Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 16, 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 6C/120/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217442
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7612217442.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Anna Slovinská, v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenská
republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
majetkovej a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde návrhy, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady
škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v
exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom,
že tunajší súd v exekučných konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote

(žaloby označené NP) alebo
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením č.k. 6C/120/2012 - 7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012
tunajší súd spojil, poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie konania vedené
na návrh žalobcu pod sp. zn. 6C/120/2012, 6C/143/2012, 6C/152/2012, 6C/157/2012, 6C/168/2012,

6C/177/2012, 6C/195/2012, 6C/234/2012, 6C/252/2012, 6C/258/2012, 6C/276/2012, 6C/277/2012,
6C/284/2012, 6C/291/2012, 6C/302/2012, 6C/305/2012, 6C/309/2012, 6C/315/2012, 6C/335/2012,
6C/343/2012 s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 6C/120/2012.V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal
tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského

rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý

založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca

v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo
záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá

má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné

rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia

a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu

takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri

určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom

stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda

predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý

mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci
exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo

v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne

vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi

vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom

exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou

vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného

obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho

nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje

ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca

uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadostí o informáciu o stave konania" nie
je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že

dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj

bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť „nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby

označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho

doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu
súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal

svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia

poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na

to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu

nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je

potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v

celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci určené na 16.12.2013 nedostavili. U oboch mal súd
doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u účastníkov
zachovaná. Žalobca, ako aj žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili. Žalovaná

nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobca žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania do
rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci. Zároveň podal návrh
na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti
proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4NcC/24/2012. O nevylúčení zákonnej sudkyne z
prejednávania a rozhodovania veci bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach. Uvedené rozhodnutie
je právoplatné a je záväzné nie len pre súd, ale aj pre účastníkov tohto konania. Vzhľadom na uvedené a

na to, že tunajší súd už o rovnakom návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol a to uznesením č.k.
6C/120/2012 - 62 zo dňa 17.6.2013, nepovažoval žalobcom uvedený dôvod za dôležitý dôvod odročenia
pojednávania poukazujúc na ustanovenie § 119 O.s.p. a v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v
neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a vykonané listinné
dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.

Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného
a exekučnými titulmi v prevažnej väčšine boli rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu, v
niektorých prípadoch notárska zápisnica, v jednom prípade platobný rozkaz tunajšieho súdu. Spolu so
žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie exekúcie,
exekučný titul a prevažne aj Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorej bolo vo

všetkých prípadoch zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Žalobné návrhy označené žalobcom značkou ISTINA RS boli v tomto konaní podané pod sp.
zn. pôvodne 6C/120/2012, 6C/152/2012, 6C/157/2012, 6C/195/2012, 6C/234/2012 a 6C/252/2012,
6C/258/2012. K všetkým týmto spisom boli pripojené súvisiace spisy, vedené v oddelení Er.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/519/2009 (pripojeného k sp. zn. 6C/120/2012) súd
zistil, že dňa 22.7.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej E. V. pre vymoženie 1.228,12
eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.

zn. SR XXXXX/09 zo dňa 1.6.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 26.8.2009. Súd ešte 11.9.2009 požiadal
súdneho exekútora o predloženie Zmluvy o úvere s riadne čitateľnými úverovými podmienkami, pričom
dňa 8.10.2009 tunajšiemu súdu súdny exekútor oznámil, že túto žiadosť postúpil oprávnenému, keďže
nedisponuje takýmito dokladmi. Samotný oprávnený Pohotovosť s.r.o. na urgenciu súdu dňa 18.1.2010

oznámil, že žiadosť súdu o zaslanie týchto dokladov nemá oporu v Exekučnom poriadku, ani v zákone
o rozhodcovskom konaní. Súd preto ihneď uznesením zo dňa 21.1.2010 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu zo strany oprávneného bolo v zákonnej lehote podané
odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach č. 3CoE/163/2010-25 zo dňa 31.5.2010
potvrdené. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak nadobudlo

