Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 23P/114/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715211318
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Smereková

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7715211318.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, v právnej veci X. V., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa rodičov:
matky Y. Koribaničovej, nar. X.XX.XXXX, bytom U. XX a otca H. V., nar. X.X.XXXX, bytom V. XX, Y., o
zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Michalovce, č. k.: XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 27. 05. 2014, v časti
vyživovacej povinnosti na maloletú X. V., nar. XX. XX. XXXX, tak že zvyšuje výživné zo sumy 70,- €
mesačne na sumu 90,- € mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 25-teho dňa v
mesiaci vopred, od 19. 06. 2015.

Dlžné výživné za obdobie od 19. 06. 2015 do 30. 09. 2015 vo výške 68,- € povoľuje otcovi splácať v
mesačných splátkach vo výške 15,- € mesačne spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením jednej
splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.6.2015 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo
strany otca na mal. X. zo sumy 70 € mesačne na sumu 200 € mesačne, v priebehu konania upresnila

návrh tak, že žiada zvýšiť výživné odo dňa podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bola
výška vyživovacej povinnosti upravená rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. XP/XXX/XXXX-XX
zo dňa XX. XX. XXXX a to schválením rodičovskej dohody s výškou výživného 70 € mesačne. Matka
uviedla, že maloletá je žiačkou 9. ročníka základnej školy, mesačné náklady maloletej sú vo výške 190
€ a zároveň má maloletá ročné náklady vo výške 80 € na kontaktné šošovky. Mesačné náklady matky
sú vo výške 423 € a z platu 450 € nie je schopná pokryť mesačné náklady a náklady maloletej, finančne
je musia vypomáhať jej rodičia..

Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 11.8.2015 nesúhlasil so zvýšením výživného, s poukazom na výšku
svojho príjmu a výšku životných nákladov uviedol, že nie je v jeho možnostiach platiť vyššie výživné.

Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu matky a to aj z toho dôvodu, že maloletá v blízkej dobe
začne štúdium na strednej škole, teda dôjde k nárastu jej nákladov.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, vyjadrením otca, s predloženými
listinnými dôkazmi a výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. XP/XXX/XXXX - 53 zo dňa 27.5.2014 bolo rozvedené
manželstvorodičovmaloletejazároveňbolaschválenárodičovskádohodaohľadneúpravyrodičovských
práv a povinností tak, že maloletá X. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal

platením výživného 70 € mesačne a styk otca s maloletou bol upravený bez obmedzenia. Zo spisu sp.
zn. XP/XXX/XXXX súd zistil, že matka mala v roku 2013 čistý priemerný mesačný zárobok 482 € a v
roku 2014 534 €. Mesačné náklady matky boli vo výške 358 €. Príjem otca bol 320 € a zároveň poberal
invalidný dôchodok vo výške 110 € mesačne. Mesačné náklady otca boli vo výške 391 €. Otec býval
v prenajatom byte. Maloletá bola v tom čase žiačkou 8. ročníka základnej školy, jej mesačné náklady

boli vo výške 100 € a ročné náklady na základnej umeleckej škole vo výške 55 € a ročné náklady na
kontaktné šošovky 80 €.

Výsluchom matky a z predložených listinných dôkazov súd zistil, že čistý priemerný mesačný príjem
matky v roku 2015 bol vo výške 562 €. Matka vo výpovedi uviedla, že jej príjem je z toho dôvodu vyšší,
pretože robila prácu naviac, avšak za iných okolností je jej príjem 400 - 500 € mesačne. Matka žije v

spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý ju finančne podporuje. Mesačné náklady matky pozostávajú z
týchto súm: SIPO 37 €, nájom 130 €, TV s internet 29 €, telefón matkin a maloletej 33 €, poistka matky
4,35 €, úver na bývanie 189 €, spotrebný úver 34 €. Mesačné náklady matky sú vo výške 423 €.

Maloletá Ema bola v čase podania návrhu žiačkou 9. ročníka základne školy. Mesačné náklady maloletej

pozostávajú z týchto súm: strava 80 €, cestovné do školy 10 €, vreckové 5 €, poistka 4,55 €, základná
umelecká škola - hudobná 5,40 €, náklady na školu 6,60 € (79 € za rok), kontaktné šošovky 6,70 € (80
€ na rok). Náklady maloletej dosahujú mesačne výšku 118,25 €, pričom v tejto sume nie sú zarátané
náklady na ošatenie, obuv a hygienu.

