Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 3, 2012

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/6/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711200495
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2012:7711200495.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, v právnej veci žalobkyne Y., zastúpenej JUDr. Martinom Kostrejom,

advokátom, so sídlom kpt. Nálepku č. 8, 071 01 Michalovce, proti žalovanému Z. o ochranu vlastníckeho
práva takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek užívania nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne zapísaných
na
- LV č. 41 k.ú. Rakovec nad Ondavou, a to parc. reg. E č. 1072 - orná pôda o výmere 4739 m2, parc.
reg. E č. 1089 - orná pôda o výmere 6427 m2,
- LV č. 42 k.ú. Rakovec nad Ondavou , a to parc. reg. E č. 1210 - orná pôda o výmere 3981 m2.

- LV č. 963 k.ú. Rakovec nad Ondavou, a to parc. reg. E č. 1259 - orná pôda o výmere 774 m2, parc.
reg. E č. 1393 - orná pôda o výmere 192 m2, parc. reg. E č. 1394 - orná pôda o výmere 1502 m2, parc.
reg. E č. 1600 - orná pôda o výmere 609 m2, parc. reg. E č. 1699 - orná pôda o výmere 1248 m2, parc.
reg. E č. 1860 - orná pôda o výmere 1243 m2, parc. reg. E č. 1908 - orná pôda o výmere 993 m2, parc.
reg. E č. 2099 - orná pôda o výmere 1024 m2, parc. reg. E č. 2403 - orná pôda o výmere 4091 m2.
- LV č. 1415 k.ú. Rakovec nad Ondavou, a to parc. reg. E č. 1056 - orná pôda o výmere 242 m2, parc.
reg. E č. 1202 - orná pôda o výmere 1952 m2.

- LV č. 1418 k.ú. Rakovec nad Ondavou, a to parc. reg. E č. 1066 - orná pôda o výmere 10 195 m2,
parc. reg. E č. 1068 - orná pôda o výmere 10 634 m2.
- LV č. 1436 k.ú. Rakovec nad Ondavou , a to parc. reg. E č. 1251 - orná pôda o výmere 1104 m2.
- LV č. 1558 k.ú. Rakovec nad Ondavou , a to parc. reg. E č. 2361/6 - orná pôda o výmere 5281 m2.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu 20.1.2011 domáhala, aby sa žalovaný zdržal akéhokoľvek
užívania nehnuteľnosti v jej vlastníctve zapísaných na LV č. 41,42,963,1415,1418,1436 a 1558 k.ú.

Rakovec nad Ondavou. Návrh odôvodnila tým, že časť nehnuteľnosti na uvedených LV v celkovej
výmere 0,9020 ha užíva žalovaný od roku 2005 bez toho, že by mal so žalobkyňou uzavretú nájomnú
alebo akúkoľvek inú zmluvu. Žalovaný ma v minulosti uzatvorenú podnájomnú zmluvu s Roľníckym
družstvom Rakovec nad Ondavou, avšak predmetné družstvo sa dostalo do konkurzu a správkyňa
konkurznej podstaty uzavrela podnájomnú zmluvu v znení dodatku s tým, že doba podnájmu bola
uzatvorená na dobu určitú do 30.9.2003, a teda od tohto termínu žalovanému zaniklo akékoľvek
právo na užívanie predmetných pozemkov. Žalobkyňa listom zo dňa 21.4.2008 vyzvala žalovaného

na vypratanie pozemkov, na ktorých žalovaný vykonáva poľnohospodársku výrobu s tým, že tomuto
oznámil, že vstupuje do užívania pozemkov a vyzvala žalovaného aby pozemky boli k 1.10.2008
vypratané a odmietnuté. Žalovaný na list žalobkyne žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobkyňa ďalej
poukázala na to, že žiadny z podielových spoluvlastníkov so žalovaným nájomné zmluvy neuzavrela medzi podielovými spoluvlastníkmi neexistuje žiadna dohoda o hospodárení s nehnuteľnosťami
uvedenými na citovaných LV. Žalobkyňa dňa 30.5.2005 ako prenajímateľka uzavrela s obchodnou
spoločnosťou M. nájomnú zmluvu na vyššie uvedené nehnuteľnosti. Napriek uzavretiu nájomnej

zmluvy žalovaný naďalej v rozpore so zákonom užíva nehnuteľnosti, a so žalobkyňou odmieta
komunikovať. Zo strany žalovaného dochádza de facto k okupácii nehnuteľnosti čo znamená, že
bez akéhokoľvek právneho dôvodu užíva nehnuteľnosti, ktorých je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou,
resp. podielovou spoluvlastníčkou, čím dochádza k porušeniu jedného zo základných ústavných práv
žalobkyne zakotvených v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. Aj keď žalobkyňa nie je výlučným

vlastníkom všetkých nehnuteľností, je aktívne legitimovaná ako vlastník nakoľko nie je rozhodujúce, či
ide o výlučného alebo podielového spoluvlastníka, pretože aj spoluvlastník sa môže domáhať súdnej
ochrany bez toho, aby potreboval súhlas ostatných spoluvlastníkov. V zmysle ustanovenia § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníctva neoprávnene
zasahuje. Najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Popri vydaní,
resp. vyprataní nehnuteľnosti právna teória i právna prax umožňuje vlastníkovi domáhať sa ochrany

