Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 24, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5Cpr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113207689
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3113207689.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: I.. Z. W.,

nar. XX.X.XXXX, bytom H., Y. XXX/X, zastúpeného Biksadský&Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Michalská 9, IČO: 36 858 552, proti odporcovi: Technické služby mesta Prievidza, s.r.o., so sídlom
v Prievidzi, Košovská 1, IČO: 31 579 183, zastúpeného JUDr. Romanom Henčelom, advokátom v
Prievidzi, G. Švéniho 8, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho

zastúpenia v sume 1.968,78 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Romana Henčela do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi domáhal určenia, že výpoveď z pracovného pomeru
zo dňa 17.10.2012, ktorá mu bola doručená dňa 30.10.2012, je neplatná. Súčasne sa domáhal aj
zaplatenia náhrady mzdy vo výške 742,40 eur mesačne od 1.2.2013 do dňa, keď mu odporca umožní
pokračovať v práci, spolu s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti mzdy do
zaplatenia podľa ustanovení občianskeho práva. Návrh zdôvodnil tým, že odporca mu doručil výpoveď
dňa 30.10.2012 poštou, pričom on bol od 29.10.2012 uznaný za práceneschopného, čo odporcovi

oznámil listom zo dňa 30.10.2012. Výpoveď mu teda bola doručená v ochrannej dobe, počas ktorej
platí zákaz výpovede, preto je táto výpoveď neplatná. Odporca uvádzal, že mu výpoveď mal doručovať
ešte dňa 26.10.2012 v prítomnosti dvoch osôb na pracovisku s tým, že on mal odmietnuť prevziať túto
výpoveď. Toto tvrdenie nie je pravdivé. V uvedený deň za ním prišiel H.. I. M., ktorý mu iba ústne ponúkol
uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru s jednomesačným odstupným, žiadnu výpoveď mu
nedoručoval. Údajný svedok V.. H. sedel v aute a obsah rozhovoru nemohol počuť. Tvrdil tiež, že H.. M.
nemal poverenie na doručovanie takýchto písomností v mene zamestnávateľa. Okrem toho navrhovateľ

uviedol, že odporca mu neponúkol inú prácu, hoci podľa jeho názoru odporca v tom čase mal voľné
pracovné miesto. Odporca mu ponúkol iné pracovné miesto až 24.1.2013, pričom tak mohol urobiť
už v čase pred doručením výpovede. Podľa navrhovateľa v čase doručovania výpovede nemohol byť
splnený dôvod pre výpoveď - nadbytočnosť, pretože až do 7.5.2013 bol uvedený v obchodnom registri
ako zodpovedný zástupca odporcu pre výkon jeho niektorých činností.

Odporcasnávrhomnesúhlasil.Uviedol,ževýpoveďzpracovnéhopomerunavrhovateľoviboladoručená

dňa 26.10.2012 osobne na pracovisku, ale navrhovateľ prevzatie výpovede bezdôvodne odmietol
podpísať. Až následne bol uznaný za práceneschopného, čo však nemá vplyv na platnosť výpovede.
Trval na tom, že v dôsledku prijatých organizačných opatrení sa navrhovateľ stal nadbytočným, pričom
odporca nemal možnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať. Poukázal na to, že výpoveď podpísal konateľspoločnosti a jej doručenie bolo vykonané nadriadeným zamestnancom navrhovateľa na základe
povereniavyplývajúcehozpopisujehopracovnejčinnosti.Keďževýpoveďbolanavrhovateľovidoručená
dňa 26.10.2012, je platná a navrhovateľovi nevyplývajú žiadne ďalšie nároky súvisiace s neplatným

skončením pracovného pomeru. Návrh navrhovateľa žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov H.. I. M., V.. M. H., N. C., V. C., oboznámením
obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 31.1.2000, platového dekrétu navrhovateľa z 1.1.2001, dodatkov
k pracovnej zmluve zo dňa 2.1.2001, 29.12.2006, 2.1.2009, 30.4.2009, 10.12.2010, 29.4.2011,