právoplatnosť dňa 18.8.2010. Exekučné konanie bolo následne zastavené uznesením zo dňa 2.9.2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.9.2010.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/475/2011 (pripojeného k sp. zn. 6C/152/2012) súd
zistil, že dňa 13.5.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica

obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému R. N. pre vymoženie 1.460,57
eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR XXXXX/11 zo dňa 16.3.2011. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 19.7.2011. Súd uznesením zo dňa12.10.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že jednoznačne
išlo o úver poskytnutý ako úver spotrebiteľský napriek údaju, že ide o výkon povolania. Úver bol
zabezpečený blankozmenkou a zákon o spotrebiteľských úveroch v tom čase v zmysle ust. § 4 ods.

6 vylučoval použitie zmenky, resp. zmenková suma v čase vyplnenia mohla byť maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Z rozhodcovského rozsudku neoblo možné zistiť, akým spôsobom bola určená
výška zmenkovej sumy a iné okolnosti dôležité pre posúdenie veci. Uznesenie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2011. Exekučné

konanie bolo následne zastavené uznesením zo dňa 20.3.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
28.3.2012.

Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. 2Er/561/2010 (pripojeného k sp. zn. 6C/157/2012) zo dňa 5.10.2010,
ktorénadobudloprávoplatnosťdňa11.11.2010,bolozistené,žesúdzamietolžiadosťsúdnehoexekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa

25.8.2010. Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnej H. L. pre vymoženie 761,45 eur s príslušenstvom a to na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/09 zo dňa 14.12.2009.
Odvolanie, ktoré podal oprávnený následne zobral späť, preto bolo odvolacie konanie zastavené.
Uznesením zo dňa 9.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.5.2011 bolo exekučné konanie

zastavené.

Z exekučného spisu sp. zn. 2Er/106/2011 (pripojeného k sp. zn. 6C/195/2012) bolo zistené, že dňa
7.2.2011 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému Š. Ž. pre vymoženie 784,49 eur s príslušenstvom na podklade

exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/10 zo dňa 24.11.2010.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu
dňa 28.2.2011. Tunajší súd uznesením zo dňa 10.3.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Proti uzneseniu nebolo podané odvolanie a nadobudlo právoplatnosť dňa 9.4.2011.
Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 9.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

16.5.2011. Návrh súdneho exekútora na vydanie poverenia bol zamietnutý z dôvodu zabezpečenia
spotrebiteľského úveru zmenkou a rozporu s ustanoveniami § 54 a nasl. OZ.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/598/2009 (pripojeného k sp. zn. 6C/234/2012) súd
zistil, že dňa 5.8.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica

obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej Y. C. pre vymoženie 426,20 eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
XXXXX/09 zo dňa 3.6.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená tunajšiemu súdu dňa 18.9.2009, pričom výzvou zo dňa 23.9.2009 už bol súdny exekútor
vyzvaný na predloženie Zmluvy o úvere a iných dokladov, potrebných na posúdenie celej záležitosti.

Keďže exekútor nedisponoval týmito dokladmi, súd na jeho odpoveď požiadal listom zo dňa 21.11.2011
priamo oprávneného na ich predloženie. Oprávnený podal súdu odpoveď, ktorá došla na súd 18.1.2010
s tým, že výzva súdu nemá oporu ani v Exekučnom poriadku, ani v zákone o rozhodcovskom konaní
a doklady nepredložil. Uznesením zo dňa 22.2.2010 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Proti uzneseniu bolo podané odvolanie a Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.

