Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/312/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714214926
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714214926.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a sudkýň JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľky: T. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XX/X, U., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Miriam Podhradskou,
advokátkou so sídlom R. P. XXXXX/XX, U., proti odporcovi: L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. a U. XX,
X., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin
č. k. 11C/76/2014-53 zo dňa 12. februára 2015, v spojení s opravným uznesením č. k. 11C/76/2014-63
zo dňa 23. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku, ktorým súd zmenil rozsudok

Okresného súdu Martin č. k. 10C/224/1997 zo dňa 24.11.1997 vo výroku o výživnom na navrhovateľku
T. X. tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky zvýšené výživné vo výške 100,- eur
mesačne počnúc dňom 10.11.2014, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky
a vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v časti určenia zameškaného výživného
za obdobie od 10.11.2014 do rozhodnutia súdu vo výške 230,33 eur, ktoré súd povolil odporcovi splácať

v mesačných splátkach vo výške 20,- eur, splatných spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením
čo i len jednej splátky zameškaného výživného stráca odporca výhodu splátok a zročným sa stáva celý
dlh na výživnom, zrušuje a vec v tejto časti vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým súd návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietol a vo výroku, ktorým
konanie o zvýšenie výživného za obdobie od 01.11.2014 do 10.11.2014 vo výške 200,- eur zastavil) sa
rozsudku okresného súdu, v spojení s opravným uznesením, nedotýka.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 11C/76/2014-53 zo dňa 12.02.2015, v spojení s opravným
uznesením č. k. 11C/76/2014-63 zo dňa 23.03.2015, zmenil rozsudok Okresného súdu Martin sp.
zn. 10C/224/1997 zo dňa 24.11.1997 vo výroku o výživnom na navrhovateľku tak, že odporca je
povinný prispievať na výživu navrhovateľky zvýšené výživné vo výške 100,- eur mesačne, počnúc dňom
10.11.2014,vždydokaždého15.dňavmesiacivopredkrukámnavrhovateľkystým,ženazameškanom
výživnomzaobdobieod10.11.2014dorozhodnutiasúduvovýške230,33eurpovolilodporcovimesačné

splátky vo výške 20,- eur, splatné spolu s bežným výživným, pričom nezaplatením čo i len jednej splátky
zameškaného výživného sa stane zročným celý dlh na výživnom. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky
zamietol. Konanie o zvýšenie výživného za obdobie od 01.11.2014 do 10.11.2014 vo výške 200,- eur
zastavil.V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným dňa 10.11.2014 domáhala zvýšenia
výživného na sumu 200,- eur mesačne, počnúc od 01.11.2014.
Okresný súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/224/1997 zo dňa 24.11.1997 bolo

manželstvo matky navrhovateľky a odporcu rozvedené, v tom čase maloletá navrhovateľka bola zverená
dovýchovyaopaterymatkeaodporcaakootecbolzaviazanýprispievaťnajejvýživumesačnevýživným
vo výške 500,- Sk (16,59 eur). Odporca bol v tom čase nezamestnaný, poberal sociálnu výpomoc vo
výške 2.036,- Sk, z čoho okrem výživného platil pôžičku vo výške 1.500,- Sk, inú vyživovaciu povinnosť
nemal. Matka navrhovateľky v tom čase bola na materskej dovolenke a poberala materský príspevok

vo výške 2.470,- Sk.
V súčasnej dobe je odporca zamestnaný v ŽOS Vrútky, v období od decembra 2013 do októbra 2014
mal priemerný mesačný zárobok vo výške 410,- eur. Zo mzdy sú mu vykonávané zrážky v prospech
zdravotnej poisťovne a mobilného operátora. Je ženatý, s manželkou však nežije, žije u priateľky. Z jeho
druhého manželstva pochádza 10-ročná dcéra, na ktorú dobrovoľne prispieva sumou 50,- eur mesačne.
S priateľkou žije v byte jej dcéry, jeho mzda je pripisovaná na účet priateľky, z ktorého sa hradí elektrina,

byt, smeti a všetky poplatky súvisiace s bytom. Priateľka je zamestnaná v ŽOS Vrútky, jej príjem je 398,-
eur. Zobrali si úver na radiátory vo výške 2.000,- eur, mesačné splátky sú 60,- eur.
Citujúc ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) súd dospel k
záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Mal preukázané, že po dobu takmer 17 rokov

