Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 39C/15/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112232713
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112232713.5

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcov: X) L. L.,
B.. XX.X.XXXX, X. W. XX, W.N., X) L. L., B.. XX.XX.XXXX, X. Z. X, W., X) U. W., B.. XX.XX.XXXX, X. L.
X, W., všetci zastúpení Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom so sídlom M. Rázusa 19, Lučenec, proti
žalovanému: L. Y., B.. XX.X.XXXX, X. W. X, W., zastúpený advokátskou kanceláriou Nižník, s. r. o. so
sídlom Kováčska 21, Košice, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Generali Slovensko

poisťovňa, a. s. so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35709332, zastúpeného advokátskou
kanceláriou JUDr. Martin Timcsák, advokátom, s. r. o. so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, IČO:
44430043, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade 10.000 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2. rade 5.500 eur do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 3. rade 5.500 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom na účet ich právneho zástupcu trovy konania - každému vo

výške vo výške po 518,14 eur - pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcoviasanávrhomdoručenýmsúdudňa14.12.2012domáhali,abysúdzaviazalžalovanéhozaplatiť
žalobcovi v 1. rade sumu vo výške 15.000 eur, žalobcovi v 2. rade sumu vo výške 10.000 eur a žalobkyni
v 3. rade sumu vo výške 10.000 eur. Taktiež žiadali priznať náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnili tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 8T/17/2011 zo dňa 10.5.2012

bol žalovaný uznaný vinným, že dňa 4.10.2010 asi o 06:05 hod v Košiciach na ul. Moldavská v smere
ku kruhovému objazdu viedol motorové vozidlo značky Š. K. U. Q..Č.. W. XXX Q. rýchlosťou od 83
až 87 km/hod, kde je rýchlosť obmedzená na 50 km/hod., pričom na riadne vyznačenom priechode
pre chodcov zrazil chodkyňu P. L., ktorá prechádzala cez uvedený priechod z pohľadu vodiča z pravej
strany na ľavú, pričom pri nehode utrpela mnohopočetné ťažké zranenia, ktorým dňa 28.10.2010 v
KUCH UN L. Pasteura Košice podľahla. Smrťou P. L., B.. XX.XX.XXXX prišiel žalobca v prvom rade

o svoju manželku a žalobcovia v druhom a treťom rade o svoju matku. Jej smrť prišla neočakávane a
absolútne nepredvídateľne vo veku 55 rokov. Tragická dopravná nehoda navždy ukončila nielen život
nebohej, ale zároveň navždy zmenila dovtedajší život pozostalých žalobcov. Náhla a neočakávaná smrť
manželky žalobcu v prvom rade a matky žalobcov v druhom a treťom rade ich všetkých šokovala.
So stratou najbližšej osoby sa žalobcovia ani s odstupom času nevedia zmieriť. Každá spomienka
na matku vyvoláva v žalobcoch pocit beznádeje, neschopnosti niečo zmeniť a ochromí ich na dlhší

čas. Pri spomienkach na nebohú sa nevedia na nič sústrediť. Po tragédii prežívajú všetci členovia
rodiny opodstatnenú traumu, zúfalstvo, smútok, citovú ujmu, úzkosť z trvalej straty blízkej osoby anemožnosti ďalšieho spoločného života s blízkou osobou. Úmrtím manželky žalobcu v prvom rade a
matky žalobcov v druhom a treťom rade došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu ich súkromia
v zmysle § 11 OZ, do emocionálnej sféry pozostalých. Ujma, ktorá im bola týmto zásahom spôsobená je

nenapraviteľná, neodstrániteľná, trvalá a bude ich sprevádzať po celý zvyšok ich života. Neočakávaným,
šokujúcim a náhlym úmrtím blízkej osoby nepochybne došlo k tak závažnému zásahu do práv na
ochranu osobnosti pozostalých, spočívajúceho v obmedzení ich súkromného a rodinného života, že
žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 OZ nemôže byť na mieste. Keďže v § 13
ods. 2 OZ sú vymenované zásahy do osobnosti zakladajúce právo na priznanie náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch len demonštratívne a teda môže ním byť aj iný ako tam uvedený zásah, máme za
to, že konanie vodiča, ktorým zapríčinil smrteľnú dopravnú nehodu, na následky ktorej zomrela matka
pozostalých bezpochyby je takýmto zásahom na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Žalovaný k žalobe uviedol, že skutočnosti tvrdené žalobou, týkajúce sa dopravnej nehody, nepopiera
ako ani tvrdenie, že žalovaný bol právoplatne odsúdený a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní
dvoch rokov, pričom súd výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov a trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 4 rokov. Napriek vyššie uvedenému,
žalovaný má za to, že v tomto konaní nie je pasívne legitimovaný a následne aby súd riešil ďalšie
otázky ako nedovolenosť zásahu, jeho dôsledky, kauzálny nexus medzi zásahom a vzniknutou ujmou
a primeranosť náhrady. Motorové vozidlo žalovaného zn. Š. K. Q.: W.-XXX Q. bolo riadne poistené pre
prípadzodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlavpoisťovniČeskápoisťovňa

- Slovensko, a. s., na základe poistnej zmluvy pod č. 8961011150 s účinnosťou od 22.7.2008. Účelom
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý upravuje zákon
381/2001 Z.z. v platnom znení je: prioritne zabezpečiť uspokojenie nárokov poškodených, ktoré im
vzniknú pri škodových udalostiach, spôsobených prevádzkou motorových vozidiel, pričom zákonodarca
vychádzal z predpokladu, že bez takejto zákonnej úpravy by bežne dochádzalo k neuspokojovaniu

nárokov poškodených, nakoľko majetkové a platobné možnosti zodpovedných subjektov (škodcov)
by nestačili na uspokojenie ich nárokov; poskytnúť ochranu prevádzkovateľom motorových vozidiel
pred rizikom, ktoré z tejto činnosti prevádzkovateľom motorových vozidiel hrozí. Podľa § 15 ods. 1
zák. č. 381/2001 Z.z. v platnom znení "Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento

nárok preukázať." V zmysle uvedeného, má poškodený priamy nárok voči poisťovateľovi zodpovednej
osoby, pretože ak medzi poškodeným a poisteným škodcom existuje zodpovednostný vzťah, potom je
titulom pre plnenie poisťovateľa priamo poškodenému nárok na náhradu škody uplatnený poškodeným
priamo voči poisťovateľovi zodpovedného subjektu. Okrem citovaného ustanovenia zákona, toto
priame právo poškodeného proti poisťovni je dané a vyplýva aj z transpozície kodifikovaného znenia

Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16.9.2009 o poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Podľa zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky
k Európskej únii, ratifikovanej 1.5.2004 s odkazom na čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, má táto prednosť
pred zákonmi Slovenskej republiky. Prednosť sekundárneho práva Európskej únie je upravená v čl.
7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie

majú v zmysle tohto ustanovenia prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi. Nakoľko úniové právo sa na
základe jeho bezprostrednej uplatniteľnosti, resp. bezprostrednej záväznosti (nevynímajúc uplatnenie
eurokonformného výkladu vnútroštátnych noriem) priamo stáva súčasťou vnútroštátnych právnych
systémov, pre prípad, že nastane rozpor s vnútroštátnou právnou normou, má právo Európskej únie
podľa prípadovej praxe SDEU prednosť pred vnútroštátnym predpisom, ktorý je s ním v rozpore a ktorý

by nemal byť ďalej aplikovaný. Povinnosť Slovenskej republiky dodržiavať a podľa zásady prednosti
aplikovať právo Európskej únie je daná členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii, z čoho
jednoznačne vyplýva, že v prípade konfliktu právnej normy Slovenskej republiky a práva Európskej
únie je orgán vykladajúci právo povinný použiť tzv. eurokonformný výklad, a v prípade nemožnosti tejto
aplikácie normu odporujúcu úniovému právu nepoužiť. V právnej teórii a aj súdnej praxi sa pojmu "inej

akomateriálnejškody"prisudzujevýznaminejujmynemajetkovejpovahy,ktorávzniknezásahomdoinej
akomajetkovejsférypoškodeného,tedatentopojemsaprisudzujeajujmámmorálnym,citovýmaďalším
podobnej povahy, za ktoré prináleží poškodenému odškodnenie. Čl. 3 Smernice Rady č. 72/166/EHS a
čl. 1 Tretej smernice Rady č. 90/232/EHS ukladá členským štátom prijať takú právnu úpravu, v zmysle
ktorejbybolopoškodeným,ktoríutrpiaujmunásledkomdopravnejnehody,zaručenéposkytnutieplnenia

a zároveň priame právo na podanie žaloby proti poisťovateľovi škodcu, pričom môže ísť o akúkoľvek
ujmu, ktorá im bola v tejto súvislosti spôsobená. V zmysle Smerníc EÚ sú členské štáty povinné prijať
všetky potrebné opatrenia, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel
bola pokrytá poistením tak, aby bola zabezpečená náhrada každej ujmy, ktorá je spôsobená prevádzkoumotorových vozidiel. Pri použití eurokonformného výkladu pojmov "náhrady škody", "škoda na zdraví" v
ustanoveniach zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení, ako aj samotného účelu povinného zmluvného
poistenia žalovaný považuje z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej

osoby, ktorý je následkom prevádzky motorových vozidiel - za povinnosť poisťovateľa odškodniť v rámci
náhrady škody aj nemajetkovú ujmu spôsobenú pozostalým po obeti dopravnej nehody, za ktorú podľa §
13 ods. 2,3 OZ, možno priznať náhradu peňažnou formou, pretože túto treba považovať v širšom zmysle
za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. Poukázal na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci C-22/12 zo dňa 24.10.2013, ktorým rozhodol o prejudiciálnej otázke, ktorá mu bola

Krajským súdom v Prešove a to tak, že čl. 3 ods. 1 prvej smernice, čl. 1 ods. 1 a 2 druhej smernice a čl. 1
prvý odsek tretej smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy, spôsobenej
blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti
poisteného za škodu, upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. K rovnakým
záverom dospel Súdny dvor EÚ aj vo veci C-277/12 rozhodnutím zo dňa 24.10.2013. Vychádzajúc z

uvedeného,žalobcamiuplatnenýnároknanáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch(13ods.2OZ)spadá
do rozsahu zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel podľa zák. č.
381/2001 Z.z. v platnom znení a poistnej zmluvy 8961011150, s účinnosťou odo dňa 22.7.2008, pričom
poškodený je oprávnený vymáhať tento nárok priamo od poisťovateľa škodcu a nie od žalovaného, ktorý
teda nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nahradiť žalobcom nemajetkovú ujmu v peniazoch podľa

§ 13 ods. 1, 2 OZ. Zároveň navrhol priznať náhradu trov súdneho konania.
Ďalej uviedol, že uplatnenú výšku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy pokladá za neprimeranú.
Náhrada nemajetkovej ujmy má predovšetkým satisfakčný charakter, pričom poukázal aj na skutočnosť,
že zadosťučinenie sa žalobcom dostalo aj tým, že žalovaný svoj skutok oľutoval, ospravedlnil sa a
bol za skutok v trestnom konaní riadne potrestaný a poisťovňou (Generali Slovensko poisťovňa, a.

s. je právnym nástupcom spoločnosti Česká poisťovňa - Slovensko, a. s.) boli nahradené náklady
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 12.412,96 eur ako aj primerané náklady spojené s
pohrebom a karom vo výške 1.798,41 eur. Uplatneným nárokom žalobcov dochádza ku neprimeranej
kumulácii sankcií, ktoré by v prípade, ak by súd žalobe vyhovel, žalovaného postihli, pričom poukázal
aj na nedostatočné majetkové pomery žalovaného, ktorý je v súčasnosti nezamestnaný a okrem bytu,

ktorý je zaťažený hypotékou, nemá ani žiaden príjem a ani iný majetok. Ku samotnému skutku došlo
nie úmyselným, ale nedbanlivostným konaním, pričom pri úvahách o výške trestu žalovanému vzal
Okresný súd Košice I do úvahy, že vinu zo spáchania predmetného trestného činu nemožno pripisovať
výlučnežalovanému,pretožeajpoškodenápriprechádzanívozovkypodcenilasituáciuadianievcestnej
premávke a mohla sa po prekonaní polovice priechodu pre chodcov presvedčiť, či v ľavom pruhu

nepremáva motorové vozidlo a v súhrne ustálil, že mieru zavinenia je potrebné rozložiť medzi oboch
menovaných.Zároveňsúdvtrestnomkonaníprihliadolnaskutočnosť,žežalovanýneboldoposiaľsúdne
trestaný, bol pozitívne hodnotený zamestnávateľom, pred spáchaním trestného činu viedol riadny život,
svoj čin sám oznámil príslušným orgánom, teda privolal núdzovú pomoc a políciu, ku spáchaniu činu sa
priznal, oľutoval ho, poškodenej strane sa ospravedlnil a zabezpečil, aby bola nahradená všetka škoda,

