Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1118/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312210397
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6312210397.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o.,
so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi G. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom F.,
O. XX/XX, zast. procesnou opatrovníčkou Jarmilou Hvastovou, tajomníčkou Okresného súdu Brezno,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so

sídlom J. Bánika 2009/2, Zvolen, IČO: 42305675, zast. JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom so sídlom
Nemčianska 25, Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 158 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C/121/2013-62 zo dňa 13. 05. 2014 v spojení s opravným
uznesením č. k. 6C/121/2013-71 zo dňa 05. 08. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 72,36 € na účet jeho právneho zástupcu, p o t

v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia
v odvolacom konaní vo výške 16,34 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Viliama
Glézla, advokáta so sídlom v Banskej Bystrici vedený vo C. banke, a.s., pobočka zahraničnej banky č.

XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O
trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. §142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok (ďalej v texte OSP) tak, že odporcovi žiadne trovy preukázateľne nevznikli, preto mu súd ich
náhradu nepriznal, vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 72,63
€ pozostávajúce z odmeny za jeden úkon právnej služby po 21,58 € (príprava a prevzatie zastúpenia)

za jeden úkon právnej služby po 10,79 € (podanie odvolania proti procesnému rozhodnutiu súdu) a za
jeden úkon právnej pomoci po 16,60 € (vyjadrenie k veci, ale až po čiastočnom zastavení konania), ďalej
z réžijného paušálu 2 x po 7,81 € a 1x vo výške 8,04 €,

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa do výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania, navrhovateľ odvolal a v odvolaní

uviedol, že podáva odvolanie podľa § 201 v spojení s § 204 ods. 1 OSP, ktoré (odvolanie) odôvodňuje
ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP, nakoľko rozsudok okresného súdu v časti trov konania vychádza
podľa názoru navrhovateľa z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže konajúci súd priznal podľa
názoru navrhovateľa vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci. V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní poukázal na ust. §
142 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ
v odvolaní zdôraznil, že jedným z predpokladov potrebných na vznik nároku na náhradu trov konania jeúčelnosť vynaložených trov na uplatnenie alebo bránenie práva, pričom pojem účelnosť sa stotožňuje
s pojmom nevyhnutnosť. Nevyhnutné sú podľa názoru navrhovateľa tie trovy konania, ktoré sa musia
vynaložiť na procesné úkony ako napr. na zaplatenie súdnych poplatkov, či hotových výdavkov. Trovy

právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania a ktoré si uplatňuje vedľajší účastník, neboli podľa
názoru navrhovateľa nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Na podporu svojho právneho
názoru poukázal navrhovateľ v odvolaní na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a v
Bratislave a uviedol, že vedľajší účastník ako združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov má
zákonom priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam už tým, že v konaní

nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu, pričom uvedené procesné právo viaže zákon iba
na občianske združenie, ktorého hlavnou činnosťou je ochrana práv spotrebiteľov z dôvodu ich odbornej
pripravenosti a zákonného splnomocnenia na zastupovanie spotrebiteľov v správnom a súdnom konaní
(ust. § 25 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Výkonom ochrany spotrebiteľských práv
napĺňa združenie svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené, či už v súdnom, alebo
v správnom konaní. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení

pred ostatnými občianskymi združeniami bolo umožniť, aby tieto združenia vzhľadom na ich odbornú
pripravenosť mohli bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva
a záujmy v konaní. Navrhovateľ v odvolaní zdôraznil, že z hlavnej úlohy a cieľa spotrebiteľského
združenia vyplýva, že dané združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je
schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Ak by

nebola potrebná odborná pripravenosť spotrebiteľského združenia, mohlo by spotrebiteľom poskytnúť
ochranu ich spotrebiteľských práv aj iné občianske združenie, zastúpené právnym zástupcom rovnako
ako spotrebiteľské združenie. Navrhovateľ v odvolaní ďalej zdôraznil, že z ustanovenia § 93 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, ako aj z ust. § 25 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
vyplýva a je zrejmé, že zákon uprednostňuje združenie na ochranu spotrebiteľov práve pre jeho

odbornú pripravenosť a to tak po právnej ako aj po personálnej stránke. Úmyslom zákonodarcu
bolo poskytnúť spotrebiteľom kvalifikovanú právnu pomoc práve prostredníctvom združení na ochranu
spotrebiteľov. Ak teda bolo podľa navrhovateľa potrebné právne zastúpenia spotrebiteľského združenia,
nebol dôvod na jeho pribratie do konania, nakoľko takto spotrebiteľské združenie nenaplnilo svoj hlavný
predmet činnosti. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia podľa navrhovateľa