nebolo zvyšované výživné, hoci vzhľadom na vek a dospievanie navrhovateľky u nej dochádzalo k
výraznejzmene,ajpokiaľideofinančnúnákladovosťjejživota.Nákladysúvisiacesoškolouaštúdiomsa
pohybujú okolo 250,- eur až 300,- eur mesačne. Na tejto sume sa podieľa aj matka navrhovateľky, ktorá
zabezpečuje stravovanie v čase, keď navrhovateľka pricestuje z internátu. Pokiaľ otec navrhovateľky
mal doposiaľ určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 16,59 eur, nie je to ani minimálne časť oprávnených

nákladov,ktorénavrhovateľkapotrebuje.Odporca navýživusvojej10-ročnejdcérydobrovoľneprispieva
výživným 50,- eur, navrhovateľka je však v 1. ročníku vysokej školy, a teda jej náklady sú omnoho vyššie
ako náklady na 10-ročnú dcéru.
V súvislosti s možnosťami odporcu súd prihliadol na skutočnosť, že odporca je riadne zamestnaný s
priemerným čistým zárobkom vo výške 410,- eur. V súvislosti s exekúciami sa súd stotožnil s vyjadrením

právnej zástupkyne navrhovateľky, že odporca nepreukázal, že by to bol nevyhnutný výdavok, pričom
žiadny z uvedených výdavkov nemá prednosť pred výživným. Súd bol toho názoru, že odporca koná
nezodpovedne a ľahkovážne, keď je zaťažený toľkými exekúciami a žiada o pôžičky, ktoré nie je schopný
splácať.
Z uvedených dôvodov mal súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať

navrhovateľke výživným vo výške 100,- eur mesačne, a to od 10.11.2014. Vo zvyšku súd návrh
navrhovateľky zamietol. Súčasne, vzhľadom na výšku výživného, povolil odporcovi mesačné splátky vo
výške 20,- eur, splatné spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane
zročným celý dlh na výživnom.
Súd zároveň na základe čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľky zastavil konanie o určenie

výživného od 01.11.2014 do 10.11.2014.
O náhrade trov konania súd nerozhodoval s tým, že rozhodnutie o trovách konania si podľa § 151
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) vyhradil na samostatné rozhodnutie po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny, spočívajúcej v určení
výživného na navrhovateľku vo výške 50,- eur mesačne.
Uviedol, že preukázal prečo má vykonávané zrážky zo mzdy. Dlhy voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej
poisťovni mu spôsobil jeho bývalý zamestnávateľ tým, že ho neprihlásil ako zamestnanca, v dôsledku
čoho v posudzovanom období nemohol preukázať existenciu pracovného pomeru a bolo mu vyrubené

dlhovanépoistné.Otom,žejenelegálnezamestnávanýnevedelaždočasu,keďpoisťovniamnedokázal
preukázať existenciu pracovného pomeru. Exekúcie teda nie sú výsledkom jeho nezodpovedného
správania,alevýsledkomnedodržiavaniazákonnýchpovinnostíinejosoby.Pretojejehopríjemnaúrovni
cca 240,- eur mesačne a z tohto príjmu nie je schopný platiť viac ako 50,- eur mesačne ďalšie výživné.
Pokiaľ by mu bolo určené výživné 50,- eur, zo svojho príjmu by vynakladal na výživné viac ako 40 % a

jemu by ostávala suma 140,- eur mesačne na jedlo, bývanie, teplo, drogériu. Pri sume 70,- eur, ktorá
mu teraz ostane, nedokáže zabezpečiť aj teplo a strechu nad hlavou a zároveň jedno teplé jedlo za deň.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.Uviedla, že odporca v odvolaní opakuje skutočnosti a tvrdenia ktoré boli predmetom dokazovania
už prvostupňového súdneho konania a prvostupňový súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými
skutočnosťami, ktoré odporca v odvolaní uviedol. Prvostupňový súd zobral správne do úvahy všetky