30.12.2011, výpovede z pracovného pomeru zo dňa 17.10.2012, vyjadrení navrhovateľa k výpovedi zo
dňa 30.10.2012, 21.11.2012, 11.12.2012, vyjadrenia odporcu zo dňa 5.11.2012, 26.11.2012, ponuky inej
vhodnej práce zo dňa 24.1.2013, dokladu o dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľa, výplatných
lístkov navrhovateľa za máj až júl 2012, rozhodnutia o priznaní nemocenského navrhovateľovi zo dňa
10.9.2012, výpisu z obchodného registra odporcu, zápisu z odovzdania výpovede, rozhodnutia odporcu
o zmene organizačnej štruktúry zo dňa 28.9.2012, rozhodnutia odporcu o zmene organizačnej štruktúry

zo dňa 14.1.2013, zápisu z prerokovania výpovede danej zamestnávateľom navrhovateľovi, výpočtu
priemerného mesačného zárobku navrhovateľa, správy sociálnej poisťovne o dĺžke práceneschopnosti
navrhovateľa, sprievodného listu k výpovedi z pracovného pomeru zo dňa 26.10.2012, osvedčenia
pre H.. I.Ú. M., záznamu zo školenia elektrotechnikov dňa 12.2.2013, žiadosti odporcu o preverenie
odbornej spôsobilosti na vydanie oprávnenia na činnosť na elektrických zariadeniach, dotazníku k

žiadosti o overovanie odbornej spôsobilosti, oprávnenia odporcu vydaného Technickou inšpekciou,
a.s. dňa 9.4.2013, oznámenia o zmene údajov zapisovaných v živnostenskom registri, úradného
záznamu Obvodného úradu v Prievidzi odboru živnostenského podnikania zo dňa 9.5.2013, dokladu o
požiadavke odbornej kvalifikácie na pozíciu vedúceho strediska údržby verejnej zelene, náplne práce
H.. I. M., zoznamu dohôd mimo pracovného pomeru uzatvorených odporcom v období mesiacov

september až november 2012, obsahovej a cenovej ponuky výberu zamestnanca pre odporcu, dohody
o pracovnej činnosti uzatvorenej s V. Y., Internej smernice č. 63 Mesta Prievidza, pracovného poriadku
zamestnancov odporcu, čestného vyhlásenia V.. N. C., fotografie areálu garáží spoločnosti TEZAS,
vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 27.9.2013, vyjadrenia odporcu zo dňa 29.4.2013 a 28.8.2014, ako aj
oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ nastúpil do pracovného pomeru u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.1.2000
na pozíciu - vedúci prevádzky verejného osvetlenia od 1.2.2000. Na základe dodatku č. 7 k pracovnej
zmluve došlo k zmene pracovného zaradenia navrhovateľa na pozíciu - majster údržby verejného
osvetlenia. Rozhodnutím odporcu zo dňa 28.9.2012 o zmene organizačnej štruktúry odporca z dôvodu

zvýšenia efektívnosti spoločnosti rozhodol o zrušení pracovného miesta majster údržby verejného
osvetlenia od 1.11.2012. Z uvedeného rozhodnutia odporcu vyplýva, že situáciu bude potrebné riešiť
výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že zamestnanec sa stal
nadbytočným vzhľadom na zmenu organizačnej štruktúry spoločnosti a zamestnávateľ nemá možnosť
daného zamestnanca zamestnať inou prácou, pretože náhradnú prácu pre neho nemá. Výpoveď bola

dňa 28.9.2012 prerokovaná so zamestnaneckým dôverníkom H.. I. M. s tým, že výpovedná doba u
navrhovateľa je 3 mesiace a pri skončení pracovného pomeru mu patrí odstupné v sume 3-násobku
priemerného mesačného zárobku. Zamestnanecký dôverník so skončením pracovného pomeru s
navrhovateľom vyslovil súhlas.

Z výpovede z pracovného pomeru zo dňa 17.10.2012, ktorú dal odporca navrhovateľovi, vyplýva, že
výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce odporca navrhovateľovi dáva z dôvodu rozhodnutia
vedenia spoločnosti o racionalizačných opatreniach s cieľom zvýšiť efektívnosť práce a skvalitniť
ekonomický chod spoločnosti s tým, že od 1.11.2012 sa ruší pracovné miesto majster údržby verejného
osvetlenia. Vo výpovedi sa tiež uvádza, že odporca nemá možnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať

v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a nemá žiadnu inú vhodnú prácu, ktorá by
zodpovedala jeho kvalifikácii a schopnostiam, a preto sa stal nadbytočným. Výpoveď je podpísaná
konateľom spoločnosti H.. I. C.. V závere výpovede je uvedené, že navrhovateľ výpoveď odmietol
prevziať dňa 26.10.2012 a podpisy dvoch svedkov.

