Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 2, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/953/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210227768
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7210227768.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcu P.. A. Š., bytom v E., Z. Č..
XX, zastúpeného JUDr. Jurajom Gavalčinom, advokátom so sídlom v Košiciach, Platanova č. 5, proti
žalovanému U.S.Steel Košice,s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vstupný areál U.S.Stell Košice, v konaní o
porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice
II zo dňa 14.10.2014 č.k. 19C 171/2010-378 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podanie žalobcu zo dňa 17.12.2011 ktorým sa domáhal
ospravedlnenia zo strany žalovaného za svoje diskriminačné a neetické správanie voči nemu
spočívajúce vo verbálnom a neverbálnom sťažovaní podmienok v práci odmietol, v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť za nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania sa mu ospravedlniť formou

verejného ospravedlnenia zverejneného na prvej strane podnikových novín „Oceľ východu“ a to v
jeho najbližšom čísle po právoplatnosti rozsudku v nasledujúcom znení „Ospravedlnenie“ „U.S.Steel
Košice s.r.o. sa ospravedlňuje pánovi P.. A. Š. za svoje diskriminačné a neetické správanie voči jeho
osobe spočívajúce vo verbálnom aj neverbálnom sťažovaní podmienok v práci, bezdôvodnej zmene
pracovného zaradenia a v postupnom účelovom zhoršení hodnotenia jeho kreativity a odbornosti
v období od decembra 2007 až ku dňu skončenia pracovného pomeru; následnom nedostatočnom
prešetrení diskriminačného postupu voči nemu“. Ďalej sa domáhal, aby súd uložil žalovanému

povinnosť zabezpečiť riadnu distribúciu výtlačku novín Oceľ východu, v ktorom bude uverejnené
ospravedlnenie, tak, aby tento výtlačok bol poskytnutý zo strany žalovaného každému zamestnancovi.
Ďalej sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť napraviť protiprávny stav takým spôsobom,
že po právoplatnosti rozsudku dôsledne prešetrí diskriminačné praktiky v zmysle zákona a vnútorných
predpisov spoločnosti, a to na základe žiadosti žalobcu zo dňa 31.8.2009 týkajúcej sa odmietnutia
oznámenie dôvodov o zrušení jeho pracovného miesta. Následne ho majú informovať o výsledkoch
prešetrenia a zodpovednosti jednotlivých zamestnancov vrátane prezidenta a členov predstavenstva.

Ďalej navrhoval, aby žalovanému bola uložená aj povinnosť napraviť protiprávny stav takým spôsobom,
že po právoplatnosti rozsudku príjme žalobcu späť do pracovného pomeru na jeho pôvodnú pracovnú
pozíciu „špecialistu zodpovedného za devízové a depozitné operácie“.Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, aby
žalovanývočižalobcovido31.8.2009kedysisnímplatneskončilpracovnýpomerpostupovalspôsobom
preukazujúcim porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a že by dochádzalo k diskriminácii žalobcu

či už formou priamou alebo nepriamou. Súd bol toho názoru, že zmenou pracovného zaradenia žalobcu,
zmenou pracovnej náplne nedošlo vo vzťahu k žalobcovi k diskriminácii. Súd mal za preukázané, že k
zmene pracovného miesta u žalobcu, rotáciou v roku 2008 došlo jednak v dôsledku konfliktu záujmov.
Ako vyplynulo z listinného dôkazu výbor pre posúdenie konfliktu záujmov spoločnosti žalovaného
vyhodnotilnazákladedokladovpredloženýchžalobcov,žesporymedzispoločnosťoužalobcuabankami

a predstavujú konflikt záujmov medzi ním a spoločnosťou žalovaného. Toto vyhodnotenie súd považoval
za správne a v súlade s kodexom etického správania spoločnosti žalovaného podľa ktorého ku konfliktu
záujmov dôjde vždy, ak osobné záujmy zamestnanca ovplyvňujú výkon jeho práce, alebo do nich
zasahujú a zároveň v súlade s § 81 Zák. práce písm. e/ podľa ktorého zamestnanec je povinný nekonať
v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Aj podľa názoru súdu súdne spory spoločnosti
žalobcu s bankami sú v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného pri prihliadnutí na skutočnosť,

že žalobca v rámci pôvodnej pracovnej náplne komunikoval s bankami v mene spoločnosti žalovaného
vo veciach, ktoré sú pracovnou náplňou oddelenia. Na základe uvedeného preto súd uzavrel, že
k zmene pracovnej náplne (preradenie na iné pracovné miesto žalobcu) nedošlo z diskriminačných
dôvodov, teda len z dôvodu postoja žalobcu vzhľadom na svoje spory s bankami, pričom ako vyplýva z
výpovede nadriadeného svedka A., žalobca naďalej uplatňoval svoju kvalifikáciu na novom pracovnom

mieste aj pri zmenenej pracovnej náplni. K znevýhodneniu žalobcu nedošlo ani po stránke kvalifikačnej
ani mzdovej, keďže priamo žalobca potvrdil vo svojej výpovede, že sa nezmenil jeho druh práce,
finančného ohodnotenia, naďalej bol zaradený ako špecialista. Zmenou pracovnej náplne zo strany
žalovaného nedošlo k diskriminácii žalobcu, preto súd nárok žalobcu, ktorým žiadal ospravedlnenie za
diskriminačné správanie formou bezúhonnej zmeny pracovného zaradenia zamietol ako nedôvodný.