ktorá poškodeným v súvislosti s dopravnou nehodou vznikla. Zároveň súd nezistil žiadne priťažujúce
okolnosti. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v zmysle judikatúry náhrada škody má spočívať len
v akomsi obveselení, to znamená vo finančnej náhrade, za ktorú si môžu pozostalí napríklad dopriať
dovolenku, ale nemá slúžiť k ich obohateniu alebo k finančnej likvidácii osôb, ktoré nehodu spôsobili.
Vedľajší účastník k žalobe uviedol, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je predmetom

poistného krytia v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších právnych predpisov. Osobe, do ktorej osobnostných práv bolo zasiahnuté úmrtím blízkej
osoby, priznáva právny poriadok Slovenskej republiky peňažnú satisfakciu ako formu odškodnenia
za psychické útrapy, ktoré mu boli stratou blízkej osoby spôsobené, a to prostredníctvom inštitútu

primeraného zadosťučinenia podľa ust. § 13 OZ. Primerané zadosťučinenie môže byť poskytnuté buď
v morálnej forme alebo vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Tento nárok môže byť
poškodenému priznaný len vtedy, ak ho uplatňuje voči povinnej osobe, teda voči osobe, ktorá svojím
konaním do osobnostných práv poškodeného zasiahla. Povinnosť poskytnúť náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch po splnení zákonom stanovených podmienok a predpokladov má výhradne osoba,

ktorá do osobnostných práv žalobcov zasiahla. Zo žiadneho ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom
poistení nevyplýva povinnosť poisťovne nahradiť okrem škôd, ktoré vyplývajú z rozsahu poistenia v
zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do
osobnostných práv poškodenej osoby. Primerané zadosťučinenie je inštitút výsostne osobnej povahy ato nielen na strane poškodenej osoby, ale rovnako aj na strane narušiteľa osobnostných práv. Na iné
fyzické alebo právnické osoby môžu práva alebo povinnosti z osobnostných práv prejsť iba v zákonom
ustanovenýchprípadoch.Zozákladnéhoúčelupoistnéhovzťahuakoajzustanovenízákonaopovinnom

zmluvnompoistenívyplýva,žepoisťovňajepovinnáuhradiťpoškodenémuškoduvzmysletohtozákona,
nie akúkoľvek ujmu vrátane ujmy nemajetkovej, ktorá bola spôsobená tým, že bolo zasiahnuté do
osobnostných práv žalobcov. V zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení nemajetková ujma nie
je teda predmetom poistného krytia. Tento záver potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu SR. Pokiaľ
ide o smernice Európskej únie, má za to, že ňou nemožno ukladať práva a povinnosti jednotlivcom,

ani sa jej nemôže dovolávať jednotlivec voči jednotlivcovi. Náš zákon však doposiaľ nezahŕňa náhradu
nemajetkovej ujmy do povinného zmluvného poistenia, preto takúto náhradu by bolo možné dosiahnuť
len zmenou právnych predpisov Slovenskej republiky. Priamy účinok smernice je vylúčený, nakoľko by
to bolo v rozpore s princípom právnej istoty.
Vedľajší účastník sa domnieva, že žalobcami uplatnená nemajetková ujma je neprimerane vysoká
vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Z trestného rozsudku OS KE II zo dňa

10.5.2012 sp.zn. 8T/7/2011-174 vyplýva, že samotný konajúci súd rozdelil mieru zavinenia medzi
žalovaného a poškodenú P. L.. Znalec z odboru cestnej dopravy N.. Z. X. konštatoval, že "vzhľadom
na výšku poškodenej (160 cm) a skutočnosť, že stredná výška motorových vozidiel je cca 170 cm
obžalovaný (idúci motorovým vozidlom v ľavom pruhu) poškodenú v čase, keď prechádzala popred
vozidlo idúce v pravom pruhu vidieť nemohol, resp. mal v tomto prípade zakrytý výhľad. Poškodená,

ktorá sa pohybovala po priechode pre chodcov, sa mohla po prekonaní polovice šírky vozovky, resp.
priechodu pre chodcov presvedčiť, či v ľavom pruhu nepremáva iné motorové vozidlo. Ak by poškodená
bola osobou vyššieho vzrastu a bolo by ju vidno, teda obžalovaný by nemal zakrytý výhľad v pravom
pruhu jazdiacim vozidlom, mohol reagovať na jej prítomnosť skôr. V danom prípade auto idúce v pravom
pruhu prechádzalo plynule, a teda nebolo signálom pre vodiča jazdiaceho v ľavom pruhu na zníženie

rýchlosti pred priechodom pre chodcov." Okresný súd na základe týchto skutočností vyvodil, že vinu
zo spáchania predmetného trestného činu nemožno pripisovať výlučne obžalovanému (žalovanému),
pretože poškodená P. L. pri prechádzaní vozovky podcenila situáciu a dianie v cestnej premávke. Súd
bol toho názoru, že poškodená nemohla mať v danom okamihu - pri prechádzaní cez priechod pre
chodcov - úplný prehľad o dianí v cestnej premávke a mohla sa po prekonaní polovice priechodu pre

chodcov presvedčiť, či v ľavom pruhu nepremáva motorové vozidlo. Obžalovaný (žalovaný) vzhľadom
na nízku telesnú výšku poškodenej, nemohol poškodenú v danom okamihu zbadať, nakoľko mal výhľad
zakrytý motorovým vozidlom idúcim v pravom pruhu. Napriek skutočnosti, že zodpovednosť za zásah
v zmysle ust. § 11 a nasl. OZ je objektívneho charakteru, pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej
ujmy súd prihliada aj na okolnosti na strane škodcu. Vedľajší účastník pritom poukazuje na rozsudok

Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010 sp.zn. 1Cdo 77/2009, podľa ktorého: "Správanie samej
dotknutej osoby pri neoprávnenom zásahu sa stáva právne významným až pri určení výšky náhrady
nemajetkovej ujmy a podľa okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo (§13 ods. 3 OZ). Týmito
okolnosťami sú nielen okolnosti na strane samotného škodcu (v preskúmavanom prípade žalovaného),
ale súčasne sú to aj okolnosti na strane dotknutej osoby (v preskúmavanom prípade nebohého syna a

brata žalobcov)." Ďalej súd konštatoval, že "spoluzavinenie samotnej dotknutej osoby, ktoré bolo taktiež
z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom preukázané v preskúmavanom prípade, má význam
pri určovaní výšky náhrady. Do pozornosti súdu dal vedľajší účastník aj rozsudok Najvyššieho súdu SR
zo dňa 28.4.1998, sp.zn. 1Cdo98/97, v zmysle ktorého samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku
neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie

výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení tejto výšky súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj
u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Súd by teda pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej
ujmy v peniazoch mal prihliadnuť na trestným súdom konštatované spoluzavinenie poškodenej osoby.
Žalobcovia sú povinní preukázať mimoriadny zásah do ich osobnostných práv a mimoriadne zvýšené

nepriaznivé následky smrti poškodenej na ich zdravotný stav, spoločenské alebo pracovné postavenie a
pod. Vedľajší účastník upozornil i na vek a postavenie žalovaného, pričom sa jedná o pomerne mladého
človeka, ktorý mal v čase nehody 25 rokov. Prisúdenie nemajetkovej ujmy v požadovanej výške spolu
vo výške 35.000 eur by bolo príliš vysoké a fakticky by bol znemožnený resp. mimoriadne sťažený ďalší
život žalovaného.

K námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
konaní uviedli, že podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení poškodený je oprávnený
si uplatniť škodu voči poisťovni, avšak nie je povinný. Je na ňom, voči komu si uplatní svoj nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a je už potom otázkou žalovaného, akým spôsobom savyporiada s poisťovňou. Žalobcovia nenamietali, že náhrada nemajetkovej ujmy je krytá z povinného
zmluvnéhopoistenia.Podľažalobcovztrestnéhorozsudkunevyplývaspoluzavinenienebohej.Táišlapo
prechode pre chodcov, mala zakrytý výhľad, pričom žalovaný išiel 87km/hod., kým povolená rýchlosť na

danom mieste bola 50km/hod. Zásah do osobnostných práv žalobcov bol mimoriadne závažný, nakoľko
išlo o mimoriadne súdržnú harmonickú rodinu.
Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov a oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 8T/17/2011 zo dňa 10.5.2012 bol žalovaný uznaný vinným,

že dňa 4.10.2010 asi o 06:05 hod v Košiciach na ul. Moldavská v smere ku kruhovému objazdu viedol
motorové vozidlo značky Š. K. U. Q..Č.. W. XXX Q. rýchlosťou od 83 až 87 km/hod, kde je rýchlosť
obmedzená na 50 km/hod., pričom na riadne vyznačenom priechode pre chodcov zrazil chodkyňu
P. L., ktorá prechádzala cez uvedený priechod z pohľadu vodiča z pravej strany na ľavú, pričom pri
nehode utrpela mnohopočetné ťažké zranenia, ktorým dňa 28.10.2010 v KUCH UN L. Pasteura Košice
podľahla, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, za čo mu bol podmienečne uložený trest odňatia

slobody v trvaní dvoch rokov a bol mu uložený aj trest zákazu činnosti - viesť všetky druhy motorových
vozidiel po dobu štyroch rokov. Podľa odôvodnenia rozsudku znalec z odboru cestnej dopravy N.. Z. X.
konštatoval, že "vzhľadom na výšku poškodenej (160 cm) a skutočnosť, že stredná výška motorových
vozidiel je cca 170 cm obžalovaný (idúci motorovým vozidlom v ľavom pruhu) poškodenú v čase, keď
prechádzala popred vozidlo idúce v pravom pruhu vidieť nemohol, resp. mal v tomto prípade zakrytý

výhľad. Poškodená, ktorá sa pohybovala po priechode pre chodcov, sa mohla po prekonaní polovice
šírky vozovky, resp. priechodu pre chodcov presvedčiť, či v ľavom pruhu nepremáva iné motorové
vozidlo. Ak by poškodená bola osobou vyššieho vzrastu a bolo by ju vidno, teda obžalovaný by nemal
zakrytý výhľad v pravom pruhu jazdiacim vozidlom, mohol reagovať na jej prítomnosť skôr. V danom
prípade auto idúce v pravom pruhu prechádzalo plynule, a teda nebolo signálom pre vodiča jazdiaceho

v ľavom pruhu na zníženie rýchlosti pred priechodom pre chodcov." Okresný súd na základe týchto
skutočností vyvodil, že vinu zo spáchania predmetného trestného činu nemožno pripisovať výlučne
obžalovanému (žalovanému), pretože poškodená P. L.Á. pri prechádzaní vozovky podcenila situáciu
a dianie v cestnej premávke. Súd bol toho názoru, že poškodená nemohla mať v danom okamihu -
pri prechádzaní cez priechod pre chodcov - úplný prehľad o dianí v cestnej premávke a mohla sa po

prekonaní polovice priechodu pre chodcov presvedčiť, či v ľavom pruhu nepremáva motorové vozidlo.
Obžalovaný (žalovaný) vzhľadom na nízku telesnú výšku poškodenej, nemohol poškodenú v danom
okamihu zbadať, nakoľko mal výhľad zakrytý motorovým vozidlom idúcim v pravom pruhu. Ak by však
viedol vozidlo povolenou rýchlosťou, k nehode by s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo. V Súhrne
je možné ustáliť, že výhľad mali v čase pred kolíziou zakrytý obžalovaný aj poškodená, v dôsledku čoho

je potrebné mieru zavinenia rozložiť medzi oboch. Súd v trestnom konaní prihliadol na skutočnosť, že
žalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, bol pozitívne hodnotený zamestnávateľom, pred spáchaním
trestného činu viedol riadny život, svoj čin sám oznámil príslušným orgánom, teda privolal zdravotnú
pomoc a políciu, ku spáchaniu činu sa priznal, úprimne ho oľutoval, poškodenej strane sa s plačom
ospravedlnil, napomáhal pri objasňovaní trestného činu a pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov

- nahlásením poistnej udalosti poisťovni zabezpečil uhradenie škody poškodenému, ktorá v súvislosti
s dopravnou nehodou vznikla.
Zo zmluvy pod č. 8961011150 Českej poisťovne - Slovensko, a. s. súd zistil, že žalovaný mal s uvedenou
poisťovňou - právnym predchodcom vedľajšieho účastníka - uzavreté povinné zmluvné poistenie pre
prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla značky Š. K. U. Q..Č..

