Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/365/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213201825
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213201825.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. E. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov R. E. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej v F. na W. ul. č. XX zastúpenej Mgr. Marcelou Grancovou advokátkou Advokátskej kancelárie
so sídlom v Košiciach na Kováčskej ul. č. 28 a E. H. nar. X.XX.XXXX bývajúceho vo Y. - L. na J.
ul. č. XXX/XX zastúpeného JUDr. Melániou Kvietkovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom

v Košiciach na Tomášikovej ul. č. 35 za účasti starých rodičov Ing. H. H. nar. XX.XX.XXXX a H. H.
nar. XX.X.XXXX bývajúcich vo Y. - L. na J. ul. č. XXX/XX zastúpených JUDr. Melániou Kvietkovou
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Tomášikovej ul. č. 35 v konaní o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z
11.9.2013 č.k. 41P 22/2013-273 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného pre mal. H. od otca a starých rodičov

zo strany otca, dlžnom výživnom, zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, trovách konania a v rozsahu
zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. H. E. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej od 25.1.2013
do budúcna výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa

podľa osobitného zákona vždy do 20. dňa v mesiaci vopred matke maloletej. Dlžné výživné za obdobie
od 25.1.2013 do 30.9.2013 v sume 241,26 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 €
popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok matke maloletej. Starého otca zaviazal prispievať
na výživu mal. H. od 25.1.2013 do budúcna výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na
jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 20. dňa v mesiaci vopred matke
maloletej. Dlžné výživné za obdobie od 25.1.2013 do 30.9.2013 v sume 241,26 € povolil starému otcovi

splácať v mesačných splátkach po 10 € popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok matke
maloletej.Starúmatkuzaviazalprispievaťnavýživumal.H.od25.1.2013dobudúcnavýživnýmvovýške
30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy
do 20. dňa v mesiaci vopred matke maloletej. Dlžné výživné za obdobie od 25.1.2013 do 30.9.2013 v
sume 241,26 € povolil starej matke splácať v mesačných splátkach po 10 € popri bežnom výživnom
pod stratou výhody splátok matke maloletej. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Rozhodol, že žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/,
f/ a e/ O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že jej návrhu v celom
rozsahu vyhovie a zároveň zaviaže otca, starého otca a starú matku uhradiť dlžné výživné naraz. V

prvom rade opakovane uviedla prehľad svojich príjmov vzhľadom na to, že súd na viacerých miestach v
rozsudku uvádza nesprávne údaje o dobe trvania výplaty takzvaného opakovaného príspevku vo výške78 €. Tento príspevok v súvislosti s jej zverením do pestúnskej starostlivosti jej patril len k 14.5.2013.
Poberá rodičovský príspevok 199,60 €, prídavok na seba nepoberá vzhľadom na to, že v školskom roku
2013/ 2014 neštuduje, výživné zo strany jej rodičov je nevymožiteľné a nemá nárok ani na náhradné

výživné. Nemôže ďalej študovať vzhľadom na to, že si nemôže dovoliť platiť opatrovateľku a zároveň
sa chce o maloletú H. v tomto útlom veku starať osobne. Rodinné prídavky poberá vo výške 23,10 €
mesačne. Vo vzťahu k otcovi maloletej a umožnení mu splácať dlžné výživné v 10 € splátkach uviedla,
že otec dieťaťa po celý čas vedel, že je tehotná a mohol a mal sa pripraviť na to, že sa na výžive ich
dieťaťa bude podieľať. Podotkla, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec dieťaťa mal príjem

aj v roku 2012 aj v roku 2013, napriek tomu si svoju vyživovaciu povinnosť ani len sčasti neplnil. Otec na
pojednávaní predložil nájomnú zmluvu v anglickom jazyku, ako aj pracovnú zmluvu v anglickom jazyku
zo svojho pobytu na Malte v júni 2013 až v septembri 2013. Z pracovnej zmluvy vyplýva, že otec v
čase od 15. júla do 10. septembra zarobil cca 960 €. Súd prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal
s tým, ako uvedené finančné prostriedky otec minul. Pokiaľ otec predložil aj nájomnú zmluvu, z ktorej
vyplýva jeho povinnosť platiť nájomné 200 € mesačne, z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že predmetom

