Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 5, 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 16C/163/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209759
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5312209759.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa Pohotovosť,

s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Návrh na spojenie veci patriacich do senátu 16C z a m i e t a.

IV. Návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na
nestranný súd z a m i e t a.

V. Návrh navrhovateľa na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnej otázke

z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP sa súd cítil byť viazaný týmto predmetom sporu:

Navrhovateľ v návrhu zo dňa 27.9.2012 žiadal, aby mu odporkyňa nahradila škodu vo výške 125 €
ako majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu vo výške 615,90 €. Škoda vznikla nesprávnym úradným
postupom súdu. Nesprávny úradný postup súdu spočíval v prieťahoch v konaní (poverenie nebolo
vydané v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním viac ako 334 dní).

V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu vznikla navrhovateľovi škoda v žalovanej
výške.

Skutočná škoda vo výške 125 € vznikla navrhovateľovi tým, že bol úspešným účastníkom konania pred
rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd zaviazal odporcu (povinného) zaplatiť navrhovateľovi sumu
1 138,87 € so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 1 138,87 € od 23.9.2010 do zaplatenia,
so zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 1 138,87 € od 29.10.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy

rozhodcovského konania vo výške 312,74 €. Tvrdil, že v exekučnom konaní proti povinnému J. Ľ.,
V.. X.XX.XXXX - EX 5758/2011, 13Er/21/2011 navrhovateľ svoju pohľadávku voči povinnému nemohol
vymôcť, pretože mu to znemožnil nesprávny úradný postup súdu.Majetkovú škodu vo výške 125 € žiadal ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky. Na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému žiadal 70 €, na

udržiavanie a správu informačného systému 40 €, na administratívne spracovanie textov a urgencií 15 €.
Celkom žiadal majetkovú ujmu vo výške 125 €. Táto suma by nezaťažila navrhovateľa, ak by exekučný
súd postupoval správne a načas pri rozhodovaní o vydaní poverenia.

V príčinnej súvislosti s tým žiadal aj nemajetkovú ujmu vo výške 615,90 €. Výpočet uskutočnil alikvótnym

pomerom. Analogicky vychádzal z nálezov ústavného súdu (napr. sp. zn. III ÚS 203/06-25, sp. zn. III
ÚS 235/04-3,...). Zo záverov ústavného súdu mal preukázané, že pri zbytočných prieťahoch v konaní
je spravodlivé, ak sa na každý rok prieťahu vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000 Sk, teda 660 €. Ide o
primeranú náhradu. Výpočet uskutočnil navrhovateľ tak, že 660 € vydelil 12 mesiacmi v roku = 55 € za
1 mesiac. Na strane 3 návrhu, čl. 2 spisu uviedol 334 dní omeškania. Matematicky to vyjadril na čl. 4
spisu tak, že nemajetková ujma za uvedené omeškanie predstavuje sumu 615,90 €. Nemajetkovú ujmu

žiadal za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania, rozhodovania,
za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivosť a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky, všetko v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu.

Odporkyňa uviedla, že návrh má vady, je neurčitý, zmätočný. Navrhla postup podľa § 43 ods. 1, 2 OSP,
odmietnutie podania.

Uviedla,ženiesúsplnenépodmienkypodľa§8OSP,§15zákonač.514/2003Z.z.Niejedanáprávomoc
súdu vo veci konať. Medzi podaním žiadosti o predbežné prejednanie nároku u nadriadeného orgánu

a podaním žaloby o náhradu škody za nesprávny úradný postup nie je dodržaná zákonná lehota 6
mesiacov. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku bez ostatných zákonných náležitostí bola odporkyni
doručená dňa 23.4.2012. Žaloba na súd bola podaná dňa 27.9.2012. Žaloba bola podaná predčasne.
Žiadosť o predbežné prejednanie nároku mala vady, ktoré navrhovateľ na výzvu odporkyne v stanovenej
lehote neodstránil, preto odporkyňa nepovažuje nárok za predbežne prejednaný.

Z uvedených dôvodov odporkyňa nenahradila navrhovateľovi škodu za nesprávny úradný postup súdu
v rámci predbežného prejednania nároku.

Vo veci samej odporkyňa navrhla návrh zamietnuť ako nedôvodný, nepreukázaný. Navrhovateľ má

dôkazné bremeno za výsledok sporu, za svoje tvrdenia v návrhu, ktoré v celom rozsahu presúva na súd.

Tvrdené prieťahy a nezákonný úradný postup súdu v konaní nemožno konštatovať s poukazom na
Nález Ústavného súdu SR III-ÚS/69/2011-25 zo dňa 3.5.2011 („každý nech si stráži svoje právo“).
Navrhovateľ nevyužil účinné právne prostriedky nápravy, nepodal opravné prostriedky. Odporkyňa má

zato, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo
konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti
na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). V opačnom
prípade by mohlo dôjsť aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Odporkyňa poukázala aj na to,

že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných
lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí
ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup
(I.ÚS16/02,I.ÚS63/00).Akneexistujepríčinnásúvislosťmedzipostupomsúduaporušenímzákladného

práva alebo slobody, treba považovať takú sťažnosť za zjavne neopodstatnenú. Samotná dĺžka konania
sama o sebe ešte nemusí bez ďalšieho znamenať závažné porušenie práv sťažovateľa (I.ÚS 476/2012,
IV.ÚS 92/04, III.ÚS 168/05, II.ÚS 93/03). Odporkyňa poukázala na to, že 15-dňová lehota na vydanie
poverenia podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d) Exekučného poriadku, teda exekučný titul, ktorý sa týka rozhodnutí rozhodcovských súdov.