W. XXX Q. od 22.7.2008. Podľa oznámenia Generali Slovensko poisťovne a.s. z 21.2.2011 poisťovňa
nahradila náklady spojených s pohrebom poškodenej P. L. vo výške 1.798,41 eur.
Zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev bývalého ONV Košice Staré Mesto P. Z. XX G..
XXXX B. U.. XXX L. Č.. XXX súd zistil, že žalobca v 1. rade uzavrel s P. L. J. X.X.XXXX manželstvo. Z
rodného listu zapísaného v knihe narodení bývalého ONV Košice Košice Staré Mesto vo zväzku XXX

G.. XXXX B. U.. XXX L. Č.. XXXX súd zistil, že žalobca v 2. rade sa narodil 21.12.1977, jeho otcom je
žalobca v 1. rade a matkou P. L., G.. L.. Z rodného listu zapísaného v knihe narodení bývalého ONV
Košice Košice Staré Mesto P. Z. XXX G.. XXXX B. U.. XX L. Č.. XXXX súd zistil, že žalobkyňa v 3. rade
sa narodila XX.X.XXXX, jej otcom je žalobca v 1. rade a matkou P. L., G.. L..
Z účastníckej výpovede žalobcu v 1. rade súd zistil, že mali s manželkou pekný harmonický vzťah. Jej

smrť ho veľmi zasiahla. Chcel sa otráviť, ísť za manželkou, lebo sa cítil sám aj keď deti za ním chodili.
Bola to výborná manželka, matka, babka. Boli s manželkou na seba zvyknutí. Obaja mali pred jej smrťou
dobrý zdravotný stav. Mali záhradu s chatou, kam chodili väčšinou cez víkendy. Každý týždeň k nim deti
chodili na obed. V práci bola veľmi obľúbená., mal asi 2 roky. Veľmi chcela vnúčatá. Dožila sa jedného,teraz by už mala štyri vnúčatá. Bola to vyrovnaná žena. O celú domácnosť sa starala manželka. Po jej
smrti chodil žalobca na obedy do reštaurácie.
Žalobca v 2. rade v konaní vypovedal, že mama sa veľmi tešila na vnúčatá. Nenájde sa človek, ktorý by

povedal niečo zlé na jeho mamu. Bola dobrá, každému pomohla. Kľudne si mohla užívať dôchodok so
štyrmi vnúčatami. Rodičia veľa času trávili spolu, mali záhradu s chatou, kde trávili skoro každý víkend
s tým, že často k nim ako rodina chodili cez víkendy, na obed, na všetky rodinné oslavy, sviatky. Úplne
harmonicky spolu žili ako rodina. Mama viedla domácnosť. Po maminej smrti musela sa sestra o všetko
postarať, lebo otec nebol schopný. On v tom momente ani nemal záujem o domácnosť, ani o život po

maminej smrti. Predtým obaja rodičia boli zdraví, otec predtým nemal žiadne sklony k samovražde. Po
maminom úmrtí nedalo sa s otcom rozprávať. Mama bola obľúbená aj v práci. Bola nekonfliktný typ.
Málokedy je taký deň, aby si žalobca v 2. rade na mamu nespomenul. Zle znášal jej smrť.
Z výpovede žalobkyne v 3. rade vyplynulo, že matka bola pre ňu najbližšia osoba a stále bude v jej
srdci. Po tom, čo sa to stalo, asi po 5 mesiacoch žalobkyňa otehotnela a ostala na všetko sama. Otec
jej pomáhal ako vie, ale matka vie najlepšie, čo dcéra cíti, ako to celé prežíva od tehotenstva až po

narodeniedetí.Stálehovorila,žekeďbudežalobkyňatehotná,taksaknejnasťahuje,takveľmijejchcela
pomáhať. Keď vidí mladé mamičky so svojimi matkami na prechádzke s deťmi, je to ťažké. Mama
bola príjemná, mali veľmi dobrý vzťah, boli ako kamarátky, žalobkyňa sa jej zdôverovala so všetkým,
chodievali spolu na kávu aj cez týždeň. Aj jej kamarátky ju mali rady, mailovali si. Bola to zdravá, vitálna
žena,plnáživota,radarozdávalaradosť,mávalioslavy.Niejedeň,abysinaňužalobkyňanespomenula.

S otcom mali dobrý vzťah. V lete cez víkendy rodina trávila čas na záhrade. Otec bol po smrti jej matky
utiahnutý do seba, nemal záujem o život. Predtým bol plný života, zdravý. Boli na všetko s mamou spolu
a všetko robili spoločne, nechodili jeden bez druhého vonku. Potom zrazu otec ostal sám. Manželku
mu žalobkyňa nenahradí, akokoľvek by chcela. Žalobkyňa po smrti matky našla oporu v manželovi,
potom prišli deti.

Žalovaný vypovedal, že mu je veľmi ľúto, čo sa stalo. Dodnes musí myslieť na to, čo sa stalo. Mal
problémysospanímaskoncentráciou.Bolpsychickynadne,liečilsaambulantne, bolajhospitalizovaný
na psychiatrii. Už berie lieky len na ukľudnenie, pokiaľ sa objavia nejaké príznaky diagnózy. Momentálne
nie je zamestnaný, pretože bol odsúdený a je bez vodičského oprávnenia, čo mu sťažuje možnosť sa
zamestnať. Predtým sa zaškoľoval na pozíciu kuriéra. Má ukončené gymnázium s maturitou, potom

pracoval ako obchodný zástupca v spoločnosti T-mobile. Vlastní 1-izbový byt, na ktorý bral hypotekárny
úver, ktorý viac-menej splácajú jeho rodičia, keďže s manželkou to nedokážu utiahnuť. Majú 11-ročné
osobné motorové vozidlo.
Zo svedeckej výpovede N.. H. W. súd zistil, že nebohá bola jej kolegyňa, sedeli spolu 3 roky v kancelárii.
Jej smrť znamenala pre všetkých na úrade stratu. Mali ju veľmi radi, bola veľmi dobrý človek. Dodnes

na ňu intenzívne spomínajú. Bola jedna z tých mála žien, u ktorých ste mali pocit, že jej manželstvo je
harmonické aj celá rodina. Veľmi sa vytešovala z celej rodiny. Tesne pred smrťou už mala vnúčika, po
každom víkende mala nejaké fotky alebo informácie, čo zažila s rodinou. Dcéra U. sa vrátila z Čiech
na Slovensko bývať. Nebohá neustále riešila to, ako sa teší, že bude mať dcéru pri sebe. Ešte keď
bola v Čechách, to boli večne nejaké emaily, telefonáty, takže boli stále v kontakte s dcérou. Nebohá

