Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 5, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 12C/294/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7203899350
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7203899350.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alenou Mikovou vo veci žalobkyne: Z. Z., S.. XX.XX.XXXX, M.

Q. G. XX, Z., zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, so sídlom Poštová 14, Košice, proti
žalovanému: X. Z., N.. V. XX/A, Z., za účasti vedľajšieho účastníka: Z. L..V.., E.: XX XXX XXX, R. XX,
Z., v konaní o náhradu škody na zdraví

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu X.XXX,XX eur v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia.

Žaloba sa v prevyšujúcej časti nároku zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške XXX O.ur, na účet Okresného súdu Košice
II v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške XX,XX eur na účet
Okresného súdu Košice II v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

-2- 12C 294/03-579

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške X.XXX,XX eur v prospech zástupcu
žalobkyne v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa uplatňovala v konaní právo na náhradu škody na zdraví, ktorú utrpela pri páde na
zľadovatenom chodníku v príčinnej súvislosti so zanedbaním povinností správcu miestnej komunikácie

- žalovaného, zabezpečiť schodnosť komunikácie.

Rozsudkom zo dňa 12.3.2009 č.k. 12C 294/2003-207 súd žalobu zamietol vychádzajúc zo záveru, že
napriek existujúcej závade v schodnosti komunikácie, na ktorej došlo k úrazu žalobkyne, správca sa
zbavil zodpovednosti podľa ust. § 9a ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný
zákon), nakoľko nebolo v medziach jeho možnosti závady odstrániť a ani na ne predpísaným spôsobom
upozorniť. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie bola zamietnutá žaloba voči X. Č. Z. - U.

A., Z. C. W. W. Z. V. X. Z. Z. z dôvodu zániku subjektu, a v rozsahu čiastočného späťvzatia návrhu
zastavené konanie v časti úrokov z omeškania.
Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.9.2009 č.k. 2Co
180/2009-233 zrušil rozhodnutie súdu I. stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému, keď sdôrazom na situáciu, že nánosy ľadu nevznikli v deň úrazu, ale predchádzali tomuto dňu ustálil, že z
doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplynuli predpoklady pre zbavenie sa zodpovednosti žalovaného,
a žiadnym spôsobom nebolo preukázané, aby nebolo v možnostiach žalovaného upozorniť na závady

v schodnosti komunikácie. Rozsudok v časti, v ktorej bolo konanie zastavené a žaloba zamietnutá
pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nadobudol právoplatnosť. Predmetom konania ostal nárok
žalobkyne na náhradu škody na zdraví vo výške X.XXX,XX O. (XXX.XXX V.) C. S. S. M. W. V. X.XXX,XX
O. (XX.XXX V.), S. S. V. V. Y. W. A. X.XXX,XX O. (XXX.XXX V.) L. W. S. S. J. W. W.Z. XXX,XX O.
(XX.XXX V.). Q. S. M. Q. XX-S. C. M. A. Q. Q. X.. Š. S. zo dňa 17.9.2003 podľa položky 111ch -

zlomenina acetabula v rozsahu 75 bodov pri hodnote jedného bodu 60 Sk v zmysle vyhl. č. 32/65 Zb. o
odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Odškodnenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobkyňa žiadala v hodnote 14-násobku základného bodového hodnotenia podľa posudku
zo dňa 31.8.2005 vystaveného X.. Š. S., ktorý ako sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyne
ohodnotil položku 391b - stredne ťažké obmedzenie pohyblivosti ľavého bedrového kĺbu v rozsahu 200
bodov pri hodnote jedného bodu 60 Sk v zmysle vyhl.

-3- 12C 294/03-580

č. 32/65 Zb.. Náklady na opatrovanie predstavovali výdavky súvisiace s liečením, keď žalobkyňa 6

mesiacov po úraze potrebovala pomoc inej osoby pri všetkých osobných úkonoch i pri starostlivosti o
domácnosť. Mesačné výdavky na úhradu opatrovateľky činili XX,XX O. (X.XXX V.).
Kuvznikuškodynazdravížalobkynedošlodňa7.X.XXXXW.Č.J.XX,XXA..,Z.V.S.C.X.Z.,X.Č.U.A.,
Z.edy sa pošmykla na neposypanom a od snehu neočistenom chodníku. Vyšetrením dňa 8.1.2003 bolo
zistené, že utrpela zlomeninu panvovej kosti. V súvislosti s úrazom bola 6 týždňov pripútaná na lôžko,

mohla ležať len v polohe na chrbte bez akejkoľvek záťaže, pri chôdzi musela používať barle. Po úraze
trpelapsychickounepohodou,apatiou,cítilasavykoľajenázbežnéhoživota,pociťovalaslabosť,závrate,
nevoľnosť. Bolesti pociťovala aj pri cvičení, ktoré s ňou vykonávala rehabilitačná sestra. Zdravotný stav
jej bránil samostatne vykonávať bežné životné úkony - stravovanie, obliekanie, hygienu, toaletu, nebola
tiež schopná sa postarať sama o domácnosť. Na pomoc inej osoby bola odkázaná po dobu šiestich

mesiacov od úrazu. Následkom úrazu má skrátenú ľavú dolnú končatinu o 2 cm, z ktorých dôvodov musí
používať ortopedické vložky do topánky na vyrovnanie dĺžky končatín. Následky úrazu sa negatívne
odrazili aj na jej spoločenských aktivitách a kontaktoch. Predtým bývala milovníkom prírody, venovala sa
turistike, lyžovaniu, ktoré aktivity sa úplne obmedzili, keďže lekári jej odporučili chodievaťiba po rovnom
teréne. Strata záľub viedla aj k strate osobných kontaktov a musela tiež zmeniť štýl obliekania nakoľko

v dôsledku úrazu je nútená si zakupovať športovú obuv, a predtým chodila oblečená veľmi elegantne
a reprezentatívne. Prišla tiež o možnosť pracovného uplatnenia, pretože pred úrazom mala príležitosť
pracovať ako maklérka pre medzinárodnú investičnú spoločnosť, čo však už následne nebolo možné,
a poklesom príjmov sa znížila jej životná úroveň. Po úraze pracovala aj v materskej škole v Poľove,
ale podľa vlastných vyjadrení nedokázala vykonávať všetky úkony potrebné pri deťoch, pomôcť im s

obliekaním, kde je potrebné si čupnúť, zohnúť sa, takže túto činnosť napokon ukončila.