Zo zápisu o odovzdaní výpovede navrhovateľovi zo dňa 26.10.2012, ktorý podpísali H.. I. M. a V.. M. H.,
vyplýva, že na základe poverenia konateľa spoločnosti dňa 26.10.2012 o 15.15 hod. osobne kontaktovali
navrhovateľa v areáli dielní VO na K. O. č. X v Prievidzi, pričom navrhovateľ po oboznámení o doručení
výpovede tento dokument odmietol prevziať a podpísať. Na to obaja - V.. H. a H.. M. do kolónky „odmietolprevziať“ vpísali „dňa 26.10.2012“ a pripojili k tomu svoje podpisy. Takto podpísanú výpoveď doručili
konateľovi spoločnosti ešte dňa 26.10.2012 a táto mu bola v ten istý deň odoslaná poštou na domácu
adresu. Zo sprievodného listu odporcu zo dňa 26.10.2012 adresovaného navrhovateľovi vyplýva, že

odporca zasiela znenie výpovede z pracovného pomeru navrhovateľovi z dôvodu, že výpoveď, ktorá
mu bola doručovaná na pracovisku 26.10.2012 o 15.15 hod., odmietol navrhovateľ prevziať a podpísať.
Súčasne sa v liste uvádza, že výpoveď bola navrhovateľovi riadne doručená 26.10.2012 v zmysle § 38
ods. 4 Zákonníka práce a výpovedná lehota mu začne plynúť od 1.11.2012.

Navrhovateľ v konaní uviedol, že dňa 26.10.2012 mu zo strany zamestnávateľa nebola výpoveď
doručovaná. Tvrdil, že v uvedený deň ho na pracovisku na K. O. v C. navštívil p. M. - vedúci verejného
osvetlenia, ktorý mu povedal, že konateľ odporcu mu odkazuje, aby si dal sám skončenie pracovného
pomeru s jednomesačným odstupným s tým, že v priebehu mesiaca bude usporiadaný konkurz a on
bude opäť vybratý. S týmto on nesúhlasil. Následne po uvedenom rozhovore mu prišlo zle, preto p. M.
telefonicky oznámil, že ide k lekárovi, s čím on ako jeho nadriadený súhlasil. Následne bol od 29.10.2012

uznaný za dočasne práceneschopného. Až dňa 30.10.2012, t.j. v čase jeho práceneschopnosti, mu bola
doručená poštou výpoveď z pracovného pomeru od odporcu. Navrhovateľ v konaní uviedol, že p. M.
mu pri rozhovore nič nedal a pri ich rozhovore nikto nebol prítomný. Vie, že niekto sedel v aute, ktorým
p. M. prišiel, zrejme sa jednalo o V.. H.. Uviedol tiež, že zo strany odporcu mu nebolo ponúknuté iné
pracovné miesto, až v januári 2013. V tom čase bol stále práceneschopný, o čom odporca vedel, preto

on na túto výzvu nereagoval.

Svedok H.. I. M., zamestnanec odporcu, v konaní uviedol, že ako vedúci prevádzky verejného osvetlenia
bol priamym nadriadeným navrhovateľa. Na základe rozhodnutia konateľa spoločnosti dňa 26.10.2012
doručil navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru, a to na K. O. v Prievidzi, kde má spoločnosť

dielne, v tom čase bol areál v správe spoločnosti TEZAS. Uviedol, že výpoveď navrhovateľovi doručoval
za prítomnosti V.. H., ktorý tiež vystúpil z auta a počas jeho rozhovoru s navrhovateľom stál cca 2 metre
od neho pri aute. Navrhovateľ odmietol výpoveď, ktorú mu on podával, prevziať, otočil sa a odišiel do
dielne. On spolu s V.. H. potom nasadli do auta, na prístrojovej doske napísali do jedného vyhotovenia
výpovede kolónku, že navrhovateľ výpoveď omietol prevziať a vrátili sa späť do sídla spoločnosti, kde

konateľa informoval o tom, že navrhovateľ odmietol výpoveď prevziať, oba výtlačky výpovede v sídle
spoločnosti odovzdal a s V.. H. spísali záznam o odovzdaní výpovede navrhovateľovi. Vo výpovedi
svedok uviedol, že po zrušení pracovného miesta navrhovateľa vykonával činnosť navrhovateľa on.

Z výpovede svedka V.. M. H., zamestnanca odporcu, vyplýva, že bol prítomný pri tom, keď H.. M.

doručoval navrhovateľovi výpoveď na K. ulici v Prievidzi v bývalom areáli spoločnosti TEZAS. Svedok
uviedol, že spolu s p. M. vystúpil z auta, ktoré zastavili pred budovou šatní. Podľa jeho výpovede zo
strany p. M. bolo navrhovateľovi oznámené, že konateľ spoločnosti sa rozhodol zrušiť jeho pracovné
miesto a zároveň mu bolo odovzdávané aj písomné vyhotovenie výpovede, ale navrhovateľ výpoveď
neprevzal a odišiel do šatne. Počas rozhovoru p. M. s navrhovateľom on stál asi 1 až 2 kroky od p. M. a

tento rozhovor zreteľne počul. On s p. M. následne nastúpili do auta, podpísali, že navrhovateľ výpoveď
odmietol prevziať a vrátili sa do firmy, kde konateľovi priebeh doručovania tlmočili, vyhotovili o tom aj
zápis a má vedomosť o tom, že výpoveď sa navrhovateľovi posielala aj poštou.

Svedok V. C., zamestnanec odporcu, v konaní uviedol, že navrhovateľ bol jeho nadriadeným. Z jeho

výpovede bolo zistené, že v deň, keď mal navrhovateľ dostať výpoveď, mal nejaký telefonát, po ktorom
vyšiel von a keď sa vrátil, povedal pred všetkými, že dostal výpoveď.

Svedok N. C. uviedol, že do roku 2013 pôsobil ako vrátnik - spojovateľ v spoločnosti TEZAS, s.r.o., na
K. O. č. X v Prievidzi a v tom čase mal odporca u nich prenajaté dielne, šatne, nejaké sklady a garáže. Z

jeho výpovede vyplynulo, že do areálu jeho zamestnávateľa pred koncom pracovného času prišli autom
dve osoby, jedným bol p. M.. Auto zastavili pred rampou, p. M. vystúpil a šiel k navrhovateľovi, ktorý
vtedy stál na chodníku pred šatňami. Keďže auto pri rampe prekážalo, požiadal pána, ktorý v ňom sedel,
aby ho potiahol smerom k šatniam, čo on uposlúchol a auto zatiahol k šatniam tam, kde stáli navrhovateľ
a p. M.. On potom šiel späť do budovy vrátnice a nevie sa vyjadriť, čo sa ďalej odohrávalo, pretože na

miesto, kde stál navrhovateľ, odtiaľ nedovidel. Svedok uviedol, že potom - asi po 7 až 15 minútach p. M.
spolu s druhým pánom odišli preč a o chvíľu na to odchádzal aj navrhovateľ, čo nebolo u neho v takom
čase bežné. Na jeho otázku mu povedal, že mu nie je dobre a ide k doktorovi. Asi o týždeň sa dozvedel
od iného zamestnanca odporcu - p. Y., že navrhovateľ dostal výpoveď.Listom zo dňa 30.10.2012 navrhovateľ oznámil odporcovi, že výpoveď, ktorá mu bola doručená dňa
30.10.2012, neakceptuje, pretože bol od 29.10.2012 uznaný za dočasne práceneschopného. Následne

odporca listom zo dňa 5.11.2012 oznámil navrhovateľovi, že účinky doručenia výpovede nastali dňa
26.10.2012 momentom, keď výpoveď odmietol prevziať, teda výpoveď mu nebola doručená v ochrannej
dobe.Listomzodňa21.11.2012navrhovateľodporcovioznámil,žedňa26.10.2012nedošlozjehostrany
k odmietnutiu výpovede, pretože nedošlo ani k pokusu o jej doručenie. V uvedený deň sa H.. M. iba
informoval, ako by reagoval na ponuku ukončenia pracovného pomeru s jednomesačným odstupným.

