Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Dana Káčerová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/111/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109227609
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1109227609.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred samosudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci navrhovateľa:

Š. L., G. V. X.XX.XXXX, K. Y. Č.. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpeného: JUDr. Juraj Kula, advokát, so
sídlom Mäsiarska č. 30, 040 01 Košice proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom
Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 o zaplatenie 2.921,07 € s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy štátu v sume 48,- € na účet Okresného súdu Bratislava I v lehote

troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 27.7.2009 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného odporcu
na zaplatenie sumy 2 921,07 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 9.3.2007 v
dôsledku dopravnej nehody, podľa tvrdení navrhovateľa, mu vznikla škoda na osobných veciach, ktoré
v čase dopravnej nehody mal na sebe/ oblečenie / a pri sebe /hodinky, okuliare, mobilný telefón/.
Dopravná nehoda bola zapríčinená poistencom odporcu. Navrhovateľ si nárok na náhradu škody uplatnil

u žalovaného odporcu v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. v znení novely č. 430/2003 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov platného a účinného v rozhodnom období.
Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že poškodenie, ako aj zničenie jeho osobných vecí v dôsledku
dopravnej nehody preukázal odporcovi, ktorý vykonal obhliadku predmetných vecí, ktorých rozsah
poškodenia je zrejmí aj z fotodokumentácie vyhotovenej odporcom. Odporca listom zo dňa 2.7.2007
nárok navrhovateľa titulom náhrady škody na zdraví uznal. Za účelom likvidácie škodovej udalosti,

predmetom ktorej bola náhrada škody na hnuteľných veciach odporca žiadal, listom zo dňa 28.3.2008
a 12.6.2008, navrhovateľa, aby mu doručil fotokópiu zápisnice z jeho výsluchu ako poškodeného,
realizovaného v trestnom konaní a doklady o zakúpení poškodených vecí. Navrhovateľ v návrhu
uviedol, že doklady o zakúpení poškodených vecí odporcovi nedoručil a ani iné odporcom žiadané
listinné dôkazy. Podľa názoru navrhovateľa odporca bezdôvodne neposkytol navrhovateľovi náhradu
škody. Odporca za účelom zistenia rozsahu poškodenia vecí v dôsledku dopravnej nehody mal podľa
názoru navrhovateľa vyhotoviť znalecký posudok a následne mal poskytnúť navrhovateľovi plnenie v

rozsahu škody ustálenej znalcom.

Odporca v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu doručenom súdu dňa 28.8.2009 uviedol, že nárok
navrhovateľa na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť na hnuteľných veciach v dôsledku dopravnejnehody dňa 9.3.2007 nemohol uspokojiť, nakoľko navrhovateľ odporcovi nepredložil odporcom žiadané
doklady o kúpe hnuteľných vecí, ktoré mali byť v dôsledku dopravnej nehody poškodené. Odporca
poukázal na ustanovenie § 799 ods.2 OZ a na ustanovenie § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Odporca uviedol,

že ako poisťovateľ má právo určiť, ktoré doklady k poškodeným, resp. zničeným veciam žiada od
poškodeného predložiť. Odporca poukázal na obsah výsluchu navrhovateľa ako poškodeného v rámci
trestného konania v tom smere, že počas trestného konania navrhovateľ uviedol, že nemá problém
predložiť doklady o zakúpení poškodených vecí v dôsledku dopravnej nehody. Počas vedenia trestného
konania pred súdom tieto listinné dôkazy nepredložil, a ako poškodený bol Okresným súdom Košice -

okolie rozsudkom č.k. 6T 10/2007-118 zo dňa 24.1.2008 odkázaný s nárokom na náhradu škody na
občianskoprávnekonanie,nakoľkovtrestnomkonanínavrhovateľnepreukázalnároknanáhradu škody.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom
účastníkov konania, svedkov na pojednávaní konanom dňa 21.11.2011 - J. L., P. L., O. I., L. Z., na
O. C. V. XX.X.XXXX súd Z. A. - P. Y. C., V.F. Y., ktorú súd opätovne vypočul na pojednávaní konanom
dňa 3.10.2012, na pojednávaní konanom dňa 30.9.015súd vypočul svedka T.. A. E., súd vykonal

dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 6T 10/2007,
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených odporcom do spisu, pričom prihliadol na
ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Účastníci konania, ako aj právny zástupca
navrhovateľa, boli pri výkone dokazovania prítomní. Navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa
sa pojednávania konaného dňa 18.11.2015, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, nezúčastnili, svoju

neprítomnosť ospravedlnili a žiadali, aby súd vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti.
Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 1.12.2010 v rámci jeho výsluchu zotrval na svojich
skutkových tvrdeniach uvedených v návrhu. Uviedol, že mobilný telefón v čase vzniku škodovej udalosti
mal pri sebe, ktorý sa stratil po vzniku dopravnej nehody, uviedol, že túto skutočnosť tvrdil aj počas
trestného konania. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pracovníkovi odporcu odovzdal originály dokladov o

zakúpení oblečenia - texasiek, bundy, ako aj o zakúpení mobilného telefónu, hodiniek a okuliarov, ktoré
si pracovník odporcu prevzal a nevrátil mu ich. Podľa tvrdení navrhovateľa si odniesol aj poškodené
veci. Navrhovateľ v návrhu, ako aj vo svojej výpovedi, neuviedol značku okuliarov, ktoré boli poškodené,
len ich cenu vo výške 531,10 €, mesiac a rok nadobudnutia - december 2006, taktiež neuviedol značku
koženej bundy, len jej cenu vo výške 597,49 €, dátum zakúpenia marec 2006, cenu texasiek vo výške

132,78€,dátumnadobudnutiajúl2006. Navrhovateľvnávrhuapočasvýsluchuuviedolznačkuhodiniek
- E., kúpnu cenu vo výške 663,88 €, ktoré podľa tvrdení navrhovateľa boli zakúpené v novembri 2006,
ako aj mobilného telefónu G. A. XXXX, ktorý bol zakúpený za sumu 995,82 € v decembri 2006. K
okuliarom svedok uviedol, že ich na tvári počas nehody nemal, že syn mu ich priniesol z auta.

Súd v rámci konania vypočul svedkov za účelom odstránenia pochybností, či navrhovateľom označené
veci osobnej potreby navrhovateľ mal zakúpené, a ktoré boli v súvislosti s dopravnou nehodou
poškodené vzhľadom na rozpor obsahu tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu a jeho výsluchu
s obsahom listinných dôkazov, ktorých obsah súd cituje nižšie, v odôvodnení rozsudku..

Svedkyňa J. L. - manželka navrhovateľa, na pojednávaní konanom dňa 21.11.2011 uviedla, že pre
navrhovateľa kúpila bundu, nohavice a hodinky. Zároveň uviedla, že okuliare a telefón vybrali syn a jeho
priateľka a zaplatili. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľ v roku 2006 mal päťdesiat rokov, preto mu ako
rodinakúpilizlatéstarožitnéhodinkyzroku1920.Svedkyňaopísalakoženúbundu,ktorábolaklasického
strihu čiernej farby, nohavice boli modré značky W., U. K. A. E. J. P. Q. T. U. J. B., I. K. Z. J. E., telefón

bol výrobnej značky Nokia striebornej farby. Svedkyňa vo výpovedi uviedla, že doklady o zakúpení vecí
pripravila manželovi a následne jej volal, že odovzdal originály týchto dokladov pracovníkovi odporcu.
Svedkyňa uviedla, že pri ich odovzdaní nebola.

Svedok P. L., syn navrhovateľa, vo výpovedi uviedol, že po dopravnej nehode mu volal navrhovateľ.

Prišiel na miesto dopravnej nehody. Svedok uviedol, že miesto dopravnej nehody prezerali privolaní
policajti. Svedok uviedol, že podľa jeho vedomostí otec - navrhovateľ pri šoférovaní mal okuliare,
nakoľko ich pri šoférovaní nosí. Svedok uviedol, že otec v čase dopravnej nehody mal okuliare značky
Jaguár, pri kúpe ktorých bol s pánom I.. Svedok uviedol, že bol aj osobne pri kúpe mobilného telefónu ,
nakoľko kupoval dva telefóny, jedným z nich bol telefón J. G. XXXX. Svedok uviedol, že v dôsledku

dopravnej nehody došlo k poškodeniu koženej bundy, nohavíc, ako aj k poškodeniu sklíčka hodiniek.
Podľa vyjadrenia svedka sa poškodené okuliare v dôsledku dopravnej nehody opraviť nedali.Svedok O. I. potvrdil, že bol pri kúpe okuliarov pre navrhovateľa, ktoré mu kupoval syn, ktorý mu kúpil
zlaté okuliare značky Jaguár. Svedok uviedol, že okuliare boli drahé, nakoľko išlo o trojsklo.