Žalovaný nespochybňoval, že v zmysle zák. č. 135/61 Zb.o pozemných komunikáciách (ďalej Cestný
zákon), je správcom komunikácie, na ktorej došlo k úrazu žalobkyne. Tvrdil však, že sa zbavil svojej
objektívnej zodpovednosti, pretože vzhľadom na v tom čase existujúce poveternostné podmienky, mráz,

sneženie, nárazový vietor, boli použité všetky dostupné mechanizmy slúžiace na údržbu komunikácií, a
objektívneneboloaniejevmožnostiachžalobcuzabezpečovaťvyznačovaniezávadvschodnostikaždej
komunikácie, ktorá sa v meste Košice nachádza vzhľadom na ich počet, a to ani pokiaľ ide o zastávky
MHD. Zdôraznil tiež prevenčnú povinnosť žalobkyne podľa § 415 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorej žalobkyňa mala prispôsobiť svoju obuv a svoje správanie primerane počasiu a stavu komunikácií

tak, aby k úrazu nedošlo. Uviedol tiež, že pokiaľ by aj bola daná zodpovednosť žalovaného za vzniknutú
škodu, nebolo preukázané, aby žalobkyni vznikli také následky na zdraví, ako si ich uplatnila svojim
návrhom na začatie konania, čo vyplýva aj z obsahu podaného znaleckého posudku znalca X.. X..
-4- 12C 294/03-581

Z dôvodu, že nie je preukázaná zodpovednosť správcu komunikácie za vzniknutú škodu, navrhol žalobu
zamietnuť aj vedľajší účastník, ktorý na základe zmluvy o dielo č. 2001/00337/IZM/42 zo dňa 20.7.2001
zabezpečuje pre žalovaného zimnú a letnú údržbu a čistenie miestnych komunikácií. Uviedol, že aj vinkriminovaný deň zabezpečoval zjazdnosť a schodnosť komunikácií pre X. Z. W. súlade s Operačným
plánom zimnej údržby. Podľa čl. 4 Operačného plánu zimnej údržby na zimnú sezónu 2002/2003, keď
z kapacitných a ekonomických dôvodov nebolo možné zabezpečiť zjazdnosť všetkých vozoviek na

rovnakejúrovnivkrátkomčasovomintervale,sadĺžkaspravovanýchvozoviekakomunikáciírozdeľovala
do troch poradí podľa dôležitostí. I. stupeň dôležitosti predstavovali štátne cesty, prieťahy mestom,
vozovky 1. a 2. triedy po ktorých premáva MHD, do II. stupňa dôležitosti spadali ostatné komunikácie
2. a 3. triedy a až III. stupeň dôležitosti majú miestne komunikácie 4. triedy, chodníky a parkoviská. Z
hlásenia dispečera zimnej údržby zo dňa 7.1.2003 vyplýva, že teploty boli mínusové, fúkal silný severný

vietor, snežilo, situácia si vyžadovala nasadenie všetkých mechanizmov zabezpečujúcich prejazdnosť
hlavných cestných ťahov E.. L. E.. V. U.. W. S. C. Q. Q. G. M. Č. E. W. R. Č.. XX/A N. W. X. Č. Z. -
V. X.. W. X.X.XXXX J. XX,XX A.. M. A. E. Z. W. X. V. Q. C. Ú., Z. M. C. L. S. U. J. X,XX A... R. L. W.
Ú.Č. Y., Ž. W. S. Q. C. X. W. X. Z. nie je objektívne možné označovať závady v schodnosti na tomto
type komunikácií. Pre prípad konštatovania zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu, navrhoval
žalobkyni priznať nárok len v rozsahu vyplývajúcom zo znaleckého posudku X.. X..

Zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava, regionálne stredisko Košice vyplýva,
že v dňoch 5.-6.1.2003 bolo veterno s nárazmi vetra 60 až 70 km/h, teploty -6°C až -9°C, dňa 5.1.2003
sa vyskytlo slabé sneženie. Dňa 7.1.2003 v Košiciach o 7,00 hod. bola pôda pokrytá súvislou vrstvou
snehu o výške 2 cm, v priebehu dňa pribudlo 8 cm nového snehu, sneženie bolo miernej intenzity, teplota

vzduchu -7° C, nárazový vietor s nárazmi 40 až 80 km/h, ktorý sa považuje za víchricu. O 14,45 hod. bolo
zamračené so snežením. Poľadovica, hmla, topiaci sa sneh, mrznúce mrholenie zaznamenané neboli.

Podľa oznámenia vedľajšieho účastníka bolo u neho zamestnaných na ručné čistenie 33 zamestnancov
v čase od 1.1. do 7.1.2003. Ručné čistenie sa vykonávalo len v denných pracovných smenách.

Z listín „Hlásenie dispečera zimnej údržby komunikácií“ z obdobia 1.1.2003 až 6.1.2003 vyplýva, že na
čistenie komunikácii bolo využitých 16 až 19 mechanizmov a 7 zamestnancov na ručné čistenie. Dňa
7.1. 2003 o 6,00 hod. bolo nasadených na čistenie komunikácii 17 mechanizmov, 11 pracovníkov. V
uvedený deň sa čistili len chodníky v rajóne 21/A, čo zodpovedalo chodníkom X. Č. Z. - V. X.. C. M. Q.
S. J. G. Q. Q., U. X., S. Y.. A.. Volania na očistenie chodníkov boli v časoch od 8,10 do 8,20 hod. Dňa

7. 1. 2003 o 20,45 hod. bol vyhlásený I. pohotovostný stupeň
-5- 12C 294/03-582

zimnej údržby. Na pracovnej smene od 18,00 hod 7.1.2003 do 2,00 hod. rannej 8.1.2003 bolo

nasadených na účely zabezpečovania zjazdnosti a schodnosti komunikácií 26 mechanizmov.

Z. (G.) Z. Y.. Q. C. X., na ktorej došlo k úrazu žalobkyne patrí medzi miestne komunikácie, za
ktoré sa v súlade s ust. 4b ods. 1 Cestného považujú všeobecne prístupné a užívané ulice,
parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá slúžiace miestnej doprave a zaradené do siete

miestnych komunikácií. Miestne komunikácie patria do vlastníctva obce, a sú súčasťou siete pozemných
komunikácií, ktorých správu zabezpečuje obec (§ 1, § 3d Cestného zákona). Vlastníci a správcovia
pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na
ktorý sú určené.(§ 3d Cestného zákona). Podľa ust. § 8 ods. 2 vyhl. č. 35/84 Zb., ktorou sa vykonáva
zákon o pozemných komunikáciách, súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú aj odstavné

pruhy a plochy pre zástavky hromadnej verejnej dopravy.