Zároveň odporcovi oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Odporca listom zo dňa 26.11.2012
navrhovateľovi odpovedal, že na ukončení pracovného pomeru s ním trvá, nakoľko nedošlo k jeho
neplatnému skončeniu, pretože výpoveď mu bola doručená dňa 26.10.2012, túto však odmietol prevziať.

Z rozhodnutia navrhovateľa o zmene jeho organizačnej štruktúry zo dňa 14.1.2013 vyplýva, že z dôvodu
realizácie projektu energetickej optimalizácie a čiastočnej rekonštrukcie systému verejného osvetlenia

dňom 1.3.2013 vytvára 1 pracovné miesto - údržbár verejného osvetlenia.

Z listu odporcu zo dňa 24.1.2013, adresovaného navrhovateľovi, vyplýva, že navrhovateľovi ponúka
prácu údržbára verejného osvetlenia vzhľadom k tomu, že spoločnosť zvažuje možnosť rozšírenia
robotníckych pozícií. Na ponuku navrhovateľ nereagoval.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza bolo zistené, že navrhovateľ bol práceneschopný
v čase od 29.10.2012 do 25.8.2013.

Z čl. III bod 3 písm. b) pracovného poriadku odporcu vyplýva, že vedúci prevádzok sú oprávnení

vykonávať právne úkony v mene zamestnávateľa len v medziach pracovného poriadku, resp. pracovnej
náplne. Z náplne práce H.. I. M. vyplýva, že okrem iného vykonáva úkony za zamestnávateľa voči
podriadeným zamestnancom a vykonáva ostatné práce z poverenia a príkazov nadriadených vedúcich
pracovníkov pri zabezpečovaní ostatných úloh v súlade so zákonnými predpismi a smernicami.

Z výpovede štatutárneho zástupcu odporcu vyplynulo, že riešiť ukončenie pracovného pomeru s
podriadenými bol ako vedúci strediska poverený p. M..

Zo zoznamu predloženého odporcom (č.l. 120 spisu) vyplýva, že v období mesiacov september
až november 2012 odporca uzatvoril viaceré dohody mimo pracovného pomeru v trvaní od dvoch

týždňov do troch mesiacov. V jednom prípade sa jednalo o dohodu o pracovnej činnosti uzatvorenú
na obdobie necelého roku v súvislosti s činnosťou spojenou s verejným obstarávaním. Okrem
toho odporca obsadzoval v rámci pracovného pomeru miesto vedúceho strediska údržby verejnej
zelene. Z objednávky personálnej agentúry H.R.OMADA spol. s r.o. (č.l. 134 spisu) vyplýva, že sa
jednalo o pracovné miesto, u ktorého sa vyžadovalo stredoškolské vzdelanie s maturitou, optimálne

vysokoškolské vzdelanie v odbore záhradníctvo alebo krajinné inžinierstvo (v prípade stredoškolského
vzdelania bola potrebná dlhšia prax v odbore), 3-ročná prax v odbore, praktická skúsenosť a prehľad
v metódach plánovania údržby zelene.

Z osvedčenia Akadémie Consulting, s.r.o., Prievidza č. 25/2013 zo dňa 12.2.2013 vyplýva, že H.. I.

M. absolvoval záverečnú skúšku ako elektrotechnik na riadenie činnosti a riadenie prevádzky podľa
§ 23 vyhl. 508/2009 Z.z. pri činnosti vykonávanej na technickom zariadení elektrickom do 1000 V
v objektoch tr. A, vr. bleskozvodov dňa 12.2.2013. Z listu odporcu zo dňa 20.2.2013, adresovaného
Technickej inšpekcii a.s. v Nitre, vyplýva, že odporca požiadal o preverenie odbornej spôsobilosti na
vydanie oprávnenia na činnosť na elektrických zariadeniach v rozsahu E2 do 1000 V v objektoch tr. A,

vr. bleskozvodov. Osvedčenie pre odporcu Technická inšpekcia, a.s., vydala dňa 9.4.2013. Na základe
oznámenia odporcu Obvodný úrad Prievidza, odbor živnostenského podnikania, dňom 7.5.2013 zrušil
údaj o zodpovednom zástupcovi v osobe navrhovateľa v súvislosti s opravou a údržbou elektrozariadení
verejného osvetlenia a cestnej signalizácie.

