Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 9, 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8C/228/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312210145
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Pytliaková Dr.

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5312210145.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, PhD., v právnej veci žalobcu Pohotovosť,

s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba v celom rozsahu sa z a m i e t a .

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe doručenej Okresnému súdu Čadca dňa 27. 9. 2012 žiadal, aby mu žalovaná nahradila
škodu vo výške 125,-- € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 503,41 €. Škoda vznikla nesprávnym
úradným postupom súdu. Nesprávny úradný postup súdu spočíval v prieťahoch v konaní (rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vydané po uplynutí zákonom stanovenej doby - omeškanie
viac ako 273 dní).

V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu vznikla žalobcovi škoda v žalovanej výške.

Skutočná škoda vo výške 125,-- €, ktorá poškodenému vznikla podľa vyjadrenia žalobcu predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Poškodený vynaložil v tomto období na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému 70,--
€, na udržiavanie a správu informačného systému 40,-- €, na administratívne spracovanie urgencií

adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15,-- €.

V príčinnej súvislosti s tým žiadal aj primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v

priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu). Primeranú náhradu
nemajetkovejujmyza5celýchmesiacovurčilžalobcanasumu503,41€,nazákladnenímvyhotoveného
výpočtu. Vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahyv súdnom konaní, je spravodlivé za každý rok poznačený prieťahmi priznať satisfakciu 660,-- € : 12
mesiacov = 55,-- € na mesiac.

Na základe týchto skutočností žiada, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom okresného súdu, pretože tento
nerozhodol o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, ďalej má súd
zaviazať žalovanú zaplatiť príslušnú majetkovú škodu a náhradu nemajetkovej ujmy do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku s trovami súdneho konania.

Podľa § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP sa súd cítil byť týmto predmetom sporu viazaný.

Žalovaná uviedla, že návrh je zmätočný, má nedostatky, nie je jasný titul na náhradu škody, v prípade
prieťahov žalobca nepodnikol kroky na odstránenie neželaného stavu. Navrhla postup podľa § 43 ods.
1, 2 OSP, odmietnutie podania.

Uviedla, že nie sú splnené podmienky podľa § 8 OSP, § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Nie je daná právomoc súdu vo veci konať. Medzi podaním žiadosti o predbežné prejednanie
nároku u nadriadeného orgánu a podaním žaloby o náhradu škody za nesprávny úradný postup nie

je dodržaná zákonná lehota 6 mesiacov. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku bez ostatných
zákonných náležitostí bola žalovanej doručená dňa 23. 4. 2012. Žaloba na súd bola podaná dňa 27. 9.
2012.Žalobabolapodanápredčasne.Žiadosťopredbežnéprejednanienárokumalavady,ktoréžalobca
na výzvu žalovanej v stanovenej lehote neodstránil, preto žalovaná nepovažuje nárok za predbežne
prejednaný. Z uvedených dôvodov žalovaná nenahradila žalobcovi škodu za nesprávny úradný postup

súdu v rámci predbežného prejednania nároku.

Vo veci samej žalovaná navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, nepreukázanú. Žalobca má dôkazné
bremeno za výsledok sporu, za svoje tvrdenia v návrhu, ktoré v celom rozsahu presúva na súd.

Tvrdené prieťahy a nezákonný úradný postup súdu v konaní nemožno konštatovať s poukazom na
Nález Ústavného súdu SR III-ÚS/69/2011-25 zo dňa 3.5.2011 („každý nech si stráži svoje právo“).
Žalobca nevyužil účinné právne prostriedky nápravy, nepodal opravné prostriedky. Žalovaná má za
to, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo
konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti

na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.). V opačnom
prípade by mohlo dôjsť aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Žalovaná poukázala aj na to, že
nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných
lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí
ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup
(I.ÚS16/02,I.ÚS63/00).Akneexistujepríčinnásúvislosťmedzipostupomsúduaporušenímzákladného
práva alebo slobody, treba považovať takú sťažnosť za zjavne neopodstatnenú. Samotná dĺžka konania
sama o sebe ešte nemusí bez ďalšieho znamenať závažné porušenie práv sťažovateľa (I.ÚS 476/2012,