relevantné okolnosti na jej strane, na strane jej otca, aj matky. V tejto súvislosti dala do pozornosti
fakt, že odporca dobrovoľne platí svojej 10-ročnej dcére z druhého manželstva výživné v sume 50,-
eur mesačne, a teda si je vedomý reálnych nákladov spojených s výživou dieťaťa. Je logické a reálne,
že plnoletá 19-ročná osoba, ktorá denne navštevuje vysokú školu a dochádza na internát do Prešova,
potrebuje na svoju výživu viac financií ako 10-ročné dieťa, ktoré žije so svojou matkou. Odporcovi nie je

osobne zverené žiadne dieťa, o nikoho sa osobne nestará, je zdravý, v produktívnom veku, a teda je v
jeho možnostiach privyrobiť si, či získať akúkoľvek prácu, hoci aj brigádnicky.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu, v spojení
s opravným uznesením, v časti zvýšenia bežného výživného ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1
O. s. p.) a v časti zameškaného výživného podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods.
2 O. s. p. vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že pokiaľ ide o zvýšenie výživného, okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec i správne právne
posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku v tejto časti zodpovedá

kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje
správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, v nadväznosti na odvolacie námietky odporcu,
ktoré vyhodnotil ako nedôvodné, odvolací súd uvádza, že je nesporné, že naposledy bolo o výživnom

na navrhovateľku rozhodnuté pred viac ako 17 rokmi, rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn.
10C/224/1997 zo dňa 24.11.1997. Napriek tomu, že na strane navrhovateľky došlo v minulosti
opakovane k zmene pomerov (v súvislosti s nástup do materskej školy, na základnú školu, na druhý
stupeň základnej školy a na strednú školu), ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, matka v tom
čase ešte maloletej navrhovateľky o zvýšenie výživného nežiadala. O zvýšenie výživného požiadala až

navrhovateľka sama potom, čo začala študovať na vysokej škole mimo miesta svojho bydliska, s čím
sú nepochybne spojené zvýšené výdavky, a to nielen na študijné pomôcky, ale i ubytovanie, cestovné,
stravu a pod.

Pokiaľ ide o majetkové pomery odporcu, od poslednej úpravy mu síce pribudla ďalšia vyživovacia

povinnosť, okresný súd však pri svojom rozhodovaní uvedenú skutočnosť zohľadnil. Odvolací súd
sa pritom stotožňuje s konštatovaním okresného súdu, že pokiaľ odporca dobrovoľne platí na svoju
mladšiu dcéru výživné vo výške 50,- eur, výdavky na plnoletú dcéru, ktorá študuje na vysokej škole
mimo svojho bydliska sú nesporne vyššie, z ktorého dôvodu by výživné vo výške 50,- eur navrhované
odporcom nepostačovalo na pokrytie ani len základných potrieb navrhovateľky (len výdavky na stravu

navrhovateľky predstavujú sumu 100,- eur, ktorá suma nie je neprimeraná). Nemožno pritom opomenúť,
že aj matke navrhovateľky, ktorá má rovnako vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, pribudla
vyživovacia povinnosť voči mal. synovi Samuelovi Gašparovi, nar. 23.08.2009.

V súvislosti s nepriaznivou finančnou situáciou odporcu v dôsledku exekúcií, ktoré sú voči nemu vedené,

sa odvolací súd stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, že na uvedené výdavky odporcu
nemožno prihliadať, keďže nejde o nevyhnutné výdavky. Pokiaľ ide o zrážky vykonávané zo mzdy
odporcu, odporca nijakým spôsobom nepreukázal jednak celkovú výšku svojich dlhov a ani svoje
tvrdenie o tom, že k vzniku nedoplatkov na zdravotnom poistení nedošlo jeho zavinením, ale v dôsledku
neplnenia si povinností jeho zamestnávateľom, ktorú skutočnosť zároveň odporca netvrdil v konaní

pred súdom prvého stupňa. Tu odvolací súd dodáva, že v prípade výživného na plnoleté dieťa ide o
sporové konanie, v ktorom dôkazy nevykonáva súd ex offo, ale v ktorom dôkazné bremeno zaťažuje
práve účastníkov konania.Odporca, ako na to správne poukázala i navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu, je v produktívnom
veku a nepreukázal žiadne zdravotné problémy, či iné závažné skutočnosti, ktoré by mu bránili nájsť si
prípadne i inú, lepšie platenú prácu, či aspoň brigádu, za účelom zabezpečenia si ďalších finančných