priznáva, že žalovanému spotrebiteľovi neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je
však základným poslaním takéhoto združenia. Z uvedeného vznikajú podľa navrhovateľa pochybnosti
o účelnosti a dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý už pri vstupe do konania bol
zastúpený advokátom, hoci ešte nevedel o ako právnu vec ide. Sám vedľajší účastník neposkytol
ochranu práv žalovanému spotrebiteľovi, napriek tomu že pri vstupe do konania mal zákonom priznané

favorizované postavenie pred ostatnými združeniami. Vedľajší účastník ako odborne spôsobilý subjekt
vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv,
na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia
ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Vedľajší účastník nebol teda podľa názoru
navrhovateľa v konaní žiadnym prínosom, vo svojom vyjadrení k žalobe, tak ako v mnohých iných

konaniach žiadal návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku.
Nepoukázal na inú skutočnosť, než na ktorú súdy majú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Okrem
uvedenýchargumentovnavrhovateľvodvolanízdôraznil,žepodstatnoupodmienkouvstupuvedľajšieho
účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce vedľajší účastník v konaní
vystupovať. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ v odvolaní na uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013, z ktorého odcitoval: „z ustanovenia § 93 OSP nemožno
žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu
ním podporovaného účastníka, svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani
odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť
ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať hlavného účastníka

konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná
procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností
súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2
OSP“. Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť
naplnený len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Účastník konania má právo svojim

nesúhlasom zabrániť tomu, aby sa na neho strane zúčastnil konania vedľajší účastník. V zmysle vyššie
uvedeného musí súd vždy účastníkov konania právne relevantným spôsobom upovedomiť o procesnom
úkone vedľajšieho účastníka, ktorým vedľajší účastník prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň musímať súd vždy jasno, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať s jeho podporou
súhlasí, resp. či s jeho podporou v konaní nevyjadril nesúhlas.

V závere odvolania navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaním
napadnutom výroku zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na stane odporcu trovy konania nepriznáva
a zároveň, aby zaviazal vedľajšieho účastníka na strane odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy
odvolacieho konania, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

V podaní zo dňa 19. 08. 2014 sa vedľajší účastník na strane odporcu vyjadril k obsahu odvolania
navrhovateľa a vo vyjadrení uviedol, že Hlas spotrebiteľa, občianske združenie so sídlom vo Zvolene
je občianskym združením založeným za účelom ochrany práv spotrebiteľov podľa § 3 ods. 4 a 5
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa
v predmetnej veci, ktorá je spotrebiteľským sporom, združenie uskutočňovalo vstupom do konania na
základe vlastného podnetu podľa § 93 ods. 2,3 OSP v spojení s ust. § 25 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa a následným vyjadrením k návrhu navrhovateľa vo veci samej, na základe ktorého
vyjadreniabolnávrhnavrhovateľazamietnutý.Zust.§93ods.4OSPvýslovneupravujúceho,ževedľajší
účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, možno podľa vedľajšieho
účastníka vyvodiť záver, že vedľajší účastník má rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník konania jednak
právo na právnu pomoc pred súdmi, ale aj právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137

ods. 1 OSP patria aj trovy právneho zastúpenia. Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka
(spotrebiteľského združenia - právnickej osoby) advokátom jasne deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora
zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C- 279/09 DEB - Deutsche Energiehandels und Beratungsgeselschaft mbH
proti Spolkovej republike Nemecko, v ktorom sa konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany, tak ako
je stanovená v čl. 47 Charty základných práv EÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby

sa jej dovolávali právnické osoby, z čoho podľa vedľajšieho účastníka vyplýva, že aj právnické osoby
musia mať možnosť poradiť sa, dať sa obhajovať a nechať sa zastupovať.