Svedkyňa L. Z. vo výpovedi uviedla, zhodne ako svedkyňa J. L., ktoré z vecí patriacich navrhovateľovi
boli poškodené v dôsledku dopravnej nehody.

Svedkyňa P. Y. C. vo výpovedi uviedla, že v rozhodnom období bola poisťovací maklér. Navrhovateľ
prostredníctvom nej uzavrel s odporcom poistné zmluvy. Po poistnej udalosti na žiadosť navrhovateľa

s odporcom komunikovala pri likvidácií poistnej udalosti. Svedkyňa uviedla, že konkrétne pri obhliadke
poškodených vecí likvidátorom poisťovne nebola, ale že poškodené veci videla. Do žiadanky / zo
dňa 28.6.2007, ktorej obsah súd cituje nižšie v odôvodnení rozsudku/, ktorú vyplnila, jej navrhovateľ
nadiktoval zoznam poškodených vecí. Svedkyňa volala odporcovi, nakoľko navrhovateľ jej nepredložil
doklady o kúpe poškodených vecí. Pracovníkom odporcu jej bolo oznámené, že ak navrhovateľ
nedisponuje predmetnými dokladmi, má túto skutočnosť do žiadanky čestne prehlásiť.

Svedkyňa V. Y. bola v čase výsluchu zamestnancom odporcu. Pracovala ako likvidátorka poistných
udalostí. Navrhovateľa opakovane vyzývala pri likvidácií poistnej udalosti na doloženie listinných
dokladov potvrdzujúcich nadobudnutie osobných vecí, nakoľko bolo sporné, či navrhovateľ bol
vlastníkom vecí, ktoré mali byť pri dopravnej nehode poškodené. Navrhovateľ v čase likvidácie poistnej

udalostiodporcovipredložillendokladokúpemobilnéhotelefónu, zobsahuktoréhovšaknebolozrejmé,
či bol navrhovateľ jeho vlastníkom. Podľa vyjadrenia svedkyne, poistná udalosť nemohla byť likvidovaná,
nakoľko navrhovateľ počas likvidácie poistnej udalosti nepreukázal, že bol vlastníkom ním označených
poškodených vecí. Svedkyňa uviedla, že ak by navrhovateľ pracovníkovi odporcu v Košiciach doručil
akékoľvek listinné doklady, tak by boli naskenované do likvidačného spisu. Svedkyňa uviedla, že jej

bol doručený naskenovaný listinný doklad o vykonaní obhliadky poškodených vecí spolu s iba jedným
dokladom potvrdzujúcim kúpu mobilného telefónu. Svedkyňa ďalej uviedla, že veci osobnej potreby boli
podľa údajov v žiadanke, zakúpené navrhovateľom približne tri mesiace pred škodovou udalosťou, z
tohtodôvodubolomožnépredpokladať,žedokladyoichkúpenavrhovateľ má,nakoľkoišloocenenejšie
veci. Svedkyňa poukázala aj na rozpor v tom smere, že navrhovateľ uviedol, že pri dopravnej nehode

mobilný telefón bol poškodený, pri obhliadke poškodených vecí tvrdil, že sa pri dopravnej nehode stratil.