prostriedkov na splnenie si všetkých svojich záväzkov, predovšetkým v súvislosti so svojim rodičovstvom
(vo vzťahu k obom svojim dcéram). Odporca, tak ako každý iný rodič, si musí uvedomiť, že splodením
dieťaťa berie každý budúci rodič na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza celým
jeho ďalším životom, a preto je nevyhnutné, aby sa správal tak, aby svoje záväzky a povinnosti
dokázal za každých okolností plniť. Nie je preto na mieste požadovať od matky navrhovateľky, aby

zabezpečovala celé náklady na jej výživu, najmä keď táto v minulosti výlučne sama zabezpečovala
výchovu navrhovateľky a v podstate aj celú jej výživu, keďže odporca sa s dcérou nestretával a na
jej výživu mimo určeného výživného, ktoré dlhodobo nedosahovalo ani zákonom stanovené minimálne
výživné, nijakým spôsobom neprispel, a to ani potom, čo získal prácu.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a odôvodnené mesačné výdavky navrhovateľky (ubytovanie na

internáte 45,- eur, cestovné 50,- eur, strava 100,- eur, lieky na alergiu 15,- eur, mobil 16,49 eur, ďalšie
výdavky na oblečenie a obuv, hygienické potreby) ako aj ďalšie jednorázové a nepravidelné výdavky
(poplatok za používanie elektrospotrebičov na internáte, učebnice a školské pomôcky, voľnočasové
aktivity) potom odvolací súd nepovažuje súdom prvého stupňa určené výživné vo výške 100,- eur zo
strany otca, a to aj s prihliadnutím na jeho reálne zárobkové a majetkové pomery, za neprimerané.

Odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu o zvýšení výživného zo strany odporcu na
navrhovateľku na sumu 100,- eur mesačne za správne, preto rozsudok okresného súdu v časti určenia
bežného výživného, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

K pochybeniu zo strany prvostupňového súdu však došlo pri rozhodovaní o zameškanom výživnom.

Rozhodnutie okresného súdu je v tejto časti nepreskúmateľné, z jeho odôvodnenia nie je zrejmé ako
okresný súd k výške zameškaného výživného dospel (výpočet zameškaného výživného). Nakoľko
rozhodnutie okresného súdu v tejto časti nespĺňa náležitosti odôvodnenia rozsudku podľa § 157 ods.
2 O. s. p., odvolací súd rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu opätovne rozhodnúť

o zameškanom výživnom s tým, že svoje rozhodnutie i náležite odôvodní v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p.

Výroky rozsudku okresného súdu odvolaním nenapadnuté, t. j. výrok, ktorým súd návrh navrhovateľky
vo zvyšku zamietol a výrok o zastavení konania o zvýšenie výživného za obdobie od 01.11.2014 do
10.11.2014, zostali týmto rozsudkom odvolacieho súdu nedotknuté, nakoľko voči nim odvolanie odporcu

nesmerovalo. I keď odporca v odvolaní nekonkretizoval, proti ktorému výroku napadnutého rozsudku
odvolanie podáva, z obsahu odvolania vyplýva, že toto smerovalo len proti výroku, ktorým súd zvýšil
výživné na navrhovateľku na sumu 100,- eur mesačne, od ktorého výroku závisí výrok o zameškanom
výživnom.Zodvolanianevyplýva,žebytotosmerovaloajprotivýrokom,ktorýmsúdnávrhnavrhovateľky
v časti zamietol a konanie v časti zastavil. Vzhľadom na uvedené súd odvolanie odporcu, vychádzajúc

z ust. § 41 ods. 2 O. s. p., považoval za odvolanie podané len čo do výroku o bežnom výživnom a od
neho závislého výroku o zameškanom výživnom.

Nakoľko okresný súd o trovách konania nerozhodol s tým, že o týchto bude rozhodnuté postupom podľa
§ 151 ods. 3 O. s. p. (do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej), ktorý výrok odvolací súd,

vzhľadom na jeho obsah a potvrdenie napadnutého rozsudku čo do výšky výživného (od ktorého sa
odvíja rozhodnutie o trovách konania), potvrdil, rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho
konania (§ 224 ods. 4 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.