Výsluchom otca a z predložených listinných dôkazov súd zistil, že príjem otca je 90 € mesačne a poberá
invalidný dôchodok vo výške 117,60 € mesačne. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou.
Mesačné náklady otca pozostávajú z týchto súm: príspevok priateľke na bývanie 30 €, strava 90 €,
telefón 12 €, výživné na mal. X. 70€. V lete 2015 prispel otec maloletej na dovolenku sumou 250 €.

Výsluchom účastníkov mal súd za preukázané, že maloletá veľa času trávi v domácnosti stých rodičov
zo strany matky, pričom matka žiadnou sumou neprispieva svojim rodičom na úhradu nákladov, ktoré
majú v súvislosti s pobytom maloletej v ich domácnosti.

Podľa § 65 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení

(ďalej len Zákon o rodine), ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu .

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, i keď nie v celom
rozsahu.

Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádza z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu
odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova,

hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie,
kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky
nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je
odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti

a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované
možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým

reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými
vlastnostiam rodičov.

Zmenou pomerov v zmysle ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena

okolností na strane oprávneného alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o zmenu zásadnú ako aj o zmenu trvalú v tých okolnostiach,
z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je
preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie s pomermi
existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného.

U matky došlo v porovnaní s pomermi v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom k miernemu
zvýšeniu príjmu (zo sumy 534 € na sumu 562 €) a zároveň došlo aj k zvýšeniu životných nákladov zo
sumy358€nasumu423€.Matkavšakžijevspoločnejdomácnostispriateľom,ktorýjepovinnýpodieľať
sa na úhrade nákladov spojených s bývaním a chodom domácnosti. Zároveň časť nákladov na stravu

maloletej znášajú starí rodičia zo strany matky, keďže maloletá trávi veľa času v ich domácnosti.

U otca došlo k zníženiu príjmu zo sumy 320 € na sumu 90 €. Zároveň však došlo aj k zníženiu nákladov
otca na živobytie zo sumy 391 € na sumu 132 €, keďže otec predtým býval v prenajatom byte, teraz
žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou.

U maloletej došlo k zmene pomerov, avšak len k miernemu nárastu nákladov a to jednak v dôsledku
prirodzeného rastu, ako aj k nárastu nákladov v súvislosti s nákladmi na školskú dochádzku, keďže
maloletá začala študovať na strednej škole. Vzhľadom na rozdiel medzi príjmami otca a jeho
odôvodnenými výdavkami súd mal za to, že je možnostiach otca platiť výživné vo výške 90 € mesačne,

aj keď ani táto suma nepokrýva náklady maloletej, avšak nie je v možnostiach otca prispievať vyššou
sumou.Zároveň súd apeluje na otca, že je jeho prioritnou povinnosťou nájsť v rámci jeho možností a schopností
a v rámci možností na pracovnom trhu pracovný pomer s vyšším príjmom, prípadne privyrábať si formou
brigádnickej činnosti a zabezpečiť si tak celkový vyšší príjem, z ktorého by mohol platiť vyššie výživné,

ktoré by pokrylo nevyhnutné náklady jeho maloletej dcéry. Akonáhle si otec nájde prácu s vyšším
príjmom, bude jeho povinnosťou prispievať vyššou sumou na maloletú, resp. matka bude mať možnosť
požiadať o zvýšenie výživného, pokiaľ si otec nebude dobrovoľne plniť vyživovaciu povinnosť k maloletej
vovyššejsume. otecsimusíbyťvedomýtejskutočnosti,žeprirodzenýmrastommaloletejbudeneustále
dochádzať k nárastu nákladov maloletej do budúcna.

Súd zvýšil výživné na sumu 90.- € od 19.6.2015, keďže matka podala návrh na zvýšenie výživného
19.6.2015.

Výpočet dlžného výživného za obdobie 19.6.2015 až 30.9.2015:
- za 3 mesiace ( júl - september 2015, dlžné výživné 20 €/1mesiac) vo výške 60 €

- dlžné výživné za 12 dní mesiaca jún 2015 (dlžné výživné: 0,66 € na deň) = 8 €
Celkové dlžné výživné: 68 €.

Súd povolil otcovi splácať dlžné výživné v mesačných splátkach po 15.- € spolu s bežným výživným s
tým, že neuhradením, čo i len jednej splátky sa stane splatné celé dlžné výživné.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a preto súd rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a Exekučnom
poriadku.