Z výpisu z obchodného registra odporcu vyplýva, že s účinnosťou od 29.1.2014 došlo k zmene
obchodného mena odporcu z UNIPA, spol. s r.o., na Technické služby mesta Prievidza s.r.o., skrátene
TSMPD s.r.o..Z výpočtu priemerného mesačného zárobku navrhovateľa, predloženého odporcom, vyplýva, že
priemerný zárobok navrhovateľa bol vo výške 721,35 eur. S takto vyčíslenou výškou priemerného
zárobku navrhovateľ v konaní súhlasil.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod
výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,

inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o
výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v

mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa
nemožno vyhovieť. Navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia, že výpoveď, ktorá mu bola daná zo
strany odporcu listom zo dňa 17.10.2012 a doručená dňa 30.10.2012, je neplatná. Súčasne si uplatnil aj
nárok na zaplatenie náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku 742,40 eur mesačne od
1.2.2013 až do doby, kedy mu bude umožnené pokračovať v práci s prísl.. V konaní bolo nepochybne

preukázané, že navrhovateľovi vznikol pracovný pomer u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 31.1.2000, a to od 1.2.2000. Listom zo dňa 17.10.2012 dal odporca navrhovateľovi výpoveď z
pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t.j. z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku
schválenej organizačnej zmeny zo dňa 28.9.2012, ktorou došlo k zrušeniu pracovného miesta „majster
údržby verejného osvetlenia“.

Neplatnosť výpovede podľa navrhovateľa spočívala v tom, že odporca mu výpoveď doručil počas
ochrannej doby, t.j. v čase, keď bol uznaný za dočasne práceneschopného. Bolo preukázané, že
navrhovateľ bol práceneschopný od 29.10.2012 do 25.8.2013. Podľa navrhovateľa mu odporca doručil
výpoveď poštou dňa 30.10.2012. Odporca v konaní tvrdil, že výpoveď bola doručená navrhovateľovi

ešte dňa 26.10.2012 na pracovisku, a to v zmysle ust. § 38 ods. 4 posledná veta Zákonníka práce,
kedynavrhovateľvýpoveďodmietolprevziať.Navrhovateľdoručenievýpovededňa26.10.2012popieral;
tvrdil, že jeho nadriadený H.. M. mu výpoveď nedoručoval, bavili sa len o možnosti, že by sám požiadal
o skončenie pracovného pomeru s jednomesačným odstupným. Podľa neho pri tomto rozhovore nikto
nebol, odporcom tvrdený svedok H. sedel v zaparkovanom aute pri rampe v priestoroch spoločnosti

TEZAS. Z výpovede svedkov H.. M. a V.. H. však bolo zistené, že dňa 26.10.2012 svedok M.
doručoval výpoveď z pracovného pomeru navrhovateľovi za prítomnosti svedka V.. H.. Obaja svedkovia
zhodne opísali priebeh doručovania výpovede navrhovateľovi, v ich výpovediach neboli významnejšie
rozdiely. Obaja uviedli, že navrhovateľ si výpoveď prevziať odmietol. Navrhovateľ výpoveď svedkov
spochybňoval, tvrdil, že V.. H. nebol prítomný pri jeho rozhovore s H.. M., mal sedieť v aute, ktoré zostalo

pred dverami vrátnice. Túto skutočnosť však vyvrátil svedok C., z ktorého výpovede vyplynulo, že V..
H. najskôr zastavil pri rampe v blízkosti vrátnice, ale následne na jeho požiadanie s autom zašiel až k
miestu, kde stál navrhovateľ. Tento svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či V.. H. zostal v aute, pretože z
vrátnice už nedovidel na miesto, kde sa nachádzal navrhovateľ. Uviedol však, že následne (s odstupom
asi týždňa) sa dozvedel, že navrhovateľ dostal výpoveď. Taktiež z výpovede svedka C. vyplynulo, že

navrhovateľ po tom, čo na základe telefonátu vyšiel von zo šatní a následne sa vrátil, povedal, že dostal
výpoveď. Jeho výpoveď navrhovateľ spochybňoval z dôvodu zaujatosti svedka v súvislosti s konfliktom,
ktorývminulostimali.Bolozistené,žesajednalookonflikt,ktorýsamalodohraťvroku2009,teda5rokov
pred výpoveďou svedka. Súd zistil, že v dôsledku tohto konfliktu boli prechodne vzťahy navrhovateľaa svedka narušené, následne sa zrejme vrátili na pôvodnú úroveň. Na základe uvedeného preto súd
nevidel dôvod, pre ktorý by výpoveď svedka C.Š. nemal považovať za dôveryhodnú.

