Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2015

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 7C/403/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813203008
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2015:6813203008.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava,
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou došlou Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 27.09.2012 žiadal, aby súd zaviazal

žalovanú na zaplatenie sumy 1.916,50 eura titulom náhrady škody a sumy 383,30 eura titulom
nemajetkovej ujmy spôsobených nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Revúca ako
exekučného súdu pri výkone verejnej moci a na náhradu trov konania. Nároky odôvodnil tým, že v
pozícii oprávneného navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku
voči povinnému: U. Z., X.. XX.XX.XXXX, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci číslo EX 2190/2010. Súdny exekútor predložil návrh oprávneného na vykonanie exekúcie spolu s

exekučným titulom (rozhodcovským rozsudkom) tunajšiemu súdu a požiadal ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodnutím
zamietolžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciedlhopouplynutízákonomstanovenejdoby
15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
26.01.2011, čím došlo k zbytočným prieťahom v exekučnom konaní. Podľa žalobcu nesprávny úradný

postup charakterizovaný: a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom
čase a bez zbytočných prieťahov; b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok
bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na
strane žalobcu. Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom
odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok,
zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem,
aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci,

čím porušil zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Exekučný súd tým, že svojím
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu a to bez splnenia
zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci.
Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu,ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ust. § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie pre
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Tento postup exekučného súdu hodnotí žalobca ako nesprávny

a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. K vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu nie je podľa
žalobcu ničím ospravedlniteľná. Takto žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu istiny
s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu a nemajetková

ujma predstavujúca 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny
proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ak
by exekučný súd rozhodol v zákonnej lehote a bez zbytočných prieťahov, mohol žalobca uskutočniť
rad iných krokov k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky a jej

príslušenstva.Žalobcavžalobeďalejopísalkritériá,zktorýchvychádzalpriurčenínáhradynemajetkovej
ujmy. Žalobca na záver uviedol, že pred podaním tejto žaloby požiadal žalovanú písomnou žiadosťou o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaná však na ňu do podania žaloby pozitívne
nereagovala.

Dňa 26.04.2013 bola táto právna vec postúpená tunajšiemu súdu z dôvodu miestnej príslušnosti.

Žalovaná sa k žalobe napriek výzve súdu nevyjadrila.

Žalobca ani žalovaná sa pojednávania vo veci nezúčastnili. Žalobca navrhol pojednávanie odročiť

a konanie prerušiť z dôvodu, že mu doteraz nebolo doručené rozhodnutie o (ne)vylúčení sudcov
Okresného súdu Revúca z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Žiadal o prerušenie konania
do konečného rozhodnutia o otázke nestrannosti sudcu a súdu prejednávajúceho túto vec a do
právoplatného skončenia konania o predbežných otázkach pred Súdnym dvorom EÚ, z ktorého dôvodu
bolo prerušené konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, v ktorom boli dané

otázky položené. Tunajší súd uznesením č. k. 7C/403/2013 - 83 zo dňa 10.03.2015 návrhy žalobcu
na prerušenie konania zamietol. Žalovaná neúčasť na pojednávaní ospravedlnila z dôvodu zachovania
zásady hospodárnosti konania a vyjadrila súhlas, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti a na
základe jej doterajšieho vyjadrenia žalobu zamietol ako nedôvodnú. Vzhľadom na vyššie uvedené súd
pojednával v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení v neprítomnosti

žalobcu a žalovanej, keďže nevzhliadol dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie obsahom spisu, a to najmä žalobou, písomným oznámením
žalobcu, písomnou odpoveďou žalobcu na výzvu súdu, vyjadrením žalovanej v iných skutkovo a právne
zhodných veciach vedených na tunajšom súde medzi tými istými účastníkmi konania (napr. pod sp. zn.

6C/346/2012) a exekučným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 6Er/342/2010.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa10.03.2010sazačalopredsúdnymexekútoromJUDr.RudolfomKrutýmexekučnékonanienanávrh

oprávneného (v tomto konaní žalobcu) proti povinnému U. Z., X.. XX.XX.XXXX o vymoženie 408 eur s
prísl. Dňa 26.04.2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pod jeho sp. zn. EX 2190/2010, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd dňa 03.09.2010 požiadal orgán, ktorý exekučný titul vydal
(Stály rozhodcovský súd) o zaslanie spisového materiálu týkajúceho sa predmetného rozhodcovského