vlastníckeho práva odstránením neoprávnených zásahoch do výkonu jeho vlastníckeho práva. Žalovaný
neoprávnene užíva nehnuteľnosti patriace žalobkyni vo výške jej spoluvlastníckeho podielu, a takýmto
užívaním spôsobuje škodu, pretože so strany žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu,
pretože pozemky užíva bez akejkoľvek náhrady.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že nájom poľnohospodárskej pôdy sa riadi špeciálnou
zákonnou úpravou, a to Zákonom č. 504/2003 Z.z. v znení noviel a podporne Občianskym zákonníkom
v ustanoveniach o nájme. Druhá časť zákona upravuje dlhodobý nájom pozemkov, ktorý je výrazom
stability podnikateľského prostredia a pôde, keďže ide o nájom pozemkov na poľnohospodárske účely
pri prevádzkovaní podniku. Žalovaný takýmto subjektom je. Žalovaný 3.1.2002 uzavrel s bývalým

Roľníckym družstvom Rakovec nad Ondavou podnájomnú zmluvu, avšak zmluva je v časti článku III.
doba nájmu neplatná. Podľa vtedy platného zákona 208/1994 sa doba nájmu na poľnohospodárske
pozemky tvoriace poľnohospodársky pôdny fond uzatvárala najmenej na dobu 5 rokov. Teda dodatok
k tejto zmluve o zmene článku III., kde bola doba podnájmu určená do 30.9.2003 je neplatná, pretože
päťročná lehota podnájmu uplynula až 3.1.2007. Podľa § 12 ods. 1 Zákona č. 504/2003 Z.z., účinného

od 1.1.2004, ak prenajímateľ- vlastník rok pred uplynutím času, na ktorý bol podnájom dohodnutý
písomne nevyzve druhú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku. Zmluva sa obnovuje na
určitý čas podľa § 8 to znamená, na ďalších 5 rokov. Žalovaného ako právnickú osobu po uplynutí
zákonnej doby nájmu 3.1.2007 nik z vlastníkov nevyzval na vrátenie a prevzatie pozemkov rok pred
uplynutím nájme a preto s nájom obnovil na ďalších 5 rokov, t.j. do 3.1.2012. Zo strany vlastníčky

nebola podaná ani písomná výpoveď z nájmu. Preto je žalovaný oprávneným nájomcom uvedených
pozemkov žalobkyne. Ak by súd vzal do úvahy ukončenie podnájmu k 1.10.2003 a zároveň správca
konkurznej podstaty vypovedal zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov všetkým vlastníkom
k tomuto dátumu, tak by došlo k porušeniu zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
nakoľko správca nezabezpečil ďalšie obrábanie pozemkov na poľnohospodárske účely. Okrem toho

výpovedná lehota je jednoročná, takže by uplynula 30.10.2004. Po uplynutí tejto lehoty ani správca ani
vlastníci nepodali písomne výzvu na vrátenie a prevzatie pozemkov. Od uvedeného dátumu 30.10.2004
vznikol medzi žalobkyňou a žalovaným riadny nájomný vzťah v zmysle platného Zákona č. 504/2003
Z.z.. Žalovaný predložil vlastníkom zmluvy na uzatvorenie nájmu poľnohospodárskej pôdy, čo vlastníci v
konaní ani nepopreli, avšak zmluvu odmietli podpísať bez uvedenia dôvodu. Podľa zákona odmietnutím

podpísania návrhu zmluvy sa nájom neruší, trvá ďalej a žalobkyňa vlastným pričinením spôsobila, že
nebola dohodnutá aj výška nájmu. Zákon č. 504/2003 Z.z., v § 12 a upravuje postup medzi nájomcom
a vlastníkom na vrátenie prevzatie pozemkov, ktoré nie sú prístupné, teda v danom prípade nejde
o vypratanie pozemkov podľa Občianskeho zákonníka. Vrátenie pozemkov sa riadi postupom, ktorý
stanovil Ministerstvo pôdohospodárstva a úkony vykonávajú Obvodné pozemkové úrady v správnom

konaní, a nie súdi vo vzťahu k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond. Ide o vymeranie
nových pozemkov podľa Zákona č. 330/1991 Zbierky v znení noviel, úhradu vlastníkov za geometrické
zameranie zaplatenie dane z pozemkov. Pri podielovom spoluvlastníctve je nutný súhlas všetkých
spoluvlastníkov. Žalobkyňa neuviedla spoluvlastníkov a ani podiely na pozemkoch. Nepreukázala, že
vlastní nadpolovičnú výmeru pozemkov, či sa nachádzajú na prístupnom mieste alebo vnútri ucelenej