Od 1.6.2011 bol exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z.z. Pri žiadostiach doručených
súdu po 1.6.2011 nejde o porušenie zákonnej lehoty v uvedených prípadoch. Je správne, keď analogicky
rovnako súdy postupujú aj v prípadoch pred 1.6.2011. Nedodržanie lehoty 15 dní na vydanie poverenia
pri exekučných tituloch - rozhodcovských rozsudkoch nemožno považovať za prieťah v konaní.Odporkyňa poukázala aj na to, že lehota 15 dní bola stanovená len na vydanie poverenia, nevzťahuje
sa na prípady zamietnutia návrhu na vydanie poverenia, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku. Ak súd exekútora nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. V prípade, keď poverenie
nebolo vydané, navrhovateľ nemôže svoj nárok uplatňovať z titulu prieťahov v konaní, ale len z
titulu nesprávneho úradného postupu súdu (ktorý podľa navrhovateľa spočíva v nesprávnej aplikácii
právnych predpisov) z titulu vydania nezákonného rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup však
nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým súd návrh na vydanie poverenia zamietol (Najvyšší

súd ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.6.1999, podľa ktorého nesprávny úradný postup nezakladajú vady
konania - napríklad zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností,
právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
4Cdo 24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou
predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo
nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný

výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.8.2009 -
rozhodovaciučinnosť,ktorájepodstatousúdnictva,nemožnohodnotiťakonesprávnyúradnýpostup).Je
teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno považovať za nesprávny úradný postup.
Za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci

a vydanie rozhodnutia možno považovať len za vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutia
exekučných súdov, ktorými boli zamietnuté žiadosti o vydanie poverenia a skúmanie materiálnej
správnosti rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky nemožno považovať za
nesprávny úradný postup súdu. Uvedené rozhodnutie za nezákonné možno považovať len vtedy, ak
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.

Odporkyňa zároveň vzniesla námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. K tvrdenému
nesprávnemu úradnému postupu došlo pred marcom 2009, ku dňu podania žaloby 27.9.2012 uplynula
3-ročná premlčacia lehota.

Namietla, že navrhovateľ nepreukázal vznik a výšku škody, nevymožiteľnosť pohľadávky. Pokiaľ
uplatňuje nemajetkovú ujmu, nemožno stotožňovať kritéria nemajetkovej ujmy pre fyzické osoby
s kritériami nemajetkovej ujmy pre právnické osoby. Škodu navrhovateľ presvedčivo nevyčíslil,
nezdôvodnil. Podmienkou je preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné. Pri priznávaní
nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V tomto prípade práve navrhovateľ koná v rozpore s dobrými mravmi, keď opakovane požaduje od
spotrebiteľov v rozpore so zákonom neprimerane vysoké úroky, poplatky a iné sankcie. Opakovane
porušuje práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve pri negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite navrhovateľa.

Odporkyňa uviedla, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností súdu a
vzniknutou škodou (§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.). Tento stav si zavinil samotný navrhovateľ
spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv.

Na daný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, prieťahom v konaní,
došlo po účinnosti uvedeného zákona. Zákon upravuje osobitným spôsobom zodpovednosť za škodu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane

predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Preto súd okrem osobitného zákona č. 514/2003 Z.z. aplikoval podporne aj všeobecné ustanovenia
občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoločné ustanovenia občianskeho
zákonníka o náhrade škody tretí oddiel - § 441 Občianskeho zákonníka o spoluúčasti navrhovateľa a

jeho právneho zástupcu na vzniku škody, článok 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, článok
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, exekučný poriadok.PrávomocOkresnéhosúduvČadcinakonaniearozhodnutiepodľa§ 8OSPa§15,16zákonač.514/03
Z.z. je daná. Súd konanie nezastavil podľa § 103, § 104 ods. 1 prvá veta OSP. Ku dňu rozhodovania
súdu podľa § 154 ods. 1 OSP uplynula lehota 6 mesiacov od podania žiadosti nadriadenému súdu. Bolo

preto právne irelevantné, že lehota nebola dodržaná ku dňu podania žaloby. Pre posúdenie právomoci
súdu je právne irelevantné, že navrhovateľ neodstránil vady žiadosti o predbežné prejednanie nároku
v stanovenej lehote (§ 16 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z.z.: „Tým nie je dotknuté právo
poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho
časti na súde.“). Na Okresný súd v Čadci navrhovateľ doručil kópie žiadostí o predbežnom prejednaní

nárokov s dátumovou pečiatkou nadriadeného orgánu. Doručenie žiadostí potvrdila vo svojom vyjadrení
aj odporkyňa. Súčasťou žiadostí bol aj nárok týkajúci sa tohto súdneho sporu. Tým mal súd splnenú
podmienku zo strany navrhovateľa podľa § 15, 16 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovať nárok
na náhradu škody s nadriadeným orgánom ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Súd neodmietol návrh navrhovateľa podľa § 43 ods. 1, 2 OSP. Z rozsudočného návrhu je zrejmé, že

žiada náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Je zrejmé aj to, v akej výške náhradu škody a nemajetkovej
ujmy žiada. Z obsahu návrhu vyplýva aj základ uplatneného nároku. Navrhovateľ žiada priznať nárok
na náhradu škody za nesprávny úradný postup súdu v exekučnom konaní, v dôsledku čoho mu
nevymožením nároku vznikla škoda. O takomto nároku bolo možné konať a rozhodnúť. Skutočnosť,
že navrhovateľ prenáša svoje dôkazné bremeno na súd, je otázkou vyhodnotenia unesenia dôkazného

bremena navrhovateľa za výsledok sporu. Dokazovanie súdu slúži na dokazovanie existujúcich,
konkrétnych tvrdení. Súd nie je povinný namiesto navrhovateľa zhromažďovať skutkový stav, ktorý má
byť obsiahnutý v návrhu (§ 79 ods. 1, 2 OSP). Tým by došlo k narušeniu ústavnej zásady rovnosti
účastníkov konania. Naviac navrhovateľ je právne zastúpený, účtuje úkony právnej pomoci v každom
prípade samostatne, nie hromadne. Súd voči navrhovateľovi nemá poučovaciu povinnosť ani čo do

hmotného, ani čo do procesného práva (§ 5 ods. 2 OSP).

