Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/193/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714209041
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714209041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr.

Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci žalobkyne: F. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Q. XXX, Q., zast. Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia č. 93
Poprad, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598,
o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a neplatnosti Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/183/2014-67 zo dňa
17.03.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s upresnením, že vec sa týka Zmluvy o úvere č. 8701000847 zo dňa 30.03.2011.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovanou 30.03.2011 je neplatná.

Rovnako určil, že články 04, 05, 06, 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovanej účinných
k 30.03.2011 sú neplatné.

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 199 eur na účet Okresného súdu Poprad
do 3 od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy, neplatnosti čl. 0.4, 0.5, 0.6, 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v súvislosti so

Zmluvou o úvere č. 8701000847 zo dňa 30.03.2011, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške
800 eur.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 80 písm. c/ O.s.p., § 37 ods. 1, § 52 ods. 1,
2 a 4, § 53 ods. 1, 4, 5, § 54 ods. 1, § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 30.03.2011, § 9 ods.

2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, poukazujúc na čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách s vyhodnotením bodov 04, 05, 06 a 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel k
záveru, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná.Súd prvého stupňa mal preukázané, že účastníci konania dňa 30.03.2011 uzatvorili úverovú zmluvu,
na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 800 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala

splácať v 12 splátkach po 131,- eur. Dňa 30.03.2011 účastníci konania uzavreli dohodu o zrážkach zo
mzdy, podľa ktorej žalobkyňa súhlasila s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky žalovanej zabezpečilo
vykonaním zrážok zo mzdy žalobkyni po 131,- eur mesačne zamestnávateľom žalobkyne.

Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi je

formulárová spotrebiteľská zmluva podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Z obsahu zmluvy (článok 05 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) nesporne vyplýva, že
neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy je dohoda o zrážkach zo mzdy. Uzatvorením dohody o
zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej úverovej zmluvy je spotrebiteľ nútený
kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky

veriteľa bez súdnej kontroly, ktorá vyplýva zo zmluvného vzťahu, ktorý obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou rady 93/13/EHS o
nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ v porovnaní s predajcom

alebo dodávateľom sa nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjadnávaciu silu, úroveň
informovanosti a táto situáciu vedie spotrebiteľa k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich oboch.

Predmetnou úverovou zmluvou žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 800,- eur, pričom žalobkyňa

sa zaviazala splatiť úver v 12-mesačných splátkach po 131,- eur mesačne, čiže celkovo by zaplatila
sumu 1.572,- eur. Zmluva neobsahuje údaj o úroku, RPMN, teda podľa § 9 ods. 2 písm. i), j) a §
11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinných k 30.03.2011, v danom prípade je
úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Za daných okolností žalobkyňa mala povinnosť

titulom úverového vzťahu zaplatiť spolu sumu 800,- eur zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru, nie
sumu 1.572,- eur vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy. V súvislosti s
uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy žalobkyňa nemala možnosť domáhať sa súdnej ochrany v
súvislosti s bezúročnosťou poskytnutého úveru.

Spoukazomnauvedenésúddospelkzáveru,žepredmetnádohodaozrážkachzomzdyjeneprijateľnou
zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobkyňa ako
spotrebiteľ bola nútená dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy
a tým sa podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich výkonu, napriek tomu, že by tieto
boli veriteľom uplatnené z neprijateľných zmluvných podmienok.

Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou
nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom,
na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha
nijakej autorizácie a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu

zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom Dohody o zrážkach
zo mzdy je písomný súhlas dlžník s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy
nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku ako je to v tomto prípade. Je právne irelevantné, či žalovaná
využila možnosť žiadať zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok (v tomto prípade aj k realizácii zrážok
došlo), dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej podmienky.

Súd prvého stupňa poukázal aj na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa
21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda
o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou

spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore
s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený
uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.Preto vyhodnotil, že uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy z 30.03.2011 je absolútne neplatný právny
úkon.

