Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/203/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512224035
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512224035.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek

senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova4,Bratislava,protižalovanému:Slovenskárepublika,vjejmeneMinisterstvospravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaniach žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave
zo dňa 9.10.2014, č.k. 7C/190/2012-98 a proti uzneseniu zo dňa 9.12.2014, č.k. 7C/190/2012-122,
pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 9.10.2014, č.k.
7C/190/2012-98 p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 9.12.2014, č.k.
7C/190/2012-122 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

K výroku I.:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 175,- eur ako náhrady škody a sumy 774,48 eur ako nemajetkovej ujmy
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tvrdiac,
že škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V, pretože tento
nerozhodol v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v
exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho

zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom R. N., I.. XX.X.XXXX (kde po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 880/2006). Žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku poukázal na obsah žaloby, ako aj dôvody uplatneného
nároku žalobcu z titulu náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku údajného
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu - Okresného súdu Bratislava V. Najprv skonštatoval,

že na zrušenie pojednávania vytýčeného na deň 7.10.2014 nebol dôvod. Uviedol, že v predmetnej
veci nariadil pojednávanie až po právoplatnosti uznesenia č.k. 7C/190/12-61 zo dňa 20.1.2014, ktorým
zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.2.2014.
Pojednávanie bolo nariadené na termín 7.10.2014. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zaslalsúdu e-mailom bez zaručeného elektronického podpisu opätovne návrh na prerušenie konania, a to z
rovnakých dôvodov ako v návrhu zo dňa 14.10.2013. Vzhľadom na skutočnosti, že o návrhu žalobcu
na prerušenie konania už bolo právoplatne rozhodnuté, ako aj vzhľadom na to, že ústavný súd v

prejednávaných veciach rozhodol tak, že sťažnosti žalobcu pre nedostatok právomoci odmietol, súd vec
prejednal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu a žalovaného s tým, že odpadol dôvod
uvádzaný samotným žalobcom v návrhu na prerušenie konania.

Zo spisu sp. zn. 37Er/4091/2006 súd zistil, že v exekučnom konaní vedenom na základe poverenia

číslo 5105 015387 vydaného Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 37Er/4091/2006 súdnemu
exekútorovi JUDr. O. M. so sídlom v Bratislave, EX 880/2006 dňa 13.4.2006 na vykonanie exekúcie,
na návrh žalobcu ako oprávneného doručeného exekútorskému úradu dňa 5.4.2006, proti povinnému:
R. N., I.. XX.X.XXXX na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice notára JUDr. T. Ď. zo dňa
24.12.2005, podľa ktorej sa povinný zaviazal zaplatiť sumu 29.433,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo
výške 0,25 % denne zo sumy 25.200,- Sk od 30.8.2005 do zaplatenia, súd vyhovel návrhu oprávneného

nazmenuexekútoraavykonanímexekúciepoverilsúdnehoexekútoraJUDr.L.N.sosídlomvBratislave.
Návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa 5.10.2010 a súd o tomto návrhu rozhodol uznesením
zo dňa 16.12.2011, č.k. 37Er 4091/2006-15, právoplatným dňom 7.3.2012.

Súd svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení platnom do 31.12.2012, a § 44
ods. 6 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok v znení platnom ku dňu 1.10.2004, pričom dospel k
záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Podľa súdu, aj keď bolo vykonaným
dokazovaním zistené, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nerozhodol súd v primeranej lehote,
čím došlo k porušeniu zásady rýchlosti konania, žalobca nepreukázal existenciu ďalších podmienok

pre úspešné uplatnenie svojho nároku na náhradu škody, a to vznik škody a príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Preto súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže úspešnému žalovanému v konaní žiadne
trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Namietol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodol vylúčený sudca, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu. Namietol, že súd
prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2
O.s.p. preto, že sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Žalobca však riadne a včas
požiadal o zrušenie pojednávania. Uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené s označenými
dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti

žalobcu. Poukázal aj na ust. § 15 O.s.p. a uviedol, že žalobca uskutočnil podanie obsiahnuté v texte
žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na pojednávanie a rozhodnutie, je potrebné z konania
vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať

za nestranného. Takéto rozhodovanie je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky
a Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na
nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Konečné rozhodnutie vo
veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí
rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, proti ktorému legálne pripustil odvolanie.

