Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/294/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814204553
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814204553.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa K., zastúpeného M. proti odporkyni O., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne I., zastúpeného Z. o zaplatenie sumy 1.135,20 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27.
novembra 2014, č.k. 10C/67/2014-57, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 22,98 Eur, do troch dní, k rukám Z.. K. K..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy
1.135,20 Eur s príslušenstvom zamietol, konanie čiastočne zastavil o zaplatenie sumy 579,10 Eur s 9

% ročným úrokom z omeškania od 20.05.2012 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané a medzi účastníkmi bolo nesporné, že dňa 10.05.2010 písomnou žiadosťou č. XX XXX
XXXXXodporkyňapožiadalanavrhovateľa oposkytnutierevolvingovéhoúveruvovýške 1.020Eur
so splatnosťou v 36-tich mesačných splátkach splatných 14. deň v mesiaci s výškou mesačnej splátky
v sume 57,91 Eur. Zmluvná odmena - celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
predstavovala sumu 1.064,76 Eur, predpokladaná RPMN 70,02 %, ročná úroková sadzba 70,02 %. Dňa

18.05.2010 navrhovateľ písomne spracoval oznámenie veriteľa o schválenie úveru dlžníkovi - zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (založené v spise na čl. 9). V oznámení bola uvedená schválená
výška úveru v sume 1.020 Eur, splatnosť úveru na 36 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru v sume
57,91 Eur, dátum splatnosti prvej splátky dňa 14.07.2010 a dátum splatnosti poslednej splátky
úveru dňa 14.06.2013. Periodicita splácania úveru bola dojednaná mesačne, dátum splatnosti splátky v
priebehu periódy splácania 14. deň v mesiaci, RPMN úveru predstavovala 64,64 %, priemerná RPMN

51,49 %, schválená výška revolvingu v sume 675,41 Eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní
revolvingu v sume 675,41 Eur, výška mesačnej splátky po vykonaní revolvingu v sume 57,91
Eur, RPMN po vykonaní revolvingu 62,82 %, úverový limit 1.020 Eur, zmluvná odmena za
poskytnutie každého revolvingu v sume 1.216,03 Eur a dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy
dňa 18.05.2010. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa poskytnutý úver riadne a včas nesplácala, navrhovateľ
jejdňa27.11.2011oznámilzosplatnenieúverustým,žeaksadostane doomeškaniasúhradou

ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie lehota 15 dní od doručenia oznámenia
o zosplatnení, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až
v budúcnosti. Odporkyňa zaplatila na splatenie poskytnutého úveru sumu 1.505,66 Eur. Zmluvné úroky,
dojednané medzi účastníkmi v úverovej zmluve zo dňa 18.5.2010, okresný súd považoval za
dojednané v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať

do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvné úroky vo
výške 70,02 % ročne z hodnoty poskytnutého úveru sú neadekvátne k výške úveru a predstavujú viacako polovicu z jeho hodnoty, čo v danej situácii je možné považovať za úžeru, a teda aj za plnenie v
rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu je dojednanie platenia zmluvných úrokov vo výške
70,02 % ročne zo sumy 1.020 Eur neplatné podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka a navrhovateľovi

z neplatného právneho úkonu v časti zmluvných úrokov nie je možné plnenie priznať. Porovnaním
priemerných úrokových mier zo spotrebiteľských úverov poskytnutých v eurách v čase poskytnutia úveru
odporkyni bolo zistené, že priemerná úroková miera zo spotrebiteľských úverov so splatnosťou od
jedného do päť rokov v mesiaci máj 2010 predstavovala 14,83 % ročne (štatistický údaj NBS za rok
2010). Za neplatné podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka pre rozpor s citovaným ustanovením §

4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov
okresný súd považoval dojednanie RPMN vo výške 64,64 %. Pri úvere 1.020 Eur a výške splátky
57,91 Eur a dobe splácania 36 mesiacov je podľa RPMN 67,26 %, avšak ani tento údaj nemôže byť správny, pretože pri dodatočnom náklade - poplatku
151,27 Eur predstavuje RPMN za daných podmienok podľa uvedenej kalkulačky hodnotu vyššiu.
Rovnakojeneplatnýmpodľa§39a§41Občianskehozákonníkaajdojednaniezmluvnejodmenyvsume

