Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/231/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412214000
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jančovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1412214000.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV rozhodol v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava,

Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4,
proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z.

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania zamieta.

Návrh zamieta.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 27. 09. 2012 žiadal navrhovateľ súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie 175,- eur
majetkovej škody a 387,24 eura nemajetkovej ujmy v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z.

Navrhovateľ žiadal, aby súd konanie prerušil, a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva
navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie
rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Návrh

odôvodnil tým, že navrhovateľ nesúhlasí s uznesením krajského súdu, podľa ktorého sudcovia
Okresného súdu Bratislava IV nie sú z prejednávania veci vylúčení. Zásadne s ním nesúhlasí a tvrdí,
že sú objektívne dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava IV. Rozhodnutie
krajského súdu hodnotí ako nesprávne zakladajúce zásah do jeho základných práv, a to konkrétne
základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva na súdnu ochranu a
osobitné práva na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR) a práva na prerokovanie veci nestranným
súdom. Základného práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, t. j. práva na nestranný súd zriadený zákonom. Z týchto
dôvodov navrhovateľ podal sťažnosť na Ústavný súd SR.

Odporca nesúhlasil s návrhom a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť.

V zmysle ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c), ak súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.Ustanovenie § 109 ods. 2 pís. c) O. s. p. predstavuje fakultatívny dôvod na prerušenie konania, ak sa
v inom konaní rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie vo veci samej a je výlučne na
posúdení súdu, či v konkrétnom konaní je na prerušenie konania dôvod.

Súd starostlivo zvážil všetky skutkovo a právne relevantné okolnosti prejednávanej veci a dospel k
záveru, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o sťažnosti nie je dôvodný. Otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca môže preskúmať
súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných

prostriedkov a nie ústavný súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorými namieta porušenie svojich
základných práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne totožných veciach, napríklad sp. zn. I. ÚS
89/2013 zo 06. 02. 2013, I. ÚS 92/2013 z 13. 02. 2013, ktorými sťažnosti obchodnej spoločnosti
Pohotovosť, s. r. o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že nevylúčil

všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci a návrh žalobcu odmietol pre
nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.

V predmetnej veci zaujatosť zákonného sudcu, ktorý vec prejednáva namietal navrhovateľ v podanej
žalobe, čím uplatnil svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu a sudcu a o jeho námietke už bolo

zákonným spôsobom rozhodnuté Krajským súdom v Bratislave, ako súdom nadriadeným, postupom v
zmysle § 16 ods. 1 O. s. p., a to tak, že sudca JUDr. Marián Jančovič nebol vylúčený z prejednávania a
rozhodovania tejto veci, keďže nebol zákonným sudcom v predmetnom exekučnom konaní.

Na základe vyššie uvedeného dospel súd k názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania podľa §

109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca
význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci, a preto návrh na prerušenie konania zamietol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie a z návrhu zistil, že navrhovateľ žiada, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie

175,- eur majetkovej škody a 387,24 eura nemajetkovej ujmy v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Návrh
odôvodnil tým, že navrhovateľ je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Navrhovateľ v
pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním, a to postupom podľa ust. 38 a
nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu.

Navrhovateľ ako oprávnený navrhol vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 1790038 Y. Š.. Súdny exekútor predložil návrh na
zmenu súdneho exekútora na Okresný súd Bratislava IV. Okresný súd Bratislava IV bol bezdôvodne
nečinný viac ako 230 dní. K rozhodnutiu o žiadosti o zmenu exekútora došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby (omeškanie viac ako 230 dní). Ako dôkaz týchto tvrdení navrhovateľ uviedol súdny

spis Okresného súdu Bratislava IV vedený medzi oprávneným navrhovateľom a povinným Š. V. pre
vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinnej vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere č. 1790038 pod č. EX 13083/2011. Navrhovateľ k navrhnutému dôkazu poukazuje, že nedisponuje
rovnopisom príslušného exekučného titulu, ani rovnopisu príslušného návrhu na zmenu exekútora na
vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu. Podľa navrhovateľa opísaný

postup exekučného súdu hodnotí navrhovateľ ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s
ustanovením § 44 ods. 7 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá
by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k
vydaniu rozhodnutia o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Navrhovateľ z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej

škody ako aj nemajetkovej škody v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne, žalobcovi vznikla majetková
škoda predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového
zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené
vymáhanie istiny z príslušenstva zo strany exekučného súdu. Navrhovateľ zároveň žiadal náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
žiadosti poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednania
veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradnýmpostupom.Nesprávnymúradnýmpostupomdošlokzmareniulegitímnehoočakávaniažalobcu,
žesprávnymazákonnýmpostupomsúdudôjdekvymoženiujehopohľadávky.Navrhovateľmoholvďaka

skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a
jejpríslušenstva,pretožebyvedel,žežiadosťoudeleniepovereniabolazamietnutá.Postupexekučného
súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Do obsahu základného
práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby v jeho veci sa rozhodovalo podľa relevantnej

právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku, alebo v takých medzinárodných
zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Súčasne má každý právo na to, aby sa jeho vecou
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu
súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa zistený stav môže použiť ústavne súladne interpretovaná platná
a účinná právna úprava. Navrhovateľ vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných úkonov zamestnanca pomocou informačných systémov sumu 70,- eur, na udržanie a správu

informačného systému sumu 40,- eur, na administratívu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom
sumu 50,- eur, spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu na poštovné a telekomunikačné
údaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur, t. j. 175,-
eur. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, a to z

dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Navrhovateľ zároveň
žiadal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
rozhodnutie o žiadosti poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s
porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a
práva na prejednania veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa navrhovateľa
dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní
spojené so zásahom do majetkových práv žalobcu. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu
patrí aj právo každého na to, aby v jeho veci sa rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže

mať základ v platnom právnom poriadku, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská
republika ratifikovala. Súčasne má každý právo na to, aby sa jeho vecou vykonal ústavne súladný výklad
aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak
sa zistený stav môže použiť ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna úprava. Navrhovateľ
siuplatňujeakoprimeranúnáhradunemajetkovejujmyzavnútornézásahydospoločnostiovplyvňovanie

podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 378,24 eura. Navrhovateľ
uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 eura za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu. Navrhovateľ postupoval v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.

z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Odporca však do podania návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval.

Z vyjadrenia odporcu súd zistil, že z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., je žaloba navrhovateľa

neopodstatnená. Odporca zniesol procesné námietky, v ktorých poukázal na zmätočnosť podania
- návrhu vo veci, že navrhovateľ nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec
existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody nemajetkovej ujmy atď. a uviedol
len časť dôkazov s odkazom na exekučný spis. V skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd,
napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Odporca poukazuje na to, že prvé žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody zo dňa 23. 04. 2012 jej boli doručené dňa 23. 04. 2012.
Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobabolapodanáužvmesiaciseptember2012,jezrejmé,ženavrhovateľ
junepodalpouplynutí6-mesačnejlehoty,aleskôr.Pretoodporcanamieta,žežalobabolapodanánasúd
predčasne. Odporca ďalej poukázal na to, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré
odporca adresoval navrhovateľovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovania o náhradu

škody, bola odporcovi doručená všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal požadované
skutočnosti, nedoplnil žiadne informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu
exekútora s dátumom doručenia súdu uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa žalobca
dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú škodu, uviesť, či boli podané sťažnosti predsedovisúdu na prieťahy, ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného,
resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňoval vznik nemajetkovej ujmy,
navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril

akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok, ktorého prerokovanie sám požiadal. Odporca k
nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutia žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi po 15-dňovej
lehote uviedol, že navrhovateľ doposiaľ nepredložil dôkazy potrebné pre posúdenie povinnosti súdu
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
Samotný navrhovateľ uvádza znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 06.

