Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by Mgr. Rudolf Ďurta

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/111/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115200533
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Ďurta
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115200533.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, 811 09, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, 811 09, za ktorú koná JUDr.
Martin Máčaj, advokát a konateľ, proti povinnému: G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, R. R., XXX
XX, štátny občan SR, vedenej pod sp. zn. EX 44695/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,

PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, 821 08, pre vymoženie pohľadávky
oprávnenéhovovýške866,23Eurspríslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresného
súdu Banská Bystrica, č. k. 2Er/56/2015-13 z 12.02. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V dôvodoch uznesenia okresný súd uviedol, že súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému, na vymoženie pohľadávky
vo výške 866,23 Eur s príslušenstvom. Oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného

titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 01410/14 zo dňa 14.07.2014 (ďalej len
rozhodcovský rozsudok). Exekučný titul bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vyvodil svoju
právomoc z článku II. rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 09.04.2013
spolu so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva o úvere“). Okresný súd mal za preukázané,
že v predmetnej zmluve o úvere je osoba dlžníka (povinného) označená tak ako fyzická osoba s

uvedením mena, priezviska, bydliska, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu a zároveň aj ako
fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia uvedením obchodného mena, sídla
a identifikačného čísla osoby. Dlžník v zmluve prehlásil, že peňažné prostriedky sú mu poskytnuté na
výkon podnikania, k prehláseniu pripojil aj vlastnoručný podpis. Poukázal na to, že podnikateľ vykonáva
právne úkony pri podnikateľskej činnosti pod obchodným menom. V prejednávanom prípade bol však
podnikateľ označený aj menom a priezviskom, pričom tieto údaje sú vlastné len osobám fyzickým

(adresa trvalého bydliska, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu). S poukazom na Nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z dňa 01.09.2008 ďalej dôvodil, že ak sú v zmluve použité formulácie
a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v neprospech toho, kto ich do
zmluvy vložil, t.j. v neprospech oprávneného. V súvislosti so „zaškrtnutím“ účelu poskytnutia finančných
prostriedkov z úverovej zmluvy „na podnikanie“ uviedol, že formálnym vyhlásením v zmluve o úvere
sa povinný ako spotrebiteľ nemohol dopredu vzdať práv, ktoré mu priznáva vnútroštátna a európska

právna úprava a ani si zhoršiť svoje zmluvné postavenie iným spôsobom (§ 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je prespotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Na základe uvedeného, keď okresný súd
s prihliadnutím aj na znenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemal za preukázaný nespotrebiteľský
charakter zmluvy o úvere, pristúpil k skúmaniu jednotlivých ustanovení predmetnej zmluvy z hľadiska

obsahu neprijateľných zmluvných podmienok. Článok II. rozhodcovskej zmluvy upravujúci riešenie
sporov zmluvných strán zo zmluvy o úvere je podľa okresného súdu v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán a je neprijateľnou podmienkou zmluvy, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Právomoc rozhodcovského súdu v danej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom

úkone, preto okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že
exekučný súd v predmetnej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z
Exekučného poriadku a nadväzne z ustanovení z § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní (ďalej len „ZoRK“). Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie
všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, tak ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZoRK.
Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd v rámci exekučného
konania však nemá právo skúmať rozhodcovské konanie a má sa obmedziť len na skúmanie výroku

exekučného titulu. Exekučný súd teda nemôže zaujímať v rámci exekučného konania právne stanoviská
a úvahy k výroku exekučného titulu a musí sa obmedziť len na dôvody zastavania exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Postupom exekučného súdu v danej veci dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v
rozpore s účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v

konaní vedenom podľa ZoRK, pričom povinnému dojednaním o rozhodcovskej doložke nebola odňatá
ani možnosť, aby sa domáhal ochrany aj pred všeobecným súdom. Okresnému súdu vytkol, že tento
nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď konštatoval, že zmluvnými stranami nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva alebo doložka. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že
oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného

právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá
v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však
tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník okresného súdu, pričom zákonný sudca odvolaniu oprávneného
nevyhovel (§ 374 ods. 4 O.s.p.), preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Z.z. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej v texte len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej v

texte len „Exekučný poriadok“) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučnýtitulpodľa§41ods.2písm.c) ad).Aksúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor žiadal dňa 24.11.2014 exekučný súd o udelenie
poverenianavykonanieexekúcievprospechoprávnenéhoPohotovosť,s.r.o.sosídlomvBratislaveproti

povinnémunapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjerozhodcovskýrozsudokvydanýrozhodcomStáleho
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave,
sp. zn. SR 01410/14 z 14.07.2014, ktorý sa stal právoplatným dňa 25.08.2014 a vykonateľným dňa
28.08.2014. Základným právnym rámcom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárokveriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere zo dňa 09.04.2013 uzatvorenej medzi
oprávneným a povinným. Exekučným titulom rozhodcovský súd povinnému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 866,23 Eur (spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 %

denne z dlžnej sumy 866,23 Eur od 11.03.2014 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne
zo sumy 866,23 Eur od 28.04.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške
265,30 Eur, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 120,- Eur splatných vždy k poslednému dňu
v mesiaci na účet žalobcu).

Súdprvéhostupňavzhľadomnavykonanédokazovanie-oboznámiacsasobsahompredmetnejZmluvy
o úvere, Všeobecných podmienok poskytnutia úveru i Rozhodcovskej zmluvy - vec správne právne
posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi
veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne,
vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací
súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou

Súdneho dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08,
C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Navyše
právne posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu spotrebiteľského nespochybnil vo
svojom odvolaní ani sám oprávnený.

Exekučný súd tak správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií
spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti
predovšetkým Rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj
samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.

K odvolacej námietke oprávneného smerujúcej k možnosti preskúmať rozhodcovský rozsudok, krajský
súd vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zdôrazňuje, že súd
nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených
procesnýchpredpokladov,zaktorýchsúdpoveríexekútoravykonanímexekúcie,jeoprávnenýazároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej

zmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná v názore, že v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po

stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp .zn. 3 Cdo 146/2011
zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Skutočnosť, či sa jedná o
rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a

presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene
vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať
exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení

okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj
v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Oprávnený v danej veci navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je

rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 01410/14 zo dňa 14.07.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave. Krajský súd preto
skúmal, či rozhodcovské konanie bolo vykonané na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, buď
formouosobitnejzmluvyaleborozhodcovskejdoložky(§4ods.1zák.č.244/2002Z.z.orozhodcovskom
konaní). Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá ako jeden dokument a bolo

dôvodné, aby exekučný súd preskúmal jej obsah z hľadiska, či táto podmienka spotrebiteľskej zmluvy
nie je neprijateľná a podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase jej uzatvorenia neplatná.Ak je teda právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a
exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor
exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je

logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi
zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva
môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť;
absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

Rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu, správne
okresný súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka tým absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska
vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola
individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu

netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej
rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako Zmluva o úvere ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda
bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku.
Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované
znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj

vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého
prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných strán o
právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by
oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho
bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v

rozhodcovskom konaní a že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť
akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní

vylúčiť, o čom svedčí aj skutočnosť, že veriteľ už vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (bod
13) predpokladá uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy s dlžníkom (viď. slovné spojenie „pred rozhodnutím
sporu rozhodcovským súdom“). Rozhodcovská zmluva navyše nebola, napriek jej formulácii, skutočne
alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber
predpokladaný v čl. II. rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť

podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musel, sa podrobiť rozhodcovskému konaniu,
čím došlo k porušenia Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred
nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide
o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej
zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom

konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy
bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho
práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu
konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa
voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo exekučných vecí

s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú
dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskými spoločnosťami a jednou zo zmluvných
strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe
k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Uvedený nedostatok
je už sám o sebe dôvodom neumožňujúcim poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy potom ďalšie konštatované vady exekučného titulu -
konkrétne, že rozhodcovský súd priznal veriteľovi nárok v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými
mravmi, a to pokiaľ ide o priznanú neprimerane vysokú sankciu zmenkového úroku, ako aj ďalšie -už vyznejú len ako dôvody navyše podporujúce správnosť záveru o zákonných prekážkach brániacich
vykonaniu exekúcie.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
potvrdil, pričom sa nezaoberal zjavne neopodstatnenou odvolacou argumentáciou oprávneného o tom,
že okresný súd na prejednávaný prípad nemal aplikovať ust. § 45 ZoRK a že bolo nesprávne jeho
konštatovanie, že medzi účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu žiadnej rozhodcovskej zmluvy, keď okresný
súd svoje rozhodnutie nezaložil na aplikácii § 45 ZoRK a ani nekonštatoval neexistenciu rozhodcovskej

zmluvy, ale len, že táto nebola účastníkmi uzatvorená platne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.