Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 36C/20/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211204028
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7211204028.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom v právnej veci žalobcu: Ing. P. P.,

narodený: XX.XX.XXXX, bytom: B. Č.. XX, A., zastúpený advokátkou: JUDr. Helena Knopová, sídlo:
Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: P. P., narodený: X.XX.XXXX, bytom: P. Č.. XX, A., zastúpený
advokátom: JUDr. František Svatuška, sídlo: Kukoreliho č. 1505/52, Humenné, v konaní o zníženie
vyživovacej povinnosti s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v plnom rozsahu zamieta.

II. Odporcovi právo na nahradenie trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom podaným na Okresný súd Košice II dňa 15.2.2011 domáhal, aby súd vydal

rozsudok, ktorým od februára 2011 zníži jeho vyživovaciu povinnosť voči žalovanému (po upresnení
podaním zo dňa 9.3.2011 na sumu 30,00 eur mesačne), ktorú naposledy určil Okresný súd Košice II
svojim Rozsudkom sp. zn. 27 P 237/2008 zo dňa 19.5.2009 na sumu 230,00 eur mesačne. Svoj návrh
žalobca odôvodnil nasledovnými zmenami na svojej strane: 1. k 31.1.2011 ukončil svoje spoločníctvo,
konateľstvo a aj zamestnanecký pomer v spoločnosti F. servis, s.r.o. a to z dôvodu zlej ekonomickej
situácie spoločnosti (strata nosných zakázok, zadĺženosť spoločnosti); 2. od 1.2.2011 je evidovaný na
úrade práce; 3. jediný príjem žalobcu je len podpora v nezamestnanosti a bude rátaná iba z hrubej mzdy

200,00 eur; 4. ostatné príjmy, ktoré žalobca mal, boli podiely zo zisku, ktoré za minulý rok už nebude
mať. Žalobca ďalej poukázal na výšku svojich mesačných výdavkov: splátky hypotekárneho úveru na
rodinný dom vo výške 661,56 eur, inkaso - el. energia 204,60 eur, vodné a stočné vo výške 32,59 eur,
životné poistenie AXA vo výške 115,68 eur, stavebné sporenie 38,17 eur a výživné na synov.

Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnil tak, že žalobca mal
viacero obchodných spoločností a to F. Q., s.r.o., ktorú predal a mal z nej určite nejaký príjem.

Ďalej bol spoločníkom v spoločnosti F. Q.. Q..J..H.. a podiel v tejto spoločnosti previedol 14.12.2010
a k tomu istému dátumu prestal byť aj konateľom tejto spoločnosti, pričom žalobca poukázal na
to, že táto spoločnosť vlastnila aj nejaké nehnuteľnosti v katastrálnom území Ťahanovce. Žalovaný
zároveň uviedol, že žalobca je vlastníkom rodinného domu s príslušnými pozemkami, a ak je teda
žalobca nezamestnaný, tak má neštandardné ubytovanie a podľa názoru žalovaného má žalobca
nejaké iné príjmy. Žalovaný tiež uviedol, že družka žalobcu má založenú novú spoločnosť D. Q..J..H..,
ktorá ma obdobný predmet činnosti ako bývalé spoločnosti žalobcu a teda žalobca podľa všetkého

prostredníctvom tejto spoločnosti vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Žalovaný tiež poukázal na to,
že pred Okresným súdom Košice II pod spisovou značkou 23 P 87/2011 prebieha konanie o zníženie
výživného, ktoré je žalobca povinný platiť súrodencom žalovaného. Ďalej žalovaný poukázal na to, žeštuduje v Bratislave na Matematicko - fyzikálnej fakulte a jeho mesačné výdavky predstavujú minimálne
sumu vo výške 667,04 eur.

Je nesporné, že žalobca je otcom žalovaného a že Okresný súd Košice II svojim Rozsudkom sp. zn. 27
P 237/2008 zo dňa 19.5.2009 určil žalobcovi povinnosť uhrádzať žalovanému výživné vo výške 230,00
eur mesačne.

Na pojednávaní dňa 22.2.2012 uviedol žalobca nasledovné skutočnosti. Začiatkom roka 2011 som

ukončil podnikanie, pričom k tomu nedošlo z toho dôvodu, že by som sa sám svojvoľne rozhodol, ale
vyžiadala si to daná situácia, keď moje podnikanie nemalo žiadny zmysel. K tejto situácii došlo tak,
že moja bývalá zamestnankyňa si založila svoju vlastnú firmu a prevzala tú najpodstatnejšiu zákazku,
na základe ktorej fungovalo moje podnikanie, a preto som ukončil podnikanie. Zaevidoval som sa na
úrade práce a hľadal som si nejakú prácu, ale s ohľadom na to, že som podnikal vyše 20 rokov,
tak som sa vo svojom pôvodnom obore nedokázal uplatniť. Skúšal som rôzne brigády a podobne,

