Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Ľuboš Kunay
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/359/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513213581
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7513213581.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.
Ota Jurča a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave,Pribinova25,IČO:35792752,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouJUDr.AndreaCviková,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti žalovaným: 1/ U. Q., bývajúca v Y. nad F., H. Q. č. XXX/
XX, 2/ R. R., bývajúca v V., O. č. XX, obe zastúpené JUDr. Rudolfom Manikom, PhD. - Advokát s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Jantárová č. 30, o zaplatenie 2.743,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 28. apríla 2014 č.k. 13C/393/2013-48 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j erozsudok.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom označeným
v záhlaví žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ trovy právneho
zastúpenianaúčetJUDr.RudolfaManika,PhD.AK,Košicevsume357,75dotrochdníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou 1/ dňa 19.09.2006
zmluvou o revolvingovom úvere, č. 8000053477 na základe ktorej poskytol žalovanej 1/ úver vo výške
2.688,71 eura. Poskytnutý úver sa žalovaná 1/ zaviazala splatiť spolu s úrokom v 30 mesačných
splátkach vo výške 165,97 eura, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol
dohodnutý v zmluve. Žalovaná 2/ pristúpila k záväzkom žalovanej 1/ zo zmluvy ako spoludlžník. Na
základe žiadosti žalovanej 1/ sa žalobca s žalovanou 1/ dohodli na odklade splátok č. 13,14,15, a tieto
sa žalovaná 1/ zaviazala zaplatiť ako splátky 31,32,33. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol žalobca
žalovanej 1/ revolving dňa 27.06.2008 vo výške 2.987,45 eura, ktorý sa žalovaná 1/ zaviazala splatiť v 18
mesačných splátkach vo výške 165,97 eura v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára.
Žalovaná 1/ sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke číslo 1, do uplatnenia
práva žalobcu, t. j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatila len sumu 4.962,86 eura. Okamžitú
splatnosť úveru vyhlásil dňa 18.10.2009 a sumu neuhradených splátok vyčíslil vo výške 3.003,70 eura.
Zároveň si žalobca uplatnil úrok z omeškania a trovy tohto konania. Po citácii § 2 písm. a/,b/ zákona
č. 258/2001 Z.z., § 100 ods. 1 OZ, § 101 OZ a § 103 OZ súd konštatoval, že pohľadávka žalobcu sa
stala splatnou dňa 18.10.2009, pričom žaloba na súde bola uplatnená dňa 20.8.2013, teda po trojročnej
premlčacej lehote a keďže žalované 1/ a 2/ vzniesli námietku premlčania, súd prihliadol k tejto námietke
a žalobu v celom rozsahu zamietol.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalovaným 1/ a 2/,
ktoré mali vo veci plný úspech, právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie
práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Účelne vynaložené trovy konania žalovaných 1/ a 2/
predstavovali trovy právneho zastúpenia advokátom v sume 357,75 eura za 3 právne úkony (príprava
a prevzatie zastúpenia, podanie zo dňa 22.04.2014, účasť na pojednávaní dňa 28.04.2014, pričom
hodnota jedného úkonu je v sume 111,21 eura), 3 x režijný paušál po 8,04 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok
a návrhu v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody označil dôvody v § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221
ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. c/,d/,f/ O.s.p. Namietal zákonnosť a správnosť
postupu súdu, ktorý pri posúdení námietky premlčania vychádzal z trojročnej premlčacej lehoty. Súd svoj
zámer, pre ktorý neaplikuje relevantnú právnu úpravu premlčania vyplývajúcu z Obchodného zákonníka
ohľadne premlčania, žiadnym spôsobom neodôvodnil. Z napadnutého rozsudku sa nedá vôbec zistiť, na
základe čoho súd aplikoval občianskoprávnu úpravu premlčania, čo z rozsudku robí nepreskúmateľné
rozhodnutie. Uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere je tzv. absolútny obchod a Obchodný zákonník
upravuje aj premlčanie práva. Úprava premlčania v Občianskom zákonníku nie je právnou úpravou
určenou na ochranu spotrebiteľa. Súd mal postupovať podľa obchodnej regulácie premlčania a aplikovať
štvorročnú premlčaciu lehotu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, v ktorom sa
okrem iného uvádza, že úprava premlčania nie je úpravou, ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa.
Žalované vo vyjadrení žiadali rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Zároveň uplatnili trovy
odvolacieho konania. Mali za to, že súd dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.