Pokiaľ žalobca žiadal žalobou dôsledne prešetriť diskriminačné praktiky žalovaného, súd mal za to, že
v rámci konania sa žalovaný podrobne vyjadril k dôvodom zrušenia pracovného miesta žalobcu. Súd
mal vykonaným dokazovaním za dostatočne preukázané, že u žalovaného došlo k organizačnej zmene,
ktorá bola dôvodom zrušenia dvoch pracovných miest na odbore bankovníctvo. Z vyjadrenia žalovaného
aj z výpovede svedka A. vyplynulo, že išlo o organizačné zmeny projekt FEO, ktorý bol oznámený

všetkým zamestnancom, čo potvrdil aj samotný žalobca. Žalobca potvrdil, že táto organizačná
zmena a potreba zrušenia dvoch pracovných miest z organizačných dôvodov mu bola oznámená za
prítomnosti priameho nadriadeného ako aj ďalších nadriadených zamestnancov. Zároveň mu bolo tak
ako ostatným zamestnancom oznámené, že má možnosť v rámci daného projektu ukončiť pracovný
pomer pri obdržaní 15-mesačného odstupného, alebo môže byť zaradený do rekvalifikačného odboru

a v prípade voľného miesta mu bude ponúknuté voľné pracovné miesto. Súd teda dospel k záveru, že
u žalovaného došlo k organizačnej zmene, a znižovanie počtu zamestnancov na odbore kde pracoval
žalobca za účelom zefektívnenia organizácie s cieľom znížiť náklady a zachovať konkurencieschopnosť
žalovaného. Konkrétne dôvody výberu súd nebol oprávnený preskúmavať, preto súd ďalšie dôvody
uvedené svedkom A. o porušení pracovnej disciplíny nepreskúmaval. Súd mal teda za to, že žalovaný

správne zvolil postup, keď žalobcovi nebolo poskytnuté iné náhradné miesto na útvare pre úvery
bankovníctvo, kde sa uvoľnili dve pracovné miesta a bola prijatá jedna zamestnankyňa, ktorá predčasne
ukončila rodičovskú dovolenku. Žalobcovi bolo ponúknuté voľné pracovné miesto pre prácu s počítačmi,
ktoré žalobca odmietol, pričom však v konaní súd splnenie povinnosti zamestnávateľa poskytnúť voľné
pracovné miesto ani neskúma, keďže nedošlo k ukončeniu pracovného pomeru z organizačných

dôvodov, ale dohodou na základe žiadosti žalobcu. Súd mal teda za to, že žaloba žalobcu v časti,
ktorou sa domáhal napravenia protiprávneho stavu a prešetrenia diskriminačných praktík, týkajúcich sa
odmietnutia oznámenia dôvodov o zrušení jeho pracovného miesta je nedôvodná.

Z predloženého hodnotenia žalobcu žalovaným súd mal za to, že v konaní nebolo preukázané

účelové zhoršenie hodnotenia kreativity a odbornosti žalobcu z roku 2007 až ku dňu skončenia
pracovného pomeru. Žalobca sa žalobou domáhal aj nápravy protiprávneho stavu tým spôsobom, že
po právoplatnosti rozsudku ho žalovaný príjme späť do pracovného pomeru na doterajšiu pozíciu. Súd
konštatoval, že na určenie takejto povinnosti žalovaného nie je právny základ, keďže pre určenie takejto
povinnosti by musel existovať pracovno-právny pomer medzi žalobcom a žalovaným. Pracovný pomer

žalobcu bol ukončený dohodou k 31.8.2009 na jeho žiadosť. Žalobca v lehote 2 mesiacov neplatnosť
dohody na súde nenapadol. Nakoľko žalobca takúto žalobu v 2-mesačnej lehote nepodal, pracovný
pomeržalobcuužalovanéhoplatneskončilasúdniejeoprávnenýpreskúmavaťneplatnosťtejtodohody.
Na základe uvedeného súd preto uzavrel, že nárok žalobcu uplatnený žalobou je nedôvodný. Súdnemal preukázané, že zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobcovi došlo k diskriminácii, ani čo sa týka
zvyšovania kvalifikácie žalobcu, resp. znemožňovania zúčastňovať sa kurzu anglického jazyka, keďže
z výpovede svedka A. vyplynulo, aby žalobcom predloženú žiadosť o vzdelávanie žalovanej zamietol.