V ďalšom sa prvostupňový súd zaoberal platnosťou čl. 04, 05, 06, 13 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru a dospel k záveru, že aj v tejto časti je žaloba dôvodná. Aj uvedené články podľa
súdu prvého stupňa predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keď neboli individuálne dojednané, žalobkyňa nemala možnosť pri uzatváraní zmluvy o
úvere žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Neprijateľné

zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
sú neplatné. Uvedená neplatnosť vyplýva i z obsahu jednotlivých článkov Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru a to:

- čl. 04 obsahuje dojednanie o zmluvných podmienkach vo výške 15,- eur za každý jeden prípad
omeškania. Uvedené ustanovenie predstavuje neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka pre neurčitosť. Nie je zrejmé, čo znamená pojem „každý jeden prípad omeškania“ preto
omeškanie nie je definované v ustanovení určitým spôsobom. Následne nemožno posúdiť primeranosť
výšky zmluvnej pokuty 15,- eur za každý jeden prípad omeškania.
- čl. 05 obsahuje dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy, ktorú dohodu súd považuje za
neprijateľné zmluvné dojednanie. Uvedený dôvod spôsobuje aj neplatnosť samotného ustanovenia čl.

05 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
- čl. 06 obsahuje dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 312,- eur v prípade porušenia „svojich
zmluvných povinností“ žalobkyne, toto ustanovenie súd prvého stupňa považoval jednak za neurčitý
právny úkon, keď nie je zrejmé aké konkrétne porušenie zmluvných povinností má byť sankcionované
zmluvnou pokutou a výšku zmluvnej pokuty 312,- eur vzhľadom k výške poskytnutého úveru 800,- eur

považoval za neprimerane vysokú, dojednanú v rozpore s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.
- čl. 13 obsahujúci dohodu o vyplňovacom práve zmenky, ktorú súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 1, ods. 5 Občianskeho zákonníka. Je neprijateľné a v rozpore s obranou
spotrebiteľa, aby na zabezpečenie peňažného záväzku boli vystavené dve zmenky, v ktorých sú
vyplnené zmenkové sumy a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy a remitent má právo uplatniť si

celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Obsah dohody je neprijateľný, žalobkyňa ako
spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Neprijateľnosť
obsahu dohody o vyplňovacom práve zmenky bez ohľadu na ďalšie skutočnosti (Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru neboli individuálne dojednané) spôsobuje neplatnosť čl. 13 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru).

Vo vzťahu k obrane žalovanej o existencii prekážky res judikata, keďže na plnenie zmluvy o
úvere č. 701000847 bola žalobkyňa zaviazaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 06803/13 z 23.09.2013
uviedol, že rozhodcovská zmluva dojednaná 30.03.2011 spolu so zmluvou o úvere je v rozpore s §

53 ods. 1, ods. 4 písm. e/ Občianskeho zákonníka účinného k 30.03.2011 a je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, teda od počiatku neplatnou ( § 53 Občianskeho zákonníka).

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd poukázal na nález Ústavného súdu Českej
republiky I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013, podľa ktorého obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách

na rozdiel napr. od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej
zmluvy prepisovať dojednanie technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť na to,
aby do nich v často neprehľadne, zložito formulovane a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ
ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
najskôruniknú(napríkladrozhodcovskúdoložkualebodojednaniaozmluvnejpokute).Pokiaľtaknapriek

tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať
právnu ochranu.

V závere uviedol, že všeobecné podmienky poskytnutia úveru v predmetnom prípade obsahujú
podstatné náležitosti, ktoré by mali byť obsiahnuté v zmluve o úvere, nie vo všeobecných podmienkach

poskytnutia úveru. Navyše sú formulované neprehľadne, zložito, a písané malým písmom. Súd preto
pochyboval o poctivom úmysle žalovanej pri formulácii obsahu všeobecných podmienok poskytnutia
úveru. Rozhodol preto tak, že žalobe vyhovel.Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnej žalobkyni náhradu
trov konania nepriznal, keďže si ich neuplatnila.

Výrok o povinnosť žalovanej zaplatiť súdny poplatok odôvodnil ust. § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. za)
zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch s poukazom na položku 1b Sadzobníka súdnych poplatkov
2 x 99,50 eur (dva predmety konania).

