Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 2, 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 20C/174/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215649
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pristášová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7712215649.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, zastúpený Fridrich Paľko,
s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, jej menom: doc. JUDr. Branislavom
Fridrichom, PhD., advokát a konateľ proti odporcovi Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 bol na tunajší súd doručený návrh, v ktorom požiadal navrhovateľ o zaplatenie náhrady
škody v sume 175 EUR a nemajetkovej ujmy v sume 165,96 EUR. Svoj návrh odôvodnil, pokiaľ ide
o náhradu majetkovej škody, tým, že táto mu vznikla nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu - Okresného súdu Michalovce a predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Na správu
pohľadávky podľa navrhovateľa boli vynaložené prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca

pomocou informačného systému prostriedky v sume 70,00 EUR, na udržiavanie a správu informačného
systému suma 40,00 EUR, a na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje
s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje - prostriedky v sume 15,00 EUR.
Celkovo tak navrhovateľ vynaložil sumu 125,00 EUR, čo tvrdí v návrhu a táto suma by ho ako
poškodeného nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu. Uviedol, že výška tejto hmotnej škody je
stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, lebo presnú škodu by mohol vyčísliť len

s nepomernými ťažkosťami. Nesprávny úradný postup exekučného súdu podľa navrhovateľa spočíva
v tom, že exekučný súd o žiadosti o zmene exekútora u exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, pod č.
EX15446/2010, na návrh navrhovateľa, ako oprávneného (oprávnený, ako veriteľ zo zmluvy o úvere
č. 9030939), proti povinnému O. nerozhodol v zákonom stanovenej dobe, ani sa ňou nezaoberal
v rámci priznanej právomoci. Ďalej uviedol, že exekučný súd mal rozhodnúť o jeho žiadosti do 30
dní od doručenia takejto žiadosti. Pritom exekučný súd, napriek tomu, že predmetná exekučná vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, ani si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi

konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k jej posúdeniu a rozhodnutiu. Navrhovateľ
tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až
po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ poukázal na to, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučnéhotitulu, ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum
doručenia súdu. Rovnopis exekučného titulu totiž priložil k návrhu na vykonanie exekúcie a dal ho
súdnemu exekútorovi. Preto v tomto konaní označil príslušný exekučný spis, ako dôkaz, ktorý obsahuje

všetky podstatné listiny, z ktorých vyplývajú ním tvrdené skutočnosti , pretože exekučný súd neoznámil
navrhovateľovi spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na súde. Ďalej
tvrdí navrhovateľ, že exekučný súd postupoval v predmetnej exekučnej veci v rozpore s § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, so zbytočnými prieťahmi, tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil po veľmi dlhej
dobe. Navrhovateľ si ďalej uplatnil v tomto konaní náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože

podľa neho porušenie práva na rozhodnutie o žiadosti o zmene exekútora v zákonom stanovenej dobe,
v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods.
2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase podľa článku 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ tvrdí, že márnym uplynutím času boli
reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu

jeho pohľadávky a došlo aj k vyvolaniu rizika, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom,
dôjde k zániku povinného a k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, a k insolvencii
povinného. Náhrada nemajetkovej ujmy je podľa navrhovateľa spravodlivou satisfakciou za konkrétne
porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv a potreba náhrady nemajetkovej ujmy má podľa
navrhovateľa svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej

nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.

Z vyjadrenia odporcu, ktoré bolo na tunajší súd doručené dňa 8.7.2013, bolo zistené, že s návrhom
nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Odôvodnil to tým, že navrhovateľ nepreukázal, žeby činnosťou súdu
v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal ani vznik, ani výšku

skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, ani neexistuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom (spočívajúcim v tom, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonnom stanovenej lehote, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty a o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po 15 dňovej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou. Podľa odporcu, stav, v ktorom sa navrhovateľ ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom

vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a pritom si uplatňuje ničím
neodôvodnené a ničím nepreukázané sumy, či už v podobe majetkovej škody, alebo nemajetkovej
ujmy. Navrhovateľ teda nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre
priznanie náhrady škody, v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. Poukázal aj na to, že v návrhu sa vyskytuje
viacero nedostatkov, a to napr.: uvedený odlišný dátum narodenia povinného v exekučnom spise a v

návrhu, ďalej nie je uvedená spisová značka príslušného exekučného konania, ktoré je vedené na súde,
chýbajú relevantné údaje, ako dátum doručenia žiadosti o udelenie poverenia podanej na súd, ktorý má
význam pre posúdenie celej veci, dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody v jednotlivých
prípadoch, nepredloženie žiadneho relevantného dôkazu, ktorý by preukazoval existenciu predmetného
exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy a iné. Síce navrhovateľ uviedol časť

dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na
súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať navrhovateľ sám. Tvrdí, že nemá vedomosť o
spisovejznačkeuvádzanejvexekučnomkonaní,čosanezakladánapravde,pretožetátomumuselabyť
známavrámcidoručovania,napr.uzneseniaozmenesúdnehoexekútora.Neoznačeniespisovejznačky
exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, je jedným z dôvodov, pre

ktoré Ústavný súd odmietol sťažnosť navrhovateľa pre porušenie jeho ústavného práva nečinnosťou
exekučného súdu.