Súd žalobcu v časti odmietol, nakoľko podanie ktorým sa súd domáhal ospravedlnenia zo strany
žalovaného za diskriminačné a neetické správanie voči nemu spočívajúce vo verbálnom a neverbálnom
sťažovaní podmienok považoval za nepresné a neurčité, keďže žalobca neupresnil v petite žaloby, v
akom konkrétnom konaní žalovaného spočívala verbálne a neverbálne sťažovanie podmienok v práci

žalobcu.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd

prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. V danom prípade súd nevykonal navrhovaný výsluch K. P.. A. S.
na preukázanie okolností, že tejto svedkyni boli oznámené dôvody zrušenia jej pracovného miesta.
Výsluch uvedenej svedkyne považuje pre účely dostatočného zistenia skutkového stavu za veľmi
dôležitý. V danej veci má za to, že ide o diskriminácii vo vzťahu k nemu, keďže mal vedomosť

o tom, že v identickom prípade zrušenie pracovného miesta u jeho kolegyne postupoval žalovaný
bezdôvodne odlišne. Skutočnosť, že zamestnávateľ nie je povinný oznamovať konkrétne dôvody
zrušenia miesta zamestnanca je spor o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania irelevantné,
nakoľko ešte nevylučuje možnosť, že voči tomu ktorému zamestnancovi postupoval diskriminačne. V
tejto súvislosti poukázal na medzitýmny rozsudok okresného súdu vo Zvolene zo dňa 11.6.2003 sp.zn.

7C 190/02-309. Taktiež poukázal na skutočnosť, že navrhol aj výsluch svedkyne P. N. M., ktorá bola
jeho nadriadenou. S nepripustením tohto dôkazu sa súd vôbec nevyporiadal v odôvodnení rozhodnutia.
K jeho diskriminácii malo dôjsť zmenou jeho pracovného zaradenia a to vzhľadom na súdne spory s
bankami. Súd však v tomto nezohľadnil skutočnosť, že súdne spory mal s bankami UniCredit Bank a.s.,
a s Tatrabankou a.s., s ktorými pri plnení pracovných úloh u žalovaného neprichádzal do styku. Pokiaľ

išlo o otázku konfliktu záujmov a jeho posúdenia z odpovede žalovaného zo dňa 16.1.2002 je zrejmé,
že k vzniku konfliktu záujmov by došlo len v tom prípade, ak by spoločnosť Fin Team s.r.o. nadviazala
obchodné styky s U.S.Steel Košice s.r.o.. Súd teda vo vzťahu k nemu posúdil zákaz konkurencie ešte v
širšom rozsahu, ako to v roku 2002 urobil sám žalovaný. Súd sa absolútne nevysporiadal s nečinnosťou
žalovaného vo vzťahu k jeho žiadosti zo dňa 31.8.2009, ktorou požiadal žalovaného o prešetrenie

diskriminačných postupov voči jeho osobe. V zmysle vnútorných smerníc žalovaného žalovaný mal
povinnosť poslať odpoveď do 30 dní od podania žiadosti, pričom odpoveď mu prišla až po 9 mesiacoch
a absolútne sa netýkala merita veci. Argument, že v čase podania žiadosti už nebol zamestnancom
žalovaného je irelevantný, nakoľko k diskriminačným praktikám došlo ešte v čase trvania pracovného
pomeru. Má za to, že konanie predstavuje neverbálne sťažovanie jeho pomeru k práci a tým pádom

sa domáhal ospravedlnenia aj z tohto dôvodu. Ďalej v odvolaní žalobca namietal aj nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súd
Českej republiky sp.zn. 21Cdo 246/2008 a Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co 334/2008-238.
Žalobca má za to, že v žalobnom návrhu, ale aj v priebehu konania poukázal na mnohé skutočnosti, ako
aj navrhol také dôkazy, ktoré zakladajú odôvodnenie pochybnosti o diskriminačnom konaní žalovaného.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny. V plnom rozsahu sa stotožňuje s výrokovou časťou ako aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav

veci ak dospel k záveru, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania
a teda zo strany žalobcu nedošlo k diskriminácii žalobcu či už formou priamou alebo nepriamou, ktorý
následne aj správne právne posúdil, ak žalobu v časti zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlok zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy
ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak vychádza z názoru,
že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci ak nevykonal ním navrhnutý výsluch svedkyne
P.. A. S. B. P.. N. M..

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie o veci samej rozhodnuté
vo veci v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej

i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o
veci pre nečinnosť účastníka alebo vôbec nemohla byť preukázaná. Súd z navrhovaných dôkazov
nemusí vykonať tie dôkazy, ktorými majú byť preukázané skutočnosti, ktoré sú pre posúdenie nároku
uplatneného v konaní nerozhodujúce a právne nevýznamné, resp. dôkazy nadbytočné.

