Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 8, 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712207751
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1712207751.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: J.

P. K., D..O..M.., Š.D. XX, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej
14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanej: T. J., L.. XX.XX.XXXX, S. Y. XX, XXX XX J.,
zast. opatrovníčkou D. L., súdna tajomníčka Okresného súdu Pezinok, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej: X. L. M. D. M., G. S. X, XXX XX T., W.: XX XXX XXX, zast. Mgr. Peter Masarovič,
advokát, Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 40 260 194, o zaplatenie sumy 669,64 EUR s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 88,75 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške:

- 9% ročne zo sumy 36 EUR od 06.06.2009 do zaplatenia,
- 9% ročne zo sumy 25,11 EUR od 06.07.2009 do zaplatenia,
- 9% ročne zo sumy 25,98 EUR od 06.08.2009 do zaplatenia,
- 9% ročne zo sumy 1,66 EUR od 06.09.2009 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 580,89 EUR s príslušenstvom zamieta.

Súd vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovanej pripúšťa.

Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 04.05.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 669,64 EUR s
príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že žalovaná ako
záujemca uzavrela s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č.
610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu o pripojení.

Predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu
žalovanej. Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté
v aktuálnom Cenníku. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči
právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu. Ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve/
Dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako
paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikla v zmluvnom
vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. V uvedenom prípade je teda žalovaná sankcionovaná za to,

že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela
byť jej SIM karta/ koncové zariadenie vypojené z prevádzky, čím by žalovaná prostredníctvom platieb za
poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzokprávneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón/ koncové zariadenie za zľavnenú
cenu.

Žalovanej súd ustanovil pre celé konanie opatrovníka v zmysle ustanovenia § 29
ods. 2 O.s.p, nakoľko žalovaná sa nezdržiava v mieste svojho bydliska a iný jej pobyt súdu nie je známy.
Opatrovník žalovanej sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli

súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a to Zmluvou o pripojení 27.12.2007, Zmluvou o pripojení z
31.10.2007, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou
č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných

elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti P.- C. D., S..D.. a zistil nasledovný
skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou Zmluvy o pripojení dňa 27.12.2007 uzatvorenej podľa
zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe zmluvy žalovaná mohla využívať

program 20+20 viac, typ mobilného telefónu Sony Ericsson K 510l purplc. Právny predchodca žalobcu
uzavrel so žalovanou Zmluvu o pripojení dňa 31.10.2007 uzatvorenej podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách kde žalovaná mohla využívať program 55(110) Viac.

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 580,89 EUR označenú

ako zmluvná pokuta, splatnú dňa 05.05.2010, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 86 EUR, splatnú
dňa 05.06.2009, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 25,11 EUR, splatnú dňa 05.07.2009, faktúru č.
XXXXXXXXXX na sumu 25,98 EUR, splatnú dňa 05.08.2009, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 1,66
EUR, splatnú dňa 05.09.2009.

Žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi cenu za poskytnutie služieb za obdobie 06/2009 do 08/2009
čím porušil zmluvné povinnosti v zmysle vyššie uvedenej zmluvy.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú

verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia dodatkov k zmluvám (ďalej len
„Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a výzvam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah

vzniknutej škody.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aj nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 10 c) nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 43 zákona č. 610/2003

Z. z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve o pripojení je preukázané, že žalovaná svoju
základnú povinnosť zo zmlúv, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnila, preto sa
v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná
žalobcomdoloženýmifaktúrami.Súdpretopriznalžalobcovižalovanúsumu88,75EURakonezaplatené

plnenie zo zmluvy a jej dodatku za poskytnuté služby a s tým spojené ďalšie plnenia. Keďže žalovaná
sa dostala do omeškania so splnením svojho záväzku a žalobca žiadal priznať úroky z omeškania v
súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú
sumu spolu s 9% ročným úrokom z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia.

