Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/321/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7203899350
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7203899350.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v právnej veci žalobkyne Z. Z., bývajúcej na Q. Č.. XX W.
Z., zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom na Poštovej 14 v Košiciach, proti
žalovanému Mestu Košice, Tr. SNP č. 48/A, za účasti vedľajšieho účastníka KOSIT a.s. so sídlom na
Rastislavovej č. 98 v Košiciach, IČO: 36 205 214, v konaní o náhradu škody na zdraví, o odvolaní
žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 12C/294/03-578 zo dňa 5.2.2014
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.

Z r u š u j e rozsudok v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v
r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.361,29 € v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Žalobu v prevyšujúcej časti nároku zamietol, žalovaného zaviazal nahradiť
trovy konania štátu vo výške 576 € a súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 81,50 €
na účet Okresného súdu Košice II v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ďalej žalovaného
zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 1.339,18 € v prospech zástupcu žalobkyne v lehote

15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa uplatňovala v konaní
právo na náhradu škody na zdraví, ktorú utrpela pri páde na zľadovatenom chodníku v príčinnej
súvislosti so zanedbaním povinnosti správcu miestnej komunikácie - žalovaného, zabezpečiť schodnosť
komunikácie. Ku vzniku škody na zdraví žalobkyne došlo dňa 7.1.2003 v čase o 14.45 hod., keď
spadla na zástavke MHD na Kalinovskej ulici Mestská časť Dargovských hrdinov, kedy sa pošmykla
na neposypanom a od snehu neočistenom chodníku. Vyšetrením zo dňa 8.1.2003 bolo zistené, že
utrpela zlomeninu panvovej kosti. V súvislosti s úrazom bola 6 týždňov pripútaná na lôžko, mohla ležať

len v polohe na chrbte, bez akejkoľvek záťaže a pri chôdzi musela používať barle. Žalovaný v konaní
nespochybňoval, že je správcom komunikácie, na ktorej došlo k úrazu žalobkyne, tvrdil však, že sa
zbavil svojej objektívnej zodpovednosti, pretože vzhľadom na v tom čase existujúce poveternostné
podmienky, mráz, sneženie, nárazový vietor, boli použité všetky dostupné mechanizmy slúžiace na
údržbu komunikácií a objektívne nebolo a nie je v možnostiach žalobcu zabezpečiť vyznačenie závad
schodnosti každej komunikácie, ktorá sa v Meste Košice nachádza, vzhľadom na ich počet, a to ani
pokiaľ ide o zastávky MHD. Zdôraznil, že žalobkyňa mala prispôsobiť svoju obuv a svoje správanie

primerane počasiu a stavu komunikácii a že pokiaľ by aj bola daná zodpovednosť žalovaného za
vzniknutú škodu, nebolo preukázané, že by žalobkyni vznikli také následky na zdraví, aké si uplatnila
návrhom na začatie konania. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa sa
v uvedený deň pošmykla na neočistenej ľadovej ploche staršieho dátumu vzniku, ktorá bola pokrytásnehom. Žalobkyňa vykonala všetko, čo je možné očakávať od primerane rozumovo vyspelého človeka,
ktorý si je vedomý možného výskytu ľadu, keď sa snažila znížiť riziko pádu vhodnou obuvou. Nebolo
však v jej možnostiach predvídať v ktorých miestach pokrytých snehom sa môže vyskytovať zľadovatený

povrch a pokiaľ sa ľad nachádzal na celom chodníku pri zastávke, objektívne ani nemala možnosť sa mu
vyhnúť. Zodpovednosť za škodu na zdraví nemožno bezdôvodne prenášať na užívateľa komunikácie
a očakávať od neho používanie vhodnej obuvi a vyhľadávanie schodných miest na inak neschodnej
komunikácii. Potom dospel k záveru, že u žalovaného nebol daný žiaden z liberačných dôvodov
vymedzených ustanovením § 90a ods. 3 Cestného zákona, a preto zodpovedá za škodu na zdraví