Po výsluchu svedkov, vyššie uvedených, odporca na pojednávaní konanom dňa 25.4.2012 založil
do súdneho spisu farebnú, ako aj čiernobielu fotodokumentáciu vecí, ktoré navrhovateľ predložil
pracovníkovi odporcu pri obhliadke a tvrdil, že preložené veci boli poškodené pri dopravnej nehode/

farebná dokumentácia spolu s originálmi listín z likvidačného spisu je založená v súdnom spise ako
príloha samostatne za zažurnalizovanou časťou spisu/. Odporca poukázal na rozpor medzi obsahom
zachyteným na fotkách a obsahom výpovedí svedkov v značke okuliarov, ktoré mali byť poškodené.
Navrhovateľ pri vyplnení Zápisu o poškodených majetku k škodovej udalosti uviedol, že boli poškodené
dioptrické okuliare značky Rey Ban, tieto boli zachytené aj na fotke, no svedkovia, tak manželka

navrhovateľa, syn navrhovateľa a rodinný známy zhodne a jednoznačne tvrdili, že pri dopravnej nehode
boli poškodené dioptrické okuliare Jaguár, nakoľko ich navrhovateľovi zakúpil syn navrhovateľa a pri
kúpe bol vypočutý svedok O. I.. Taktiež bol rozpor vo farbe okuliarov - svedkovia tvrdili, že išlo o zlaté
okuliare, no z fotodokumentácie vyplynulo, že išlo okuliare modrej farby. Z fotodokumentácie vyplynulo,
že okuliare zlomené neboli. Taktiež rozpor bol v rozsahu poškodenia hodiniek. Na fotodokumentácií je

zachytené len rozbité sklíčko, na rozdiel od tvrdenia navrhovateľa, že boli hodinky zlomené. Odporca
ďalej poukázal na rozpor, že svedkovia uviedli, že hodinky navrhovateľovi darovali v roku 2006 a sám
navrhovateľ likvidátorovi uviedol, že ich mal už desať rokov. Táto skutočnosť vyplýva z obsahu listinného
dôkazu založeného v spise, a to z nižšie citovaného listinného dôkazu Zápisu o poškodení majetku
k škodovej udalosti, v kolónke popis, iné poznámky / č.l.51 a nasl. spisu/, ktorý bol súdu odporcom

založený, tak ako súd uviedol spolu s originálmi ďalších listinných dôkazov v súdnom spise ako príloha
samostatne za zažurnalizovanou časťou spisu. Súd dodáva, že v tomto zozname pri hodinkách nie
uvedený mesiac a rok obstarania, ako pri iných osobných veciach v zozname uvedených. Súd dodáva,
že navrhovateľ na rozdiel od uvedeného záznamu - v návrhu, v dotazníku pre poškodeného zo dňa
3.8.2007 /č.l. spisu 37/, v žiadanke zo dňa 28.6.2007/ č.l. 7 spisu / uvádza, že hodinky boli zakúpené

novembri 2006.

Súd na pojednávaní konanom dňa 30.9.2015 vypočul svedka T.. A. E., ktorý uviedol, že pracoval u
odporcu ako obhliadkár. Konkrétne si na žiadnu likvidáciu poistnej udalosti z roku 2007 nepamätal,no opísal postup obhliadkára pri obhliadaní poškodených vecí. Svedok poškodené veci obhliadne,
vykoná fotodokumentáciu týchto vecí, Svedok jednoznačne uviedol, že pri obhliadke poškodených vecí
nepreberá od poškodených originály dokladov o zakúpení predmetných vecí, preberie len fotokópie

týchto dokladov a túto skutočnosť uvedie do zápisu o obhliadke. Svedok uviedol, že nepreberá
obhliadané veci od poškodených.

Z obsahu uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru , Okresného dopravného inšpektorátu v
Košiciachokolie ČVS:ORP-19/DI-KS-2007zodňa15.3.2007malsúdpreukázané,ževyšetrovateľzačal

trestné stíhanie Y.. Z. ako obvineného za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods.1 písmeno c/ Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočnosti bol dostatočne dôvodný
záver, že dňa 9.3.2007 o 19.30 hod. došlo na križovatke ciest I/68 a III/068030 v úseku C. - M. k
dopravnej nehode medzi vozidlami O. XXX, N..Č.. C. XXXBM, C. P. Y.. Z. Q. Z. Š. U., N..Č.. C. XXX V.,
ktoré riadil navrhovateľ, pri ktorej došlo k ťažkému zraneniu vodiča Z. s PN šesť týždňov, k ľahkému
zraneniu vodiča L. - navrhovateľa s PN do 7 dní. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľ pri

dopravnej nehode utrpel ľahké zrenia, a to oderky lebky, zápästia a predkolení.