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 580,89 eur označenej ako zmluvná pokuta súd konštatuje, že táto
bola viacerými všeobecnými súdmi Slovenskej republiky vyhlásená za neprijateľnú. Zmluvná podmienka
ohľadom zmluvnej pokuty, ktorá bola vyhlásená za neprijateľnú, nebola individuálne dojednaná, čo
vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši stovky sporov, kde vystupuje žalobca alebo jeho
právny predchodca a uplatňuje si právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvy o pripojení sa líšia svojim

obsahom len v údajoch o spotrebiteľovi, programe služieb, aktivovaných službách, výške zľavnených
mesačných paušálnych poplatkoch, dobe viazanosti a zmluvnej pokute. Tieto zmluvy sú formulárovými
zmluvami, do ktorých sa údaje dopisujú. Ani jednej Zmlúv o pripojení nemal súd za preukázané v akej
výške je dohodnutá zmluvná pokuta. Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli zmluvné podmienky
individuálne dojednané. A taktiež v návrhu právny predchodca žalobcu žiadal zmluvnú pokutu ako

protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanej mobilný telefón/koncové zariadenie
za zľavnenú cenu. Súd zo žiadnej zmluvy o pripojení nemal za preukázané, koľko bola cena zľavneného
mobilného telefónu a taktiež medzi účastníkmi nebolo dohodnuté, že v prípade nedodržania zmluvných
podmienok môže právny predchodca žalobcu žiadať kúpnu cenu mobilného telefónu. Súd mal iba zapreukázané, že bola vystavená zo strany právneho predchodcu žalobcu faktúra označená ako zmluvná
pokuta vo výške 580,89 EUR.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.
Podľa čl. 6 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľ a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka (absolútne) neplatná. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny

stav,naviaczákonomexplicitnezakázanýapriznanieplneniaztakejtozmluvnejpodmienkyjevpriamom
rozpore so zákonom.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky by mal byť v demokratickej spoločnosti
samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods. 1

Občianskeho zákonníka súd nemusel (nemohol) podrobiť uvedenú zmluvnú podmienku opätovnému
skúmaniu, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by relativizoval ciele únie
zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou
činnosťou spochybňovať a popierať.

Na základe uvedených skutočností súd návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 580,89 EUR s
príslušenstvom zamietol.

Ohľadom vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd poznamenáva, že z obsahu spisu vyplýva, že
žalobcovi bol vstup oznámený dňa 18.07.2014. K uvedenému vstupu sa žalobca písomne vyjadril. V

záujme hospodárnosti konania sa súd s vstupom vedľajšieho účastníka vysporiadal aj v tomto konaní a
rozhodol tak, že vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pripustil.

K námietkam žalobcu súd uvádza, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že zákon nemal
na mysli vstup vedľajšieho účastníka do konaní, kde predmetom konania je individuálna žaloba proti

spotrebiteľovi. Žiadne takého vymedzenie príslušné právne predpisy neobsahujú a výklad, ktorý žalobca
používa je formalistický a reštriktívny. Pod práva spotrebiteľa je možné zahrnúť i právo na spravodlivý
súdny proces, právo využiť všetky prostriedky svojej obrany na súde a napokon i právo využitia
inštitútu vedľajšieho účastníctva. Súd vyjadruje svoje presvedčenie, že cieľom zákonodarcu nebolo
vyňať individuálne žaloby proti spotrebiteľom z výkladu ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p.

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu a tou je absencia súhlasu účastníka, na ktorého strane má vedľajší
účastník vystupovať, je potrebné sa so žalobcom stotožniť v tom, že účelu vedľajšieho účastníctva
odporuje existencia nesúhlasu toho účastníka, ktorý má byť vedľajším účastníkom podporovaný.

V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že žalovaný sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania
nijako nevyjadril. Fakt, že žalovaný je v konaní nečinný, nevyjadril sa k návrhu, ani k vstupu vedľajšieho
účastníka do konania, nemožno bez ďalšieho dovodiť ako jeho nesúhlas so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania. Súd v konaní postupuje i keď sú účastníci konania nečinní a je povinný rozhodnúť
o námietke vedľajšieho účastníctva v konaní napriek pasivite žalovaného.