konania, z ktorého exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vzišiel a zároveň vyzval oprávneného na
predloženie zmluvy o úvere so všeobecnými podmienkami. Po predložení kompletnej zmluvy o úvere
exekučný súd dňa 25.11.2010 uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený dňa 19.12.2010 odvolanie,
ktoré vzal dňa 20.01.2011 späť. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preto uznesením zo

dňa 23.03.2011 odvolacie konanie zastavil. Uznesenie prvostupňového exekučného súdu o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.02.2011. Najskôr
dňa 24.03.2012 podal žalobca na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako na orgán konajúcivmenežalovanejpísomnúžiadosťopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody.Dňa27.09.2012
podal žalobca na tunajší súd žalobu o náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej aj „zákon
č. 514/2003 Z.z.“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie
príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre
predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.05.2010 (ďalej len „EP“)
exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).Podľa § 44 ods. 1 EP exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád

návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od

doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 38 ods. 1 EP exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto
preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený").

Podľa § 38 ods. 2 EP oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa § 39 ods. 1 EP z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému exekútorovi je

určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Okrem toho
návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne bydlisko
zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická osoba, názov alebo obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba, a presné
označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov, ktorých

sa oprávnený dovoláva.

Podľa § 39 ods. 2 EP k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený
potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na
notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v účinnom znení (ďalej aj „ZRK“)
rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 ZRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa§4ods.2ZRKrozhodcovskázmluvamusímaťpísomnúformu,inakjeneplatná.Písomnáformaje

zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 ZRK nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením

zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v
rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 34 ods. 1 ZRK rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v písomnej forme a je podpísaný väčšinou

rozhodcov; dôvod chýbajúceho podpisu treba uviesť.

Podľa § 34 ods. 2 ZRK rozhodcovský rozsudok obsahuje
a) označenie rozhodcovského súdu,
b) mená a priezviská rozhodcov,

c) označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov menom a priezviskom alebo
obchodným menom, alebo názvom,
d) miesto rozhodcovského konania (§ 23),
e) dátum vydania rozhodcovského rozsudku,f) výrokovú časť,
g) odôvodnenie okrem prípadu, keď sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský
rozsudok netreba odôvodniť alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach (§ 39),

h) poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 34 ods. 3 ZRK, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike a účastníci
rozhodcovského konania sa nedohodli inak, každý rozhodcovský rozsudok v rozhodcovskom konaní sa
bude považovať za vydaný na tomto mieste v Slovenskej republike bez ohľadu na to, kde bol podpísaný,

odkiaľ bol odoslaný alebo kde bol účastníkom rozhodcovského konania doručený.

Podľa § 34 ods. 4 ZRK výroková časť okrem výroku vo veci samej obsahuje aj údaj o výške trov
rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť,
prípadne v akom pomere sa trovy medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú. Výrok
rozhodcovského rozsudku musí byť určitý. Ak sa v ňom ukladá povinnosť niečo plniť, rozhodcovský súd

určí zároveň lehotu na toto plnenie.

Nazákladevykonanéhodokazovaniaavsúladescitovanouprávnouúpravousasúdriadilnasledovnými
úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:

V prvom rade súd konštatuje, že má za preukázané, že najskôr dňa 23.04.2012 žalobca podal na
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako na príslušný orgán, ktorý koná v mene štátu
písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, nakoľko aj keď sa žalovaná v
tejto veci k žalobe nevyjadrila, súdu je z jeho činnosti známe, že v mnohých ďalších právnych veciach
vedených na tunajšom súde medzi tým istým žalobcom a tou istou žalovanou o tom istom predmete

konania - o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy na tom istom skutkovom základe (najmä
pokiaľ ide o dátum podania žiadosti na ministerstvo a dátum podania žaloby na súd), toto tvrdenie
uvádzala žalovaná vo svojich obsahovo totožných písomných vyjadreniach k žalobe a žalobca ani v tejto
veci na výzvu súdu, aby preukázal dátum podania tejto žiadosti, toto tvrdenie nepoprel, nenapadol a
odkázal na spis žalovanej, preto si súd toto skutkové zistenie osvojil aj v tejto veci na základe zhodného

tvrdenia účastníkov konania v týchto iných veciach v zmysle § 120 ods. 3 OSP a následne skutočnosti
známej mu z jeho činnosti, ktoré netreba dokazovať v zmysle § 121 OSP. Nakoľko žaloba na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy bola síce na súd podaná už 27.09.2012, teda pred uplynutím 6 - mesačnej
lehoty na predbežné prerokovanie nároku, avšak nárok nebol doteraz zo strany žalovanej uspokojený
ani sčasti a z jej vyššie uvedených písomných vyjadrení k žalobe vyplýva, že tento nárok ani nemienila