IV.ÚS 92/04, III.ÚS 168/05, II.ÚS 93/03). Žalovaná poukázala na to, že 15-dňová lehota na vydanie
poverenia podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d) Exekučného poriadku, teda exekučný titul, ktorý sa týka rozhodnutí rozhodcovských súdov.
Od 1.6.2011 bol exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z.z. Pri žiadostiach doručených
súdu po 1.6.2011 nejde o porušenie zákonnej lehoty v uvedených prípadoch. Je správne, keď analogicky

rovnako súdy postupujú aj v prípadoch pred 1.6.2011. Nedodržanie lehoty 15 dní na vydanie poverenia
priexekučnýchtituloch-rozhodcovskýchrozsudkochnemožnopovažovaťzaprieťahvkonaní.Žalovaná
uviedla, že žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov konaní
nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, a teda žalovaná vzhľadom na vyššie
uvedené, nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú.

Žalovaná súčasne vzniesla námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Z. z. u všetkých
uplatnených nárokoch, pri ktorých došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia pred dňom
23. 4. 2009, t. j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené žiadosti o predbežné prerokovanienároku. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu došlo pred marcom 2009, ku dňu podania žaloby
27. 9. 2012 uplynula 3-ročná premlčacia lehota.

Namietla, že žalobca nepreukázal vznik a výšku škody, nevymožiteľnosť pohľadávky. Pokiaľ
uplatňuje nemajetkovú ujmu, nemožno stotožňovať kritéria nemajetkovej ujmy pre fyzické osoby s
kritériami nemajetkovej ujmy pre právnické osoby. Škodu žalobca presvedčivo nevyčíslil, nezdôvodnil.
Podmienkou je preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné, skutočnú škodu je potrebné
dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo

dochádzať k ľubovoľnému subjektívnemu vyčísľovaniu a preskúmanie nároku by tým bolo značne
znemožnené. Pri priznávaní nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade práve žalobca koná v rozpore s dobrými mravmi, keď
opakovane požaduje od spotrebiteľov v rozpore so zákonom neprimerane vysoké úroky, poplatky a iné
sankcie. Opakovane porušuje práva spotrebiteľov.

Žalovaná uviedla, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností súdu a
vzniknutou škodou (§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.). Nemožno tvrdiť, že škoda vznikla postupom
okresného súdu. Žiadala návrh zamietnuť a priznať trovy konania.

Na daný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1. 7. 2004. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, prieťahom v konaní,
došlo po účinnosti uvedeného zákona. Zákon upravuje osobitným spôsobom zodpovednosť za škodu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane

predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Preto súd okrem osobitného zákona č. 514/2003 Z. z. aplikoval podporne aj všeobecné ustanovenia
občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoločné ustanovenia občianskeho
zákonníka o náhrade škody tretí oddiel - § 441 Občianskeho zákonníka o spoluúčasti žalobcu a jeho

právneho zástupcu na vzniku škody, článok 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, článok 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, exekučný poriadok.

Právomoc Okresného súdu Čadca na konanie a rozhodnutie podľa § 8 OSP a § 15, 16 zákona č. 514/03
Z.z.jedaná.Súdkonanienezastavilpodľa§103,§104ods.1prvávetaOSP.Kudňurozhodovaniasúdu

podľa § 154 ods. 1 OSP uplynula lehota 6 mesiacov od podania žiadosti nadriadenému súdu. Bolo preto
právne irelevantné, že lehota nebola dodržaná ku dňu podania žaloby. Pre posúdenie právomoci súdu je
právne irelevantné, že žalobca neodstránil vady žiadosti o predbežné prejednanie nároku v stanovenej
lehote (§ 16 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z.: „Tým nie je dotknuté právo poškodeného
domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.“).