plochy, výmery pôdy vedenej v evidencii „C“ parciel v katastri nehnuteľnosti. Na konanie o vrátení
pozemku podľa Zákona č. 396/2009 Z.z., § 12, 13 podieloví spoluvlastníci musia v súlade s ustanovením
§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka predložiť k výzve na vrátenie ( nie vypratanie ) a prevzatie pozemku
ich vzájomnú písomnú dohodu o spoločnom obhospodárení pozemku, čo u žalobkyni nie je preukázané,lebo nepredložila osvedčenie súkromne hospodáriaceho roľníka podľa Zákona č.105/1990 Zbierky. Ak
ide o pozemok s výmerou menšou ako 400m2, nevracia sa takýto pozemok, náklady na jeho vymeranie
by bol vyššie ako hodnota pozemku. Ak spoluvlastník pozemku nevlastní nadpolovičnú väčšinu výmeru

pozemkov musí mať súhlas spoluvlastníkov tak, aby mal nadpolovičnú väčšinu výmeru vrátene jeho
podielu. Žalobkyňa neosvedčila, že žalovaný užíva všetky parcely uvedené v žalobnom návrhu. Vo
vzťahu k parcelám, ktoré žalovaný neužíva ide o nedostatok vecnej pasívnej legitimácie. Neuniesla
dôkazné bremeno, že žalovanému bol nejaký list z 21.4.2008 doručený. To, že žalobkyňa uzatvorila
nájomnú zmluvu s inou osobou je účelovým tvrdením, nakoľko uvedená zmluva s družstvom M. nie je

platná, pretože nebol odovzdaný predmet nájmu, a ide o nulitný právny úkon, ktorý nepožíva ochranu.
Žalovaný ďalej poukázal na to, že je potrebné prihliadnuť aj na účelné využitie poľnohospodárskeho
pôdneho fondu. Zákon č. 504/2003 Z.z., viac chráni žalovaného, pričom tento zákon je záväzný pre
družstvá, súkromné spoločnosti, samostatne hospodáriacich roľníkov i vlastníkov.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa Y. je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č.
41,42,963,1415,1418,1436 a 1558 k.ú. Rakovec nad Ondavou ( čl. 10-20 ). Z výpovede žalobkyne
( čl.76) ako aj z listu správkyne konkurznej podstaty ( čl. 21) bolo zistené, že pozemky, ktoré sú
predmetom tohto konania boli predmetom nájmu zo strany Roľníckeho družstva Rakovec nad Ondavou

a vlastníkmi pôdy evidovaných na žalovaných listoch vlastníctva. Z výpovede žalovaného ako aj z
uvedeného listu správkyne konkurznej podstaty vyplýva, že na pozemky uzavrela správkyňa konkurznej
podstaty dňa 3.1.2002 so žalovaným zmluvu o podnájme. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do
31.12.2002 pričom dodatkom k tejto zmluve bola upravená doba nájmu do 30.9.2003. Podľa vyjadrenia
správkyne konkurznej podstaty termín 30.9.2003 bol dohodnutý z dôvodu zosúladenia trvania nájmu s

vlastníkmi, ktorý mohla správkyňa vypovedať už iba k termínu 1.10.2003.

Z výpovede žalobkyne ( čl. 76 ) bolo zistené, že so žalovaným neuzavrela žiadnu zmluvu. Je pravda, že
žalovaný jej poslal nájomnú zmluvu aby ju podpísala, avšak neurobila tak, pretože už mala uzatvorenú

nájomnú zmluvu s T.. Vedela, že na tie isté pozemky nemôže uzavrieť ďalšiu zmluvu. Uviedla, že s T.
uzavrela nájomnú zmluvu niekedy v roku 2003 a druhú asi v roku 2008, pričom časť pozemkov, ktoré
prenajala T. užíva žalovaný. Uviedla, že na pozemkoch, ktoré prenajala T. pracujú ľudia žalovaného,
chodia tam traktory, kombajny a na pozemkoch sa pracuje. Uviedla, že žalovaný jej za užívanie pôdy
neplatí žiadnu náhradu. Nevedela sa vyjadriť s ktorou spoločnosťou T. má uzavreté nájomné zmluvy.

Nevedela sa vyjadriť, či od správkyne konkurznej podstaty dostala výpoveď z nájmu potvrdila, však že
žalovanému zaslala list, aby vypratal pozemky. Uviedla, že pokiaľ má vedomosť aj ostatní podieloví
spoluvlastníci uzatvárali nájomné zmluvy s T.

Svedok K. (čl.92) vypovedal, že pre odstup času si nepamätá, ale niekedy v roku 2003 alebo 2005

prvýkrátuzavrelzmluvuonájmepoľnohospodárskejpôdysožalobkyňouT.,druhýkrátuzatváralazmluvu
v roku 2008. Zmluvu, ktorú uzavreli v roku 2008 bola na obdobie šiestich rokov. Uviedol, že užíva aj
pozemky, ktoré sa nachádzajú v časti, ktorú užíva žalovaný. Môže ísť o výmeru okolo 27 ha. K parcelám,
ktoré sú predmetom tohto konania uviedol, že napriek uzatvoreným nájomným zmluvám ich neužíva
ani čiastočne, pretože ich užíva spoločnosť Z. Uviedol, že po ukončení nájomných zmlúv s Roľníckym

družstvom Rakovec nad Ondavou ho oslovili vlastníci pôdy, že majú záujem pôdu prenechať jemu do
užívania. Uviedol, že sa to malo uskutočniť prostredníctvom vydávania pôdy cez Obvodný pozemkový
úrad, avšak vydávanie pôdy niekedy pred rokom 2008 už nebolo možné, preto pristúpili v roku 2008
k uzatvoreniu riadnych nájomných zmlúv už v súlade so Zákonom č. 504/2003 Z.z.. Oslovil všetkých
vlastníkov poľnohospodárskej pôdy v katastrálnych územiach Rakovec nad Ondavou a Moravany s tým,