2CoE/437/2010 - 28 zo dňa 29.10.2010 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Po nadobudnutí
právoplatnosti uznesenia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie bolo exekučné konanie zastavené
uznesením zo dňa 7.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2010.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/98/2011 (pripojeného k sp. zn. 6C/252/2012) súd zistil,

žedňa23.2.2011boladoručenážiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniapoverenianavykonanieexekúcie
oprávneného proti povinnej E. I. pre vymoženie 723,59 eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu-rozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdusp.zn.SRXXXXX/10zodňa24.11.2010.Súduznesením
zo dňa 11.3.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu nebolo
oprávneným podané odvolanie. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 9.5.2011, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 20.5.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/823/2010 (pripojeného k sp. zn. 6C/258/2012) súd
zistil, že dňa 9.12.2010 bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanieexekúcie oprávneného proti povinnému Y. Y. pre vymoženie 375,- eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/10 zo dňa 8.7.2010.
Súd uznesením zo dňa 20.5.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti

uzneseniunebolooprávnenýmpodanéodvolanie.Žiadosťbolazamietnutásobvyklýchdôvodov,pretože
išlo o spotrebiteľský úver zabezpečený zmenkou a namietaná bola nezrozumiteľnosť a neurčitosť
rozhodcovského rozsudku. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 24.10.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2012.

Žalobné návrhy označené žalobcom značkou NZP boli v tomto konaní podané pod sp. zn. pôvodne
6C/284/2012, 6C/291/2012, 6C/302/2012, 6C/335/2012 a 6C/343/2012. K všetkým týmto spisom boli
pripojené súvisiace spisy, vedené v oddelení Er.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/522/2010 (pripojeného k sp. zn. 6C/284/2012) súd
zistil, že dňa 3.8.2011 bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie

exekúcie oprávneného proti povinnej V. F. pre vymoženie 543,- eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/09 zo dňa 7.12.2009.
Súd uznesením zo dňa 14.10.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti
uzneseniunebolooprávnenýmpodanéodvolanie.Žiadosťbolazamietnutásobvyklýchdôvodov,pretože
išlo o spotrebiteľský úver zabezpečený zmenkou a namietaná bola nezrozumiteľnosť a neurčitosť

rozhodcovského rozsudku. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 9.3.2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 16.3.2012.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1Er/107/2009 (pripojeného k sp. zn. 6C/291/2012) súd
zistil, že bola doručená tunajšiemu súdu dňa 13.3.2009 žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia

na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej U. F. pre vymoženie 235,66 eur s príslušenstvom
na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/08 zo
dňa 10.11.2008. Súd uznesením zo dňa 2.8.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie, pričom odvolací súd uznesenie zrušil a preto
súd vydal poverenie dňa 4.7.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/520/2009 (pripojeného k sp. zn. 6C/302/2012) súd
zistil, že dňa 24.7.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej N. V. pre vymoženie 525,89 eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR

XXXXX/09 zo dňa 27.5.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená tunajšiemu súdu dňa 26.8.2009, pričom výzvou zo dňa 11.9.2009 už bol súdny exekútor
vyzvaný na predloženie Zmluvy o úvere a iných dokladov, potrebných na posúdenie celej záležitosti.
Keďže exekútor nedisponoval týmito dokladmi, súd na jeho odpoveď požiadal listom zo dňa 27.11.2009
priamo oprávneného na ich predloženie. Oprávnený podal súdu odpoveď, ktorá došla na súd 18.1.2010

s tým, že výzva súdu nemá oporu ani v Exekučnom poriadku, ani v zákone o rozhodcovskom konaní
a doklady nepredložil. Uznesením zo dňa 29.1.2010 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Proti uzneseniu bolo podané odvolanie a Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.
3CoE/164/2010 - 26 zo dňa 23.4.2010 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia nadobudlo právoplatnosť 21.6.2010.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/457/2009 (pripojeného k sp. zn. 6C/335/2012) súd
zistil, že dňa 3.7.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej E. Q. pre vymoženie 815,89 eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR

XXXXX/09 zo dňa 26.5.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená tunajšiemu súdu dňa 6.8.2009, pričom výzvou zo dňa 10.8.2009 už bol súdny exekútor
vyzvaný na predloženie Zmluvy o úvere a iných dokladov, potrebných na posúdenie celej záležitosti.
Keďže exekútor nedisponoval týmito dokladmi, súd na jeho odpoveď požiadal listom zo dňa 27.11.2009
priamo oprávneného na ich predloženie. Oprávnený podal súdu odpoveď, ktorá došla na súd 18.1.2010

s tým, že výzva súdu nemá oporu ani v Exekučnom poriadku, ani v zákone o rozhodcovskom konaní
a doklady nepredložil. Uznesením zo dňa 29.1.2010 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Proti uzneseniu bolo podané odvolanie a Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.4CoE/168/2010 - 24 zo dňa 10.6.2010 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia nadobudlo právoplatnosť 30.7.2010.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/562/2011 (pripojeného k sp. zn. 6C/343/2012) súd
zistil, že dňa 18.8.2011 bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnej K. Š. pre vymoženie 308,- eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/11 zo dňa 24.5.2011.
Súd uznesením zo dňa 9.11.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti

uzneseniunebolooprávnenýmpodanéodvolanie.Žiadosťbolazamietnutásobvyklýchdôvodov,pretože
išlo o spotrebiteľský úver zabezpečený zmenkou a namietaná bola nezrozumiteľnosť a neurčitosť
rozhodcovského rozsudku. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 23.5.2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 1.6.2012.

Žalobné návrhy označené žalobcom značkou NP boli v tomto konaní podané pod sp. zn. pôvodne

6C/276/2012 a 6C/277/2012. Aj k týmto spisom boli pripojené súvisiace spisy, vedené v oddelení Er.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/685/2010 (pripojeného k sp. zn. 6C/276/2012) bolo
zistené, že dňa 3.8.2010 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnej A. T. pre vymoženie 266,88 eur s príslušenstvom na podklade

exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/09 zo dňa 24.5.2010.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu
dňa 13.10.2010. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tunajším súdom vydané dňa 20.10.2010.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/160/2009 (pripojeného k sp. zn. 6C/277/2012) bolo

zistené, že dňa 7.3.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnej U. V. pre vymoženie 388,37 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/08 zo dňa 11.9.2008.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu
dňa 6.4.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tunajším súdom vydané dňa 9.4.2009.

Žalobné návrhy označené žalobcom značkou ZE boli v tomto konaní podané pod sp. zn. pôvodne
6C/143/2012, 6C/168/2012, 6C/177/2012, 6C/305/2012, 6C/309/2012 a 6C/315/2012. K všetkým týmto
spisom boli pripojené súvisiace spisy, vedené v oddelení Er.

Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. 2Er/610/2006 - 21 (pripojeného k sp. zn. 6C/143/2012) zo dňa
19.3.2012, bolo zistené, že žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe
návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému T. H. pre vymoženie 337,25 eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR XXXX/06 zo dňa 25.7.2006. Vykonaním exekúcie bol poverený súdny exekútor Ing. Mgr. Radoslav

Kešeľák. Uznesením zo dňa 19.3.2012 bolo vyhovené žiadosti oprávneného zo dňa 5.10.2010 na
zmenu exekútora namiesto pôvodného exekútora Ing. Mgr. Radoslava Kešeľáka na nového exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého. Medzitým aj následne bol zisťovaný pobyt povinného. V súčasnosti sa vec v
dôsledkuodvolaniazodňa5.4.2012protiuzneseniutunajšiehosúdu2Er/610/2006-21zodňa19.3.2012
nachádza na Krajskom súde v Košiciach.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/298/2006 (pripojeného k sp. zn. 6C/168/2012) bolo
zistené, že dňa 22.5.2006 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Cirbesovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému R. Z. pre vymoženie 9.000,- Sk s príslušenstvom a to
na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. N XXX/2006, NZ XXXX/2006 zo dňa 26.2.2006.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená
tunajšiemu súdu dňa 23.5.2006. Tunajším súdom bolo dňa 6.6.2006 vydané poverenie pre uvedeného
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Dňa 11.4.2011 bola súdu doručená žiadosť oprávneného
o zmenu súdneho exekútora, ktorou žiadal poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa
6.5.2011 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu

so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu. Uznesením zo dňa 7.10.2011
súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň zamietol návrh oprávneného na
zmenu súdneho exekútora. O odvolaní oprávneného rozhodol odvolací súd dňa 24.4.2012 pod sp.zn. 2CoE/211/2011 tak, že uznesenie tunajšieho súdu potvrdil a toto nadobudlo právoplatnosť dňa
29.5.2012.