Okrem svedeckých výpovedí doručovanie výpovede navrhovateľovi dňa 26.10.2012 preukazuje aj zápis
z odovzdania výpovede spísaný H.. M. a V.. H. v ten istý deň a tiež sprievodný list odporcu zo dňa
26.10.2012 k výpovedi z pracovného pomeru, ktorú zaslal odporca navrhovateľovi poštou na vedomie.
Z uvedeného sprievodného listu vyplýva, že vzhľadom k tomu, že navrhovateľ dňa 26.10.2012 odmietol
prevziať výpoveď, ktorá mu bola doručovaná na pracovisku, jej znenie mu odporca v prílohe tohto listu

zasielastým,žeúčinkydoručenianastalidňa26.10.2012avýpovednádobazačínaplynúťod1.11.2012.
Doručenie tohto sprievodného listu vo svojej výpovedi potvrdil aj samotný navrhovateľ, keď uviedol, že
dňa 30.10.2012 obdržal od odporcu list o tom, že dostáva výpoveď a výpoveď z 26.10.2012 považujú
za platnú. Neskôr navrhovateľ v konaní uviedol, že sa vo výpovedi pomýlil, tieto skutočnosti mali byť
zo strany odporcu uvedené až v liste zo dňa 5.11.2012. V súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi
na okolnosti doručovania výpovede navrhovateľovi však súd toto tvrdenie navrhovateľa považoval za

účelové.

Navrhovateľ videl dôvod neplatnosti výpovede aj v tom, že pokiaľ mu mala byť výpoveď doručená na
pracovisku,tútomunedoručovalaosobaoprávnenánatakýtoúkonpodľa§9ods.1a2Zákonníkapráce.
V konaní bolo nepochybné, že výpoveď zo dňa 17.10.2012 bola podpísaná štatutárnym zástupcom

odporcu H.. I. C., z čoho vyplýva, že právny úkon bol vykonaný osobou oprávnenou podľa § 9 ods. 1
Zákonníka práce. Pokiaľ ide o doručovanie výpovede, podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti
týkajúce sa skončenia pracovného pomeru musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk a
zamestnávateľ ich doručuje zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý,
prípadne poštovým podnikom. Podľa ods. 4 uvedeného zákonného ustanovenia účinky doručenia

nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. V danej veci bolo
preukázané, že výpoveď bola navrhovateľovi doručovaná na pracovisku prostredníctvom H. ktorý bol
vedúcim prevádzky a priamym nadriadeným navrhovateľa a toto oprávnenie mu vyplývalo z čl. III bod 3
písm. b) pracovného poriadku v spojení s jeho pracovnou náplňou („vykonáva úkony za zamestnávateľa
voči podriadeným zamestnancom“). Súd preto doručovanie výpovede navrhovateľovi nepovažoval za

rozporné so zákonom.

Navrhovateľ v konaní namietal aj to, že v čase výpovede mu odporca mohol ponúknuť iné pracovné
miesto, resp. mu mohol miesto údržbára verejného osvetlenia, ktoré mu bolo ponúknuté až listom z
24.1.2013, ponúknuť už v čase výpovede. V konaní bolo zistené, že dôvodom výpovede z pracovného

pomeru navrhovateľa bola organizačná zmena zo dňa 28.9.2012, v dôsledku ktorej sa od 1.11.2012
ruší pracovné miesto majster údržby verejného osvetlenia. V konaní bolo preukázané, že v čase
výpovede neboli do pracovného pomeru u odporcu prijímané iné osoby, okrem obsadzovania pozície
vedúceho prevádzky údržby verejnej zelene. Na toto pracovné miesto však boli vyžadované kvalifikačné
predpoklady a prax, ktoré navrhovateľ nespĺňal. Okrem toho odporca uzatváral len dohody mimo