1.064,76 Eur, ktorá predstavovala celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Výška zmluvnej odmeny je v rozpore s dobrými mravmi, pretože prevyšuje výšku poskytnutého úveru
odporkyni v sume 1.020 Eur. Dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru i
napriek tomu, že výška úrokov alebo odmeny nie je zákonom stanovená a tieto sú predmetom voľného
zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je

neplatnávzmysle§39Občianskehozákonníka(napr.uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
1 MCdo 1/2009 z 31.07.2009). Po zohľadnení neplatného dojedania zmluvných úrokov
z úverovej istiny, neplatne dojednanej RPMN a zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru, povinnosťou
odporkyne bolo zaplatiť navrhovateľovi len sumu skutočne čerpanej istiny úveru v sume 1.020 Eur. Na
splatenie úveru poukázala sumu 1.505,66 Eur, t. j. o 485,66 Eur viac, než jej navrhovateľ poskytol. Z

uvedených dôvodov bol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal zaplatenia nesplatenej
časti úverovej istiny v sume 556,10 Eur s príslušenstvom, ako nedôvodný zamietnutý.
V časti, ktorou sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia zmluvného úroku vo výške 70,02 %
ročne, RPMN vo výške 64,64 %, zmluvnej odmeny v sume 1.064,76 Eur, súd jeho návrh ako nedôvodný
zamietol. V časti, v ktorej navrhovateľ vzal podaný návrh späť, okresný súd konanie

podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 4 ods. 2 písm. j) zákona
č. 258/2001 Z. z., § 39, § 41 Občianskeho zákonníka, § 96 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Vedľajší účastník na strane odporkyne bol v konaní úspešný, preto mu patrí
právo na náhradu trov konania. Trovy vedľajšieho účastníka predstavujú trovy právneho zastúpenia za
2 úkony právnych služieb po 61,41 Eur, dvakrát režijný paušál v sume 8,04 Eur za prípravu a prevzatie

zastúpenia, za spísanie písomného vyjadrenia vo veci vykonané právnym zástupcom navrhovateľa
Z.. K. a za zastupovanie vedľajšieho účastníka na pojednávaní dňa 27.11.2014 Z.. Z. trovy právneho
zastúpenia predstavujú sumu 36,52 Eur (z hodnoty predmetu konania v sume 556,10 Eur po čiastočnom
späťvzatí návrhu zo dňa 24.11.2014) a režijný paušál sumu 8,04 Eur. Cestovné náklady advokáta za
cestu z G. do K. a späť na pojednávanie predstavujú sumu 83,98 Eur (368 km x 0,153 Eur

+ 20,61 Eur x 1,343 Eur) a náhrada za stratu času predstavuje sumu 134 Eur (10 polhodín x 13,40
Eur). Celkom trovy konania, ktoré je navrhovateľ povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, predstavujú
sumu 401,44 Eur.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej

lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
vedľajšiemu účastníkovi neprizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Uplatnil odvolací dôvod
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. a podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p. Namietal, že napadnutý výrok je v rozpore s procesnou úpravou
vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník

nemá vo vzťahu k úspechu, či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah. Tvrdil, že nie je možné aplikovať
zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania na vedľajšieho účastníka, lebo
ten vo veci samej úspech alebo neúspech v tomto konaní nemal. Mal za to, že aplikácia ust. § 142
ods. l O.s.p. v danej veci je v tomto prípade vylúčená. Ďalej uviedol, že uplatnenie nároku na náhradu
trov konania vedľajším účastníkom je v tomto prípade aj v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje

výsledok účelovosti jeho postupu a zneužívanie ustanovenia § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. evidentne
motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. Namietal,
že údajné náklady na zastúpenie občianskeho združenia advokátom v žiadnom smere nepredstavujú
účelne vynaložené trovy. Nespochybnil právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom, tvrdilvšak, že takto vynaložené trovy musí znášať sám, lebo tieto náklady nie je možné považovať za
účelne vynaložené trovy konania. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/5/2013, Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 13.07.2012, č.k.

23C/27/2012-46, Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co/515/2012, Okresného súdu Banská Bystrica,
sp. zn. 7C/92/2014, Okresného súdu Galanta, sp. zn. 30C/236/2014, Okresného súdu Bratislava V, sp.
zn. 43C/25/201, Okresného súdu Košice -okolie, sp. zn. 13C/366/2013, Okresného súdu Prešov, sp. zn.
11C/259/2013. Záverom uviedol, že samotný vstup vedľajšieho účastníka nepovažuje za nevyhnutný z
pohľadu výsledku konania a potom nemožno považovať za účelne vynaložené ani trovy jeho právneho

zastúpenia.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 69,80 Eur. Uviedol, že ako vedľajší účastník na strane odporkyne vo svojom písomnom
vyjadrení poukázal na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní, poukázal na to, že zmluva neobsahuje

obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj na to, že dohoda o výške úrokov alebo
odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom, a preto je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatná. Vzhľadom na tieto opodstatnené právne argumenty, ktoré v konaní predostrel,
boli jeho úkony účelne vynaložené, a preto žiada priznať trovy právneho zastúpenia. Upozornenie na
neprijateľnépodmienky,námietkupremlčania,akoajinékvalifikovanéprávnehodnoteniespotrebiteľskej

zmluvy vedľajším účastníkom treba považovať za účelný úkon. Poukázal na skutočnosť,
že navrhovateľ využil svoje zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo
upiera vedľajšiemu účastníkovi, čo je v rozpore s článkom 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Opodstatnenosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka potvrdzuje judikatúra, poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2012, sp. zn. 7Co/34/2012, uznesenie Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09.08.2012, sp. zn. 15Co/169/2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici, sp. zn. 17Co/87/2012 a mal za to, že trovy právneho zastúpenia v tomto
konaní boli účelne vynaložené a boli dostatočne preukázané.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a

jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v odvolaním napadnutej časti
potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách

konania vedľajšieho účastníka. Vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý a vo výroku, ktorým
bolo konanie v časti zastavené, rozsudok súdu prvého stupňa nebol účastníkmi napadnutý odvolaním,
tieto výroky nadobudli právoplatnosť, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti
nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporkyni
domáhal zaplatenia sumy 1.135,20 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že odporkyni na základe
zmluvy o revolvingovom úvere poskytol úver vo výške 1.020 Eur, ktorý mala odporkyňa zaplatiť v 36-
tich mesačných splátkach po 57,91 Eur s tým, že odporkyňa mu uhradila len sumu 926,56 Eur pred
podaním návrhu na súd a po podaní návrhu sumu 579,10 Eur. V priebehu konania vstúpil

do konania vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý navrhol návrh zamietnuť z dôvodu, že výška
úrokovej sadzby revolvingu sa prieči dobrým mravom, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatná. Dôvodil, že úroky a poplatky uplatnené navrhovateľom za poskytnutie úveru sú neprimerane
vysoké, úverová zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., a
preto je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov (§ 11 ods. l písm. a) citovaného zákona). Súčasne

vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa, keď premlčacia doba mala začať plynúť v máji 2010.
Okresnýsúdnávrhvčasti,ktorousanavrhovateľdomáhalvočiodporkynizaplateniazmluvnéhoúrokuvo
výške 70,02 % ročne, RPMN vo výške 64,64 %, zmluvnej odmeny v sume 1.064,76 Eur ako nedôvodný
zamietol s poukazom na ust. § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka pre rozpor s ust. § 4
ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z., v časti, v ktorej navrhovateľ vzal podaný návrh späť,

konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že navrhovateľa zaviazal k náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne vo výške 401,44 Eur za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,
vyjadrenie k návrhu) po 61,41 Eur, 2 x režijný paušál 8,04 Eur, za úkon právnej služby - účasťna pojednávaní dňa 27.11.2014 vo výške 36,52 Eur, 1 x režijný paušál 8,04 Eur, cestovné 83,98 Eur,
náhrada za stratu času vo výške 134 Eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal predovšetkým, že vedľajšiemu účastníkovi nie je možné
priznať náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko nemá vo vzťahu
k úspechu, či neúspechu účastníka konania žiaden vzťah, spochybňoval jeho vstup do konania a jeho
zastupovanie zástupcom z radov advokátov a účelnosť vynaložených trov vedľajšieho účastníka.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Ustanovenie § 142 O.s.p. upravuje
rozhodovanie o náhrade trov konania podľa miery úspechu účastníka v konaní. Je založené na
zásade zodpovednosti za výsledok alebo na zásade úspechu ako základnom princípe, určujúcom, ktorý
z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov. Predpokladom, splnením
ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania, je v prvom rade plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje

porovnaním petitu návrhu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Pokiaľ ide o rozsah
náhrady trov konania, je v posudzovanom prípade potrebné vychádzať zo základnej zásady
vyplývajúcej z ustanovenia § 142 O.s.p., a to miery úspechu vo veci. Len ak má účastník plný úspech
vo veci, prizná sa mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. celá náhrada trov konania. Ak mal účastník úspech
len čiastočný, náhrada trov sa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. pomerne rozdelí, prípadne (ak úspech vyváži

neúspech) súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Okresnýsúdsapriurčenírozsahutrovkonaniatýmitozásadamiriadil.Posúdeniesprávnostirozhodnutia
okresného súdu v zmysle podaného odvolania navrhovateľa spočívalo na právnom posúdení otázky,
či právo na náhradu trov konania priznané podľa § 142 ods. 1 O.s.p. sa vzťahuje i na vedľajšieho

účastníka, podporujúceho v konaní úspešnú odporkyňu (spotrebiteľa).

So zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa
(ustanovenie§93ods.2O.s.p.),nedošlokžiadnejtakejzmeneustanoveníO.s.p.onáhradetrovkonania
(ustanovenie § 142 až § 150 O.s.p.), ktorá by reagovala na nový inštitút. Súčasne ani samotná právna

úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravuje. Nie je tak daný žiaden
zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva
podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá priznávala náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi.
Právo na náhradu trov konania, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania vyplýva z ustanovenia § 93 ods.
4 O.s.p., v zmysle ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná

však iba sám za seba. Pokiaľ teda Občiansky súdny poriadok nevyhradzuje práva a povinnosti v konaní
iba niektorému z účastníkov, teda výslovne navrhovateľovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo odporcovi
(napr. súhlas so späťvzatím), je potrebné všetky ostatné práva a povinnosti, dané Občianskym súdnym
poriadkom všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka.
Pretože ustanovenia § 142 O.s.p., použité aj v danom prípade, neviaže právo na náhradu trov konania

výslovne na odporcu, ale vo všeobecnosti na účastníka, zakladá uvedené ustanovenie
povinnosť, ako aj právo na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 93 ods. 4 O.s.p. aj vedľajšiemu
účastníkovi v zmysle zásad zodpovednosti za výsledok, a to podľa miery úspechu vo veci.

Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má rovnaké práva

a povinnosti ako účastník, na stranu ktorého vstúpil podľa § 93 ods. 4 O.s.p., a preto pre
prípad úspechu ním podporovaného účastníka v súdnom konaní má rovnako ako úspešný účastník
právo na náhradu trov konania. Správne preto okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia s poukazom na ust. § 142
ods. 1 O.s.p. Námietka navrhovateľa o nemožnosti aplikácie ust. § 142 ods. l O.s.p. vo vzťahu k trovám

konania vedľajšieho účastníka dôvodná nebola.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že trovy konania v prípade, ak sa vedľajší účastník nechá zastúpiť
advokátom, nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, odvolací
súd poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na

právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Ak navrhovateľ má právo
nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých
podmienok môže toto právo, garantované Ústavou Slovenskej republiky, využiť za podmienok, ktoré v
danom prípade bližšie upravuje O.s.p. (§ 18, § 24, § 25 ods. 1, § 93 ods. 4 O.s.p.).V ust. § 93 ods. 2 O.s.p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane
spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom

činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

K námietke neúčelnosti trov konania, vynaložených vedľajším účastníkom v tomto súdnom konaní
(navrhovateľ spochybňoval úkony vedľajšieho účastníka v konaní vykonané), odvolací súd udáva len

toľko, že vedľajší účastník do konania vstúpil svojím podaním, doručeným súdu dňa 10.11.2014.
Dňa 26.11.2014 doručil súdu prvého stupňa podanie, v ktorom predostrel konkrétnu argumentáciu
týkajúcu sa zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 18.05.2010, ktorá mala byť medzi
účastníkmi uzavretá, poukázal na obsahový rozpor návrhu - žiadosti o revolvingový úver a akceptácie,
na aplikáciu Občianskeho zákonníka v danej veci, rozpor dohodnutého úroku s dobrými mravmi, a
tým neplatnosť tohto dojednania v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, vzniesol námietku premlčania

nároku navrhovateľa, na neprijateľne zmluvné podmienky, atď. Je tak nesporné, že vedľajší účastník
na strane odporkyne vyvinul aktivitu v záujme „pomoci v spore“ účastníkovi, na strane ktorého v konaní
vystupuje a v záujme ktorého účastníka ako vedľajší účastník do konania i vstúpil. Trovy vedľajšieho
účastníka, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia - odmene zástupcu vedľajšieho účastníka za tri
úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, vyjadrenie k návrhu, účasť na pojednávaní ), vrátane

režijných paušálov a náhrad cestovného a za stratu času v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. preto nie
je možné považovať za neúčelne vynaložené.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Onáhradetrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§224ods.1,§142ods.1a§151ods.1
O.s.p., keď v odvolacomkonaní bol vedľajší účastník úspešný, a preto mu patrí náhrada trov odvolacieho
konania. Trovy odvolacieho konania vedľajšieho účastníka spočívajú v trovách právneho zastúpenia
- odmene za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa smerujúceho výlučne proti

výroku o trovách konania vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny) vo výške 14,94
Eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a 1 x režijný paušál
vo výške 8,04 Eur podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, spolu 22,98 Eur.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .