Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 21, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 22C/34/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106210959
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1106210959.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci

navrhovateľa: P.. H. P., W. P. X, XXX XX Bratislava, zastúpený: JUDr. Juraj Hadrbulec, so sídlom Riečna
2, 811 02 Bratislava proti odporcovi: U.. H. F., W. P. X, XXX XX Bratislava, zastúpený: G.. Y.. Y. F., W.
D. X, XXX XX Bratislava, na ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti, v ktorej žiada navrhovateľ o ospravedlnenie odporcu za výroky:

" na podnet P.. P. H. bol zneužitý inštitút predbežného opatrenia na bezprecedentné porušenie zákona"
"... sudca si pri vydaní predbežného opatrenia tieto podmienky interpretoval na podnet P.. P. účelovo"

" ... sudca sa dopustil hrubej chyby a bezprávia nakoľko svoje rozhodnutie oprel len o chcenie a záujem
jednej osoby P.. H. P."
" ... sudca prevzal z návrhu na predbežné opatrenie účelové požiadavky a tvrdenia P.. P.
" ... vďaka dvojinštantnosti konania sa odvolaciemu súdu podarilo nájsť nový dôvod pre zamietnutie
návrhu. Účasť právneho zástupcu odporcu P.. P. bola po právnej stránke len okrajová, rozhodujúcu úlohu
procesného súpera zohral v oboch prípadoch príslušný súd"
" ... obraciame sa na Vás s dôverou so žiadosťou o dohliadnutie pridelenia spisu, pretože máme dôvodné

obavy o nestrannosť procesu postúpenia spisu a jeho následné pridelenie vopred dohodnutému senátu
Najvyššieho súdu SR"
" ... veríme, že aj táto sťažnosť prispeje k tomu, aby sa podobné prípady neopakovali a ľudia sa opäť
začali na súdy obracať s nádejou, že tieto účinne a rýchlo a na základe zákona ich právo ochránia a to
aj pred zásahmi ľudí opierajúcimi sa výlučne o majetok a z neho plynúcu moc"

z a s t a v u j e.

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 28.03.2006 (vzájomný návrh vylúčený na samostatné konanie
uznesením tunajšieho súdu zo dňa 16.02.2006, č.k. 22C 120/2004-163) sa navrhovateľ domáhal voči
odporcovi písomného ospravedlnenia, náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 200 000,- Sk (9 596,93 Eur)
a náhrady trov konania titulom neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti. Počas konania

navrhovateľ zobral návrh v časti o zaplatenie 170 000,- Sk späť, o čom rozhodol súd uznesením zo dňa
12.12.2007 tak, že konanie v tejto časti zastavil. Napokon navrhovateľ zobral návrh späť v časti, ktorou
sa domáhal ospravedlnenia za výroky špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, z toho dôvodu
súd aj v tejto časti konanie zastavil.Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že odporca vo svojich podaniach - v odvolaní proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I , sp.zn. 18Nc 43/01 zo dňa 25.10.2001, v sťažnosti na postup sudcu

Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 7C 192/00, v žiadosti o dohľad nad nestranným postúpením a
pridelením spisu zo dňa 09.07.2003, v odvolaní na Najvyšší súd SR, sp.zn. 13Co 464/02, ktoré zasielal
rôznym inštitúciám - predsedovi Okresného súdu Bratislava I, predsedovi Krajského súdu v Bratislave,
predsedovi Najvyššieho súdu SR, na Ministerstvo spravodlivosti SR, na Najvyšší súd SR, uviedol hrubo
poburujúce a hanlivé písomné výroky na adresu navrhovateľa ako aj súdov za účelom diskreditácie

osoby navrhovateľa.

