Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/275/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213212086
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2213212086.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Zlatice Javorovej a sudkýň

JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Ivety Jankovičovej v právnej veci žalobkyne: CETELEM SLOVENSKO
a.s., Bratislava, Panenská 7, zast. usadenou euroadvokátkou: JUDr. Helena Strachotová, Martin,
Hviezdoslavova 7, proti žalovanej: I. X., nar. XX. T. XXXX, trvalo bytom L. Q., P. E. XXXX/XX, t. č. na
neznámom mieste, zast. opatrovníčkou: Mgr. L. U., zamestnankyňa Okresného súdu Galanta, o 1.061
eurspríslušenstvom,oodvolanížalobkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduDunajskáStredazo7.marca
2014 č. k. 14C/37/2013-76 takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejzamietajúcejčastivecisamej potvrdzuje.

V časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni
náhradu trov prvostupňového konania v sume 56,92 eur na trovách právneho zastúpenia a v sume 21,76
eur na iných trovách, a to k rukám advokátky žalobkyne, všetko do 3 dní.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I/ žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 712,20 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 712,20 eur od 1. júla 2010 do zaplatenia, do

15 dní od právoplatnosti rozsudku, II. vo zvyšku žalobu zamietol a III. žalovanej uložil povinnosť nahradiť
žalobkyni trovy konania (správne mal uložiť zaplatiť náhradu trov konania - pozn. odvolacieho súdu) vo
výške 56,92 eur na trovách právneho zastúpenia a 21,76 eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom
súdnom poplatku, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobkyne.
Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. § 2, § 3 ods. 1, 2 a 5 a § 4 ods. 1, 2 písm. g/ a
i/, ods. 3 a 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy účastníčok (ďalej len „ZoSÚ“); § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1 a 2, §

517 ods. 1 a 2 a § 549 ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení) a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia O. z.; vecne potom záverom o existencii právneho vzťahu účastníčok
na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej medzi nimi 8. decembra 2008, na
základe ktorej bol žalobkyňou žalovanej poskytnutý úver vo výške 27.990 Sk (929,10 eur), ktorú sumu
sa žalovaná zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach vo výške 36,15 eur. Úver však žalovaná riadne
nesplácala a preto žalobkyňa od zmluvy odstúpila a dňom 30. júna 2010 sa stal úver splatným v celom

rozsahu. Mal najmä za to, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované podľa § 4 ods.
2 písm. g/ a i/ ZoSÚ, t. j. konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (vyjadrenú presným dátumom),
výšku, počet a termíny splátok istiny, výšku, počet a termíny splátok úrokov, a výšku, počet a termíny
splátok iných poplatkov, pričom pre uvedené nedostatky zmluvu treba považovať za bezúročnú a bezpoplatkov, na ostatné poplatky a sankcie žalobkyňa nemá nárok, lebo ich dojednanie vo všeobecných
obchodných podmienkach je absolútne neplatné. V prípade zmluvy účastníčok ide o tzv. typovú zmluvu
napísanú drobným až nečitateľným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok

boli vopred pripravené žalobkyňou bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ
nemal právo do nej zásadným spôsobom zasahovať, prípadne meniť jej podmienky, nejde teda o
podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi
podľa § 3 od. 1, § 39 O. z., absencia písomnej formy podľa § 40 ods. 1 O. z.. Dohodu účastníkov
o zmluvnej pokute nemožno akceptovať ako súčasť všeobecných podmienok, podľa O. z. zmluvná

pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu, preto jej obsiahnutie vo všeobecných podmienkach
nemožno akceptovať z hľadiska jej vážnosti a dôležitosti. Ustanovenia týkajúce sa zmluvnej pokuty sú
tzv. typové, ich obsah určuje výlučne len dodávateľ, ktorý tieto podmienky formuluje a spotrebiteľ ich
obsah meniť nemôže, ak chce zmluvu uzavrieť, má možnosť len všetko podpísať a akceptovať. Takéto
konanie dodávateľa je pritom podľa súdu prvého stupňa v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s
obchodnými zvyklosťami. Keďže žalovanej poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov

a v konaní bolo preukázané, že žalovaná na splátkach z celkovej sumy 929,10 eur uhradila 216,90 eur,
súd prvého stupňa jej uložil zaplatiť žalobkyni ešte 712,20 eur (929,10 - 216,90) s príslušnými úrokmi z
omeškania s tým, že v ostatnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o trovách konania
bolo potom odôvodnené právne § 142 ods. 1 a 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne priznaním čiastočne úspešnej žalobkyni náhrady trov

