Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/206/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213221628
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7213221628.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov

senátu JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Gizely Majerčák v občianskoprávnej veci žalobcu : Dopravný
podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, Bardejovská 6, Košice, IČO : 31 701 914, zastúpeného JUDr.
Peter Frajt, advokát. s.r.o., Garbiarska 5, Košice, IČO : 47 240 369, proti žalovanému : G.. U. O., nar.
XX.X.XXXX, W. X. XX, O., v konaní o zaplatenie 55,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 11. februára 2015, č.k. 18C/248/2014-79 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 55,55
eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % z dlžnej sumy ročne od 3.10.2012 až do zaplatenia, a
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 eur v prospech zástupcu žalobcu v lehote
15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a v zostávajúcom rozsahu žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 55,55 eur
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 3.10. 2012 titulom nároku na zaplatenie cestovného
vo výške 0,55 eur a prirážky k cestovnému vo výške 100-násobku základného cestovného 55,- eur s
odôvodnením, že žalovaný dňa 2.10.2012 na linke električky č. 3 sa nevedel preukázať pri cestovnej
kontrole platným cestovným dokladom, pretože predložil cestovný lístok nižšej hodnoty v cene 0,25 eur,
aj keď nárok na zľavnené cestovné nepreukázal. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že mal nárok
na zľavnené cestovné, pretože je invalidným dôchodcom s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť o viac ako 70%, ktorú skutočnosť preukazoval kópiou rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa
30.4.2010, na základe čoho mal za to, že mu prináležalo právo na cestovanie v hodnote zľavneného
cestovného 0,25 eur.

Súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 760 Občianskeho zákonníka, ďalej z ustanovení § 2, §
6, § 8 a § 9 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach, Prepravného poriadku žalobcu účinného
od 1.6.2011 a platného v čase kontroly žalovaného, Tarify schválenej Mestským zastupiteľstvom v

Košiciach platnej od 1.1.2009, ktorá platila aj v čase vykonania kontroly žalovaného. Konštatoval, že
Tarifa žalobcu ako aj jeho Prepravný poriadok boli vydané v súlade so zmocnením vyplývajúcim z
Občianskeho zákonníka a zákona č. 514/2009 Z.z. a schválené obecným zastupiteľstvom obce, na
území ktorej žalobca vykonáva prepravu osôb. Žalovaný na účely preukazovania zľavy na cestovnépredložil prepravnej kontrole listinu vyhotovenú v kópii, a to rozhodnutie Sociálnej poisťovne - Ústredie
zo dňa 30.4.2010 o priznaní invalidného dôchodku od 2.9.2008, na základe ktorého bol žalovaný za
invalidného uznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v

porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Kópia rozhodnutia však nie je verejnou listinou, ktorou by sa
osvedčovali skutočnosti v nej uvedené, a nespĺňa podmienky, na preukázanie nároku na zľavnené
cestovné podľa Prepravného poriadku a Tarify žalobcu. Uzavrel, že žalovaný v čase prepravnej kontroly
nedisponoval takým dokladom, ktorý by ho oprávňoval na prepravu za zľavnené cestovné. Z uvedeného
dôvodu nárok žalobcu uplatnený v konaní považoval preto za zákonný a dôvodný.

Žalovaný bol povinný uhradiť cestovné a prirážku k cestovnému v čase prepravnej kontroly dňa
2.10.2012, teda od 3.10.2012 je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto v zmysle § 517 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka žalobca má popri plnení tiež nárok na úroky z omeškania vo výške upravenej
nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 vo výške 8,75 % ročne.

O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 150 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd
prihliadol na skutočnosť, že žalovaný je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 502,- eur, z ktorého
sú mu vykonávané exekučné zrážky v rozsahu cca 134,- eur, z ktorého dôvodu mu bolo v konaní tiež
priznané oslobodenie od úhrady súdnych poplatkov. Za takýchto okolností považoval za zodpovedajúce

spravodlivému usporiadaniu pomerov, ak žalovaný bude povinný len na náhradu nevyhnutných trov
súdneho konania, spočívajúcich v trovách zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur, čo odráža
aj mieru procesnej zodpovednosti žalovaného za vedenie súdneho sporu. Nepriznanie náhrady trov
žalobcovi v rozsahu 50,- eur nemôže žiadnym podstatným spôsobom zasiahnuť do jeho hospodárenia,
ale je spôsobilým nepriaznivo ovplyvniť sociálne pomery žalovaného.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa
považuje za nesprávny. Namietal, že nepredložil len „nejaký papier“, ale originál rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, ktorým preukazoval, že je invalidným dôchodcom. Tiež namietal, že zdôvodnenie porušenia
prepravných predpisov považuje za vytrhnuté z kontextu.

Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s tým,
že rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8.12.2015 o 12.30 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 202 na II. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
od 26.11.2015 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu (§ 156 ods. 1 a 3 za použitia § 211
ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav

veci, ak dospel k záveru, že žalovaný dňa 2.10.2012 na linke električky č. 3 sa nevedel preukázať
pri cestovnej kontrole platným cestovným dokladom, pretože predložil cestovný lístok nižšej hodnoty,
aj keď nárok na zľavnené cestovné nepreukázal, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť cestovné, spolu s úhradou pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom s príslušenstvom.

Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového a právneho stavu veci, preto odvolací
súd na uvedené skutkové zistenia a použité právne normy súdom prvého stupňa poukazuje a v celom
rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Iba na doplnenie dôvodov a k odvolacím námietkam dodáva:

Zmluva o preprave v mestskej hromadnej doprave je uzatváraná konkludentným konaním spočívajúcim
na strane cestujúceho v nastúpení do príslušného dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy
spočíva vo forme úhrady ceny za prepravu, ktorá môže byť paušálne zálohovaná alebo priama (platba

vodičovi, alebo určený spôsob znehodnotenia vopred zakúpeného lístka pri nástupe do vozidla). Tým,
že cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku, konkludentne pristupuje na celý rozsah poskytovanej
služby. Mlčky pristupuje i na ďalšie, všeobecne známe vedľajšie ujednania zmluvy, a síce mať pri
sebe platný cestovný lístok a na výzvu ho predložiť ku kontrole a ak cestuje za zľavnené cestovné,preukázať nárok na zľavnené cestovné spôsobilým dokladom. Dopravca poskytuje dopravné služby
podľa všeobecných prepravných podmienok (Prepravný poriadok), ktorý okrem iného obsahuje tarifu
cestovného vo verejnej osobnej doprave. Tarifa cestovného obsahuje cestovné za dopravné služby,

najmä základné cestovné a prepravné, osobitné cestovné a úhrady za prepravu batožiny, živých zvierat,
motorových vozidiel, tovaru, iných vecí a zásielok, vrátane príplatkov a zliav, ako aj podmienky, za akých
sa uplatňujú jednotlivé príplatky a zľavy.

Sankcia, ktorú môže poverená osoba dopravcu uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným

cestovným lístkom (zľavneným cestovným lístkom s preukázaním nároku na zľavnené cestovné), je
svojou povahou zmluvnou sankciou za nesplnenie povinnosti zaplatiť cestovné za poskytované služby.
Tým je zabezpečené, že cestujúci, ktorý sa rozhodne cestovať verejnou dopravou, a teda uzavrieť
s dopravcom zmluvu o preprave, je predbežne oboznámený s ich podmienkami. Nastúpením do
dopravného prostriedku je zmluva uzavretá s tým, že cestujúci pristúpil na podmienky dopravcu, včítane
výšky a spôsobu uloženej prirážky k cestovnému v prípade, ak nedodrží podmienky vyplývajúce z

uzavretej zmluvy.

Tvrdenie žalovaného, že mu nárok na zľavnené cestovné prináleží už tým, že je invalidným dôchodcom
s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % neobstojí, pretože Prepravný
poriadok a Tarifa žalobcu jednoznačným spôsob upravujú spôsob preukazovania nároku na zľavnené

cestovnévprípadeinvalidnýchdôchodcov(BČKalebokmeňovýmlistomdôchodcuvydanýmžalobcom).
Keďže žalovaný v čase prepravnej kontroly nedisponoval takým dokladom, ktorý by ho oprávňoval na
prepravu za zľavnené cestovné, je povinný žalobcovi zaplatiť žalovanú sumu spolu s jej príslušenstvom,
predstavujúcim uplatnený úrok z omeškania.

Z týchto podstatných dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako aj súvisiaci výrok o trovách konania
podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd nepriznal

žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, lebo v odvolacom konaní nepodal návrh na uloženie
povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení
účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.