Na Okresný súd v Čadci žalobca doručil kópie žiadostí o predbežnom prejednaní nárokov s dátumovou
pečiatkounadriadenéhoorgánu.Doručeniežiadostípotvrdilavosvojomvyjadreníajžalovaná.Súčasťou
žiadostí bol aj nárok týkajúci sa tohto súdneho sporu. Tým mal súd splnenú podmienku zo strany žalobcu
podľa § 15, 16 zákona č. 514/2003 Z. z. predbežne prerokovať nárok na náhradu škody s nadriadeným
orgánom ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Súd neodmietol návrh žalobcu podľa § 43 ods. 1, 2 OSP. Z rozsudočného návrhu je zrejmé, že žiada
náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Je zrejmé aj to, v akej výške náhradu škody a nemajetkovej ujmy
žiada. Z obsahu návrhu vyplýva aj základ uplatneného nároku. Žalobca žiada priznať nárok na náhradu
škody za nesprávny úradný postup súdu v exekučnom konaní, v dôsledku ktorého mu počas obdobia od

doručeniažiadostioudeleniepovereniaaždovydaniapoverenia,tedazaobdobiedlhšieako5mesiacov,
vznikla škoda. O takomto nároku bolo možné konať a rozhodnúť. Skutočnosť, že žalobca prenáša
svoje dôkazné bremeno na súd, je otázkou vyhodnotenia unesenia dôkazného bremena žalobcu za
výsledok sporu. Dokazovanie súdu slúži na dokazovanie existujúcich, konkrétnych tvrdení. Súd nie je
povinný namiesto žalobcu zhromažďovať skutkový stav, ktorý má byť obsiahnutý v návrhu (§ 79 ods.

1, 2 OSP). Tým by došlo k narušeniu ústavnej zásady rovnosti účastníkov konania. Naviac žalobca je
právne zastúpený, účtuje úkony právnej pomoci v každom prípade samostatne, nie hromadne. Súd voči
žalobcovi nemá poučovaciu povinnosť ani čo do hmotného, ani čo do procesného práva (§ 5 ods. 2
OSP).Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Pasívne legitimovaným subjektom je teda Slovenská republika - Ministerstvo

spravodlivosti SR. Žalobca správne označil pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní.

Žalobca je v spore aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na náhradu škody, pretože bol
účastníkom exekučného konania, v ktorom došlo k tvrdenému porušeniu jeho práv a k tvrdenému vzniku
škody (§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z).

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi:
- obsahom spisu 8C/228/2012 najmä žaloby č.l. 1 až 3, plnomocenstva č.l. 5, úradný záznam č.l. 11,
vyjadrenie sudcov č.l. 1-15, 34-35, 92-93, uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 8Ncc/277/2013-20
zo dňa 28.2.2013, uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 10NcC/431/2013 - 38 zo dňa 15.01.2014,
návrh žalovanej na spojenie vecí čl. 32 spisu, výsledok lustrácie čl. 45-46, vyjadrenie žalobkyne čl.

11 a nasl. súdneho spisu, vyjadrenie žalobkyne čl. 54 spisu, vyjadrenie žalovanej čl. 60m obsah kópie
rozhodcovského spisu čl. 74 a nasl. spisu, obsah pripojeného spisu 4Er/638/2010, a to najmä žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, zmluva o úvere, rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu SR 02539/10 zo dňa 26.4.2010, uznesenie č. k. 4Er/638/2010-9 zo dňa
28.3.2011, ďalej návrhom na prerušenie konania a návrhom na zrušenie termínu pojednávania doručené

dňa 05.3.2015, ospravedlnenie žalovanej č. l. 99 spisu, ospravedlnenie žalobkyne čl. 100 a násl. spisu,
ako aj predložený návrh na prerušenie konania zo dňa 06.3.2015.
Boloboznámenýnávrhnadoplneniedokazovaniadoručenýsúdudňa05.3.2015vktoromnavrhovateľka
udáva, že zadala objednávku na sprac ovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku vzniknutej
škody v dôsledku v žalobe opísaných skutočností za ktoré zodpovedá odporkyňa. Vypracovaný znalecký

posudok po jeho vyhotovení predložia súdu. V prípade, ak ide o žaloby agendy, ISTINA preukázanie
skutočnosti, že postup exekučného súdu je nesprávny, nechal navrhovateľ spracovať znalecký posudok
v znaleckom odbore 330000- právne vzťahy k cudzine, odvetví - 3303000 - európske právo, ktorý
zodpovie otázky interpretácia a aplikácie smernice Rady 93/13/EHS z 05.4.1993

Z vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, ktorý vzhľadom k poučeniu podľa § 120 ods.
4 OSP a § 205a OSP obsiahnutom v procesných poučeniach súdu považoval za uzavretý a nemenný
(resp. ktorý možno zmeniť len za splnenia podmienok uvedených v § 205a OSP).

