Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110201726
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8110201726.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľov: 1.) Ing. T. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom v N., ul. S. XXXX/XXX a 2.) Ing. C. A., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v
N., ul. S. XXXX/XXX, proti odporcom: 1.) JUDr. V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, 2.) A. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v N., ul. W. XX, 3.) O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N., ul. M. R. XX, 4.) X. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v N., ul. S. X, v konaní zastúpenej Ing. F. J., bytom v N., ul. S. XX, 5.) MUDr. A. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom v N., ul. S. X, v konaní zastúpenej Mgr. S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N.,
ul. S. X, 6.) Ing. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., ul. K. XX, 7.) J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N.,

ul. Vl. P. X, 8.) Ing. T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N., ul. S. XX, 9.) O. W., rod. J., t.č. na neznámom
mieste a konaní zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom v Bratislave,
ul. Búdkova 36 a 10.) Slovenská republika, zast. Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so
sídlom v Bratislave, ul. Búdkova 36, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
o odvolaní odporcov v 9. a 10. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28C/15/2010-496 zo
dňa 08.10.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k

nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlatníctva č. XXXXX z 24.09.2010 vydaný Katastrálnym úradom v
Prešove - Správou katastra Prešov nachádzajúcich sa v katastrálnom území N., parcela KN-E č. 2067/7
- trvalé trávne porasty o výmere 57 m2, parcela KN-E č. 2067/8 - orná pôda o výmere 2065 m2, parcela
KN-E č. 2067/9 - trvalé trávne porasty o výmere 3042 m2, parcela KN-E č. 2067/10 - orná pôda o výmere
48 m2, o celkovej rozlohe 5.212 m2.

Druhým výrokom prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov novovytvorený pozemok

parcela č. 1596/56 o výmere 932 m2, ako je vyznačený príslušnými bodmi a zakreslený v Geometrickom
pláne č. 7/2014, ktorý vypracoval súdny znalec v odbore geodézia a kartografia Ing. S. D. dňa 12.4.2014,
autorizačne overil Ing. S. D. dňa 12.4.2014 a za Katastrálny úrad v Prešove úradne overil Ing. O. T. dňa
28.4.2014 pod číslom G1-550/2014.

Tretím výrokom prikázal do vlastníctva odporkyne v 1. rade V. P., rod. J., nar. X.X.XXXX novovytvorený
pozemok parcela č. 1596/50 o výmere 187 m2, ako je vyznačený príslušnými bodmi a zakreslený v

Geometrickom pláne č. 7/2014, ktorý vypracoval súdny znalec v odbore geodézia a kartografia Ing. S.
D. dňa 12.4.2014, autorizačne overil Ing. S. D. dňa 12.4.2014 a za Katastrálny úrad v Prešove úradne
overil Ing. O. T. dňa 28.4.2014 pod číslom G1-550/2014.Štvrtým výrokom prikázal do vlastníctva odporkyne v 2. rade A. H., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky
podiel 1/3, odporkyne v 3. rade O. J., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/3, odporkyne v 4. rade
X. J., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/3 k novovytvorenému pozemku parcela č. 1596/53 o

výmere 372 m2, ako je vyznačený príslušnými bodmi a zakreslený v Geometrickom pláne č. 7/2014,
ktorý vypracoval súdny znalec v odbore geodézia a kartografia Ing. S. D. dňa 12.4.2014, autorizačne
overil Ing. S. D. dňa 12.4.2014 a za Katastrálny úrad v Prešove úradne overil Ing. O. T. dňa 28.4.2014
pod číslom G1-550/2014.

Piatym výrokom prikázal do vlastníctva odporkyne v 5. rade MUDr. A. D., nar. XX.X.XXXX novovytvorený
pozemok parcelu č. 1596/55 o výmere 1924 m2, ako je vyznačený príslušnými bodmi a zakreslený v
Geometrickom pláne č. 7/2014, ktorý vypracoval súdny znalec v odbore geodézia a kartografia Ing. S.
D. dňa 12.4.2014, autorizačne overil Ing. S. D. dňa 12.4.2014 a za Katastrálny úrad v Prešove úradne
overil Ing. O. T. dňa 28.4.2014 pod číslom G1-550/2014.

Šiestym výrokom prikázal do vlastníctva odporkyne v 6. rade Ing. E. J., rod. V., nar. XX.XX.XXXX
novovytvorený pozemok parcelu č. 1596/54 o výmere 682 m2, ako je vyznačený príslušnými bodmi
a zakreslený v Geometrickom pláne č. 7/2014, ktorý vypracoval súdny znalec v odbore geodézia a
kartografia Ing. S. D. dňa 12.4.2014, autorizačne overil Ing. S. D. dňa 12.4.2014 a za Katastrálny úrad
v Prešove úradne overil Ing. O. T. dňa 28.4.2014 pod číslom G1-550/2014.

Siedmim výrokom prikázal do vlastníctva odporkyne v 7. rade J. C., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky
podiel 1, odporkyne v 8. rade Ing. T. T., nar. XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel 1 k novovytvorenému
pozemku parcela č. 1596/52 o výmere 372 m2, ako je vyznačený príslušnými bodmi a zakreslený v
Geometrickom pláne č. 7/2014, ktorý vypracoval súdny znalec v odbore geodézia a kartografia Ing. S.

D. dňa 12.4.2014, autorizačne overil Ing. S. D. dňa 12.4.2014 a za Katastrálny úrad v Prešove úradne
overil Ing. O. T. dňa 28.4.2014 pod číslom G1-550/2014.

Ôsmim výrokom prikázal do vlastníctva odporkyne v 9. rade O. W., rod. J. a odporkyne v 10.
rade Slovenskej republike, zast. Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, každej v podiele 1/2

novovytvorený pozemok parcela č. 1596/51 o výmere 743 m2, ako je vyznačený príslušnými bodmi
a zakreslený v Geometrickom pláne č. 7/2014, ktorý vypracoval súdny znalec v odbore geodézia a
kartografia Ing. S. D. dňa 12.4.2014, autorizačne overil Ing. S. D. dňa 12.4.2014 a za Katastrálny úrad
v Prešove úradne overil Ing. O. T. dňa 28.4.2014 pod číslom G1-550/2014.