sceľovala tú rodinu. Večne bola s manželom na záhradke. Väčšinou o druhej chodila domov a ponáhľala
sa vždy domov, aj keď mali v úrade oslavy. Bola ten typ človeka, ktorý nemal žiadne konflikty, čo sa vie
baviť. O jej zdravotnom stave svedkyňa vie len, že riešila cholesterol a že aj keď nebrala lieky, že jej ten
cholesterol nakoniec vyšiel dobre. Chodila aj do Šace na nejaké vyšetrenia, ale asi išlo len o prevenciu.
Svedkyňa nevie o tom, že by nebohá bola mala vážne zdravotné problémy. Nebohá chodila pravidelne

do práce, nemala žiadne výpadky, bola jednou z tých zodpovedných osôb. Keď ich, ktorí s nebohou
boli v kolegiálnom vzťahu, jej smrť maximálne "zobrala", tak rodina asi bola "položená". A ďalšia vec,
zo dňa na deň rodine odišiel príjem, nebohá mohla mať asi 500 - 600 eur v čistom. Hlavne je to vec,
s ktorou človek neráta.
Svedkyňa P. V. vypovedala, že boli s nebohou susedy 20 rokov až do doby, kým sa odsťahovali, čo

bolo asi dva roky pred nehodou. Svedkyňa sa nedozvedela o žiadnych rodinných alebo zdravotných
problémoch nebohej. V rodine boli harmonické vzťahy. Voľný čas trávila nebohá väčšinou s manželom
a keď boli deti menšie, tak s nimi. Smrť rodinu určite poznačila finančne aj vnútorne.
Svedkyňa J. N. vo svojej výpovedi uviedla, že nebohú spoznala cez jej najbližšiu kamarátku U. -
žalobkyňu v 3. rade, ktorú pozná asi 10 rokov, lebo vždy jej rozprávala, čo robili cez víkend. Vie, že

žili pekne, usporiadane. Nebohá varila a piekla pre rodinu, vždy chodili na záhradku ako celá rodina.
Nebohú poznala aj osobne i jej manžela. Ten mal zo smrti nebohej depresie, liečil sa aj ambulantne, vie
to z toho, že bola so Silviou v kontakte. Aj U. sa s tým ťažko zmierovala, plakávala, až časom to prešlo.
O nebohej vie z toho, čo jej emailovala, že chodievali na záhradku, upratovala, varila. Bola veľmi milá,sympatická, žila iba pre rodinu. Tešila sa na vnúčatá, ako bude dcére pomáhať. Bola zdravá. Jej smrť
spôsobila rodine aj finančné problémy.
Z výpovede svedkyne T. T. súd zistil, že je kamarátkou žalobkyne v 3. rade, spoznali sa pred ôsmimi

rokmi v Prahe, keď tam žalobkyňa prišla pracovať. Svedkyňa mala s nebohou blízky vzťah, pretože sa
starala nielen o svoju dcéru ale aj o ňu. Svedkyňa k nim chodievala aj na návštevy do Košíc. Nebohá
bola dobrá, všetkých srdečne prijala, vyhľadávala spoločnosť. Svedkyňa nevie o žiadnych zdravotných
problémochnebohej.Posmrtinebohejbadalaumanželanebohej,ženiejevporiadku,keďsarozprávali,
pýtal sa dookola na niečo, nebol sústredený. Aj dcéra sa s tým ťažko vyrovnávala. Hovorievala, že už

nemá mamu, že už jej nikto nepomôže.
Na kópiach fotografií predložených žalobcami sú zachytené viaceré pozitívne momenty z ich rodinného
života.
Podľa lekárskeho posudku o zdravotnom stave žalobcu v 1. rade vydaného MUDr. Petronelou Vaňovou,
praktickým lekárom pre dospelých, zo dňa 15.11.2012 došlo u žalobcu v 1. rade po smrti manželky
k výraznému zhoršeniu celkového zdravotného stavu, čo vyžadovalo zvýšenie dávok liekov proti

vysokému tlaku i zhoršeniu psychického stavu, ktoré vyústilo do pokusu o samovraždu, v dôsledku čoho
bol aj hospitalizovaný. Podľa prepúšťacej správy Univerzitnej nemocnice L. Pasteura 4. interná klinika
z 15.3.2011 žalobca v 1. rade bol u nich hospitalizovaný od 14.3.2011 do 16.3.2011 z dôvodu intoxikácie
alkoholom a liekmi; pred 3 mesiacmi mu zomrela manželka, odvtedy pije, nechce sa mu žiť, napísal
list na rozlúčku; psychiatrom bola navrhnutá hospitalizácia na psychiatrickom oddelení, s ktorou pacient

nesúhlasil; bol prepustený do ambulantnej starostlivosti obvodného lekára a psychiatra. Podľa lekárskej
správy MUDr. Andreja Janca z vnútorného lekárstva Polikliniky KVP z 9.11.2010 žalobca v 1. rade v
poslednom čase prekonal stres (tragické úmrtie manželky), je unavený, nespavý, silno ho bolí žalúdok...
v dôsledku čoho bola diagnostikovaná stresom vyvolaná gastritída.
Podľa lekárskeho posudku MUDr. Jany Ondirovej, psychiatričky, zo 7.5.2011 žalovaný sa ambulantne

lieči pre duševné ochorenie, podľa nálezov uvedenej lekárky z 8.11.2010, 5.3.2011 30.3.2011, 5.5.2011
je u neho diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha. Podľa poukazu MUDr. Júlie Chválovej,
psychiatričky, z 1.5.2012 je žalovaný vedený v ich evidencii od októbra 2011 pre reaktívny mierne
depresívny stav.
Podľa správy MUDr. Heleny Dudríkovej, všeobecného lekára Simplex, s. r. o. z 12.5.2014 neb. p. P.

