Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 9, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/166/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213353
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6412213353.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, konajúci prostredníctvom
advokáta konateľa Doc. JUDr. Branislava Fridricha PhD., proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal návrh, ktorým sa domáhal náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s poukazom na nesprávny úradný postup Okresného súdu v
Žiari nad Hronom v súvislosti s vykonávaním exekúcie. Právny zástupca navrhovateľa doručil súdu dňa
8.2.2015 o 15.42 hod. mailové podanie, a to vyjadrenie k stanovisku odporcu a zároveň aj ospravedlnil
neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania. Odročiť pojednávanie nežiadal.

Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho

hospodárenia ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka.
Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku,
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6100192 dlžníkom L. B.. Súdny exekútor postupoval podľa
procesnej úpravy, obsiahnutej v Exekučnom poriadku, najmä podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, a
predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
exekučnému súdu, pritom ho požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ v

návrhu konštatoval, že exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu
poverenie. Navrhovateľ pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky, nútene vymáhanej súdnym
exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie spísal dňa 28.10.2009 a
podal postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora.
Legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej
kvalite, a teda že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote.
Navrhovateľ poukázal na to, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora

v zákonom stanovenej lehote. Tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že
by k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Zároveň uviedol, že
navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušeniajeho práv a spôsobenej škody po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 12.2.2010 o zmene
súdneho exekútora. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil
náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žiadal priznať majetkovú škodu vo

výške 175 €, ktorá predstavovala náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou,
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Suma pozostáva z platby
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému vo výške 70 €, na udržiavanie a správu informačného systému sumou 40 € a na administráciu

listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50 €. Ďalej sumu tvorí suma 15 € na
administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje,
spojené s vyhotovením urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania. Navrhovateľ ďalej žiadal priznať aj náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie, porušenie práva na rozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z titulu
nemajetkovej ujmy si navrhovateľ uplatnil sumu 165,96 €. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku
alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, a to práve na
základe aplikácie doktrín Ústavného súdu, teda 663,80 € za rok. V danej veci bol exekučný súd podľa

názoru navrhovateľa nečinný viac ako 107 dní. Navrhovateľ žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom
o základe veci tak, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym
úradnýmpostupomOkresnéhosúduvŽiarinadHronom,pretožetentonerozhodolojejnávrhunazmenu
súdneho exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením
záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6100192 v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote a

následne žiadal rozhodnúť rozsudkom, v zmysle ktorého žiadal zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľovi
z titulu majetkovej škody sumu 175 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 165,96 €.

Na pojednávanie sa nedostavil odporca, doručenie mal riadne vykázané, súdu doručil mailové podanie
dňa 6.2.2015, kde ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, odročiť pojednávanie nežiadal.

Odporcasúdudoručilpísomnévyjadrenievdanejveci,zktoréhoobsahuokreminéhojezrejmé,ženávrh
žiada zamietnuť ako nedôvodný. Odporca poukázal na to, že v konkrétnej veci nie sú splnené procesné
podmienky, pričom konanie vykazuje nedostatky a za nedostatok sa považuje aj zmätočnosť konania.
Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú

dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Odporca ďalej poukázal na
to, že mu nie je zrejmý ani titul nároku na náhradu škody. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že dňa
23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody.
Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je
zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Odporca poukázal na to, že

pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti
súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona č.
514/2003 Z. z., v znení Zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné
vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy,

potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladanej týmto ustanovením, nepredložil. Odporca pripustil,
že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu,
avšaknajmävtýchprípadoch,akpôvodnýsúdnyexekútorneposkytolexekučnémusúduplnúsúčinnosť.
Odporca poukázal na to, že pri konaní o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu

škody sa vychádzať len z existencie prieťahov v súdnom konaní s poukazom na ustanovenie § 9 ods.
2 Zákona č. 514/2003 Z. z. Odporca v písomnom vyjadrení vzniesol aj námietku premlčania, nakoľko
lehotauplynulapreddňom23.4.2009,tedatrirokypreddňom,kedyboližalovanejdoručenéprvéžiadosti
o predbežné prerokovanie nároku. Odporca v písomnom vyjadrení konštatoval aj tú skutočnosť, že
navrhovateľ nepreukázal vznik škody ani výšku škody. Zdôraznila aj nedostatok príčinnej súvislosti ako

ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu.Podľa§3ods.1Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškodu,spôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci:

a/ nezákonným rozhodnutím
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. toho istého zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona, účinného do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu, spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona právo na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1tohoistéhozákona,účinnéhovčasevznikuškody,akpríslušnýorgánneuspokojínárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 19 ods. 1 toho istého zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 6 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov v znení, účinnom do 31.8.2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a
súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora,
ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na

vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako
keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku (prechodné a záverečné ustanovenia, účinné od 1.9.2005)
konania, začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva, platného do 31.8.2005, ak odsek 2

neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku (prechodné a záverečné ustanovenia, účinné od 1.9.2005)
ustanovenia § 34 ods. 1 - 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 os. 5, § 134 ods. 2, § 136
ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania, začaté pred 1.9.2005.

Prejednaniu žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy nebráni, že žaloba na súd doručená skôr než
uplynula lehote šesť mesiacov na predbežné prerokovanie nároku podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z. z.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nepovažuje návrh navrhovateľa za návrh predčasne podaný.

Pri posudzovaní námietky premlčania, vznesenej odporcom súd vychádzal z tej skutočnosti, že návrh
navrhovateľa na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa 2.11.2009, pričom uznesenie tunajšieho súdu
č.k. 10Er 186/2003 zo dňa 12.2.2010, ktorým bolo žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora
vyhovené, bolo doručené navrhovateľovi dňa 8.3.2010. Teda súd mal za to, že dňom 8.3.2010 sa
navrhovateľ mohol dozvedieť o škode, ktorá mu mohla vzniknúť tým, že súd nerozhodol podľa názoru

zástupcu navrhovateľa o návrhu na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na
zmenu exekútora. Návrh na súd bol podaný dňa 27.9.2012, preto má súd za to, že návrh na začatie
konania bol v predmetnej veci podaný včas a námietka premlčania je nedôvodná.Zákon č. 514/2003 Z. z. nemá osobitné ustanovenia o premlčaní vo vzťahu k nemajetkovej ujme, preto u
tohtonárokutrebaaplikovaťvšeobecnúúpravu§101Občianskehozákonníka,podľaktoréhopremlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, čiže od doby, kedy sa

poškodený dozvedel o vzniku nemajetkovej ujmy.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 175 € a z titulu
nemajetkovej ujmy 165,96 € z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom

stanovenej 30-dňovej lehote. Nesprávnym úradným postupom v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov konaní, najmä jeho nesprávne
vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj
opomenutie urobiť úkon alebo opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Rovnako
nesprávnym úradným postupom je aj nevydanie rozhodnutia.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, a to z pripojeného spisu Okresného súdu v Žiari
nad Hronom sp. zn. 10Er 186/2003, že súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica doručil na tunajší súd dňa
19.5.2003 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Bratislava proti povinnej L. B., bytom Ž., T.. G. XX na vymáhanie sumy 18.590,-Sk s prísl. Okresný súd v
Žiari nad Hronom vydal poverenie dňa 22.5.2003 a v danej veci na vymoženie uloženej povinnosti poveril

súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu. Oprávnený, v danej veci POHOTOVOSŤ, s.r.o., doručil súdu dňa
2.11.2009 návrh na zmenu exekútora. Súd výzvou zo dňa 13.11.2009 vyzval súdneho exekútora Mgr.
Jozefa Ďuricu na predloženie exekučného spisu EX 577/03 a v prípade, ak si uplatňuje trovy exekúcie,
aby v rovnakej lehote zaslal vyčíslenie trov exekúcie s poukazom na to, že oprávnený v danej veci
podal návrh na zmenu exekútora. Súdny exekútor, JUDr. Jozef Ďurica, doručil súdu dňa 18.12.2009