Vedľajší účastník na strane odporcu sa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa ďalej vyjadril aj k účelnosti
trov právneho zastúpenia potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva v súdnom konaní, pričom

uviedol, že účelnosť trov právneho zastúpenia je potrebné posudzovať z hľadiska, či boli tieto trovy
vynaložené na úkony, ktoré mali reálny vplyv na výsledok súdneho konania, pričom sa tiež musí
prihliadať na obsah uvedených úkonov. V uvedenej súvislosti vedľajší účastník na stane odporcu vo
vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že podľa jeho názoru nie je žiadny súvis medzi účelnosťou
trov vedľajšieho účastníka a povinnosťou súdu ex offo prihliadať na nekalé zmluvné podmienky v

spotrebiteľských zmluvách a to z viacerých dôvodov. Prvým dôvodom je, že skutočnosť, že vedľajší
účastník na charakter zmluvných podmienok používaných navrhovateľom poukázal a označil ich ako
neprijateľné, už sama o sebe vylučuje možnosť, že by okresný súd rozhodol o neprijateľnosti týchto
zmluvných dojednaní ex offo. Ďalším argumentom je, že keby v predmetnom konaní vedľajší účastník
nevystupoval, nie je zrejmé, či by okresný súd nekalosť zmluvných dojednaní podľa § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka posudzoval. Ak by aj okresný súd (bez účasti vedľajšieho účastníka) založil
svoje rozhodnutie na skúmaní neprijateľných zmluvných podmienok, nie je podľa vedľajšieho účastníka
vôbec zrejmé, či by bez účasti vedľajšieho účastníka dospel k rovnakému záveru t.j. či by návrh
navrhovateľa zamietol. Preto sú úvahy odvolateľa len v rovine hypotéz. Navyše skutočnosť, že súd
teoreticky mohol návrh zamietnuť aj bez účasti vedľajšieho účastníka, nemôže podľa navrhovateľa

ešte znamenať, že úkony, ktoré vedľajší účastník v konaní vykonal a ktorých obsah sa premietol do
rozhodnutia okresného súdu, nie sú úkonmi účelnými. Tieto úkony totiž v konaní objektívne uskutočnené
boli,vedľajšíúčastníknanenákladyvynaložilatýmitoúkonmipriamoúspešnerealizovalobranuodporcu
v predmetnom konaní.

Vedľajší účastník na strane odporcu sa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa vyjadril aj k tej
argumentácii navrhovateľa, v rámci ktorej navrhovateľ uvádzal, že vedľajší účastník ako spotrebiteľské
združenie musí byť zo svojej podstaty schopný samostatne poskytovať právnu pomoc v súdnych
konaniach, pričom uviedol, že s uvedeným názorom navrhovateľa sa nemožno stotožniť, nakoľko
občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv spotrebiteľov, môže byť tvorené napr. výlučne len

laikmi z oblasti práva a svoju činnosť v rámci súdnych konaní musí tak nutne realizovať prostredníctvom
tretích splnomocnených osôb napr. prostredníctvom splnomocneného advokáta. Pokiaľ navrhovateľ v
odvolaní poukázal na skutočnosť, že vedľajší účastník na strane odporcu vstupuje do konania rovno
zastúpený advokátom bez znalosti konkrétneho sporu, t.j. bez toho, aby posúdil, či je potrebné vdanom konaní dať sa právne zastúpiť, vedľajší účastník na strane odporcu vo vyjadrení k odvolaniu
navrhovateľa uviedol, že uvedené tvrdenie navrhovateľa nie je pravdivé, pretože vedľajší účastník do
predmetného konania vstúpil písomným podaním, nezastúpený advokátom. Až po doručení návrhu na

začatie konania spolu s prílohami, vedľajší účastník splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta a
následneprostredníctvomnehopodalvyjadrenieknávrhunavrhovateľa.Vzáverevyjadreniakodvolaniu
navrhovateľa vedľajší účastník na strane odporcu uviedol, že nevidí žiadny súvis medzi prebiehajúcim
sporovým konaním, právom vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania a skutočnosťou, že
spotrebiteľ má možnosť vysloviť nesúhlas so vstupom alebo zotrvaním spotrebiteľského združenia v

spore na jeho strane, pričom akceptuje, že spotrebiteľ má v konaní právo namietať účasť vedľajšieho
účastníka, ktorým je spotrebiteľské združenie a to s poukazom na ust. § 93 ods. 3 OSP. Ak by tak
spotrebiteľ urobil, bolo by zrejme dôvodné účasť vedľajšieho účastníka v spore nepripustiť, pretože
ani samotné združenie nemá záujem poskytovať spotrebiteľovi pomoc proti jeho výslovne vyjadrenej
vôli. Pokiaľ však spotrebiteľ po tom, čo ho okresný súd o vstupe vedľajšieho účastníka do konania
upovedomil, tento vstup podľa § 93 ods. 3 OSP nenamietal a ani z jeho iného postupu v konaní nemožno

vyvodiť, že by so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nesúhlasil, argumentáciu navrhovateľa
možno považovať za absolútne účelovú. Na základe uvedených skutočností vedľajší účastník na strane
odporcu navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o trovách
vedľajšieho účastníka ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania v
celkovej výške 18 €.