L. nemala žiadne vážne zdravotné problémy, liečila sa od r. 2006 na chorobu vysokého krvného tlaku,
mala mierne zvýšený cholesterol a stukovatenie pečene. Doporučené lieky užívala pravidelne, hodnoty
krvného tlaku mala v medziach normy.
Súd mal z vykonaného dokazovania za dostatočne zistené rozhodujúce skutočnosti potrebné pre
rozhodnutie vo veci. Súd nemal dôvod pochybovať o dôveryhodnosti správy MUDr. Heleny Dudríkovej,

preto už jej výsluch aj v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. nevykonal.
Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo

dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy

a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 427 ods. 1 a 2 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný zásah zo strany žalovaného do práv žalobcove na
ochranu osobnosti tým, že žalovaný zavinil úmrtie ich manželky (v prípade žalobcu v 1. rade), matky (v
prípadežalobcovv2.a3.rade).Vinažalovanéhobolapreukázanávtrestnomkonaníasúdjerozsudkom
v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný, preto v tomto konaní neskúmal zavinenie žalovaného,ale vychádzal zo zistení obsiahnutých v trestnom spise. Skutku sa dopustil tým, že dňa 4.10.2010 v
Košiciach na ul. Moldavská v smere ku kruhovému objazdu viedol motorové vozidlo značky Š. K. U.
Q..Č.. W. XXX Q. rýchlosťou od 83 až 87 km/hod, kde je rýchlosť obmedzená na 50 km/hod., pričom

na riadne vyznačenom priechode pre chodcov zrazil chodkyňu P. L., ktorá prechádzala cez uvedený
priechod z pohľadu vodiča z pravej strany na ľavú, pričom pri nehode utrpela mnohopočetné ťažké
zranenia, ktorým dňa 28.10.2010 podľahla.
Zákonná definícia pojmu súkromie neexistuje. Všeobecne je možné vymedziť tejto pojem ako vnútornú
intímnu sféru života fyzickej osoby, vytváranú skutočnosťami jej súkromného života, ktorá je nevyhnutá

pre jej sebarealizáciu a ďalší rozvoj. Právo na súkromie zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a
udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti tak, aby fyzická osoba mohla
rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Rodinný život zahrňuje hlavne vytváranie a rozvíjanie zabehnutých
vzťahov v oblasti sociálnej, kultúrnej, morálnej a citovej oblasti v celej šírke medzi blízkymi osobami
Zmyslom ochrany súkromia je nenarušovanie integrity tejto sféry života fyzickej osoby, do ktorej patria
aj skutočnosti rodinného života. Usmrtenie najbližšieho človeka - manželky a matky, je neoprávneným

zásahom do práva na ochranu osobnosti. Úmrtím svojej manželky žalobca v 1. rade v niektorých
oblastiachsvojhoživotautrpelnenapraviteľnústratu,zaniklomumanželstvo.Žalobcasosvojounebohou
manželkou prežil 35 rokov života, spoločne vychovali 2 deti, spoločne sa starali a zabezpečovali
potreby rodiny založenej ich manželstvom, pričom žalobcovia i svedkyne potvrdili, že išlo o manželstvo
harmonické. Usmrtením manželky žalobca v 1. rade tento vzťah stratil a nenávratne stratil jej lásku,

porozumenie, pomoc, oporu ale aj celkovú vnútornú istotu. Ostal osamotený. Žalobcovia v 2. a 3. rade
usmrtením P. L. stratili milovanú a milujúcu matku, ktorú už nik nenahradí. Jej smrťou boli ochudobnení
o možnosť ďalšieho vzťahu s ňou (výsluchmi i správou jej všeobecného lekára mal súd za preukázané,
že menovaná nemala žiadne vážne zdravotné problémy), o jej pomoc a radosť pri starostlivosti o deti
žalobcov. Plynutím času sa ich vzájomný vzťah s matkou rozvinul v celej šírke vzájomných väzieb, a

teda strata tohto blízkeho človeka a s tým súvisiace utrpenie a bolesť sú veľmi výrazné.
V dôsledku dopravnej nehody, ktorá bola spôsobená žalovaným, došlo, podľa názoru súdu jednoznačne
k zásahu do osobnostného práva žalobcov tak, že bola narušená celistvosť rodiny, bolo zasiahnuté do
ich súkromného a rodinného života, pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné, keď ochudobnenie
žalobcov v citovej oblasti je nenapraviteľné, smrťou nebohej stratili jej lásku a radosť s ňou prežívanú. O

to viac, že z výpovedí žalobcov i svedkov je zrejmé, že nebohá bola veľmi milý, dobrý, srdečný človek.
Zároveň utrpeli citovú ujmu spočívajúcu v nepríjemných pocitoch úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku zo
smrti milovanej osoby.
Vzhľadom na charakter zásahu vyvolaného nezvratnou skutočnosťou smrti, teda absolútnej straty
blízkeho človeka zavinenej konaním žalovaného, súd neuvažoval o ochrane osobnosti spočívajúcej

v upustení od neoprávnených zásahov a o odstránení ich zásahov alebo o daní primeraného
zadosťučinenia. Na vyváženie straty najbližšieho človeka nepostačuje primerané zadosťučinenie v
žiadnej jeho forme. Súd preto priznal žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle kritérií
§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ujma vzniknutá v súkromnom živote žalobcov spočívajúca v strate
manželky, matky, je ujmou neodstrániteľnou. Táto dosahuje maximálny stupeň v oblasti citových väzieb.

Žiadne zadosťučinenie nemôže odčiniť skutočne vzniknutú ujmu, ale zmyslom právnej úpravy je aspoň
zmierniť túto ujmu vychádzajúc zo zásady platnej v demokratických právnych štátoch, že je nemravné
akúkoľvek ujmu neodškodniť.
Najviac strata nebohej zasiahla žalobcu v 1. rade, ktorý pred nehodou býval so zosnulou P. L. desiatky
rokov dennodenne a trávili spolu takmer všetok voľný čas. Táto strata mala nepriaznivý dôsledok aj na

jeho zdravotný stav (gastritida, vysoký tlak), psychiku až tak, že sa pokúsil o samovraždu, kedy musel
vyhľadať pomoc odborníkov, o čom svedčia lekársky správy, kým žalobcovia v 2. a 3. rade, hoci ich
vzťah s matkou bol emocionálne intenzívny, nebol bezprostredným každodenným vzťahom a napokon
mali výraznú oporu i u svojich manželských partnerov.
Žalovaný v konaní namietal nedostatok pasívnej legitimácie. Uviedol že žalobcovia si v zmysle zákona

o povinnom zmluvnom poistení mohli uplatniť nárok priamo voči poisťovni. K tomu súd uvádza, že
vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto je
nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje
vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej
legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom

nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je
predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný. Žalovaný usmrtením P. L. zasiahol do práva žalobcov
na ochranu ich osobnosti, ich súkromia, teda on je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti - nahradiť
vzniknutú nemajetkovú ujmu, o ktorú v konaní išlo, teda je pasívne legitimovaný. Súd podotýka, žez ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, na ktoré žalovaný poukazoval,
nevyplýva povinnosť, ale právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody (aj) priamo proti poisťovateľovi
(nielen voči prevádzateľovi motorového vozidla, resp. vodičovi).

