uviedol, nepracoval nikde. Ak odporca argumentuje tým, že si plní svoju vyživovaciu povinnosť
tým, že sa stará o dom ako o celok, udržiava ho, robí poriadky na pozemku a opravuje veci, ktoré sa
pokazia, tento argument neobstojí. Robí tak v prvom rade vo svojom vlastnom záujme, nakoľko sa
tým stará o svoj vlastný majetok a nie je to možné považovať za plnenie si svojej vyživovacej povinnosti
voči navrhovateľke. Potreby navrhovateľky nie je možné uspokojiť starostlivosťou o dom, pozemok a
trávnik, najmä, ak navrhovateľka študuje na vysokej škole v dennej forme štúdia. Argument odporcu,
že navrhovateľka potrebuje akurát vreckové, pretože všetko má doma, neobstojí, pretože nevychádza z
objektívnych skutočností. Navrhovateľka je študentkou vysokej školy v dennej forme, a s tým súvisiace
potreby uvedené vyššie (výdavky na internát, stravu, cestovné do školy) nie je možné
pokrývať vreckovým, ako to uvádza odporca. Rovnako je zrejmé, že nemôže vysokú školu absolvovať
zo spoločnej domácnosti. Argument odporcu, že pracovať vie a chce, ktorý preukazoval predloženými
zmluvami o dielo a pracovnou zmluvou, takisto neobstojí. Nielen preto, že jeho neúspešná snaha nemá
vplyv na rozsah jeho vyživovacej povinnosti (súd vychádza z potencionality príjmov), ale aj preto, že
tieto zmluvy sú ešte z roku 2013, resp. z roku 2012. Žiadnu zmluvu o dielo alebo pracovnú
zmluvu z roku 2014, resp. z obdobia počas tohto konania, odporca súdu nepredložil. Ako sám uviedol,
od januára do mája tohto roku nepracoval nikde. Vzhľadom na uvedené okresný súd dospel k záveru, že
schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu mu umožňujú plnenie si jeho vyživovacej povinnosti
k navrhovateľke v požadovanom rozsahu 200 Eur mesačne, avšak vzhľadom k tomu, že
priemerné nevyhnutné mesačné výdavky navrhovateľky sú vo výške približne 300 Eur, čo súd
zistil z výpovede navrhovateľky, rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke v
sume, ktorá zodpovedá približnej polovici týchto nevyhnutných výdavkov, t. j. vo výške 150 Eur. Pri určení
výšky priemerných mesačných výdavkov navrhovateľky okresný súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť,
že počas mesiacov júl a august bežného roka navrhovateľka nenavštevuje vysokú školu, a preto má v
týchto mesiacoch výdavky nižšie o sumu 320 Eur. Jej priemerné mesačné výdavky v priebehu roka sú
tak určené vo výške 301,66 Eur (3.620 Eur / 12), t. j. približne 300 Eur. Vzhľadom k rozhodnutiu súdu
o určení výživného, počnúc dňom 13.03.2014, vznikol odporcovi tým, že neplatil navrhovateľke žiadne
výživné, za obdobie od 13.03.2014 do splatnosti výživného za mesiac december 2014 nedoplatok na
výživnom vo výške 1.437,12 Eur. K tomuto nedoplatku dospel okresný súd tak, že v mesiaci marec 2014
(za 18 dní tohto mesiaca) mal odporca zaplatiť alikvotnú časť mesačného výživného v sume 87,12 Eur
(18 x 4,84 Eur). Za mesiace apríl 2014 až december 2014 (keďže výživné je podľa § 76 ods.
1 Zákona o rodine splatné vopred, výživné za mesiac december 2014 je už v čase rozhodnutia súdu
splatné vzhľadom aj na predčasnú vykonateľnosť rozsudku o výživnom) vznikol odporcovi nedoplatok
vo výške 1.350 Eur (9 x 150 Eur). Zároveň súd rozhodol podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku o tom, že odporca je oprávnený zaplatiť nedoplatok na výživnom v mesačných splátkach vo
výške 100 Eur, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným. Rozhodol tak z toho dôvodu, aby odporcovi
nevznikli nárazovo neprimerané výdavky. Výška splátky podľa názoru súdu zodpovedá možnostiam a
schopnostiam odporcu a potrebám navrhovateľky. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods.

