Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/219/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3800899469
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3800899469.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateliek 1/ H. N., bytom T. XX, A., T. republika, 2/ O.. C.
D., bytom N. 1, A., T. republika, 3/ JUDr. I. S., bytom D., G. XX, zastúpené JUDr. M. C., advokátom
so sídlom N., F. námestie 1, proti odporcom 1/ Z. R. so sídlom N., M. 6, L.: XX XXX XXX, zastúpený
JUDr. T. U., advokátom so sídlom N., C. XX, 2/ Z. C., spol. s r.o., L.: XX XXX XXX, so sídlom A., C. 3,
zastúpený M.. M. G., advokátom so sídlom A., O. I. XXX/XXA, o vydanie bezdôvodného obohatenia a

iné, o odvolaní navrhovateliek X/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. februára
2013, č.k. 8C/333/2000-875 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým zamietol návrh
navrhovateliek 1/ a 2/ proti odporcovi 2/ o zaplatenie 64.713,33 eur za bezdôvodné obohatenie v
dôsledku užívania pozemkov navrhovateliek odporcom 2/ za obdobie od 15.07.2005 do 01.10.2012 z
r u š u j e a vec mu v r a c i a v tejto časti na ďalšie konanie.

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach vo výroku, ktorým uložil navrhovateľkám 1/
a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť doplatok na súdnom poplatku za podaný návrh proti
odporcovi1/vovýške6.185,94eur,vovýroku,ktorýmuložilnavrhovateľkám1/a2/povinnosťspoločnea
nerozdielne zaplatiť doplatok na súdnom poplatku za podaný návrh proti odporcovi 2) vo výške 1.279,83

eur a vo výroku, ktorým uložil navrhovateľkám 1/, 2/ a 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny
poplatok za podaný návrh proti odporcovi 2/ za konanie podľa § 135c Obč. zák. vo výške 99,50 eur,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Prievidza, p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť
navrhovateľkám 1/ a 2/ oprávneným spoločne a nerozdielne 68.882,61 eur, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. v prevyšujúcej časti návrh navrhovateliek 1/ a 2/ proti odporcovi

1/ o zaplatenie 38.644,78 eur za bezdôvodné obohatenie v dôsledku užívania pozemkov navrhovateliek
odporcom 1/ za obdobie od 15.12.1998 do 29.04.2005 zamietol. Vo výroku III. návrh navrhovateliek
1/ a 2/ proti odporcovi 2/ o zaplatenie 64.713,33 eur za bezdôvodné obohatenie v dôsledku užívania
pozemkov navrhovateliek odporcom 2/ za obdobie od 15.07.2005 do 01.10.2012 zamietol. Vo výroku
IV. rozhodol, že pozemky v katastrálnom území P. nad D.: parcela číslo XXXX/X o výmere XX mX
trvalé trávnaté porasty, parcela číslo XXXX/X o výmere XXX m2, trvalé trávnaté porasty, parcela číslo

XXXX/X o výmere XX m2, lesné pozemky, parcela číslo XXXX/X o výmere X m2, lesné pozemky,
parcela číslo XXXX/X o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere
XX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy
a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo
XXXX/X o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere XXX m2,
zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/7 o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria sa

prikazujú do vlastníctva odporcu 2/, ktorý je povinný navrhovateľkám 1/, 2/ a 3/ oprávneným spoločne a
nerozdielne zaplatiť náhradu vo výške 99.932,- eur, a to 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku V.v prevyšujúcej časti návrh navrhovateliek 1/, 2/, 3/ proti odporcovi 2/ o zaplatenie náhrady za prikázanie
nehnuteľnosti do vlastníctva odporcu 2/ vo výške 56.139,55 eur zamietol. Vo
výroku VI. uložil navrhovateľkám 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť doplatok na súdnom

poplatku za podaný návrh proti odporcovi 1/ vo výške 6.185,94 eur, ktoré sú povinné zaplatiť Okresnému
súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku VII. uložil navrhovateľkám 1/,
2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť doplatok na súdnom poplatku za podaný návrh proti
odporcovi 2/ vo výške 1.279,83 eur, ktoré sú povinné zaplatiť Okresnému súdu Prievidza do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku VIII. uložil navrhovateľkám 1/, 2/, 3/ povinnosť spoločne

a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh proti odporcovi 2/ za konanie podľa § 135c
Občianskeho zákonníka vo výške 99,50 eur, ktoré sú povinné zaplatiť Okresnému súdu A. do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Ďalej vyslovil, že o náhrade trov konania štátu a náhrade trov konania
účastníkov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že odporca 1/ do 29.04.2005 bol a odporca 2/ od 15.07.2005 je vlastníkom
komplexného výcvikového strediska v katastrálnom území P. nad D. so súpisným číslom XXX, ktorým

sú zastavané pozemky a ktorého areál je na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateliek a
boli vo vlastníctve ich právnych predchodkýň, pričom ide o pozemky v katastrálnom území P. nad D.:
parcela číslo XXXX/X o výmere XX m2 trvalé trávnaté porasty, parcela číslo XXXX/X o výmere XXX m2,
trvalé trávnaté porasty, parcela číslo XXXX/X o výmere XX m2, lesné pozemky, parcela číslo XXXX/X o
výmere X m2, lesné pozemky, parcela číslo XXXX/X o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria,

parcela číslo XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere
XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere XXXX m2, zastavané plochy a
nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/
X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere XX m2, zastavané
plochy a nádvoria. K vyššie uvedenému stavu došlo v dôsledku toho, že pôvodné navrhovateľky v

tomto konaní na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.10.1963 nadobudli do spoluvlastníctva pozemok v
obci P. nad D. parcela číslo XXXX/X o výmere X.XXX,- m2. Na tomto pozemku, ktorý pôvodne vlastnil
otec pôvodných navrhovateliek, mali pôvodné navrhovateľky rodinný dom, okolo ktorého bola zriadená
zeleninová záhrada, trávnik a sad. Tieto nehnuteľnosti pôvodné navrhovateľky užívali približne do rokov
1968 až 1969, keď niektoré z nich odišli do cudziny, pričom ich nehnuteľnosti ďalej užíval brat manžela

navrhovateľky 1/ s rodinou, ktorý o tom, že na pozemkoch navrhovateliek právny predchodca odporcu
1/ vykonal stavebnú činnosť pôvodné navrhovateľky upovedomil až po roku 1990. Právny predchodca
odporcu 1/ v priebehu 70. a 80. rokov minulého storočia tieto nehnuteľnosti využil na výstavbu strediska,
ktorého stavby sú v súčasnosti vo vlastníctve odporcu 2/. Stavebné povolenie bolo vydané 04.09.1978
a kolaudačné rozhodnutie dňa 03.02.1987. Pôvodné navrhovateľky sa o zabratí ich nehnuteľností