Žalobca preto podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie. Súd sa
nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť
žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť
k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Žalobca sa nemal ani možnosť vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje

rozhodnutie. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného
súdu, vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam. Žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov a
prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, nemal možnosť navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Súd porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Žalobca má zato, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Namietal tiež, že ak žalovaný
nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť o
návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. a skutkovým základom sa mal stať skutkový stav

tvrdený žalobcom. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na opätovné prejednanie.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu, odôvodnenia

napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, dospel k záveru, že nie je
dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Preto postupom podľa § 156 ods.
3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 15.12.2015.

Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je oprávnený preskúmať prvostupňové rozhodnutie na základe iných,
než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Je to žalobca, ktorý zodpovedá za obsahové

vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju
viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.).
Vo veci podal odvolanie obsahovo zhodné s odvolaniami podanými v iných obdobných veciach
(formulárové odvolanie), a to napriek tomu, že mnohé jeho procesno-právne odvolacie námietky sa k
tejto veci vôbec nevzťahujú, resp. tieto námietky vôbec nezodpovedajú skutočnostiam vyplývajúcim zo

spisu.

V prejednávanej veci žalobca vo svojom odvolaní nijako nereagoval na súdom tvrdené dôvody
zamietnutia žaloby. Závery súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia všetkých zákonných
predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, sú podľa

názoru odvolacieho súdu správne. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo
odôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a
konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Podstatná časť odvolacích námietok žalobcu je založená na tvrdení, že vo veci rozhodoval vylúčený

sudca. K argumentácii žalobcu preto odvolací súd v prvom rade uvádza, že ako nadriadený súd
uznesením zo dňa 19.10.2012, č.k. 6NcC/112/2012-14, právoplatným dňa 21.11.2012, okrem iného
rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Bratislava V - JUDr. S. Š. nie je vylúčená z prejednávania a
rozhodovania predmetnej veci (sp.zn. 7C/190/2012). Od vydania tohto rozhodnutia, v ktorom nadriadený
súd podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zákonného sudcu možno považovať za nestranného zo

subjektívneho aj objektívneho hľadiska, nedošlo ku žiadnym novým skutočnostiam majúcim vplyv
na nestrannosť zákonného sudcu. Neobstojí preto námietka žalobcu v odvolaní, že vo veci konal a
rozhodoval vylúčený sudca.

Čo sa týka ďalších odvolacích námietok, odvolací súd nezistil, že by bola žalobcovi postupom súdu

odňatá možnosť konať pred súdom, že by súd nepoučil žalobcu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a
neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na
základe vykonaných dôkazov, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Podľa názoru odvolacieho súdu, žiadne práva žalobcu neboli postupom súdu prvého

stupňa porušené. O realizáciu svojich procesných práv v rámci súdneho pojednávania sa obral žalobca
sám svojím postupom, a to bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní.

Ako vyplýva zo spisu, súd prvého stupňa stanovil vo veci prvý termín pojednávania na deň 15.10.2013
o 10,45 hod.. Predvolanie na toto pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa

18.9.2013. Žalobca, ani jeho právny zástupca, sa však na pojednávanie nedostavili. E-mailovým
podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.10.2013 (č. l. 47, 48 spisu), navrhol žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu pojednávanie zrušiť a konanie prerušiť. Dôvodom tohto
návrhu žalobcu bolo podanie sťažnosti na Ústavný súd SR v predmetnej veci. Sťažnosťou (č.l. 50)
napadol rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6NcC/112/2012 a domáhal sa vydania nálezu,

