Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212200945
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7212200945.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Z. K. B. B..T..Y.. so sídlom v , A., W.Š. Č.. Xproti
žalovanému V. B., bytom v K., N. Y. Č.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka D. N. Y. Y. B. S. so sídlom
v W., N. R. Č.. X, o zaplatenie 592,49 eura s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II zo dňa 17.10.2013 č.k. 17C 193/2012-97 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania a
zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

V odôvodnení uviedol, že nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko

usúdil, že ním uplatnené trovy právneho zastúpenia neboli účelne vynaložené na bránenie práva proti
neúspešnému účastníkovi v konaní. Súd považoval trovy vedľajšieho účastníka konania za neúčelné,
nadbytočné a nehospodárne, čo ho viedlo k rozhodnutiu nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia. Voči inštitútu vedľajšieho účastníka
ako takému v jednotlivom prípade, či už sa jedná o jeho účasť v konaní alebo zastúpenia advokátom
a uplatnení náhrady trov konania nemožno mať zásadne podľa názoru súdu výhrady. Tento prípad

je však potrebné vnímať v kontexte ďalších stoviek konaní, do ktorých vedľajší účastník vstúpil za
situácie, keď pre všetky tieto prípady (súdne konanie) je príznačné, že vedľajší účastník do nich
vstúpil v krátkom časovom úseku, hromadne a to bez akejkoľvek nadväznosti na osobu žalovaného
ako spotrebiteľa, kde na strane žalobcu vystupuje obmedzený okruh subjektov. Obrana žalovaných
(spotrebiteľov) zo strany vedľajšieho účastníka v jednotlivých konaniach spočíva v paušálnej námietke
premlčania nároku žalobcu bez akejkoľvek nadväznosti na postoj žalovaného k plneniu, prípadne

premlčanému dlhu predstavujúceho naturálny obligačný záväzok a takisto neadresne, bez akejkoľvek
špecifikácie konkrétneho prípadu, poukazuje na spotrebiteľský charakter veci spotrebou existencie
neprijateľne podmienky. Toto umožňuje vedľajšiemu účastníkovi podávať totožné vyjadrenia vo veci,
stovkách konaní, v pomerne krátkom časovom úseku, pričom v každom takomto konaní, keďže je
zastúpený advokátom, si uplatňuje nárok z trov právneho zastúpenia. Vo všetkých prípadoch vedľajší
účastník paušálne vyjadruje súhlasom s rozhodnutím vo veci, t.j. nariadenia pojednávania a pre prípad

jeho nariadenia vopred ospravedlňuje svoju prípadnú neúčasť. Súd preto uzavrel, že nemôže byť účelné
a hospodárne, ak za rozposielanie takýchto totožných podaní na súdy vyššie uvedených spôsobom
si uplatňuje vedľajší účastník plnú náhradu trov právneho zastúpenia iba preto, že v každom takomto
konaní je zastúpený advokátskou kanceláriou. Za hromadné vstupovanie do konania považuje súd
činnosť vedľajšieho účastníka, keď vstúpi do konania konkretizovaného síce sp.zn. a žalovaným, ale
obsah podaní vedľajšieho účastníka v tomto konaní je totožný ako v ďalších stovkách konaní, do ktorých

vedľajší účastník vstúpil pod inými spisovnými značkami a na obranu ďalších žalovaných - spotrebiteľov.
Práve toto je naj závažnejší dôvod pre ktorý súd prvého stupňa považoval trovy právneho zastúpeniavedľajšieho účastníka za nadbytočné, neúčelné a nehospodárne - obsah podaní vedľajšieho účastníka
vyhotovených jeho právnym zástupcom v tomto konaní je totožný s obsahom podaní v ďalších stovkách
konaní, pričom v každom z týchto konaní si vedľajší účastník v zastúpení advokátom uplatňuje náhradu

trov právneho zastúpenia.

Vo vzťahu k trovám odvolacieho konania súd prvého stupňa mal za to, že vo veci odvolania mal vedľajší
právoažalobcaúspechibačiastočný.Keďžeodvolacísúdrozhodoltak,ženapadnutývýroksúduprvého

stupňa zrušil a v rozsahu zrušenia ho vrátil na ďalšie konanie, ani žalobca ani vedľajší účastník nebol v
odvolacom konaní úplne úspešný, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie vedľajší účastník. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil a zaviazal žalobcu nahradiť mu trovy prvostupňového aj odvolacieho konania.

V odvolaní uviedol, že do konania vstúpil 13.3.2012 a vo veci podal odpor, v ktorom vzniesol
odôvodnenú námietku premlčania žalobcom uplatnenej pohľadávky. Má za to, že súd prvého stupňa
svojím rozhodnutím porušil ust. § 226 O.s.p., pretože nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho
súdu. V predmetnej právnej veci po zrušení pôvodného rozhodnutia súdu prvého stupňa nedošlo k
zmene skutkového stavu na základe ďalšieho dokazovania, ani nenastali iné okolností, pre ktoré by sa

súd prvého stupňa nemal cítiť viazaný rozhodnúť v zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho
súdu. Má za to, že súdu zjavne unikli v súvislosti posúdenia vzťahu príčiny následku. To nie on, ale
žalobca ako súčasť nadnárodnej inkasnej skupiny nakupuje vo veľkom pohľadávky a následne ich
uplatňuječastoakoužpremlčanénaslovenskýchsúdoch.Uplatňujeichrovnakýmiformulárovýmižaloba
a zjavne sa spolieha, že neinformovaný spotrebitelia sa nebudú brániť proti premlčaniu, prípadne proti