dozvedeliažponávratescudzinyvpriebehuroka1990.Uvedenýstavbolspôsobenýtým,žerozsudkom
Mestského súdu v Bratislave zo dňa 01.04.1975 bola jedna z pôvodných navrhovateliek odsúdená k
trestu prepadnutia majetku, pričom uznesením zo dňa 20.05.1991 bol tento rozsudok vyhlásený za
zrušený a tým, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.1993
bolo medzi jednou z pôvodných navrhovateliek a právnym predchodcom odporcu rozhodnuté, že kúpna

zmluva, ktorou mala jedna z pôvodných navrhovateliek previesť na právneho predchodcu odporcu 1/
podiel 1/26 k pozemku v obci P. nad D. parcela číslo XXXX/X je neplatná. Z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že by pozemky pôvodných navrhovateliek boli za účelom výstavby riadne vyvlastnené,
keďže bolo predložené len rozhodnutie o vyvlastnení, z ktorého nie je zrejmé, že by nadobudlo
právoplatnosť. Zo znaleckého posudku znalca L.. V. W. vyplynulo, že súčasná hodnota pozemkov

navrhovateliek vychádzajúc zo stavu týchto pozemkov spred roku 1976 predstavuje čiastku 110.164,17
eur a vychádzajúc zo stavu pozemkov v súčasnosti 156.071,55 eur. Zo znaleckého posudku znalca Ing.
F. G. vyplynulo, že súčasná hodnota pozemkov navrhovateliek vychádzajúc zo stavu týchto pozemkov
spred roku 1976 predstavuje čiastku 89.700,- eur a vychádzajúc zo stavu pozemkov v súčasnosti
133.700,- eur. Zo znaleckých posudkov a vykonaných výsluchov znalcov vyplynulo, že výsledok

oceňovania nehnuteľnosti je pri použití metódy polohovej diferenciácie prevažne určovaný použitím
rôznychkoeficientov,ktorýchkonkrétnahodnotajevýsledkomsubjektívnejznalostitrhuzostranyznalca.
Preto je znalecká činnosť skôr prirodzene nepresným odhadom hodnoty nehnuteľností snažiacim
sa vytvoriť čo najviac objektivizovanú cenu, ako exaktným určovaním presnej ceny. Vychádzajúc z
uvedeného súd pri skutkovom zistení hodnoty nehnuteľností a ich užívania vychádzal z priemeru

zistených hodnôt zásadne rovnako presvedčivých znaleckých posudkov. Preto dospel k záveru, že
hodnota nehnuteľností navrhovateliek v stave spred roku 1976 predstavuje 99.932,- eur a v súčasnom
stave s ohľadom na stavby odporcov 144.886,- eur. Obdobným spôsobom spriemerovaním hodnôt
zistených znalcami súd dospel aj k zisteniu hodnôt užívania pozemkov nehnuteľností za jednotlivé roky,a to osobitne v stave nehnuteľností predtým, ako na nich právny predchodca odporcu 1/ zriadil stavby a
v súčasnom stave, potom ako boli pozemky navrhovateliek zastavané stavbami, ktoré boli vo vlastníctve
odporcu 1/ a teraz sú vo vlastníctve odporcu 2/. Vzhľadom na to, že v konaní boli vykonané dva

odhady cien pozemkov a cien za užívanie pozemkov, ktoré sa diametrálne neodlišovali, súd považoval
i s ohľadom na prednesy účastníkov za nadbytočné vykonanie ďalšieho dokazovania odhadom cien
pozemkovacienzaužívanietýchtopozemkov.Navrhovateľky1/a2/saprotiodporcovi1/domáhalitoho,
aby im za užívanie ich pozemkov bez právneho dôvodu v období od 15.12.1998 do 29.04.2005 zaplatil
107.527,39 eur. Medzi účastníkmi konania nebol právne sporný základ nároku navrhovateliek 1/ a 2/,

pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca 1/ bez toho, aby mal právo mať na pozemkoch
navrhovateliek zriadené svoje stavby, týmito stavbami užíval pozemky navrhovateliek. Týmto sa na úkor
navrhovateliek podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil, a to plnením bez
právneho dôvodu, a preto musí navrhovateľkám bezdôvodné obohatenie vydať, pričom vzhľadom na to,
že toto plnenie spočívalo v prenechaní nehnuteľností, musí byť navrhovateľkám poskytnutá podľa § 458
ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka peňažná náhrada. V prípade vzťahu navrhovateliek 1/ a 2/

a odporcu 1/ ide o vzťah, ktorého základnom sú ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení. Medzi účastníkmi konania bolo právne sporné, či takáto peňažná náhrada má vychádzať
z hodnoty nájmu pozemkov v stave predtým, ako boli na pozemkoch navrhovateliek zriadené stavby
odporcu 1/, čo tvrdil odporca 1/ alebo z hodnoty nehnuteľností v stave potom, ako boli zriadené stavby
odporcu 1/, čo tvrdili navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v dôsledku zriadenia

stavieb odporcu 1/ hodnota nájmu pozemkov navrhovateliek stúpla. Na vyriešenie tohto právneho
rozporu treba rovnako ako pri určení náhrady podľa § 135c Občianskeho zákonníka vychádzať z
§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého treba v zákone neriešené otázky riešiť takým
normami, ktoré sú im obsahom a účelom najbližšie. Užívaním nehnuteľností navrhovateliek odporcom
1/ navrhovateľky prišli o svoj majetok v časti užívania svojich nehnuteľností v stave, v ktorom tieto

nehnuteľnosti boli pred rokom 1976. Zriadením stavieb odporcu 1/ navrhovateľky prišli nie o užívanie
pozemkov, ktoré boli zhodnotené zriadením stavieb odporcu 1/, ale o užívanie pozemkov, ktorých
hodnota bola určená stavbami a poľnohospodárskymi kultúrami, ktoré tam mali zriadené v čase pred
touto stavebnou činnosťou. Preto ich, akoby, škoda, strata na majetku vo forme užívania nehnuteľností
je tou hodnotou, o ktorú sa na ich úkor obohatil odporca 1/. Preto navrhovateľky 1/ a 2/ musia dostať

náhradu za ujmu, ktorá im je spôsobená stratou užívania ich pozemkov v stave, v ktorom tieto pozemky
mali, pokým ich, resp. ich právni predchodcovia užívali tak, akoby išlo o skutočnú škodu v zmysle § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hodnota nájmu pozemkov
navrhovateliek v stave týchto pozemkov spred roku 1976 predstavovala v roku 1998 13.379,49 eur, z
čoho na 17 dní od 15.12.1998 do 31.12.1998 pripadá 623,15 eur, v roku 1999 13.379,49 eur, v roku 2000