Následne vyslovil, že ponecháva v podielovom spoluvlastníctve účastníkov nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXXXX zo dňa 24.9.2010 vydaný Katastrálnym úradom v Prešove - Správou katastra Prešov
nachádzajúcich sa v katastrálnom území N., parcela KN-E č. 2067/109 - trvalé trávne porasty o výmere -
116m2,parcelaKN-Eč.2067/110-ornápôdaovýmere566m2,parcelaKN-Eč.2067/209-trvalétrávne
porasty o výmere 703 m2, parcela KN-E č. 2067/309 - trvalé trávne porasty o výmere 7 m2, parcela KN-

E č. 2067/409 - trvalé trávne porasty o výmere 1 m2 o celkovej rozlohe 1.393 m2 a to odporkyňa v 2. rade
- A. H., rod. J., nar. XX.XX.XXXX v podiele 4/168, odporkyňa v 3. rade O. J., rod. J., nar. XX.X.XXXX
v podiele 4/168, odporkyňa v 4. rade X. J., rod. J., nar. XX.X.XXXX v podiele 4/168, odporkyňa v 5.
rade MUDr. A. D., rod. V., nar. XX.X.XXXX v podiele 62/168, odporkyňa v 6. rade Ing. E. J., rod. V., nar.
XX.XX.XXXX v podiele 22/168, odporkyňa v 7. rade J. C., rod. J., nar. XX.XX.XXXX v podiele 6/168,

odporkyňa v 8. rade Ing. T. T., rod. J., nar. XX.XX.XXXX v podiele 6/168, odporkyňa v 9. rade O. W., rod.
J. - neznámy vlastník v podiele 12/168, odporkyňa v 10. rade Slovenská republika, zast. Slovenským
pozemkovým fondom v podiele 12/168, odporkyňa v 1. rade JUDr. V. P., rod. J., nar. X.X.XXXX v podiele
6/168, navrhovatelia v 1. a 2. rade Ing. T. A., nar. XX.XX.XXXX a Ing. C. A., rod. D., nar. XX.X.XXXX
v podiele 30/168.

Posledným výrokom vyslovil, že o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ustanovením § 142 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka.Výrokotrováchkonaniaodôvodnilustanovením§151ods.3Občianskehosúdnehoporiadku
(ďalej O.s.p.).Na základe vykonaného dokazovania navrhovateľ pozmenil svoj nárok tak, ako bolo uvedené na
začiatku odôvodnenia tohto rozsudku a predložil geometrický plán č. 7/2014 vyhotovený Ing. S. D.
zo dňa 12.4.2014. Predmetom tohto geometrického plánu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, vytvorenie nových parciel a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa pripustil zmenu žalobného návrhu na základe tohto geometrického plánu uznesením
zo dňa 25.7.2014.

Účastnícinazáverzotrvávalinasvojichpostojochkveci,navrhovateľnavrhovalžalobevyhovieť.Každýz
účastníkov súhlasil s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva avšak nie spôsobom, ako to navrhoval
navrhovateľ. Odporkyne v 1. rade, v 8. rade, v 9. rade, v 4. rade s návrhom súhlasili, ostatní odporcovia
v návrhom nesúhlasili. Zástupca SPF zotrvával na tom, že sa nevytvorila samostatná parcela pre štát a
pre nezisteného vlastníka a aj to, že sa časť parcely ponecháva v podielovom spoluvlastníctve sa SPF
vidí nedôvodné. Navrhovali teda žalobu zamietnuť.

V tomto konaní časť zo spoluvlastníkov nesúhlasila s návrhom navrhovateľa a hoci v podstate súhlasili
so zrušením spoluvlastníctva, nepredložili súdu alternatívne geometrické plány, alebo alternatívny
spôsob riešenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva ako ten, ktorý bol vyhotovený v znaleckom
posudku Ing. D.. Súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 chce poukázať, že k zamietnutiu

vyporiadania môže dôjsť iba výnimočne. Je to v prípade, ak vec nie je reálne deliteľná a ďalším
dvom spôsobom zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nej, teda prikázaním veci za
náhradu a jej predaju bránia dôvody osobitného zreteľa. To môže byť zdravotný stav, alebo iné
skutočnosti. To, že je účastníkom vyporiadania štát však nebráni tomu, aby súd použil ustanovenia
§ 142 a podielové spoluvlastníctvo vyporiadal. V prvom rade súd chce poukázať na to, že podielové

spoluvlastníctvo, ktorého zrušenia sa domáhali navrhovatelia bolo dôvodné zrušiť a vyporiadať.
Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu.

Súd prvého stupňa v konaní vykonal množstvo dôkazov, aby jeho rozhodnutie sa priblížilo k
spravodlivému rozdeleniu veci. Bol na mieste samom, kde vykonal ohliadku, boli súdom nariadené
dve znalecké dokazovania a jeden znalecký posudok bol podaný zo strany účastníkov konania. Na
základne dôsledne vykonaných dôkazov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a
to z nasledujúcich dôvodov.

V prvom rade súd poukázal na to, že iniciátorom vyporiadania podielového spoluvlastníctva boli
navrhovatelia, ktorým záležalo na vyporiadaní najviac, preto podali takýto návrh. Navrhovatelia boli
iniciátormi počas celého konania v predkladaní možností na vyporiadanie. Treba prisvedčiť časti
odporcov, že navrhovateľ si časť zo spoločnej parcely začal sám zveľaďovať tým, že zasypal tzv. C.

potok, splaníroval, zasadil stromy tak, ako to je zrejmé z fotoplánu a z ohliadky, ako aj zo samotného
znaleckého posudku. Treba však uviesť, že práve táto časť spoločnej parcely, do ktorej investovali
navrhovatelia, je susediaca k pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľov.