Z obsahu zápisnice o výsluchu navrhovateľa v trestnom konaní v procesnom postavení svedka
- poškodeného, vyhotovenej vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného
dopravného inšpektorátu v Košiciach okolie ČVS:ORP-19/DI-KS-2007 zo dňa 27.3.2007 vyplynulo,

že viedol motorové vozidlo Š. U. A. J. M. V. C.Í., po prechode štátnej hranice išiel s vozidlom po
ceste I/68 smerom k obci C.. Zrazu zbadal v jeho jazdnom pruhu vozidlo, po náraze do predmetného
vozidla, navrhovateľ z motorového vozidla, ktoré viedol, vystúpil aj so spolujazdcom. Navrhovateľ spolu
so spolujazdcom sa išli pozrieť na motorové vozilo, s ktorým došiel do dopravnej kolízie. Navrhovateľ
si pamätal, že bol sanitkou prevezený na ošetrenie a z nemocnice bol prepustený na vlastnú žiadosť.

Navrhovateľ počas výsluchu uviedol, že v dôsledku dopravnej nehody na vozidle, ktoré viedol, ktoré
však patrilo jeho manželke, bola spôsobená škoda vo výške 450 000,- Sk. Pri nehode podľa vyjadrenia
navrhovateľa došlo aj k poškodeniu okuliarov v sume 16 000,- Sk, koženej bundy v sume 18 000,- Sk,
texasiek v sume 4.000,- Sk, hodiniek Tavannes v sume 20.000,- Sk a mobilného telefónu zn. Nokia
Sirosco 8800 v sume 30 000,- Sk. Navrhovateľ počas výsluchu neuviedol výrobnú značku poškodených

okuliarov, koženej bundy a texasiek. Navrhovateľ si nárok na náhradu škody uplatnil v trestnom konaní
a uviedol, že okrem iného, škodu na veciach vie dokladovať potvrdeniami o ich kúpe.

Z obsahu rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k.. 6T 10/2007-118 zo dňa 24.1.2008
právoplatného dňa 24.1.2008 vyplynulo, že navrhovateľ ako poškodený, podľa ustanovenia § 288 ods.2

Tr. por. bol súdom odkázaný so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Z
odôvodnenia rozsudku vyplynul záver, že síce obaja poškodení /aj spolujazdec/ sa pripojili do trestného
konania a žiadali, aby súd uložil obžalovanému v odsudzujúcom rozsudku povinnosť nahradiť škodu
titulom škody na zdraví a škody na majetku. Dokazovaním bolo zistené, že sa ich nároky uspokojujú
v rámci likvidácie poistnej udalosti a navyše, pokiaľ ide o škodu spôsobenú na osobných veciach

poškodených, táto nebola nijako preukázaná žiadnymi listinnými, či inými dôkazmi.

Z obsahu listinného dôkazu, a to Zápisu o poškodení majetku k škodovej udalosti zo dňa 5.6.2007/
ktorého časť je vo fotokópii založená v súdnom spise na č.l.51, originál je samostatne založený, tak
ako súd už uviedol za zažurnalizovanou časťou spisu/ vyplýva, že v tomto zápise, ako v jedinom, bola

uvedená výrobná značka dioptrických okuliarov, ktoré mali byť pri dopravnej nehode poškodené - Išlo o
značku Rey Ban, ktoré mali byť zakúpené v decembri 2006, výrobná značka bundy a nohavíc uvedená
nebola, len nadobúdacia cena mesiac a rok nadobudnutia. Z obsahu listinného dôkazu ďalej vyplýva, že
mali byť poškodené hodinky zn. Tavannes -zlaté, pri ktorých nie je uvedený mesiac a rok nadobudnutia,
tak ako súd uviedol už vyššie v kolónke s označením Popis, iné poznámky je uvedené, že hodinky podľa

vyjadrenia navrhovateľa sú starožitné, rok výroby 1920 a navrhovateľ ich mal približne desať rokov. Z
obsahu listinného dôkazu ďalej vyplýva, že mal byť pri dopravnej nehode stratený mobilný telefón Nokia
Sirosco 8800, ktorý bol zakúpený v decembri 2006.