12.326,60 eur, v roku 2001 12.326,60 eur, v roku 2002 10.979,17 eur, v roku 2003 9.496,33 eur, v roku
2004 7.732,48 eur, v roku 2005 6.192,08 eur, z čoho na 119 dní od 01.01.2005 do 29.04.2005 pripadá
2.018,79 eur, čo je spolu 68.882,61 eur. Preto súd návrhu navrhovateliek 1/ a 2/ v tejto časti vo výške
68.882,61 eur vyhovel a prevyšujúcej časti o zaplatenie 38.644,78 eur návrh zamietol. Navrhovateľky
1/ a 2/ sa na základe toho, že odporca 2/ mal na ich pozemku v období od 15.07.2005 do 1.10.2012

zriadené stavby domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 64.713,33 eur vychádzajúc z
toho, že takáto by bola výška nájmu pozemkov v stave pozemkov so zriadenými stavbami odporcu
2/. Týmto sa mal odporca 2/ na úkor navrhovateliek užívaním ich nehnuteľností bezdôvodne obohatiť.
Súd návrh v tejto časti zamietol, keďže sa nestotožnil s právnou argumentáciou navrhovateliek, podľa
ktorej by tieto skutkové okolnosti zakladali bezdôvodné obohatenie na strane odporcu 2/. Právny vzťah

navrhovateliek a odporcu 2/ je osobitným vecno-právnym vzťahom, ktorý je osobitným spôsobom
upravený v § 135c Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva osobitný spôsob vyrovnania medzi
vlastníkom pozemkov a vlastníkom stavieb, ktoré boli na týchto pozemkoch zriadené bez toho, aby
mal vlastník pozemku na zriadenie týchto stavieb právo. Vzhľadom na to, že odporca 2/ v čase od
nadobudnutia stavieb až do rozhodnutia súdu neužíva pozemky navrhovateľa bez právneho dôvodu, ale

na základe protiprávneho stavu, ktorý je osobitne upravený v § 135c Občianskeho zákonníka, nemožno
v prípade vzťahu navrhovateliek a odporcu 2/ hovoriť o bezdôvodnom obohatení na strane odporcu
2/, keďže osobitný právny následok pre tento protiprávny vzťah vytvára osobitné ustanovenie zákona.
Inak povedané možnosť aplikácie § 135c Občianskeho zákonníka na vzťah vlastníka stavieb zriadených
bez toho, aby mal tento vlastník na to právo vo vzťahu k vlastníkovi pozemkom, na ktorých sú stavby

zriadené, vylučuje, aby sa na vzťah takýchto dvoch vlastníkov vzťahovalo ustanovenie § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Opačný záver, z ktorého vychádzala argumentácia navrhovateliek, by viedol k
zjavneneprimeranýmzáverom,ktoréboliodporcom2/označenéakoduplicitaplnení,ktorájevrozpores
dobrýmimravmi.Priakceptáciiprávnehonázorunavrhovateliek,bybolodporca2/povinnýzaplatiťnielenprimeranú náhradu za nadobudnutie pozemkov alebo náhradu za zriadenie vecného bremena, ktorých
výška sa prirodzene blíži hodnote pozemkov, ale aj nájom za relatívne neurčený čas užívania pozemkov
zriadenými stavbami. Vychádzajúc z toho, že plynutie času takzvaného bezdôvodného obohatenia je

bezprostredne závislé od toho, kedy bude vlastníkovi stavby súdnym rozhodnutím zriadené právo, ktoré
mu umožní užívať nehnuteľnosti, možno dospieť k záveru, že zásadne pri uplatnení takéhoto práva za
niekoľko rokov môže odplata za neoprávnené užívanie nehnuteľností podstatne presiahnuť skutočnú
hodnotu pozemkov užívaných neoprávnenou stavbou. Takto by navrhovateľkám musela byť priznaná
peňažná čiastka podstatne presahujúca hodnotu užívaných nehnuteľností. Takýto stav je celkom v

rozpore so zásadami Občianskeho zákonníka o náhrade škody a bezdôvodnom obohatení, ktoré aj pri
úmyselnom protiprávnom konaní vychádzajú z toho, že sa má nahradiť skutočná škoda, resp. skutočné
bezdôvodného obohatenie, teda to, o čo sa skutočne prichádza v súvislosti s určitým protiprávnym
konaním alebo konaním bez právneho dôvodu. Aj v tomto prípade navrhovateľky prichádzajú o svoje
vlastnícke právo, resp. o možnosť užívať svoje nehnuteľnosti, preto vo vzťahu k odporcovi 2/ môže
byť maximálnou náhradou za protiprávny stav, za ktorý zodpovedá, hodnota tých nehnuteľností, o

ktoré navrhovateľky v dôsledku tohto protiprávneho stavu prišli. Vychádzajúc z uvedeného súd návrh
navrhovateliek, ktorým sa proti odporcovi 2/ domáhali vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
64.713,33 eur za užívanie ich pozemkov v období od 15.07.2005 do 01.10.2012 zamietol. Navrhovateľky
1/, 2/ a 3/ sa po poslednej súdom uznesením pripustenej zmene návrhu proti odporcovi 2/ domáhali
toho, aby do vlastníctva odporcu 2/ boli za odplatu vo výške 156.071,55 eur prikázané ich pozemky. Z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca 2/ má na pozemkoch navrhovateliek zriadené stavby,
pričom v súčasnosti na to nemá právo. Preto vzťahy medzi navrhovateľkami 1/, 2/ a 3/ ako vlastníčkami
pozemkov a odporcom 2/ ako vlastníkom stavieb treba usporiadať, pričom obaja účastníci súhlasili s
takým usporiadaním, aby boli pozemky prikázané do vlastníctva odporcu 2/. Preto súd podľa § 135c ods.
3 Občianskeho zákonníka rozhodol tak, že pozemky navrhovateliek prikázal do vlastníctva odporcu 2/.

