Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200536
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114200536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa

Škraba a JUDr. Mareka Kohúta ako sudcu spravodajcu, v právnej veci žalobcu: SPRAVBYTKOMFORT,
a.s.,Prešov,IČO:31718523,Volgogradská88,Prešov,protižalovaným:1.I.S.,rod.T.,nar.XX.X.XXXX,
bytom A., adresa pre doručovanie: P. O. N. XXX, A. 2. A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom A., adresa na
doručovanie: P. O. N. XXX, A., v konaní o zaplatenie 433,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25C/74/2014-94 zo dňa 18. 9.2014, zhodou hlasov členov
senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa svojou žalobou podanou na prvostupňovom súde dňa
10.1.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 433,70
eur ako nedoplatkov na inkasnom predpise za obdobie od októbra 2010 do októbra 2011. Z vykonaného

dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalovaní ako bezpodieloví vlastníci bytu č.
1, nachádzajúceho sa v bytovom dome č. XXXX, na ulici S. XX v A., pričom tento byt odpredali na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.6.2010 kupujúcemu A. U., ktorý sa na základe povolenia vkladu zo dňa
4.8.2010 stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti vzhľadom na predaj bytu uskutočnený žalovaným
spolu so žalobcom vyrovnaním nedoplatkov, keď dňa 29.6.2010
žalovaní uhradili v prospech žalobcu súdne trovy, mediačné trovy a poplatky vo výške 228,30 eur a
rovnako v ten istý deň uhradili aj nedoplatky za služby spojené s bývaním za rok 2009 a 2010 vo výške

2.977,07 eur. Zároveň si žalovaní splnili svoju povinnosť a odhlásili aj odber elektrickej energie a plynu s
tým, že oznámili skutočnosť o predaji bytu aj žalobcovi, ktorý však túto informáciu odmietol akceptovať s
tým, že je potrebné, aby oznámenie urobili pôvodní vlastníci, ako aj noví vlastníci. V apríli 2011 žalovaní
požiadali o vyúčtovanie na službách spojených s užívaním bytu, pričom podľa tohto vyúčtovania bolo
preplatok za rok 2010 408,98 eur a stav konta k 30.4.2011 pred vyúčtovaním bol v nedoplatku 838,54
eur. Celkovo tak nedoplatok podľa prvého vyúčtovania predstavoval 429,56 eur. Toto vyúčtovanie bolo
žalovaným predložené zo strany žalobcu aj s prílohou vyúčtovania za rok 2010 a príkazom na úhradu,

kedy povinným bol nový vlastník A. U.. Žalovaní uviedli, že vzhľadom k tejto situácii a skutočnosti, že v
ich prospech mal byť ešte preplatok vo výške viac ako 400,- eur, nevideli dôvod na úhradu nedoplatku
s poukazom na tú skutočnosť, že podľa ich názoru si splnili všetky svoje potrebné povinnosti a bolo už
na novom majiteľovi, aby uhradil platby za byt. Neskôr bola žalovaným u žalobcu predložení dohoda oprevzatí práv a povinností, ktorú pôvodne podľa žalobcu mali súčasne podpísať tak pôvodní vlastníci,
ako aj nový vlastník, avšak žalobca neskôr akceptoval túto dohodu len s novým vlastníkom bez toho,
aby žiadal súčasne podpisy pôvodných vlastníkov. Zástupca žalobcu uviedol, že nového vlastníka začali

akceptovať až od januára 2011, hoci svoju povinnosť ohlásenia u žalobcu si splnil už v apríli 2011. Ako
dôvod uviedol zástupca žalobcu, že ďalšie spätné vyúčtovanie by nebolo technicky možné vzhľadom
na históriu softwaru. Citujúc články 3.1 písm. p), 3.2 písm. l) a článok 4.2.2 Zmluvy o výkone správy
bytov, ako aj ustanovenia §§ 4 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 2, § 8a ods. 7 a § 10 ods. 1, všetko zákona
číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, súd prvého stupňa uzavrel, že nebolo