Zo spisu tunajšieho súdu č.k. 1Er/1802/2002 (pripojeného k sp. zn. 6C/177/2012) súd zistil, že napadla
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Rudla dňa 30.10.2002 na vydanie poverenia o výkon
exekúcie proti povinnej L. Q. pre vymoženie 25.060,- Sk s príslušenstvom. Dňa 8.11.2002 bolo vydané
poverenie. Exekučným titulom bol platobný rozkaz tunajšieho súdu 1Rob/556/02 zo dňa 6.8.2002,
právoplatný dňom 10.9.2002. Oprávnený požiadal dňa 15.10.2009 o zmenu súdneho exekútora a žiadal,

aby namiesto súdneho exekútora JUDr. Ladislava Mikesku bol ustanovený nový exekútor JUDr. Rudolf
Krutý. Súd mu obratom oznámil, že výkonom exekúcie bol poverený JUDr. Vladimír Rudl a nie JUDr.
Ladislav Mikeska, pričom oznámil oprávnený súdu 29.1.2010, že JUDr. Ladislav Mikeska z dôvodu
ukončenia exekútorskej činnosti JUDr. Rudla konal ako náhradník. Súd 15.3.2010 požiadal pôvodného
súdneho exekútora o vyjadrenie, vyčíslenie trov a exekútorský spis, ktorý bol súdu zaslaný 8.4.2010.
Dňa 13.4.2010 bolo vyhovené žiadosti na zmenu súdneho exekútora a toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 23.4.2010.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/182/2003 (pripojeného k sp. zn. 6C/305/2012)
bolo zistené, že bol súdnemu exekútorovi Ing. Bc. Karolovi Mihalovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnej V. Y. pre vymoženie 7.650,- Sk s príslušenstvom a to na

podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača
v Partizánskom pod č. N XXXX/2003, NZ XXXXX/2003 dňa 29.8.2003. Žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa
4.12.2003. Tunajším súdom bolo dňa 16.12.2003 vydané poverenie pre uvedeného súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie. Dňa 22.11.2010 bola súdu doručená žiadosť oprávneného o zmenu súdneho

exekútora, ktorou žiadal poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 29.11.2010 tunajší
súd zaslal uvedenú žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o
vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu. Exekučný spis spolu so žiadanými údajmi bol
zaslaný súdu 17.3.2011. Uznesením zo dňa 25.3.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu
zastavil. Zároveň zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. O odvolaní oprávneného

rozhodol odvolací súd dňa 28.11.2011 pod sp. zn. 7CoE/65/2011 tak, že uznesenie tunajšieho súdu
potvrdil a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/91/2005 (pripojeného k sp. zn. 6C/309/2012) bolo
zistené, že bol súdnemu exekútorovi Ing. Bc. Karolovi Mihalovi doručený návrh na vykonanie exekúcie

oprávneného proti povinnej Y. C. pre vymoženie 9.000,- Sk s príslušenstvom a to na podklade
exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. N XXX/2005, NZ XXXX/2005 zo dňa 16.1.2005, spísanej
na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača v Partizánskom. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 21.4.2005.
Tunajším súdom bolo dňa 28.6.2005 vydané poverenie pre uvedeného súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie. Dňa 22.11.2010 bola súdu doručená žiadosť oprávneného o zmenu súdneho exekútora,
ktorou žiadal poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 16.12.2010 tunajší súd zaslal
uvedenú žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov
exekúcie a zaslanie exekučného spisu. Bývalý súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie dňa 11.2.2011.
Uznesenímzodňa28.3.2011súdvyhlásilexekúciuzaneprípustnúaexekúciuzastavil.Zároveňzamietol

návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. O odvolaní oprávneného rozhodol odvolací súd dňa
30.11.2011 pod sp. zn. 4CoE/152/2011 tak, že uznesenie tunajšieho súdu potvrdil a toto nadobudlo
právoplatnosť dňa 6.12.2012.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/217/2005 (pripojeného k sp. zn. 6C/315/2012) bolo

zistené, že bol súdnemu exekútorovi Ing. Bc. Karolovi Mihalovi doručený návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej H. Q. pre vymoženie 9.000,- Sk s príslušenstvom a to na podklade
exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. N XXXX/2005, NZ XXXXX/2005 zo dňa 7.5.2005, spísanej
na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača v Partizánskom. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 8.8.2005.

Tunajším súdom bolo dňa 19.8.2005 vydané poverenie pre uvedeného súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie. Dňa 22.11.010 bola súdu doručená žiadosť oprávneného o zmenu súdneho exekútora,
ktorou žiadal poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 16.12.2010 tunajší súd zaslal
uvedenú žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trovexekúcie a zaslanie exekučného spisu. Bývalý súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie dňa 11.2.2011.
Uznesenímzodňa28.3.2011súdvyhlásilexekúciuzaneprípustnúaexekúciuzastavil.Zároveňzamietol
návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. O odvolaní oprávneného rozhodol odvolací súd

dňa 30.9.2011 pod sp. zn. 6CoE/114/2011 tak, že uznesenie tunajšieho súdu potvrdil a toto nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.12.2011.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre

celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa

medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;

b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podaním zo dňa 12.12.2013 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného

rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol žalobca tie isté dôvody,
ako v podaní zo dňa 13.6.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 3NcC/38/2012 o tom, že sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí,
hodnotí ho ako nesprávne zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu Sťažnosti
na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a

osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia
uvedeného Krajského súdu v Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia §
109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3NcC/38/2012 je tak

viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním návrhu žalobcu
nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie, v
ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Z uvedených dôvodov
súd návrh žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo

zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V

prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadostialebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc

na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania

súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.

súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu
žalobcom uplatneného nároku nedošlo a teda žalobný návrh bol podaný v rámci plynutia 3-ročnej

premlčacej doby. V konaniach vedených pôvodne pod číslom 6C/120/2012, 6C/152/2012, 6C/157/2012,
6C/195/2012, 6C/234/2012, 6C/252/2012 a 6C/258/2012 žalobca namietal nesprávny úradný postup
spočívajúcivrozhodnutíozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcieavkonaniach
vedených pôvodne pod číslom 6C/284/2012, 6C/291/2012, 6C/302/2012, 6C/335/2012 a 6C/343/2012 v
nerozhodnutí o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote.

V daných veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi resp. jeho právnemu
zástupcovi v exekučných konaniach, keďže až vtedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode, ku ktorej malo
dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora. Z exekučných spisov pripojených kuvedeným konaniam pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo rozhodnuté tunajším súdom ako súdom exekučným v priebehu roku 2010 a 2011, kedy aj boli
rozhodnutia doručované právnemu zástupcovi oprávneného. Žalobné návrhy boli žalobcom na tunajšom

súde podané dňa 27.9.2012 t.j. vo všetkých uvedených veciach v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej
doby. V konaniach, v ktorých žalobca namietal neskoré rozhodnutie o jeho návrhu na zmenu súdneho
exekútora, premlčacia doba začala plynúť od doručenia rozhodnutia exekučného súdu o zmene
súdneho exekútora žalobcovi resp. od doručenia rozhodnutia o zamietnutí tohto návrhu právnemu
zástupcovi žalobcu. Súd rozhodoval a doručoval rozhodnutia o zmene, resp. zamietnutí návrhu na