Uviedli, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a tiež nepreukázal oprávnenosť požadovania
vrátenia poskytnutej peňažnej sumy, keďže jeho nárok je v zmysle Občianskeho zákonníka premlčaný.
Nárok navyše zmluvné strany výslovne zabezpečili Dohodou o zrážkach podľa Občianskeho zákonníka
a ručiteľstvo žalobca výslovne v žalobe odôvodnil rovnako ako celý žalobný návrh Občianskym a nie
Obchodným zákonníkom.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas žalobca (§ 204
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok,akoajkonanie,ktorémupredchádzalopodľa§212ods.1,3O.s.p.beznariadeniaodvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12. novembra 2015 o 09.10 hod.
v pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach minimálne 5 dní vopred (§ 156 ods. 1,3
O.s.p. za použitia § 211 ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.).
Okresnýsúdvykonalvovecidokazovanievpotrebnomrozsahuanáležitezistilskutkovýstavavykonané
dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel aj k správnym skutkovým zisteniam, na
ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a
nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací
súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolateľ uviedol odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K tomuto odvolaciemu dôvodu podľa §
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O
omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil
síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
Odvolateľ vidí naplnenie tohto odvolacieho dôvodu v tom, že súd nesprávne postupoval pri posúdení
námietky premlčania, ak vychádzal z trojročnej premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka,hoci podľa odvolateľa mal vychádzať zo štvorročnej premlčacej doby v zmysle Obchodného zákonníka,
vzhľadom na právny vzťah z úverovej zmluvy, ktorý je absolútnym obchodom.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 19. septembra 2006 o revolvingovom úvere je
spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy a právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou je vzťahom občianskoprávnym. Uvedené platí
aj v predmetnej veci.
K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa s prihliadnutím na dôvody odvolania žalobcu,
odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné :
Do odseku 2 (ustanovenia § 52 OZ) bola doplnená novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou
zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, veta,
podľa ktorej „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“.
Ide o zásadnú zmenu, ktorá má závažné dôsledky. Doposiaľ sa na obchodné spotrebiteľské zmluvy
v zmysle § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vzťahovala úprava o neprijateľných
podmienkach. V danom prípade ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy, účinnej od 1.5.2015 je treba na zmluvy uzatvárané
spotrebiteľmi, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a
nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262
Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy
tobudeinak.Podľanázoruodvolaciehosúdutoplatíajpretzv.absolútneobchody,upravenév§261ods.
6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže
v Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných
náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník. Ak sa podľa § 262 Obchodného
zákonníka dohodne uzavretie spotrebiteľskej zmluvy takého typu, aký upravuje Občiansky zákonník,
tak rovnako okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí sa bude spravovať Občianskym
zákonníkom.
Odvolacísúdpovažujezapotrebnézdôrazniť,žezásadnázmenanastalavdĺžkepremlčacejdoby.Podľa
Občianskeho zákonníka (§ 101) je všeobecná premlčacia doba trojročná, podľa Obchodného zákonníka
štvorročná (§ 397).
Na uplatnenie práv zo spotrebiteľských zmlúv bude sa aplikovať úprava v Občianskom zákonníku, teda
trojročná premlčacia doba.
V súvislosti s premlčaním odvolací súd poukazuje aj na nové znenie zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. V zmysle novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014, v zmysle
§ 5b (z.č. 250/2007 Z.z.) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.
Podľa názoru odvolacieho súdu ide o prelomové ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť súdu z úradnej
povinnosti(exoffo)skúmať,čivsúvislostisospotrebiteľskýmizmluvaminedošlokpremlčaniu.Vzhľadom
na (tú) skutočnosť, že k tejto novej úprave v zákone o ochrane spotrebiteľa nieto prechodného
ustanovenia, by bol súd povinný skúmať túto otázku aj pri návrhoch, ktoré došli súdu pred 1.5.2014,
teda pri všetkých sporoch v čase rozhodovania.
Tátoúpravajetedaodlišnáodúpravyv§100ods.1OZ,podľaktoréhosúdprihliadanapremlčanielenna
námietku dlžníka (čo je aj prejednávaný prípad, keďže žalované účinne vzniesli námietku premlčania).Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia
§ 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, a tak nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Úspešným žalovaným 1/ a 2/ odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal vzhľadom k tomu, že úkon - vyjadrenie k odvolaniu nepovažoval za účelný (keďže odvolanie
žalobcu bolo poslané žalovaným len na vedomie) a ani uvedené skutočnosti vo vyjadrení k odvolaniu
nemali vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.