Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Beata Gešvantnerová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/177/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715203394
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:8715203394.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci navrhovateľa:

Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, zast.: Bobák,
Bollová a spol., s.r.o.. advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti
odporcovi: R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/X, XXX XX H., zastúpený v konaní opatrovníčkou X.
C., tajomníčkou Okresného súdu S. o zaplatenie 325,55 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. 9C/177/2015-43 zo dňa 19.6.2015.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 106,55 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy
vo výške 5,25 % ročne od 29.11.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným súdu 2.4.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu
325,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 29.11.2013 do zaplatenia
a trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ
uzavrel s odporcom zmluvu o používaní služieb O. A XXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
všeobecné podmienky. V zmysle zmlúv vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá mu umožnila využívať
telekomunikačné služby, ktoré poskytuje. SIM kartám bolo priradené účastnícke telefónne čísla

XXXXXXXXXX. Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní jeho nároku z
titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody v časti zmluvnej pokuty vo výške 219,- eur
s tým, že ustanovenie dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón,
bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka, je navrhovateľ povinný sa
zdržať používania takejto podmienky. V súlade so zákonom sa preto navrhovateľ týmto návrhom sa
domáha nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón to vo
výške 219 eur (ďalej len škoda). Škoda, ktorú navrhovateľ uplatnil, predstavuje rozdiel medzi predajnou

cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou zvýhodnenou oproti
trhovej, ktorú odporca spôsobil tak, že sa zaviazal za tieto služby platiť počas viazanosti a následne
porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a
včas cenu za poskytnuté služby. Zmluvná pokuta v zmluvách celkovo vo výške 219 eur mala plniť
funkciu paušalizovanej náhrady škody. Nebola dojednaná s úmyslom privodiť odporcovi neprimerané
podmienky za trvania zmluvného vzťahu, mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad
porušenia základného zmluvného záväzku odporcu. Odporca podpísal prehlásenie, že si je vedomý že

mobilný telefón získal len z toho dôvodu v uvedenej cene, že sa zaviazal užívať telekomunikačné služby
po dobu dohodnutú v dodatku. Odporca tiež nezaplatil za cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných
v období od júla 2013 do augusta 2013 sumu 106,55 eur. Tieto faktúry pripojil k návrhu. Okrem faktúr
navrhovateľpripojiliprehľadtransakciínaúčteodporcu,zmluvuopripojenísdodatkamiasvšeobecnýmipodmienkami. Navrhovateľ pokusom o pokonávku 14.11.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených
faktúr a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania dňom
nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie teda od 29.11.2013. Tiež si uplatnil trovy konania.

Súd rozhodol vo veci, keďže ide o drobný spor, bez nariadenia pojednávania. Skutkový stav zistil
oboznámením listín predložených navrhovateľom: faktúr k poskytnutým službám, prehľadu transakcií
na účte odporcu a zmlúv o pripojení s dodatkami a s všeobecnými podmienkami.

Súd zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu č. A XXXXXXX ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú
všeobecné zmluvné podmienky. Zo zmlúv je zrejmé, že navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu,
ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné služby, ktoré poskytuje. SIM - karte bolo priradené
účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX. Žalobca pri uzavretí dodatku k zmluve č. A XXXXXXX,

odpredal odporcovi mobilný telefón HTC Desire X black za 1 euro. Zároveň sa zaviazal využívať program
Panter 35 mesačne 40,99 eur. Z výpisov faktúr navrhovateľa je zrejmé, že odporca nezaplatil za
poskytované služby zo strany žalobcu za obdobie júla 2013 do augusta 2013 106,55 eur.