Za takýto nadbytočný dôkaz treba považovať aj žalobcom navrhnutý výsluch svedkyne P.. A. S.
vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na výsledky
vykonanéhodokazovaniasúdomprvéhostupňazktorýchjednoznačnevyplynulo,žeužalovanéhodošlo
k organizačnej zmene, ktorá bola dôvodom zrušenia dvoch pracovných miest na odbore bankovníctva,
pričom išlo o organizačné zmeny ohľadom projektu FEO, ktorý bol oznámený všetkým zamestnancom,

čo potvrdil aj samotný žalobca. Uvedená organizačná zmena bola žalobcovi oznámená v prítomnosti
jeho priameho nadriadeného, preto bez významu je jeho tvrdenie ohľadom skutočnosti, že oproti
navrhnutej K. P.. S. mu neboli oznámené dôvody zrušenia jeho pracovného miesta.

Vo vzťahu k navrhnutej svedkyni P.. A. M. je potrebné uviesť, že nevykonanie navrhovaného dôkazu by

bolo možné považovať za neúplné zistenie skutkového stavu len za predpokladu, ak súd by nevykonal
účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná
okolnosť, že nevykonal dôkaz účastníkom navrhnutý nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým
odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatnil tento odvolací dôvod
musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné

skutočnosti, ktoré - hoci boli tvrdené - súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval
za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosť a dôkazy uplatnené už v konaní pred
súdom prvého stupňa.

Žalobca v odvolaní síce uviedol, že súd prvého stupňa nevykonal dôkazy výsluchom svedkyne P.. A. M.,

neuviedol však právne významné skutočnosti, ktoré - hoci boli tvrdené , - súd prvého stupňa nezisťoval.
Za takejto situácie je odvolací súd toho názoru, že odvolanie žalobcu spočívajúce v odvolacom dôvode
- v neúplnom zistení skutkového stavu veci nie daný.

Za nedôvodný treba považovať aj žalobcom uvádzaný odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom

skutkovom zistení vzhľadom na to, že súd prvého stupňa mal jednostranne posúdiť jednotlivé vykonané
dôkazy. V tejto súvislosti poukázal na konflikt záujmov a jeho posúdenia a zmenou jeho pracovného
zaradenia. Je treba povedať, že samotný návrh nadriadeného žalobcu na jeho tzv. rotácia (zmenu
pracovného zaradenia) nemožno považovať za priamu diskrimáciu zo strany žalovaného. Je tomu
tak preto, že zamestnávateľ so zamestnancom je povinný v pracovnej zmluve dohodnúť podstatné

náležitosti medzi ktoré patrí aj druh práce (§ 43 ods. 1 Zákonníka práce). Vykonávať práce iného druhu
alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne
a to v prípadoch uvedených v ust. § 55 ods. 2,4 Zákonníka práce. Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy
však zamestnávateľ a zamestnanec môžu zmeniť aj dohodou (§ 54 Zákonníka práce). Ak bol žalobca
toho názoru, že došlo k jeho preradeniu na inú prácu v rozpore s ust. § 55 Zákonníka práce, teda že

nedošlo k dohode o zmene pracovných podmienok, resp. došlo k preradeniu na inú prácu v rozpore s
§ 55 Zákonníka práce mohol tento sporný nárok z pracovno-právneho vzťahu uplatniť na súde (§ 14
Zákonníka práce).Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa dospel k záveru, že zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobcovi
nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, preto bez významu je požiadavka žalobcu na
uloženie povinnosti žalovanému prešetriť prípadné jeho diskriminačné konanie.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
týkajúce sa skutočnosti z ktorých možno odvodiť, že došlo k jeho priamej alebo nepriamej diskriminácii.
Nepredložil také dôkazy, z ktorých by bolo možné dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania vo vzťahu k nemu došlo.

Ako nezákonná sa javí požiadavka žalobcu nápravy protiprávneho stavu takým spôsobom, že po
právoplatnosti rozsudku ho ma prijať žalovaný späť do pracovného pomeru na jeho pôvodnú pracovnú
pozíciu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správne dôvody uvedené v napadnutom rozsudku
súdu prvého stupňa ohľadom tohto nároku.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku, ktorým súd čiastočne odmietol podanie žalobcu ako
neurčité, keďže žalobca ani na základe výzvy súdu neupresnil, v akom konkrétnom konaní žalovaného

malo spočívať verbálne a neverbálne sťažovanie podmienok jeho práce.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaný,
ktorý si náhradu trov v súvislosti s odvolacím konaním neuplatnil a žalobca v odvolacom konaní úspech

nemal, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 224 ods. 1 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.