pracovného pomeru na krátke časové obdobie, nešlo teda o pracovné miesta na základe pracovného
pomeru. Pokiaľ ide o pracovné miesto údržbára verejného osvetlenia, z predložených dokladov bolo
zistené, že toto pracovné miesto bolo vytvorené až na základe rozhodnutia odporcu zo dňa 14.1.2013
o zmene organizačnej štruktúry od 1.3.2013 a teda v čase doručovania výpovede navrhovateľovi mu
nemohlo byť ponúknuté. Súd preto ustálil, že v čase výpovede odporca nemal iné vhodné pracovné

miesto, ktoré by mohol navrhovateľovi ponúknuť. Odporca po rozhodnutí o vytvorení pracovného miesta
ponúkol toto pracovné miesto navrhovateľovi, ten však na ponuku žiadnym spôsobom nereagoval,
neprejavil záujem o toto pracovné miesto. To, že v čase ponuky pracovného miesta bol navrhovateľ stále
práceneschopný, neznamená, že nemohol odporcovi oznámiť, že o dané miesto má záujem.

Navrhovateľ v konaní tiež namietal, že v čase výpovede nemohol byť nadbytočným, pretože až do
7.5.2013bolvživnostenskomregistri uodporcuuvedenýakozodpovednýzástupcapreopravuaúdržbu
elektrozariadení verejného osvetlenia a cestnej signalizácie, teda navrhovateľ až do tejto doby nemal inú
zodpovednú osobu. V tejto súvislosti súd uvádza, že odporca v konaní preukázal, že osvedčenie pre H..
M. mu bolo príslušnými orgánmi vydané 12.2.2013. Okrem toho pokiaľ odporca určité časové obdobie

nemal príslušného zodpovedného zástupcu, táto skutočnosť nemá vplyv na platnosť alebo neplatnosť
výpovede navrhovateľa, pretože táto skutočnosť nemení nič na tom, že v dôsledku organizačnej zmeny
došlo k zrušeniu pracovného miesta navrhovateľa.Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že výpoveď zo dňa 17.10.2012, daná
navrhovateľovi zo strany odporcu, bola navrhovateľovi doručená dňa 26.10.2012, teda pred začatím
plynutia ochrannej doby a neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. Súd preto

rozhodol tak, že návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca
mal v konaní úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Odporcovi vznikli
trovy pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 1.968,78 eur. Pri určení základu tarifnej odmeny

súd vychádzal z ust. § 13 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v spojení s
ust. § 10 ods. 1 a 3 citovanej vyhlášky. V konaní bolo predmetom sporu jednak určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru a jednak nárok na zaplatenie náhrady mzdy. Súd v zmysle § 13 ods. 4
určil výšku tarifnej odmeny z nároku na zaplatenie náhrady mzdy, keďže hodnota tohto nároku je vyššia,
než hodnota z nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľ si nárok na
náhradu mzdy uplatnil vo výške 742,40 eur mesačne; v konaní však uviedol, že akceptuje výpočet výšky

priemerného zárobku zo strany odporcu v sume 721,35 eur mesačne. Odporca si potom vyčíslil nárok na
odmenu z tejto sumy, a preto mu súd priznal odmenu, pri výpočte ktorej vychádzal zo sumy 721,35 eur.
Nároknazaplatenienáhradymzdysinavrhovateľuplatnilod1.2.2013dočasu,kedymubudeumožnené
nastúpiťdopráce,t.j.ideoplnenienaneurčitýčas.Podľa§10ods.3vyhláškyč.655/2004Z.z.jetarifnou
hodnotou v takomto prípade 5-násobok ročného plnenia. Odporca si však uplatnil iba nárok za plnenie

počas 21 mesiacov (čo je suma 15.148,35 eur), preto mu súd priznal odmenu v tomto rozsahu. Trovy
konania teda pozostávajú zo 6 úkonov právnej pomoci po 320,32 eur (prevzatie a príprava zastúpenia,
vyjadrenie k návrhu, 4 x účasť na pojednávaní) a 6 x paušál po 7,81 eur (za úkony v roku 2014 je výška
režijného paušálu 8,04 eur, odporca si však uplatnil nárok len na sumu 7,81 eur aj za rok 2014), čo spolu
predstavuje sumu 1.968,78 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa

odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami
uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.