nájomnej zmluvy bol nájom domu a rovnako z obsahu zmluvy vyplýva, že nájomcov domu mohlo byť
aj viac a to až šesť, pričom postačuje podpis len jedného z nájomcov. V prípade, ak otec neobýval celý
dom sám, tak ako je zvykom u brigádnikov s kamarátmi alebo ďalšími čašníkmi z reštaurácie, bol by
jeho podiel na nájomnom vo výške 33 € mesačne. Z rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s
uvedenou nájomnou zmluvou a pracovnou zmluvou a či vyhotovil ich preklad. Zároveň nie je zrejmé,

ako sa súd vysporiadal aj s potencionalitou príjmov otca počas pobytu na Malte vo forme sprepitného.
Z rozsudku nevyplýva, prečo by zisťovanie uvedených skutočností a ich vyhodnocovanie nemalo byť
dôležitými pri rozhodovaní. Zdôraznila, že otec dieťaťa o maloletú nejaví žiaden záujem, ako ani jeho
rodičia a má tendenciu svoj príjem tajiť a neuvádzať pravdu. V podaní doručenom súdu 28.3.2013 tvrdil,
že nemá žiaden príjem, pretože študuje. Na pojednávaní 19.4.2013 uviedol, že sa venuje len štúdiu aj

počas víkendov vzhľadom na to, že ide o mimoriadne náročný odbor a preto si nemôže nájsť inú brigádu.
V konaní predložila fotografie otca, na ktorých demonštruje svoju fyzickú formu s jeho komentárom,
v ktorom uvádza, že cvičí 12 hodín týždenne a beháva 70 km týždenne a požíva zvýšené množstvo
proteínov, s čím sú nepochybne spojené vysoké časové nároky a vyššie výdavky. Ďalej na pojednávaní
uviedol, že pochádza z chudobnej rodiny, avšak z fotografií, ktoré predložila, je zrejmé, že mu ním

tvrdený absolútny nedostatok finančných prostriedkov nebránil výletu do Madridu za účelom návštevy
futbalového štadiónu a plánovaniu návštevy futbalového štadiónu v Anglicku. Vyživovacia povinnosť k
dieťaťu ani v tom čase mu nebola podstatná. Z odôvodnenia nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd
prvého stupňa s uvedenými skutočnosťami vysporiadal. Uviedla, že na rozdiel od otca sa ona o výživu
dieťaťa musela a musí starať, predložila aj vyjadrenie lekárky MUDr. H. Z. z 11.6.2013, z ktorej je zrejmé,

akú výživu musí maloletej obstarávať. Prístup otca k výžive ich dieťaťa je zrejmý aj z jeho vyjadrenia
na poslednom pojednávaní, na ktorom uviedol, že na svoj výlet na Malte si požičal sumu 350 € a
na otázku, či si zobral niekedy pôžičku na to, aby prispel dieťaťu na výživu udal, že nie. Vo vzťahu
k vyživovacej povinnosti určenej starému otcovi poukázala na to, že starý otec ukončil svoj pracovný
pomer, z ktorého mu plynula čistá mesačná priemerná mzda 943,81 € mesačne dohodou k 28.2.2013 a

bola mu vyplatená odmena 3.400 € a zároveň od 1.4.2013 je mu vyplácaná dávka v nezamestnanosti vo
výške cca 663 € mesačne. Nepochybne s ohľadom na jeho príjem nie je daný žiaden dôvod, pre ktorý
mu bolo umožnené splácať dlžné výživné v splátkach po 10 € mesačne. V konaní nebolo preukázané,
že by iniciátorom ukončenia pracovného pomeru bol bývalý zamestnávateľ starého otca. Vzhľadom
na to bolo povinnosťou súdu vyhodnotiť ukončenie zamestnania v súlade s príslušným ustanovením