Z obsahu listinného dôkazu s označením žiadanka zo dňa 28.6.2007 vyplýva, že navrhovateľ si voči

odporcovi uplatnil nárok na náhradu škody vecí, ktoré podľa jeho vyjadrenia mali byť poškodené v
súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú tak ako súd uviedol vyššie zapríčinil poistenec odporcu/čo medzi
účastníkmi konania sporné nebolo/, a to koženej bundy, ktorú si mal navrhovateľ zakúpiť v marci roku
2003, okuliarov , ktoré mali byť zakúpené decembri roku 2006, texasiek v sume 4 000,-Sk, ktoré malibyť zakúpené v júli 2006, hodiniek starožitných v sume 20 000,- Sk, ktoré mali byť zakúpené v novembri
2006, telefónu v sume 30 000,-Sk, ktorý mal byť zakúpený v decembri roku 2006. Z obsahu žiadanky
vyplýva, že navrhovateľ v nej uviedol na rozdiel od výpovede v trestnom konaní a neskôr v konaní v

prejednávanej veci, že čestne prehlasuje, že nemá doklady o kúpe predmetných vecí, okrem dokladu
o kúpe telefónu, ktorého kópiu odovzdal pracovníkovi odporcu.

Z obsahu listu odporcu zo dňa 28.3.2008 vyplýva, že odporca navrhovateľa vyzval na doručenie
zápisnice výsluchu navrhovateľa ako poškodeného v trestnom konaní /obsah ktorej súd citoval vyššie/

a na doloženie dokladov o zakúpení vecí osobnej potreby, ktoré boli v dôsledku dopravnej nehody
poškodené a v súvislosti s ich poškodením si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody u odporcu.
Odporca na doloženie predmetných dokladov vyzval navrhovateľa opäť listom zo dňa 12.6.2008.

Súd nárok navrhovateľa posúdil v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, ako aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko nárok navrhovateľa bol
navrhovateľom uplatnený titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť pri dopravnej nehode, ktorá
bola zapríčinená poistencom odporcu, titulom uzavretia zmluvy o povinnom zmluvnom postení. Tým,
že išlo o nárok na náhradu škody bol navrhovateľ povinný v konaní preukázať, že pri dopranej nehode
dňa 9.3.2007 boli poškodené ním označené veci osobnej potreby, ktoré v čase nehody mal na sebe a

pri sebe.

Podľa ustanovenia § 1ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento
zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len
"kancelária").

Podľa ustanovenia §1 ods.2 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie
zodpovednosti osobitné predpisy. 1), ktorým je pod čiarou uvedený Občiansky zákonník

Podľa ustanovenia § 2 písmeno d,f,g,h,i cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie poisťovateľom
poisťovňa,poisťovňazinéhočlenskéhoštátualebozahraničnápoisťovňa,ktorájeoprávnenávykonávať
poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, poisteným
ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového

vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona, škodovou udalosťou skutočnosť,
ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie, poistnou
udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu,

Podľaustanovenia§4ods.1cit.zákonapoisteniezodpovednostisavzťahujenakaždého,ktozodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa ustanovenia §4 ods.2 písmeno b / cit. zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej

poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa ustanovenia §4 ods.3 cit. zákona poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 799 ods.2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez
zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie
o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné

podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdenéhopráva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a
aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii

nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010,
sp. zn. 2 Cdo 205/2009
V prejednávanej veci nie je sporné, že navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaným subjektom v konaní -
je poškodeným v dôsledku vzniku škodovej udalosti. a to dopravnej nehody zo dňa 9.3.2007, ktorá bola
zapríčinená poistencom odporcu, ktorý mal uzavreté povinné zmluvné postenie so žalovaným odporcom

a ktorému vzniklo právo podľa ustanovenia § 4 ods.3 zákona č. 381/2001 Z.z., aby odporca ako
poisťovateľ - teda pasívne vecne legitimovaný subjekt , za neho poskytol poškodenému - navrhovateľovi
podľa ustanovenia §4 ods.2, písmeno b/ zákona č. 381/2001 Z.z. poistné plnenie - uplatnené
preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Povinnosťou navrhovateľa však bolo v konaní uniesť dôkazné bremeno v tom smere, že bol povinný

preukázať nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou vecí,
teda bol povinný preukázať všetky atribúty vzniku škody a tým aj zodpovednosť odporcu mu škodu,
podľa ustanovenia §4 ods.2, písmeno b/ zákona č. 381/2001 Z.z., zaplatiť.