Odporca ďalej poukázal na to, že z obsahu návrhu nevyplýva jednoznačný titul nároku na náhradu
škody, pretože navrhovateľ jednak namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na

zmenu súdneho exekútora, ale namieta aj nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, uvádza aj
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť
akonamietanienezákonnéhorozhodnutia.Ztaktoformulovanéhonávrhuniejejednoznačné,nazáklade
akéhotitulusiuplatňuješkodu,keďževnávrhusatietotitulyprelínajúajednoznačneneuvádza,zktorého
titulu si nárok uplatňuje. Nie je zrejmé, či si uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu, z

dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonom stavenej lehote. Ďalej poukázal odporca na to, že dňa 23.4.2012 mu bola
doručená prvá žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a vzhľadom na skutočnosť,
že už dňa 27.9.2012 bol na súd doručený návrh vo veci samej, je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodalpo uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.,
podľa ktorého, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, zadŕžaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,

a nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred prerokovať
na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom,
podľa § 4, § 11. Ďalej poukázal na ustanovenie § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého, ak
príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo iba uspokojí jeho časť do 6 mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti, alebo príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojuje jeho nárok

na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti
na súde. Z uvedeného dôvodu odporca považuje nárok navrhovateľa za predčasne uplatnený. Ďalej
uviedol, že navrhovateľ, napriek opakovaným výzvam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie,
požadované skutočnosti nedoplnil o žiadne informácie, nebol ochotný uviesť dátum, kedy sa dozvedel
o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či bola podávaná
sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy, ani nedoplnil doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom

povinného, resp. jeho insolventnosťou, stratou kontaktu s povinným a iné. Neposkytol teda žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti, a tým zmaril akúkoľvek možnosť odporcovi
tento nárok predbežne prerokovať. Pritom podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody, je potrebné preukázať, že existuje nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny
úradný postup, vzniknutá škoda, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tieto podmienky
súčasne. K prieťahom týkajúcich sa nevydania poverenia alebo nerozhodnutia o návrhu o žiadosti
o udelenie poverenia v 15-dňovej lehote, podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od
1.6.2011, súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhoduje do 15 dní
od doručenia žiadosti o udelenie poverenia, avšak táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa

ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d), pričom ide o exekučné tituly, ktorými sú vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov, nimi schválených. Z uvedeného vyplýva, že
akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia
v 15 dňovej lehote, v exekučných konaniach začatých po 1.6.2011, nemá žiadnu oporu v zákone. Pokiaľ
súd zamieta žiadosť o udelenie poverenia, tento postup je možné chápať dvomi spôsobmi, jednak

namietaným postupom môže byť samotný spôsob rozhodnutia., a to zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia, ako i skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonom stanovenej lehote.
Preto zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Pojem
nesprávny úradný postup nemá legálnu definíciu, avšak v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho
možnovymedziť,akoporušenieprávnounormouustanovenéhopredpísanéhopostupuštátnehoorgánu,

resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu,
alebo s ňou nesúvisí. Nesprávnym úradným postupom nemôže byť samotný spôsob rozhodnutia,
čiže ako súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. Nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, pretože toto právo patrí iba v prípade, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom a súd,
ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím, je nevyhnuté, aby nezákonnosť rozhodnutia
bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti
zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku. Táto podmienka nepochybne nie je v

prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. K nedodržaniu lehoty
na rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o udelenie poverenia po 15 dňovej lehote, ustanovenie §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, určuje lehotu 15 dní na vydanie poverenia, a túto lehotu nemožno
automaticky vzťahovať aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Rozhodnutie
Ústavného súdu SR, sp.zn. 1Us/16/0 sa takýmto prípadom zaoberá. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č.