zmenuexekútoravrokoch2011,2012,jednovroku2010ato6C/143/2012-2Er/610/2006) tedažalobný
návrh bol podaný včas. V konaniach, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci
vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote, premlčacia doba mohla
začať plynúť až momentom doručenia uznesenia tunajšieho súdu právnemu zástupcovi oprávneného. V
konaní pôvodne 6C 277/2012 (2Er/160/2009) boli len krátené trovy právneho zastúpenia v exekučnom
konaní.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že
predpokladomzodpovednostištátuzaškoduvzmyslezákonač.514/2003Z.z.jesúčasnésplnenietroch
podmienokatopreukázanieexistencienezákonnéhorozhodnutiaresp.nesprávnehoúradnéhopostupu,
existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie

príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.
Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho

orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,

ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok

za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a
sú vedené pod sp. zn. 6C/120/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých

žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS).
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP)
3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku (NP)
4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE).

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 6C/120/2012, 6C/152/2012, 6C/157/2012, 6C/195/2012,

6C/234/2012,6C/252/2012a6C/258/2012žalobcanamietal,žeexekučnýsúdzamietolžiadosťsúdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS). Žalobca poukázal na to, že
exekučnýsúdprirozhodovaníožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdu tým, že preskúmaval
skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez

splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúciezamietnuté. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského súdu. Vo
všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako
spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe

skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a
to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012,

či Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti
rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej

príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,

že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku
res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku
a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu
je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených
práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenky

vystavenénazabezpečeniepohľadávokzúverovýchzmlúvuzavretýchsožalobcom,onárokochktorých
už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučné
konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch
boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi,
pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu
ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený vo väčšine týchto
exekučných konaní ani nevyužil svoje právo na podanie riadnych resp. mimoriadnych opravných
prostriedkov. Pokiaľ bolo podané odvolanie, odvolací súd uznesenia exekučného súdu ako súdu prvého
stupňa potvrdil, prípadne bolo odvolacie konanie zastavené z dôvodu späťvzatia odvolania oprávneným
(v tomto konaní právnym predchodcom žalobcu).

Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady
škody a nemajetkovej ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 6C/284/2012, 6C/291/2012,
6C/302/2012, 6C/335/2012 a 6C/343/2012. Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k

uvedeným veciam bolo preukázané, že vo všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, pričom je pravdou, že k zamietnutiu žiadosti
došlo po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
tunajšiemu súdu. V prípade exekučného konania sp. zn. 2Er/520/2009 (6C/302/2012), 2Er/457/2009
(6C/335/2012) súd žiadal predloženie Zmluvy o úvere a iných dokladov, potrebných na posúdenie

zákonnosti exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku. Okrem toho súd má za to, že podľa
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v prípadoch, kedy
exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch zamietnutia žiadosti
súdneho exekútora, ako to bolo vo všetkých vyššie uvádzaných prípadoch. V súvislosti s tým, súd
poukazuje na tú skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského

súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu a to z dôvodu,
že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len podľa
ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv,
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa
Smernice č. 93/13/EHS.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy
v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti

tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie,
aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave
konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom súde

Napriek tomu súd uvádza, že podľa oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011 a
odpovedi na sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom

rozsahu ako neopodstatnené. V konaní teda bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na
prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu
konštatované prieťahy v konaní.

V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca

a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy
SR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne
do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší súd teda nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom
konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie o prieťahoch,
má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny úradný postup
exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa týka konania vedeného pôvodne pod sp. zn. 6C/276/2012 a 6C/277/2012, žalobca v týchto
veciach namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci vo vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP). Z oboznámeného exekučného spisu sp. zn.
2Er/685/2010 mal súd preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 13.10.2010 a že poverenie na vykonanie exekúcie bolo

vydané súdom dňa 20.10.2010. Poverenie teda bolo vydané exekučným súdom v 15-dňovej lehote od
doručenia žiadosti súdneho exekútora súdu. Z exekučného spisu sp. zn. 2Er/160/2009 bolo zistené, že
návrh na vydanie poverenia došiel tunajšiemu súdu 6.4.2009 a poverenie bolo vydané 9.4.2009, t.j. tiež
ihneď v rámci 15-dňovej lehoty.