Žalovaný ako vlastník a správca komunikácie Kalinovská ul., mal povinnosť bez prieťahov odstraňovať
závady v zjazdnosti miestnych komunikácií ako aj závady v schodnosti priechodov pre chodcov na
miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj miestnych komunikácií

určených výhradne pre chodcov (§ 9 ods. 1, 2 Cestného zákona).

Zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobkyni závadou v schodnosti miestnej komunikácie
vyplýva z ust. § 9a ods. 3 Cestného zákona, podľa ktorého správcovia miestnych komunikácií
zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v

schodnosti na priechodoch pre chodcov, na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez
mestá a obce, miestnych komunikáciách určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch,
okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť, ani na ne
predpísaným spôsobom upozorniť.Podmienky zjazdnosti a schodnosti ciest a komunikácií a vymedzenie závad zjazdnosti a schodnosti
vyplývajú z vyhl. č. 35/84 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách.

Podľa § 12 ods. 4 a ods. 5 citovanej vyhlášky, schodnosť priechodov pre chodcov na miestnych
komunikáciách a na prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce a miestnych komunikáciách určených
výhradne pre chodcov je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú chôdzu prispôsobenú
ich stavebnému stavu, poveternostným podmienkach a ďalším okolnostiam, ktoré môže chodec
predvídať.

Závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a priechody
pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom území sú závady obdobné závadám v
zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov.

-6- 12C 294/03-583

V zmysle § 12 ods. 2 vyhl. č. 35/84 Zb. závadami v zjazdnosti sú najmä
a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne
uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky,
ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje,

b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo
prevádzkovateľmi činností v okolí diaľníc, ciest a miestnych komunikácií,
c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z
okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.

Poveternostnými podmienkami, ktoré môžu podstatne zhoršiť, alebo prerušiť zjazdnosť, prípadne
schodnosť komunikácií sú podľa § 12 ods. 6 vyhl. č. 35/84 zb. najmä a) fujavice a intenzívne dlhodobé
sneženie, b) víchrice a mimoriadne vodné zrážky, c) povodne a prívalové vody pri intenzívnych a
dlhodobých vodných zrážkach, d) vznik súvislej poľadovice pri poklese teploty a pri vyššej vlhkosti
vzduchu, e) hmly a odmäky, f) mrznúci dážď a mrholenie.

Z výpovede žalobkyne a svedkyne Edity Majerskej, ktorá v momente úrazu sprevádzala žalobkyňu
vyplynulo, že bolo nepriaznivé počasie, žalobkyňa vedela, že je šmykľavo, pretože už v skorších ranných
hodináchvidela,ženamiestezastávkydošlokpáduinejosoby,pretosaajna uvedenúsituáciupripravila
a mala pohodlnú obuv s nízkym opätkom. Napriek opatrnosti sa žalobkyňa pošmykla na zľadovatenom

povrchu, ktorý nebolo vidieť, pretože bol pokrytý snehom. Chodník bol zľadovatený aj na iných miestach,
nielen v mieste, kde spadla žalobkyňa.
Podľa správy hydrometeorologického, sa v čase pádu žalobkyne nevyskytovali nepriaznivé
poveternostné podmienky v podobe poľadovice, mrznúceho mrholenia. Mínusové teploty boli tak v
uvedený deň 7. 1. 2003, ako aj dni predtým, vyskytovali sa snehové zrážky miernej intenzity. Klimatické

podmienky teda nepredstavovali nepredvídateľnú, náhlu zmenu počasia, na ktorú nemal možnosť
žalobca včas zareagovať. Ani v dňoch pred úrazom klimatické podmienky nevykazovali charakter
extrémneho počasia. Vzhľadom na mínusové teploty, sneženie, je zrejmé, že k vzniku ľadovej pokrývky,
na ktorej sa žalobkyňa pošmykla a ktorá bola pokrytá snehom, došlo už v dňoch pred úrazom, čo
napokon nebolo ani spochybňované.

Z hlásení dispečera zimnej údržby komunikácii vyplýva, že vedľajší účastník, ktorý v mene žalovaného
zabezpečoval schodnosť a zjazdnosť komunikácií, mal na tieto účely k dispozícii minimálne 26
mechanizmov a 33 zamestnancov, ktorí vykonávali ručné čistenie. Z uvedených zdrojov bolo v dňoch
od 1.1.2003 do 6.1.2003 využitých najviac 19 mechanizmov a 7 zamestnancov na ručné čistenie. V
dopoludňajších hodinách dňa 7.1.2003 bolo využitých na údržbu komunikácii 17 mechanizmov a 11

zamestnancov na ručné čistenie. Chodníky boli čistené len v X. Č. V. X.. Q. stupeň zimnej údržby bol
vyhlásený až vo večerných hodinách 7.1. 2003 o 20,45 hod..

-7- 12C 294/03-584

Z takto zisteného skutkového stavu súd vyvodil záver, že žalovaný sa nezbavil zodpovednosti za
vzniknutú škodu. Zodpovednosť za škodu podľa ust. § 9a ods. 3 Cestného zákona, ktorej príčinou
je závada v zjazdnosti ciest, v schodnosti komunikácií pre chodcov, je zodpovednosťou objektívnou,nevyžadujúcou zavinenie zodpovedného subjektu. Tejto zodpovednosti sa môže správca komunikácií
zbaviť len za predpokladu, že nebolo v jeho možnostiach závady v zjazdnosti resp. schodnosti odstrániť,
ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Vyžaduje sa teda súčasné naplnenie dvoch liberačných

dôvodov. Žalobca nepreukázal existenciu ani jedného liberačného dôvodu. Je bez pochybností fakt, že
okolie zastávok MHD patrí medzi najfrekventovanejšie a najviac používané miestne komunikácie, preto
sa od správcu komunikácie vyžaduje a očakáva, že venuje týmto objektom zvýšenú pozornosť pri ich
údržbe. Vedľajší účastník pritom potvrdil, že okrem rajónu V. X., U. X.X.XXXX S. W. E. Č. X. C. V. G..
C. A. U. W., Ž. Č.E. G. V. R. W. Y. U. H. S. C. N. Q.. W. C. W. V. Z. - C. Z., S.dchádzali žiadne také

poveternostné podmienky, s ktorými je v zmysle ust. § 12 ods. 6 vyhl. č. 35/84 Zb. spojené podstatné
zhoršenie schodnosti komunikácie, ani nešlo o iné neočakávané klimatické zmeny, ktoré žalovaný
nemohol predvídať, a ktoré by boli spôsobilé znemožniť žalovanému udržiavať schodnosť komunikácie
aj za využitia všetkých disponibilných zdrojov slúžiacich na údržbu komunikácii a pri vynaložení
maximálneho úsilia, ktoré bolo od neho možné očakávať. Ako vyplýva zo záznamov o požitej technike
a pracovných silách, tieto do času úrazu ani neboli využívané v maximálnom rozsahu. Žalovanému

