Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, September 9, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/58/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010137
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3815010137.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému T. U. pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. prejednal na verejnom
zasadnutí dňa 9. septembra 2015 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi v neprospech
obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. júna 2015, sp. zn. 3T/44/2015

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e/, ods. 2 Tr.por. sa napadnutý rozsudok u obžalovaného T. U. zrušuje vo
výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na podklade § 322 ods.3 Tr. por. sa obžalovaný T. U. odsudzuje nasledovne:

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a § 37 písm.
m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný T. U. na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. júna 2015, sp. zn. 3T/44/2015, bol obžalovaný T. U.
uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že

i napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/133/2010 zo
dňa 7.6.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.6.2010, uložený aj trest zákazu činnosti vedenia

motorových vozidiel všetkého druhu na dobu 48 mesiacov, ktorého výkon neplynul v dobe od 20.7.2010
do 19.5.2011, kedy obvinený vykonával trest odňatia slobody, viedol dňa 15.12.2014 okolo 00,20 hod.
osobné motorové vozidlo zn. Škoda 120LS, evidenčné číslo L.-XXXH., po ceste I/50, v smere od J. P.
k reštaurácii Dolina - Majer, okres Prievidza.

Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37

písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého
mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú
dobu v trvaní 20 mesiacov a podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm.
m/ Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov vo
výmere 30 mesiacov.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť len vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe
jeho výkonu, pretože ihneď po jeho vyhlásení rozsudok napadol odvolaním prokurátor v neprospechobžalovaného len pre nesprávnosť tohto výroku. V písomnom odôvodnení odvolania prokurátor
považoval napadnutý výrok o treste za nesprávny a neprimeraný s poukazom na nesprávne
vyhodnotenie osoby obžalovaného. Poukázal na to, že v prípade obžalovaného ide o páchateľa, ktorý

bol už šesťkrát odsúdený, z toho štyrikrát za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a vo všetkých štyroch prípadoch bol aj vo výkone nepodmienečných trestov
odňatiaslobody.Zvýkonutrestubolprepustený19.11.2011,pretopodľaprokurátoraneobstojíargument,
že trestnej činnosti sa dopustil po dobe dlhšej ako tri roky. Práve opačne, vzhľadom na predchádzajúce
odsúdenia, keďže obžalovaný nerešpektoval rozhodnutie súdu o treste zákazu činnosti a v čase zákazu

opakovane dňa 15.12.2014 viedol motorové vozidlo, je podľa názoru prokurátora odôvodnený záver, že
predchádzajúce tresty uložené obžalovanému pre rovnaký trestný čin nesplnili výchovný účel a keďže
v jeho prípade ide o špeciálnu recidívu, nie je možné pôsobiť na jeho prevýchovu inak, ako len prísnym
nepodmienečným trestom. Navrhol preto, aby odvolací krajský súd zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e/
Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu a aby podľa §
322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v strede trestnej sadzby

so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. K uloženému
trestu zákazu činnosti nemal výhrady, považoval ho za zákonný a tento druh trestu odvolaním preto
nenapadol. V súlade s týmto odvolacím návrhom na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla
rozhodnúť aj prokurátorka krajskej prokuratúry.

Obžalovaný T. U. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie prokurátora ako
nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,

na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 3. augusta 2015,
vykonal dňa 9. septembra 2015 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť len prokurátorom napadnutých výrokov o treste odňatia slobody a o spôsobe
jeho výkonu rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom
zistil, že odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je

neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, pochybil vo výroku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu. Obžalovanému
T. U. totiž uložil podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. a
§ 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1
písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov,

hoci u obžalovaného, vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a na
okolnosti prípadu, neboli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., t.
j. na podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody.
Obžalovaný T. U. je páchateľom, ktorý doposiaľ nielenže nemá evidované žiadne vodičské oprávnenie,
ale navyše bol už štyrikrát odsúdený na nepodmienečné tresty odňatia slobody a na tresty zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu za trestné činy marenia výkonu úradného
rozhodnutia, vo vzťahu ku ktorým je špeciálnym recidivistom. Z výkonu ostatného trestu odňatia slobody
bol prepustený 19.11.2011, napriek tomu však dňa 15.12.2014 znovu viedol motorové vozidlo, hoci
nielenže nie je držiteľom vodičského oprávnenia, ale navyše tak konal znova v čase výkonu trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu uloženého mu skorším rozsudkom. Z uvedeného

preto vyplýva odôvodnený záver, že predchádzajúce tresty uložené obžalovanému pre rovnaký trestný
čin nesplnili výchovný účel a keďže v jeho prípade ide o špeciálnu recidívu svedčiacu o vytrvalom
nerešpektovaní hodnôt a povinností vyplývajúcich mu z právnych predpisov a súdnych rozhodnutí, nie
je možné pôsobiť na jeho prevýchovu inak, ako primeraným nepodmienečným trestom spolu s trestom
zákazu činnosti tak, ako na to dôvodne v podanom odvolaní poukázal aj prokurátor.

Okresný súd pritom nesprávne vychádzal z toho, že u obžalovaného existuje iba jedna poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., teda že sa k trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval
a jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., teda že už bol za trestný čin odsúdený.
Obžalovaný sa však nielen priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval, ale na hlavnompojednávaní pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie o priznaní viny zo spáchania žalovaného
skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ktoré súd prijal, preto pri správnom postupe mal okresný
súd prihliadnuť nielen na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., ale aj podľa § 36 písm. n/

Tr. zák. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.
spočívajúca v napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým
orgánom, ktoré sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda orgánom činným v trestnom konaní
(§ 10 ods. 1 Tr. por.) a súdu (§ 10 ods. 2 Tr. por.), pričom aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. n/ Tr. zák., t.j. že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno

priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr.
por.) tak, ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade. Z toho dôvodu u obžalovaného prevažoval pomer
poľahčujúcich okolností, ktorý mal preto okresný súd zohľadniť pri rozhodovaní o treste znížením hornej
hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby v § 348 ods. 1 Tr. zák. (trest odňatia slobody až na dva
roky) o jednu tretinu (8 mesiacov) postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. a vychádzať z takto zníženej
trestnej sadzby trestu odňatia slobody v rozsahu až na 16 mesiacov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na podklade odvolania dôvodne podaného prokurátorom v
neprospech obžalovaného preto odvolací súd v napadnutom rozsudku zrušil výrok o uloženom treste
odňatia slobody, ako aj výrok o spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol tak, že podľa § 348 ods. 1
Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a § 37 písm. m/ Tr.
zák. uložil obžalovanému T. U. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, na

výkon ktorého ho v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia. Takto stanovený nepodmienečný trest odňatia slobody spolu
s trestom zákazu činnosti, ktorý bol okresným súdom správne uložený a vo vzťahu ku ktorému nebol
napadnutý rozsudok napadnutý odvolaním, podľa odvolacieho súdu zodpovedá všetkým zákonným
hľadiskám stanoveným pre ich ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti

spáchaného trestného činu vyplývajúcej z jeho povahy a spôsobu spáchania, ako aj zisteným pomerom
obžalovaného a možnostiam nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie,
pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je súčasne dostatočným vyjadrením
morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.