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,
navrhovateľ uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Odporca nie je procesným

subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní
úspešne brániť, musí tvrdiť, že na strane navrhovateľa ku škode nedošlo a na svoje tvrdenie
musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o
rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom
stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov

hmotnoprávneho vzťahu.(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010)
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné

dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti
(§ l53 ods. l O.s.p.).
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak

dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a

žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy, musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
S poukazom na vyššie uvedený stručný výklad o bremene tvrdenia a bremene dôkazu možno
konštatovať, že nepredložením hodnoverných listinných dôkazov okúpe osobných vecí navrhovateľom,
ako aj neodstránením rozporov, ktoré z vecí označených navrhovateľom v návrhu vzhľadom na

obsah vyššie citovaných listinných dôkazov a vzhľadom na obsah výpovede svedkov- manželky
navrhovateľa, syna navrhovateľa a rodinného priateľa skutočne navrhovateľ vlastnil, a ktoré skutočne
a nezameniteľne boli poškodené v súvislosti s dopravnou nehodou. Navrhovateľ počas konania
neodstránil ani pochybností o poškodení alebo strate mobilného telefónu, ktorý mal mať navrhovateľ pridopravnej nehode, ktorého mal byť vlastníkom. Navrhovateľ si v konaní neplnil povinnosť účastníka
konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení , nepredložil súdu žiadne dôkazy, z obsahu
ktorých by súd mohol vyvodiť záver o unesení dôkazného bremena navrhovateľom v prejednávanej veci.

Na druhej strane odporca, plniac svoju povinnosť tvrdenia, poukázal v konaní na jednotlivé rozpory
uvádzané navrhovateľom počas trestného konania o možnosti predloženia dokladov o kúpe jednotlivých
vecí osobnej potreby, ktoré mali byť poškodené v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Odporca
poukázal aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ počas konania modifikoval svoje tvrdenie v tom smere, že
doklady o kúpe osobných vecí odovzdal pracovníkovi odporcu aj spolu s poškodenými vecami, ktorý mu

ich nevrátil, preto nemohli byť doklady o kúpe osobných vecí predložené ani súdu. Odporca poukázal
na rozpor označenia okuliarov a na rozsah poškodenia v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou,
ktorej navrhovateľ ako vodič osobného vozidla bol účastníkom. Odporca taktiež poukázal na rozpor o
zakúpení hodiniek, a o ich rozsahu poškodenia v súvislosti s dopravnou nehodou, keď navrhovateľ tvrdil
pracovníkovi odporcu pri vyplnení Zápisu o poškodení majetku k škodovej udalosti, že hodinky mal vo
vlastníctve už desať rokov a navrhovateľ napriek tejto informácií vypočutej svedkyni P. Y. C. pri vyplnení

žiadanky zo dňa 28.6.2007, ako aj v návrhu uviedol, že hodinky nadobudol v novembri roku 2006 a túto
informáciutvrdiliajsvedkovia-manželkanavrhovateľa,synajehopriateľka.Taktiežodporcapoukázalna
rozpor tvrdení navrhovateľa o tom, že si najskôr uplatnil nárok na náhradu škody za poškodený mobilný
telefón, no neskôr začal navrhovateľ tvrdiť, že mobilný telefón sa pri dopravnej nehode stratil. Odporca
si splnil svoju procesnú povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a uniesol aj v tomto

smere dôkazné bremeno.
Pri priznaní nároku na náhradu škody musia byť splnené všetky atribúty vzniku zodpovednosti za
uplatnenú škodu.
Všeobecné ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, upravuje rozsah náhrady škody, a to pre
všetky druhy spôsobenej škody. Osobitným ustanovením aplikovateľným v prípadoch škody spôsobenej

na veci upravujúcim spôsob určenia výšky takejto škody je však ustanovenie § 443 Občianskeho
zákonníka, ktoré v záujme reparačnej funkcie zodpovednosti za škodu zakotvuje pravidlo, podľa ktorého
sa pri určení výšky škody na veciach zásadne vychádza z ceny veci v čase poškodenia, a nie z
ceny v čase nadobudnutia veci (poškodeným).(nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp.
zn. III. ÚS 266/2014-27) . Súd zamietol návrh navrhovateľa ,ktorým žiadal, aby súd vo veci nariadil