nebránili žiadne objektívne prekážky v odstránení závady v schodnosti komunikácie tak v dňoch pred
úrazom, ako aj v deň úrazu v dopoludňajších hodinách. Žalobca a vedľajší účastník tiež potvrdili,
že žiadnym spôsobom neupozorňovali na závady v schodnosti chodníkov na zástavkach MHD a na
iných miestnych komunikáciách. Túto okolnosť odôvodňovali veľkým počtom miestnych komunikácií
i zastávok MDH. Zohľadňujúc rozsah komunikácií, za ktoré nesie správca zodpovednosť, musí tento

vytvoriť tomu zodpovedajúci a účinný systém ich údržby, takú technickú a personálnu základňu, vďaka
ktorej je spôsobilý zabezpečovať podmienky zjazdnosti a schodnosti. Iným výkladom by sa dospelo
k absurdnej situácii, kedy by pre zbavenie zodpovednosti postačovalo, že zodpovedný subjekt si
zámerne obstará nedostatočnú materiálnu základňu (napr. jedno vozidlo a jedného zamestnanca pre X.
Z.), čo mu prirodzene neumožní zabezpečiť podmienky zjazdnosti a schodnosti komunikácie. Rozsah

spravovaných miestnych komunikácii, počet MHD zastávok, nie je preto dôvodom, ktorý by zbavoval
správcu komunikácií jeho povinnosti a zodpovednosti podľa ust. § 9a ods. 3 Cestného zákona.

Ako už bolo vyššie zmienené, žalobkyňa sa pošmykla na neočistenej ľadovej ploche staršieho dátumu
vzniku, ktorá bola pokrytá snehom. Žalobkyňa vykonala všetko, čo je možné očakávať od primerane

rozumovo vyspelého človeka, ktorý si je vedomý možného výskytu ľadu, keď sa snažila znížiť riziko
pádu vhodnou obuvou. Nebolo však v jej možnostiach predvídať, v ktorých miestach pokrytých snehom
sa môže vyskytovať zľadovatený povrch, a pokiaľ sa ľad nachádzal na celom chodníku
-8- 12C 294/03-585

pri zastávke, objektívne ani nemala možnosť sa mu vyhnúť. Zodpovednosť za škodu na zdraví
nemožno bezdôvodne prenášať na užívateľa komunikácie, a očakávať od neho používanie vhodnej
obuviavyhľadávanie„schodnýchmiest“nainakneschodnejkomunikácii.Osobitnesprávcakomunikácie
väčšieho mesta, akým je aj žalovaný, musí predpokladať, že obyvatelia obce sa pohybujú v bežnej

vychádzkovej obuvi a musí tomu zodpovedajúco udržiavať stav miestnych komunikácií.
Pretože u žalobcu nebol daný žiaden z liberačných dôvodov vymedzených ustanovením § 9a ods. 3
Cestného zákona, zodpovedá za škodu na zdraví žalobkyne vzniknutú v príčinnej súvislosti s jej úrazom
na miestnej komunikácii.

Rozsah nárokov žalobkyne na náhradu škody upravuje ust. § 444 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia. Podľa ust. § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poškodenému tiež patrí
právo na náhradu účelných nákladov spojených s liečením.

Vzhľadom na to, že k ujme na zdraví žalobkyne došlo dňa 7.1.2003, jej nárok na bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia sa posudzuje podľa vyhl. č. 32/65 Zb. o odškodňovaní bolestí
a sťaženia spoločenského uplatnenia. Znaleckým posudkom č. 9/2011 znalca z odboru chirurgie a
traumatológie X.. R. X. M.o žalobkyni priznané bolestné podľa položky 112e - zlomenina acetabula
bez centrálneho vytknutia v rozsahu 86,7 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne v

priamej príčinnej súvislosti s utrpeným úrazom znalec nezistil, pretože následky na zdraví žalobkyne
vyplývaliužzjejskôrdiagnostikovanýchochoreníortopedickéhocharakteru-skoliózasrotácioustavcov,
degeneratívne poškodenie bedrových kĺbov, osteoporóza, ťažkosti spojené s bolesťami viacerých
kĺbov a chrbtice. Znalecký posudok vychádzal zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne a jej vyšetreniaznalcom. Z lekárskej správy chirurgickej ambulancie a Kliniky úrazovej chirurgie D. H.. Q. W. Z.
znalec zistil, že žalobkyňa sa na ošetrenie dostavila dňa 8.1.2003 pre pretrvávajúce bolesti ľavého
bedrového kĺbu. Vyšetrením bolo zistené, že ide o fraktúru panvy v oblasti acetabula bez posunu.

Charakter poranenia žalobkyne zodpovedal preto z medicínského hľadiska položke 112e - zlomenina
acetabula bez centrálneho vytknutia, nie položke 111ch- zlomenina acetabula ako to bolo uvedené v
posudku MUDr. Novotného. Podľa obsahu zdravotných záznamov bola žalobkyňa v období od 8.1. do
14.1.2003 hospitalizovaná z dôvodu čakania na vyšetrenie CT, ktoré následne ukázalo, že sa jedná o
nekomplikovanú zlomeninu bez posunu. Ihneď po vyšetrení dňa 15.1.2003 sa začal nácvik chôdze s

oporou a 16.1.2003 bola žalobkyňa prepustená do domáceho ošetrenia. Lekárske správy neobsahujú
záznamy o podávaní infúzii, liekov na bolesti, podané boli lieky na spanie a na nádchu, ktorá ale
nesúvisela s úrazom. Žalobkyňa bola práceneschopná od 8.1.2003 do 31.8.2003. Od 15.7.2003 sa
pohybovala bez opory s občasnými bolesťami v bedrovom kĺbe. Subjektívne pociťovala bolestí v oblasti
ľavého bedrového kĺbu a ľavej nohy. Zo zdravotných záznamov nevyplývajú žiadne ďalšie poranenia
v súvislosti s pádom zo dňa 7.1.2003. Keďže u žalobkyne nedošlo k vytknutiu hlavice stehnovej kosti,

zlomenina bola bez posunu úlomkov, liečba prebiehala bez komplikácii, z
-9- 12C 294/03-586

maximálneho bodového ohodnotenia bolestného 130 bodov, bolo znalcom priznaných 86,70 bodov v

súlade so zásadami hodnotenia (Príloha k vyhláške č. 32/65 Zb. časť A, I, ods. 4,5).