Žalovaný aj vedľajší účastník uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 eur pre žalobcu v 1.
rade a vo výške po 10.000 eur pre žalobcov v 2. a 3. rade považovali za neprimeranú a žiadali, aby súd
zohľadnil aj tú skutočnosť, že do určitej miery, ako to konštatoval aj súd v trestnom konaní, poškodená
P. L. pri prechádzaní vozovky podcenila situáciu a dianie v cestnej premávke (nemohla mať v danom
okamihu - pri prechádzaní cez priechod pre chodcov - úplný prehľad o dianí v cestnej premávke a mohla

sa po prekonaní polovice priechodu pre chodcov presvedčiť, či v ľavom pruhu nepremáva motorové
vozidlo), v dôsledku čoho je potrebné mieru zavinenia rozložiť medzi oboch. Žalovaní i vedľajší účastník
poukazovaliinaľútosť,vekanedostatokfinančnýchprostriedkovužalovaného,prisúdenienemajetkovej
ujmy v požadovanej výške spolu vo výške 35.000 eur by bolo príliš vysoké a fakticky by bol znemožnený
resp. mimoriadne sťažený jeho ďalší život.
Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú stanovené dva kritériá, z ktorých musí

súd vychádzať a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému
zásahu od osobnosti fyzickej osoby došlo a teda samotná závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy
nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch. Výška
peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, pričom súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo a to jednak vo vzťahu k postihnutej osobe a jednak vo vzťahu k subjektu,

ktorý neoprávnený zásah spôsobil, aby tak bola zabezpečená požiadavka účinného primeraného
zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho
prostriedku na neprípustné obohacovanie. Súd pri určení peňažnej náhrady prihliadol na nenapraviteľný,
najzávažnejší následok vzniknutý v dôsledku smrteľnej nehody manželky a matky žalobcov a dôsledky,
ktorévyvolaliužalobcov,aleajnato,žesamotnánebohásavistejmierepodieľalanazavinenídopravnej

nehody podcenením situácie v cestnej premávke, že zo strany žalovaného išlo o nedbanlivostný
trestný čin a v záujme komplexnejšieho hodnotenia súd zohľadnil (avšak nie ako zásadné kritérium)
aj ľútosť i osobné a majetkové pomery žalovaného (ide o mladého človeka, ktorý sa nevie zamestnať,
bez finančných prostriedkov, ktorý má byt na úver) a dospel k záveru, že primeraná výška náhrady
nemajetkovej ujmy je pre žalobcu v 1. rade vo výške 10.000 eur a pre žalobcov v 2. a 3. rade vo výške

po 5.500 eur a v zvyšnej časti žalobu zamietol.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

V prejednávanej veci išlo o uplatňovaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom určenie výšky
nároku bolo závislé na úvahe súdu, preto sa súd pri rozhodovaní o trovách konania spravoval ust. § 142
ods. 3 O.s.p. a priznal žalobcom plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva.

Trovy konania žalobcov pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom. V danom prípade boli

uplatnené tri samostatné nároky a jeden zástupca zastupoval súčasne troch žalobcov.
Podľa § 10 ods. 8 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho
zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, vo veciach
ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva je tarifnou
hodnotou 1000 eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy, a 2000 eur, ak sa žiada náhrada

nemajetkovej ujmy.
Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%,
ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
Keďže v konaní bolo rozhodované o troch nárokoch troch žalobcov, základná sadzba tarifnej odmeny
z hodnoty veci 2.000 eur je 91,29 eur a keďže išlo o spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb,

základná sadzba tarifnej odmeny sa znížila o 50%, t.j. na sumu 45,64 eur. Na základe uvedeného
súd priznal právnemu zástupcovi: odmenu za zastupovanie žalobcu v 1. rade za 5 úkonov podľa § 14
ods. 1 vyhl. (prevzatie-príprava zastúpenia 5.12.2012, žaloba 10.12.2012, účasť na pojednávaniach dňa
10.12.2013,3.4.2014 a 10.6.2014) po 45,64 eur, t.j. 228,20 eur; tretinu režijného paušálu (§ 16 ods. 3
vyhl.) 2 x 7,63 (za r. 2012) + 7,81 eur (za r. 2013) + 2 x 8,04 (za r. 2014), čo je 13,05 eur (39,15 eur/3);

tretinu náhrady za stratu času (§ 15 písm. b/ vyhl.) za 3 cesty z Lučenca do Košíc a späť, t.j. za 8 polhodín
po 13,01 eur (v r. 2013) + 8 polhodín po 13,40 eur x 2 (v r. 2014), čo je 104,08 eur + 107,20 eur x 2,
z čoho tretina činí 106,16 eur (318,48 eur/3); tretinu cestovného (§ 16 ods. 4 vyhl.) vyčísleného podľa
zák. č. 283/2002 Z.z. za 3 cesty z Lučenca do Košíc o dĺžke 2 x 154 km a späť pri použití motorovéhovozidla HONDA CR-V, priemernej spotrebe 6,7 l/100km a cene PHM dňa 10.12.2013 1,376 eur/l, dňa
3.4.2014 1,336 eur/l a dňa 10.6.2014 1,36 eur/l a pri sume základnej náhrady 0,183 eur za každý km
jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá podľa § 16 ods. 4 opatr. MPSVaR SR č. 632/2008 Z.z., t.j. 3

x 2 x 154km x 0,183eur + 6,7l/100km x 2 x 154km x 1,376 eur + 6,7l/100km x 2 x 154km x 1,336 eur +
6,7l/100km x 2 x 154km x 1,36 eur, čo činí 169,09 eur + 28,40 eur + 27,57 eur + 28,06 eur = 253,12 eur
z čoho tretina pripadajúca na 1 žalobcu činí 84,37 eur); a 20% DPH (§ 18 ods. 3 vyhl.) zo sumy 431,78
eur (228,20 eur + 13,05 eur + 106,16 eur + 84,37 eur) je 86,36 eur, celkovo vo výške 518,14 eur.
V rovnakej výške patrí právnemu zástupcovi odmena aj za zastupovanie žalobcu v 2. rade a v rovnakej

výške i za zastupovanie žalobkyne v 3. rade.
O povinnosti žalovaného nahradiť žalobcom trovy konania v celkovej výške 1.554,42 eur (3 x 518,14
eur) na účet ich právneho zástupcu súd rozhodol v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola
uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Účet právneho zástupcu žalobcov je vedený
v Slovenskej sporitelni a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice
I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).