Prikázanie má za následok stratu vlastníckeho práva navrhovateliek k nehnuteľnostiam, a preto musí byť
vykonané za primeranú náhradu. Medzi účastníkmi konania bolo právne sporné, či takáto náhrada má
vychádzať z hodnoty nehnuteľností v stave predtým, ako boli na ich pozemkoch zriadené stavby odporcu
2/, čo tvrdil odporca 2/ alebo z hodnoty nehnuteľností v stave potom, ako boli zriadené stavby odporcu 2/,
čo tvrdili navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v dôsledku zriadenia stavieb odporcu

2/ hodnota pozemkov navrhovateliek stúpla. Na vyriešenie tohto rozporu treba vychádzať z § 853 ods.
1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého treba v zákone neriešené otázky riešiť takým normami, ktoré
sú im obsahom a účelom najbližšie. Prikázaním nehnuteľností navrhovateliek 1/, 2/ a 3/ do vlastníctva
odporcu 2/ navrhovateľky prichádzajú o svoj majetok v časti svojho vlastníctva, ktorého hodnota v
prípade ich pozemkov bola určená stavom týchto pozemkov v roku 1976. Zriadením stavieb odporcu 2/

navrhovateľky prišli nie o pozemky, ktoré boli zhodnotené zriadením stavieb odporcu 2/, ale o pozemky,
ktorých hodnota bola určená stavbami a poľnohospodárskymi kultúrami, ktoré tam mali zriadené v čase
pred touto stavebnou činnosťou. Preto ich, akoby škoda, strata na majetku je tou hodnotou, ktorú mali
v čase pred zriadením stavieb, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve odporcu 2/. Preto musia dostať
náhradu za ujmu, ktorá im je spôsobená stratou vlastníckeho práva k pozemkom tak, akoby išlo o

skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že hodnota pozemkov v stave, v akom boli predtým, ako na nich boli zriadené stavby odporcu 2/, bola
99.932,- eur. Preto súd podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka za takúto náhradu prikázal pozemky
navrhovateliek 1/, 2/ a 3/ do vlastníctva odporcu 2/ a prevyšujúcej časti návrh navrhovateliek 1/, 2/ a 3/
o zaplatenie 56.139,55 eur zamietol. Po poslednej pripustenej zmene návrhu bol predmetom konania

nárok navrhovateliek 1/ a 2/ proti odporcovi 1/ vo výške 107.527,39 eur, pričom navrhovateľky 1/ a 2/ za
pôvodne uplatnený nárok zaplatili pri podaní návrhu súdny poplatok vo výške 8.000,- Sk, čo je 265,56
eur. Zo zmeneného návrhu proti odporcovi 1/ sú navrhovateľky 1/ a 2/ povinné zaplatiť súdny poplatok
vo výške 6.451,50 podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov. Preto súd navrhovateľkám
1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť doplatok na súdnom poplatku vo výške 6.185,94 eur. Po poslednej

pripustenej zmene návrhu bol predmetom konania nárok navrhovateliek 1/ a 2/ proti odporcovi 2/ vo
výške 64.713,33 eur, pričom navrhovateľky 1/ a 2/ za pôvodne uplatnený nárok proti odporcovi 2/ zaplatili
po podaní návrhu súdny poplatok vo výške 78.408,- Sk, čo je 2.602,67 eur. Zo zmeneného návrhu
proti odporcovi 2/ sú navrhovateľky 1/ a 2/ povinné zaplatiť súdny poplatok vo výške 3.882,50 podľa
položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov. Preto súd navrhovateľkám 1/ a 2/ uložil povinnosť

zaplatiť doplatok na súdnom poplatku vo výške 1.279,83 eur. Po poslednej pripustenej zmene návrhu bol
predmetom konania nárok navrhovateliek 1/, 2/ a 3/ proti odporcovi 2/ na vyporiadanie neoprávnených
stavieb podľa § 135c Občianskeho zákonníka, za ktorý sú navrhovateľky 1/, 2/ a 3/ povinné zaplatiť
súdny poplatok vo výške 99,50 eur podľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov. Podľa §151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu väčšieho počtu účastníkov a uplatnených nárokov
bude o náhrade trov konania štátu a náhrade trov konania účastníkov rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Protitomutorozsudku,atoprotivýrokomIII.,VI.ažVIII.podalivzákonnejlehoteodvolanienavrhovateľky
1/ -3/. Dôvodili, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnutý rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a jeho arbitrárnosť. Nesúhlasili s rozhodnutím súdu

prvého stupňa v časti, v ktorej zamietol ich návrh voči odporcovi 2/, ktorým sa domáhali vydania
bezdôvodného obohatenia za užívanie ich pozemkov v období od 15.07.2005 do 01.10.2012. Mali za
to, že súd prvého stupňa nesprávne nerozlišoval ich nárok na vyporiadanie tzv. neoprávnenej stavby
podľa § 135c Obč. zák. a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie ich pozemkov
odporcom 2/ podľa 451 Obč. zákonníka, ktoré sú dvoma samostatnými vedľa seba existujúcimi nárokmi.
Prvý nárok na vyporiadanie podľa § 135c Obč. zák. má za účel vyporiadanie neoprávnenej stavby

spravodlivým spôsobom, v tomto prípade prikázaním pozemkov do vlastníctva vlastníka stavieb za
náhradu. Primeraná náhrada za prikázanie vlastníctva má nahradiť navrhovateľkám to, že na základe
súdneho rozhodnutia strácajú vlastnícke právo k ich nehnuteľnostiam, ktoré získava naopak odporca
2/. Druhým nárokom je nárok, ktorý vznikol vlastníkom pozemkov z dôvodu užívania týchto pozemkov
vlastníkom stavieb - odporcom 2/ a má za účel odčerpať neoprávnený majetkový prospech získaný

odporcom 2/ tým, že užíval pozemky bez právneho dôvodu. Tento zásadný rozdiel medzi základom a
podstatou oboch nárokov súd prvého stupňa nepostrehol. Pre tvrdenie súdu, že náhrada za užívanie
nehnuteľností odporcom 2/ je zahrnutá v primeranej náhrade, ktorú im súd prisúdil, teda nemá žiadne
vecné ani logické odôvodnenie. Uviedli, že náhrada vyjadrujúca hodnotu nehnuteľností, ktorá je z ich
majetku prikázaná do majetku odporcu 2/, nemá byť prečo súčasne aj náhradou za úplne inú ujmu,

ktorá im bola spôsobená nie tým, že stratili vlastníctvo veci výrokom súdu, ale tým, že ešte predtým, ako
vlastníctvo ich veci prešlo na odporcu 2/, tento užíval vec bez právneho dôvodu. Oba nároky sa teda
zakladajú na samostatných a nezávislých právnych skutočnostiach a preto je duplicita plnení vylúčená.
O zjavnej nesprávnosti právneho posúdenia súdom nakoniec svedčí aj logický rozporná a neprijateľná
argumentácia, keď súd na jednej strane popiera, že odporca 2/ užíval nehnuteľnosť bez právneho