Alternatív na rozdelenie podielového spoluvlastníctva bolo viacero, znalec Ing. D. predložil tri. Zo strany

odporcov žiadna alternatíva v podobe geometrického plánu predložená nebola. Súd teda vychádzal z
týchto alternatív a práve prvá alternatíva sa videla súdu najrozumnejšia a na základe predloženého
geometrického plánu, preto rozhodol podľa nej. Ako už bolo uvedené vyššie, reálna deľba bola v
tomto prípade možná. Súd vychádzal z troch alternatív predložených znalcom Ing. D. v jeho znaleckom
posudku, iné rozloženie parciel, alebo iný geometrický plán zo strany účastníkov podaný nebol. Je

zrejmé, že pozemok, ktorý má výmeru napríklad 372 m2, nemôže mať hodnotu ako pozemok 932
m2. Súd vychádzal tak ako znalec z veľkosti jednotlivých podielov účastníkov, ktoré boli rôznorodé a
kopíroval spoluvlastnícke podiely v liste vlastníctva.

Súd prvého stupňa sa nemohol stotožniť s tvrdeniami časti odporcov, že jednotlivé parcely nemajú

rovnakú hodnotu, a že pozemok, ktorý si vyčlenil navrhovateľ je najlukratívnejší. Na prvý pohľad sa aj
pri ohliadke miesta môže takto javiť, keďže časť, ktorá bola vyčlenená pre navrhovateľov je udržiavaná
a skultivovaná, kosená, sú tam zasadené nové stromy. Táto okolnosť však nezvyšuje hodnotu pozemku
v zmysle znaleckých posudkov, čo sa týka lokality, pretože to je práve najpodstatnejšie.Ajtátoskutočnosť,ženavrhovateľužinvestovaldočastipozemkuvpodielovomspoluvlastníctveapreto,
že táto časť susedí s jeho pozemkom sa javilo súdu prvého stupňa ako najspravodlivejšie vyčleniť

mu práve parcelu susediacu s jeho pozemkom, o ktorú sa už roky stará a udržiava ju. Podľa názoru
súdu by každá iná alternatíva nebola spravodlivá a pravdou je aj to, že síce časť odporcov s týmto
zásadne nesúhlasila, nepredložila však žiadnu inú alternatívu okrem tej, že „tento pozemok chcem ja“
bez nejakej relevantnej právnej argumentácie. Práve argumentácia navrhovateľov (susedný pozemok a
investovanie do tejto časti pozemku) bola v prospech navrhovateľov.

Súd prvého stupňa preto vychádzal pri vyporiadaní s predloženého geometrického plánu znalcom Ing.
D. na základe predloženého znaleckého posudku a alternatívy č. 1.

Vážne sa zaoberal argumentmi časti spoluvlastníkov ohľadne hodnoty predmetného pozemku a napriek
tomu, že sa nejedná o mimoriadne veľký pozemok, je to v jednej lokalite zastavanej časti C., kde z

jednej strany je verejná komunikácia a z troch strán je zástavba rodinných domov, dal vyhotoviť znalecký
posudokznalkyňounaocenenietýchtonehnuteľností.ZnalkyňaIng.J.uviedla,žehodnotanehnuteľnosti
ako celku, ako aj hodnota nehnuteľnosti po deľbe na základe znaleckého posudku Ing. D. je rovnaká a
na tomto stanovisku zotrvávala aj po predložení vlastného posudku, ktorého zadávateľom bol SPF od
Ing. Z.. Ten jednotlivé časti pozemkov ohodnotil rôznymi cenami za m2. Ing. J. pri výsluchu uviedla, že

je to neobvyklý, pretože je to jedna lokalita a ona zhodnotila všetky negatíva predmetnej parcely, avšak
Ing. Z. im prisúdil väčšiu váhu ako Ing. Kamenská. Súd sa ale stotožnil s tvrdeniami Ing. J., pretože podľa
neho je práve jej posudok štandardnejší, prístup na ocenenie transparentnejší a pre súd aj logickejší.
Súd sa zaoberal aj námietkami, že cez pozemok vedie C. potok. Táto situácia však pozemok podľa súdu
nediskvalifikuje, pretože je to riešiteľný problém. Tento potok nezačína a nekončí na parcele, ktorá bola

predmetom tohto konania, ale vedie cez množstvo parciel, na ktorých je zástavba rodinných domov. Je
to teda stavebne riešiteľný problém a neznehodnocuje pozemok.

Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že o nich rozhodne tak, ako aj o trovách štátu podľa § 151 ods.
3 po právoplatnosti vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku včas podali odvolanie odporcovia v 9. a 10. rade v zastúpení Slovenským
pozemkovým fondom. Namietali, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odporcovia v konaní poukázali na nedostatky znaleckých posudkov tak Ing. D. ako aj Ing. J..

Uvedený znalci nezohľadnili všetky inžinierske siete a ich ochranné pásma na sporných parcelách,
dokonca Ing. J. pri svojej výpovede dňa 20.01.2014 ani nevedela, kde presne sú siete uložené. Pričom
práve tieto skutočnosti majú podstatný vplyv na posúdenie možnosti rozdelenia sporných parciel.
Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemožno prihliadať len na záujmy jedného
podielového spoluvlastníka, ale je potrebné prihliadať na záujmy všetkých podielových spoluvlastníkov.