pochybností o tom, že žalovaní si chceli riadnym spôsobom usporiadať záležitosti ohľadom predaja bytu
a odhlásiť sa aj zo systému žalobcu. Tento však ich snahu neakceptoval s tým, že vyžadoval prítomnosť
aj nového vlastníka, ktorý však už z akéhokoľvek dôvodu všetky snahy žalovaných o spoločné stretnutie
u žalobcu neakceptoval a urobil tak až v apríli 2011, čo svedčí skôr o benevolentnom prístupe zo strany
nového vlastníka ako nesplnenie si povinnosti zo strany žalovaných. Prvostupňový súd ďalej poukázal
na to, čo potvrdil aj žalobca, že hoci nový vlastník oznámil svoje vlastníctvo žalobcovi už v apríli 2011,

tento bez toho, aby boli prítomní pôvodní vlastníci, bol ochotný akceptovať vlastníctvo nového vlastníka
až od januára 2011. Dôvodom svojvoľnej akceptácie vlastníctva nového vlastníka na začiatku roku, a
nie už od povolenia vkladu do katastra, boli údajné problémy s históriou softwaru a prípadným spätným
počítačovým vyúčtovaním. Prvostupňový súd poukázal na to, že žalobca je dodávateľom a žalovaní
sú spotrebitelia, preto zo strany žalobcu nemožno pristupovať vo vzájomných vzťahoch k vlastníkom

bytov z pozícii nadradenosti, ak doslova až šikanóznemu a svojvoľnému správaniu. Keď totiž žalovaný
oznámil žalobcovi, že prestali byť vlastníkmi, žalobca na jednej strane vtedy toto neakceptoval, na druhej
strane, pokiaľ nový vlastník túto skutočnosť značne oneskorene oznámil, žalobca to akceptoval bez
toho, aby kontaktoval žalovaných. Konanie žalobcu je podľa súdu prvého stupňa tiež svojvoľné v tom, že
vlastníctvo nového vlastníka neakceptoval ani od dátumu oznámenia, ani od dátumu povolenia vkladu

do katastra, ale až od začiatku roka, kedy je to najjednoduchšie pre počítačový program žalobcu. V
ďalšom prvostupňový súd poukázal na to, že v súlade so Zákonom o vlastníctve bytov, ako aj v súlade
so zmluvou o výkone správy, si správca môže účtovať poplatky a služby spojené s užívaním bytu len
od vlastníka. Preukázateľne žalovaní vlastníkmi bytu neboli. Poukazujúc na uvedené má prvostupňový
súd za to, že žalobca má

prípadne od bývalých vlastníkov nárok len na náhradu škody, ak k takejto škode došlo a žalobca ju
preukáže. Súd však poukázal zároveň na to, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že mu žalovaný
spôsobil škodu, pričom žalobca si uplatňuje len nároky, ktoré si môže uplatňovať voči vlastníkom, čo
však žalovaní nie sú. Vzhľadom na tieto skutočnosti prvostupňový súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 os. 1 O.s.p. s tým, že žalobca bol v konaní
neúspešný, náhrada trov konania mu nepatrí a žalovaní neuplatnili.

Voči tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že žiadnym
spôsobom nespochybňuje prechod vlastníckeho práva zo strany žalovaných na nového vlastníka p.

U.. Na druhej strane však po skúsenostiach z praxe musí mať žalobca pre účely ročného vyúčtovania
nákladov za byt jasne stanovené hodnoty spotreby poskytovaných služieb - dodávky tepla, teplej vody,
studenej vody, osvetlenie spoločných priestorov a podobne. Každý správca domu, teda aj žalobca musí
jednoznačne vedieť preukázať stav nameraných spotrieb za poskytované služby v prípade, že dôjde k
reklamácii rozúčtovania služieb pre vlastníkov v dome. Prehlásenie správcu domu, ktoré tvorí prílohu k

zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru o tom, že predávajúci nemá záväzky voči
správcovi domu na službách spojených s užívaním bytu alebo priestoru a na tvorbe fondu prevádzky,
údržby a opráv bytového domu, definuje podľa žalobcu stav ku dňu predaja bytu a zohľadňuje plnenie
povinnosti vlastníka bytu a nebytového priestoru k plateniu predpisu za služby spojené s užívaním
bytu alebo nebytového priestoru a do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Pri ročnom