dôvodu, ale na druhej strane tvrdí, že ju užíval na základe protiprávneho stavu vyvolaného postavením
neoprávnenej stavby. Dikcia § 135c Obč. zák. nasvedčuje tomu, že zákonodarca predpokladá, že súd
podľa jeho ustanovení usporiada pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby pro futuro,
resp. ex nunc od právoplatnosti jeho rozhodnutia, a to vzhľadom na predpokladané spôsoby úpravy
právnych vzťahov. Nič nenasvedčuje tomu, že by súd mal upravovať právne vzťahy medzi účastníkmi

do okamihu jeho rozhodnutia. Nie je to ani opodstatnené, keď tu existuje konkrétny právny inštitút, a to
právny inštitút bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Obč. zák., ktorý túto špecifickú právnu situáciu
rieši. Postup, kedy súd bez jasného a explicitného dôvodu majúceho základ v § 135c Obč. zák. odmietne
aplikovať§451Obč.zák.,ktorýsapriamovzťahujenariešenýprávnyvzťah,nemožnohodnotiťinak,ako
arbitrárny. Vyslovili názor, že súd prvého stupňa postupoval nesprávne, keď neakceptoval názor, že na

riešenie podľa § 135c Obč. zák. môžu nadväzovať nároky z hľadiska bezdôvodného obohatenia, ktoré
niesúuvedenýmriešenímdotknuté. Takétorozhodnutiejekonštitutívne,súčinkamiexnunc,aniejením
vyčerpaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo, resp. dochádza v súvislosti
s neoprávnenou stavbou, t.j. užívaním pozemkov pod stavbami a priľahlých pozemkov. Ďalej uviedli, že
napadnutým rozsudkom dochádza k porušeniu ich práva zakotveného v § 123 Obč. zák. Nesúhlasili ani

s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým súd zaviazal navrhovateľky 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
zaplatiť doplatok na súdnom poplatku za podaný návrh proti odporcovi 1/ vo výške 6185,94 eur, doplatok
na súdnom poplatku za podaný návrh proti odporcovi 2/ vo výške 1279,83 eur a navrhovateľky 1/,2/,3/
zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh proti odporcovi 2/ za konanie
podľa § 135c Obč. zák. vo výške 99,50 eur. Uviedli, že súd aj napriek tomu, že si vyhradil rozhodnutie

o náhrade trov konania štátu a náhrade trov konania účastníkov po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej, rozhodol o zaplatení súdneho poplatku navrhovateľkami. Takýto postup považovali za nesprávny
a nespravodlivý. Za správne a spravodlivé vzhľadom na dĺžku konania a vzhľadom na výšku súdnych
poplatkov by bolo možné považovať to, ak by súd súčasne rozhodol aj o náhrade trov konania, ktorému
rozhodnutiu nebránili žiadne legitímne dôvody. Mali za to, že boli na základe napadnutého rozsudku

vo väčšej časti úspešné, preto je namieste, aby súd rozhodol v súlade s § 143 ods. 3 O.s.p., teda aj
keby súd posúdil, že navrhovateľky mali vo veci úspech len čiastočný, priznal navrhovateľkám plnú
náhradu trov konania, nakoľko rozhodnutie súdu záviselo od znaleckého posudku a aj úvahy súdu.
Pokiaľ si súd rozhodol vyhradiť svoje rozhodnutie o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia voveci samej, nie je možné, aby čiastočne rozhodol o zaplatení (doplatení) súdneho poplatku. Z týchto
dôvodov žiadali rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku III. zmeniť tak, že odporcovi
2/ bude uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľkám 1/ a 2/ odplatu za užívanie nehnuteľnosti z titulu

bezdôvodného obohatenia za obdobie od 15.07.2005 až do 01.10.2012 vo výške 41.380,82 eur určenej
ako priemer zistených hodnôt znaleckého posudku č. 35/2011 znalca Ing. V. W. v znení doplnku č. X zo
dňa 18.01.2013 a znaleckého posudku č. 46/2011 znalkyni Ing. F. zo dňa 15.02.2012 v znení dodatku č.
1, pre stav spred roku 1976, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšných častiach vo výrokoch
VI. až VIII. navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť.

Odporca 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateliek 1/ - 3/ navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že zákonný rámec pre riešenie neoprávnenej stavby
na pozemku predstavuje ust. § 135c Obč. zák. Uvedené ustanovenie obsahuje možnosť súdu upraviť
pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj iným spôsobom ako spôsobmi explicitne
uvedenými v ust. § 135 ods. 1,2 Obč. zák., najmä zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné

na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Konajúci súd pri právnom posúdení predmetu sporu postupoval
podľa § 135c Obč. zák., pričom za iný spôsob usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemkov
a vlastníkom stavby považoval priznanie vlastníckeho práva k pozemkom, do vlastníctva majiteľovi
stavby za primeranú náhradu určenú na základe znaleckého posudku. Vychádzal pritom zo žalobného
návrhu ako jeho znenie navrhli samotné navrhovateľky, avšak aj priznanie bezdôvodného obohatenia

spadá podľa jeho názoru pod usporiadanie pomerov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemkov
iným spôsobom podľa ust. § 135c Obč. zák. Z uvedeného teda skutočne vyplýva duplicita plnení
tak, ako ju odporca 2/ vo svojich vyjadreniach k žalobnému návrhu opakovane namietal. Súhlasil s
názorom odporcu 2/, že vlastník pozemku je oprávnený rozhodnúť sa, či bude trpieť fakticky protiprávny
stav užívania nehnuteľnosti osobou bez právneho titulu a za strpenie takéhoto protiprávneho stavu

požadovať náhradu v podobe vydania bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Obč. zák., alebo
bude požadovať odstránenie nastoleného protiprávneho stavu postupom súdu podľa ust. § 135c Obč.
zák. Je však vylúčené, aby požadoval oba nároky súčasne. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ktorým uložil navrhovateľkám povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania,
vyslovilnázor,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajevsúladesplatnýmznenímzákona.Zákonnáúprava

neviaže rozhodnutie o vyrubení súdneho poplatku na rozhodovanie súdu o náhrade trov konania. Je
autonómnym právom konajúceho súdu vymieniť si rozhodovanie o trovách konania až následne po
rozhodnutí vo veci samej, ktorej by malo predchádzať vyrubenie súdneho poplatku, alebo by o vyrubení
malo byť rozhodnuté minimálne najneskôr spolu s vynesením rozhodnutia vo veci samej.
Odporca 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateliek navrhol napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že od nadobudnutia vlastníckeho práva
k budovám mal snahu dohodnúť sa s navrhovateľkami na usporiadaní vzťahov k ich pôde. Mal
záujem tieto nehnuteľnosti odkúpiť, avšak nároky navrhovateliek boli pre neho neakceptovateľné,
pretože presahovali všeobecnú hodnotu týchto nehnuteľností. Po podaní návrhu zaujal stanovisko, že
má záujem na usporiadaní právneho vzťahu k pôde, a to formou zriadeného vecného bremena za