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Rozsudok napadla

z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f/, d/, § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Poukázala na to, že žalobca
(správne má byť žalovaný) vstupoval do úverového vzťahu so žalobcom ako dlžníkom, kde žalobca
prehlásil, že poskytnuté finančné prostriedky použije na výkon svojho zamestnania. Žalovaný je povinný
preukázať, na aký účel boli peňažné prostriedky poskytnuté. V zmysle Zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalobca

nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, ale na výkon zamestnania, nie je
spotrebiteľom. Vzťah účastníkov konania je obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom
ochranyspotrebiteľaniejevôbecnamieste.Súdsaodvolávanaustanoveniazákonov,ktoréniejemožné
aplikovať na daný prípad. Z uvedených dôvodov preto zmluva o úvere údaj RPMN obsahovať nemusela
a žalovaný má nárok na vrátenie istiny spolu s dohodnutým poplatkom za jeho poskytnutie. Žalovaný

odmieta, že aby z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Rovnako poukázal na prekážku
veci rozhodnutej založenú Rozhodcovským rozsudkom SR 063803/13 zo dňa 23.10.2013. Žalobca sa
nedovolal jeho zrušenia žalobou na súde v lehote do 30 dní od jeho doručenia. Preto konanie malo byť
zastavené pre neodstrániteľnú prekážku.

V ďalšom poukázal na to, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere a pre prípad sporu
uzatvorili samostatnú nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, obsiahnutú na samostatnom dokumente.
Nakoľko žalobca nie je spotrebiteľom, preto odmieta argumenty, že rozhodcovská zmluva nebola
individuálne dojednaná. Nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.

K dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že nesúhlasí so záverom, že je neplatná. Takáto dohoda
predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov na zabezpečenie pohľadávky, ktorá môže mať
spotrebiteľský, ale aj iný charakter. Aj zákon o ochrane spotrebiteľa pripustil možnosť zabezpečenia
uspokojenia pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy, ak je uzavretá vo forme osobitnej listiny. Žalobca
nepreukázal, aby nebol o následkoch uzavretia tejto Dohody osobitne poučený. Spĺňa podmienky podľa

ust. § 551 OZ. Považuje ju preto za platnú.

K zmluvnej pokute uviedol, že bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako
nepomenovaná zmluva, pričom nejde o obligatórnu záležitosti Zmluvy o úvere. Poukázal na odbornú
literatúru výkladu zmluvnej pokuty (Obchodní zákonník, komentář, 12 vydaní. Praha: CHBCH 2009).

Vyvodil záver, že nevidí žiaden dôvod, aby si nemohol zmluvnú pokutu nárokovať.

K dohode o vyplnení zmeniek poukázal na zák. č. 191/1950 Zb., podľa ktorého nemožno vyvodiť
spojitosť zmenky iba s podnikateľmi. Zmenky sa bežne používajú aj vo vzťahu medzi nepodnikateľmi
pre zabezpečenie pohľadávok z pôžičiek. Keďže zmenka je cenným papierom, nemôže ísť o zmluvné

dojednanie a teda ani o neprijateľnú podmienku. Veriteľ si teda uplatňuje iba zákonný nárok a ani
Najvyšší súd SR úrok vo výške 0,25 % nepovažoval v rozpore ani s dobrými mravmi ani s poctivým
obchodným stykom. Preto aj dohodu o zmenke považuje za platnú.

Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. uviedol, že podľa neho žalobca

nepreukázal tento naliehavý právny záujem. V tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, čo
žalobca nepreukázal.

Namietal rovnako aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 199 eur, nakoľko sa nestotožňuje s
názorom súdu, že žalobcovi priznal status spotrebiteľa, aby ho to oslobodzovalo od súdnych poplatkov,

a ani nebolo právoplatne rozhodnuté o jeho úspešnosti.

Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu, prípadne zrušiť a
vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa tak, že sa plne stotožňuje s rozsudkom súdu prvého stupňa, tento
považuje za spravodlivý a vecne správny. Namietala nesprávny záver žalovanej, že nemá požívať status

spotrebiteľa v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázala na § 2 písm. a/
citovaného zákona s tým, že je fyzickou osobou a pri podpise zmluvy o úvere so žalovanou nekonala
v rámci predmetu svojho podnikania ani povolania a preto je na účely tohto zákona posudzovaná
ako spotrebiteľka. Poukázala na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj § 5a ods. 1 písm. a/
zákona o ochrane spotrebiteľa s tým, že nemala možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť

a bola nútená strpieť vykonávanie zrážok na úhradu pohľadávky, čo je podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa neprípustné. V zmysle § 5a ods. 1 písm. b/ zák. o ochrane spotrebiteľa je neprípustné
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom. K námietke
nepreukázanianaliehavéhoprávnehozáujmuuviedla,žetentojedanýreálnouhrozbourealizáciezrážok
zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne. Bez kladného rozhodnutia súdu o predmete sporu by bolo právne
postavenie žalobkyne neisté.

Na základe uvedeného navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobkyni náhradu trov
odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.

1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 02.12.2015 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je

dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho súdu. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj

s dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkám žalovaného na doplnenie v zmysle § 219 ods. 2
O.s.p. iba konštatuje:

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, v znení zmien a doplnkov, v znení účinnom k 30.03.2011, ďalej len OZ).

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľné podmienky“). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného plnenia a to primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené učito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne zmluvné dojednania sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (§ 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, ods. 5 OZ)

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôže odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 OZ).V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§
54 ods. 2 OZ).

Preto odvolací súd jednoznačne ustálil, rovnako ako súd prvého stupňa, že súčasťou typovej
formulárovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi tohto konania, ktoré znenie bolo vopred pripravené
zo strany žalovaného veriteľa, je aj dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 30.03.2011.
Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne a to Tatravagónku a.s., mzdové oddelenie, U. XX, T., o
vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej ukladalo povinnosť

plniť.Vykonávajúsazomzdyžalobkynezrážkyatopočnúcmesiacomjanuár2014ažjún2014vrozsahu
do 156,60 eur a to bez toho, aby existovalo súdne rozhodnutie, ktoré by jej ukladalo povinnosť plniť.
Žalobkyňa nemá možnosť priamo zastaviť realizáciu týchto zrážok. Jej zamestnávateľ je totiž podľa
zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný pritom výšku dlhu
jednostranne určuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Právo žalobkyne je ohrozený tým, že
sa realizujú zrážky z jej mzdy a to aj na plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, keďže zmluva o

úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej úrokovej sadzbe, ani ďalšie náležitosti, žiadané zákonom.
Žalovaný žiadal vykonávať zrážky aj vo výške 0,25 % zmenkového úroku denne zo zmenkovej sumy,
zákonného úroku vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 13.12.2012 a to celkom žiadal zraziť sumu
2.196,39 eur.

Je nutné zdôrazniť, že za situácie, keď súdom prvého stupňa boli správne vyhodnotené ako neplatné
jednak dohoda o zrážkach zo mzdy ako aj články 04, 05, 06 a 13 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, na základe ktorých si žalovaná uplatňuje u zamestnávateľa žalobkyne zrážky zo mzdy, bolo
potrebné a správne žalobe v celom rozsahu vyhovieť tak, ako to zrealizoval a vyhodnotil súd prvého
stupňa.

Odvolací súd uvádza, že spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované
trvajúcou existenciou neprijateľných zmluvných podmienok v právnom vzťahu k dodávateľovi a to z
dôvodu zabezpečenia stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie
takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť namietal. V uvedenom teda vidí aj súd druhého

stupňa naplnenie § 80 písm. c/ O.s.p., t.j. preukázanie naliehavého právneho záujmu na predmetnom
určení.

Už aj zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti

neprijateľných zmluvných podmienok a vyslovenia ich neplatnosti. Uvedené bolo judikované už
viacerými rozhodnutiami a to aj odvolacích súdov.