ale bezvýsledne, a preto som pristúpil k podaniu žaloby na zníženie výživného pre žalovaného. Som
absolventom Vysokej školy technickej, Elektrotechnickej fakulty so zameraním na technickú kybernetiku
a som aj absolventom Strednej priemyselnej školy dopravnej odbor Zabezpečovacia a oznamovacia
technika. V rámci svojho podnikania od roku 1992 som skúšal viac možností podnikania, začal som v
obore, ktorý som vyštudoval, ale to nebolo výnosné, neskôr som sa začal venovať upratovacím službám,

a toto bol celkom výnosný obchod. Gro mojej činnosti bola práca pre jednu nadnárodnú spoločnosť,
ktorá vlastnila viacero nehnuteľností - podnikateľských centier na A. ulici, na E. ulici a na X. ulici a s touto
spoločnosťou som mal uzavretú veľmi dobrú zmluvu, na základe ktorej som v týchto nehnuteľnostiach
vykonával upratovacie práce. Došlo však k tomu, že som si tú zákazku neustrážil, pretože vedúca mojich
upratovačiek si založila svoju vlastnú firmu a na základe dobrých vzťahov, ktoré si s týmto mojim klientom

vytvorila nakoniec prevzala tohto lukratívneho klienta pre seba. Keďže som prišiel o túto zákazku, tak
už som nebol schopný v tomto odbore ďalej účinne podnikať, a preto som pristúpil k ukončeniu môjho
podnikania. Príjem z podnikateľskej činnosti už nemám od začiatku roka 2011. Z uvedeného dôvodu
som musel znížiť výživné, ktoré svojim deťom platím.

Žalobca podal na Okresný súd Košice II obdobný návrh na zníženie výživného aj vo vzťahu voči svojim
ďalším dvom deťom (maloletým súrodencom žalovaného) P. P. T. P. P., ktoré konanie bolo vedené
pod spisovou značkou 23 P 87/2011. S ohľadom na skutočnosť, že žalobcove dôvody na podanie
návrhu boli totožné s dôvodmi deklarovanými aj v tomto konaní a tiež s ohľadom na skutočnosť, že
citované poručenské konanie ku dňu 16.5.2012 nachádzalo v pokročilejšej fáze dokazovania (vo veci

už bolo vydané meritórne rozhodnutie, ktoré bolo zrušené odvolacím súdom a bolo vykonané aj ďalšie
dokazovanie v zmysle pokynov odvolacieho súdu) konajúci súd berúc do úvahy zásadu hospodárnosti
súdneho konania svojim uznesením zo dňa 16.5.2012 prerušil konanie až do právoplatného skončenie
vyššie citovaného poručenského konania na Okresnom súd Košice II medzi žalobcom a súrodencami
žalovaného.

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. značka 23 P 87/2011 zo dňa 30.7.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.4.2014 konajúci súd o návrhu žalobcu na zníženie výživného pre súrodencov
žalovaného (P. T. P. P.) rozhodol tak, že návrh zamietol. Toto rozhodnutie konajúci prvostupňový súd
odôvodnil konštatovaním, že žalobca sám svojim nezodpovedným konaním spôsobil svoj neúspech

v podnikaní a zohľadnil tiež princíp tzv. potenciálnych príjmov, ktoré by si žalobca mohol zabezpečiť,
pokiaľ by sa o to riadne snažil. Žalobca v tomto súvisiacom konaní použil rovnakú argumentáciu a tiež
aj dôkazný materiál, ktorým sa snažil odôvodniť oprávnenosť svojej žaloby aj v tomto konaní o zníženie
výživného voči svojmu plnoletému synovi P. P.. Žalobcom označené dôvody sa v zásade týkali iba zmeny
pomerov na strane žalobcu, t.j. neuviedol nejaké zmeny na strane jeho detí. Predmetný rozsudok bol

potvrdený aj Rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 30.4.2014.

Na pojednávaní dňa 17.3.2015 (po ukončení vyššie spomínaného prerušenia tohto súdneho konania)
uviedol žalobca nasledovné skutočnosti. Rozsudok je spred dvoch rokov a bol postavený na zásade tzv.
potencionality príjmov, v rámci rozhodovania sa súd zaoberal tým, aké mám vzdelanie, skúsenosti a akú

prácubysomsidokázalzabezpečiťakbysomchcel.Javšakužmám51rokovasomsícevysokoškolsky
vzdelaný,aleneovládamžiadnycudzíjazykaajztohtodôvodumámproblémzamestnaťsaazabezpečiť
si príjem v takej výške, aby som dokázal platiť výživné vo výške ako bolo určené súdom. Cez internet
som si zisťoval ponuku voľných pracovných miest a nenašiel som si adekvátne zamestnanie, v ktoromby som sa mohol uplatniť. Ja som sa zúčastnil aj viacerých konkurzov na nejaké pracovné miesta, ale
bezúspešne.

Žalobca na podporu svojho tvrdenia, že sa v čase po vydaní skôr citovaného rozsudku márne snažil
zamestnať, predložil nižšie uvedené výpisy z internetových stránok zaoberajúcich sa ponukou na trhu
práce.

Výpis zo stránky „Hľadám job“ zo dňa 6.3.2015 s ponukou: náplň práce návrh strojov a zariadení,

spracovanie výrobnej a technickej dokumentácie, minimálna úroveň vzdelania stredoškolské s
maturitou, požadované znalosti - mierna znalosť anglického jazyka.

Výpis zo stránky „profesia“ zo dňa 15.2.2015 s ponukou: inžinier pre automatizáciu, minimálna úroveň
vzdelania vysokoškolské 2. stupňa, požadované znalosti - mierna znalosť anglického jazyka.

Výpis zo stránky „Kariera. Sk“ zo dňa 6.3.2015 s ponukou: projektový manažér, minimálna úroveň
vzdelania VŠ elektrotechnického smeru, požadované znalosti - angličtina na komunikatívnej úrovni.

Výpis zo stránky „profesia“ zo dňa 24.2.2015 s ponukou: elektronický inžinier, minimálna úroveň
vzdelania vysokoškolské 1. stupňa, požadované znalosti - mierne pokročilá znalosť anglického jazyka.

Výpis zo stránky „tujepraca.sk“ zo dňa 6.3.2015 s ponukou: projektovanie elektrotechnických zariadení,
minimálna úroveň vzdelania vysokoškolské 2. stupňa v odbore elektrotechnika, požadované znalosti -
znalosť anglického jazyka.

Výpis zo stránky „profesia“ zo dňa 4.3.2015 s ponukou: elektro designer, minimálna úroveň vzdelania
vysokoškolské 2. stupňa, požadované znalosti - aktívna znalosť anglického jazyka.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine: „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.“

Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“): „Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného

možné len na návrh.“

Žalobca sa v tomto konaní domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti voči žalovanému z dôvodu,
že prišiel o zamestnanie a svoje doterajšie príjmy zo svojej doterajšej podnikateľskej činnosti. Tieto
dôvody na strane žalobcu boli dôkladne preskúmané vo vyššie citovanom súvisiacom konaní vedenom

na Okresnom súde Košice II pod. spisovou značkou 23 P 87/2011, pričom konajúci súd rozhodol
tak, že návrh zamietol. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené konštatovaním, že žalobca sám svojim
nezodpovedným konaním spôsobil svoj neúspech v podnikaní a zohľadnil tiež princíp tzv. potenciálnych
príjmov, ktoré by si žalobca mohol zabezpečiť, pokiaľ by sa o to riadne snažil.

Vyššie uvedené súdne konanie preskúmalo rovnakú argumentáciu a takmer totožný dôkazný materiál
ako boli prezentované žalobcom aj v tomto súdnom konaní a po zohľadnení vykonaného dokazovania
dospel k zisteniu, že nárok žalobcu na zníženie výživného je nedôvodný. S ohľadom na tieto zistenia
sa súd aj v tomto konaní medzi žalobcom a žalovaným (jeho dospelým študujúcim synom) stotožnil so
zistením, že s ohľadom na tzv. „potencionálny príjem“ žalobcu podľa vyššie citovaného § 75 ods. 1 druhá

veta Zákona o rodine, nie je možné vyhovieť žalobnému nároku žalobcu na zníženie jeho výživného voči
žalovanému postupom možným podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine.Žalobca síce deklaroval svoju márnu snahu o zabezpečenie si primeraného zamestnania, čo sa snažil
preukázať predložením vyššie uvedených internetových ponúk. Toto konanie žalobcu však súd nezobral
do úvahy, pretože z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že všetky boli vyhotovené v časovom

rozpätí od 15.2.2015 do 6.3.2015. Z uvedeného je zrejmé iba to, že žalobca „navštívil“ príslušné
internetové stránky. S ohľadom na to, že to bolo iba v čase cca 1 mesiac pred uskutočnením posledného
pojednávania vo veci, tak súd považuje toto jeho konanie za účelové (argumentácia iba pre účely
súdneho konania), ktoré nepreukazuje dostatočne snahu žalobcu o zabezpečenie si zodpovedajúceho
finančného príjmu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.“

Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí

súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.“

Žalovaný mal podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v zásade právo na nahradenie trov

konania v plnom rozsahu a to z dôvodu, že mal vo veci úspech plný úspech. O náhrade trov konania
žalovaného však súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
t.j. žalovanému právo na ich nahradenie nepriznal a to z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Týmto
dôvodom bolo rozhodnutie samotného žalovaného nepožadovať nahradenie svojich trov konania.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho
žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav
veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach a to v súlade s ust. § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní
popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. je potrebné uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že podľa písm. a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, podľa písm. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa písm. c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa písm.
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa

písm. e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), podľa písm. f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.