odplatu, pričom výška odplaty mala byť stanovená na základe znaleckých posudkov. Až potom, čo
právne zastúpenie navrhovateliek prevzala právna kancelárie JUDr. Ján Havláta, bol prednesený návrh
navrhovateliek, aby pozemky boli prikázané do ich vlastníctva za náhradu s čím súhlasili, pričom výška
náhrady bola rozsudkom súdu ustálená v sume 99.932 eur. Už v konaní pred súdom poukazoval na
to, že rozhodnutie o výške nároku navrhovateliek by nemalo byť v rozpore s dobrými mravmi tak, ako

to má na mysli § 3 ods. 1 Obč. zák. Práve postup súdu, ktorým nepriznal navrhovateľkám náhradu za
užívanie nehnuteľností za obdobie od 15.07.2005 do 01.10.2012 z titulu bezdôvodného obohatenia, je
postup, ktorý je v súlade s týmto princípom, pretože skutočne, ak by došlo k priznaniu takejto náhrady,
poskytnuté plnenie by ďaleko prevyšovalo hodnotu pozemkov vo vlastníctve navrhovateliek. Ak by
súdny spor prebiehal dlhšie, mohlo by dôjsť k situácii, že odplata za užívanie nehnuteľností by mohla

prevýšiť všeobecnú hodnotu týchto nehnuteľností. Ďalej uviedol, že súdny spor sa nie v dôsledku jeho
správania riešil až sedem rokov a predsa nemôže byť v jeho neprospech, že rozhodnutie v tejto veci
bolo vydané až v roku 2013. Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateliek proti výrokom VI. - VIII. rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým boli zaviazané zaplatiť doplatok na súdnom poplatku a súdny poplatok, v
tejto súvislosti poukázal na to, že navrhovateľky v priebehu konania upravovali svoje návrhy, mali už v

čase podania týchto úprav doplatiť súdne poplatky, preto výrok súdu v týchto častiach je správny. Takýto
postup súdu nemá nič spoločné s tým, že si súd vyhradil právo rozhodnúť o náhrade trov konania štátu
a náhrade trov konania účastníkov až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Navrhovateľky 1/ - 3/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu odporcu 1/ k odvolaniu uviedli, že s tvrdeniami
odporcu 1/ nesúhlasia, považujú ich za nesprávne a účelové. Poukázali na to, že prvý nárok na
vyporiadanie podľa § 135c Obč. zák. má za účel vyporiadanie neoprávnenej stavby spravodlivým

spôsobom, v tomto prípade prikázaním pozemkov do vlastníctva vlastníka stavieb za náhradu.
Primeraná náhrada za prikázanie vlastníctva má im nahradiť to, že na základe súdneho rozhodnutia
strácajú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré získava naopak odporca 2/. Druhý nárok je nárokom,
ktorý vznikol vlastníkom pozemkov z dôvodu užívania týchto pozemkov vlastníkom stavieb - odporcom
2/ a má za účel odčerpať neoprávnený majetkový prospech získaný odporcom 2/ tým, že užíval pozemky

navrhovateliekbezprávnehodôvodu.Tentozásadnýrozdielmedzizákladomapodstatouobochnárokov
súd a ani odporca 1/ nepostrehol. Pokiaľ odporca 1/ poukázal aj na dobromyseľnosť odporcu 2/ pri
nadobudnutí vlastníckeho práva k stavbám, k tomuto uviedli, že dobromyseľnosť odporcu 2/ nie je
namieste, lebo ako účastník dražby si musel byť vedomý, že pozemky, na ktorých sa stavba nachádza,
nie sú vysporiadané. Uviedli, že odporcovi 1/ tieto skutočnosti boli preukázateľne známe prinajmenšom
od roku 1992.

Navrhovateľky 1/ - 3/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu odporcu 2/ k odvolaniu uviedli, že s uvádzanými
tvrdeniami nesúhlasia, považujú ich za nesprávne a účelové. Poukázali na to, že odporca 2/ užíval
neoprávnene stavby na cudzích pozemkoch v ich vlastníctve za účelom zárobkovej činnosti, a to
od 15.07.2005 až do 01.10.2012, t.j. 7 rokov bez akejkoľvek náhrady, pričom dane, viažuce sa na

predmetné pozemky, boli vždy v celom rozsahu uhrádzané nimi. Uviedli, že odporcovi 2/ predkladali
návrh nájomnej zmluvy, avšak z jeho strany nedošlo k prijatiu tohto návrhu. Až v mesiaci marec 2008
došlo k osobnému stretnutiu navrhovateliek s odporcom 2/, na ktorom odporca 2/ navrhol odkúpenie,
ale len niektorých z pozemkov, na ktorých sa nachádza komplex stavieb odporcu 2/. K dohode nedošlo,
a to pre neprimerane nízku kúpnu cenu, ktorú ponúkal odporca 2/ za kúpu predmetných pozemkov.

Zdôraznili, že ich postavenie bolo vždy slabšie v porovnaní s odporcom 1/ a neskôr odporcom 2/, a
to predovšetkým tým, že odporcovia za celú dobu neoprávneného užívania predmetných pozemkov
neuhrádzali náhradu navrhovateľkám, ani žiadne dane a poplatky viažuce sa na pozemky, naopak,
navrhovateľky, ktoré sú dlhodobo poberateľkami starobného dôchodku, vynakladali nemalé finančné
prostriedky a čas na vysporiadanie neoprávnených stavieb na ich pozemkoch, ktoré po celú dobu

nemohli žiadnym spôsobom užívať. Poukázali na to, že mali snahu vysporiadať neoprávnené stavby na
pozemkoch súdnou alebo mimosúdnou cestou, preto odmietajú tvrdenia odporcu 2/, že svojím konaním
spôsobili predĺženie súdneho konania. Mali za to, že priznanie náhrady za užívanie nehnuteľností za
obdobie od 15.07.2005 do 01.10.2012 odporcom 2/, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu - vo výroku, ktorým
súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateliek 1/, 2/ proti odporcovi 2/ o zaplatenie 64.713,33 eur
za bezdôvodné obohatenie v dôsledku užívania pozemkov navrhovateliek odporcom 2/ za obdobie od
15.07. 2005 do 01.10.2012 a vo výrokoch, ktorým uložil navrhovateľkám povinnosť zaplatiť doplatok
na súdnom poplatku a súdny poplatok za podaný návrh proti odporcovi 2/ bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateliek 1/, 2/
vo veci samej v napadnutej časti je dôvodné a odvolanie navrhovateliek 1/, 2/, 3/ proti výrokom rozsudku
o uložení poplatkovej povinnosti dôvodné nie je.

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu navrhovateliek 1/, 2/, ktorým sa

voči odporcovi 2/ domáhali vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie ich pozemkov v období od
15.07.2005 do 01.10.2012 na tom právnom názore, že právny vzťah navrhovateliek 1/, 2/ a odporcu
2/ je osobitným vecno-právnym vzťahom, ktorý je osobitným spôsobom upravený v § 135c Obč. zák.
Vzhľadom na to, že odporca 2/ v čase od nadobudnutia stavieb až do rozhodnutia súdu neužíval
pozemky navrhovateliek bez právneho dôvodu, ale na základe protiprávneho stavu, ktorý je osobitne

upravený v § 135c Obč. zák., nemožno v prípade vzťahu navrhovateliek a odporcu 2/ hovoriť o
bezdôvodnom obohatení na strane odporcu 2/, keďže osobitný právny následok pre tento protiprávny
vzťah vytvára osobitné ustanovenie zákona. Inak povedané, možnosť aplikácie § 135c Obč. zák. na
vzťah vlastníka stavieb zriadených bez toho, aby mal tento vlastník na to právo vo vzťahu k vlastníkovi
pozemku, na ktorých sú stavby zriadené, vylučuje, aby sa na vzťah týchto dvoch vlastníkov vzťahovalo

ust. § 451 ods. 1 Obč. zák. Podľa názoru súdu prvého stupňa opačný záver by viedol k zjavne
neprimeraným záverom, ktoré boli odporcom 2/ označené ako duplicita plnení, ktorá je v rozpore s
dobrými mravmi. V tomto prípade navrhovateľky prichádzajú o svoje vlastníctvo, resp. o možnosť užívať
svoje nehnuteľnosti, preto vo vzťahu k odporcovi 2/ môže byť maximálnou náhradou za protiprávny stav,za ktorý zodpovedá, hodnota tých nehnuteľností , o ktoré navrhovateľky v dôsledku tohto protiprávneho
stavu prišli. Z týchto dôvodov návrh navrhovateliek 1/ a 2/, ktorým sa domáhali proti odporcovi 2/ vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 64.713,33 eur za užívanie ich pozemkov v období od 15.07.2005

do 01.10.2012 zamietol.

Odvolací súd tento vyslovený právny názor súdu prvého stupňa nepovažuje za správny.

Podľa § 135c ods. 1 Obč. zák., ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo,

môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu
zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

Podľa § 135c ods. 3 Obč. zák., súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho
práva k stavbe.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľky 1/ a 2/ sa domáhali proti odporcovi 2/ vydania bezdôvodného

obohatenia za užívanie ich pozemkov (podrobne špecifikovaným v žalobnom petite) v k.ú. P. bez
právneho dôvodu v období od 15.07.2005 do 01.10.2012 vo výške 64.713,33 eur podľa § 451 Obč.
zák. a ďalším žalobným petitom sa domáhali proti odporcovi 2/ vyporiadania neoprávnenej stavby
podľa § 135c Obč. zák. Medzi účastníkmi konania nebol právne sporný základ nároku navrhovateliek
1/, 2/, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľky 1/, 2/ sú vlastníčkami pozemkov,

na ktorých sú zriadené neoprávnené stavby odporcu 2/. Odporca 2/ nadobudol stavby - komplexné
výcvikové stredisko, postavené na pozemkoch navrhovateliek 1/, 2/ v dražbe, pričom ako účastník
dražby si musel byť vedomý, že pozemky, na ktorých sa stavba nachádza, nie sú vysporiadané (LV
č. XXX k.ú. P. nad D.). Odporca 2/ užíval neoprávnené stavby na cudzích pozemkoch vo vlastníctve
navrhovateliek 1/, 2/ za účelom zárobkovej činnosti bez akejkoľvek náhrady. Z vyššie uvedené je

zrejmé, že predmetom konania boli dva samostatné nároky navrhovateliek 1/ a 2/, a to nárok na
vyporiadanieneoprávnenejstavbypodľa§135cObč.zák.anároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia
z titulu užívania pozemkov bez právneho dôvodu. Treba dať za pravdu navrhovateľkám 1/, 2/, že tieto
uplatnené nároky sa zakladajú na samostatných a nezávislých právnych skutočnostiach, sú dvoma
samostatnými a vedľa seba existujúcimi nárokmi a preto je duplicita plnení vylúčená. Ust. § 135c

Obč. zák. rieši právne následky neoprávneného zriadenia stavby na cudzom pozemku. Zákon pritom
uvádza riešenia, ktoré podľa názoru zákonodarcu budú spravidla prichádzať do úvahy; nejde o výpočet
taxatívny, ale demonštratívny. To vyplýva zo znenia § 135c ods. 3 Obč. zák., podľa ktorého súd môže
usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu
vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Znenie zákona ani jeho

zmysel, ani jeho účel nevylučuje iné usporiadanie pomerov, než aké zákon výslovne nevymenováva.
Situácie, ktoré v dôsledku neoprávnenej stavby môžu vzniknúť , sú natoľko rôznorodé, že zákonodarca
nechcel taxatívnym spôsobom uviesť ich výpočet. Je preto vecou súdu, aby v každom prípade našiel
najvhodnejšie riešenie v súlade so znením i s účelom § 135c Obč. zák., s princípmi, na ktorých je
založené platné občianske právo a najmä tiež s listinou základných práv a slobôd. Nie je vylúčené,

pokiaľ vlastník pozemku nemôže pozemok naďalej využívať, aby bol pozemok prikázaný vlastníkovi
neoprávnenej stavby, a to za náhradu. Takéto rozhodnutie súdu je konštitutívne, má účinky ex nunc;
vlastníctvo sa nadobúda právoplatnosťou rozhodnutia. Ustanovenie § 135c Obč. zák. teda usporiadava
pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby pro futuro, resp. ex nunc od právoplatnostirozhodnutia, pričom zákonodarca v ust. § 135c Obč. zák. nerieši, ako by mal súd upraviť právne vzťahy
medzi účastníkmi do okamihu jeho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že prikázanie neoprávnenej
stavby do vlastníctva stavebníka podľa § 135c ods. 3 Obč. zák. je konštitutívnym rozhodnutím s účinkami