uspokojiť, nakoľko podľa nej k zbytočným prieťahom v konaní nedošlo, súd má za to, že predčasné
podanie žaloby nebráni súdu zaoberať sa ďalšími zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, ak medzičasom zákonom stanovená lehota 6 - mesiacov márne uplynula a
zo stanoviska žalovanej nepochybne vyplýva, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku nemienila
ani sčasti vyhovieť. Striktné trvanie na dodržaní 6 - mesačnej lehoty za takýchto okolností prípadu by

bolo zbytočným prísnym formalizmom, ktorý by obchádzal zmysel a účel ust. § 16 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z., ktorým je predchádzanie súdnym sporom v prípade, ak štát uspokojí nárok poškodeného
v danej lehote. Na tom nič nemení ani prípadná nespolupráca žalobcu pri predbežnom prerokovaní
nároku, pretože opäť z vyššie uvedených vyjadrení žalovanej v iných právnych veciach vyplýva, že
aj v prípade poskytnutia súčinnosti a oznámenia požadovaných informácií by postoj žalovanej zostal

nezmenený vzhľadom na jej vyššie prezentovaný právny názor.

V druhom rade má súd za to, že žaloba bola dostatočne špecifikovaná v zmysle § 42 ods. 3 a § 79
OSP. Je pravdou, že na žalobcovi spočíva dôkazné bremeno ohľadne troch predpokladov priznania
nárokunanáhraduškody,avšakstačíakonadôkazpoukázaťnaexekučnýspistunajšiehosúdu,pretože

skutočnosti v ňom uvedené sú súdu známe z jeho činnosti, a preto ich v zmysle § 121 OSP netreba
dokazovať.

V treťom rade sa súd zaoberal samotnou otázkou splnenia zákonných predpokladov vzniku nárokov na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Týmito sú:

1. nesprávny úradný postup (resp. nezákonné rozhodnutie),
2. vznik škody (nemajetkovej ujmy),
3. príčinná súvislosť medzi 1. a 2.Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne, teda nepreukázanie čo aj len jedného z nich má za
následok nepreukázanie vzniku zodpovednosti za škodu, či nemajetkovú ujmu.

Keďže zodpovednosti za škodu za nemôže štát ako škodca zbaviť, v prípade naplnenia týchto troch
predpokladov nemá význam uvažovať o jeho zavinení a skúmať jeho naplnenie.

Súd má za to, že nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny úradný postup zo strany exekučného

súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z
nasledovných dôvodov:

Pokiaľ ide o znenie ust. § 44 ods. 2 posledná veta EP, súdna prax sa ustálila na závere, že lehota 15
dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd pre
rozpor žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom uznesením žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietne (viď napr. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 605/2012 zo dňa 14.12.2012, sp. zn. II. ÚS 520/2012 zo dňa 10.07.2013, sp.
zn. II. ÚS 248/2013 zo dňa 25.04.2013, sp. zn. II. ÚS 112/2013 zo dňa 13.02.2013). Nemožno teda
vzhliadnuť nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že nebola dodržaná zákonná
lehota na vykonanie úkonu alebo vydanie rozhodnutia, nakoľko táto v tomto prípade nie je stanovená.

Pokiaľ ide o žalobcom namietané prekročenie právomoci exekučného súdu pri preskúmavaní
exekučného titulu a namietané zbytočné prieťahy v konaní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, k tomu súd uvádza:

Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny aplikačný právny akt, ktorý má priame právne účinky
len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu
exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá
veta EP) a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. V § 44 ods.
2 EP je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

pretoževydanietohtopovereniamusíbyťvýsledkomnáležitéhopreskúmaniaexekučnéhotitulu,žiadosti
o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Keďže exekučným titulom v danej veci je
rozhodcovské rozhodnutie, je nevyhnutné okrem ustanovení EP vychádzať aj z ustanovení ZRK.

Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pri posudzovaní, či došlo

k porušeniu práva účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je potrebné s
ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu skúmať tri základné kritériá: zložitosť
veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 41/02).