žalobkyne, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s jej úrazom na miestnej komunikácii. Právne vec posúdil
podľa ustanovení § 9a ods. 3 Cestného zákona, § 8 vyhlášky č. 35/84 Zb. a ustanovení § 12 ods. 4 a
ods. 5 uvedenej vyhlášky. Vychádzal pritom z výpovedí žalobkyne a svedkyne O. X., ktorá v momente
úrazu sprevádzala žalobkyňu, z ktorých vyplynulo, že bolo nepriaznivé počasie, žalobkyňa vedela, že
je šmykľavo, pretože už v skorších ranných hodinách videla, že na mieste zastávky došlo k pádu
inej osoby. Preto sa aj na uvedenú situáciu pripravila. Mala pohodlnú obuv s nízkym opätkom a

napriek tejto opatrnosti sa žalobkyňa pošmykla na zľadovatenom povrchu, ktorý nebolo vidieť, pretože
bol prikrytý snehom. Chodník bol zľadovatený aj na iných miestach, nie len v mieste kde spadla
žalobkyňa. Zo správy hydrometeorologického ústavu zistil, že v čase pádu žalobkyne sa nevyskytovali
nepriaznivé poveternostné podmienky v podobe poľadovice, mrznúceho mrholenia. Mínusové teploty
však boli v deň 7.1.2003, ako aj dni predtým a vyskytovali sa snehové zrážky miernej intenzity. Klimatické

podmienky podľa súdu potom nepredstavovali nepredvídateľnú náhlu zmenu počasia, na ktorú nemal
možnosť žalovaný reagovať. Z hlásení dispečera zimnej údržby komunikácií zistil, že v dňoch 1.1.2003
do 6.1.2003 bolo využitých 19 mechanizmov a 7 zamestnancov na ručné čistenie. V dopoludňajších
hodinách dňa 7.1.2003 bolo využitých na údržbu komunikácií 17 mechanizmov a 11 zamestnancov na
ručné čistenie. Chodníky boli čistené len v Mestskej časti Staré mesto. Pohotovostný stupeň zimnej

údržby bol vyhlásený až vo večerných hodinách 7.1.2003 o 20.45 hod.. Vzhľadom na to, že k ujme na
zdraví žalobkyne došlo 7.1.2003, súd prvého stupňa jej nárok na bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia posudzoval podľa vyhlášky č. 32/65 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia. Pri rozhodnutí o priznaní bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal zo
znaleckéhoposudkuč.9/2011, X..R.X.J.G.,ktorývyčíslilbolestnévovýške86,70bodovzmaximálneho

možného bodového hodnotenia 130 bodov. Podľa znalca aj podľa obsahu zdravotných záznamov bola
žalobkyňa v období od 8.1. do 14.1.2003 hospitalizovaná z dôvodu čakania na vyšetrenie CT, ktoré
následne ukázalo, že sa jedná o nekomplikovanú zlomeninu bez posunu. Ihneď po vyšetrení dňa
15.1.2003 sa začal nácvik chôdze s oporou a 16.1.2003 bola žalobkyňa prepustená do domáceho
ošetrenia. Lekárske správy neobsahujú záznamy o podávaní infúzií, liekov na bolesti. Podané boli len

liekynaspanieananádchu,ktoráalenesúviselasúrazom.Žalobkyňabolapráceneschopnáod8.1.2003
do 31.8.2003. Od 15.7.2003 sa pohybovala bez opory s občasnými bolesťami v bedrovom kĺbe. Zo
zdravotnýchzáznamovnevyplývaližiadneďalšieporaneniavsúvislostispádomzodňa7.1.2003.Keďže
nedošlo u žalobkyne k vytknutiu hlavice stehennej kosti, zlomenia bola bez posunu a liečba prebiehala
bez komplikácií, preto považoval súd prvého stupňa vyčíslené bolestné za primerané. Ako náhradu

nákladov spojených s liečením žalobkyňa uplatnila výdavky na opatrovanie v sume 597,50 €, ktoré si
musela zabezpečiť z dôvodu, že žila v domácnosti sama a jej zdravotný stav neumožňoval postarať sa o
ňu a o domácnosť. Pomoc jej v prvých dňoch po úraze poskytovali svedkyne matka a X.Á. Q., neskôr F.
E.. Obe svedkyne potvrdili, že žalobkyňa sa cítila po úraze slabá, nevládala chodiť, potrebovala pomoc
s obliekaním a toaletou a osobnou hygienou a úpravou. Z výpovedí svedkýň a vychádzajúc zo zisteného