že vlastníci mali záujem prenechať mu pôdu na účely poľnohospodárskej výroby, a to spoločnostiam,
ktorých je spoločníkom. Išlo väčšinou o ľudí vo vyššom veku a nerozumeli právnym vzťahom týkajúcicj
sa užívania a vlastníckych práv. Všetci mu dali splnomocnenie, ktoré predložil aj súdu a splnomocnili ho,
abyichzastupovalvovšetkýchkonaniachvedenýchpodľaZákonač.504/2003Z.z..Zmluvysauzatvárali
so spoločnosťami M. So žalovaným viedol viacero rokovaní ohľadne užívania poľnohospodárskej pôdy,

avšak k dohode o spôsobe alebo rozsahu užívania poľnohospodárskej pôdy v týchto katastroch s Z.
nikdy neboli uzatvorené. Pre pretrvávajúce spory užívací stav ustálili tak, že žalovaný užíva pozemky na
pravej strane obce a spoločnosti svedka užívajú nehnuteľnosti na ľavej strane. Uviedol, že vlastníkom
poľnohospodárskejpôdyplatíibazapôdu,ktorúnaozajužíva.Kužívaniupozemkov,ktorésúpredmetomtohto konania žalovaný uviedol, že žalovaný užíva pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania,
pretože je dennodenne na pozemkoch. Deklarujú užívací stav aj pre účely dotácii od poľnohospodárskej
platobnej agentúry vedie sa veľa sporov so spoločnosťou Z. týkajúcich sa užívacieho stavu, čiže má

vedomosť, že túto časť užíva spoločnosť Z.
Z nájomnej zmluvy ( čl. 25 ) bolo zistené, že Y. uzavrela cez spoločnosť M. zastúpeného
predsedom družstva K. nájomnú zmluvu, pričom nájomný vzťah trvá od 1.6.2005 po dobu desiatich
rokov. Z potvrdenia obce Moravany ( čl. 66 ) bolo zistené, že spoločnosť Z. deklaruje, resp.
hradí daň z nehnuteľnosti za ornú pôdu vo výmere 244,2 ha a za trvalé trávnaté porasty 55,38

ha. Identifikovať parcely obec nevedela kvôli prebiehajúcim pozemkovým úpravám. Z potvrdenia
obce Rakovec nad Ondavou ( čl. 67 ) bolo zistené, že spoločnosť Z. predložila zoznam
parciel, ktoré v katastri obhospodaruje, pričom deklaruje užívanie parcely 2 306,21, 2 375,
2538/24,2045/1,748/1,2361,1137/1,700/1,2349,2358/1 a 2359/1.

Z potvrdenia pôdohospodárskej platobnej agentúry ( čl. 69 ) bolo zistené, že agentúra poskytuje priame
platby žiadateľom, ktorí užívajú poľnohospodársku pôdu evidovanú v registri pôdnych blokov v zmysle
§ 2 písm. c), d) Zákona č. 543/2007. Žiadatelia deklarujú užívané plochy v žiadostiach podľa LPISU to
znamená, že uvádzajú názvy a kódy tkzv. Kultúrnych dielov a nie parciel. Preto agentúra nevie poskytnúť
požadovanú informáciu, ktoré parcely, a v akej výmere v jednotlivých katastroch žalovaný užíva.

Z predloženej katastrálnej mapy bolo zistené, že žalované nehnuteľnosti sa nachádzajú na pravej strane
obce Rakovec nad Ondavou od obce Moravany ( prílohová obálka čl.73).

Z tzv. ortofotomapy (prílohová obálka), ktorá slúži práve na mapovanie pozemkov k užívaniu jednotlivých
poľnohospodárskych spoločností pre účely poľnohospodárskej platobnej agentúry bolo zistené, že
parcely v katastrálnych územiach sú osobitne kódované a parcely sú súhrne zjednocované do tzv.
dielov tak, ako sú deklarované poľnohospodárskou platobnou agentúrou na čl. 70. Porovnaním

ortofotomapy a katastrálnej mapy bolo zistené, že pôda, ktorú deklaruje v užívaní spoločnosť
Z.. sa nachádza na pravej strane obce Rakovec nad Ondavou pri vstupe od obce Moravany
tak, ako to vypovedali žalobkyňa a svedok v konaní, že túto časť užíva žalovaný. Porovnaním
katastrálnej mapy a ortofotomapy bolo zistené, že žalovaný užíva diely označené 2602/1, 2701/1,
2802/1,3303/1,3304/1,3504/1,3602/1,3604/1,3701/1,3702/1,3801/1, 4702/1 a 4801/1.