1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, § 163 ods. 1 O.s.p., o trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1, ods. 2, § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a domáhal sa, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a vec vráti súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa na jednej strane uznal
výdavky navrhovateľky v sume 150 Eur mesačne na stravu a považoval ich za adekvátne, na druhej
strane neuznal jeho výdavky na benzín 150 Eur mesačne, ktoré považoval za neadekvátne.
Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka si 3 x mesačne odnáša z domu do školy plné tašky potravín,
pričom on prejazdí 35 km denne, preto považuje náklady navrhovateľky na stravu za premrštené a
jeho náklady ako živnostníka na benzín za podhodnotené. Poukázal na tvrdenie navrhovateľky, že míňa
finančné prostriedky na súdne spory a neplní si voči nej vyživovaciu povinnosť a na druhej strane súd
mal za to, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania tým, že sa súdnou cestou
nedomáha zaplatenia dlžnej sumy, na čo nemal peniaze. Ďalej uviedol, že v roku 2007 vstúpil do súdneho
sporu, v ktorom vystupoval ako poškodený, zaplatil viac ako 2.000 Eur, ale spravodlivosť sa dodnes
nenaplnila a peniaze mu vyplatené neboli. Ako starostlivý hospodár preto doposiaľ nepodal návrhy
ohľadne nevyplatených odmien za jeho prácu kvôli chýbajúcim finančným prostriedkom a s prihliadnutím
na tento súdny spor z roku 2007 a jeho súdne výdavky 2.000 Eur. Uviedol, že posledné dva roky
pracoval ako živnostník u viacerých „zamestnávateľov“ s tým, že odmena mu mala byť vyplatená na
základe faktúr do 30 dní. Vyplatené tieto faktúry boli len čiastočne, a preto došlo k častému meneniu
jeho „zamestnávateľov“. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka sa voči nemu správa odmerane,
arogantne a s dešpektom, nezdraví ho, ani mu neozdraví, nerozpráva sa s ním, ani mu neodpovedá,
chce len alimenty, ale úctu voči otcovi mu nedáva. Poukázal na konštatovanie
súdu, že jeho príjem zo živnosti v roku 2013 predstavoval 446,72 Eur mesačne a pri platení výživného
150 Eur + 100 Eur pre navrhovateľku a 100 Eur pre druhú dcéru, spolu 350 Eur mesačne by malo za
následok, že by mu zostalo na uspokojovanie jeho potrieb 96,72 Eur. Považoval preto výšku výživného
za neprimeranú. Pokiaľ súd konštatoval, že jeho majetkové pomery sú nadpriemerné, opomenul, že
vysokým aktívam zodpovedajú i vysoké pasíva.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť, prípadne zvýšiť výživné minimálne o 30 Eur mesačne.
Uviedla, že okrem stravy má náklady aj na internát, skriptá, internet, cestovné a podobne. Pokiaľ odporca
poukazoval na svoje náklady na cestovné, podľa jej názoru auto používa na cesty za svojou priateľkou a
nie na zháňanie si práce. Vyslovila podozrenie, že odporca si celú záležitosť nevyplácaním jeho odmeny
za vykonanú prácu vymyslel, na jeho účet pribúdajú peniaze (3.430 Eur, ktoré ihneď vybral, 900 Eur a
podobne). Ďalej uviedla, že odporca poberá nájmy z bytov v ich dome vo výške 300 Eur až 400 Eur a
poberá aj nájom z nebytového priestoru v W. H. cca 256 Eur mesačne. Poukázala na skutočnosť, že sa
snaží vykryť svoje výdavky peniazmi z brigád, pretože peniaze dostáva iba od matky, ktorá už finančne
nezvláda živiť sama dve deti a platiť i odporcove dlhy a ďalšie náklady, prípadne si požičiava od priateľa.
Potvrdila, že s odporcom nekomunikuje, nakoľko dňa 01.12.2014, potom čo vyhrala spor na súde prvého
stupňa, ju v jej neprítomnosti vysťahoval z jej izby, na izbe vymenil zámok a o tomto ju informoval SMS.
Na jej požiadanie jej vydal gauč, ktorý následne rozlámal, bol agresívny a musela zasahovať polícia.
Ďalej uviedla, že odporca ich psychicky tyranizuje, vyhráža sa im, nezaujíma sa o ňu, ani o mladšiu
sestru, bez ich vedomia ich nahráva, tieto nahrávky zostriháva a púšťa ich iným ľuďom, čo viedlo až k
tomu, že 01.02.2015 sa vysťahovali do bytu, ktorý sa uvoľnil po ním šikanovaných nájomníkoch, ide o
2-izbový byt, ktorý je pre troch dospelých ľudí malý.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky zotrval na svojom
odvolacom návrhu, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a vrátil vec na ďalšie konanie súdu prvého
stupňa. Uviedol, že peniaze vo výške 3.430 Eur, ktoré mu boli vyplatené za vykonané práce na stavbe,
použil na splátky na bývanie rodiny, na úvery. Príjem za nájom bytov, uvádzaný navrhovateľkou, začal až
od 06.01.2014, v roku 2013 bol príjem iba 446,72 Eur. Uviedol, že navrhovateľka má príjem nielen
z brigádnickej činnosti, ale poberá prospechové štipendium vo výške 3.000,- Kč a ubytovacie štipendium
vo výške 550,- Kč, mimoriadne štipendiá za vedecké a tvorčie práce v sume 3.000,- Kč za akciu, za
významné činnosti v prospech fakulty vo výške 5.000,- Kč, spolu s prídavkami na dieťa 13,52 Eur a
daňovým bonusom 21,41 Eur dosahuje navrhovateľka pravidelný mesačný príjem 163,46 Eur. K
tvrdeniu navrhovateľky, že s ním nekomunikuje od 01.12.2014, keď ju vysťahoval z izby, uviedol, že toto
nie je pravdou, táto s ním nekomunikuje oveľa dlhší čas, minimálne od podania návrhu na výživné. Ďalej