Na základe geometrického plánu č. 7/2014 vyhotoveného znalcom Ing. D. boli vytvorené nové
parcely, ktoré ako samostatné veci nie sú primerané a hodnotovo porovnateľné. Časť podielových
spoluvlastníkov, vrátane odporcov v 9. a 10. rade, je touto deľbou poškodená a súd žiadnym spôsobom
nevyriešil nevýhodnosť takejto deľby pre odporcov. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
rozdelením spoločnej veci nejde len o faktickú deliteľnosť veci, ale aj funkčnú deliteľnosť. Pri rozdelení

nehnuteľnosti nejde len o technickú možnosť rozdelenia nehnuteľnosti a len o výmeru pripadajúcu
na podiel jednotlivého spoluvlastníka, ale je potrebné prihliadať aj na ďalšie skutočnosti, ktoré majú
podstatný vplyv na vyporiadanie spoluvlastníctva rozdelením spoločnej veci. Vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva nie je len čo do výmery, ale aj hodnoty veci. Je logické, že parcela s menšou výmerou
má menšiu hodnotu, ale pre účely posúdenia vyporiadania spoluvlastníctva rozdelením spoločnej veci

nejde len o hodnotu každej novovzniknutej samostatnej parcely podľa výmery, ale o hodnotu rozdelením
vzniknutých samostatných parciel z hľadiska ďalších rozhodných faktorov. Zásadný vplyv na využitie
jednotlivých novovytvorených parciel majú podzemné a vzdušné verejné inžinierske siete so svojimi
ochrannými pásmami a C. potok, ktorý preteká cez sporné parcely. Nemožno súhlasiť s tvrdením
súdu, že novovzniknuté parcely majú rovnakú hodnotu. Parcela, ktorá má podľa napadnutého rozsudku

súdu pripadnúť navrhovateľom, je stavebným pozemkom. C. potom, ako aj kanalizácia, prechádza
len v prednej časti tejto parcely. a zostávajúcej časti možno umiestniť dom bez problémov. Existencia
tohto potoka na uvedenej parcele, ako aj umiestnení inžinierskych sietí, teda neznehodnocujú túto
parcelu a táto parcela je využiteľná na stavebné účely, aj bez vynaloženia nevyhnutných nákladov naprekrytie potoka. Navrhovatelia tak nestratili zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k
sporným parcelám na hodnote svojho podielu. Uvedené však absolútne nemožno povedať o parcele,
ktorá má podľa napadnutého rozsudku súdu pripadnúť odporcom v 9. a 10. rade. Novovytvorenou

parcelou KN C-1596/51 kat. úz. N. prechádza stredom C. potok, ktorý týmto delí parcelu na dve časti,
pričom rozsah, aký zaberá tento potok, je taký, že ani jedna táto časť nie je využiteľná na stavebné
účely. Navyše 5 metrov od brehovej čiary má právo správca toku užívať pre pobrežné pozemky. V
prednej časti popri ceste prechádza aj kanalizácia a časťou uvedenej parcely prechádza aj elektrické
vedenie. Uvedená parcela svojím tvarom, ako aj z hľadiska existujúceho toku a inžinierskych sietí a ich

ochranných pásiem na tejto parcele, nie je absolútne porovnateľná s parcelou navrhovateľov. Pokiaľ súd
zastáva názor, že existencia C. potoka neznehodnocuje jednotlivé novovzniknuté parcely a stavebne
ide o riešiteľný problém, s týmto názorom nemožno súhlasiť. Odporcovia v 9. a 10. rade poukázali na
vyjadrenie Slovenského hospodárskeho podniku štátny podnik č. CZ 8861/2014 zo dňa 30.04.2014 (v
odvolaní nesprávne uvedené 3014), resp. č. CZ 15686/2013 zo dňa 09.08.2013, kde sa uvádza, že
správca toku nesúhlasí s prekrytím koryta v tejto časti. Z vodohospodárskeho hľadiska sa sporné parcely

nachádzajú v inundačnom území. Majitelia vedľajších nehnuteľností síce prekryli koryto toku, ale ide
o svojvoľné úpravy bez súhlasu správcu toku. Navyše takéto úpravy toku, jeho prekrytie si vyžaduje
zvýšené finančné náklady, ktoré by zaťažovali a obmedzovali len odporcov. Pritom bez tohto prekrytia
toku je novovytvorená parcela KN C 1596/51 kat. úz. N. a vedľajšie parcely nevyužiteľná na svoj účel.
Prípadná výstavba by si vyžadovala aj ďalšie náklady na preklad ku časti existujúcich sietí. Odporcovia

v 9. a 10. rade, aby vytvorili ako tak využiteľnú parcelu na svoj účel, by boli nútení nevyhnutne vynaložiť
uvedené náklady. Pritom navrhovatelia pri svojej parcele KN C 1596/56 kat. úz. N. nemusia nevyhnutne
vynaložiť takéto náklady, aby ich parcela slúžila svojmu účelu. Parcela navrhovateľov je dotknutá len
tokomakanalizačnýmpotrubím,itolenvprednejčasti,čoneobmedzujenavrhovateľovvovyužitíparcely
v ostatnej časti na určený účel. Otázka toku a inžinierskych sietí a jej ochranných pásem obmedzuje

odporcov, ktorých pozemky vzhľadom na ich tvar a existenciu týchto tiarch sú podstatne znehodnotené
a nevyužiteľné. Súd sa však s týmito vyjadreniami správcov sietí a toku, ktoré sú súčasťou spisu, vôbec
nevysporiadal. Z toho hľadiska je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. V konaní odporcovia v 9. a
10. rade poukázali aj na to, že ak vôbec má v danom prípade dôjsť k rozdeleniu sporných parciel, tak
pre odporcov v 9. a 10. rade majú byť vytvorené tak isto samostatné parcely, to je podstatou rozdelenia

veci a nie ich umiestniť do jednej parcely do podielového spoluvlastníctva. Túto námietku však súd
nezohľadnil a nevyporiadal sa stým. Za účelom preukázania dôvodnosti tvrdení navrhovateľov predložili
odporcovia znalecký posudok Ing. Z. č. 141/2013 zo dňa 30.10.2013 na stanovenie všeobecnej hodnoty
rozdelením vzniknutých parciel. Nejde o neštandardný a netransparentný znalecký posudok, práve
naopak, znalec v uvedenom znaleckom posudku sa podrobne vyporiadal so všetkými faktormi, ktoré

podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu jednotlivých parciel a tým aj možnosť rozdelenia sporných
parciel. Nie je pravdou ani tvrdenie, že je neobvyklé, aby parcely v jednej lokalite mali rôznu hodnotu. Je
úplne v praxi bežné, že dve susediace parcely v tej istej lokalite majú inú hodnotu, pretože všeobecnú
hodnotu pozemku ovplyvňuje množstvo faktorov, ktoré je potrebné zohľadniť. nedeliteľnosť predmetu
sporu môže byť aj z hospodárskych dôvodov. Preto aj za tým účelom predložili odporcovia v 9. a 10.