K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa tvrdenia, že predmetnou zmluvou o úvere nie je možné
posudzovať ako spotrebiteľský vzťah vzhľadom na to, že zo zmluvy o úvere zo dňa 30.03.2011 vyplýva,

že sa finančné prostriedky poskytujú na výkon zamestnania odvolací súd uvádza, že bolo dôkaznou
povinnosťou žalovaného uvedené preukázať. Iba skutočnosť, že vo formulárovej zmluve o úvere je
krížikom označené políčko, že sa finančné prostriedky poskytujú na výkon zamestnania nie je určujúcim,
a to najmä za situácie, keď uvedenú skutočnosť poprela žalobkyňa. Ak súčasne bola uzavretá aj dohoda
o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobkyne a to Tatravagónka, a.s., T., a to v rozsahu 131 eur

mesačne, podporuje to tvrdenie žalobkyne, že je fyzickou osobou a pri podpise zmluvy o úvere so
žalovanou nekonala v rámci predmetu svojho podnikania, ale ani povolania a preto má byť posudzovaná
ako spotrebiteľka. Aj odvolací súd preto vychádzal z toho, že žalobkyni je potrebné v predmetnom
právnom vzťahu poskytnúť ochranu a postavenie spotrebiteľky. Žalovaný, na ktorom je týmto smerom
dôkazné bremeno nepreukázal, že žalobkyňa nekonala ako spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy zo dňa

30.03.2011.

K ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa platnosti rozhodcovskej zmluvy a tým spochybnenia jej
legitímnosti odvolací súd uvádza, že ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva mala byť obsiahnutá v
samostatnom dokumente, ju samo osebe nerobí platnou. Už len to, že ide o podmienku, ktorá nebola

individuálne spotrebiteľom dojednaná, a teda rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok bez
právomoci na takéto konanie, nie je možné ho vo vzťahu k predmetu konania považovať za prekážku
rozsúdenej veci.K ďalším odvolacím námietkám týkajúcim sa zmyslu zmluvnej pokuty je potrebné súhlasiť s tým, že
ide o zabezpečovací prostriedok a to rovnako ako aj zmenka. V predmetnom prípade však obe tieto
zabezpečovacieinštitútysprávnesúdprvéhostupňavyhodnotilakoneplatnéatozmluvnúpokutujednak

pre neurčitosť a obe ako nie individuálne dohodnuté, preto nemôžu požívať právnu ochranu tak, ako
to navrhuje žalovaný.

Možno súdu skúmať nekalú povahu podmienok aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na
dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý

spotrebiteľ viazaný nekalými podmienkami a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 tejto
Smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania
nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov
(rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 21.11.2002, Kofidis C-473/2000).

Na zdôraznenie správnosti záveru prvostupňového súdu odvolací súd poukazuje na znenie písomných

pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, U. Y. / Pohotovosť s.r.o. článok 6 Smernice Rady
93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle
efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá
neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve
o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto

súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.

Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych
predpisov a právnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia

uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy, sa teda nemôžu uplatňovať.

Odvolací súd ešte k uvedeniu menšieho písma pri písaní všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
kde mali byť uvedené neprijateľné zmluvné podmienky ako aj dohoda jednak o zrážkach zo mzdy a
dohoda o zmenkách, hodnotí to ako zlý úmysel žalovaného, ktorému nemôže poskytnúť žiadnu právnu
ochranu. K drobnému písmu je potrebné porovnať nález Ústavného súdu ČR vo veci I.ÚS/342/09.

Odvolací súd preto považoval všetky odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.
v odvolacom konaní aj keď si uplatnila trovy odvolacieho konania žalobkyňa, tieto nevyčíslila, preto s
poukazom na ust. § 151 ods. 2 druhá veta O.s.p. vyslovil, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho

konania nepriznáva. Aj keď bol rozsudok vyhlásený čo do trov konania tak, že žalovaný je povinný
nahradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu Beňa & partners advokátska kancelária s.r.o., so
sídlom v Poprade, priznáva trovy odvolacieho konania, keďže tieto v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku
neboli vyčíslené a okrem trov právneho zastúpenia zo spisu žiadne iné trovy na strane žalobkyne
nevyplývajú, súd rozhodol tak, že žalobkyni sa trovy odvolacieho konania nepriznávajú a to v zmysle

§ 151 ods. 2 O. s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.