konania za dva úkony právnej služby pomerne, podľa jeho čistého úspechu v konaní, t. j. 34,26 % zo
166,15 eur, teda 56,92 eur vrátane DPH a 34,26 % zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 63,50
eur, teda 21,76 eur.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a to v jeho zamietajúcej časti veci samej aj

v časti o trovách konania, s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe aj v takejto časti, alternatívne
navrhla zrušenie rozsudku v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dôvodila predovšetkým nesprávnym skutkovým a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ktorý
svoje rozhodnutie založil na reštriktívnom výklade ustanovenia § 4 ods. 1 písm. g/ ZoSÚ, ktorý (výklad)
nemá oporu v právnych predpisoch ani pri použití obecných (všeobecných?) právnych predpisov. I

s poukazom na ustanovenia O. z. upravujúce počítanie lehôt žalobkyňa zdôraznila, že v úverovej
zmluve je uvedený dátum splatnosti prvej splátky ako i počet mesačných splátok, z ktorých údajov
možno jednoducho vypočítať dátum konečnej splatnosti úveru. Mala na základe uvedeného za to, že
dátum konečnej splatnosti úveru bol na zmluve i keď nepriamo uvedený a žalovaná si mohla pomocou
poskytnutých údajov na úverovej zmluve termín splatnosti poslednej mesačnej splátky jednoducho

vypočítať. Ani výklad ust. § 4 ods. 1 písm. i/ ZoSÚ súdom prvého stupňa podľa nej neobstojí, nakoľko v
zmluve je uvedená ročná úroková sadzba, výška poskytnutého úveru, celkové náklady, výška mesačnej
splátky a výška úrokov je zrejmá z rozdielu medzi výškou úveru a celkovou čiastkou k zaplateniu a
tu taktiež jednoduchým výpočtom je možné zistiť celkovú sumu dohodnutých úrokov, s ktorými bola
žalovaná pri podpise zmluvy oboznámená. Výška mesačnej splátky je v zmluve uvedená celkovou

sumou, keďže v prípade jednotlivých mesačných splátok ide o zložitú technickú úpravu zmluvnej
dokumentácie a klientovi je spôsob umorovania dlhu poskytnutý pri podpise zmluvy na samostatnom
papieri vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá bola predložená aj súdu ako splátkový kalendár, ktorý
je predaný (odovzdaný?) klientovi s podpísanou zmluvou. Zmluva podľa jej názoru obsahuje všetky
zákonné náležitosti a žalobkyňa má tak nárok ako na zaplatenie úrokov tak i poplatkov účtovaných v

súlade so zmluvou o úvere.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/O. s. p. vec v medziach odvolania (teda

správnosť rozhodnutia rozsudkom vo veci samej v zamietajúcej časti, ako aj v časti trov konania) a to
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu síce šlo /aj/ o vec samu, na druhej strane
však nie aj o ktorýkoľvek zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednávania takejto veci na
pojednávaní odvolacieho súdu, nakoľko tu nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania,
súdprvéhostupňavecprejednalnapojednávaní,nešlotuokonanievoveciporušeniazásadyrovnakého

zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem)
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti veci samej treba považovať za
správny.Žalobkyňa sa žalobou od žalovanej domáhala zaplatenia 1.061 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 1.003,83 eur od 1.júla 2010 do zaplatenia. Podľa prílohy žaloby - odstúpenia
o úverovej zmluvy zo 7.5.2010 dlžná suma 1.061 eur pozostáva zo sumy 259,08 eur (dlžné mesačné

splátkyúveru,t.j.úverováistinavrátaneúrokovpolehotesplatnostikudňuúčinnostiodstúpenia),744,75
eur (úverová istina splatná ku dňu odstúpenia od zmluvy), 57,17 eur (zmluvná pokuta za omeškanie
so splácaním úveru).

Z predmetnej zmluvy účastníčok z jej časti B) označenej „KLASICKÝ ÚVER“ vyplýva výška úveru 27990

Sk/929,10 eur, celkové náklady 11214 Sk/372,24 eur, počet mesačných splátok 36, výška mesačných
splátok 1089 Sk/36,15 eur, súčet mesačných splátok 39204 Sk/1301,33 eur, ročná úroková sadzba 23,4
%, 1 splátka najskôr: do 15.01.2009, termín splatnosti je 15. deň v mesiaci, RPMN v %: 26,05, priemerná
hodnota RPMN v % pre zodpovedajúci typ spotr. úveru na trhu SR: 34,92, spôsob splácania poštovou
poukážkou (č. účtu bude oznámené poštou).

V písomnom podaní z 3.3.2014 žalobkyňa uviedla, že žalovaná mala na poskytnutý spotrebiteľský
úver uhradiť žalobkyni celkovo sumu 1.301,40 eur, ktorá pozostáva z poskytnutého úveru 929,10 eur a
zmluvne dohodnutých úrokov 372,30 eur, žalovaná však uhradila iba sumu 216,90 eur do odstúpenia od
úverovej zmluvy (7.5.2010), úver sa stal splatným k 30.6.2010 v celom rozsahu, po odstúpení od zmluvy
už žalovaná neuhradila nič. Podľa tohto podania dlžná suma 1.061 eur pozostáva zo sumy 259,08

eur (dlžné mesačné splátky úveru, vrátane zmluvných úrokov, po lehote splatnosti ku dňu účinnosti
odstúpenia od úverovej zmluvy v 09/2009 - 4/2010, ktoré žalovaná neuhradila, z toho úverová istina
165,42 eur a zmluvné úroky 93,66 eur), 744,75 eur (neuhradené úverové istiny splatné ku dňu účinnosti
odstúpenia od úverovej zmluvy od 5/2010 do zaplatenia t. j. poskytnutý úver 929,10 eur - uhradená
úverová istina 18,93 eur - úverová istina z dlžných mesačných splátok úveru 165,42 eur), 57,17 eur

(neuhradené zmluvné pokuty za omeškanie s úhradou splátok za 10/2009-3/2010 spolu s poplatkom za
odoslanú upomienku a poplatkom za vstup pohľadávky do vymáhania). Úrok z omeškania si neuplatnil
zo sumy 57,17 eur, zo zostávajúcej sumy 1.003,83 eur si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške.

Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ a i/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a

doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov (ktorý bol až neskôr, teda po uzavretí zmluvy v prejednávanej veci a to od 11.
júna 2010 nahradený novším zákonom č. 129/2010 Z. z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať i konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa ust. § 4 ods. 3 rovnakého zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 35 ods. 2 O. z. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Posudzujúc práve citované ustanovenie zmluvy za použitia výkladu v zmysle § 35 ods. 2 O. z. a § 4
ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy
účastníčok, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa a to že predmetná zmluva o
spotrebiteľskomúvereneobsahujezákonompredpísanúnáležitosť-konečnúsplatnosťspotrebiteľského

úveru, keď v uvedenom ustanovení sa nenachádza žiaden údaj, ktorý by sa dal považovať za označenie
konečnej splatnosti úveru (je tu určená iba splatnosť prvej splátky a počet splátok). S poukazom na
znenie príslušného zákonného ustanovenia nepostačuje a nie je rozhodujúce, že z obsahu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je možné dátum konečnej splatnosti vypočítať, keďže zákonodarca tu výslovne
vyžaduje, aby zmluva obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, čo v danom prípade

splnené nebolo. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nemusí byť nutne uvedený iba konkrétny dátum
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď konečná splatnosť môže byť v zmluve určená i iným
spôsobom ako uvedením dátumu, avšak takým, ktorým je nesporne a jednoznačne určiteľný dátum
splatnosti poslednej mesačnej splátky. V predmetnej zmluve ale údaj o konečnej splatnosti úveru nie jeuvedený žiadnym spôsobom. Ak by súd prijal argumentáciu odvolateľa, že konečná splatnosť úveru sa
dá vypočítať, tak potom údaj o konečnej splatnosti úveru by nemusel byť obsiahnutý v žiadnej zmluve o
spotrebiteľskom úvere, pretože ak sa v nej uvedú základné náležitosti iba podľa písm. i/ zákona, dátum

konečnej splatnosti úveru je vypočítateľný vždy.

Zjavne nespochybniteľným bol aj ten záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého úverová zmluva
neobsahovala ani určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, hoci to
vyžadoval § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Tunajší odvolací súd sa totiž aj týmto problémom zaoberal už v minulosti, i keď v exekučnej veci (tu
por. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 9. augusta 2011 č. k. 10CoE/313/2010-44, vydané vo veci
Okresného súdu Galanta sp. zn. 26Er/344/2010) a výsledkom jeho analýzy bol záver sformulovaný tak,
že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre
spotrebiteľa a ochrana tohto - z povahy veci slabšieho - účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký

výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. (pred jeho novelizáciou zákonom č.
568/2007 Z. z., čo ale rovnako je použiteľným aj na písmeno i/ ustanovenia počnúc 1. januárom 2008),
ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „suma“ (dnes „výška“), „počet“ a „termíny splátok“
viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku
zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného

účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich
jednotlivé čiastkové položky, čo je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od
úpravy úverov všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý
by pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi, z ktorých
nemusí byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková

cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).

Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 4 ods. 3 zákona
č. 258/2001 Z. z. je nevyhnutné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, v konaní bolo
nesporne preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 929,10 eur, táto dosiaľ uhradila sumu

216,90 eur do odstúpenia žalobkyne od úverovej zmluvy a žiadnu sumu po odstúpení, bolo dôvodným
žalobe vyhovieť v časti o zaplatenie 712,20 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 712,20 eur od
1.7.2010 do zaplatenia a v časti smerujúcej k zaplateniu dlžných úrokov a poplatkov s príslušenstvom
ju zamietnuť.

V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu alebo iné obdobne
znevýhodňujúce ustanovenia zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok,
ale iba spotrebiteľskej zmluvy samotnej, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripojuje svoj podpis (nález
Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013 sp. zn. I. ÚS 3512/11).

Odvolací súd má za to, že žalovaná ako spotrebiteľka nebola pred podpisom zmluvy, ktorá obsahovala
drobným písmom odkaz na všeobecné podmienky žalobkyne pre poskytnutie spotrebiteľského úveru
s danými všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámená (opak zo spisu nevyplýva). V rámci
spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných
obchodných podmienok, ale iba spotrebiteľskej zmluvy samotnej a aj v prejednávanej veci sa podpis

žalovanej nachádza na zmluve, avšak nenachádza sa na všeobecných podmienkach žalobkyne pre
poskytnutie spotrebiteľského úveru. Preto bolo dôvodným aj zamietnutie žaloby v časti smerujúcej k
zaplateniu zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru.

Odvolací súd pri riadení sa týmito úvahami a pre stotožnenie sa aj so skutkovými i právnymi závermi

súdu prvého stupňa, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej,
podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods.2 O. s. p. a pri nedostatku
dôvodov spochybniť určenie výšky priznanej náhrady trov konania žalobkyni by tak bolo namieste

potvrdenie napadnutého rozsudku aj v časti trov konania (podľa § 219 ods. 1 O. s. p.), nebyť v tejto
časti nesprávnej formulácie výroku spočívajúcej v uvedení slovného spojenia „Žalovaná je povinná
nahradiť....“ namiesto správneho „Žalovaná je povinná zaplatiť....“ a určenia lehoty na plnenie 15 dní
bez akéhokoľvek odôvodnenia. Bolo tak treba zosúladiť príslušný čiastkový výrok rozsudku s platnouúpravou procesného práva a pre nezistenie dôvodov na určenie dlhšej lehoty na plnenie určiť zákonnú
3 - dňovú lehotu na plnenie, naviac u fyzických osôb advokátov súdna prax zákonnú povinnosť zaplatiť
náhradu „advokátovi“ (§ 149 ods. 1 O. s. p.) prakticky bezvýnimočne interpretuje tak, že oprávneným

tu nie je priamo advokát, ale náhrada sa má zaplatiť účastníkovi s právom na náhradu trov konania
„k rukám advokáta“, čo boli dôvody, pre ktoré odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov
konania ako inak vecne správny podľa § 220 O. s. p. zmenil spôsobom uvedeným v druhej vete výroku
tohto svojho rozsudku.

V takto skončenom odvolacom konaní to bola žalovaná, ktorá v ňom zaznamenala úspech (pretože
žalobkyňa s odvolaním neuspela) a vzniklo jej právo na náhradu trov konania (odvolacieho) podľa § 224
ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.. Odvolací súd jej však žiadnu náhradu nepriznal, nakoľko nepodala návrh
na priznanie jej náhrady (hoci tu ide o nutnú procesnú podmienku podľa § 151 ods. 1 O. s. p.) a to za
situácie, keď ani zo spisu vznik žiadnych trov odvolacieho konania na tejto strane sporu nevyplýval.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.