ex nunc, vlastník stavby sa stáva vlastníkom pozemku na základe právoplatného rozhodnutia súdu.
V medziobdobí medzi zriadením neoprávnenej stavby a rozhodnutím súdu o prikázaní pozemku do
vlastníctva stavebníka je potrebné právny vzťah medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku riešiť
podľa ust. § 451 ods. 1 Obč. zák., t.j. ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému
dochádza v súvislosti s neoprávnenou stavbou, t.j. užívaním pozemkov pod stavbami bez právneho

dôvodu. Niet pochýb o tom, že odporca 2/ užíval neoprávnené stavby na cudzích pozemkoch vo
vlastníctve navrhovateliek 1/, 2/ za účelom zárobkovej činnosti bez akejkoľvek náhrady, preto sa na ich
úkor podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zákonníka bezdôvodne obohatil, a to získaním plnenia bez právneho
dôvodu, ktoré musí navrhovateľkám 1/, 2/ vydať. Právny názor súdu prvého stupňa, že aplikácia § 135c
Obč. zák. vylučuje aplikáciu § 451 Obč. zák. je nesprávny, nakoľko ako už bolo vyššie konštatované,
ust. § 135c Obč. zák. má za účel vyporiadanie neoprávnenej stavby medzi vlastníkom pozemku a

vlastníkom stavby s účinkami ex nunc, t.j. od právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu
podľa § 135c ods. 3 Obč. zák. je konštitutívnym rozhodnutím a nie je ním vyčerpaný nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo, resp. dochádza v súvislosti s neoprávnenou stavbou, t.j.
užívaním pozemkov pod stavbami bez právneho dôvodu. Z týchto dôvodov majú navrhovateľky 1/,
2/ právo domáhať sa proti odporcovi 2/ vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1,2 Obč.

zák. za užívanie ich pozemkov bez právneho dôvodu za obdobie od 15.07.2005 do 01.10.2012. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.

Z týchto dôvodov v súvislosti s tým, že súd prvého stupňa sa nezaoberal výškou bezdôvodného

obohatenia, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým návrh
navrhovateliek 1/, 2/ proti odporcovi 2/ o zaplatenie 64.713,33 eur za bezdôvodné obohatenie v dôsledku
užívania pozemkov navrhovateliek 1/ a 2/ odporcom 2/ za obdobie od 15.07.2005 do 01.10.2012
zamietol, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní súd prvého stupňa rozhodne o výške peňažnej náhrady uplatnenej navrhovateľkami
1/, 2/ v dôsledku užívania pozemkov odporcom 2/ z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie
od 15.07.2005 do 01.10.2012.

Vysloveným právnym názorom v tomto uznesení odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226

O.s.p.).

Odvolací súd ďalej preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým
zaviazal navrhovateľky 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť doplatok na súdnom poplatku za podaný
návrhprotiodporcovi1/vovýške6.185,94eur, vovýroku,ktorýmzaviazalnavrhovateľky1/a2/spoločne

a nerozdielne zaplatiť doplatok na súdnom poplatku za podaný návrh proti odporcovi 2/ vo výške
1.279,83 eur a vo výroku, ktorým zaviazal navrhovateľky 1/,2/,3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny
poplatok za podaný návrh proti odporcovi 2/ za konanie podľa § 135c Obč. zák. vo výške 99,50 eur.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v

týchto častiach vecne správny a preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Zobsahuspisunepochybnevyplýva,žepoposlednejpripustenejzmenenávrhuzostranynavrhovateliek
1/, 2/ bol predmetom konania ich nárok proti odporcovi 1/ vo výške 107.527,39 eur, pričom navrhovateľky

1/, 2/ za pôvodne uplatnený nárok zaplatili pri podaní návrhu súdny poplatok 265,56 eur. Zo zmeneného
návrhu proti odporcovi 1/ sú navrhovateľky 1/, 2/ povinné zaplatiť súdny poplatok vo výške 6.451,50 eur
podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, preto súd prvého stupňa správne postupoval,
keď navrhovateľkám 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť doplatok na súdnom poplatku vo výške 6.185,94
eur. Rovnako správne súd prvého stupňa postupoval, keď pri poslednej pripustenej zmene návrhu

bol predmetom konania nárok navrhovateliek 1/, 2/ proti odporcovi 2/ vo výške 64.713,33 eur, pričom
navrhovateľky 1/, 2/ za pôvodne uplatnený nárok proti odporcovi 2/ zaplatili po podaní návrhu súdny
poplatokvovýške2.602,67eur. Zozmenenéhonávrhuprotiodporcovi2/súnavrhovateľky1/,2/povinné
zaplatiťsúdnypoplatokvovýške3.882,50eur(položka1písm.a)Sadzobníkasúdnychpoplatkov).Pretosúd prvého stupňa správne postupoval, keď navrhovateľkám 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť doplatok na
súdnom poplatku vo výške 1.279,83 eur.

Rovnako správne bolo aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým vo výroku zaviazal navrhovateľky 1/,
2/, 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za návrh proti odporcovi 2/ za konanie podľa §
135c Obč. zák. vo výške 99,50 eur. Po poslednej pripustenej zmene návrhu bol predmetom konania
nárok navrhovateliek 1/ - 3/ proti odporcovi 2/ na vyporiadanie neoprávnených stavieb podľa § 135c
Obč. zák., za ktorý sú navrhovateľky 1/, 2/, 3/ povinné zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur (pol. 1

písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov). V zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkov a poplatkoch za výpis z registra trestov, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu. S
prihliadnutím k tomu, že navrhovateľky v priebehu konania zmenili svoj návrh na začatie konania, súd
prvého stupňa správne postupoval, keď uložil navrhovateľkám 1/, 2/ doplatiť súdny poplatok za zmenený
návrh a navrhovateľkám 1/, 2/, 3/ zaplatiť za podaný návrh proti odporcovi 2/ za konanie podľa § 135c
Obč. zák. súdny poplatok za podaný návrh. Postup súdu prvého stupňa o dovyrubení, resp. vyrubení

súdneho poplatku za podaný návrh nemá nič spoločné s tým, že si súd vyhradil právo rozhodnúť o
náhrade trov konania štátu a náhrade trov konania účastníkov až po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej, nakoľko takýto postup je možný v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. Odvolacie námietky
navrhovateliek ohľadne prejudikovania rozhodnutia súdu o trovách konania boli preto nedôvodné,
nakoľko poplatková povinnosť stíha navrhovateľky poplatkového úkonu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é