zdravotného stavu dospel súd prvého stupňa k záveru, že žalobkyni patrí právo na náhradu nákladov za
mesiac február 2003, kedy začala s opatrovaním svedkyňa E.Á.. Zohľadňujúc skutočnosť, že v mesiaci
júl 2003 sa žalobkyňa už pohybovala bez opory je prirodzené, že postupne dochádzalo k zlepšeniu
jej zdravotného stavu a vynakladanie nákladov na opatrovanie v tomto mesiaci súd už nepovažoval
za dôvodné a účelné. Pokiaľ išlo o výšku úhrady za opatrovanie platenej žalobkyňou prihliadnuc

na odmenu opatrovateľa zdravotne ťažko postihnutej osoby podľa zákona č. 195/98 Z.z., ktorá bola
obdobného rozsahu, súd vyvodil túto sumu ako adekvátnu a primeranú povahe poskytnutých prác. Z
titulu týchto nákladov spojených s liečením žalobkyni priznal nárok na ich náhradu vo výške 497,91
€ a za bolestné priznal náhradu v sume 26.010,-Sk - 863,37 € vychádzajúc z bodového hodnotenia
X.. X.. V prevyšujúcej časti nároku v ktorej právo žalobkyne na náhradu škody podľa súdu prvého

stupňa nevzniklo žalobu zamietol. Túto časť rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobkyni súd nemohol
priznať zvýšenie bolestného, pretože z lekárskych správ a znaleckého posudku X.. X. vyplýva, že v
prípade žalobkyne zlomenina acetabula bola zhojená v správnom nastavení, neboli zistené žiadne
známky nekrózy ani vykĺbenia a dolné končatiny pri premeraní na CT tomografe boli rovnako dlhé.Pri liečbe zlomeniny neboli zistené komplikácie a prebiehala bez podávania infúzií a liekov na bolesti.
Preto nevznikol nárok na zvýšenie bolestného. Zamietol aj časť nároku na priznanie nákladov spojených
s liečením, pretože za nevyhnutné náklady považoval len náklady za mesiac február až júl 2003.

Nepriznanie sťaženia spoločenského uplatnenia v celom rozsahu odôvodnil súd prvého stupňa tým, že
tak ošetrujúci lekár X.. S. z Kliniky úrazovej chirurgie aj znalec X.. X., traumatológ a chirurg komplexne
posudzovali zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, berúc na zreteľ výsledky zaznamenaných vyšetrení
ortopéda, neurológa, gynekológa a nimi určené diagnózy. Z lekárskych správ z roku 2009 až 2002
znalec MUDr. X. zistil, že z nich vyplýva jednoznačný diagnostický záver, že žalobkyňa dlhodobo trpela

problémami súvisiacimi s ochorením chrbtice, koxatrózou a osteoporózou. Dĺžka kostí pri vyšetrení bola
rovnaká, rozdiel v dĺžke končatín pri chôdzi vyplynul práve zo zošikmenej panvy súvisiacej s ochorením
chrbtice žalobkyne. Aj keď teda žalobkyňa trpí ťažkosťami pri pohybe, používa podporné prostriedky na
vyrovnanie rozdielu skrátenej ľavej končatiny, tieto obmedzenia nevznikli v príčinnej súvislosti s utrpením
úrazom, ale vyplývajú zo skôr diagnostikovaných degeneratívnych ochorení pohybového aparátu u
žalobkyne. U žalobkyne neboli zistené ani žiadne iné zdravotné následky, ktoré by bolo možné dať do

príčinnej súvislosti s utrpeným úrazom. Záver znalca vychádza zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne,
je odborne podložený, logicky vyargumentovaný a súd preto nemal dôvod pochybovať o jeho správnosti
a úplnosti, preto nenariadil ďalšie znalecké dokazovanie. Keďže úraz nezanechal žiadne preukázateľné
následky na zdraví žalobkyne, nepatrí jej podľa súdu prvého stupňa právo na odškodnenie sťaženia
spoločenského uplatnenia.