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta OSP štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Pasívne legitimovaným subjektom je teda Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR.
Navrhovateľ správne označil pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní.

Navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na náhradu škody, pretože
bol účastníkom exekučného konania, v ktorom došlo k tvrdenému porušeniu jeho práv a k tvrdenému
vzniku škody (§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z).

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi: návrh zo dňa 27.9.2012, oznam o začatí konania
podľa § 35 ods. 4 OSP, výzva vo veci žalôb na náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľa
Pohotovosť,s.r.o.,Bratislavadoručenáprávnemuzástupcovinavrhovateľa,odpoveďprávnehozástupcu
navrhovateľa na výzvu na odstránenie neurčitosti procesného návrhu, stotožnenie sporu 16C/163/2012
proti povinnému J. Ľ.Á., V.. X.XX.XXXX, Ex 5758/2011 so spisom 13Er/21/2011 a zákonnou sudkyňou

Mgr. Alenou Jančulovou, predloženie veci k prideleniu inému sudcovi podľa § 15 ods. 1 OSP z dôvodov
uvedených v § 14 ods. 1 OSP, s vyjadreniami všetkých sudcov Okresného súdu v Čadci, predkladacia
správa Krajskému súdu v Žiline ako súdu nadriadenému, uznesenie Krajského súdu v Žiline o
nevylúčení zákonnej sudkyne JUDr. Anny Plichtíkovej z rozhodovania tejto veci, predvolanie svedka -
povinného s výzvou, aby predložil účtovný doklad o zaplatení dlhu voči navrhovateľovi podľa úverovej

zmluvy,podrobnéprocesnépoučeniasúdudoručenéúčastníkomkonania,právnemuzástupcovivrátane
poučenia podľa § 120 ods. 4 OSP v nadväznosti na § 205a OSP a vrátane poučenia podľa § 101 ods.
2 OSP, podľa ktorého ak po riadnom predvolaní sa účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada
z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v jeho neprítomnosti, pojednávanie môže
odročiť len z dôležitého dôvodu, ktorý sa musí súdu oznámiť a preukázať pred začatím pojednávania,

výzva súdu na odstránenie sporných okolností prípadu v zmysle § 118 ods. 2 OSP, vrátane výzvy k
preukázaniu tvrdení, že došlo k predbežnému prejednaniu nároku s nadriadeným orgánom a s akým
výsledkom, výzva adresovaná odporkyni, aby oznámila, či v tejto konkrétnej veci došlo k predbežnému
prejednaniu nároku, výzva exekútorovi, aby zaslal exekučný spis Ex 5758/2011, výzva Stálemu
rozhodcovskému súdu, aby zaslal rozhodcovský spis, lustrácia v sociálnej poisťovni na povinného J. Ľ.

čl. 72 spisu, z ktorej je zrejmé, že v čase od 7.2.2011 do 2.12.2011 bol zamestnancom - dohodárom v D.,
T..I..N.., P., od 1.7.2011 samostatne zárobkovo činnou osobou, vymeriavací základ od 7/2011 do 9/2012
bol do 400 € od 7.2.2011 až doteraz je opäť dohodár, vyjadrenie exekútora bez pripojeného exekučného
spisu, vyjadrenie navrhovateľa, lustrum živých sporov povinného čl. 71 spisu, z ktorého je zrejmé, žepovinný Ľupták Juraj je účastníkom v živých sporoch 4Er/711/2010, 11Er/727/2010, 16Er/139/2011,
10C/211/2011, 6Er/339/2012, 11Er/1000/2012, 4C/175/2012, 4Er/1464/2012, 4Er/1638/2012,
5C/143/2013, 4Er/411/2013, 5Er/819/2013, 1Er/674/2013, 2Er/92/2014, 16Er/135/2014, 8Er/178/2014,

5Pcud/1/2014, 9Er/319/2014, 9Er/355/2014, 7Er/602/2014, 6Er/692/2014, vyjadrenie odporkyne,
pripojený spis fotokópia 13Er/21/2011, ospravedlnenie odporkyne, návrh navrhovateľa na odročenie
pojednávania a prerušenie konania zo dňa 4.5.2015, zoznam žiadostí o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody doručený Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 25.9.2012 a Okresnému súdu v Čadci
dňa 27.9.2012, z ktorého mal súd zistené, že voči povinnému J. Ľ. bola podaná žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody.

Povinný sa ako svedok na pojednávanie nedostavil, ani nepreukázal zaplatenie a zánik dlhu. Súd
považoval za nadbytočné a nehospodárne z tohto dôvodu odročovať pojednávanie, keď z pripojeného
exekučného spisu zistil zánik pohľadávky tvoriacej predmet exekúcie zaplatením v celom rozsahu.