neprijateľným zmluvným podmienkam v spotrebiteľských zmluvách z ktorých je odvodzovaný nárok
žalobcu. Jeho konania sú len reakciou na nedôvodnú žalobu aj v konkrétnej právnej veci sám súd prvého
stupňa konštatuje, že k späťvzatiu návrhu došlo v reakcii na podanie vedľajšieho účastníka. Ak by v
predmetnej právnej veci nevstúpili do konania a neuplatnili odôvodnenú námietku premlčania, žalobca
by bol úspešný. Úspech pre spotrebiteľa bol teda dielom Združenia zastúpeného právnym zástupcom.

Zásadurovnostiúčastníkovktorúvkonanínamietalsvojímrozhodnutím,súdprvéhostupňaopäťporušil.
V tomto konaní súd v zrušenom platobnom rozkaze priznal žalobcovi trovy konania, pričom vôbec sa
nezamýšľal na účelnosťou jeho trov, prípadne formulárovým charakterom žaloby. Jemu také isté právo
súd prvého stupňa upiera a nejde pritom vôbec o akési iluzórne vyrovnanie skoré medzi žalobcom a
vedľajším účastníkom. Ide o reálne kroky súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách účastníkov v

tomto konaní. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co
273/12-163, 13Co 200/2012-159 a 14Co 100/2013-104 kde uviedol, že predmetom konania je dôležité
to, že dosiahli procesný úspech na strane žalovaného a trovy by sa mali posudzovať predovšetkým z
procesného hľadiska. Záver neúčelnosti trov je nesprávny, keďže spotrebiteľ dosiahol plný procesný
úspech. Za správne nepovažuje ani rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách odvolacieho konania.

Keďže odvolací súd napadnutý výrok zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie, súd prvého
stupňaposúdil,ženiktonebolvodvolacomkonaníúplneúspešný,pretorozhodol,žežiadnyzúčastníkov
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Túto argumentáciu súdu prvého stupňa považuje za
nesprávnu, pretože z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva celkom zreteľne,
ktorý z účastníkov bol v odvolacom konaní úspešný. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že „dospel

k záveru že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné“. Z uvedeného vyplýva, že výrok o tom, že
vedľajší účastník má právo na náhradu trov odvolacieho konania je nesprávny.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý

výrok o trovách konania preskúmal a podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa

§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách
konania vedľajšieho účastníka vec nesprávne právne posúdil, ak vychádzal z názoru, že trovy
konania vedľajšieho účastníka spočívajúce v trovách právneho zastúpenia súd nadbytočné, neúčelné

a nehospodárne.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práva podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti, ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

V sporovom konaní (ako je tomu v danom prípade) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Preto ak účastník v konaní mal plný úspech, prináleží mu aj
náhrada účelne vynaložených trov konania. Vychádzajúc zo zásady, že vedľajší účastník má rovnaké
práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4) je potrebné vyvodiť záver, že ak vzniklo právo na náhradu
trov konania účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník vystupoval, vedľajší účastník má rovnaké

právo na náhradu trov konania. Jedným z druhov trov konania je aj odmena za zastupovanie , ak je
zástupcom advokát (§ 137 O.s.p.).

Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie (§ 18 O.s.p.). Účastník sa môže dať v

konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24 O.s.p.). Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť
advokáta. Z tohto ustanovenia je možné jednoznačne vyvodiť, že vedľajší účastník rovnako ako účastník
konania má právo na zastúpenie advokátom a teda aj právo na náhradu trov konania. Právo na právnu
pomoc vyplýva aj z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalovanému na strane ktorého v konaní vystupoval
vedľajší účastník vzniklo právo na náhradu trov konania, lebo konanie bolo zastavené pre správanie sa
žalobcu (späťvzatie žaloby z dôvodu podanej námietky premlčania), preto vzniklo právo na náhradu trov
konania aj vedľajšiemu účastníkovi.

Odvolací súd preto konštatuje, že vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania a
vzhľadom na to, že má právo na zastúpenie advokátom, vzniklo mu právo aj na náhradu trov konania
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

Nemožno sa stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, ak ten považoval trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka za nadbytočné, neúčelné a nehospodárne z dôvodu, že obsah jeho podaní
je totožný s obsahom podaní v ďalších stovkách konaní. Je tomu tak preto, že ak žalobca v

ďalších stovkách konaní uplatnil premlčané pohľadávky a z tohto dôvodu obsahom podaní vedľajšieho
účastníka je totožný obsah podaní, (vznesenie námietky premlčania), nemožno z uvedeného vyvodiť
nadbytočnosť,neúčelnosťanehospodárnosťtrovkonaniavedľajšiehoúčastníkaspočívajúcichvtrovách
právneho zastúpenia.

Odvolací súd je preto toho názoru, že vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania,
preto pokiaľ súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho názoru, vec nesprávne právne posúdil,preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1,2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu
spočívajúceho v tom, že vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania spočívajúcich
v trovách právneho zastúpenia a o týchto následne rozhodne a zároveň v rozhodnutí sa vyporiada aj s
námietkami vedľajšieho účastníka vo vzťahu k trovám odvolacieho konania.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§224 ods.
3 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.