Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 23, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/383/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713213965
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:6713213965.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: R. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XXA, Žilina, o zaplatenie 3.783,45 eur s príslušenstvom, na odvolanie
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/124/2014-95 zo dňa 11. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške
3.783,45 eur spolu s úrokom z omeškania. Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom bola dňa 11.06.2008
uzatvorená zmluva o splátkovom úvere. Na jej základe bol poskytnutý odporcovi úver vo výške 150.000,-
Sk ako spotrebný - bezúčelový úver s dohodnutým počtom splátok 59, vo výške 3.454,- Sk, splatných
k 20. dňu v mesiaci. Zmluva obsahovala údaj o konečnej splatnosti úveru dňa 10.05.2013, RPMN
15,47 %, priemernú RPMN 17,40 %. Na navrhovateľa bola uvedená pohľadávka postúpená zmluvou o

postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE zo dňa 27.09.2012, ktorú uzatvoril so Slovenskou sporiteľňou.
Túto skutočnosť Slovenská sporiteľňa ako postupca oznámila odporcovi listom zo dňa 15.10.2012.
Listom z rovnakého dňa zároveň navrhovateľ oznámil odporcovi mimoriadnu splatnosť úveru a žiadal
okamžité uhradenie dlžnej čiastky, najneskôr do 30.10.2012. Okresný súd ďalej vychádzal z toho,
že navrhovateľ si uplatňoval 33 nepremlčaných, nezaplatených splátok, ktoré sa stali splatnými v
období od 10.09.2010 do 10.05.2013. Na uvedený skutkový stav okresný súd aplikoval ustanovenia
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka

upravujúcich zmluvu o úvere. Keďže v konaní nemal preukázané, že odporca splátky úveru vo výške
114,65 eur v období, za ktoré si navrhovateľ uplatňoval úhradu nezaplatených splátok, čo i len čiastočne
uhradil,žalobnémunávrhuakoskutkovoaprávnedôvodnémuvyhovel.Zároveňvyhovelnávrhuajvčasti
úrokov z omeškania, keď zistil, že tieto boli uplatnené vo výške, ktorá je v súlade s ust. § 3 Nariadenia
Vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Napadnutým rozsudkom zároveň okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy
konania vo výške 226,50 eur ako náhradu zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia

vo výške 622,75 eur na účet jeho právneho zástupcu. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo
zásady úspechu v konaní, vyplývajúcej z ust. § 142 ods. 1 O.s.p.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že okresný súd rozhodol len
na základe tvrdení navrhovateľa a nevykonal nijaké dokazovanie, „ ohľadne premlčania pohľadávky“.

Na túto skutočnosť v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. mal prihliadať aj bez návrhu. Takýmto
postupomdošlozostranysúdukodmietnutiuspravodlivosti.Odporcauviedol,ževzhľadomnadoručenie
žalobného návrhu súdu dňa 20.08.2013 bola pohľadávka uplatnená po uplynutí trojročnej premlčacej
doby. Okresný súd sa uspokojil s tvrdeniami navrhovateľa o tom, že splatnosť úveru bola vyhlásená
dňa 15.10.2012 a neurobil v tomto smere žiadne dokazovanie. Mal si vyžiadať od pôvodného veriteľa

kompletnú dokumentáciu k predmetnej úverovej zmluve.
Ďalej namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na predmetnú vec nebolo možné aplikovať ust. § 5b
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na ktorý poukazoval odporca. Právna úprava platná v
Slovenskej republike do 30.04.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej

po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Ust. § 5b cit. zák. bolo zanesené do tohto
právneho predpisu bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré
byzabezpečiliplynulýprechodzdoposiaľplatnéhoaúčinnéhorežimuprávnejúpravydo novéhorežimu.
Ak by súd aplikoval toto zákonné ustanovenie na všetky prebiehajúce konania bez ohľadu na to, za
akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k

podaniu návrhu na začatie konania, došlo by k zotretiu princípu právnej istoty. Ďalej poukázal na to, že
zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka,
vrátane ust. § 397, ktorý určuje 4-ročnú premlčaciu dobu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu daného odvolania a podľa § 212 ods. 1 O.s.p.

a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Krajskýsúdsúhlasísnázoromodvolateľa,žeprávnenormyspotrebiteľovigarantujúširšiumieruochrany
založenú vždy na ich ex offo aplikácii. Ex offo aplikácia je daná nielen pri lex specialis normách -

spotrebiteľských úveroch, ale napr. aj pri použití statusu spotrebiteľa, ktorého sa spotrebiteľ nemusí
dovolávať a bremeno preukázania nespotrebiteľského statutu nesie veriteľ, pričom toto preukazuje nie
formálnymi znakmi označenia osoby, ale účelom poskytnutého úveru.

Vsúdenejvecibolookresnýmsúdomustálené(účastníkminespochybňované),ževzťahmedziprávnymi

predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľňou a odporcom, vzniknutý na základe predmetnej
zmluvy o úvere, má charakter vzťahu spotrebiteľského. Zároveň však nemožno prisvedčiť odvolateľovi,
že v súvislosti s posúdením prípadného premlčania uplatneného nároku, nevykonal okresný súd
dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Navrhovateľ súdu predložil listinný dôkaz, a to výzvu k úhrade
a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15.10.2012 adresovaný odporcovi. Z

obsahu spisu nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by mali pravdivosť uvedeného listinného dôkazu
spochybňovať. Okresný súd aj pri prihliadnutí na nutnosť ochrany spotrebiteľa nemohol bez aktivity
odporcu zistiť, že došlo k zosplatneniu úveru skôr než to vyplynulo z predmetnej výzvy na úhradu. Ani
samotný odporca v podanom odvolaní neuvádza, kedy malo k zosplatneniu tohto úveru konkrétne dôjsť.
Na základe týchto skutočností, pokiaľ na okresný súd bol podaný žalobný návrh dňa 20.08.2013 a pri

aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich premlčanie (§101 až 103) bol podaný žalobný
návrh v čase pred uplynutím premlčania nároku uplatneného žalobným návrhom (zaplatenie splátok
splatných od 10.09.2010 do 10.05.2013), ktoré sa stali splatnými dňa 03.11.2012, kedy bola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru.

V tejto súvislosti považuje za potrebné krajský súd uviesť, že predmetná zmluva o úvere, aj keď
má charakter spotrebiteľského úveru, nie je samostatným zmluvným typom vylučujúcim použitie
Obchodného zákonníka. Avšak vychádzajúc z ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
ktoré nadobudlo účinnosť 01.05.2014 v spojení s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01.05.2014, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto
ustanovenia nadobudli účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné
ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmtodňom. Vychádzajúc z tohto záveru preto plynutie premlčacej doby krajský súd posúdil podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho vyhodnotil, že uplatnený nárok navrhovateľa nebol premlčaný.

Zanedôvodnúpovažovalodvolacísúdajďalšiunámietkuodporcu,atonepreskúmateľnosťodôvodnenia
napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový rozsudok zodpovedá
požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a

z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu.

Krajský súd preskúmaval aj vecnú správnosť závislého výroku o trovách prvostupňového konania a
dospel k záveru, že aj v tejto časti je rozhodnutie súdu vecne správne, a preto ho potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. V
odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý si však v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. trovy odvolacieho
konania neuplatnil, preto mu krajský súd ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.