Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/116/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315000231
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2315000231.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci obžalovaného I. D., pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 14.10.2015 sp. zn. 0T/118/2015 na verejnom zasadnutí
konanom dňa 15.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného I. D., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného I. D. za vinného z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 07.05.2015 potom čo osobne do vlastných rúk prevzal poštovú zásielku - doručenku do vlastných
rúk zaslanú Okresným súdom Galanta, v ktorej mu bola v konaní vedenom pod sp. zn. 3T/6/2014
doručená výzva na nastúpenie do výkonu trestu a to v lehote najneskoršie do dňa 25.05.2015 v
Nápravnovýchovnom ústave v Leopoldove, Gucmanova č. 19/670, napriek tomu bez vážneho dôvodu
nenastúpil do výkonu trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom.

Za túto trestnú činnosť mu podľa § 318 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm.
m/, § 38 odsek 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojej
obhajcu písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania, zhodne s jeho obranou v priebehu doterajšieho
konania, uviedol, že síce v určený deň nenastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, neurobil to však
úmyselne nakoľko sa mylne domnieval, že výkon trestu má nastúpiť až dňa 26.05.2015 a nie dňa
25.05.2015, ako bolo uvedené vo výzve. V čase zadržania dňa 26.05.2015 sa mal stretnúť v meste so
svojim otcom, ktorý ho mal odviesť do výkonu trestu. Pokiaľ mal so sebou veci, ktoré si do výkonu trestu
vziať nemohol, tieto plánoval nechať otcovi a niektoré vyhodiť. Namietal, že súd I. stupňa nevykonal
v tomto smere žiadne dokazovanie, nevypočul jeho otca P. D., ani policajta, ktorý ho obmedzil na
osobnej slobode, ktorému hneď uvádzal, že podľa jeho vedomosti mal nastúpiť do výkonu trestu až
dňa 26.05.2015. Výzvu na nástup do výkonu trestu stratil. Vzhľadom k tomu, že skutok, ktorý mu je
kladený za vinu, je úmyselným trestným činom, neboli splnené podmienky na jeho odsúdenie, nakoľko
jeho konanie nebolo úmyselné. Pokiaľ mal súd I. stupňa v rozpore s jeho názorom jeho vinu preukázanú,
mal na tieto skutočnosti prihliadnuť a uložiť mu oveľa miernejší trest. Navrhol preto, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Okresný prokurátor sa vzdal práva odvolania.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť, skutkový stav bol správne zistený a rozsudok súdu I. stupňa považuje za správny
a zákonný.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe podaného odvolania, podľa § 317 odsek l Trestného poriadku,
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že okresný súd rozhodol správne a v súlade so zákonom.

Súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci v
súlade s ustanovením § 2 odsek 10 Trestného poriadku. Vykonané dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo
aj v ich súhrne, tak ako mu to ukladá ustanovenie § 2 odsek 12 Trestného poriadku. Z tohto hľadiska
považoval aj odvolací súd návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom jeho otca ako aj
policajta, ktorý ho obmedzil na osobnej slobode za nadbytočné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku nezistil odvolací súd žiadne také pochybenia,
ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu.

Súd I. stupňa vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku má všetky náležitosti v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku.
Súd I. stupňa v odôvodnení v potrebnom rozsahu uviedol, na základe ktorých dôkazov dospel k
skutkovým zisteniam, a tiež aj akými právnymi úvahami sa riadil v otázke viny obžalovaného aj ako sa
vysporiadal s jeho obranou.

Aj odvolací súd dospel k záveru, že skutok, tak ako je opísaný vo výrokovej časti napadnutého rozsudku,
sa stal, čo napokon nepopiera ani obžalovaný. Pokiaľ obžalovaný popiera naplnenie subjektívnej stránky
žalovaného prečinu s tým, že sa nejednalo o úmyselné konanie krajský súd sa s touto jeho obranou
nestotožňuje, nie je spôsobilá zbaviť ho viny.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný, napriek tomu, že mu riadne bola doručená
výzva na nástup výkonu trestu odňatia slobody, v určený deň bez vážneho dôvodu do výkonu trestu
odňatia slobody nenastúpil, čím podstatne sťažil výkon rozhodnutia súdu, nakoľko musel byť do výkonu
trestu predvedený. Jednoznačne sa jednalo o zavinené konanie obžalovaného, nakoľko je jednoznačné,
že výzvu na nástup výkonu riadne prevzal, na základe tejto výzvy vedel, na ktorý deň mu bol určený na
nástup výkonu trestu, preto jeho obrana ho nemôže zbaviť viny.

Pri preskúmávaní výroku o treste krajský súd zistil, že súd I. stupňa postupoval v súlade so zákonom.
Správne zistil pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, správne vyhodnotil osobu obžalovaného
a následne správne rozhodol o druhu a výmere trestu. Trest uložený súdom I. stupňa zodpovedá
všetkým kritériám vyplývajúcim z ustanovenia § 34 Trestného zákona, preto ho nemožno považovať za
neprimeraný.

Vzhľadom k tomu, že krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp.
zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.