V súlade s ust. § 44 ods. 2 EP bol exekučný súd povinný skúmať súlad návrhu na vykonanie exekúcie,
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Skúmanie
návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia z hľadiska ich formálnych a obsahových
náležitostí predpísaných zákonom nespôsobuje vo všeobecnosti exekučnému súdu väčšie ťažkosti a
nie je časovo náročné. Avšak vzhľadom na množstvo takýchto návrhov a žiadosti podaných na tunajšom

súde po sebe, si vyžadovalo ich kvalifikované posúdenie exekučným súdom dlhší čas, čo však nemožno
považovať za zbytočné prieťahy v konaní (viď napr. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 606/2012 zo dňa 14.12.2012, sp. zn. II. ÚS 245/2013 zo dňa 25.04.2013).

Pokiaľ ide o samotný exekučný titul, Najvyšší súd Českej republiky v uznesení sp. zn. 20 Cdo 251/2001

zo dňa 11.04.2002 konštatoval, že predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia (exekúcie) je
exekučný titul ako podklad tejto exekúcie, ktorým sa rozumie rozhodnutie (príp. listina), ktoré má
predpísanú formu a obsah a ktoré ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Pred nariadením
exekúcie sa súd zaoberá tým, či exekučný titul je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisoch vykonateľný, a to nielen po stránke formálnej, ale i po stránke obsahovej (materiálnej).

Z hľadiska materiálneho je teda rozhodnutie vykonateľné, pokiaľ orgán, ktorý ho vydal, mal na to
právomoc, pokiaľ obsahuje presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv
a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a lehotu, v ktorej má byť povinnosť splnená,
pokiaľ nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Exekúciu možno nariadiť len v prospechtoho, kto má podľa titulu právo, a len proti tomu, kto má podľa titulu tomu zodpovedajúcu povinnosť
plnenia v prípade, že plnenie dobrovoľne neposkytol v lehote na plnenie. Exekučné tituly podľa § 41
EP musia obsahovať náležitosti, ktoré ustanovuje príslušný právny predpis, podľa ktorého bolo také

rozhodnutie vydané. Pokiaľ exekučný titul tieto náležitosti nemá, nemôže byť podkladom pre exekúciu.
Samotný Exekučný poriadok rozlišuje dve skupiny exekučných titulov. Vzhľadom k tomu, že v danej
veci je exekučným titulom rozhodnutie podľa § 41 ods. 2 EP, je možné uvažovať o širšej prieskumnej
právomoci exekučného súdu pri vydávaní poverenia. Exekučný súd teda ďalej skúmal, či samotný
rozhodcovský rozsudok nie je nulitným právnym aktom v prípade, že rozhodcovský súd nemal právomoc

ho vydať na základe neplatnej neprijateľnej rozhodcovskej doložky zakotvenej v zmluve.

Exekučný súd na základe týchto procesných skutočností skúmal procesné podmienky exekučného
konania, t.j. prípustnosť konkrétnej exekúcie.

Exekučnýsúdpopreskúmanínávrhunavykonanieexekúcie,žiadostioudeleniepoverenianavykonanie

exekúcie, exekučného titulu a zmluvy o úvere dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky
vo formulárovej zmluve o úvere, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu
na prejednanie sporu zo zmluvy o úvere, ktorú exekučný súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, je preto
v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné a teda v rozpore s vnútroštátnymi právnymi

normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv aj s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13/EHS
z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Exekučný titul vydaný na
základe neplatného ustanovenia zmluvy bol vydaný v rozpore so zákonom. Preto exekučný súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením dňa 25.11.2010 zamietol v
zmysle § 44 ods. 2 EP (z exekučného spisu nemal súd preukázané tvrdenie žalobcu, že k rozhodnutiu

exekučného súdu došlo až dňa 26.01.2011). K tomu súd uvádza, že exekučný súd postupoval v rozsahu
právomoci zverenej mu ust. § 44 ods. 2 EP, pretože preskúmavanie právomoci rozhodcovského súdu (a
vo všeobecnosti aj súdu či iného orgánu verejnej moci, alebo inej osoby, ktorej zákon zveril právomoc
rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a/alebo právnických
osôb) na konanie vo veci a vydanie rozhodnutia je súčasťou preskúmavania materiálnej vykonateľnosti

rozhodnutia,ktorénepochybnedoprávomociexekučnéhosúdupatrí.Vprípade,akorgán(rozhodcovský
súd) vydá rozhodnutie, na ktorého vydanie nemá právomoc, jedná sa o nulitný právny akt, na ktorý
nemožno prihliadnuť ako na exekučný titul, nakoľko z hľadiska práva neexistuje a prihliada sa naň tak,
ako keby nebol vydaný. Takéto rozhodnutie teda nemôže založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Nedostatok právomoci orgánu vec prejednať a vydať rozhodnutie je tak závažným nedostatkom, že naň