2011, z ktorého vyplýva, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverení exekútora neplatí
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu,
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z toho vyplýva, že ak bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01. 06. 2011 nárok navrhovateľa je v tejto časti
neopodstatnený. V závere poukázal na to, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie
poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu. Ak súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí, ani sa logicky nedá predpokladať, že by
bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

Zamietnutím žiadosti o pridelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to po 15-dňovej lehote možno
chápať dvomi spôsobmi. Jednak namietaným postupom môže byť samotný spôsob rozhodnutia
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj skutočnosť, že k vykonaniu
rozhodnutia malo dôjsť po zákonnej lehote. Odporca sa vyjadril k nesprávnemu úradnému postupu,

ktorý má byť zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že takýto formálny
postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zákona č. 514/2003 Z. z. Pojem nesprávny
úradný postup nemá legálnu definíciu v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť
ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie
účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo

s ňou nesúvisí, našiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Teda akýkoľvek postup súdu
(zahrňujúci napr., právne posúdenie veci, záver o tom, že je oprávnený preskúmať exekučný titul,
zistenie skutkového stavu, výber, aplikácia a interpretácia zvolených právnych noriem na skutkový stav),
ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným nesprávnym úradným
postupom na účely zákona č. 514/2003 Z. z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradnýmpostupomjepretovylúčená.Znavrhovateľomprednesenýchskutkovýchokolnostíjezrejmé,že
nemôžeísťaniozodpovednosťzaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutím.Totižpodľaustanovenia
§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhodujeonáhradeškody,jeviazanýrozhodnutímtohtoorgánu.Zustanovenia§44ods.2Exekučného
poriadku vyplýva, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie. Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenia nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, je o. i. nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola

konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka
nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
splnená. Pri existencii prieťahoch v konaní v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.,
súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie

prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavovania
sťažností na prieťahy, žiadosti o preverenia vybavenia sťažností na prieťahy v právnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ si
vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť
tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, a teda odporca vzhľadom na vyššie uvedené, nepovažujeexistenciu prieťahu v konaní za preukázanú. Odporca poukázal na tú skutočnosť, že otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle § čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd. K materiálnej škode, keď

navrhovateľ sa domáha náhrady materiálnej škody v paušálnej sume 175,- eur, odporca poukazuje na
ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., že sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. Preto pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, je nevyhnutné
preukázať existenciu škody, podľa odporcu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si
uplatňuje, možno považovať za hypotetické. Skutočnú škodu je potrebné preukázať tak, aby bolo možné

preskúmanie tohto nároku, čo v tomto prípade je znemožnené. K nemajetkovej ujme odporca poukázal,
že pri právnickej osobe nie je možné použiť spôsob jej výpočtu, ktoré použil navrhovateľ a z návrhu
nevyplýva ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by mala byť poskytnutá jej náhrada v peniazoch.

Zo spisu Okresného súdu Malacky č. k. 23Er 8888/2008 súd zistil, že v právnej veci navrhovateľa
ako oprávneného proti Y. Š. ako povinnej, bol podaný návrh na zmenu exekútora dňa 22. 02. 2010.

Súd vyzval dňa 24. 02. 2010 pôvodného exekútora, aby v lehote 10 dní sa vyjadril k tomuto návrhu,
špecifikoval trovy exekučného konania a aby súdu zaslal príslušný exekučný spis EX 221/2006.
Uznesením Okresného súdu Malacky č. k. 23Er 8888/2008-17 zo dňa 08. 09. 2010 súd vyhovel žiadosti
oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril exekúciou súdneho exekútora JUDr. C. V.. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 07. 2011.

V zmysle § 101 ods. 1, 2 O. s. p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania,
najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že
dbajú na pokyny súdu. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka. Prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy. S poukazom na vyššie uvedené, súd vo veci konal v neprítomnosti účastníkov konania, vec
prejednal a prihliadol na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy spis Okresného súdu Malacky č.
k. 23Er 8888/2008 a zistil, že navrhovateľ označil v návrhu, že vec sa týka spisu vo veci povinnej Y.
Š. s označením Okresného súdu Bratislava IV č. EX 13083/2011 bez uvedenia spisovej značky tohto

súdneho konania. Nie sú uvedené dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie
veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden
relevantný dôkaz. Žiadosť o zmenu exekútora bola podaná na súd dňa 22. 02. 2010 a súd rozhodol
uznesením č. k. 23Er 8888/2008-17 zo dňa 08. 09. 2010 tak, že vyhovel žiadosti o zmenu exekútora.

V zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 460/1992 Zb. štátne orgány môžu konať iba
na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

V zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. kto tvrdí, že bol na svojich
právach ukrátený, rozhodnutím orgánom verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal
zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

V zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom.

V zmysle čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. podmienky a podrobnosti o
súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.V zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

V zmysle § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku
v tom čase platnom), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na
jej vykonanie (§ 44).

V zmysle § 39 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v
tom čase platnom), k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený
potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul).

V zmysle § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku

v tom čase platnom), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia
dôvodu podať na príslušný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní
od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

V zmysle § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v

tom čase platnom), súd rozhodne o zmene exekútora podľa ods. 8, zároveň vykonaním exekúcie poverí
exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora,
ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c) rozhodnutím o treste o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zodpovednosti podľa ods. 1 sa
nemožno zbaviť.

V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje a j porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosti
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah
do práv, právo chránených záujmov fyzický osôb a právnických osôb.

V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.V zmysle § 132 O. s. p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotenie dôkazov možno charakterizovať ako činnosť súdu, pri

ktorej súd hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich hodnovernosti, pravdivosti, zákonnosti a dôležitosti
pre ustálenie skutkového stavu, z ktorého následne vychádza pri právnom hodnotení a rozhodnutí. Na
vyhodnotenie dôkazov potom nadväzuje zistenie jednotlivých relevantných skutkových okolností, ktoré
sú v danej veci významné a ktoré spolu tvoria skutkový základ pre rozhodnutie súdu.

VdanomprípadenavrhovateľnapreukázaniesvojichtvrdenívnávrhuoznačilakodôkazspisOkresného
súdu Bratislava IV bez konkretizácie, ktorá z listín v spise sa nachádzajúcich, má byť vykonaná ako
dôkaz. Preto súd vzhľadom na predmet sporu sa oboznámil so žiadosťou o zmenu exekútora na
vykonanie exekúcie zo dňa 22. 02. 2010 a rozhodnutím Okresného súdu Malacky zo dňa 08. 09. 2010.
Z týchto dôkazov jednoznačne vyplynulo, že od podania žiadosti o zmenu exekútora na vykonanie
exekúcie dňa 22. 02. 2010 do rozhodnutia súdu dňa 08. 09. 2010 nemohol mať exekučný súd v žiadnom

prípade viac ako 230 dní omeškanie tvrdené navrhovateľom, pretože od podania návrhu do rozhodnutia
súdu uplynulo len 198 dní, navyše toto plynutie času nie je preukázaním nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v existencii prieťahov v žalovanej výške. Navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz o tom,
či použil prostriedok nápravy a že sa týkal konkrétnej veci, ktorá je predmetom tohto sporu exekúcie
proti povinnej Y. Š.. Navrhovateľ si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, nepreukázal svoje vyššie uvedené

tvrdenia ohľadne omeškania súdu najmenej 230 dní, nepreukázal ani vznik uplatnenej náhrady škody
a nemajetkovej ujmy, pretože samé tvrdenie navrhovateľa nie je dôkazom, na základe ktorého by súd
mohol rozhodnúť vo veci bez toho, aby nevykonal dôkazy preukazujúce nárok navrhovateľa. V danom
prípade navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno a ani povinnosť tvrdenia, na základe ktorého by
moholsúddospieťktakýmskutkovýmzisteniam,ženavrhovateľmánároknanáhraduškodyspôsobenej

nesprávnym úradným postupom. Vzhľadom na pasívny postup navrhovateľa nielen v tejto veci, ale aj
vo veci exekúcie, rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. a vzhľadom na to, že odporca, ktorý mal
úspech v konaní, nežiadal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. .
Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa osobitných predpisov.