O náhrade trov štátu rozhodol v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého má štát podľa
výsledkov konania právo na náhradu trov, ktoré platil a tieto v tomto prípade platil za znalecké
dokazovanie v sume 376 €. K náhrade vzniknutých trov bol zaviazaný žalovaný, ktorý je procesne
neúspešným účastníkom konania. Rozhodnutie o súdnom poplatku odôvodnil ust. § 2 ods. 2 zákona

71/92 Zb., keď vychádzal z toho, že žalobkyňa bola zo zákona oslobodená od platenia súdnych
poplatkov. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a vychádzal z toho, že aj
keď mala žalobkyňa vo veci úspech len čiastočný, rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku i úvahy
súdu v časti zvýšenia bolestného. Z uplatnených úkonov právnej služby za 23 úkonov priznal náhradu
za 17 úkonov právnej služby podľa vyhlášky 163/2 a 655/04 Zb.. Priznané trovy zvýšil o daň z pridanej

hodnoty.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobkyňa aj žalovaný.

Žalobkyňa žiadala zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania

poukázala na to, že nesúhlasí so závermi vyplývajúcimi zo znaleckého posudku č. 9/2011 a má za
to, že medzi úrazom a jej následnými zdravotnými problémami existuje príčinná súvislosť, nakoľko v
dôsledku úrazu u nej došlo k skráteniu ľavej nohy o 2 cm, k čomu sa pridružili časté bolesti hlavy a
inkontinencia. Bola práceneschopná niekoľko mesiacov, pohybovať sa mohla len pomocou barlí a z
toho dôvodu má za to, že ustanovený znalec nedostatočne posúdil jej zdravotný stav, keď v znaleckom

posudku vyslovil záver, že medzi úrazom a jej zdravotnými problémami nie je príčinná súvislosť, a
preto jej nepatrí odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia k čomu dospel súd prvého stupňa.
Poukázala aj na tú skutočnosť, že podaním z 3.2.2014 žiadala súd prvého stupňa, aby vo veci nariadil
znalecké dokazovanie znalcom z odboru ortopédie, resp. neurológie, keďže znalci z tohto odboru sú
kompetentnejší posúdiť jej zdravotný stav v porovnaní so znalcom z odboru traumatológie s ohľadom

na charakter jej zdravotných problémov.

Žalovaný navrhol tiež zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
a poukázal na to, že závada v schodnosti komunikácie na ktorej došlo k úrazu v skutočnosti nebola
dostatočne preukázaná. Ďalej na to, že nebolo v medziach jeho možností závady odstrániť, ani na

ne predpísaným spôsobom upozorniť, pokiaľ by predsa existovala závada v schodnosti komunikácie,
na ktorej došlo k úrazu žalobkyne. Mesto Košice postupovalo v súlade s operačným plánom zimnej
údržby. Nasadilo všetky dostupné mechanizmy na čistenie komunikácií prvej a druhej triedy a existuje
operačný plán v zmysle ktorého sa udržujú predovšetkým hlavné ťahy tak a ako to platí pre cesty prvej a
druhej triedy, tak to platí aj pre ostatné komunikácie - chodníky. Zdôraznil, že úraz si žalobkyňa zavinila

tým, že porušila všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá pre ňu vyplýva z ust. § 415 OZ. Vzhľadom
k diagnózam, na ktoré bola už v čase úrazu liečená, nebola vhodne obutá. Chodník bol posypaný a
očistený. Predmetná zástavka je súčasťou chodníka a jedná sa teda o komunikáciu štvrtej triedy. Zosvedeckej výpovede O. X., ktorá išla v ten deň so žalobkyňou do mesta, nemohol mať súd objektívne
za preukázané, že to bol starý ľad a že chodník nebol očistený.