Súd žiadal aj exekučný spis, ktorý mu exekútor odmietol doručiť. Z horeuvedených dôvodov tento
dôkaz nebolo potrebné za tohto skutkového stavu vykonať. Všetky skutočnosti mal súd zistené z
pripojeného spisu 13Er/21/2011 a z rozhodcovského spisu, ktorý doručil rozhodcovský súd na základe
výzvy, fotokópie rozhodcovského spisu čl. 75 a nasl. súdneho spisu.

Z vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, ktorý vzhľadom k poučeniu podľa § 120 ods.
4 OSP a § 205a OSP obsiahnutom v procesných poučeniach súdu považoval za uzavretý a nemenný
(resp. ktorý možno zmeniť len za splnenia podmienok uvedených v § 205a OSP).

Preukázaný, chronologicky usporiadaný skutkový stav je nasledovný:

Z pripojeného exekučného spisu 13Er/21/2011 mal súd preukázané, že navrhovateľ uzavrel s
povinným J. Ľ., V.. X.XX.XXXX zmluvu o úvere dňa 30.3.2010 vo výške 500 € poskytnutého
úveru, ktorý bol zvýšený o poplatok 420 €, spolu 920 € s mesačnou splátkou 92 € od 9.5.2010. Aj
keď dlžník nesplácal, návrh na vydanie exekučného titulu rozhodcovskému súdu podal navrhovateľ

až dňa 15.11.2010. Rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť dlh vo výške 1 138,87 € so
zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 1 138,87 € od 23.9.2010 do zaplatenia, zákonným
úrokom 6 % ročne zo sumy 1 138,87 € od 29.10.2010 do zaplatenia a trovy rozhodcovského
konania vo výške 312,74 €. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.3.2011,
vykonateľnosť dňa 31.3.2011, návrh na vydanie poverenia bol súdu doručený až 20.5.2011, súd

rozhodol dňa 6.2.2012. Žaloba o náhradu škody za nesprávny úradný postup bola podaná dňa
27.9.2012. Navrhovateľ svoju pohľadávku nezabezpečil preventívne zabezpečovacími prostriedkami
(napr. ručenie, dohoda o zrážkach zo mzdy, záložná zmluva a podobne), čo mal súd zistené zo
zmluvy o úvere obsiahnutej v exekučnom spise. Napriek výzve súdu neprodukoval navrhovateľ žiadne
dôkazy, že skúmal majetkovú situáciu povinného - návratnosť úveru pred uzavretím zmluvy o úvere.

Lustráciou sporov (čl. 71) mal súd preukázané, že dlh v rámci exekučného konania 13Er/21/2011
nebol jediným dlhom povinného. Je účastníkom konania a dlžníkom aj v iných exekučných sporoch
- 4Er/711/2010, 11Er/727/2010, 16Er/139/2011, 11Er/1000/2012, 4Er/1638/2012, 4Er/1464/2012,
4Er/411/2013, 5Er/819/2013, 1Er/674/2013, 2Er/92/2014, 16Er/135/2014, 8Er/178/2014, 9Er/319/2014,
9Er/355/2014, 7Er/602/2014, 6Er/692/2014. Tým mal súd preukázané, že navrhovateľ nezisťoval

zadlženosť povinného ku dňu poskytnutia úveru u iných subjektov, dokonca poskytol povinnému úver,
hoci povinný bol neplatičom skorších úverov poskytnutých navrhovateľom, čo muselo byť navrhovateľovi
objektívne zrejmé z jeho vlastnej evidencie ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (dôkazom je, že v samotnej
úverovej zmluve zo dňa 30.3.2010 je uvedené číslo zmluvy, variabilný symbol, prvá zmluva 203800072
a zmluva zo dňa 30.3.2010 je druhou zmluvou s číslom 203800087). Taktiež navrhovateľ napriek výzve

súdu nepreukázal, že ku dňu uzavretia týchto zmlúv zisťoval príjem na strane povinného, skutočnosť, či
je zamestnaný, či má majetok a či má z čoho zaplatiť dlh 920 € s mesačnou splátkou 92 € od 9.5.2010.
Z čl. 72 spisu nie je preukázané, že by od splatnosti úveru mal povinný príjem, čo mohol veriteľ zistiť.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím

podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené
kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení
všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím sú:

1) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy,
§ 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia občianskeho

zákonníka).
3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.

1) Porušenie právnej povinnosti súdom, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí, nesprávnom úradnom
postupe.

V tomto prípade navrhovateľ tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti:
a) Nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíval v nečinnosti - prieťahoch v konaní, pretože poverenie
na vykonanie exekúcie nevydal v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním, po uplynutí viac ako 5
mesiacov - čl. 2, viac ako 174 dní čl. 3 rub spisu.

Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci:
a) nezákonným rozhodnutím,
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmom fyzických osôb a právnických osôb; ...

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,

z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Prvostupňový súd má na mysli skutočnosť, že škoda vznikla v roku 2010, preto prvostupňový súd má
na mysli § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred novelou zákona č. 412/2012 Z.z.. Nemal na mysli§ 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Súd však nevychádzal z uvedeného ustanovenia § 9 ods. 1, 2
zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012. Prvostupňový súd totiž prijal záver, že k nesprávnemu
úradnému postupu v danom prípade nedošlo, neboli prieťahy a nebol nesprávny úradný postup.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 1.6.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuúčinnéhood1.6.2010okremhoreuvedenéhozneniaboloznenie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku doplnené tak, že: táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41
ods. 2 písm. c) a d) (notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených).