rade znalecký posudok Ing. Z.. Z uvedeného znaleckého posudku s prihliadnutím aj na posudok Ing.
J. vyplýva rozdiel v hodnote pôvodných parciel ako celku v porovnaní s novovzniknutými parcelami po
ich rozdelení, ako aj rozdiel hodnoty aj jednotlivých samostatných parciel (pokles ceny). V priebehu
konania na tieto skutočnosti odporcovia v 9. a 10. rade poukázali. Konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania

vzťahu medzi účastníkmi, čo predstavuje výnimku zo zásady ne ultra petitum. Odvolatelia zastávajú
názor, že rozdelenie veci v danom prípade nie je dobré možné a prichádza do úvahy vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva formou prikázania veci za náhradu. Pokiaľ ale má súd za to, že rozdelenie
sporných parciel je v danom prípade možné, poukázali odvolatelia na to, že rozdelením tu vznikla
situácia, že novovzniknuté parcely nie sú hodnotovo rovnaké. Na tieto okolnosti sa v praxi súdov pri

vyporiadaní rozdelením veci prihliada tým, že sa vyjadrí primeraná peňažná náhrada, ktorá sa priznáva
príslušnému spoluvlastníkovi, teda sa doplatí rozdiel v cene, t.j. hodnota, o ktorú prišiel spoluvlastník
tým, že mu rozdelením pripadla parcela v nižšej hodnote v porovnaní s pôvodnou parcelou a parcelou
navrhovateľa. Podkladom sú predložené znalecké posudky. Súd v danom prípade, ak už mohol
rozhodnúť aj týmto spôsobom, sa s touto možnosťou vôbec nevyporiadal. V ďalšom výroku ponechal

súd v podielovom spoluvlastníctve parcely registra KN-E č. 2067/106, 2067/110, 2067/209, 2067/309,
2067/409 zapísané na LV č. XXXXX kat. úz. N., pričom doterajší okruh podielových spoluvlastníkov
sa nezmenil. Zostali všetci doterajší podieloví spoluvlastníci ďalej spoluvlastníkmi uvedených parciel
v rovnakých spoluvlastníckych podieloch. Podstatou návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielovéhospoluvlastníctva je, že sa zruší podielové spoluvlastníctvo k predmetu sporu a vyporiadá s niektorým zo
spôsobov uvedených v zákone. Vo vzťahu k vyššie uvedeným parcelám nedošlo na základe podaného
návrhu k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, preto v tejto časti zotrvanie na podanom

návrhu bolo zo strany navrhovateľov nedôvodné a bolo potrebné podľa názoru odporcov v 9. a 10. rade
v tejto časti návrh zamietnuť. Navrhovatelia mohli aj zobrať návrh späť v časti, pokiaľ tak neurobili, návrh
bol v tejto časti nedôvodný. Preto odporcovia v 9. a 10. rade navrhli odvolaciemu súdu zrušiť v celom
rozsahu a vrátiť na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcov v 9. a 10. rade sa vyjadrili navrhovatelia. Navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť. Mali za to, že nie je na mieste odvolanie odporcov v 9. a 10. rade vo vzťahu k
ustanoveniu § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. Neexistujú skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy, pre ktoré by
Slovenský pozemkový fond bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní ani vo svojom odvolaní
ich neuvádza. Všetkým požiadavkám Slovenského pozemkového fondu na dokazovanie skutkovej
podstaty riešenia sporu súd v plnej miere vyhovel, vrátane dvoch znaleckých posudkov. Prvý znalecký

posudok č. 7/2012 vypracoval Ing. D., ktorý navrhol 3 spôsoby reálnej deľby parciel pre spoluvlastníkov,
druhý znalecký posudok vypracovala Ing. J., ktorá ocenila jednotlivé parcely pre budúcich vlastníkov.
Slovenský pozemkový fond v odvolaní poukazuje na to, že je potrebné prihliadať na záujmy všetkých
podielových spoluvlastníkov a zároveň ignoruje fakt, že na LV č. XXXXX bol zapísaný ako podielový
spoluvlastník na základe návrhu navrhovateľov na doplnenie LV dňa 09.12.2009. Od doby zápisu však

počas celej doby sporu nanášaním neoprávnených požiadaviek vo vzťahu k podielu veľkosti polohy
parciel Slovenský pozemkový fond poškodzuje práve záujmy ostatných desiatich spoluvlastníkov a to
tým, že svojím konaním pred súdom drží 5 rokov spoluvlastníkov v právnej neistote, predlžovaním
sporu im bráni ujať sa svojich spoluvlastníckych práv a obmedzuje ich pri užívaní a hospodárení či
nakladaní s ich vlastníctvom, ktoré im pripadlo v zmysle rozsudku zo dňa 08.10.2014 do výhradného

vlastníctva. Slovenský pozemkový fond znova opakuje známe skutočnosti, ktoré tak súd i spoluvlastníci
poznajú. Slovenský pozemkový fond ignoruje stanovisko správcu toku a nemusí vynakladať žiadne
náklady, nakoľko na pokrytie potoka nemá súhlas správcu toku. Zavádza tvrdením, že bez prekrytia
potoka parcela navrhovateľovi je samostatne využiteľná na stavebný účel. No účelovo ignoruje fakt, že
bez premostenia toku sa žiaden stavebný mechanizmus či vozidlo na stavbu nedostanú bez súhlasu

odporcu v 5. rade, ktorý má prechod cez potok na svoju parcelu vybudovaný. Žiada dve samostatné
parcely, a to aj napriek tomu, že platí princíp čím väčšia výmera, tým lepšia vyjednávacia pozícia pre
Slovenský pozemkový fond pri zámenách pozemkov, resp. reštitúciách. Slovenskému pozemkovému
fondu nič nebráni v budúcnosti rozdeliť spravovanú parcelu podľa jeho potrieb. V odvolaní argumentuje
vyjadreniami správcov inžinierskych sietí, ktoré sú súčasťou spisu, no neuvádza, ako sa k nim dostal a