Podľa ust. § 2 vyhl. č. 32/65 Zb., odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov podľa zásad a sadzieb ustanovených v
prílohe vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu

liečenia. Odškodnenie nepatrí za jednoduché duševné reakcie, ktoré sú prechodného rázu, za zmeny
v organizme, ktoré sú krátkodobé, a preto ich netreba liečiť, za bolesť budúcu a vznikajúcu zo zmien
predtým už existujúcich. Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách pripojených
k vyhláške, použije sa sadzba za iné poškodenie, s ktorým ho možno po stránke bolestí najskôr
porovnávať (§ 3 ods. 1 vyhlášky).

Podľa Prílohy k vyhláške č. 32/65 Zb (ďalej Príloha), časť A, I ods.1, za bolesti sa považuje i sťaženie
zdravotnej pohody a závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty,
iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu, alebo bezvládnosti.
Podľa ods. 4 Prílohy A, I pokiaľ je sadzba ustanovená v rozmedzí, hodnotí lekár pri ľahšom alebo
kratšom priebehu liečenia bolesť počtom bodov pri dolnej hranici rozmedzia uvedeného v sadzbe. Pri

ťažšomalebodlhšompriebehuhodnotíbolesťzodpovedajúcimväčšímpočtombodovvdanomrozmedzí
sadzby v rámci ktorého aj prihliadne na sťaženie zdravotnej pohody, pokiaľ nastala poškodením
na zdraví. Pri popáleninách prihliadne v rámci rozmedzia jednak na lokalizáciu, jednak na pôvod
(popálenina tepelná, účinkom kyselín a luhu, iné).
Podľa ods. 5 Prílohy A, I, pri neúplných zlomeninách sa bodové ohodnotenie znižuje o tretinu, pokiaľ

neúplné zlomeniny sa nehodnotia už priamo v základných sadzbách.
Znalec vykonal bodové ohodnotenie bolestného v prípade zranenia žalobkyne v súlade s charakterom
poranenia i zdravotným stavom žalobkyne vyplývajúcim zo zdravotnej dokumentácie. Podľa povahy
poranenia išlo o nekomplikovanú zlomeninu v bedrovom kĺbe (znalec vo výpovedi zranenie priblížil ako
prasknutie kosti), u ktorej akútna bolesť môže pretrvávať 2 až 3 dni a potom ihneď nastupuje nácvik

chôdze. Takýto liečebný postup bol aj v prípade žalobkyne. Na lôžku bola žalobkyňa hospitalizovaná
do 13.1.2003 len z dôvodu, že čakala na vyšetrenie CT, ktorým bol zistený charakter jej poranenia.
Keďže išlo o stabilnú zlomeninu bez posunu, bolo ihneď začaté s nácvikom chôdze. Z lekárskych správ
nevyplývalo podávanie infúzií, ani iné dôvody pre zvýšenie bolestného v zmysle vyhlášky č. 32/65 Zb..

Z výpovede žalobkyne a zdravotnej dokumentácie je zrejmé, že žalobkyňa bola obmedzená v
pohybe, zdržiavala sa prevažne na lôžku, potrebovala barle, subjektívne pociťovala bolesti v mieste
zranenia. V. X. Q. L. F. E., Z. W.pomáhali žalobkyni v domácnosti po návrate z nemocnice potvrdili,
že sa žalobkyňa sťažovala na bolesti, potrebovala pomoc pri úkonoch osobnej hygieny, obliekaní,
zabezpečovali namiesto žalobkyne starostlivosť o celú

-10- 12C 294/03-587domácnosťpokiaľideoopratovanie,ovarenie,svedkyňaE.F.tieždoprevádzalanavyšetrenieklekárovi,
bola prítomná pritom, keď žalobkyňu navštevovala terapeutka za účelom liečebných cvičení, ktoré boli
pre žalobkyňu bolestivé, žalobkyňa bola bez nálady, plačlivá, prevažne ležala.

V zmysle § 7 vyhl. č. 32/65 Zb. v znení účinnom ku dňu vzniku škody na zdraví, výška odškodnenia za
bolesťasťaženiespoločenskéhouplatneniasaurčovalasumou60Skzajedenbod,pričomodškodnenie
za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000 Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd

odškodnenie za bolesť primerane zvýšiť, a to i nad vyššie uvedené sumy.
Aj keď poranenie žalobkyne a jej liečba boli z medicínskeho hľadiska nekomplikované, základné bodové
ohodnotenie bolestného nezohľadňuje v dostatočnom rozsahu sťaženie zdravotnej pohody žalobkyne,
obmedzenie pohybu, stavy únavy. Žalobkyňa ukončila práceneschopnosť k 31.8.2003 po absolvovaní
rehabilitačnej liečby. Počas liečebného procesu bola nútená používať barly, potrebovala pomoc pri
úkonoch osobnej hygieny i v domácnosti, cítila sa unavená, slabá, pri rehabilitačných cvičeniach

pociťovala bolesti. Za opodstatnené považoval súd zvýšenie bolestného na 5-násobok základného
bodového ohodnotenia prihliadajúc k prežitým strastiam žalobkyne, na strane druhej zohľadňujúc
nekomplikovaný priebeh ochorenia zodpovedajúci aj medicínskym očakávaniam a charakter ochorenia,
ktoré nie je spojené s dlhodobými, či trýznivými stavmi bolesti, alebo závažnými zásahmi do ľudského
organizmu. Liečenie pri takýchto typoch zlomenín obvykle trvá 3 mesiace, rehabilitácia 6 až 12

mesiacov, čo znamená, že žalobkyňa sa nevymykala z obvyklého priebehu liečby. Zvýšenie bolestného
súd vykonal zohľadňujúc tiež skôr existujúce zmeny v organizme žalobkyne (ortopedické diagnózy),
ktoré mali nepochybne vplyv na zdravotnú pohodu žalobkyne v procese liečenia (§2 vyhl. č. 32/65 Zb.).
Pri hodnote 1 M. XX V. L. C. M. J. XX,X M., S. Ž. S. M. Q. F. C. V. S. X-S. C. V. XXX,XX O. (XX.XXX
V. (XX,X M. T. XX V. T. X)).

Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyňa poukazovala na následky na jej zdraví
prejavujúce sa v skrátení ľavej dolnej končatiny o 2cm, bolesti hlavy ako neurologické obtiaže,
inkontinenciu, čo negatívne ovplyvňuje jej súkromný a spoločenský život.
Podľa ust. § 4 vyhl. č. 32/65 Zb., sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na

zdraví má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb, alebo plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov, ich predpokladanému vývoju a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možností poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Podľa § 5 ods. 2 citovanej vyhlášky, ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené

predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba

-11- 12C 294/03-588

následky, ktoré vznikli v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému
zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu.
PodľazásadprehodnotenieodškodneniazasťaženiespoločenskéhouplatneniaobsiahnutéhovPrílohe
vyhlášky časť A, II ods. 13, lekár hodnotí iba následky vzniknuté v dôsledku posudzovaného poškodenia.
Ak vznikli následky v organizme (orgáne, končatine), funkcia ktorého bola už skôr porušená zmenami

(vrodenými alebo získanými) znižujúcimi možnosť spoločenského uplatnenia, ohodnotí lekár nové
sťaženie rozdielom bodového hodnotenia stavu zisteného po poškodení, následky ktorého sa teraz
posudzujú, a stavu pred poškodením. Ak nemožno stav zmien pred úrazom presne zistiť, nesmie
výsledný počet bodov prekročiť 3/4 sadzby uvedenej v tabuľke.

Znalec v znaleckom posudku prijal záver, že v súvislosti s úrazom žalobkyne nedošlo k žiadnym
trvalým následkom na jej zdraví v príčinnej súvislosti s úrazom, z titulu ktorého by jej patrilo
právo na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Tento záver znalec podložil zisteniami
vyplývajúcimi zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, ktorá už od roku 1999 bola pacientkou ortopédie
pre ochorenia chrbtice, ťažkosti spojené s bolesťami viacerých kĺbov, trpela bolesťami vyvolanými

z dôvodu bolestí chrbtice (polyartralgické obtiaže, vertebrogénne obtiaže), podstúpila gynekologickú
operáciu s atrofickým klimaxom. V roku 1999 bola u žalobkyne konštatovaná skolióza chrbtice s
rotáciami stavcov, asymetrický prechodný stavec, u bedrových kĺbov boli pozorované začínajúce zmeny.
V roku 2002 zistená koxartróza ( degeneratívne postihnutie bedrových kĺbov) prvého až druhého stupňaobojstranne, gonartróza obojstranne (kolenné kĺby), osteoporóza (rednutie kostí), Th kyfóza (nadmerné
prehnutie chrbtice). V novembri 2003 bolo vykonané u žalobkyne neurologické CT vyšetrenie hlavy
potom, čo uvádzala, že minulý rok - rok 2002, mala úraz ľavej časti hlavy, odkedy má bolestí a

hučanie v ľavom uchu. CT vyšetrením neboli zistené žiadne poúrazové zmeny. Pri vyšetrení znalcom
na CT topograme dolných končatín bolo zistené, že dĺžka končatín (kostí) je rovnaká, neboli prítomné
žiadne známky úplného alebo čiastočného vykĺbenia z kĺbovej jamky, po zlomenine neboli prítomné
žiadne príznaky, zistené bolo zošikmenie panvy s vysunutím ľavého okraja bedrovej kosti o 32mm
kraniálne (smerom k hlave). Röntgenom bola potvrdená koxartróza II. až III. stupňa, gonoartróza, rotácia

driekových stavcov, našikmená panva. Denzitometrickým vyšetrením zistená osteoporóza. Znalec
uviedol, že v prípade poranenia žalobkyne sa jednalo o vnútrokĺbovú zlomeninu bez posunu úlomkov,
ktorá si nevyžadovala operačnú stabilizáciu, liečba prebieha včasnou mobilizáciou a chôdzou s oporou
bariel. Vo všeobecnosti dĺžka hojenia zlomeniny acetabula je zvyčajne do 3 mesiacov, dĺžka celkovej
liečby s rehabilitáciou 6 až 12 mesiacov. Zhojenie je vo všeobecnosti bez komplikácii. K horším klinickým
výsledkom dochádza v prípade pridružených poranení. Medzi komplikácie patrí buď odumretie hlavice

stehnovej kosti, pakĺbu acetabula, poškodenie chrupavky hlavice stehnovej kosti, alebo vznik artrózy
bedrového kĺbu. Ku skráteniu dolnej končatiny ako dôsledku zlomeniny dochádza buď pri nekróze
stehennej kosti, alebo čiastočnom alebo úplnom vykĺbení hlavice stehnovej kosti. To by mohlo vzniknúť
pri nesprávne zhojenej acetabulárnej zlomenine. V prípade žalobkyne však zlomenina acetabula bola
zhojená v správnom

-12- 12C 294/03-589

postavení, neboli zistené žiadne známky nekrózy ani vykĺbenia, a dolné končatiny pri premeraní na CT
tomograme boli rovnako dlhé. Z uvedených dôvodov príčina skrátenia končatiny žalobkyne nevyplývala

zúrazuanepatrilamedzikomplikácieliečbyzlomenín,alejedôsledkomštrukturálnychzmiennachrbtici,
rotácie stavcov, skoliózy, následkom čoho došlo k zošikmeniu panvy. Zistené obmedzenia hybnosti
ľavého kĺbu u žalobkyne sú primerané jej zdravotnému stavu a veku, diagnostikovanej koxartróze a
osteoporóze. Vo vzťahu k bodovému ohodnoteniu vykonanému v posudku X.. S. znalec zdôraznil,
že tento nemal k dispozícii všetky zdravotné záznamy žalobkyne, pričom skutočnosť, že žalobkyňa

podávala neúplne informácie vyplývalo aj z jej hlásenia úrazu pre poisťovňu zo dňa 22.3.2004, v
ktorom na otázku, či jej poranená ľavá strana bedrového kĺbu bola niekedy funkčne postihnutá už pred
úrazom, žalobkyňa uvádzala, že nebola, čo však nezodpovedalo pravde, ako tieto okolnosti vyplývali
zo zdravotnej dokumentácie.

Žalobkyňa namietala závery znalca poukazujúc na lekárske správy z neskoršieho obdobia rokov 2007,
2008, 2012, ktoré konštatovali skrátenie dolnej končatiny, pohybové problémy a predpokladali súvis
s utrpeným úrazom a zlomeninou ľavého bedrového kĺbu, z ktorých dôvodov žalobkyňa žiadala o
nariadenie opakovaného znaleckého dokazovania znalcom z odboru ortopédie, resp. neurológie.
Poškodenie na zdraví žalobkyne W. C. Ú., Z. M. H. S. Z. N. L. Ú. G. D. H.. Q. W. Z.E.. Q. S. C. Z. Ž. Y. S.