a) Z ustáleného skutkového stavu mal súd zistené, že žiadosť o vydanie poverenia je zo dňa 20.5.2011.
Súd poverenie vydal dňa 6.2.2012 a to tak, že návrh súdneho exekútora na udelenie poverenia zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.5.2012. Uznesením zo dňa 18.7.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.3.2014, zastavil exekúciu. Je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že bolo rozhodnuté

s omeškaním. Napriek tomu súd má za to, že k prieťahom v tomto konaní nedošlo, aj keď nebola
dodržaná lehota 15 dní. V danom prípade exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Súd má za
to, že možno na tento prípad aplikovať novelu Exekučného poriadku, § 44 ods. 2, účinnú od 1.6.2010.
Podľa tohto ustanovenia lehota 15 dní pre vydanie poverenia neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41
ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Exekučným titulom bol

rozsudok rozhodcovského súdu. Je nevyhnutné zdôrazniť potrebu osobitného prístupu pri posudzovaní
zákonných lehôt v spotrebiteľských veciach (najmä ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok) z
hľadiska európskeho významu spotrebiteľskej ochrany a súvisiacej objektívne vyššej časovej náročnosti
poskytnutia takejto kvalifikovanej ochrany a jednak na základe záverov ústavného súdu SR, ktorý
konštatoval (napr. I ÚS 16/2002), že nie každé porušenie zákonnej lehoty je automaticky porušením

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo
konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti
na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,

rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Navrhovateľ
uvedené dôkazy nepredložil. Tým nepreukázal prieťah v konaní, nesprávny úradný postup podľa § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Súd poukazuje aj na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť
ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy

SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup (I ÚS 16/02, I ÚS 63/00).

V danom prípade išlo o minimálny prieťah, ktorý vzhľadom k náročnosti sporu, ktorý sa týkal posúdenia
rozhodcovského rozsudku súd nevyhodnotil tak, že nedošlo k prerokovaniu veci bez zbytočného

prieťahu. Právnu relevanciu však má hlavne to, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku neplatí, pretože v tomto prípade ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. d) Exekučného poriadku, teda o rozhodnutie rozhodcovského súdu. K prieťahu, nesprávnemuúradnému postupu spôsobenému nečinnosťou súdu nedošlo, nebol konštatovaný v súlade s § 9 ods.
22 zákona č. 514/03 Z.z.

Z uvedených dôvodov mal súd preukázané, že navrhovateľ nesplnil prvú podmienku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím. Nepreukázal
nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie.

Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné

a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd by mohol návrh zamietnuť pri nesplnení
čo i len jednej podmienky. Preto nesplnenie ďalších dvoch podmienok súd zdôvodňuje len okrajovo a
nad rámec zákonnej povinnosti.

2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom
súdu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci:
a) nezákonným rozhodnutím,

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 ods. 1 uvedeného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 17 ods. 1 uvedeného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 uvedeného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju
uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
najmä s prihliadnutím na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 uvedeného zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2
nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 ods. 1 uvedeného zákona ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného

prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Z uvedeného je zrejmé, že aj na prípad osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorou je aj nárok
na náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, sa podporne aplikujú
všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd podporne aplikoval ustanovenia

občianskeho zákonníka, najmä spoločné ustanovenia o náhrade škody uvedené v treťom oddieli
občianskeho zákonníka. Z úradnej moci je potrebné zaoberať sa aj spoluúčasťou poškodeného
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu

pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Skutočnosť, že aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy nielen
v prípade zodpovednosti škodcu za zavinené konanie (§ 420 Občianskeho zákonníka), ale vprípade zodpovednosti za škodu na základe princípov objektívnej zodpovednosti vyplýva z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR (R 80/1970 a R 28/1973).

Súd má zato, že škoda je skutočná majetková ujma. V tomto štádiu konania navrhovateľ nepreukázal
vznik škody (majetkovej ujmy). Nepreukázal, v akom rozsahu sa nedomohol exekvovanej sumy,
ani to, že sa nemôže domôcť exekvovanej škody pri aplikácii iných právnych prostriedkov, iného
exekučného titulu v rámci súdneho konania. Tým nepreukázal, že škoda už vznikla. Nepreukázal
ani výšku škody v príčinnej súvislosti s porušením povinností odporkyne. Vyúčtované režijné náklady

navrhovateľa nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú
podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ je podnikateľský subjekt, náklady vynakladané v
príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu obchodnej činnosti nemožno považovať za škodu. Nie
každý obchodný prípad podnikateľa musí byť ekonomicky výhodný. Podnikateľ znáša aj podnikateľské
riziko - možnosť ekonomického neúspechu obchodných prípadov. Nepreukázal ani vznik podmienok
podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. na náhradu nemajetkovej ujmy. Návrh je aj v tomto

smere všeobecný, nepreskúmateľný. Nekonkretizoval, prečo samotné konštatovanie práva nie je
dostatočným zadosťučinením. Navrhovateľ v návrhu vychádzal len z predpokladov, nepredložil žiadne
dôkazy, ani konkrétne tvrdenia, nezdôvodnil, aká nemajetková (morálna) ujma mu vznikla, vzhľadom
na subjekt navrhovateľa, ktorý je právnickou osobou, závažnosť ujmy, závažnosť následkov. Všetky
kritéria je potrebné vyhodnotiť z hľadiska navrhovateľa a jeho právneho postavenia ako právnickej

osoby a nie z hľadiska postavenia jednotlivých spoločníkov ako konateľov spoločnosti. Z úradnej
činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré navrhovateľ ako nebankový subjekt poskytuje, výška
zmluvných úrokov, pokút. Príjmy navrhovateľa z týchto úverov v porovnaní s občasným neúspechom
v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu mať veľký ekonomický dopad na navrhovateľa a
jeho ďalšiu existenciu. Je povinnosťou navrhovateľa preverovať solventnosť subjektov (návratnosť),