Z vyjadrenia žalovaného (čl. 155 ) vyplýva, že na LV č. 41 užíva obe pozemky, a to 1072 a aj 1089.
Tak isto užíva pozemok č. 1210 evidovaný na LV č. 42. Na LV č. 963 parcelu 1393 užíva 1394, užíva
1600, užíva 1699, užíva 1860, užíva 2403 a neužíva parcely č. 2099 a 1259. Tak isto neužíva parcely

č. 1056 a 1202 evidované na LV č. 2415. Ďalej žalovaný uviedol, že parcely č. 1066 a 1068 evidované
na LV č. 1418 užíva, a tak isto užíva aj parcelu č. 2361/6 na LV č. 1558. Uviedol, že parcelu č. 1251
na LV č. 1436 neužíva vôbec.

Ďalej súd z predložených nájomných zmlúv (čl.117) zistil, že na LV č. 41 všetci podieloví spoluvlastníci

uzatvorili nájomné zmluvy buď so spoločnosťou M. na parcely č. 1072 a 1079. Tak isto na LV č. 42
na parcelu č. 1210 uzavreli podieloví spoluvlastníci nájomnú zmluvu so spoločnosťami M. pričom za
podielových spoluvlastníkov T. a parcelu nájomnú zmluvu uzatváral Slovenský pozemkový fond. Tak isto
na LV č. 963 majú väčšinoví podieloví spoluvlastníci, a to T. uzavreté nájomné zmluvy so spoločnosťami
M. a H.. Vlastníčka T. vlastní 1 nehnuteľností, to znamená, že väčšinoví podieloví spoluvlastníci prenajali

nehnuteľnosť spomínaným spoločnostiam. Na LV č. 1415 parcely č. 1056 a 1202 všetci podieloví
spoluvlastníci prenajali spoločnosti H.. alebo M. Na LV č. 1418 na parcely č. 1066 a 1068 všetci podieloví
spoluvlastníci majú uzatvorené nájomné zmluvy so spoločnosťami H. alebo M. Na LV č. 1436 na parcelu
č. 1251 majú všetci podieloví spoluvlastníci okrem T. uzavreté nájomné zmluvy so spoločnosťami H.
alebo M.. To isté sa týka aj LV č. 1558 na parcelu č. 2361/6. Zmluvu nemá uzatvorenú iba T.. Podielová

spoluvlastníčka T. má uzatvorenú nájomnú zmluvu so M. a podielová spoluvlastníčka T. s H.. Podieloví
spoluvlastník T. vedie na tunajšom súde konanie o vypratanie nehnuteľností žalovaným aj na tejto
parcele v konaní 10C/10/2011.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 504/2003 Z.z., nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske
účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje

inak, rovnako sa to vzťahuje na podnájom.

Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 504/2003 Z.z., ak prenajatý pozemok slúži na vykonávanie
poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, spravujú sa práva a povinností
prenajímateľa a nájomcu ustanoveniami § 1 až § 6, ak nie je v tejto časti uzatvorené ináč.

Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 504/2003 Z.z., ak nie je dohodnuté inak, pozemok sa nájomcovi na
poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na 5 rokov, ak zmluva o nájme
pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, časť nájmu je najviac 15 rokov.

Podľa § 12 ods. 1 Zákona č. 504/2003 Z.z., ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na

ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého
pozemku. Po skončení nájmu zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8.

Podľa § 12 ods. 3 Zákona č. 504/2003 Z.z., ak na pozemok nie je prístup, nájom sa neskončí skôr, než
sa vykonajú pozemkové úpravy podľa osobitného predpisu.

Podľa § 1 Nariadenia vlády SR č. 208/1994 Z.z., účelom nariadenia je podrobnejšie upraviť obsah práv
a povinností, starostlivosť riadneho hospodára v súvislosti s užívaním poľnohospodárskych a lesných
pozemkov podľa osobitného predpisu alebo na základe nájomnej zmluvy. Ustanoviť výpovedné dôvody
na vypovedanie nájomného vzťahu alebo nájomnej zmluvy. Podrobnejšie upraviť dôvody na odpustenie

nájomného alebo zľavu na nájomnom a náležitosti nájomnej zmluvy, ktorá má trvať dlhšie ako 5 rokov
a upraviť uzatváraním nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskeho podniku alebo jeho časti a jej
náležitosti.

Podľa § 3 ods. 1, zmluva o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností na dobu dlhšiu ako 5

rokov sa uzatvorí písomne.

Podľa § 3 ods. 2, nájomná zmluva podľa ods. 1 okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom
obsahuje vymedzenie účelu nájmu, dohodu o výške nájomného alebo spôsobe jeho výpočtu, určenie
spôsobu platenia nájomného, dobu nájmu, údaje o záložnom práve alebo predkupnom práve ak

nehnuteľnosti boli zriadené.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému
zdržať sa užívania jej nehnuteľností vedených na LV č. 41, 42, 963, 1415, 1418, 1436 a 1558 k.ú.