vyúčtovanie exekučného konania EX 577/03, ako aj exekučný spis. Okresný súd v Žiari nad Hronom
rozhodoluznesenímdňa12.2.2010onávrhunazmenuexekútoratak,ženávrhuoprávnenéhonazmenu
súdneho exekútora vyhovel a ďalším vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi priznal trovy exekúcie. Uvedené uznesenie bolo
doručené oprávnenému POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava dňa 8.3.2010. Z uvedených skutočností súd

zistil, že návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 2.11.2009, v zmysle § 44 ods. 8
Exekučnéhoporiadku.Exekučnékonanievpredmetnejvecibolozačaténanávrhoprávneného,ktorýbol
doručený Exekútorskému úradu súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu dňa 20.3.2003, pričom žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 19.5.2003. Je teda potrebné
aplikovať ustanovenie § 44 ods. 6 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,

v znení, účinnom do 31.8.2005, podľa ktorého ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po
vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého
navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú nedotknuté. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k
zastaveniu exekúcie. Predmetná právna úprava neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť

o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. K tomu došlo až s účinnosťou od 1.9.2005. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie
§ 238 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z., v zmysle ktorého konania, začaté pred 1.9.2005 sa dokončia
podľa práva, platného do 31.8.2005, ak ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 238 ods. 2 Zákona č.
233/1995 Z.z. taxatívne vymedzuje ustanovenia exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania,

začaté pred 1.9.2005, pričom ide o § 34 ods. 1 - 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods.
5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4 a § 145 ods. 1.

Na základe vyššie uvedeného súd mal za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného
o zmenu súdneho exekútora konal v predmetnej veci priebežne, pričom všetky vykonávané úkony

smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli vykonané v súlade s exekučným poriadkom.
Jednalo sa o konanie, začaté pred 1.9.2005, keď právna úprava neustanovovala povinnosť exekučného
súdurozhodnúťonávrhuoprávnenéhonazmenuexekútorado30dníoddoručenianávrhuoprávneného
na zmenu exekútora. Až dňa 18.12.2009 doručil súdu exekútor JUDr. Jozef Ďurica exekučný spis a
vyčíslenie trov exekúcie, čiže až v tomto období mal súd všetky potrebné podklady pre to, aby mohol

o návrhu na zmenu exekútora rozhodnúť. Navrhovateľ ako oprávnený v exekučných veciach podával v
rovnakom čase hromadné návrhy na zmenu exekútorov, pričom v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd
väčším počtom podaní, vzhľadom k tomu musel počítať i s určitým technickoadministratívnym zdržaním.
V r. 2009 v agende Er napadlo na tunajší súd 6190 vecí a v roku 2010 napadlo 6350 vecí, pričom tietoveci v uvedenom čase vybavovali len piati sudcovia, ktorí však vybavovali ešte aj inú pridelenú agendu.
Súd nemal v konaní preukázané žiadne prieťahy v exekučnom konaní - opomenutie vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, t. j. nemal preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov

pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z uvedeného dôvodu súd
preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na to, že súd dospel k
názoru, že nárok navrhovateľa na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný z dôvodu,
že exekučný súd neporušil práva navrhovateľa, nie je potrebné vyhodnocovať aj predpoklady na určenie
výškynemajetkovejujmy,uvedenév§17ods.3Zákonač.514/2003Z.z.Týmitopredpokladmibysasúd

zaoberal iba v prípade, ak by náhradu nemajetkovej škody priznal a odôvodňoval by jej výšku. Nakoľko
navrhovateľ v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti
odporcu za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci (nesprávny úradný postup exekučného súdu) v
súladesozásadouhospodárnostikonanianebolopotrebnésavodôvodnenírozsudkuosobitnezaoberať
nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
17Co 668/2014).

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, právo na ich náhradu nepriznal. Odporca, ktorý nebol zastúpený advokátom,
si náhradu trov konania uplatnil vo svojom vyjadrení k podanému návrhu, preto mal súd povinnosť
rozhodnúť o trovách konania. Odporca si trovy konania nevyčíslil, z obsahu spisu žiadne trovy konania

odporcu nevyplynuli, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.