že týmto rozhodnutím bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, na spravodlivý súdny proces a na
zákonného sudcu. Súčasne sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 500,- eur, ako
aj zrušenia rozhodnutia zo dňa 19.10.2012, sp.zn. 6NcC/112/2012 a vrátenia veci krajskému súdu naďalšie konanie. Pojednávanie bolo preto odročené, a súd prvého stupňa uznesením zo dňa 20.1.2014,
č.k. 7C/190/2012-61, právoplatným dňa 13.2.2014, návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
Následne súd opätovne vytýčil vo veci pojednávanie a predvolanie na pojednávanie konané dňa

5.6.2014 o 10,45 hod. bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 30.4.2014 (č.l. 67 spisu)
spolu s vyjadrením žalovaného zo dňa 16.4.2014. Žalobca, ani jeho právny zástupca, sa ani na
toto pojednávanie nedostavili. E-mailovým podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 30.5.2014
(č. l. 72 spisu), opätovne navrhol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu pojednávanie
zrušiť a konanie prerušiť z dôvodu podania sťažnosti na Ústavný súd SR v predmetnej veci. Súd

pojednávanie odročil na neurčito s tým, že určí ďalší procesný postup. Dňa 4.9.2014 súd stanovil vo
veci tretí termín pojednávania na deň 9.10.2014 o 10,45 hod.. Predvolanie na toto pojednávanie bolo
právnemuzástupcovižalobcudoručenédňa10.9.2014(č.l.82spisu).Žalobca,anijehoprávnyzástupca,
sa opakovane na pojednávanie nedostavili. Opäť len e-mailovým podaním doručeným súdu prvého
stupňa dňa 2.10.2014 (č. l. 84, 85 spisu), navrhol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
pojednávanie zrušiť a konanie prerušiť z rovnakého dôvodu - z dôvodu podania sťažnosti na Ústavný

súd SR v predmetnej veci. Súd prvého stupňa však už na návrh neprihliadal, vec prejednal a vyhlásil
vo veci rozsudok.

Vtejtosúvislostimusíodvolacísúdkonštatovať,žeopakovanénávrhyžalobcunazrušeniepojednávania
a na prerušenie konania nemali akýkoľvek vecný a právny základ, pretože ich žalobca podal v čase,

keď o jeho ústavnej sťažnosti týkajúcej sa tejto veci už Ústavný súd SR rozhodol uznesením zo
dňa 10.9.2013, č.k. III. ÚS 424/2013-11 tak, že sťažnosť žalobcu bola odmietnutá pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie. Z toho je zrejmé, že v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa už na Ústavnom súde SR žiadne konanie o ústavnej sťažnosti žalobcu týkajúcej sa
tejto veci neprebiehalo. Preto dôvod, pre ktorý žalobca požiadal o zrušenie pojednávania „až do

konečného ústavne konformného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu“,
nemožno považovať za dôležitý v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa
nepochybil, keď dňa 9.10.2014 pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu (§ 101 ods. 2 druhá veta
O.s.p.) a v neprítomnosti riadne ospravedlneného žalovaného.

Pretože odvolacie námietky žalobcu neobstoja, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1,
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu v konaní úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

K výroku II.:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
podané odvolanie vo výške 20,- eur podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb.,

v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Namietol, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie, a preto je nepreskúmateľné. Namietol tiež,