kto mu dal právo odovzdať tieto dokumenty od odporcu v 5. rade znalcovi ako podklad pre spracovanie
znaleckéhoposudku,ktorýsazaviazalpredložiťsúduzástupcaodporcuv5.rade.Slovenskýpozemkový
fond argumentuje závermi znaleckého posudku č. 141/2013, ktoré podsúva súdu ako jedine správne a
relevantné pre rozhodovanie vo veci samej, pričom predošlé dva znalecké posudky, ktoré mimochodom
Okresný súd v Prešove dal vypracovať na základe požiadavky Slovenského pozemkového fondu,

neuznáva a bagatelizuje. Navrhovatelia majú za to, že tieto dva znalecké posudky, ktoré dal vypracovať
súd dvom nezávislým súdnym znalcom v ich odbore, majú väčšiu výpovednú hodnotu, objektivitu, ako aj
stupeňnezaujatostiakoznaleckýposudokč.141/2013.Čodoznaleckéhoposudku,ktorýdalvypracovať
Slovenský pozemkový fond, z časovej osi spracovania a objednávania znaleckého posudku vyplýva, že
znalecký posudok bol spracovaný skôr, ako si ho Slovenský pozemkový fond v Prešove objednal. Tento

si u znalca objednal znalecký posudok podľa alternatívy č. 1 a 2. Znalec vypracoval a dodal znalecký
posudok pre alternatívy č. 1 a 3 a Slovenský pozemkový fond ho prevzal a zaplatil, a to aj napriek tomu,
že predmetný znalecký posudok vykazuje nedostatky a vady, na ktoré písomne navrhovatelia poukázali
vo vyjadrení k znaleckému posudku č. 141/2013 zo dňa 27.02.2014. Na záver navrhovatelia uviedli, že
jediný z 12-tich účastníkov konania, ktorý sa proti rozsudku odvolal, je budúci správca nehnuteľnosti, a to

Slovenský pozemkový fond a ten vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti či dôkazy, ktoré
by v priebehu konania neboli pre Okresný súd v Prešove prezentované, a teda nemôžu akýmkoľvek
spôsobom ovplyvniť rozsudok prvostupňového súdu. Z 12-tich účastníkov konania sa proti rozsudku
neodvolal ani jediný budúci reálny vlastník novovzniknutých parciel.

K odvolaniu odporcov v 9. a 10. rade sa vyjadrili odporkyne v 7. a 8. rade. Uviedli, že súd prvého stupňa
viedol pojednávanie do r. 2010 do r. 2014, zhruba štyri a pol roka. Počas celého konania všetky návrhy
všetkých súdnych znalcov, až na jedného, ktorého si sám vybral odporca v 5. rade, napádal a navrhoval
písomne a ústne ako má súd rozhodnúť. Na všetkých pojednávaniach s ním ústne súhlasil zástupcaodporcu v 10. rade. Konečne dňa 08.10.2014 súd prvého stupňa rozhodol. Neberúc do úvahy viaceré
nezmysli, ktoré navrhovali odporcovia v 5. a 10. rade, vyzerá to tak, že odporcovia v 5. a 10. rade si
vymenili pozície. Teraz písomne napáda rozhodnutie súdu odporca v 10. rade. Po dôkladnom prečítaní

odvolania odporcov v 10. rade, sú v ňom uvedené všetky písomné nezmyselné návrhy odporcu v 5. rade
v pozmenenej štylizácií. Súd si preto tieto písomnosti môže porovnať. Vzhľadom na uvedené odporcovia
v 7. a 8. rade navrhli odvolanie zamietnuť ako nedôvodné.

K odvolaniu sa vyjadrila i odporkyňa v 6. rade. S odvolaním odporcu v 10. rade v zmysle prílohy výzvy,

ktorú jej zaslal súd, súhlasí.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu prechádzalo, v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia
oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 19.11.2015 a zistil, že odvolanie odporcov v 9. a 10. rade nie je

dôvodné.

Podľa ust.§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a

nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu, alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že vykonal množstvo dôkazov, aby jeho
rozhodnutie sa priblížilo k spravodlivému rozdeleniu veci. Poukázal na to, že iniciátorom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva boli navrhovatelia, ktorým záležalo na tom vyporiadaní najviac, preto

podali takýto návrh. Navrhovatelia boli iniciátormi počas celého konania v predkladaní možností na
vyporiadanie. Treba prisvedčiť časti odporcov, že navrhovatelia si časť zo spoločnej parcely začali sám
zveľaďovať tým, že zasypali tzv. C. potok, splanírovali, zasadili stromy tak, ako to je zrejmé z fotoplánu
a z ohliadky, ako aj zo samotného znaleckého posudku. Treba však uviesť, že práve táto časť spoločnej
parcely, do ktorej investovali navrhovatelia, je susediaca k pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve

navrhovateľov.

Súdprvéhostupňauzavrel,žealternatívnarozdeleniepodielovéhospoluvlastníctvaboloviacero,znalec
Ing. D. predložil tri. Zo strany odporcov žiadna alternatíva v podobe geometrického plánu predložená
nebola. Súd teda vychádzal z týchto alternatív a práve prvá alternatíva sa videla súdu najrozumnejšia a

na základe predloženého geometrického plánu, preto rozhodol podľa nej. Ako už bolo uvedené vyššie,
reálna deľba bola v tomto prípade možná. Súd vychádzal z troch alternatív predložených znalcom Ing.
D. v jeho znaleckom posudku, iné rozloženie parciel, alebo iný geometrický plán zo strany účastníkov
podaný nebol. Je zrejmé, že pozemok, ktorý má výmeru napríklad 372 m2, nemôže mať hodnotu ako
pozemok 932 m2. Súd vychádzal tak ako znalec z veľkosti jednotlivých podielov účastníkov, ktoré boli

rôznorodé a kopíroval spoluvlastnícke podiely v liste vlastníctva.