Odporca sa k návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 07.10.2009, pričom navrhovateľom uvádzané
skutočnosti považoval za nepravdivé, čo sa týka citácií, tieto sú vytrhnuté z kontextu, boli vedené v
procesných podaniach v rámci uplatňovania práv na súdoch a neboli v nich uvedené skutočnosti, ktoré
by predstavovali zásah do osobnostných práv navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu a listinnými dôkazmi: žiadosť o
dohliadnutie nad nestranným postúpením a pridelením spisu zo dňa 09.07.2003, odvolanie zo dňa
07.11.2001 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.10.2001, sp.zn. 18Nc 43/01, na
základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:

Z odvolania zo dňa 07.11.2001 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.10.2001, sp.zn.
18Nc 43/01 súd zistil, že odporca, zastupujúci účastníka konania v súdnom konaní (P. F.) uviedol v
písomnom odvolaní proti uzneseniu o predbežnom opatrení nasledovné výroky:
1/ ... "uznesenie dalo jednoznačne spoluvlastníkom poznať, že sú všetci odkázaní na svojvôľu P.. P.

a milosť sudcu, a že právo ich neochráni pred bezohľadnosťou vystupňovanou doterajšími úspešnými
podvodmi, a s ich pomocou nadobudnutým majetkom."
2/ ... " na rozdiel od P.. H. P., ktorý vystupuje z pozície väčšinového spoluvlastníka len na základe
podvodu a porušenia práva,..."
3/ ... "pre svoje ciele neváha zneužiť ani svoje maloleté deti..."

4/ ... " vydané uznesenie o predbežnom opatrení účelovo napomáha P.. H. P. pri jeho opakovanom
obchádzaní a porušovaní zákona"

Zvýpovedenavrhovateľasúdzistil,ževýrokyodporcupovažujezataké,ktorézasiahlidojehoobčianskej
cti a ľudskej dôstojnosti a to tým spôsobom, že u tretieho subjektu evokujú názory o tom, že je podvodník,

údajnými korupčnými spôsobmi ovplyvňuje súdy a podvodnícky nadobudol majetok. Uvedené urážlivé
výroky nemali žiaden právny význam, jediným ich účelom bolo úmyselne poškodiť navrhovateľa na
jeho osobnostných právach s poukazom na skutočnosť, že odporca je advokátom a teda musel
rozpoznať závažnosť týchto tvrdení. Dopad majú tvrdenia o zneužívaní svojich maloletých detí, čo sa ho
mimoriadne dotýka a dodnes to má na neho negatívny dopad, lebo deti sú mu nadovšetko. Nepravdivými

výrokmi o navrhovateľovej údajnej trestnej činnosti bolo zasiahnuté do jeho práva na prezumpciu
neviny, nakoľko nie je pravda, že by došlo zo strany navrhovateľa k spáchaniu podvodu alebo iného
trestného činu a ako bezúhonného občana sa ho takéto obvinenia obzvlášť dotýkajú a narúšajú jeho
česť a dôstojnosť. Ospravedlnenie ako výlučné zadosťučinenie nepovažuje za postačujúce vzhľadom na
opakovanosť zásahu, keď odporca rozposielal rôzne písomnosti obsahujúce výroky zasahujúce do jeho

práv na viaceré štátne orgány. Z toho dôvodu žiadal v návrhu aj priznanie peňažného zadosťučinenia,
pretože to odôvodňuje i rozsah zásahu odporcu, nakoľko v dôsledku doručenia hanopisov na viacero
štátnych orgánov sa mohol k výrokom dostať bližšie neurčený okruh osôb a zásah bol spôsobilý
vyvolať účinky u širokého počtu osôb. Ďalej poukázal na skutočnosť, že počiatkom deväťdesiatych
rokov aktívne vykonával prax zubného lekára a vybudoval si početnú databázu pacientov, s ktorými

prichádzal denno denne do styku. Keďže je povolaním zubný lekár (i keď túto prax v súčasnosti už
nevykonáva a v čase zásahu do osobnosti ju vykonával iba sporadicky) a zároveň podniká, je dobrá
povesť a česť základným predpokladom pre výkon jeho povolania aj podnikania a ťažko by si znovu
získal alebo udržal dôveru pacienta s povesťou amorálneho podvodníka. Vzhľadom na skutočnosť, že
podaniaodporcuboliadresovanépočetnýmsúdnymorgánomakoajorgánomsprávysúdu,kdevzmysle

kancelárskeho a spravovacieho poriadku museli prejsť komplikovaným procesom ich zaevidovania,
registrácie a doručovania, je zrejmé, že ich obsah sa stal známy vysokému počtu zamestnancov týchto
inštitúcií.Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Súd v danom prípade skúmal, či došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti
navrhovateľa, a či navrhovateľovi vznikol nárok na nemajetkovú ujmu.