Rakovec nad Ondavou je dôvodný.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Nesúhlas odôvodňoval tým, že dodatok k podnájomnej zmluve, ktorý
uzavrel ešte so správkyňou konkurznej podstaty je neplatný, pretože podľa nar.vlády č. 208/1994
Zz. sa nájom uzatvára najmenej na dobu 5 rokov. Keďže zmluva bola uzavretá 3.1.2002, podnájom

skončil až 3.1.2007. Skončil teda už za účinnosti zák. č. 504/2003 Z.z., ktorý v ustanovení § 12 ods. 1
určoval,žeakprenajímateľrokpreduplynutímčasu,naktorýbolpodnájomdohodnutý,písomnenevyzve
druhú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje
na určitý časť podľa § 8, teda na ďalších 5 rokov. Žalovaného nikto po ukončení podnájmu resp. rok
pred jeho ukončením nevyzval na vrátenie a prevzatie pozemkov, preto sa nájom obnovil na ďalších

5 rokov, t.j. do 3.1.2012. Preto je žalovaný oprávneným nájomcom uvedených pozemkov žalobkyne.
Žalovaný ďalej dôvodil, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol riadny nájomný vzťah v zmysle
platného zákona č. 504/2003 Z.z., pretože žalovaný predložil vlastníkom zmluvy na uzatvorenie nájmu
poľnohospodárskej pôdy, avšak vlastníci zmluvu odmietli popísať bez uvedenia dôvodu. Odmietnutímpodpísania návrhu zmluvy sa nájom neruší, trvá ďalej. Tiež tvrdil, že vrátenie pozemku sa riadi
postupom, ktorý stanovilo ministerstvo pôdohospodárstva a úkony vykonávajú obvodné pozemkové
úrady v správnom konaní, a nie súdy vo vzťahu k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny

fond. Vlastníčka tiež nepreukázala, že vlastní nadpolovičnú väčšinu výmeru pozemkov, či a nachádzajú
na prístupnom mieste alebo vo vnútri ucelenej plochy. O vrátenie pozemku musia požiadať podieloví
spoluvlastníci v súlade s ustanovením § 139 os. 2 OZ, čo žalobkyňa nepreukázala. Žalobkyňa tiež
neosvedčila, že žalovaný užíva všetky parcely uvedené v žalobnom návrhu. Nájomná zmluva s M. je
neplatná, pretože nebol odovzdaný predmet nájmu a ide o nulitný právny úkon, ktorý nepožíva ochranu.

Ani jeden z dôvodov uvádzaných žalovaným podľa názoru súdu neobstojí.

V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa sa domáha ochrany svojho vlastnícke
práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie vrátenia a prevzatia prenajatého pozemku podľa
§ 12 zák. č. 504/2003 Z.z., na ktorý sa žalovaný odvolával. O vrátenie a prevzatie pozemku by išlo v

tom prípade, ak by žalobkyňa žiadala o vydanie nehnuteľností pre účely vlastného poľnohospodárskeho
využívania pôdy a v tom prípade by o takomto vydaní rozhodoval Obvodný pozemkový úrad podľa
zák. č. 331/1991 Zb. Žalobkyňa nežiada ani vypratanie svojich pozemkov, ale žiada, aby sa žalovaný
zdržal ich užívania. Ide teda o žalobu vlastníka na ochranu vlastníckeho práva, ktorá nevylučuje
okrem návrhu na vypratanie nehnuteľností, domáhať sa ochrany vlastníctva aj iným spôsobom. V

tomto prípade žalobkyňa tvrdí, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva jej nehnuteľnosti, preto žiada,
aby tieto nehnuteľnosti neužíval, resp. zdržal sa ich užívania. V tomto kontexte je irelevantná
aj požiadavka žalovaného na presné vymeranie hraníc, geometrické plány, identifikáciu parciel, či
nemožnosť reálneho vydania pre ideálne spoluvlastníctvo. Z listov vlastníctva je preukázané, že parcely,
ktoré sú predmetom tohto konania, vlastní žalobkyňa, resp. je ich podielovou spoluvlastníčkou. Z

predloženej katastrálnej mapy je preukázané, kde sa predmetné parcely nachádzajú, to znamená na
pravej strane obce. Správou poľnohospodárskej platobnej agentury, porovnaním ortofotomapy s touto
správou, výpoveďou žalobkyne, svedka Krnáča, ale aj účastníkov v konaniach 19C/7,8,9 a 10/2012 je
preukázané, že v tejto časti katastra poľnohospodársku pôdu obhospodaruje žalovaný mimo pôdy, ktorú
vyčlenil pri výpovedi svedok V. Podstatou ochrany vlastníckeho práva v tomto prípade je, aby žalovaný

nepracoval na nehnuteľnostiach, na užívanie ktorých nemá žiadny právny titul. Žalobkyňa nežiada
vydanie nehnuteľností, ani sa nechystá pozemky sama obhospodarovať, preto nie je podstatné, či na
pozemky je alebo nie je prístup, alebo či sú v prírode podiely žalobkyne reálne vyčlenené. Podstatným
pre rozhodnutie vo veci je to, že žalovaný užíva pozemky bez súhlasu ich vlastníkov a bez akéhokoľvek
právneho dôvodu.