že mu bola uložená poplatková povinnosť, hoci mu vzhľadom na vecné oslobodenie konania od poplatku
nevznikla. Argumentoval tým, že podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok
vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ako vyplýva z tejto definície, spoplatneniu
podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej,

ako sú odvolanie, dovolanie a pod. ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca
podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu, a súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku. Poukázal na to, že v prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie je jasne a
jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Preto

má za to, že mu bola v rozpore so zák. č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť v prípade, kde
ju nemal. V tejto súvislosti sa odvolával na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.3.2007, sp. zn. 4Cdo
39/2007 s tým, že za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zák. č. 71/1992 Zb. sa súdne
poplatky nevyberajú. V takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výškysúdneho poplatku neprichádza do úvahy. Odvolával sa tiež na ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. s tým,
že žaloba v prejednávanej veci bola podaná pred 1.10.2012, a teda konanie začalo pred účinnosťou
zákona č. 286/2012 Z.z., a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný

do 30.9.2012. Do 30.9.2012 bolo podľa ust. § 4 ods. l písm. k) zák. č. 71/1992 Zb. konanie vo veciach
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom od poplatku vecne
oslobodené.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal aj
napadnuté uznesenie, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Nie je správny právny názor žalobcu, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobu podal na súd pred
1.10.2012,jevzmysleust.§18cazákonaosúdnychpoplatkoch,nutnévsúvislostispodanýmodvolaním
aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, dokedy bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku
vecne oslobodené. Z uvedeného nesprávne vyvodzuje, že mu nevznikla poplatková povinnosť v
súvislosti s podaným odvolaním proti rozsudku zo dňa 9.10.2014, č.k. 7C/190/2012-98.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

(ďalej len ZoSP), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie
súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len
"poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 2 ods. 4 ZoSP, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok

proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania
alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 2 ZoSP, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na
jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok
za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 17 ods. 2 ZoSP, poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto

zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom.

Podľa § 18ca ZoSP (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012), z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov
účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok
vo výške 20,- eur.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol
správne, keď uznesením uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, aj keď
konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (čo je predmetom konania v prejednávanej
veci) bolo do 30.9.2012 od poplatku vecne oslobodené, a teda nebolo uvedené v sadzobníku súdnych
poplatkov. Položka 7a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu ZoSP, bola do sadzobníka

vložená novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.10.2012. Touto
novelou bolo tiež zrušené ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP, ktorým bolo od poplatku oslobodené súdne
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom. Takéto súdne konanie teda nie je od 1.10.2012 oslobodené odpoplatkov. To znamená, že žalobca by nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie (§ 6 ods. 2 prvá veta
zák. č. 71/1992 Zb.) iba v prípade, ak by odvolanie podal do 30.9.2012. Pretože odvolacie konanie sa
začalo podaním odvolania proti rozsudku zo dňa 9.10.2014, č.k. 7C/190/2012-98 až dňa 26.11.2014,

t.j. za účinnosti ZoSP v znení zákona č. 286/2012 Z.z., žalobcovi ako odvolateľovi (navrhovateľovi
poplatkového úkonu - odvolania) vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané
odvolanie vo výške 20,- eur.
Ani námietku žalobcu, že v danej veci nie je dôvodné použitie analógie legis, nepovažoval
odvolací súd za dôvodnú, nakoľko k použitiu analógie zo strany súdu prvého stupňa vôbec nedošlo.

Zo strany súdu prvého stupňa nedošlo ani k žiadnemu svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku, pretože ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, súdny
poplatok sa platí nielen za podanie návrhu, ale (okrem iného) aj za podanie odvolania.

Neobstojí ani námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti uznesenia. Odôvodnenie napadnutého uznesenia
považuje odvolací súd za dostatočné a samotné uznesenie za

preskúmateľné, pretože z neho jednoznačne vyplýva, že ním bol žalobcovi vyrubený súdny poplatok
za odvolanie proti rozsudku vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/190/2012, vyplýva z neho výška súdneho
poplatku, aj položka Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej bol vyrubený. Že tieto skutočnosti boli
žalobcovi zrejmé, vyplýva aj priamo z obsahu jeho odvolania.

Pretože súd prvého stupňa napadnutým uznesením, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za odvolanie proti rozsudku, aplikoval správny právny predpis, tento správne vyložil, správne
označil aj položku Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej súdny poplatok za odvolanie vyrubil, a
súdny poplatok vyrubil odvolateľovi aj v správnej výške, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.