vyúčtovaní nákladov za byt alebo nebytový priestor, ktoré sa urobí po ukončení kalendárneho roka
do 31.5. nasledujúceho roka však môže vzniknúť nedoplatok na predpísaných službách ku skutočným
nákladom a do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Táto situácia nastala podľa odvolateľa
aj pri tejto žalobe. Práve za týmto účelom je potrebné, aby obidve strany, predávajúci a kupujúci svojím
podpisompotvrdilistavspotrebydodanýchslužiebkudňuprechoduvlastníckehopráva.Vprípade,žesa

tieto údaje nedostanú včas k správcovi, nemôže správca domu vykonať objektívne rozúčtovanie ročných
nákladov za byt, čo má za následok stav, že ani predávajúci, ani kupujúci sa nehlásia k rozúčtovaným
službám. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na fakt, že správca je vždy len rozúčtovateľom týchto služieb
podľa nahlásených spotrieb vlastníkov v dome. Poukazujúc na ustanovenie § 10 zák. č. 182/93 Z. z.je vlastník bytu povinný bezodkladne informovať správcu domu o všetkých okolnostiach, ktoré majú
vplyv na rozpočítanie nákladov spojených s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, pričom rovnako
je povinnosťou vlastníka bezodkladne po povolení vkladu zmluvy do katastra nehnuteľnosti informovať

správcu o tejto skutočnosti, nakoľko správca domu nie je účastníkom konania o povolení vkladu zmluvy
do katastra nehnuteľnosti. Žalovaní v 1. a 2. rade rovnako, ako nový vlastník bytu pán U. si podľa žalobcu
vyššie uvedenú zákonnú povinnosť nesplnili a nahlásenie nového vlastníka bytu sa uskutočnilo až v
roku 2011. Zamietnutím žaloby sa správca domu dostáva do pozície, kedy vykonal rozúčtovanie služieb
súvisiacich s užívaním bytu podľa v tom čase dostupných informácií, avšak v konečnom dôsledku došlo

k zamietnutiu žaloby z dôvodu, že podľa názoru súdu sa správca dostal do výhodnejšieho postavenia na
úkor vlastníka bytu, čo samozrejme žalobca absolútne nepripúšťa. Žalobca ako správca bytového domu
bol neskoro informovaný o zmene vlastníka bytu a v zmysle zákona číslo 182/1993 vykonal rozúčtovanie
nákladov za byt na žalovaných. Podľa názoru žalobcu nemôže byť žalobca potrestaný tým spôsobom,
že z dôvodu nesplnenia, resp. oneskoreného
splnenia zákonnej povinnosti zo strany žalovaných pri zmene vlastníctva bytu dôjde k zamietnutiu

žaloby. Keďže zo strany žalovaných v 1.a 2. rade došlo k oneskorenému oznámeniu o viac ako 8
mesiacov,žalobcavykonalrozúčtovanietýmspôsobom,akojeuvedenévžalobe.Vzhľadomnauvedené
skutočnosti preto odvolateľ navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov a zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne k zaplateniu žalovanej istiny spolu s príslušenstvom a
trovami konania, pričom zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu súdu uviedli, že nie je pravdivé jeho tvrdenie ohľadom
nedostatku vedomosti o odpredaji bytu žalovanými, nakoľko hneď po odovzdaní kľúčov od nového
bytu novému majiteľovi dňa 6.7.2010 obaja navštívili pracovníčku žalobcu, ktorá mala na starosti aj ich
vchod a túto informovali o predaji bytu s tým, že zároveň predložili kúpnopredajnú zmluvu a žiadali ju

o odhlásenie z bytu. Tam im však malo byť oznámené, že tieto úkony môžu vykonať iba na základe
požiadavky nového majiteľa, pričom následne navštívili žalobcu ešte niekoľkokrát, a to keď obdŕžali
výpis z katastra nehnuteľností a tiež ako im bol doručený šek na zaplatenie platieb za mesiac júl
s tým, že pracovníčka žalobcu im oznámila, že tieto šeky už bude zasielať novému majiteľovi. Pri
týchto stretnutiach žalovaných ani raz neinformoval o tom, že majú podpísať nejakú internú zmluvu so