Podľa názoru súdu, žalobkyňa ako vlastníčka, resp. podielová spoluvlastníčka nehnuteľností, ktoré
sú predmetom tohto konania, nebola nikdy v žiadnom právnom vzťahu so žalovaným, a to ani na
základe zmluvy ani na základe zákona, preto ak žalovaný využíva nehnuteľností žalobkyne na
poľnohospodársku výrobu, robí tak v rozpore so zákonom a preto je potrebné poskytnúť žalobkyni súdnu
ochranu pred zásahom do jej vlastníckeho práva. Žalovaný povýšil nájomné, resp. podnájomné práva

nad práva vlastníka s odôvodnením ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, resp. spoločenským
záujmomnaobrábanípôdy.Jepravda,ženájmompoľnohospodárskychpozemkovsasledujeajochrana
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a je spoločenský záujem na tom, aby sa poľnohospodárska pôda
obrábala (zák.č.220/2004 Z.z., predtým 307/1992 Zb.). Tento dôvod však nemôže byť ospravedlnením
alebo legalizáciou neoprávneného užívania cudzieho pozemku na úkor vlastníka a bez jeho súhlasu.

Súd uvádza, že nariadením vlády SR č. 208/1994 Z.z. aj zákonom 504/2003 Z.z., sa iba podrobnejšie
upravovali práva a povinnosti pri uzatváraní nájomných zmlúv, alebo nájomných vzťahov, ktoré vznikli
zo zákona, napr. podľa zák. č. 229/1991 Zb. O nájme pozemkov platí všeobecná úprava nájomného
vzťahu podľa § 663 až 684 Občianskeho zákonníka so zohľadnením špecifík oboch uvádzaných noriem.

To platí aj pre podnájomné vzťahy (§ 1 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z.). Ide preto o úpravu zmluvných
vzťahov a nie úpravu týkajúcu sa neoprávneného užívania cudzích vecí.

Pokiaľ ide o tvrdenú neplatnosť podnájomnej zmluvy uzavretej medzi správkyňou konkurznej podstaty
úpadcu Roľnícke družstvo Rakovec nad Ondavou a žalovaným, súd udáva, že nariadenie vlády č.

208/1994 Z.z. neurčovalo minimálnu dobu nájmu, iba v ustanovení § 3 ods. 1 sa uvádzalo, že zmluva
o nájme na dobu dlhšiu ako 5 rokov sa musí uzatvoriť písomne. Minimálna doba nájmu 5 rokov bola
zavedená ustanovením § 8 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z., ktorý zrušil nariadenie vlády č. 208/1994 Z.z.
V čase účinnosti tohto zákona mal žalovaný podnájom ukončený uplynutím doby, a to dňa 30.9.2003.Od tohto dátumu žalovaný nemal na podnájomné pozemky žiadny právny nárok. Nemohol si podnájom
preto ani predĺžiť tak, ako do uvádzal, to znamená 5 rokov od uzavretia zmluvy o podnájme 3.1.2002, a
následne podľa § 12 ods. 1 zák. 504/2003 do 3.1.2007. Aj pre podnájomný vzťah sa aplikujú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, ktoré v ustanovení § 676 ods. 1 (resp. analogicky aj v ustanovení § 719 ods.
3 OZ) stanovuje, že nájom, a teda aj podnájom končí aj uplynutím doby.
Nevzťahuje sa na žalovaného ani ustanovenie § 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z., na ktoré sa odvolával,
a to, že nebol vyzvaný rok pred ukončením podnájmu na vrátenie pozemkov, preto sa nájom obnovil na
ďalších 5 rokov podľa § 8 citovaného zákona. Ak je prenajatá poľnohospodárska pôda, nie je vylúčené,

aby ju nájomca dal do podnájmu, ak to nevylučovali zmluvné dojednania medzi prenajímateľom a
nájomcom(§ 666 ods. 1 OZ) Ide teda o právny vzťah medzi nájomcom a podnájomcom, z ktorého
pre prenajímateľa, resp. vlastníka neplynú žiadne práva a povinnosti. Z dokazovania vyplynulo, že
nájom poľnohospodárskych pozemkov medzi vlastníkmi a nájomcom Roľníckym družstvom Rakovec
nad Ondavou bol ukončený ku dňu 30.9.2003, a z toho dôvodu bola aj dodatkom upravená doba nájmu
medzi roľníckym družstvom a žalovaným. Keďže bol ukončený nájomný vzťah ku dňu 30.9.2003,

nemoholpokračovaťanipodnájomnývzťah.Odporujetozmluvnejdohodemedzizúčastnenýmistranami
a odporuje to aj samotnej podstate podnájomného vzťahu upravenej v Občianskom zákonníku.
Podnájomný vzťah končí aj uplynutím doby (§ 676 ods. 1 OZ, resp. 719 ods. 3 OZ), čo sa v prípade
žalovaného aj stalo, jednak doba podnájmu nesmie presiahnuť dobu nájmu. Vyplýva to z konštrukcie
ustanovenia § 666 ods. 1 OZ, ktoré uvádza, že nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu,