Je skutočnosťou, že mnohopočetnosť prejavov jednotlivých stránok ľudskej osobnosti fyzickej osoby
zodpovedá aj mysliteľné široké spektrum možných neoprávnených zásahov proti niektorej z týchto

zložiekosobnosti.Pretožesajednáonajvlastnejšiu,najvnútornejšiuanajintímnejšiusféruľudskejosoby,
ktorej zásah zvonku je dotknutou fyzickou osobou veľmi často pociťovaný so značne nepriaznivou
intenzitou, je nepochybne vecou zákona tejto osobnostnej sfére poskytovať príslušnú právnu ochranu.
Z tohto pohľadu preto občiansky zákonník právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje ako
jednotné právo, ktorého úlohou je v občianskoprávnej oblasti zabezpečiť rešpektovanie osobnosti

fyzickej osoby a jej všestranný slobodný rozvoj. Je možné tiež uvážiť, že vo svojej podstate ide o
dôležité rozvinutie a konkretizáciu článkov 7,8,10,11,13 a 14 Listiny základných práv a slobôd. Pritom v
tomto jednotnom rámci práva na ochranu osobnosti existujú jednotlivé dielčie práva, ktoré zabezpečujú
občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt (stránok) osobnosti fyzickej osoby ako neoddeliteľnej
súčasti celkovej fyzickej a psychicko-morálnej integrity osobnosti. Výpočet týchto jednotlivých práv tak,

ako sú uvedené v občianskom zákonníku, je potom iba demonštratívny (z Rozsudku NS ČR zo dňa
30.06.2005, sp.zn. 30 Cdo 1630/2004).

Predmetom zákonnej ochrany fyzickej osoby je česť a ľudská dôstojnosť pred zásahmi, ktorých znakom
je jednak neoprávnenosť a jednak objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej

osoby. Aby bolo právo na ochranu osobnosti úspešne uplatnené, je potrebná objektívna spôsobilosť
zásahu narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanoveniami Občianskeho zákonníka týkajúcimi sa
ochrany osobnosti. Podľa ustálenej judikatúry sa nevyžaduje následok porušenia práva, ale postačuje,
aby bol zásah spôsobilý vyvolať ujmu. Pritom objektívna spôsobilosť zásahu znamená objektívne
hľadisko, podľa ktorého by v danom čase a mieste takúto ujmu vnímala aj každá iná fyzická osoba s

tým, že musí ísť o ujmu závažnú vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu
zásahu, jeho trvanie, dopad a dôsledky.

Prednes účastníka občianskeho súdneho konania, pri ktorom sa vyjadruje k prejednávanej veci alebo
k výsledkom vykonaného dokazovania alebo pri ktorom opisuje rozhodujúce skutočnosti, je výkonom

jeho procesného oprávnenia (obdobne je výpoveď svedka alebo podanie znaleckého posudku znalcom
v občianskom súdnom konaní plnením ich zákonnej povinnosti). Pokiaľ pri realizácii tohto procesného
oprávnenia (pri plnení tejto procesnej povinnosti) dôjde k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby,
neposudzuje sa takýto zásah ako neoprávnený potiaľ, pokiaľ sa osoba vykonávajúca toto právo (plniaca
túto povinnosť) nedopustí excesu (vybočenia), pričom za exces treba považovať každé konanie, ktoré

vybočilo z rámca zodpovedajúceho výkonu príslušného procesného oprávnenia alebo plneniu príslušnej
procesnej povinnosti V súdnych sporoch medzi osobami, ktoré sú v rodinnom alebo príbuzenskom
pomere, alebo medzi subjektmi, za ktorých konajú takéto osoby, zohráva neraz osobná stránka veci
osobitnú rolu. Tieto súdne konania sú spravidla emotívnejšie, neraz sa v nich ťažšie zachováva vecný
prístup účastníkov konania k prejednávanej veci a výraznejšie sa v nich tiež prejavujú osobné animozity

aantipatiezúčastnenýchosôb(zrozsudkuNajvyššiehosúduSRzodňa30.07.2008,č.k.3Cdo74/2008).

V danom prípade išlo o výroky, ktoré boli urobené v rámci súdneho konania medzi účastníkmi, resp.
ich zástupcami, ktorí sú v príbuzenskom vzťahu. Z prednesov účastníkov konania ako aj z listinnýchdôkazov súd zistil, že medzi nimi (resp. v rámci ich rodiny) existuje majetkoprávny spor, od ktorého
sa odvíjali ďalšie konania, okrem iného aj konania o ochranu osobnosti, v ktorých vystupujú účastníci
tohto konania ako na strane navrhovateľa, tak aj na strane odporcu, pričom návrhy na začatie konania

vychádzajú z podobných skutkových okolností, t.j. výrokov urobených v rámci súdnych podaní alebo
prednesov v súdnych konaniach.

Súd v danom prípade posúdil výroky odporcu, ktoré urobil v rámci podaného odvolania voči uzneseniu o
nariadení predbežného opatrenia ako výroky, ktoré boli súčasťou jeho procesného oprávnenia, a ktoré

s ohľadom na vzťah účastníkov konania, nevybočili z rámca zodpovedajúceho tomuto procesnému
oprávneniu. Súd pri danom posúdení vychádzal z vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že
vzťahy účastníkov konania (ktorí sú v príbuzenskom vzťahu) sú vážne poznačené spormi, čo vyplýva
z množstva súdnych konaní, trestných oznámení, sťažností a podaní na rôzne inštitúcie. Z listinných
dôkazov, ktoré boli v konaní predložené vyplýva, že aj spôsob komunikácie medzi účastníkmi konania
zodpovedá uvedeným vzťahom, a teda miera a intenzita ich vyjadrovania v rámci týchto konaní je

odlišná ako je obvyklé pri iných sporoch a účastníkoch konania. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že
uvedená komunikácia je čo do spôsobu a intenzity vyjadrení rovnaká tak na strane navrhovateľa ako aj
odporcu.Svedčíotomsamotnévyjadrenienavrhovateľanapojednávaniachkonanýchdňa07.10.2009a
27.09.2012 na adresu odporcu, že je finančný podvodník, ktorý zorganizoval primitívny finančný podvod,
že podvodník obžalováva z podvodov, že chce upozorniť na podvod, ktorý urobil odporca... V tomto

kontexte je potom potrebné aj vyhodnotiť konanie odporcu v súvislosti s jeho vybočením/nevybočením
z rámca zodpovedajúceho výkonu jeho procesného oprávnenia. Pokiaľ vzájomné konanie účastníkov
konania vykazuje rovnakú intenzitu, rovnaký spôsob a predovšetkým mieru kritiky a hodnotenia,
nemožno vyvodiť, že jeden z týchto účastníkov môže dané konanie a správanie vnímať ako ujmu
na svojich osobnostných právach. Uvedenému napokon aj zodpovedajú súdne rozhodnutia, v ktorých

navrhovateľ ako aj odporca neboli úspešní v sporoch na ochranu osobnosti vedených na tunajšom súde,
vychádzajúcich z podobných skutkových okolností (sp.zn. 14C 172/2001, sp.zn. 22C 120/2004).

Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že návrhu na začatie konania nemožno vyhovieť. Výroky
odporcu súd nepovažoval za neoprávnené a spôsobilé negatívne dopadnúť na osobu navrhovateľa

a narušiť alebo ohroziť jeho osobnostné práva, preto mu ani v danom prípade neprináleží ochrana
spočívajúca v priznaní primeraného zadosťučinenia a nemajetkovej ujmy. Z uvedeného dôvodu súd
návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.

Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania voči

navrhovateľovi. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi
uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p. Podľa § 205 ods. 2 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti
nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.