žalobcom o predaji bytu, pričom upozornili na to, že nový majiteľ nebol ochotný ísť s nimi ku žalobcovi,
preto sa bol prihlásiť až v mesiaci apríl 2011 u žalobcu, a to aj napriek tomu, že žalovaní predložili
žalobcovi výpis z katastra s dátumom 4.8.2010, pričom tento zapísal ako majiteľa až od 1.1.2011.
Podstatným však podľa žalovaných je to, že žalobca pozabudol poukázať na skutočnosť, že nový majiteľ
pán U. nezaplatil za predpísané platby na druhý polrok 2010 nič a preto došlo v roku 2010 k nedoplatku

vo výške 429,56 eur. Zároveň uviedli, že na pojednávaní pred súdom prvého stupňa sa právny zástupca
žalobcu vyjadril tak, že pán U. sa bol prihlásiť až v apríli 2011, ale keďže sa technicky nemohli vrátiť
do systému v roku 2010, dohodli sa s ním, že ako nového majiteľa budú akceptovať až od 1.1.2011 a
tým pádom dlh, ktorý bol vytvorený za obdobie, kedy už vlastníkom tohto bytu bol pán U., bol vedený na
žalovaných. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaní navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie

súduprvéhostupňaazároveňžiadali,abyzaviazalžalobcuuhradiťpreplatokzvyúčtovania,ktorývznikol
za prvý polrok 2010 a všetky náklady spojené s týmto konaním.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí bez zopakovania, či doplnenia
dokazovania na nariadenom odvolacom pojednávaní. Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania

je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3,
4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Táto viazanosť odvolacieho súdu sa netýka právneho posúdenia veci.
Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku
uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na internete (§ 156 ods. 1, 3 a §
206 ods. 2 O.s.p.). Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do

tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť totiž len vady konania, pokiaľ by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmavaní napadnutého
rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Žalobca v podanom odvolaní nespochybnil skutkový a právny záver napadnutého rozsudku, avšak
dôvodil tým, že nielen on, ale aj každý správca musí jednoznačne vedieť preukázať stav nameraných
spotrieb za poskytované služby v prípade, keď dôjde k reklamácii rozúčtovaných služieb pre vlastníkov
v dome. Práve za týmto účelom je potrebné, aby obe strany - predávajúci a kupujúci svojím podpisompotvrdili stav spotreby dodaných služieb ku dňu prechodu vlastníckeho práva s tým, že nielen žalovaní
ako predávajúci, ale ani nový vlastník pán U. si údajne túto svoju ohlasovaciu povinnosť nesplnili a
nahlásenie nového vlastníka bytu sa podľa žalobcu uskutočnilo až v roku 2011. Z rozsudku uvádzaných

príjmových pokladničných dokladov zo dňa 29.6.2010 (nachádzajúcich sa na č. l. 48 spisu) však
okrem skutočností uvedených v tomto rozsudku jednoznačne vyplýva, že v oboch týchto príjmových
pokladničných dokladoch je okrem iného uvedené ako účel platby príjem pokl., odpredané byty I. S.
s tým, že tieto príjmové pokladničné doklady vystavil sám žalobca dňa 29.6.2010, t. j. nepochybne od
uvedeného dňa musel mať žalobca preukázateľne vedomosť, že byt, na ktorom mal vzniknúť nedoplatok

pri ročnom vyúčtovaní nákladov za tento byt za rok 2010, bol už od najneskôr uvedeného dňa, vo
vlastníctve inej osoby. Podstatným pre rozhodnutie v tejto veci je to, ako riešiť vyúčtovanie starého
vlastníka a nového vlastníka, ak sa zmení vlastník počas roka tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci.
Je samozrejmé, že počas roka starý vlastník bytu ešte nevie presnú cenu studenej vody prepočítanú
cez koeficienty a taktiež nevie ani cenu tepla na prípravu teplej úžitkovej vody. Zároveň nemôže
vedieť, koľko tepla sa spotrebovalo v danom byte v pomere k ostatným bytom s tým, že nemôže