Vedľajší účastník sa v plnom rozsahu stotožnil s odvolaním žalovaného, vrátane návrhu na zrušenie
napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že
pri posudzovaní možností podľa § 9a ods. 3 zák. 135/61 Zb. nie je možné nebrať do úvahy aj
skutočnosť, či sa jedná o správcu miestnych komunikácií ako je žalovaný alebo sa jedná o správcu
komunikácií v obciach a mestách s oveľa menším počtom obyvateľov a miestnych komunikácií, a to

aj pri rešpektovaní názoru súdu, že správca si musí vytvoriť zodpovedajúci a účinný systém údržby
komunikácií a dostatočnú technickú a personálnu základňu. Vzhľadom na poveternostné podmienky
dňa 7.1.2003 žalovaný a ďalšie subjekty zodpovedné za zimnú údržbu, vrátane vedľajšieho účastníka
museli v súlade s operačným plánom zimnej údržby zabezpečiť zjazdnosť hlavných komunikácií, aby
v meste nedošlo ku kalamitnej dopravnej situácii. Vedľajší účastník má za to, že nebolo dostatočne
preukázané, že na chodníku, na ktorom došlo k úrazu žalobkyne bola nejaká závada v schodnosti.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1,3 v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že bolo možné
čiastočne potvrdiť napadnutý rozsudok.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozsudku, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku doplniť ďalšie dôvody.

Odvolací súd pokiaľ ide o výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené sa v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozsudku. Na doplnenie len považuje za potrebné zdôrazniť, že z
doposiaľ vykonaného dokazovania skutočne nevyplynuli predpoklady pre zbavenie sa zodpovednosti
žalovaného, lebo a žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by nebolo v možnostiach žalovaného
aspoň upozorniť na závady schodnosti komunikácie, keď už nebol schopný všetky závady odstrániť.
Je nepochybné, že ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného, preto tento žalovaný musí preukázať,

že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť
v zmysle § 9a ods. 3 zák. 135/61 Zb.. Pokiaľ išlo o výšku bolestného podľa odvolacieho súdu táto
bola správne určená súdom prvého stupňa, pretože z posudku X.. X. č. 09/11 nepochybne vyplýva, že
vychádzajúc z doložených lekárskych správ ošetrujúcich lekárov po úraze, že išlo o nekomplikovanú
zlomeninu bez posunu, neboli podávané infúzie, lieky na bolesť a po CT vyšetrení a zistení, že nešlo

k posunu, došlo k nácviku chôdze s oporou a ani potom žalobkyňa neužívala lieky proti bolesti v
súvislosti so zlomeninou bedrovej kosti. Neboli teda preukázané podmienky pre priznanie 14 násobného
zvýšenia bolestného, ako to požadovala žalobkyňa. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne
vyčíslil aj náklady spojené s liečením, keď pri určení výšky vychádzal zo zákona 195/98 Zb. o sociálnej
pomoci a náhradu vyčíslil za mesiace február až jún 2003, pretože v tomto období nepochybne následky

úrazu vyžadovali pri zabezpečovaní chodu domácností a osobnej starostlivosti pomoc inej osoby, ktorú
skutočne aj svedkyňa E. v tomto období žalobkyni poskytovala. Preto odvolací súd vo vyhovujúcej časti
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa pokiaľ išlo o zamietnutie nároku na

sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože už zo samotného obdobia rekonvalescencie od januára
do júla 2003 vyplýva, že došlo k určitému sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobkyne. Okrem toho
žalobkyňa v priebehu konania žiadala vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, a to znalcom z
odboru ortopédie a neurológie, vychádzajúc z toho, že znalec traumatológ nebol spôsobilý profesijne
jednoznačne zhodnotiť, či následky úrazu pretrvávajú, k čomu sa prikláňa aj odvolací súd, a preto v

tejto časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, lebo podľa odvolacieho súdu nevykonaním navrhnutého
dokazovania bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom, pretože tento dôkaz je objektívne
spôsobilý privodiť pre žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie. So zrušeným výrokom súvisí aj výrok o
trovách štátu, trovách konania a o súdnom poplatku, preto odvolací súd aj v tejto časti zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa a v tomto rozsahu vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru
ortopédie a neurológie na posúdenie, či v súvislosti s úrazom žalobkyne zo dňa 7.1.2003 nedošlo ktakémuzhoršeniuzdravotnéhostavu,ktoréspôsobilosťaženiejejspoločenskéhouplatneniavporovnaní
so zdravotným stavom aký mala pred úrazom.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o trovách odvolacieho
konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.