Vo veciach pôvodne vedených pod č.k. 6C/143/2012, 6C/168/2012, 6C/177/2012, 6C/305/2012,
6C/309/2012 a 6C/315/2012, k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu malo podľa žalobcu
dôjsť tým, že súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase t.j. do 30-tich dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora (ZE). Z oboznámeného
exekučného spisu č.k. 2 Er/610/2006 bolo zistené, že vec prakticky nie je právoplatne skončená

- prebieha odvolacie konanie a exekúcia bola čiastočne čo do vymáhania úrokov z omeškania
nad zákonom stanovenú hranicu zastavená. V konaní 2Er/1802/2002 súd písomne komunikoval
s oprávneným pri rozhodovaní o zmene exekútora, pretože vôbec nemal vedomosť o tom, že
exekučne koná vo veci exekútor - náhradník a až po dôslednom vyšetrení všetkých skutočností a
vrátení exekútorského spisu došlo k pripusteniu zmeny súdneho exekútora ( spis vrátený 8.4.2010 a

zmena povolená 13.4.2010). V konaniach 2Er/298/2006, 2Er/182/2003, 2Er/91/2005, 2Er/217/2005 buď
pôvodný súdny exekútor v uvedenej veci podal podnet na zastavenie exekúcie alebo exekučný súd ex
offo posudzoval prípustnosť exekúcie alebo podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a to ešte
pred rozhodnutím o zmene súdneho exekútora. V prípade úplného zastavenia exekúcie, ako to bolo v
týchto prípadoch, musel byť návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietnutý.

V ďalšom súd poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v
exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov.
Aj v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnostiresp. prieťahov pri rozhodovaní o jeho návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní. Podľa
oboznámených Spr. však všetky sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených
tunajším súdom boli považované za neopodstatnené. Tu je potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu je

výsledkom štúdia spisového materiálu, právnych predpisov, aplikácie právnych noriem na ten ktorý
prípad, na čo je potrebný určitý čas vzhľadom na skutočne veľký počet exekučných konaní s obdobným
skutkovýmzákladomtotorozhodnutiebolovprimeranejlehote.Okremtoho súdpoukazujenajudikatúru
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02 prieťahy sa posudzujú podľa jednotlivých okolností prípadu a
nedodržanie lehoty sa nepovažuje automaticky za zbytočný prieťah, ktorý by mal spôsobilosť porušiť

právo účastníka na včasné prejednanie a rozhodnutie veci.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo

stranyžalobcunebolapreukázanáužprvázvyššieuvedenýchpodmienok. Súdpretoprenepreukázanie
existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v
celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy súd napriek uvedenému konštatuje, že

zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom
preukázaná. Žalobca v tomto smere nepredložil žiadne listinné dôkazy, nenavrhol žiadne dokazovanie
a teda v tomto smere taktiež neuniesol dôkazné bremeno.

Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že do spisu tunajšieho súdu dňa 17.12.2012 bolo pripojené

podanie žalobcu označené ako Doplnenie rovnopisu s upozornením, že nejde o novú žalobu, ale
rovnopis k žalobe z 27.9.2012 (týka sa pôvodne povinného Y. Č. a Zmluvy o úvere č. XXXXXXX), v
tomto konaní a ani v spojených veciach v tomto konaní však súd takúto žalobu nemal k dispozícii.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Otrováchkonaniarozhodolsúdnapojednávaníkonanomdňa16.12.2013podľacitovanéhoustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale

trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie
len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej
lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov
konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom satoto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.