ako predávajúci nijako odhadnúť presný dátum povolenia vkladu nehnuteľnosti do katastra, t. j., od
ktorého dátumu by sa mal evidovať nový vlastník bytu - kupujúci a zároveň účtovať za služby a do
fondu prevádzky, údržby a opráv. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov to rieši tým, že
každý nový vlastník bytu alebo nebytového priestoru v danom dome je povinný pristúpiť k zmluve
o spoločenstve, prevodom alebo prechodom bytu na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník

bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o spoločenstve; záväzky vyplývajúce z tejto
zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Toto ustanovenie dopĺňa ustanovenie § 10 ods. 5 citovaného
zákona, podľa ktorého prevodom alebo prechodom vlastníctva k bytu alebo nebytového priestoru nemá
doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru dané právo na vrátanie alikvótnej časti zostatku
fondu prevádzky, údržby a opráv od spoločenstva alebo správcu, ako aj § 10 ods. 1, v zmysle ktorého

sú vlastníci bytov v dome povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone
správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu údržby a opráv, a to od prvého dňa v mesiaci
nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. V zmysle vyššie citovaných
ustanovení sú platby preddávkových platieb do fondu údržby, prevádzky a opráv povinní platiť noví
vlastníci od prvého dňa mesiaca po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra. Správca domu

predpíšeajplneniazaslužbyodtohtodátumuplatiťnovémuvlastníkovi,nakoľkosavtedyvlastníkovi(len
razanaraz)vydákompletnýpredpismesačnéhopreddavku.Pokiaľideopreplatky/nedoplatkyzročného
vyúčtovania, tak správca starému aj novému vlastníkovi vypracuje ročné vyúčtovanie za obdobie, kedy
bol vlastníkom, t. j. rozhodujúcim je dátum prvého dňa nasledujúceho mesiaca po vklade vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností.

Vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa bola jednoznačne preukázaná vedomosť žalobcu
najneskôr ku dňu 29.6.2010 o odpredaji tohto bytu, ako aj z potvrdenia
vykonaného samotným žalovaným, ktoré je podmienkou predaja bytu, a to že na byty nie je žiadna
ťarcha.

Rovnako ani na pojednávaní konanom pred súdom prvého stupňa dňa 18.9.2014 žalobca nijako
nerozporoval vyjadrenia žalovaných o tom, že ihneď po predaji bytu navštívili žalobcu s tým, že mu
túto skutočnosť oznámili, a zároveň mu oznámili svoju novú adresu s tým, že toto žalobca nijako
neakceptoval, nakoľko tieto úkony urobili samostatne bez nového kupujúceho. Zhodne so záverom súdu

prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že takéto konanie žalobcu je svojvoľné v tom, že neakceptoval
vlastníctvo nového vlastníka ani od dátumu oznámenia žalovaným, ani od povolenia vkladu do katastra,
ale od začiatku roka z dôvodu, že je to najjednoduchšie pre jeho počítačový program. Za tohto stavu
je preto neakceptovateľný postup žalobcu, keď z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa
bolo jednoznačne preukázané, že za obdobie, kedy vlastníkmi predmetného bytu boli žalovaní, vznikol

dokonca preplatok s tým, že následne za druhý polrok 2010 vznikol nedoplatok vo výške 835,54 eur, od
ktorého si žalobca svojvoľne odpočítal preplatok za to obdobie roka 2010, kedy byt bol vo vlastníctve
žalovaných vo výške 408,98 eur a celkový nedoplatok za rok 2010 vo výške 429,56 eur si uplatnil ako
svoj nárok voči žalovaným v tomto konaní.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny záver a keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktorom v ďalšom plnom rozsahu odkazuje.S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, 2
O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v
odvolacom konaní úspech nemal a žalovaným žiadne trovy v jeho priebehu nevznikli, ani si náhradu
týchto trov neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.