Podľa zmluvy účastník si je vedomý ani telefón mu je predávaný za kúpnu uvedenou v článku 1 jedná

bod 1 , 2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou mobilného telefónu a
v zmysle tohto dodatku so zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal
užívať služby poskytované prostredníctvom SIM karty zmysle ustanovení tohto dodatku. Podľa bodu 2.
5 . písm. a) ak u účastník počas doby viazanosti uvedenej mu len poruší svoju povinnosť včas a riadne
uhradiťcenuzaslužbyalebopovinnosťuhradiťvčasariadne inýsvojpeňažnýzáväzokaleboinouplatbu

alebo ak počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť iný svoj peňažný záväzok
voči navrhovateľovi alebo ak počas doby viazanosti poruší svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu a
užívať služby prostredníctvom SIM karty alebo poruší povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon ktorý
by smeroval k ukončeniu zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo
výške 188 eura, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred

uplynutím doby viazanosti výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel
znižovaťvzávislostiodtoho,koľkomesiacovmáešteuplynúťodokamihuporušeniazmluvnejpovinnosti
dokonca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta
tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom viazanosti a okamihom porušenia povinnosti
( pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti ) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí

číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty a v menovateli číslo 6. Výsledná suma pokuty podľa
týchto pravidiel sa zaokrúhľuje na celé euro centy nadol. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi
bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu bez zľavy a kúpnou cenou, za, ktorú podľa podnik
predal mobilný telefón účastníkovi. V prípade že sa výška pokuty počas doby viazanosti od určitého
okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu v jej výške, ako je stanovená

pre obdobie pre obdobie pred druhou časťou viazanosti. Právo na zmluvnú pokutu vznikne samotným
porušením povinnosti účastníkom.

Takúto zmluvnú podmienku vyhlásil v rozsudku Okresný súd Trnava v rozsudku č. 10C 129/2015 za
neprijateľnú.

Odporca ako spotrebiteľ totiž nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv o poskytovaní
služieb a ich dodatkov vrátane dojednania o zmluvných pokutách, mohol iba uvedené zmluvy o
poskytovaní služieb s dodatkom odmietnuť ako celok, alebo ich ako celok prijať, vrátane dojednania o
zmluvných pokutách, a preto predmetné zmluvné dojednanie o zmluvných pokutách nebolo rozhodne
individuálne dohodnuté. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednania o zmluvných pokutách boli

individuálne dohodnuté, pritom v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo na
navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní individuálne dojednanie zmluvných pokút
nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným predmetné zmluvné podmienky nepovažovať za individuálne
dojednané. Podmienky, za ktorých navrhovateľ dohaduje zmluvné pokuty v štandardných zmluvách
poškodzujú odporcu ako spotrebiteľa, keď pozornosti súdu tiež neuniklo, že pre prípad porušenia

zmluvných povinností mobilného operátora ako dodávateľa (poskytovateľ) nie je v dodatkoch k zmluvám
oposkytovaníslužiebvôbecdojednanýprípadnýnárokodporcuakospotrebiteľa,nazaplateniezmluvnej
pokuty mobilným operátorom ako dodávateľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvné pokuty v danom
prípade len jednostranne zaťažujú spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobujúznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého
povinnosťou je zotrvať v zmluvnom vzťahu s mobilným operátorom po dobu 24 mesiacov a platiť riadne
a včas cenu poskytnutých verejných elektronických komunikačných služieb.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a § 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa
01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť
a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2003 Z. z.). Podľa § 43 ods. 1 a 2

zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 610/2003 Z. z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto
jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa
služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so

zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z
dôvoduporušeniapovinnostiodporcuzotrvaťvzmluvnomvzťahusnímpodobuminimálne24mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 OZ je: protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi

protiprávnym úkonom a škodou, zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť
z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú
zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o
tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno
aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za
škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii

čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Občiansky zákonník pojem skutočnej
škody a ušlého zisku nedefinuje. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, teda peniazmi a je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného

a reprezentujúca majetkové hodnoty ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu. To čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ) je ujmou spočívajúcou v tom, že u
poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo
očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou modemu a jeho akciovou
cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by
nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky
navrhovateľa tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom
bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou

a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného)
protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom.
Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho
rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K
protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal

dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu
pre vznik škody, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku
po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol
tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Súd právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvami o pripojení posúdil ako
občianskoprávny vzťah, na dojednanú aplikáciu Obchodného zákonníka účastníkmi zmluvy súd
neprihliadal, pretože ju považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko odporca
ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah dodatku, ktorý nebol individuálne dojednaný a aplikácia
Obchodnéhozákonníkajepreodporcuakospotrebiteľanevýhodná.Odporcauzavrelzmluvuakofyzická

osoba bez oprávnenia na podnikanie. Súd mal preukázané, že právo na zaplatenie ceny poskytnutých
služieb splatných v horeuvedenom období , ktoré navrhovateľ fakturoval odporca riadne a včas
neuhradil. Preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické
komunikačné služby. Nakoľko je v omeškaní s plnením peňažného dlhu prisúdil súd navrhovateľovi i
úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy.

V prevyšujúcej časti uplatnenej zmluvnej pokuty spolu s uplatneným príslušenstvom z nich súd návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že
predmetnou zmluvou bol medzi účastníkmi konania založený záväzkový právny vzťah, na ktorý sa
vzťahuje ustanovenie § 53 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných podmienok v

spotrebiteľskýchzmluvách.Preprípadporušeniazmluvnýchpovinnostídojednali navrhovateľaodporca
v zmluvách o pripojení vyššie uvedené pokuty. Z dokazovania vyplýva, že odporca neuhradil cenu
za poskytnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas. Na právny vzťah založený zmluvami
o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskýchzmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo
skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách o
pripojení. Nakoľko sporné zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami je potrebné na ne aplikovať

ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa.

K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené
súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v sporných zmluvách o

pripojenítýkajúcesazmluvnejpokutypovažujesúdzaneprijateľnézmluvnédojednania,ktoréspôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o
spotrebiteľský vzťah, musí byť dojednaná zmluvná pokuta, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly
neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so
zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade

i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Takýto
postup je výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Za neprijateľnú podmienku v zmluve teda
treba považovať toto ustanovenie dojednávajúce zmluvnú pokutu. Súd ustálil, že zmluvná podmienka
v dodatku k zmluve, na základe ktorej v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka je účastník
povinný zaplatiť zmluvnú pokutu je neplatná. Pokiaľ ide o vzniknutú tvrdenú škodu, táto navrhovateľovi

nevznikla v dôsledku tvrdeného porušenia zmluvy, pričom ani v prípade dojednaného nezotrvania
odporcu v zmluvnom vzťahu po určitú dobu, nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou a
protiprávnym konaním odporcu - porušením povinnosti riadne platiť za cenu služieb a s tým prípadné
nezotrvanie v zmluvnom vzťahu. Nárok navrhovateľa nie je možné založiť ani z vyhlásenia účastníka
zmluvy, podľa ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za

cenu uvedenú v dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou mobilného
telefónu a poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z tohto dôvodu, že sa účastník zaviazal
užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom
nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy
zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. Odporca ako spotrebiteľ v predmetnej zmluve nemôže

platnedopreduvyhlasovať,že porušenímurčitýchpovinnostízinéhozmluvnéhozáväzku /poskytovanie
služieb a platenie ceny/ vzniká škoda práve v súvislosti s dojednanou kúpnou cenou, pretože
medzi týmito skutočnosťami nie je priama príčinná súvislosť. Z horeuvedených dôvodov súd návrh
navrhovateľa v časti o náhradu škody vo výške 219 eur zamietol ako nedôvodný. Navrhovateľovi
priznal iba plnenie, predstavujúce nezaplatenú cenu služby spolu s úrokom z omeškania (§ 517 ods.

2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) a vo zvyšku návrh zamietol, keďže z
neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie (zaplatenie zmluvnej pokuty)
a odporcovi povinnosť plniť.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo. Navrhovateľ bol v prevažnej miere neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal. Odporca náhradu trov konania neuplatnil, preto súd o nej nerozhodoval

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho

doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.