tak, ako to robia iné bankové peňažné ústavy. Skutočnosť, že navrhovateľ poskytuje úvery bez
zabezpečenia, bez preverenia, nemožno vykladať na ťarchu odporkyne. Tým dospel súd k záveru,
že navrhovateľ nepreukázal podmienky pre náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2, 3 písm.
b) zákona č. 514/2003 Z.z.. Podmienky podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona, písm. a), c), d),
sa podľa názoru súdu nedajú vztiahnuť na právnickú osobu, ale len na fyzickú osobu. Rozpor s

dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka videl súd na strane navrhovateľa a nie na
strane odporkyne, resp. konajúceho súdu. Navrhovateľ opakovane v rozpore so zákonom poskytoval
úvery neplatičom. Opakovane poskytoval úvery v rozpore s platnými právnymi predpismi na ochranu
spotrebiteľov. Takému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Nemožno konštatovať, že na strane
navrhovateľa došlo k morálnej ujme, nemožno konštatovať, že postupom súdu bolo poškodené jeho

obchodné meno vo vzťahu k existujúcim alebo potencionálnym spotrebiteľom, s ktorými uzavrel alebo
uzatvára spotrebiteľské zmluvy. Svoje obchodné meno si navrhovateľ poškodil sám. Obchodné meno
navrhovateľa nepoškodil exekučný súd konajúci v tejto veci, ktorý rozhodol v súlade s platnými právnymi
predpismi chrániacimi spotrebiteľa.

V nadväznosti na § 441 Občianskeho zákonníka a § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. z dôvodov
už uvedených, škodu, pokiaľ vznikla, si spôsobil výlučne navrhovateľ a jeho právny zástupca svojím
zavinením. Navrhovateľ uzatvára spotrebiteľské zmluvy s ekonomicky zle situovanými spotrebiteľmi.
Navrhovateľ si návratnosť úveru nepreveroval, ako to robia bankové subjekty. Z vykonaného
dokazovania je preukázané, že povinný v čase uzavretia úverového vzťahu bol už zadlžený u viacerých

subjektov, vrátane navrhovateľa. Bolo preukázané, že jeho príjem vzhľadom k už existujúcim záväzkom,
ktoré nesplácal, nemohol pokryť nový dlh. Napriek tomu navrhovateľ povinnému poskytol ďalší úver.
Bolo v konaní preukázané, že navrhovateľ nezabezpečil návratnosť úveru dohodou o zrážkach zo
mzdy, ručením, záložným právom na nehnuteľnosť a podobne. Opakovane poskytoval úvery neplatičom
navrhovateľa, čo bolo pre navrhovateľa objektívne zistiteľné z jeho vlastnej evidencie. Takým postupom

samotný navrhovateľ a jeho právny zástupca zhoršil majetkovú situáciu povinného, sám znemožnil
vymožiteľnosť dlhu. Je v konaní preukázané, že povinný prestal splácať dlh hneď po uzavretí úverovej
zmluvy a nie až po rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. Vznik škody spôsobil
navrhovateľ a jeho právny zástupca aj nečinnosťou. Z exekučného spisu mal súd zistené, že zmluva
o úvere bola uzavretá s povinným dňa 11.2.2009, povinný od počiatku neplatil. Navrhovateľ návrh

na vydanie exekučného titulu podal až dňa 4.12.2009. Rozhodcovský rozsudok bol vykonateľný dňa
18.2.2010. Žiadosť o vydanie poverenia podal navrhovateľ až dňa 5.8.2010. Je teda preukázané, že s
oneskorením uplatňoval svoje práva voči povinnému. Takým konaním v celom rozsahu navrhovateľ a
jeho právny zástupca zavinil nevymožiteľnosť nároku voči povinnému a tvrdenú škodu.Tým mal súd preukázané, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie druhej
podmienky pre zodpovednosť za škodu za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, a to

vznik a existenciu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom súdu,
podmienky pre náhradu nemajetkovej ujmy. Tvrdenú škodu si spôsobil svojím zavinením navrhovateľ a
jeho právny zástupca, pokiaľ vznikla.

3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností (nezákonným rozhodnutím, nesprávnym

úradným postupom) a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani porušenie povinností (nesprávny úradný postup, nezákonné
rozhodnutie), ani škodu a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností a
tvrdenou škodou.

Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu,
tvrdenými prieťahmi. Navrhovateľ nepreukázal, že bez vydania rozhodnutia exekučného súdu, bez
tvrdených prieťahov exekučného súdu, by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody. Bol povinný preukázať,
že pred rozhodnutím exekučného súdu, pred tvrdenými prieťahmi, bola majetková situácia povinného
taká, že by umožnila uspokojenie pohľadávky navrhovateľa v celom rozsahu. Bol povinný preukázať, že

len v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu došlo k takému zmenšeniu majetkovej
situácie povinného, ktorá znemožnila navrhovateľovi uspokojiť pohľadávku v celom rozsahu a spôsobila
mu škodu. Toto dôkazné bremeno neuniesol, preto súd konštatoval, že nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností exekučného súdu a tvrdenou škodou.

Tým zároveň súd ustálil, že navrhovateľ nepreukázal splnenie ani jednej podmienky, ktorú zákon
vyžaduje, aby súd mohol konštatovať zodpovednosť odporkyne za vzniknutú škodu. Preto návrh na
náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie voči odporkyni v celom rozsahu
zamietol.

Príčinnú súvislosť súd zistil medzi postupom navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a vzniknutou
tvrdenou škodou. Ich postup má bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s tvrdenou škodou. Bez
takého konania by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody.