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolacíprejednalvecvrozsahudanomodvolanímnavrhovateľa
podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a rozsudok
okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka podľa ust. § 219 ods.
1,2 OSP potvrdil.

Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa odvolací súd uvádza, že rozsudok
okresného súdu je v odvolaním napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka vecne správny.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku
okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, v ktorej okresný súd vysvetlil akými úvahami sa riadil, keď

zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania predstavujúce
trovy právneho zastúpenia (§ 219 ods. 2 OSP) a na doplnenie správnosti uvedeného rozhodnutia
okresného súdu uvádza, že v zmysle ust. § 19 ods. 4 OSP má vedľajší účastník rovnaké práva a
povinnosti ako hlavný účastník konania, čo znamená, že rovnako ako hlavný účastník konania má aj
vedľajší účastník právo dať sa zastúpiť advokátom a zároveň má právo na náhradu z toho vyplávajúcich

trov konania. Pokiaľ ide o odvolacie námietky navrhovateľa týkajúce sa neúčelnosti vynaložených
trov vedľajšieho účastníka, odvolací súd uvádza, že tieto nie sú opodstatnené, pretože účelnosť
vynaložených trov konania je potrebné posudzovať z hľadiska vzťahu jednotlivých úkonov právnej
služby k výsledku konania a prihliadať na to, či vykonané úkony právnej služby, za ktoré si uplatnil
úspešný účastník konania (vrátane vedľajšieho účastníka vystupujúceho v konaní na strane úspešného

účastníka konania) náhradu trov konania sú v príčinnej súvislosti s výsledkom konania, ktorý bol v tomto
prípade priaznivý pre odporcu, teda účelnosť vynaložených trov konania z hľadiska výsledku konania
nie je možné spochybniť. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného
súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2257/08 zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR uviedol, že „vzhľadom k
ústavnému rozmeru práva na právnu pomoc nemožno prostredníctvom pojmu neúčelný vymedzovať

kategórie subjektov, ktoré by z hľadiska právneho zastúpenia mali odlišné postavenie a tak im de
facto právo na náhradu trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich diskriminovať“. Pokiaľ
navrhovateľ v odvolaní namietal, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez súhlasu hlavného účastníka
konania odvolací súd uvádza, že legitimáciu na vstup do konania dáva vedľajšiemu účastníkovi tohto
typusamotnýzákon,ktorývust.§93ods.2OSPvzneníúčinnomdo31.12.2014(t.j.včasekeďvedľajší

účastník vstúpil do konania) nelimituje vstup vedľajšieho účastníka do konania súhlasom hlavného
účastníka, na podporu ktorého má vedľajší účastník v konaní vystupovať. V uvedenej súvislosti odvolací
súd ďalej uvádza, že pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2014, tak interpretácia uvedeného rozhodnutia NS SR navrhovateľom
je nesprávna a účelová, pretože z obsahu odôvodnenia predmetného uznesenia NS SR vyplýva, že

podmienka súhlasu hlavného účastníka konania so vstupom združenia na ochranu spotrebiteľov (t.j.
vedľajšieho účastníka tzv. druhého typu vedľajšieho účastníctva) do konania má charakter podmienky
negatívnej,čoznamená,žeakodporca(prípadnejehoprocesnáopatrovníčka)nevzniesolnámietkuproti
vstupu vedľajšieho účastníka do konania a ani iným negatívnym spôsobom nevyjadril svoje stanoviskoku vstupu vedľajšieho účastníka do konania, tak nie je dôvod vstup vedľajšieho účastníka do konania
nepripustiť.

Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaust.§224ods.1OSPvnadväznostina
ust.§142ods.1OSP.Trovyprávnehozastúpeniavodvolacomkonaníúspešnéhovedľajšiehoúčastníka
predstavuje odmena za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa), priznaná podľa §
10 ods. 1 a § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb vo výške 1-ice základnej sadzby tarifnej odmeny t. j. vo výške 8,30 €

plus režijný paušál k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 8,04 €; spolu trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní predstavujú sumu 16,34 €.

O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu v odvolacom
konanírozhodolodvolacísúdpodľaust.§149ods.1OSPtak,akojeuvedenévovýrokutohtouznesenia.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.