S.M.L.V.V.Y.M.Q.J.H.X..S.C.Z.Ú.G.W.C.V.Y..§.XW.Č..XX/XXC..,W.C.Z.Q.Q.J.H..J.H.(N.,
G.) Z. Q. S. S. C. Ž. N. W. Q. X.. S.A. L. L. C. X.. X., C. Q. Q. zdravia, z ktorých tieto následky na zdraví
mali vyplývať. Prvotným následkom na zdraví žalobkyne bola práve zlomenina acetabula, ktorej riešenie
spadádoodbornejpôsobnostichirurgieatraumatológie,ztohtopohľadujeajznalecodbornespôsobilým
na vyjadrenie sa k zdravotnému stavu i následkom na zdraví žalobkyne, a teda zodpovedanie otázky, či

výsledky liečby zlomeniny bez posunu úlomkov akú utrpela žalobkyňa, mohli mať ňou tvrdené následky
na jej zdraví. Potrebné je zdôrazniť, že pri posudzovaní sťaženia spoločenského uplatnenia znalec
komplexne posudzoval zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, berúc na zreteľ výsledky zaznamenaných
vyšetrení ortopéda, neurológa, gynekológa a nimi určené diagnózy. V prípade, ak by to znalec považoval
za potrebné a posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne by si vyžadovalo inú odbornú pôsobnosť,

bol oprávnený si pribrať na vyjadrenie k veci konzultanta z príslušného odboru. Podávanie nového
znaleckého posudku znalcom z odboru ortopédie, či neurológie súd preto nepovažuje za účelne a
dôvodné. Zhodne tak aj znalec z uvedeného odboru by sa musel zaoberať vyhodnotením už existujúcich
zdravotných problémov žalobkyne a naopak z pohľadu chirurgie a traumatológie posudzovať charakter
zlomeniny, priebeh liečby a jej výsledky.. Z lekárskych správ z roku 1999, 2002 vyplýva jednoznačný

diagnostický záver, že žalobkyňa dlhodobo trpela problémami súvisiacimi s ochorením chrbtice,
-13- 12C 294/03-590koxartrózou, osteoporózou. Pri vyšetrení znalcom dĺžka kostí obidvoch končatín bola rovnaká (ako
vyplýva z merania CT topogramom dĺžka oboch končatín je 822mm), rozdiel v dĺžke končatín pri
chôdzi vyplýva práve zo zošikmenej panvy súvisiacej s ochorením chrbtice žalobkyne. Pri vyšetrení dňa

8.1.2003 na chirurgickej ambulancií a počas hospitalizácie pacientky na klinike úrazovej chirurgie do
13.1.2003 neboli zistené žiadne ďalšie následky na zdraví žalobkyne. CT vyšetrenie hlavy z roku 2003
vylúčilo negatívne následky na zdraví žalobkyne a je potrebné zdôrazniť, že podľa popisu anamnézy,
žalobkyňamalautrpieťúrazvľavejspánkovejoblastivroku2002,tedavčasepredúrazom.Záverznalca
vychádza zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, je odborne podložený, logicky vyargumentovaný a

súd nemal dôvod pochybovať o jeho správnosti a úplnosti. Lekárske správy predložené žalobkyňou
z obdobia po úraze, v ktorých je konštatované skrátenie ľavej končatiny s poznámkou, že ide o
poúrazový stav, nie je dôkazom o súvislosti s úrazom, ale len predpokladom lekára, ktorý vychádza z
údajov oznámených mu žalobkyňou. Aj keď žalobkyňa trpí ťažkosťami pri pohybe, používa podporné
prostriedky na vyrovnanie rozdielu skrátenej ľavej končatiny, tieto obmedzenia nevznikli v príčinnej
súvislosti s utrpeným úrazom, ale vyplývajú zo skôr diagnostikovaných najmä degeneratívnych ochorení

pohybového aparátu. U žalobkyne neboli zistené ani žiadne iné zdravotné následky, ktoré by bolo možné
dať do príčinnej súvislosti s utrpeným úrazom.
Pretože úraz nezanechal žiadne preukázateľné následky na zdraví žalobkyne, nepatrí jej ani právo na
odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

Ako nárok na náhradu S. V. V. H., Ž. Y. W. S. J. XXX,XX O. (XX.XXX,-V.), Z. V. X. C. C. U., Ž. Ž. W. U.G.
V. L. C. V. F. S. Q. V. J. V. L. J. U.. Q. F. Q. W. Q. U. X. L. X. Q., S. F. E.. J. V. Q., Ž. Ž. V. G. Q. Ú. V., S.
G., Q. Q. V. J., V. N., V. J. A. L. Ú.. Q. N. Ú. F. W. X X. V. F. E. L. N. C. U. J. XX,XX O. (X.XXX V.) X., Z. V.
V. V. J. U. žalobkyne, upratovala, varila, prala, sprevádzala ju na ošetrenie k lekárovi. Podľa lekárskych
záznamov žalobkyňa začala s nácvikom chôdze 15.1.2003, 16.1.2003 bola prepustená do domáceho

ošetrenia a dňa 15.7.2003 pri kontrole bolo zaznamenané, že už chodí bez opory. Súd priznal žalobkyni
právo na náhradu nákladov na opatrovanie, ktoré považoval za opodstatnené vzhľadom na jej zdravotný
stav a status osamelej osoby, za obdobie 5 mesiacov- D., X., L., X. L. F. XXXX. Q. W. Ž. E. V. X.. Q., W.
U. Q. Ú. N. W. X. F. XXXX, Q. Ž. C.J. X. L. X.. Q.. S. N. Q. Ž. Q. S. S. S. J. X. D. XXXX, Z. C. V. J. F..
E.. C.ňujúc skutočnosť, že v mesiaci júl 2003 sa žalobkyňa pohybovala už bez opory a je aj prirodzené,

že postupne dochádzalo k zlepšovaniu jej stavu, vynakladanie nákladov na opatrovanie v tomto mesiaci
súd nepovažoval za dôvodné a účelné. Pokiaľ ide o výšku úhrady za opatrovanie platenej žalobkyňou,
prihliadajúc na odmenu opatrovateľa zdravotne ťažko
-14- 12C 294/03-591

postihnutej osoby podľa zák. č. 195/98 Z.z. o sociálnej pomoci, ktorá bola obdobného rozsahu, túto súd
vyhodnotil ako adekvátnu a primeranú povahe poskytovaných prác. Z titulu týchto nákladov spojených
s liečením, žalobkyni patrí právo na ich náhradu vo W. XXX,XX O. (XX.XXX V.).