uviedol, že navrhovateľku z izby nevysťahoval, iba ju presťahoval do inej izby, aby mal pre seba miesto
na nerušený odpočinok, nakoľko predtým prespával v otvorenej obývačke a bol pri spánku rušený, nemal
súkromie. Pokiaľ ide o sťahovanie postelí a gauča, navrhovateľka sa pokúsila zámerne vyvolať incident
a zavolať políciu. Tvrdenie o šikanovaní z jeho strany, ktoré navrhovateľka vo svojom vyjadrení uvádza,
nie je pravdivé.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Rozsudok súdu prvého stupňa nebol odvolaním účastníkov napadnutý vo výroku, ktorým bol návrh
navrhovateľky vo zvyšnej časti zamietnutý, odvolací súd preto rozsudok v tomto výroku nepreskúmaval,
nakoľko tento výrok nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky odporcu vo veci samej sú totožné s jeho tvrdeniami, ktoré uplatnil pred súdom
prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v danej veci vykonal dostatočné
dokazovanie, vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, dôkazy vyhodnotil v zmysle § 132 a nasl.
O.s.p každý samostatne a všetky vo vzájomnej súvislosti, riadne zistil skutkový stav veci, na vec aplikoval
správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil, svoje rozhodnutie písomne odôvodnil v súlade s ust. §
157 ods. 2 O.s.p. Námietky odporcu, uvedené v podanom odvolaní, nemohli preto v danej veci privodiť
zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by
mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody
napadnutého rozsudku , v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje

Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa dodáva nasledovné:

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) a
plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti) nie sú schopné
samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, teda
nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb ( jedlo, ošatenie, obuv, atď. ), ale aj tých,
ktoré sú dôležité pre jeho vzdelanie a všestranný vývoj (náklady na štúdium - cestovné , ubytovanie v
prípade štúdia mimo miesta bydliska, študijné pomôcky a literatúra a pod., náklady na kultúrne, športové,
rekreačné potreby a vyžitie pod.).

Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine) s
prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Pri
určovaní vyživovacej povinnosti súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará a uspokojuje potreby jeho bývania.

Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností jednotlivého prípadu. Sú závislé
predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu
a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Zároveň sú však bezprostredne ovplyvňované
reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, sú
odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb
nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pri rozhodovaní o výživnom je nevyhnutné uvažovať tiež
o potrebách vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné,
uspokojenie ktorých vyžaduje spravidla vyššie náklady.

Schopnosti a možnosti rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich
veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenie a pod., pričom vychádza zo
zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu. Majetkové pomery rodičov
treba zohľadňovať a posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ale aj podľa celkovej hodnoty
nadobudnutého majetku (hnuteľných vecí, nehnuteľností, pohľadávok, úspor alebo iných majetkových
úžitkov a pod.), resp. podľa ich celkovej životnej úrovne, na ktorej má právo podieľať sa aj dieťa. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy také
jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, to znamená, že aj takéto výdavky považuje za príjem
rodiča, z ktorého vychádza pri rozhodovaní o výške výživného.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd postupoval v danej veci dôsledne podľa vyššie citovaných
zákonných ustanovení, ako i ustálenej súdnej praxe. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo zistené,
že navrhovateľka (dcéra odporcu sa sústavným denným štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie
štúdiom na vysokej škole mimo miesta svojho bydliska. Jej odôvodnené potreby ustálil súd prvého
stupňa na základe vykonaného dokazovania v sume minimálne 300 Eur mesačne, ktoré doposiaľ
uspokojovala výlučne matka navrhovateľky, stará matka, prípadne sama navrhovateľka brigádnickou
činnosťou alebo pôžičkou od priateľa. Odporca na jej výživu vôbec neprispieval. Súd prvého stupňa
správne pri svojom rozhodovaní o určení výživného zo strany odporcu ako osoby povinnej platiť
navrhovateľke výživné dostatočne prihliadol na možnosti a schopnosti odporcu, ako i jeho majetkové
pomery, a to príjem zo živnosti vo výške 446,72 Eur mesačne za rok 2013, príjem z prenájmu
nehnuteľností vo výške cca 700 Eur mesačne, jeho pohľadávky voči dlžníkom (3.600 Eur v C., 2.900 Eur
vo U. a pod.), ako i neprimerané majetkové riziká, ktoré odporca na seba prevzal (§ 75 ods. 1 Zákona o
rodine). Na základe uvedeného odvolací súd má za to, že hoci by navrhovateľka vzhľadom na svoj vek,
prípravu na budúce povolanie, ako aj celkový nárast životných nákladov, potrebovala i viac, s
prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu nebolo možné určiť jeho vyživovaciu
povinnosť vo väčšom rozsahu, a to vzhľadom ku skutočnosti, že sa voči rozhodnutiu okresného súdu
neodvolala.

Z uvedených dôvodov krajský súd v napadnutej časti rozsudok okresného súdu , ktorý správne rozhodol
aj o nedoplatku na zročnom výživnom, jeho splatnosti a trovách konania, ako vecne správny potvrdil
podľa § 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak,
že navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .