Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 25, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/247/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212649
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912212649.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a

členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.
13C/146/2012-86 zo dňa 04. februára 2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 13C/146/2012-86
zo dňa 04. februára 2015 zamietol žalobcovu žalobu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody
a náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nárok mu vznikol na základe nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu v Rimavskej Sobote v exekučnej veci vedenej na tomto súde

proti povinnému Dušanovi Radičovi, pretože uvedený súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 6.4.2010, t.j. až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškania
viac ako 10 mesiacov). Podľa názoru prvostupňového súdu, 15-dňová lehota uvedená v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, určená na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie
poverenia,jelehotouzákonnouaprocesnou.Vyjadrujeideálnupredstavuzákonodarcuodobepotrebnej
na to, aby sa takýto úkon mohol urobiť. Z tohto aspektu má táto lehota poriadkový charakter, nakoľko
Exekučný poriadok neustanovuje sankciu za jej nedodržanie (uvedené platí i pre lehotu stanovenú v §

44 ods. 1 Exekučného poriadku). Navyše túto lehotu považuje súd za extrémne krátku na to, aby mohol
exekučný súd náležite preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (s poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou
súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a
povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym
poriadkom a predpismi EÚ.) Ďalej uviedol, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia do vydania poverenia, nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci

vysloviť porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Prvostupňový
súd v odôvodnení konštatoval, že v období, keď bola podávaná žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie boli na tunajší exekučný súd zo strany navrhovateľa postupne podávané hromadné
podania v zmysle Exekučného poriadku v iných exekučných veciach - a to v počtoch výrazne negatívneovplyvňujúcich plynulé vybavovanie exekučnej agendy tunajším súdom v zákonom stanovených
lehotách, pričom následkom toho došlo k mimoriadnej zaťaženosti tohto exekučného súdu. Vzhľadom k
tomu, že žalobca nepreukázal, že by v predmetnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, ako ani vznik

škody, teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom uvedených v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., a tým ani splnenie
zákonných predpokladov na náhradu majetkovej škody, preto súd žalobu zamietol. Žalovaný si uplatnil
právo na náhradu trov konania bez ich vyčíslenia, preto mu okresný súd náhradu trov konania podľa
§ 151 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) nepriznal, keďže zo

spisu nevyplýva, že by žalovanému nejaké trovy vznikli.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby
odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec na opätovné prejednanie. V odvolaní uviedol,
že súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval
žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného hlavného pojednávania z dôležitého dôvodu.

Súd, vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej
sťažnosti,nesprávneaplikovalust.§101ods.2O.s.p.aviedolpojednávanie,naktoromzaneprítomnosti
žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti pritom žalobca zdôraznil, že trvá na osobnej účasti právneho
zástupcunapojednávaní,avšaknatakom,ktorébudevedenénestrannýmsudcomnanestrannomsúde.
Žalobca ďalej namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom

rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rovnako nemal možnosť
vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej
situácie došlo podľa názoru žalobcu k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu
na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Ďalej namietal, že súd vykonal
dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či

šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené
v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho
orgánu. Žalobca ďalej uviedol, že súd úplne ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode,
ktorá vznikla z titulu výdavkov na udržiavanie a správu informačného systému a z titulu výdavkov na
administratívne spracovanie textov urgencií, publikačných výdavkov spojených s vyhotovením urgencií,

poštovné a telekomunikačné výdavky (urgovanie a kontrola stavu konania na exekučnom súde). V
tejto časti je podľa žalobcu rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je prejavom
svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrážne zrušiť. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou
úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla.
Rovnako sa to však týka aj chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Žalobca hodlal v konaní

pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody,
a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.
a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo
predložiť ďalšie dôkazy. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že predložil ako dôkaz o vzniku škody Znalecký

posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným
znaleckým posudkom je podľa žalobcu jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na
žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. V
konaní tak boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik
škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a

škodou.Žalobcatiežnamietal,žeakbolsúdudoručenývčasepredchádzajúcomnariadenémusúdnemu
pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej
otázke, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nebolo potrebné
zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3 O.s.p. čo bolo oznámené na úradnej tabuli

Krajského súdu v Banskej Bystrici potom, ako súd dospel k záveru že odvolaniu nebolo možné vyhovieť.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012,(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012,
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu z dôvodov
uvedených v odvolaní sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku pre správnosť jeho dôvodov a

nenašiel dôvod, aby sa od logických a presvedčivých argumentov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku
odklonil a preto na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu náhradu škody vo výške
125.- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 550.- Eur, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnym

úradným postupom exekučného súdu, ktorým je Okresný súd Rimavská Sobota s tým, že exekučný
súd postupoval v rozpore s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku. Žalobca videl
nesprávny úradný postup v tom, že exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
pristúpil až po uplynutí zákonom stanovenej doby.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd ďalej zistil, že prvostupňový súd si v rámci prípravy pojednávania
zadovážil predmetný exekučný spis. Z exekučného spisu 5Er/280/2009 vyplýva, že exekútor doručil
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu 6.8.2009. Z exekučného spisu
ďalej vyplýva, že exekučný súd exekútora poveril na vykonanie exekúcie poverením zo dňa 6.4.2010
potom, ako si vyžiadal doklady - spisový materiál od Stáleho rozhodcovského súdu za účelom posúdenia

exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.. Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že
prvostupňový súd predložil vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému súdu, ktorý rozhodol
tak, že konajúca sudkyňa JUDr. Martina Koreňová nie je vylúčená z prejednania a rozhodnutia veci
13C/146/2012 (uznesenie 15NcC/320/2012-9 zo dňa 10.10.2012).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd predvolal účastníkov konania na pojednávanie
riadne a včas a zároveň ich vyzval, aby predložili alebo označili dôkazy, a to najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu prevzal predvolanie 12.1.2015.
Pojednávanie bolo nariadené na deň 4.2.2015, preto lehota na prípravu bola zachovaná. Žalobca

doručil prvostupňovému súdu 29.1.2015 elektronicky návrh na zrušenie nariadeného pojednávania
z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, pretože podľa jeho názoru nebolo ústavne
konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a
rozhodnutie nestrannému súdu. Súčasne podal návrh na prerušenie konania až do právoplatného
rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa tohto podania podal na ústavný súd.

Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovanej doručené 12.1.2015. Okresný súd návrhu na prerušenie konania
ani návrhu na zrušenie pojednávania nevyhovel. Na nariadenom pojednávaní rozhodol, že vec prejedná
v neprítomnosti účastníkov konania. Rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania pre
nesplnenie podmienok podľa § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. konštatoval, že
o námietke zaujatosti rozhodol krajský súd uznesením zo dňa 10.10.2012 a zákonná sudkyňa nebola

vylúčená z prejednania a rozhodnutia prejednávanej veci. Súd rozhodol aj vo veci samej napadnutým
rozhodnutím.Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka, podľa ktorej prvostupňový súd odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom, a že v konaní rozhodoval vylúčený sudca neobstojí. O tom, že konajúca
sudkyňa nebola vylúčená z prejednania a rozhodnutia veci rozhodol právoplatne jej nadriadený súd.

Prvostupňový súd postupoval v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho súdneho poriadku, keď
prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, ktorí boli riadne predvolaní a ktorým bola zachovaná lehota
na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p. po tom ako zistil, že neboli splnené podmienky
na prerušenie konania a nezistil dôvod na odročenie pojednávania. Takýto postup v žiadnom prípade
nemožno hodnotiť ako procesný postup okresného súdu, ktorý by založil vadu konania, ktorá by mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. postup, ktorým by bola žalobcovi odňatá možnosť
konania pred súdom.

Pokiaľ okresný súd vec prejednal na pojednávaní, ktoré bolo riadne a včas nariadené a rozhodol vo
veci samej, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca sa tejto možnosti zbavil sám
tým, že sa na pojednávanie nedostavil. Odvolací súd je toho názoru, že dôvody uvádzané žalobcom

nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Keď
tu takéto dôvody chýbali a žalobca sa pojednávania nezúčastnil, sám si zmaril možnosť realizovať na
pojednávaní svoje procesné práva.

Žalobca vo svojej žalobe označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom z ním označených

dôkazov okresný súd vychádzal, keď si zadovážil exekučný spis 5Er/280/2009. V súlade s obsahom
tohto spisu zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vo veci žalobcu ako oprávneného, proti povinnému Dušanovi Radičovi, Majer, Klenovec pre vymoženie
511,86 Eur a prísl. doručená 6.8.2009. Exekučný súd požiadal rozhodcovský súd o predloženie
rozhodcovského spisu. Následne žalobca doplnil návrh na podanie exekúcie o zmluvu o úvere a

exekučný súd rozhodol o vydaní poverenia 6.4.2010. Nezodpovedá obsahu spisu žalobcovo tvrdenie,
že výšku škody v konaní preukazoval predložením znaleckého posudku.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR otázka, či bolo alebo nebolo porušené v konkrétnom
súdnom konaní právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma vždy podľa okolností

konkrétneho prípadu. Podstatné súd 3 kritériá, a to zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.
Žalobca namietal, že nebola dodržaná 15-dňová lehota na vydanie poverenia pre exekútora, 15 dní
od doručenia žiadosti exekútora exekučnému súdu. Podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku v znení
účinnom v čase začatia exekučného konania, ktoré začalo spísaním návrhu do zápisnice pred súdnym
exekútorom 2. 7.2009 po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu

na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v prípade že nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom do
15 dní od doručenia žiadosti písomné poverí exekútora, aby vykonal exekúcie. Táto lehota neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadostí alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Z predmetného ustanovenia je nepochybné, že 15-dňová lehota platí len pre prípady, kedy je
návrh na začatie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia, ako aj exekučný titul v súlade so zákonom. Ak
však exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom nemá stanovenú lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie
(pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 243/2013, IV.ÚS 605/2012). V predmetnom

prípade exekučný súd rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia potom, ako ihneď po doručení neúplnej
žiadosti požiadal stály rozhodcovský súd o predloženie príslušného spisu. Takýto postup je odôvodnený
potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Podstatné
v danom prípade bolo, že vo veci nebol predložený exekučný titul, a preto nebolo možné rozhodnúť o
vydaní poverenia v lehote 15 dní. Žalobca si sám zavinil, keď žiadal vykonanie exekúcie bez toho, aby

zároveň predložil dôkaz o tom, že rozhodcovský súd bol oprávnený rozhodnúť spor medzi oprávneným
a povinným. Rozhodcovský rozsudok v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z.
má pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa predmetného zákona to platí pre rozhodnutia
vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd

ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu rozhodcovskej zmluvy. Z toho dôvodu je pre
posúdenie, či súdu bol alebonebol predložený exekučný titul nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
doložky k inej zmluvy. Žalobca v predmetnom exekučnom konaní nepredložil súčasne s predkladaným

rozhodcovským rozsudkom aj rozhodcovskú zmluvu tak, aby exekučný súd mohol posúdiť bez ďalšieho,
či išlo o exekučný titul. To znamená, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe právomoci
založenej dohodou strán sporu. Nie je nepodstatnou aj skutočnosť, že žalobca sám iniciuje veľké
množstvo exekučných konaní pred okresným súdom a za takej situácie je akceptovateľná predmetná
lehota, v ktorej bolo rozhodnuté. Najmä v takom prípade, ako v predmetnej veci, keď exekútor k svojej

žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pripojil ako tvrdený exekučný titul rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu bez toho, aby zároveň pripojil rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej by mohol
byť predmetný rozsudok Rozhodcovského súdu exekučným titulom. Potom bolo úlohou exekučného
súdu skúmať, či mu bol alebo nebol predložený exekučný titul. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcu
v odvolaní, že bola splnená podmienka nesprávneho úradného postupu nezodpovedá skutočnostiam
obsiahnutým v príslušnom exekučnom spise a zisteniam, ku ktorým dospel okresný súd z tohto dôkazu.

K žalobcovej námietke, že prvostupňový súd neprípustne skrátil dokazovanie a žalobcu nepoučil o
možnosti predkladať dôkazy je potrebné uviesť, že táto námietka nezodpovedá obsahu súdneho spisu.
Žalobca bol poučený o tom, že má právo predkladať dôkazy do vyhlásenia uznesenia o skončení

dokazovania už v predvolaní na súdne pojednávanie. Napriek riadnemu predvolaniu sa na toto
pojednávanie nedostavil.

Žalobca namietal predčasnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané skôr, ako bolo rozhodnuté

o návrhu na prerušenie konania. Keďže žalobca podal návrh na prerušenie konania, bol súd povinný
pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť, pričom poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že prvostupňový súd
rozhodol o návrhu na prerušenie konania uznesením 13C/306/2012-60 zo dňa 30.9.2014. Žalobca
v odvolaní ani netvrdí, že by ním tvrdené povinnosti prvostupňovým súdom mala mať za následok

nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Takýto žalobný dôvod neobstojí, pretože nie je v súlade ani s
§ 109 Občianskeho súdneho poriadku ani s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Naopak,
ak nie sú žiadne dôvody na prerušenie konania bez ohľadu na to, či sa žalobca domnieva, že také
dôvody sú, súd je povinný postupovať v konaní tak, aby bolo rozhodnuté plynulo a bez prieťahov. V
danej veci nebol dôvod na prerušenie konania, pretože prvostupňový súd bol viazaný právoplatným

rozhodnutím nadriadeného súdu o tom, že konajúci sudca nebol vo veci vylúčený. Žalobca ani v odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu netvrdil, že o jeho ústavnej sťažnosti prebieha konanie, v ktorom sa
rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, teda že bola jeho sťažnosť Ústavným súdom
prijatá na ďalšie konanie
v zmysle § 23 ods. 3 zákona o Ústavnom súde č. 38/1993 Z. z..

Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej správy
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného vyplýva, že ide o
objektívnu zodpovednosť, predpokladom ktorej je nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci,
škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Bez splnenia ktoréhokoľvek z uvedených troch predpokladov nemá štát za škodu zodpovednosť. Bez
toho, aby bol v konaní jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup, ktorý by mal za následok
vznik škody alebo nemajetkovej ujmy, nie je dôvod zaoberať sa výškou škody a ani príčinnou súvislosťou
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Keďže v prejednávanej veci nebol zistený nesprávny

postup v konaní exekučného súdu a ani nebol preukázaný, nemohlo dôjsť k zodpovednosti štátu za
škodu, a preto okresný súd správne postupoval, keď s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania
ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu nezisťoval.

Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdpodľa§219ods.1a2O.s.p.rozhodnutiesúduprvéhostupňa

z jeho správnych dôvodov potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2,
3 O.s.p.).Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože svoje trovy v

zákonom stanovenej lehote nevyčíslil..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p. Úspešným bol žalovaný, avšak si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, a
preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.