ak zmluva neurčuje inak. Ak teda niekto nie je nájomcom, nemôže poskytovať podnájom a ak netrvá
nájom, nemôže trvať ani podnájom. Prípadná aplikácia ustanovenia§ 676 ods. 2 OZ aj v náväznosti na
ustanovenie § 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. by prichádzala do úvahy v tom prípade, ak by nájom medzi
družstvom a vlastníkmi naďalej trval a nájomca by podnájomcu po ukončení doby podnájmu nevyzval
na vydanie pozemkov a podnájomca by ich riadne ďalej užíval. V prípade žalobkyne, žalovaného a

bývalého nájomcu, bol nájom aj podnájom ukončený súčasne, a to ku dňu 30.9.2003, čomu zodpovedali
právne úkony zúčastnených strán. Žalovaný na tomto mieste namietal, že vlastníkom neboli doručené
výpovede z nájomnej zmluvy, resp., že sú neplatné. V tomto smere však nenavrhoval žiadne dôkazy,
ani svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Súd vychádzal zo zhodného vyjadrenia žalobkyne a zo správy
správkyne konkurznej podstaty, že nájomné zmluvy boli vypovedané ku dňu 30.9.2003 a súd nemal

dôvod týmto tvrdeniam neveriť.

Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenie § 12 ods. 5 zák. č. 504/2003, na ktoré sa tiež žalovaný odvoláva,
toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 1.11.2009, teda po ukončení podnájmu. Je však pravda,
že v tom čase žalovaný užíval nehnuteľnosti žalobkyne bez zmluvy. Preto je možné vychádzať z tohto

ustanovenia zákona, ktoré uvádza, že ak užívateľ, ktorý pozemok užíva bez nájomnej zmluvy, preukáže,
že vlastníkovi jej uzatvorenie navrhol a ten uzatvorenie nájomnej zmluvy neodmietol alebo nevyzval
užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, predpokladá sa, že medzi nimi vznikol nájomný vzťah
podľa tohto zákona; to neplatí, ak vlastník uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ
pozemku.

Žalovaný uviedol, čo potvrdila aj žalobkyňa, že jej navrhol uzavretie nájomnej zmluvy, návrh však časovo
nešpecifikoval, ani návrh zmluvy nepredložil, preto nie je možné určiť, či tak urobil pred alebo po
1.11.2009, kedy ustanovenie § 12 ods. 5 nadobudlo účinnosť. Postup podľa § 12 ods. 5 je však vylúčený,
ak vlastník uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou ako je užívateľ. Žalobkyňa preukázala, že od roku
2005, teda pred 1.11.2009, má uzavretú nájomnú zmluvu so spoločnosťou M., preto nedošlo zo zákona

k vzniku nájomného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v zmysle ustanovenia § 12 ods. 5 zák. č.
504/2003 Z.z.

Žalovaný ďalej tvrdil, že žalobkyňa neosvedčila, že užíva všetky pozemky, ktoré sú predmetom konania.
Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný užíva 18 parciel v katastri Rakovec nad Ondavou. Žalovaný uznal, že zo

žalovanýchparcielužíva13,5parcieltedapodľajehovyjadrenianeužíva.Porovnanímpolohy užívaných
a neužívaných parciel v katastrálnej mape však bolo zistené, že nehnuteľnosti, ktoré žalovaný nemá
užívať sa nachádzajú na pravej strane obce Rakovec nad Ondavou po vchode zo smeru Moravany, sú v
blízkosti parciel, ktoré užíva žalovaný a tvoria súčasť honov v katastri. Je preto nepravdepodobné, aby
parcely, ktoré žalovaný podľa vlastného tvrdenia neužíva, pri poľnohospodárskych prácach obchádzal,

alebo vynechával, ak tvoria súčasť honu. Žalovaný napriek tomu, že priznal užívanie 13 parciel, ktoré
patria žalobkyni, za ich využívanie žalobkyni nikdy neplatil ani neplatí žiadnu náhradu.Nedôvodné sú aj tvrdenia žalovaného o tom, že žalobkyňa nepreukázala, že je väčšinovou podielovou
spoluvlastníčkou žalovaných parciel, a teda či väčšinoví podieloví spoluvlastníci nenaložili s pozemkami
inak, alebo ich neprenajali inej osobe (§ 139 ods. 2 OZ). Žalobkyňa predložila súdu nájomné zmluvy, z

ktorých je preukázané, že podieloví spoluvlastníci na všetkých listoch vlastníctva prenajali pozemky ako
celok, alebo nadpolovičnú väčšinu spoločnosti M. alebo H.. Väčšinou hlasov alebo zhodne teda rozhodli
o tom, že pozemky prenajmú spomínaným spoločnostiam.

Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu žalobkyne a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa

užívania nehnuteľností jej patriacich tak, ako sú uvedené vo výroku rozhodnutia súdu.

O trovách súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej ( § 151 ods. 3 O.s.p. )

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa napáda,
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo
bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také
dôvody neexistovali,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

§ 42 ods. 3 O.s.p.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:
- ktorému súdu je určené
- kto ho robí

- ktorej veci sa týka
- čo sa podaním sleduje
- musí byť podpísané a datovanéPodanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)