exekučný súd (ale aj iný orgán) prihliada z úradnej povinnosti, teda nie je podstatné to, či boli využité
opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy (resp. v tomto prípade žaloba na zrušenie rozhodcovského
rozsudku) smerujúce k zrušeniu rozhodnutia. Prieskum právomoci orgánu vo veci konať a vydať
rozhodnutie je súčasťou prieskumu materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia z dôvodu, že ak rozhodnutie
z hľadiska právnych účinkov vôbec neexistuje, tobôž nemôže byť vykonateľné. Preto exekučný súd mal

právomoc preskúmavať platnosť rozhodcovskej doložky zakotvenej v zmluve o úvere, nakoľko od nej sa
odvíja skutočnosť, či rozhodcovský súd mal alebo nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský
rozsudok. Neplatná rozhodcovská doložka v žiadnom prípade nezakladá právomoc rozhodcovského
súdu na prejednanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto tento orgán ani nemohol na základe
neplatného zmluvného dojednania vydať rozhodcovský rozsudok. V tomto prípade sa nejednalo o úplný

judiciálny proces a preskúmanie rozhodcovského rozsudku vo veci samej tak, ako to namieta žalobca,
pretože exekučný súd neposudzoval právo žalobcu (oprávneného) na plnenie priznané rozhodcovským
rozsudkom. Podporne súd poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012
z 21.03.2012, podľa ktorého „ skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej
veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený

právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a
to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom“. Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6 Cdo/135/2012 z 05.12.2012 „iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc

rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho
úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.“ Z odôvodnenia predmetného
uznesenia ďalej vyplýva, že „keďže exekučný súd zistil už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Ex. por., že
exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloženého oprávneným je v rozpore so zákonom,dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.“ Obdobný právny názor bol prezentovaný aj v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Cdo/143/2011 z 18.01.2012. Taktiež v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. k. IV. ÚS 60/2011-13 z 03.03.2011 vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať nekalú
povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti
spotrebiteľavtakomrozsahu,vakommutoumožňujúvnútroštátneprocesnépravidlávrámciobdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby

spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Napokon uvedené už skôr obdobne konštatoval aj Súdny
dvor Európskej únie vo svojom rozhodnutí z 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicationes proti
Cristina Rodriguez Nogueira, C-40/08. Preto rozhodnutie exekučného súdu, ktorým sa zamietla žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydal exekučný súd v rámci právomoci zverenej mu ust. §
44 ods. 2 EP, v danom prípade nebola žiadnym príslušným orgánom konštatovaná nezákonnosť takého
rozhodnutia, a teda ani z tohto dôvodu ani z dôvodu nesprávneho (nelegálneho) úradného postupu

exekučného súdu spočívajúceho v prekročení zákonom určeného rozsahu prieskumu rozhodcovského
rozsudku tvrdeného žalobcom nemožno požadovať náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Aby však
exekučný súd mohol dospieť k uvedenému záveru a rozhodnutiu, potreboval pre posúdenie právomoci
rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok a spôsobilosti rozhodcovského rozsudku byť
spôsobilým exekučným titulom podklady (najmä zmluvu o úvere), ktoré mu neboli pri podaní žiadosti

o udelenia poverenia poskytnuté. Preto exekučný súd nemohol vychádzať len z obsahu predloženého
rozhodcovského rozsudku, ale aj z predloženej zmluvy o úvere. Súd je oprávnený vyžiadať si od
účastníkovkonania aleboodtretíchosôbpredloženielistín,príp. ajceléhospisovéhomateriálukonania,
ktoré sú podľa posúdenia súdu relevantné a nevyhnutné z hľadiska jeho rozhodovania. Exekučný súd
v danej veci dospel k záveru, že pre posúdenie exekučného titulu je potrebné predložiť aj iné materiály

(najmä kompletnú zmluvu o úvere, na základe ktorej bol exekučný titul vydaný).

Súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania podaním znaleckého posudku znalcom v odbore
právne vzťahy k cudzine, odvetvie európske právo na preukázanie, že postup exekučného súdu je
nesprávny (v rozpore so zákonom), ktorý má zodpovedať otázky týkajúce sa interpretácie a aplikácie

smernice Rady (ES) č. 93/13/EHS z 05.04.1993 v nadväznosti na justičnú prax a záväznú judikatúru
Súdneho dvora EÚ, pretože súd vykonanie takéhoto znaleckého dokazovania môže pripustiť, ak to
uzná za vhodné, avšak nemusí, pretože na rozdiel od iných znaleckých odborov a odvetví, ktoré
využívajú poznatky z iných oblastí ako práva, v tomto prípade ide o posudzovanie právnych otázok,
ktoré si súd musí v konečnom dôsledku vyriešiť sám, nakoľko súd pozná právo (iura novit curia)

a právny výklad podaný znalcom z uvedeného odboru právne vzťahy k cudzine, odvetvie európske
právo nie je pre súd záväzný, je iba pomôckou, ktorú súd ako inštitúcia znalá práva môže, ale nemusí
využiť. Súd sám poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie ohľadne oprávnenia exekučného
súdu posudzovať neprijateľnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, konkrétne na jeho
rozhodnutie z 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicationes proti Cristina Rodriguez Nogueira,

C-40/08. Súd preto považoval navrhnuté znalecké dokazovanie za neúčelné a nadbytočné.

S poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou ústavného práva na súdnu ochranu,
vzhľadom na zložitosť veci majúcej súvis so spotrebiteľským právom, s prihliadnutím na význam
konania pre oprávneného a povinného a na časovú náročnosť náležitého preskúmania predloženého

rozhodcovského rozsudku z hľadiska právomoci rozhodcovského súdu, náležitostí rozhodcovského
rozsudku, jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti, ako aj náležitého preskúmania návrhu na
vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
ich súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi EÚ, berúc do úvahy aj tú skutočnosť,
že exekučný súd rozhodujúci o žiadostiach exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

podaných na podklade rozhodcovských rozsudkov nemal v štádiu, keď mu bola doručená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ani dostatočný časový priestor na
preskúmanie exekučných titulu z vyššie uvedených hľadísk, ak chcel vyhovieť zákonnej požiadavke § 44
ods. 2 EP a § 45 ZRK, ako aj vzhľadom na množstvo žiadostí o udelenie poverenia podaných v krátkom
časovom období na exekučný súd a napokon na to, že exekučný súd súvisle vo veci konal v snahe

zadovážiť si podklady na kvalifikované rozhodnutie, súd konštatuje, že dĺžka exekučného konania od
doručeniažiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepovereniadozamietnutiažiadostioudeleniepoverenia
nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.Vzhľadom k tomu, že súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci
v nevykonaní úkonu alebo nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote ani v existencii

zbytočných prieťahov v konaní a porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp.
nezákonnosť vydaného rozhodnutia exekučného súdu ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti
štátu za škodu a ako aj jeden z predpokladov vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Keďže nebol preukázaný prvý predpoklad vzniku nároku na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, nemá právny význam zaoberať sa ďalšími predpokladmi ich vzniku, ako ani ich

výškou. Súd preto zamietol aj návrh žalobcu na doplnenie dokazovania podaním znaleckého posudku,
ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody.

Nazáversúdpodotýka,žeohľadnežalobcomtvrdenýchprieťahovvexekučnomkonanížalobcavpozícii
oprávneného nepodal sťažnosť na prieťahy v exekučnom konaní, ani sťažnosť na Ústavný súd SR, či
Európsky súd pre ľudské práva. Nevyužitie vyššie uvedených právnych prostriedkov žalobcom, ktorých

účelom je dosiahnutie nápravy, aby do budúcna nevznikali prípadné zbytočné prieťahy v súdnom a teda
aj exekučnom konaní v prípade pozitívnej odpovede na tieto právne prostriedky, ako aj skutočnosť, že
žalobca síce podal u žalovanej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, avšak neposkytol jej žiadnu
súčinnosť ňou vyžadovanú na jeho prerokovanie, a ani nepočkal na uplynutie 6 - mesačnej lehoty na
predbežné prerokovanie nároku, nesvedčia o úprimnej snahe žalobcu v pozícii oprávneného dosiahnuť

prerokovanie veci v exekučnom konaní bez zbytočných prieťahov v primeranej lehote.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania žalovanej súd v zmysle § 151 ods. 1 OSP nerozhodoval, nakoľko táto si náhradu
trov konania napriek poučeniu súdom o jej procesných právach a povinnostiach neuplatnila. O náhrade

trov konania žalobcu na jeho návrh súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že vyslovil, že žalobca
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko nemal úspech vo veci ani len čiastočný, keďže žalobu
súd zamietol v celom rozsahu.

Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba

predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby
každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.