Konanie navrhovateľa a jeho právneho zástupcu v príčinnej súvislosti s tvrdenou škodou súd videl

v tom, že uzatvárali úverové zmluvy s nemajetnými spotrebiteľmi, nepreverovali majetkovú situáciu
spotrebiteľov, nepreverovali, či je spotrebiteľ zamestnaný alebo bez príjmu, nepreverovali zadlženosť
u iných subjektov, ignorovali opakovanú zadlženosť u samotného navrhovateľa, nepreverovali,
že spotrebiteľ je účastníkom mnohých súdnych konaní, nepreverovali zaťaženosť nehnuteľností
spotrebiteľa, nezabezpečili návratnosť úveru zákonnými zabezpečovacími prostriedkami - záložným

právom, ručením, dohodou o zrážkach zo mzdy a podobne, oneskorene, s prieťahmi, sa domáhali práv
na uspokojenie pohľadávky voči spotrebiteľovi. Taký záver súdu je preukázaný tým, že povinný prestal
splácať úver ihneď po uzavretí úverovej zmluvy a nie až po rozhodnutí exekučného súdu. Konanie
povinného a vznik tvrdenej škody je teda v príčinnej súvislosti s postupom navrhovateľa a jeho právneho
zástupcu a nie s postupom exekučného súdu.

Podľa § 118 ods. 2 OSP po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa
doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné
považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých
dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.
O sporných a nesporných bodoch bol právny zástupca navrhovateľa poučený výzvou zo dňa 1.4.2015

čl. 68 spisu, ktorá bola doručená na vedomie aj odporkyni. Účastníci konania preto nemôžu tvrdiť, že
súd rozhodol prekvapivým spôsobom.
Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania zo strany odporkyne sa súd zaoberal aj premlčaním nároku.
Premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Súd dospel k záveru, že
nárok navrhovateľky na náhradu škody je neexistentný, preto vznesenou námietkou premlčania sa súd

zaoberá len nad rámec ostatných záverov.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušeniealebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 2 uvedeného zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za 10 rokov odo
dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú podľa § 7 a 8.

Podľa § 19 ods. 3 uvedeného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §

15, odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 mesiacov.

O tvrdenej škode sa právny zástupca navrhovateľa dozvedel rozhodnutím o zamietnutí návrhu na
vydanie poverenia dňa 6.2.2012. Prvýkrát právo mohol uplatniť dňa 7.2.2012, 3-ročná premlčacia
lehota by uplynula dňa 7.2.2015. Návrh bol podaný dňa 27.9.2012, teda v zákonnej lehote. Návrh súd
nezamietol z dôvodu, že nárok je premlčaný.

NávrhnavrhovateľanaprerušeniekonaniadoprávoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRoústavnej
sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd konajúci súd
zamietol.

Právny zástupca navrhovateľa prevzal uznesenie Krajského súdu v Žiline, ktorým zákonná sudkyňa
nebola vylúčená z rozhodovania veci (čl. 16 spisu), dňa 2.4.2013. Dovolanie nepodal. Termín
pojednávania bol vytýčený na deň 5.5.2015. Právny zástupca navrhovateľa predvolanie na termín
pojednávania prevzal dňa 13.4.2015. Procesný návrh na prerušenie konania vzniesol až dňa 4.5.2015,
jeden deň pred termínom pojednávania. Procesný návrh bol vznesený podľa § 109 ods. 1 písm. b)

OSP a § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Zároveň vzniesol návrh na prerušenie konania podľa § 109 písm. c)
OSP až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť SR -
Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; preto nepostupuje
návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Tento dôvod teda nie je dôvodom na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP. Súd dospel k záveru, že tento dôvod na prerušenie konania nie je daný

ani z toho dôvodu, že by rozhodnutie záviselo od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že právo na nestranný súd spočíva v tom, že každý
má právo namietať nestrannosť súdu a ak tak urobí, má právo na to, aby sa o jeho námietke rozhodlo.
Navrhovateľ opakovane tvrdil, že nevzniesol žiadnu námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu v
Čadci, odmieta platiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti. Z tohto dôvodu o vylúčení sudcov

Okresného súdu v Čadci nerozhodoval Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený na základe námietky
navrhovateľa, ale na základe toho, že sudcovia Okresného súdu v Čadci z vlastnej iniciatívy podľa §
15 OSP z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1 OSP predložili vec predsedovi Okresného súdu v Čadci a
ten následne nadriadenému súdu k rozhodnutiu o vylúčení. Navrhovateľ neuplatnil právo na vylúčenie
sudcov Okresného súdu v Čadci, ktoré mu patrí podľa § 15a ods. 1 OSP v nadväznosti na § 14 ods.

1 OSP. Keďže neuplatnil navrhovateľ procesné právo, neuplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi, vec
nebola nadriadenému súdu predložená na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti navrhovateľa.
Nadriadenýsúd,anipredsedaOkresnéhosúduvČadci,nerozhodovaloprocesnomprávenavrhovateľa.
Procesné právo navrhovateľa rozhodnutím predsedu okresného súdu ani rozhodnutím nadriadeného
súdu preto nemohlo byť porušené. Predseda Okresného súdu v Čadci i nadriadený súd rozhodovali o

procesnom práve sudcu predložiť vec k rozhodnutiu o vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.
V tomto štádiu konania zákonná sudkyňa má za to, že o návrhu zákonnej sudkyne na vylúčenie z
rozhodovania a prejednávania veci bolo zákonným spôsobom rozhodnuté predsedníčkou Okresného
súdu v Čadci i nadriadeným súdom. Zákonná sudkyňa tieto rozhodnutia rešpektuje, považuje ich zarozhodnutia v súlade so zákonom, nedomnieva sa, že týmito rozhodnutiami bol porušený zákon, resp.
ústava, zákonné práva sudkyne na vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Preto v nadväznosti
na§109ods.1písm.b)OSPzákonnásudkyňanepostúpinávrhnazaujatiestanoviskaústavnémusúdu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Toto
ustanovenie umožňuje súdu konanie prerušiť. Nejde o kogentné ustanovenie, ktoré by súdu ukladalo
povinnosť konanie prerušiť. Prerušenie konania z tohto dôvodu nie je obligatórne, súd preto konanie
neprerušil. Prejudiciálnu otázku si môže súd vyriešiť aj sám (§ 135 ods. 2 OSP). V tomto prípade touto
otázkou je zaujatosť zákonného sudcu, ktorá už bola vyriešená zákonným postupom. Zákonná sudkyňa
nie je vylúčená z rozhodovania veci. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že ide o konanie o náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu, resp. prieťahmi v konaní, nečinnosťou súdu.
Prerušenie konania by bolo v zjavnom rozpore s účelom žaloby, ktorú navrhovateľ podal. Navrhovateľ
tvrdíprieťahyvkonaníasámtietoprieťahyspôsobujevznášanímprocesnýchnávrhov,ktorésúvrozpore
s účelom samotného konania, ktoré začalo na návrh navrhovateľa.

Súd návrh zamietol na prerušenie konania aj z dôvodu, kedy žiadal prerušiť do právoplatného skončenia
konaniaoprejudiciálnychotázkach,ktorénavrhlapredložiťSR-MinisterstvospravodlivostiSRSúdnemu
dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Prejudiciálne
otázky neboli položené v tomto konaní, prvostupňový súd nie je viazaný rozhodnutím súdov v iných
konaniach. Ku dňu rozhodovania nebolo známe, navrhovateľ súdu nedoručil výsledok konania o

prejudiciálnych otázkach. Položené prejudicálnej otázky nemajú vzťah k predmetu tohto konania. Neboli
splnené podmienky § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Súd nedospel k záveru, že je potrebné konanie prerušiť
a nedal ani súd vo veci 16C/163/2012 podnet na podanie takýchto otázok.

Súd zamietol návrh navrhovateľa na odročenie pojednávania. Predvolanie s procesnými poučeniami

prevzal dňa 13.4.2015. Procesný návrh na odročenie pojednávania vzniesol až dňa 4.5.2015.
Pojednávanie bolo vytýčené na deň 5.5.2015. Dôvodom návrhu na odročenie pojednávania bol návrh
navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnostipreporušenieprávanavrhovateľanazákonnéhosudcuananestrannýsúd.Uznesenie,ktorým
zákonná sudkyňa nebola vylúčená z konania, prevzal dňa 7.4.2013. Už v tomto momente mohol vzniesť

procesnýnávrhnaprerušeniekonaniazuvedenéhodôvodu.Súdpretokonalarozhodolpodľa§101ods.
2 OSP v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Tvrdený dôvod nepovažoval za závažný
dôvod pre odročenie pojednávania. Pojednával, aj keď bol navrhovateľ a jeho právny zástupca nečinný.
Vychádzal z obsahu spisu. Navrhovateľ a jeho právny zástupca si sami vytvorili prekážku prítomnosti na
pojednávaní. Súd im žiadne prekážky nevytvoril. Podľa § 119 OSP oznámil súd právnemu zástupcovi

navrhovateľa ihneď po doručení návrhu na odročenie pojednávania mailovou poštou, že pojednávanie
nebude odročené, tvrdený dôvod súd nevyhodnotil ako závažný dôvod na odročenie pojednávania (čl.
108).

Dňa 15.4.2013 (čl. 25) odporkyňa doručila návrh na spojenie vecí. Odporkyňa žiadala spojiť veci, ktoré

napadli do oddelenia 16C a v ktorých je zákonnou sudkyňou Mgr. Jančulová. Poukázala na § 112
ods. 1 OSP, hospodárnosť konania. V danom prípade sa vec týka totožných účastníkov konania,
druhovo totožných sporov, nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup. Súd nespojil veci
na spoločné konanie. Vo veciach 16C nie je totožný zákonný sudca. Nemožno spojiť na spoločné
konanie veci rôznych zákonných sudcov. Došlo by k odňatiu veci zákonnému sudcovi a tým k porušeniu

ústavnej zásady zákonného sudcu. Spojenie by ani nebolo hospodárne. Navrhovateľ už teraz produkuje
neurčité, všeobecné podania. Pri spojení vecí by postupoval rovnako a nebolo by možné navzájom
odlíšiť jednotlivé prípady.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Úspešnou účastníčkou konania je odporkyňa, patrí jej právo na náhradu trov konania. Uplatnila právo
na náhradu trov konania. Trovy konania nevyčíslila v zákonnej 3-dňovej lehote, preto súd rozhodol tak,
že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľ bol oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh priamo zo zákona podľa § 4
ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch: „Od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom.“

Podľa § 2 ods. 2 Poplatkového zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu

vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený.

Výsledok konania je taký, že súd návrh voči odporkyni zamietol. Nezaviazal preto odporkyňu ako
úspešnú účastníčku konania v nadväznosti na § 2 ods. 2 Poplatkového zákona k zaplateniu súdneho

poplatku za návrh. rovnako je zrejmé, že od poplatku je oslobodené celé konanie a nielen navrhovateľ,
čo je ďalší dôvod, pre ktorý súd nezaviazal odporkyňu k zaplateniu súdneho poplatku za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon

rozhodnutia.