Súd prvého stupňa vysvetlil, že sa nemôže stotožniť s tvrdeniami časti odporcov, že jednotlivé
parcely nemajú rovnakú hodnotu, a že pozemok, ktorý si vyčlenili navrhovatelia je najlukratívnejší.
Na prvý pohľad sa aj pri ohliadke miesta môže takto javiť, keďže časť, ktorá bola vyčlenená pre

navrhovateľov je udržiavaná a skultivovaná, kosená, sú tam zasadené nové stromy. Táto okolnosť však
nezvyšuje hodnotu pozemku v zmysle znaleckých posudkov, čo sa týka lokality, pretože to je práve
najpodstatnejšie.

Súd prvého stupňa sa vyporiadal aj s otázkou, že navrhovateia už investovali do časti pozemku v

podielovom spoluvlastníctve a pretože táto časť susedí s ich pozemkom, javilo sa súdu prvého stupňa
ako najspravodlivejšie vyčleniť im práve parcelu susediacu s ich pozemkom, o ktorú sa už roky starajú
a udržiavajú ju.Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu svoj rozsudok odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v ustanovení
§ 157 ods. 2 O.s.p.

V danom prípade má odvolací súd za to, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa jednoznačne
vyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnajednejstraneaprávnymi
závermi na druhej strane. Súd prvého stupňa, keďže odmietol argumentáciu časti spoluvlastníkov
ohľadne hodnoty pozemku, jednoznačne vysvetlil, že sa nejedná o mimoriadne veľký pozemok a je

v jednej lokalite zastavanej časti C., kde z jednej strany je verejná komunikácia a z troch strán je
zástavba rodinných domov. Súd prvého stupňa dal vyhodnotiť znalecký posudok znalkyňou na ocenenie
týchto nehnuteľností. Znalkyňa Ing. J. uviedla, že hodnota nehnuteľnosti ako celku, ako aj hodnota
nehnuteľnosti po deľbe, na základe znaleckého posudku Ing. D. je rovnaká a na tomto stanovisku
zotrváva aj po predložení vlastného posudku, ktorého zadávateľom bol SPF od Ing. Z.. Ten jednotlivé
časti pozemkov ohodnotil rôznymi cenami za meter štvorcový. Ing J. však pri výsluchu uviedla, že je to

neobvyklé, pretože je to jedna lokalita a ona zhodnotila všetky negatíva predmetnej parcely, avšak Ing.
Z. im prisúdil väčšiu váhu ako Ing. J.. Súd prvého stupňa sa len stotožnil s tvrdeniami Ing. J., pretože
podľa neho je práve posudok Ing. J. štandardnejší, prístup na ocenenie transparentnejší a pre súd aj
logickejší. Súd prvého stupňa sa zároveň zaoberal aj námietkami, že cez pozemok vedie C. potok. To
však podľa jeho názoru pozemok nediskvalifikuje, pretože je to riešiteľný problém. Tento potok nezačína

a nekončí na parcele, ktorá bola predmetom tohto konania, ale vedie cez množstvo parciel, na ktorých
je zástavba rodinných domov. Je to teda stavebne riešiteľný problém a neznehodnocuje pozemok. Preto
súd prvého stupňa vychádzal pri vyporiadaní z predloženého geometrického plánu znalcom Ing. D. na
základe predloženého znaleckého posudku a alternatívy č. 1.

Podľa ust. § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotením dôkazov nazývame činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska

ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v
tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia
dôkazov. Iba výnimočne zákon ukladá súdu určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov, napríklad v
ustanovení § 133, § 134 a § 135 O.s.p.

Určité obmedzenia voľného hodnotenia dôkazov platia pre odvolací súd. Odvolací súd síce nie je
viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvého stupňa a môže dospieť aj k inému skutkovému
záveru, nemôže sa však odchýliť od hodnotenia konkrétneho dôkazu vykonaného súdom prvého stupňa.
Hodnotiť inak dôkaz vykonaný súdom prvého stupňa môže iba vtedy, ak by sám tento dôkaz zopakoval.
Na to však musí mať dôvod.

Odvolatelia namietajú, že súd prvého stupňa nesprávne zhodnotil vykonané dôkazy, a teda že
nedostatočne vyhodnotil nimi predložený znalecký posudok Ing. Z., ktorý jednotlivé časti pozemkov
ohodnotil rôznymi cenami za meter štvorcový. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti
odvolateľom ustálenú judikatúru (napr. R 70/1968), že súd hodnotí dôkaz znalcom ako každý iný dôkaz.

Súd pri tom skúma, či posudok vychádza zo zistených skutočností, či nie je rozporný a či z hľadiska
pravidiel logického myslenia je presvedčivý. Ak sa však súd pri hodnotení výsledkov konania odchýli od
výsledku dôkazu znalcom, svoj postup musí presvedčivo odôvodniť.

Súd prvého stupňa sa neodchýlil od výsledku dôkazu znalcom, ktorého sám ustanovil, teda znalkyne

Ing. J., ktorá uviedla, že hodnota nehnuteľnosti ako celku, ako aj hodnota nehnuteľnosti po deľbe na
základe znaleckého posudku Ing. D. je rovnaká a na tomto stanovisku zotrváva aj po predložení posudku
Ing. Z.. Táto znalkyňa bola vypočutá aj na pojednávaní.

Hodnotiaca úvaha súdu prvého stupňa nebola ľubovoľná. Súd prvého stupňa vychádzal zo všetkého,

čo v konaní vyšlo najavo. Záver súdu prvého stupňa zodpovedá pravidlám formálnej logiky.