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 4Er/638/2010 mal súd preukázané,

že dňa 13. 10. 2010 bola Okresnému súdu Čadca doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava,
sp. zn. SR 02539/10 zo dňa 26.4.2010. Žiadosť súdneho exekútora bola zamietnutá uznesením č. k.
4Er/638/2010-9 zo dňa 28.3.2011 (právoplatné dňa 27. 4. 2011).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené
kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení

všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím sú:

1) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy,
§ 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z. z., ako aj všeobecné ustanovenia občianskeho

zákonníka).
3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.1) Porušenie právnej povinnosti súdom, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí, nesprávnom úradnom
postupe.

V tomto prípade žalobca tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti tým, že nesprávnym úradným
postupom, ktorý spočíval v nečinnosti - prieťahoch v konaní, pretože o žiadosti na vydanie poverenia
nerozhodol v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním, po uplynutí doby dlhšej ako 273 dní, a to dňa
3. 5. 2011.
Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci:
a) nezákonným rozhodnutím,
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmom fyzických osôb a právnických osôb; ...

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 1. 6. 2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1. 6. 2010 okrem horeuvedeného znenia bolo
znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku doplnené tak, že: táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) (notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených).

Z ustáleného skutkového stavu mal súd zistené, že žiadosť o vydanie poverenia je zo dňa 22. 9. 2010.
Žiadosťovydaniepovereniabolasúdudoručená13.10.2010.Súdzamietolžiadosťovydaniepoverenia
dňa 28. 3. 2011 (uznesenie č. k. 4Er/638/2010-9 zo dňa 28. 3. 2011 doručené súdnemu exekútorovi
a zástupcovi oprávneného dňa 11.4.2011), exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stálehorozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp.
zn. SR 02539/10. V danom prípade sa jednalo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, u ktorého
súd nie je viazaný 15-dňovou lehotou. O žiadosti na udelenie poverenia bolo rozhodnuté po cca 180

dňoch od doručenia žiadosti o udelenia poverenia dňa 28. 3. 2011 (nie 3. 5. 2011 ako tvrdí žalobca),
teda nie po skončení bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu trvajúcej viac ako 273 dní tak ako tvrdí
žalobca vo svojom návrhu.

Súd poukazuje na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I.ÚS 16/02 v ktorom rozhodnutí ústavný súd konštatuje,

že ,, Pri posúdení , či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené
v ústave alebo v zákone (porovnaj napr. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 64/97, na ktoré
sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci .
Pojem ,, zbytočné prieťahy,, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je autonómny, ktorý nemožno vykladať

a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa
totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I.ÚS
63/00).

Všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo
konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti
na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Žalobca
uvedené dôkazy nepredložil. Tým nepreukázal prieťah v konaní, nesprávny úradný postup podľa § 9

ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Súd poukazuje aj na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť
ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy
SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup (I ÚS 16/02, I ÚS 63/00).

Z uvedených dôvodov mal súd preukázané, že žalobca nesplnil už prvú podmienku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, nakoľko nesprávny úradný postup v súdenom
prípade nepreukázal.

Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné
a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd by mohol návrh zamietnuť pri nesplnení
čo i len jednej podmienky. Preto nesplnenie ďalších dvoch podmienok súd zdôvodňuje len okrajovo a
nad rámec zákonnej povinnosti.

Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci:

a) nezákonným rozhodnutím,
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 17 ods. 1 uvedeného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 uvedeného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju
uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
najmä s prihliadnutím na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 uvedeného zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2
nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 ods. 1 uvedeného zákona ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného
prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Z uvedeného je zrejmé, že aj na prípad osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorou je aj nárok
na náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, sa podporne aplikujú
všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd podporne aplikoval ustanovenia

občianskeho zákonníka, najmä spoločné ustanovenia o náhrade škody uvedené v treťom oddiele
občianskeho zákonníka. Z úradnej moci je potrebné zaoberať sa aj spoluúčasťou poškodeného žalobcu
a jeho právneho zástupcu na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu

pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Skutočnosť, že aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy nielen
v prípade zodpovednosti škodcu za zavinené konanie (§ 420 Občianskeho zákonníka), ale v
prípade zodpovednosti za škodu na základe princípov objektívnej zodpovednosti vyplýva z rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR (R 80/1970 a R 28/1973).