Zákona o rodine, ktorý upravuje postup súdu pri určovaní vyživovacej povinnosti v prípadoch vzdania sa
zamestnania a príjmu. Dohoda o ukončení pracovného pomeru neobsahuje dôvody uvádzané starým
otcom napriek tomu, že v zmysle § 60 ods. 2 Zákonníka práce musia byť dôvody uvedené, ak o to
zamestnanec požiada a ak sa končí pracovný pomer v zmysle § 63 ods. 1 a/ až c/ Zákonníka práce.
Poukázala na zamestnávateľom starého otca prezentovaný vývoj rastu skupinových výnosov o 5 %

s tým, že došlo k zvýšeniu počtu zamestnancov o 6 % v porovnaní s rokom 2011. Starý otec však
prezentoval hospodársku situáciu zamestnávateľa ako zúfalú, pre ktorú údajne musel v druhom mesiaci
roku 2013 podpísať dohodu o ukončení pracovného pomeru. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti určenej
starej matke uviedla, že rovnako stará matka uvádza súdu rôzne údaje o svojom čistom príjme, pričom
ňouuvádzanévýdavkypovažujezanadhodnotené,napríklad100€nahygienicképotreby,1.000€ročne

obnova vybavenia domu, náklady na osobné motorové vozidlo. Domnieva sa, že ani u starej matky
nie je dôvod, pre ktorý by jej mala byť poskytnutá výhoda splátok dlžného výživného. Ďalej uviedla,
že súd určil počiatok plnenia vyživovacej povinnosti od podania návrhu napriek tomu, že starí rodičia
a otec vo vyjadrení k návrhu navrhli určiť výživné od júna 2012. Rozhodnutie súdu tak považuje zarozporné so záujmami maloletého dieťaťa. V konaní pritom uvádzala, že starí rodičia sľubovali, že budú
prispievať na výživu dieťaťa, preto súdne konanie iniciovať nechcela. Zdôraznila, že naďalej býva u
bývalejpestúnky,ktoráknejnemážiadnevyživovaciepovinnostiatoanivovzťahukmal.H..Kodvolaniu

pripojila internetové články o výsledkoch skupiny GrECo za rok 2012 s ponukou práce, ako aj rozpis
vybraných nákladov na maloletú.

Otec a starí rodičia zo strany otca vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhli zmeniť rozsudok súdu prvého

stupňa týkajúci sa platenia výživného starými rodičmi tak, že návrh voči nim zamietne a v ostatných
výrokoch rozsudok potvrdí. Uviedli, že z odvolania nie je zrejmé, voči ktorým výrokom súdu je podávané
a majú za to, že nie sú dané ani dôvody odvolania, o ktoré matka svoje odvolanie opiera. Pokiaľ ide o
príjmy matky a údajnú nevymožiteľnosť dlžného výživného zo strany jej biologických rodičov, poukazujú
na skutočnosť, že v priebehu konania matka iba uviedla, že exekútor, ktorý začal exekúciu, nezistil
žiaden majetok, pričom sama právna zástupkyňa matky v priebehu konania poukázala na skutočnosť,

že biologický otec matky je invalidný dôchodca, preto je podľa ich názoru možné exekúciu vykonať
zrážkami z dôchodku. Pokiaľ matka poukazuje na príjmy otca maloletej v roku 2012 a 2013, uviedli, že
otec nikdy nepopieral, že mal príjem z brigád, ktoré sa snažil si zaobstarať, pričom uviedol, že peniaze
použil na zabezpečenie osobných potrieb súvisiacich s nástupom a štúdiom na vysokej škole. Otec
zároveň predložil konajúcemu súdu doklady o nákladoch na nájomné, energie, ako aj stravu počas

pobytu na Malte a predložil aj čestné prehlásenie svojho strýka, od ktorého mal požičané peniaze, aby
sa tam vôbec dostal. Na druhej strane matka nevysvetlila, z akého dôvodu pri vyčísľovaní nákladov
na maloletú zahrnula do nich dvakrát tie isté náklady, ako aj náklady na pánske nohavice. Pokiaľ ide
o úvahy matky o výške nájomného, ktoré otec platil na Malte, ide len o nepodložené špekulácie. Otec
v konaní uviedol, že na Malte vykonával prácu čašníka. K tejto práci nepatrilo inkasovanie platieb od

zákazníkov, preto aj v tomto smere ide o nepodložené fikcie matky. Nie je pravdou, že by otec tajil
nejaké príjmy, pričom konajúci súd si v rámci dokazovania zadovážil informáciu Sociálnej poisťovne, kde
boli zdokumentované všetky jeho príjmy a boli to príjmy, o ktorých už predtým pred súdom vypovedal.
Rovnako na invektívy okolo cvičenia a cesty do Madridu už reagoval pred súdom prvého stupňa a na
svojich výpovediach trvá. To znamená, že žiadne zvýšené výdaje na proteíny ani na cestu do Madridu

nemal. To, že po splnení svojich povinností vyplývajúcich zo študijnej cesty si ušetril čas, aby mohol
zájsť aj na prehliadku futbalového štadióna, je jeho šikovnosť. To, že sa chce ísť pozrieť aj na štadión
do Anglicka, je len myšlienka a tá má k realite veľmi ďaleko. K celej situácii ohľadne uplatňovania
výživného cestou súdu došlo preto, že s ním matka pri dohodovaní stretnutí manipulovala a dohoda
o výške výživného, vzhľadom na stále sa meniace nároky nebola možná. Dramaticky odlišné boli tiež

predstavy o výchove dieťaťa. Preto ešte v priebehu júla 2012 otec v prítomnosti svojej matky povedal
matke maloletej, nech uplatní nárok cestou súdu a on bude platiť také výživné ako určí súd. V žiadnom
prípade nesúhlasí, aby k plateniu výživného boli zaviazaní aj jeho rodičia a už vôbec nie vo výške, akú
uplatňuje matka. Už aj platením výživného vo výške určenej súdom prvého stupňa je ohrozené plnenie
vyživovacej povinnosti jeho rodičov voči vlastným deťom, nakoľko jeho otec je doposiaľ nezamestnaný.

Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru starého otca, zo správ bývalého zamestnávateľa vyplýva, že
pobočka v Košiciach, kde bol zamestnaný, bola šesť mesiacov sledovaná, čo do výsledku obchodného
vývoja tejto pobočky s tým, že ak by došlo v skutočnosti k skončeniu pracovného pomeru dohodou
podľa § 60 Zákonníka práce, nebola by odôvodnená výplata trojnásobku priemerného platu. Pokiaľ
matka poukazuje na celkové výsledky GrECo v Rakúsku či Nemecku alebo celej materskej firmy, je to

zavádzajúce, pretože nie sú zaujímavé pre výsledky v košickej pobočke, kde bola strata. Navyše návrh
na začatie konania bol starému otcovi doručený v marci, pričom dohodu o skončení pracovného pomeru
podpísal 28.2.2013. Ani napriek svojmu úsiliu od skončenia pracovného pomeru si starý otec nenašiel
žiadne zamestnanie, preto si 25.10.2013 založil živnosť, kde však doposiaľ nemá žiadne príjmy. Bez
jeho príjmu je ohrozená aj vyživovacia povinnosť voči vlastným deťom. Z uvedeného dôvodu nesúhlasí

s určovaním výšky výživného zo zárobku, ktorý by dosahoval v GrECo, lebo by išlo o neopodstatnené
posudzovanie takýchto príjmov. Pokiaľ ide o príjmy starej matky, tieto sú zrejmé z jej výplatných pások,
pričom matka maloletej si mohla všimnúť aj tú skutočnosť, že jej príjem bol neraz dosiahnutý zvýšeným
úsilím a to prácou nadčas, ktorú jej zamestnávateľ preplatil. Pokiaľ ide o námietky k výške výdajov, 1.000
€ použili na obnovu rodinného domu. V roku 2012 kúpili novú chladničku s mrazničkou a kuchynskú

linku. Žijú v 60-ročnom dome. Od roku 1992 do septembra 2006 žili z jedného platu. Stará matka bola
doma a starala sa o päť detí. V tom období mohli robiť len najnutnejšie úpravy. Splácali pôžičku na kúpu
domu, potom musel vymeniť strechu z jedného platu. V roku 2011 zakúpili nový kotol, urobili časť fasády,
obklad a dlažbu v kuchyni. 100 € mesačne na hygienické potreby pre sedem ľudí pozostáva z čistiacichprostriedkov do domácnosti vrátane prania, upratovania a osobnej hygieny. Pokiaľ ide o náklady na
benzín 40 €, ide o náklady na cestu dvakrát týždenne na nákup v Kauflande a dovoz čerstvej vody,
nakoľko majú vlastnú studňu, ktorá nie je vhodná na priamu spotrebu. K námietke matky, že rozhodnutie

súdu je v rozpore so záujmami maloletej poukazujú na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, naviac uvádzajú,
že ešte v júli 2012, kedy mala H. jeden mesiac, boli navštíviť matku dieťaťa, kde sa nevedeli dohodnúť
na výživnom, preto jej navrhli, aby podala návrh na súd. Matka vyčkávala od júla do januára. Domnievajú
sa, že toto nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa a to aj s použitím slov matky, ktorá 9 mesiacov
vedela, že je tehotná a od júla vedela, že sa s otcom dieťaťa na výške výživného nedohodli. Preto v

záujme maloletej mala konať a návrh na výživné podať bez zbytočného odkladu. Z uvedeného dôvodu
sa domnievajú, že súd prvého stupňa správne priznal výživné od podania návrhu na začatie konania a vo
zvyšku, keďže matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, návrh zamietol. Rovnako správne
rozhodol o výške splátok na zameškané výživné, kde zrejme bral do úvahy aj výšku príjmov starých
rodičov a ich vyživovaciu povinnosť voči vlastným deťom. Ďalej poukázali na to, že v priebehu konania
na súde prvého stupňa matka uvádzala iné skutočnosti, ako sa podieľa na nákladoch domácnosti jej

bývalej pestúnky, preto to, čo uvádza, považujú za nepodložené, účelové tvrdenie. Od rozhodnutia súdu
prvého stupňa došlo k podstatnej zmene u starého otca, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný s tým, že
od 25.10.2013 začal podnikať ako živnostník, kde momentálne nemá žiaden príjem a táto skutočnosť
vyvoláva aj zmenu pomerov u starej matky.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Výrok rozsudku o zverení mal. H. do osobnej starostlivosti matky nebol odvolaním napadnutý,

nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2
O.s.p.).

Podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 citovaného

ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ods. 4
citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa§68Zákonaorodinepredkoviaapotomkoviamajúvzájomnúvyživovaciupovinnosťibavprípade,

ak to nevyhnutne potrebujú.Podľa § 69 ods. 1 Zákona o rodine, ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť, prechádza
táto povinnosť na predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak ju nemôžu plniť
bližší príbuzní. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v prípade, že súd určí výživné pre maloleté dieťa,

ustanovenie § 63 sa použije primerane.

Podľa § 70 Zákona o rodine každý z príbuzných na rovnakom stupni plní vyživovaciu povinnosť v takom
rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam,

možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných príbuzných.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 81 ods. 1 O.s.p. aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých,

konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie
o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o
dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.

Podľa § 94 ods. 1 O.s.p. v konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo
povinnostiach ktorých sa má konať. Ak však ide o konanie o neplatnosť manželstva, sú účastníkmi len
manželia. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa niekto z tých, o právach a povinnostiach ktorých
sa má konať, nezúčastní konania od jeho začatia, vydá súd, len čo sa o ňom dozvie, uznesenie, ktorým
ho priberie do konania ako účastníka.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o určení výživného pre
maloleté dieťa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na jeho potvrdenie,

ani na zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré môže

súd začať aj bez návrhu podľa § 81 ods. 1, v dôsledku čoho je potrebné ustáliť okruh účastníkov v
súlade s § 94 ods. 1 O.s.p., ktoré výslovne stanovuje, že v konaní, ktoré môže byť začaté aj bez návrhu,
sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať. V prípade, ak niekto z tých, o
právach a povinnostiach ktorých sa má konať, nezúčastní konania od jeho začatia, vydá súd, len čo sa o
ňom dozvie, uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka podľa § 94 ods. 2 O.s.p.. Konanie

súduvovecistarostlivostisúduomaloletýchjeosobitneupravenév§176až180O.s.p.,naktorésaďalej
vzťahujúajinéustanoveniavšeobecnejčastiO.s.p.ato§153ods.2O.s.p.,zktoréhovyplýva,ževtýchto
konaniach súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania, ďalej ust. § 120 ods. 2, 3 O.s.p., z ktorého
vyplýva, že v rámci dokazovania v týchto konaniach platí vyšetrovacia zásada, ust. § 146 ods. 1 písm.a/
O.s.p. o trovách konania a v odvolacom konaní § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p., z ktorého vyplýva, že súd

nie je viazaný rozsahom odvolania. Zo znenia a v zmysle zákona však nevyplýva, že by mal byť rozdiel
medzi prípadmi, kedy ide o určenie vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom alebo starých
rodičov, prípadne ostatných príbuzných k maloletým deťom. Rozhodujúce je, že ide o výživu maloletého
dieťaťa. V tomto prejednávanom prípade podala matka návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu, v rámci ktorého žiadala určiť výživné pre maloleté dieťa od otca a

jeho rodičov, teda starých rodičov zo strany otca. V zmysle vyššie uvedeného bolo potrebné okruh
účastníkov konania posúdiť podľa ust. § 94 ods. 1 O.s.p.. Pri posudzovaní, kto je účastníkom konania,
nebol súd viazaný obsahom návrhu a mal podľa ust. § 94 ods. 2 O.s.p. vydať uznesenie, ktorým mali
byť pribratí do konania všetci tí, o ktorých právach alebo povinnostiach sa malo v konaní rozhodovať,akonáhle sa o nich súd dozvedel. Okruh účastníkov tu vyplýva zo Zákona o rodine a to z § 70, z ktorého
vyplýva, že každý z príbuzných na rovnakom stupni plní vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, aký
zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam

a k majetkovým pomerom ostatných príbuzných (nejde o solidárnu povinnosť), avšak za predpokladu,
že to oprávnené dieťa potrebuje, pretože rodičia nie sú schopní jeho odôvodnené potreby uspokojovať
ani v nevyhnutnom rozsahu. Súd prvého stupňa však nekonal aj so starými rodičmi dieťaťa zo strany
matky. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že z ust. § 68 až 70 Zákona o rodine nie je možné
vyvodiť, že vyživovacia povinnosť prechádza len na tých predkov, ktorých potomok nie je schopný plniť

si vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Vzájomná vyživovacia povinnosť predkov a potomkov vzniká
zo zákona, to znamená, že povinní neplnia za iného, ale plnia svoju vlastnú vyživovaciu povinnosť.
Oprávnenými sú buď potomkovia alebo predkovia. Právo na výživné od iných príbuzných im vznikne
len v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú, pretože nie sú schopní živiť sa sami alebo nie sú schopní
sami si zabezpečovať výživu aspoň v nevyhnutnej miere. Rozsah tejto vyživovacej povinnosti je však
daný len nevyhnutnosťou, čo je najnižšia miera dôvodnosti (na rozdiel od vyživovacej povinnosti medzi

rodičmi a deťmi, v rámci ktorej má byť zabezpečená rovnaká životná úroveň detí aj rodičov), preto
tu nie je možné aplikovať ustanovenia § 62 Zákona o rodine a teda ani ods. 3 tohto ustanovenia.
Kedy nastáva prechod vyživovacej povinnosti upravuje ust. § 69 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého
vyplýva, že ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť, prechádza táto povinnosť na
predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní. Z

uvedenéhotedavyplýva,žepokiaľrodičiadieťaťaniesúschopníplniťsivyživovaciupovinnosťkdieťaťu,
prechádza táto povinnosť v nevyhnutnom rozsahu na všetkých predkov v rovnakom stupni príbuzenstva.
Predpokladom tejto postupnosti však je náležité zistenie, či ani jeden z rodičov si nemôže vyživovaciu
povinnosť k vlastnému dieťaťu plniť v zmysle ust. § 62 Zákona o rodine. Až následne po zistení, že
dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, teda je odkázané na výživu svojich rodičov, ktorí mu nie sú

schopní zabezpečovať odôvodnené potreby, prechádza povinnosť vyživovať toto dieťa na predkov.

K prechodu vyživovacej povinnosti k dieťaťu z rodičov dieťaťa na starých rodičov dieťaťa teda môže
dôjsť len v prípade, ak rodičia dieťaťa nie sú schopní ani čiastočne alebo úplne plniť si svoju vyživovaciu

povinnosť k dieťaťu a teda uspokojovať jeho odôvodnené potreby ani v nevyhnutnom rozsahu. Z
uvedeného dôvodu je preto potrebné dôsledne skúmať možnosti, schopnosti a majetkové pomery
rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Pokiaľ je rodič sám „dieťaťom“ odkázaným na výživu
svojich rodičov z dôvodu, že sa trvale pripravuje na budúce povolanie denným štúdiom, zjavne nemá
možnosti, schopnosti a majetkové pomery (pokiaľ nie je preukázaný opak) plniť si vyživovaciu povinnosť

ksvojmudieťaťuanivrozsahupodľa§62ods.3Zákonaorodine(minimálnevýživné),zktoréhovyplýva,
že každý rodič bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť k dieťaťu v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Súd však musí
určiť minimálne výživné aj sociálne odkázanému rodičovi, prípadne rodičovi, ktorý je sám odkázaný

svojou výživou na vlastných rodičov, napríklad aj študentovi denného štúdia, ktorý sa trvale pripravuje
na budúce povolanie a ku ktorému z tohto dôvodu trvá aj vyživovacia povinnosť jeho vlastných rodičov
podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine.

Pri určení výživného od starých rodičov zo strany takéhoto rodiča je však potrebné prihliadať na
skutočnosť, že zrejme budú poskytovať finančné prostriedky svojmu dieťaťu na úhradu výživného pre
jeho dieťa a zároveň je potrebné zdôrazniť, že určením výživného pre vnuka (potomka) nemôže byť
ohrozenéplnenievyživovacejpovinnostikichdeťom,ktoréniesúschopnésamésaživiť,pretožeplnenie
tejto vyživovacej povinnosti k vlastným deťom je prioritné.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa v tejto prejednávanej veci nesprávne aplikoval ust. § 70 Zákona o
rodine, pretože nekonal so všetkými, o ktorých právach a povinnostiach sa malo konať (starými rodičmi
zo strany matky), preto ani nemohol dostatočne zistiť skutkový stav, musel odvolací súd rozsudok v

napadnutých výrokoch zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vrátiť
vec na ďalšie konanie.Úlohou súdu prvého stupňa bude pribrať do konania starých rodičov zo strany matky, doplniť
dokazovanie na zistenie odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj možností, schopností a majetkových
pomerov rodičov a všetkých starých rodičov, zistiť zmeny pomerov, ktoré nastali od vyhlásenia rozsudku

súdu prvého stupňa a opäť vo veci rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.