514/2003 Z.z., v znení účinnom od 1.1.2013, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinností urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stavenej lehote,
spočívajúceho v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo zbytočných prieťahov v konaní, možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti, a to sťažnosti: na prieťahy z právoplatného rozhodnutia
vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho

zavinenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnych konaní, z právoplatného rozhodnutia Európskeho
súdupreľudsképráva,ktorýmsarozhodlo,žeboloporušenéprávonaprerokovaniavecibezzbytočných
prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľaodporcu však navrhovateľ nepreukázal, žeby podal sťažnosť na prieťahy, alebo žiadosť o prešetrenie
vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, alebo
vydané rozhodnutie ESĽP, alebo Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Odporca ďalej namietal vyčíslenú náhradu škody
v jednotlivých konaniach. Uviedol, že navrhovateľ na preukázanie vzniku škody musel produkovať
dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke, pričom si vyčíslil uplatnenú škodu
na základe paušálnych nákladov spočívajúcich v administratívnych výdavkoch, funkčných výdavkoch,
mzdových výdavkoch a výdavkoch spojených so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku

trvania prieťahov. Taktiež uviedol, že prípadná škoda mohla zaťažiť navrhovateľa v období medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ,
ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, pri svojej činnosti nepochybne potrebuje
a využíva aj informačný systém, ktorý poskytuje prehľad úverov, pričom takýto systém využíva nielen
počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím ako aj po ňom, a to nielen na správu pohľadávok,
ktoré boli predmetom exekúcie, ale aj takých, o ktorých žiadne exekučné konanie neprebieha. Tak isto

udržiavanie systému musí vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov, v takom
rozsahu, ako ich poskytuje, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného druhu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a bol zistený tento skutkový stav:

Zo spisu tunajšieho súdu, vedeného pod sp.zn. 9Er/128/2007, bolo zistené, že u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, sa vedie exekučná vec pod sp.zn. Ex15446/10. Na súd bola žiadosť o zmenu
exekútora vo veci EX 203/07 doručená 15.10.2009.

Súd rozhodol o zmene exekútora dňa 15.1.2010, teda v zákonnej lehote, po zistení všetkých potrebných

skutočností. Súd rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 101 ods. 2 O.s.p..

Po vykonaní dokazovanie súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci(ďalej len zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a)
nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej
slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1, 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na
náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom
konania, konané malo byť.

Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1,2 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1,2 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 19 ods 1,2,3 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo
poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide

o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Súd po posúdení zákonných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody - v zmysle zák.

č. 514/2003 Z.z., dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ sa domáha
náhrady škody z toho dôvodu, že súd nevydal poverenie v 15.dňovej lehote určenej v ustanovení §
44 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto navrhovateľ tvrdí, že vznikli prieťahy v exekučnom konaní. Z
exekučného spisu mal súd za preukázané, že o žiadosti o zmene exekútora bolo rozhodnuté 15.1.2010
a žiadosť o zmenu bola doručená súdu dňa 15.10.2009, čiže súd rozhodol v zákonnej lehote, po

zistení potrebných skutočností. Nárok navrhovateľa na náhradu škody, nebol uplatnený v súlade
s podmienkami na uplatnenie tohto nároku podľa zák. č. 514/2003 Z.z., a preto nie je daný ani
samotný základ jeho nároku. Súd sa z uvedeného dôvodu nezoberal správnosťou vyčíslenia výšky
náhrady škody, či výšky nemajetkovej ujmy, ktorú navrhovateľ požadoval a návrh, ako neopodstatnený,
zamietol. Ďalším dôvodom, pre ktorý bol návrh zamietnutý je to, že navrhovateľ nepreukázal splnenie

hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., pred
súdom, a to podmienku predbežného prerokovania nároku pred príslušným orgánom. V návrhu
navrhovateľ síce uviedol, že v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., písomnou
žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku, ale do spisu nepredložil žiadny
dôkaz o tom, že takýto nárok si u odporcu uplatnil, a kedy, a dokazovanie odkázal na spis Ministerstva

spravodlivosti SR. Odporca síce nepoprel, že mu navrhovateľ návrh adresoval, avšak uviedol, že
návrh vykazoval množstvo nedostatkov, spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení
relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody, neuvedení súdnych konaní, ktorých sa
nárok mal týkať a pod. Nemožno akceptovať, aby doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu
dokazoval súd, alebo odporca. Nejde o listinný dôkaz, ku ktorému nemá navrhovateľ prístup, alebo

ktorý by mu nemohol byť sprístupnený. Ak si navrhovateľ neponechal ani kópiu návrhu, sám sa dostal
do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania, ale ani z toho dôvodu nemôže prenášať
dôkaznú povinnosť na súd alebo na druhého účastníka konania. Súd ďalej mal za preukázané, že
skutkové tvrdenia navrhovateľa o nevydaní poverenia alebo rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia,
v zákonom stanovenej lehote, od ktorých odvodzoval svoj nárok na náhradu škody podľa ustanovenia

§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., sa nezakladajú na pravde.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého patrí náhrada úspešnému
odporcovi. Keďže odporca trovy konania nevyčíslil v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku
a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd vyslovil vo výroku rozsudku, že odporcovi náhradu trov

konania nepriznáva, ako to vyplýva z § 151 ods. 1,2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ
domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. )
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z
dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.