Súd má zato, že škoda je skutočná majetková ujma. V tomto štádiu konania žalobca nepreukázal vznik
škody (majetkovej ujmy). Nepreukázal ani výšku škody v príčinnej súvislosti s porušením povinností
žalovanej. Vyúčtované režijné náklady žalobcu nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože

sú vynakladané na celkovú podnikateľskú činnosť žalobcu. Žalobca je podnikateľský subjekt, náklady
vynakladané v príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu obchodnej činnosti nemožno považovať za
škodu. Nepreukázal ani vznik podmienok podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. na náhradu
nemajetkovej ujmy. Žaloba je aj v tomto smere všeobecná, nepreskúmateľná. Nekonkretizoval, prečo
samotné konštatovanie práva nie je dostatočným zadosťučinením. Žalobca v žalobe vychádzal len

z predpokladov, nepredložil žiadne dôkazy, ani konkrétne tvrdenia, nezdôvodnil, aká nemajetková
(morálna) ujma mu vznikla, vzhľadom na subjekt žalobcu, ktorý je právnickou osobou, závažnosť
ujmy, závažnosť následkov. Všetky kritériá je potrebné vyhodnotiť z hľadiska žalobcu a jeho právneho
postavenia ako právnickej osoby, a nie z hľadiska postavenia jednotlivých spoločníkov ako konateľov
spoločnosti.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie druhej podmienky pre zodpovednosť za škodu
za nesprávny úradný postup, a to vznik a existenciu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu, a taktiež nepreukázal podmienky pre náhradu nemajetkovej ujmy.

Príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností (nesprávnym úradným postupom) a škodou,
ktorá porušením povinnosti vznikla.

Žalobca v konaní nepreukázal ani porušenie povinností (nesprávny úradný postup, nezákonné
rozhodnutie), ani škodu a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností a

tvrdenou škodou.

Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s tvrdenými prieťahmi. Žalobca
nepreukázal, že bez tvrdených prieťahov exekučného súdu, by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preto súd konštatoval, že nebola preukázaná príčinná súvislosť

medzi tvrdeným porušením povinností exekučného súdu a tvrdenou škodou.Tým zároveň súd ustálil, že žalobca nepreukázal splnenie ani jednej podmienky, ktorú zákon vyžaduje,
aby súd mohol konštatovať zodpovednosť odporkyne za vzniknutú škodu. Preto návrh na náhradu škody
za nesprávny úradný postup voči žalovanej v celom rozsahu zamietol.

Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 20. 2. 2015 navrhol, aby súd konanie prerušil podľa § 109
ods. 2 písm. c) OSP. Ako dôvod uviedol, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp. zn. 7 C
6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa žalobného
návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti navrhovateľke na základe

neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie
zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V danom konaní vystupujú na strane odporcov
v 1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a v 2. rade
Pohotovosť s.r.o. - navrhovateľ, za účasti vedľajšieho účastníka. Okresný súd Prešov v danom konaní
uznesením zo dňa 7. 10. 2013 v súlade s § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. rozhodol o prerušení konania do

rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť odporkyňa
v rade 1. - Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. Odporkyňa v rade 1. navrhla
položiť nasledovné prejudiciálne otázky:

1.) Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako

účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti navrhovateľky požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?
2.) V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie

orgánu, ktoré opisuje navrhovateľka, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej
absolútnu nečinnosť navrhovateľky a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov
nápravy umožnených právom členského štátu?
3.) Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je navrhovateľkou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí

stotožňovať z vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?
4.) Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?

Zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. 7 C 6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne žalobca i žalovaný v tomto konaní, má podľa
navrhovateľa pre ďalší priebeh aj rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku
na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri
vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok
rozhodcovského súdu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Ustanovenie
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. kreuje len prípadnú možnosť, nie povinnosť rozhodnutia procesného
súdu o prerušení konania, ak dospeje k záveru, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre jeho rozhodnutie, alebo, ak dal na takéto konanie podnet. Súd má za to, že
prípadné rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie nemôže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto

veci. Z návrhu vyplýva, že predmetom konania na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7 C 6/2010 je
náhrada škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého nároku sa domáha navrhovateľka (ktorá
nie je účastníčkou tohto konania), pričom účastníci tohto konania (navrhovateľ a odporca) vystupujú
v predmetnom konaní na strane odporcov. Zodpovedanie uvedených prejudiciálnych otázok nemá
význam pre rozhodnutie v tejto veci, s týmto konaním nesúvisí, nakoľko predmetom tohto konania je

nárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Súd
vyššie uviedol dôvody, pre ktoré dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal nesprávny úradný postup,
ani nezákonné rozhodnutie. Zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok nepovažoval súd za
významné pre rozhodnutie v tejto veci, preto návrh na prerušenie konania zamietol.Návrh navrhovateľa na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady
nestrannosti súdu a sudcu, ako aj návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom znalcom v

odbore 330000 - Právne vzťahy k cudzine, odvetví 330300 - Európske právo (čl. 101 a nasl. spisu) súd
zamietol, pričom ho vyhodnotil ako návrh na odročenie pojednávania. Predvolanie právny zástupca
navrhovateľa prevzal dňa 13. 2. 2015. Uznesenia Krajského súdu v Žiline o nevylúčení sudcov OS
Čadca na základe vznesenej námietky zaujatosti sudcov OS Čadca (čl. 13, 14,15), a to uznesenie č.
k. 8NcC/277/2013-20 zo dňa 2á. 2. 2013 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 11. 6. 2013,

uznesenie č. k. 10NcC/431/2013-38 zo dňa 15. 1. 2014 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené
dňa 31. 3. 2014 (doručenka čl. 43 p. v.), uznesenie č. k. 9NcC/2/2015-95 zo dňa 22. 1. 2015 prevzal
dňa 13. 2. 2015. Procesný návrh na odročenie pojednávania vzniesol až dňa 5. 3. 2015 elektronicky.
Pojednávanie bolo vytýčené na deň 9. 3. 2015. Dôvodom návrhu na odročenie pojednávania bolo
objektívne porušenie zásady nestrannosti súdu a sudcu. Už v tomto momente doručenia uznesení
Krajského súdu v Žiline mohol vzniesť procesné návrhy. Súd konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2

OSP v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Tvrdený dôvod nepovažoval za závažný
dôvod pre odročenie pojednávania. Pojednával, aj keď bol navrhovateľ a jeho právny zástupca nečinný.
Vychádzal z obsahu spisu. Navrhovateľ a jeho právny zástupca si sami vytvorili prekážku prítomnosti na
pojednávaní. Súd im žiadne prekážky nevytvoril. Tvrdený dôvod súd nevyhodnotil ako závažný dôvod na
odročenie. Pokiaľ ide o procesný návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, ktorý nechal

navrhovateľspracovaťznalcomvodbore330000-Právnevzťahykcudzine,odvetví3303000-Európske
právo,ktorýbymalzodpovedaťnaotázkytýkajúcesainterpretácieaaplikáciesmerniceRady93/13/4HS
z 5.4. 1993 v nadväznosti na justičnú prax a záväznú judikatúru Súdneho dvora EÚ, tento procesný
návrh súd zamietol z dôvodu, že takýto dôkaz považoval za právne irelevantný, vzhľadom na dôkaznú
situáciu za nadbytočný. Súd poukazuje aj na to, že návrh na odročenie pojednávania nemá náležitosti

návrhu podľa § 119 OSP.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Úspešnou účastníčkou konania je žalovaná, patrí jej právo na náhradu trov konania. Uplatnila právo na

náhradu trov konania. Trovy konania nevyčíslila v zákonnej 3-dňovej lehote, preto súd rozhodol tak, že
žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Žalobca bol oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh priamo zo zákona podľa § 4 ods. 1
písm. k) zákona o súdnych poplatkoch: „Od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom.“

Podľa § 2 ods. 2 Poplatkového zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od

poplatku oslobodený.

Výsledok konania je taký, že súd návrh voči žalovanej zamietol. Nezaviazal preto žalovanú ako úspešnú
účastníčku konania v nadväznosti na § 2 ods. 2 Poplatkového zákona k zaplateniu súdneho poplatku
za návrh. Rovnako je zrejmé, že od poplatku je oslobodené celé konanie a nielen žalobca, čo je ďalší

dôvod, pre ktorý súd nezaviazal žalovanú k zaplateniu súdneho poplatku za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.
s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.