Uvedeným pravidlám zodpovedá i záver súdu prvého stupňa, že rozdelenie podielového
spoluvlastníctva neprináša a často ani nemôže priniesť spoluvlastníkom absolútnu spravodlivosť aspokojnosť, pretože každý si predstavuje, že jeho vyčlenený podiel by mal byť ten najideálnejší.
Alternatív na rozdelenie podielového spoluvlastníctva bolo viacero, znalec Ing. D. predložil tri. Zo strany
odporcov žiadna alternatíva v podobe geometrického plánu predložená nebola. Súd prvého stupňa

riadne odôvodnil, prečo použil 1. alternatívu na rozdelenie podielového spoluvlastníctva, keď uviedol,
že sa mu videla najrozumnejšia, a preto podľa nej rozhodol.

Súd prvého stupňa riadne zdôvodnil, prečo navrhovateľom vyčlenil parcelu, ktorá susedí s ich
pozemkom, keď sa mu javilo najspravodlivejšie vyčleniť im práve susediacu parcelu, ktorú už roky

udržiavajú a starajú sa o ňu.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., je nesprávne právne posúdenie veci spôsobilým
odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

Z ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. vyplýva, že nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa je

spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupuje podľa kritérií daných
ustanoveným § 132 až § 135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti
nehodnotí z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska.

V odvolaním napadnutej veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza zo

správneho skutkového a právneho záveru. Odvolanie odporcov v 9. a 10. rade teda nie je dôvodné.

K odvolacej námietke odvolateľov, že novovzniknuté parcely nemajú rovnakú hodnotu s poukazom na
znalecký posudok Ing. Z., odvolací súd uvádza, že iba ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý
preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, vzniká

nedostatok v skutkových zisteniach, ktoré treba odstrániť, v danom prípade tomu tak nebolo. Odporcovia
navrhli dôkaz, predložili znalecký posudok, súd prvého stupňa následne vypočul znalkyňu Ing. J., ktorá
predložila znalecký posudok vo veci, kde uviedla, že parcely majú rovnakú hodnotu a na základe takto
vykonaného dokazovania súd prvého stupňa usúdil, že posudok Ing. J. je štandardnejší a prístup na
ocenenie transparentnejší a pre súd aj logickejší.

Čo sa týka námietky odvolateľov, že súd v prevyšujúcej časti návrh nezamietol ohľadom parciel KN
„E“ č. 2067/109, 2067/110, 2067/209, 2067/309 a 2067/409 k.ú. N. odvolací súd uvádza, že aj v
tejto časti je rozhodnutie správne. Nehnuteľnosť nebolo možné v tejto časti deliť alebo je zastavená
líniovou stavbou (súčasť necestnej komunikácie CKN 9744/1). Aj kedy išlo o sčítané prostriedky u

jednotlivých podielových spoluvlastníkov, mohol by vzniknúť problém pri zápise výroku rozsudku v
katastri nehnuteľnosti.

V ďalšej odvolacej námietke odporcov v 9. a 10. rade, že by mali mať vytvorené samostatné parcely a
nie umiestniť ich do jednej parcely do podielového spoluvlastníctva, odvolací súd uvádza, že z obsahu

spisu vyplýva, že títo navrhovali z dôvodu neúčelnosti deľby prikázať podiel nezistených vlastníkov a
štátu za primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom (napr. č.l. 402 a č.l. 459 spisu). Je pravda, že
na pojednávaní dňa 25.06.2014 odporcovia v 9. a 10. rade namietali, že by nemali mať jednu parcelu,
ako to vyšlo podľa geometrického plánu Ing. D., to je parcela č. 1596/51, teda že ostali v podielovom
spoluvlastníctve. Na uvedenom zotrvala zástupkyňa odporcov v 9. a 10. rade v ich záverečnej reči, preto

navrhla žalobu zamietnuť. V rozpore s tým je však poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., keď
prítomní účastníci uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania (pojednávanie dňa 08.10.2014,
č.l. 483 spisu druhá strana). Odporcovia v 9. a 10. rade teda nenavrhli vykonať znalecké dokazovanie
tak, aby bola vyčlenená samostatne parcela každému z odporcov a nepredložili ani geometrický plán,
z ktorého by takéto vyporiadanie vyplývalo. Teda ak odvolatelia nepreukázali svoje tvrdenia dôkazmi

nimi navrhnutými alebo predloženými, nemôžu sa dôvodne domáhať zrušenia napadnutého rozsudku
pre nedostatočne zistený skutkový stav. Odvolací súd by za takéhoto stavu mohol zrušiť rozsudok
súdu prvého stupňa len v prípade, že by zo skutkového stavu zisteného dokazovaním pred súdom
prvého stupňa vyplývali iné skutkové závery, než aké boli konštatované v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.Vdanomprípadeprinemožnostizopakovaniadokazovaniaprejehoobsiahlosť,byodvolací

súd mohol v zrušujúcom uznesení vysloviť iný skutkový a právny záver, ktorým by bol súd prvého
stupňa viazaný. Takáto situácia dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa v danom prípade
nenastala. Odvolací súd nemá dôvod dospieť k iným skutkovým záverom a v konečnom dôsledku ani
k inému právnemu vyhodnoteniu skutkových zistení. Súd prvého stupňa, tak ako to uviedol v dôvodochsvojho rozsudku, vychádzal, tak ako znalec Ing. D., z veľkosti jednotlivých podielov účastníkov, ktoré
boli rôznorodé a kopíroval spoluvlastnícke podiely v liste vlastníctva.

K ďalšej odvolacej námietke odporcov v 9. a 10. rade, že stredom ich pozemku prechádza C. potok, ktorý
týmto delí parcelu na dve časti, pričom rozsah, aký zaberá tento potok je taký, že ani jedna táto časť nie
je využiteľná na stavebné účely, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie tejto námietky v rozsudku súdu
prvého stupňa, s ktorým súhlasí, teda že táto situácia pozemok nediskvalifikuje, pretože je to riešiteľný
problém. Potok nezačína a nekončí na parcele, ktorá bola predmetom tohto konania, ale vedie cez

množstvo parciel, na ktorých je zástavba rodinných domov. Je to teda stavebne riešiteľný problém a
neznehodnocuje pozemok.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.