Čo sa týka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania a námietky žalobcu, že súdy sú povinné ex
offo prihliadať na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a účasť vedľajšieho účastníka v
konaníniejepretopridanouhodnotou,súduvádza,ženamietaťneprijateľnépodmienkyvspotrebiteľskejzmluve nie je jediným spôsobom obrany, ktorú vedľajší účastník k dispozícii má. Na neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských sporoch súd prihliada ex offo, ako aj už ex offo napríklad prihliada na
premlčanie nároku žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd nesúhlasí so stanoviskom žalobcu a tvrdeniami,

že účasť vedľajšieho účastníka v konaní na strane žalovaného, ktorý je spotrebiteľom, je nadbytočná.

Súd sa zaoberal i námietkou žalobcu, ktorou poukazoval na porušovanie zákona o osobných údajoch,
čl. 19 Ústavy SR a zákona o elektronických komunikáciách. V prvom rade je potrebné pripomenúť,
že súd o vstupe vedľajšieho účastníka do konania hlavných účastníkov vždy upovedomí, resp. je

povinný tak urobiť a dať im priestor, aby vyjadrili svoj nesúhlas s ich vstupom do konania. Nie je preto
dôvodné tvrdenie žalobcu, že vedľajší účastník vstupuje do konania bez vedomia spotrebiteľa. Pokiaľ by
spotrebiteľ vyslovil so vstupom vedľajšieho účastníka výslovný nesúhlas, musel by súd túto skutočnosť
zohľadniť. Nečinnosť hlavného účastníka, nevyjadrenie sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania,
nie je možné ako nesúhlas vykladať.

Zaoberajúc sa všetkými argumentmi žalobcu súd dospel k záveru, že vstup vedľajšieho účastníka do
konania na strane žalovaného spĺňa zákonné podmienky a je potrebné jeho účasť v konaní pripustiť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá

na náhradu trov právo.

Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia sumy 88,75 EUR (13%) a žalovaný v časti zaplatenia sumy
580,89 EUR (86,70%). V zmysle zásad pomerného rozdelenia náhrady trov konania by mal byť žalobca
povinný zaplatiť žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania vo

výške 73,70%.
Vedľajší účastník na strane žalovaného si uplatnil vo vyjadrení zo dňa 21.08.2014 trovy právneho
zastúpenia vo výške 92,44 EUR. Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nepriznal trovy
právneho zastúpenia, nakoľko tieto trovy neboli potrebné na účelné bránenie práva. Neúčelnosť
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súd vidí v tom, že jedným z cieľov jeho činnosti

je zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní ním samým, a že vstúpil ako vedľajší
účastníkdomnožstvaobdobnýchsporovsobdobnýmvyjadrením.Čovyplývaajzvyjadreniavedľajšieho
účastníka na strane žalovaného kde vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa bodu 3 Dodatku k Zmluve
o pripojení „ Účastník je v prípade porušenia hociktorej zo zmluvných povinností uvedených v bode 1
Dodatku alebo čl. 3 a 5 Všeobecných podmienok uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 580,89 EUR

uvedenú v tabuľke č.1 tohto Dodatku. V spise absentuje Dodatok k zmluve o pripojení a taktiež v čl.
3 a 5 pripojených všeobecných podmienkach poskytovania verejných elektronických komunikačných
dátových služieb spoločnosti P.- C. D., S..D.. nie je upravená zmluvná pokuta. Z toho vyplýva, že vedľajší
účastník hromadne podáva na súd rovnaké vyjadrenia k žalobám.
Taktiež paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní na strane žalovaného, a to bez

ohľadu na stav konania a vôľu spotrebiteľa, navyše so zastúpením advokátom, iba zbytočne navyšujú
trovy konania, čo navodzuje dojem, že účelom vstupu do konania nebola ochrana práv konkrétneho
spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Súd
poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. X C. X/XXXX „Trovy konania
vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach,

kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu
tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie
alebo bránenie práva na súde“.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Pezinok.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).