znaleckédokazovaniezaúčelomustáleniavýškyškody.Takétodokazovaniesúdpovažovalnadbytočné,
nakoľko navrhovateľ v konaní, tak ako súd uviedol vyššie nepreukázal, či ním označené veci osobnej
potreby boli skutočne v jeho vlastníctve a či skutočne boli ním označené osobné veci poškodené v
dôsledkudopravnejnehody,ktorejbolúčastníkom.Súd vec hmotnoprávneposúdilajpodľaustanovenia
Občianskeho zákonníka upravujúce spôsob špecifikácie výšky škody na veci, teda ustanovenie § 443

citovaného zákona, ktoré však nebolo možné z dôvodov uvedených vyššie aplikovať.

V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorý tieto skutočnosti tvrdí. Podľa názoru súdu bolo na navrhovateľovi, aby
preukázal svoje tvrdenie, že ním označené veci osobnej potreby mal v čase dopranej nehody pri sebe a

na sebe, a že práve tieto veci ním označené boli aj poškodené v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou v súvislosti s ktorou malo prísť aj k strate ním označeného mobilného telefónu, nielen k jeho
poškodeniu. Navrhovateľ jednoznačným a nezameniteľným spôsobom nepreukázal, že ním označené
veci osobnej potreby mal vo vlastníctve. Taktiež nepreukázal, že vo vzťahu k odporcovi si splnil zákonnú
povinnosť predložením odporcom požadovaných listinných dôkazov. Súd mal dôvodné pochybnosti o

predložených veciach navrhovateľom pracovníkovi odporcu pri ich obhliadke vzhľadom na výpoveď
svedkov ako aj na obsah výpovede navrhovateľa a obsah citovaných listinných dôkazov predložených
odporcom- či skutočne boli odporcovi počas likvidácie poistnej udalosti predložené navrhovateľom
osobné veci, ktoré naozaj boli poškodené v dôsledku dopravnej nehody. Tvrdenia účastníkov konania
boli od počiatku rozporné v tom smere, či navrhovateľom označené veci osobnej potreby boli skutočne

v dôsledku dopravnej nehody poškodené, resp. stratené. Bolo povinnosťou súdu tieto rozpory odstrániť
a za tým účelom súd vo veci nariadil výsluch svedkov a vykonal dokazovanie čítaním vyššie uvedených
listinných dôkazov. Po vykonaní dokazovania súd dôkazy zhodnotil a ustálil, že navrhovateľ nárok na
náhraduškodyvžalovanomrozsahunepreukázal.Skutkovézisteniavdanejvecidávalisúdu dostatočný
podklad pre rozhodnutie, ktorým návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Podľa ustanovenia § 148 ods.1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na
náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.Súd zaviazal navrhovateľa, ktorý v konaní úspech nemal na náhradu trov štátu vo výške 48,96 €,
ktoré je povinný zaplatiť v lehote troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku na účet

Okresného súdu Bratislava I, na základe príkazu na úhradu, ktorý bude navrhovateľovi súdom spolu s
rozsudkom doručený. Trovy štátu vznikli v zmysle uznesenia č.k. 10C 111/2009-165 zo dňa 14.10.2015,
právoplatného dňa 23.10.2015, ktorým súd priznal svedočné v sume 48,96 € a zároveň súd upravil
učtáreň súdu, aby priznané svedočné zo štátnych finančných prostriedkov, zapísaných v zozname trov
pod položkou číslo 1, bez vyčkania právoplatnosti uznesenia na účet svedka vo výroku uznesenia

uvedený, vyplatila.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia 142 ods.1 O.s.p v zmysle zásady úspechu
účastníka v konaní. Odporca v konaní mal plný úspech avšak voči navrhovateľovi ,ktorý v konaní úspech
nemal, si náhradu trov konania neuplatnil, nakoľko mu v súvislosti s konaním trovy konania nevznikli.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / § 205 ods.1 O.s.p./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenie rozhodujúcichskutočností, súdprvéhostupňadospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
/§ 205 ods.2 O.s.p./

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.