Nárok žalobkyne na náhradu škody súd považoval za dôvodný a uplatnený v súlade so zákonnou
úpravou v úhrnnej V. X.XXX,XX O. (XX.XXX V.; XX.XXX,-V.+XX.XXX,-V.), W. C. Č. S., W. Z. Q. Ž. S.
S. Š. S., M. Ž. C..

O náhrade trov štátu bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,

v zmysle ktorého má štátu podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania,
ktoré platil.
V danom prípade štát vynaložil náklady na znalecké dokazovanie v rozsahu 376 eur, ktoré neboli kryté
preddavkami zo strany účastníkov konania. K náhrade vzniknutých trov štátu bol zaviazaný žalovaný,
ktorý je procesne neúspešným účastníkom konania.

Výrok o zaplatení súdneho poplatku vyplýva z ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch, v
zmysle ktorého, ak je navrhovateľ v konaní od platenia súdnych poplatkov oslobodený, táto poplatková
povinnosť zaťažuje odporcu v závislosti od výsledkov súdneho konania. V predmetnom spore bola
žalobkyňa zo zákona oslobodená od platenia súdnych poplatkov, preto povinným na zaplatenie poplatku

za návrh na začatie konania je žalovaný. V zmysle sadzobníka súdnych poplatkov je Ž. Q. C. V. Q. C.
R. Q. S. W. W.Ý. XX,XX O. (položka 1 písm. a/ Prílohy k zák. č. 71/92 Zb.).Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého aj keď
mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov, ak mal neúspech
v pomerne nepatrnej časti, alebo rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo

od úvahy súdu. V takom prípade základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia.
V danom prípade rozhodnutie o nároku žalobkyne záviselo od znaleckého posudku i úvahy súdu v časti
zvýšenia bolestného. Zo súdom priznaného plnenia, preto vychádza aj odmena za právne zastupovanie,
ktorá predstavuje trovy konania žalobkyne. Zástupkyňa žalobkyne vyčíslila trovy právneho zastúpenia

vo výške 2.XXX,XX O. W. U.. N. Q. C. M. W. C. XX Ú.Z. Q. V. L. N. W. N. Q. Q. C. Ž. F.. V. L. F.. R.. N.
Q. C. M. Q. C. XX Ú. Q. V. W. V. V. Q.W. Ú. Ú. W. Č. W. Ú. Q. V. Q. W.. Č.. XXX/XX C..C.. J. J. L. S. L.
L. W.. Č.. XXX/XX C..C.. J. J. L. S. C. Q. Q. V.Ž. Ú. J. X.X.XXXX.
Q. Q. Q. Q. C. W. Z. Q. F.. V. XX.X.XXXX, C. Z. Ú. Q. Q. W.. Č.. XXX/XX C..C.. Q. S.
-XX- XXC XXX/XX-XXX

S. J. W. W. XX,XX O. (X.XXX V.) L. Q. S. X,XX O. (XXX V.). V. Ú. J. X.X.XXXX S. N. W. C. W.. Č.. XXX/
XX C..C.. Q. C. S. Q. Ú.: W. W. W. C. U. XX.X.XXXX : N. J. XX,XX O. (X.XXX V.), Q. S.A. X,XX O. (XXX
V.), Ú. S. Q. XX.X.XXXX, Z. Q. M. Q. W. : J. W. W. X/X Q. §. XX J.. X W. XX,XX O. (XXX,XX V.), Q. S.
X,XX O., (XXX V.), Ú. S. Q. U. XX.X.XXXX, Z. Q. M. Q. W. : J. W. W. X/X XX,XX O. (XXX,XX V.), Q. S.
X,XX O. (XXX V.), Ú. S. Q. U. XX.X.XXXX : N. J. XX,XX O., Q. S. X,XX O., Ú. S. Q. U. XX.X.XXXX : N.

J. XX,XX O., Q. S. X,XX O., Q. J. W. W. V. XX.X.XXXX : N. J. XX,XX O., Q. S. X,XX O., Q. Q. W. W.
C. U. X.X.XXXX: N. J. XX,XX O., Q. S. X,XX O., Ú.L. S. Q. U. X.X.XXXX : N. J. XX,XX O., Q. S.Á. X,XX
O., Ú. S. Q. U. X.XX.XXXX : N. J. XX,XX O., Q. S. X,XX O., Ú. S. Q. U. X.X.XXXX : N. J. XX,XX O., Q.
S. X,XX O., Q. Q. W. W. C. U. XX.X.XXXX : N. J. XX,XX O., Q. S. X,XX O., Ú. S. Q. U. XX.X.XXXX : N.
J. XX,XX O., Q. S.A. X,XX O., W. N. V. J. W. J. C. C. XX.X.XXXX : J. W. W. Q. N. J. Q. §. XXa J.. X Q..

M. W.. XX,XX O., Q. S. X,XX O., Ú. S. Q. U. XX.XX.XXXX, Z. Q. M. Q. W. : X/X N. J. Q. §. XXa J.. X W..
XX,XX O., Q. S. X,XX O., Ú. S. Q. U. X.X.XXXX N. J. XX,XX O., Q. S.A. X,XX O..
N. Q. C. C.G. V. X.XXX,XX O., M. C. W. V. V. Y.. §. XX J.. X W.. Č.. XXX/XX C..C.. J. U. C. Q. A., Z. Q.
F. Q. C. Ž.. W. Ú. S. N. Q. C. Č. X.XXX,XX O. ( J. : XX T. XX,XX O., X T. XX,XX O., Xx XX,XX O., X T.
XX,XX O.; Q. S. X T. X,XX O., X T. X,XX O., X T. X,XX O., X T. X,XX O., X T. X,XX O., X T. X,XX O.,

X T. X,XX O., X T. X,XX O., X T. X,XX O.; U. XXX,XX O.).
Trovy zastúpenia neboli priznané za úkony právnej služby prevzatie veci zo dňa 20.10.2003 a podanie
žaloby zo dňa 20.10.2003, nakoľko zo súdneho spisu nevyplývalo, aby žalobný návrh bol podaný
právnym zástupcom a prevzatie zastupovania žalobkyne bolo preukázané až dňa 22.3.2004, nebola
tiež priznaná náhrada trov právneho zastupovania za podanie vo veci zo dňa 15.6.2005, 9.1.2011 a

19.11.2011, nakoľko takéto podania sa v spise nenachádzajú, rovnako nebola priznaná odmena za
podanie zo dňa 3.2.2014, pre jeho neúčelnosť, pretože neobsahovalo nové a pre konanie podstatné
skutočnosti, len inou formou opakovalo návrhy už skôr prednesené v priebehu sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach,

prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v a kom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. /§ 205 ods.
2, 3 OSP/.