Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/152/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214214542
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7214214542.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Imricha Volkaia a JUDr. Marianny Hraboveckej, v právnej veci navrhovateľky Ing. X. B.
rod. V., nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v K.-A. na T. ul. č. XX, zast. JUDr. Danielou Kniežovou, advokátkou
so sídlom v Košiciach na Letnej ul. č. 40, proti odporcovi Ing. F. B., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v
K.-A. na T. ul. XX, zast. JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou advokátkou so sídlom v Košiciach na
Moyzesovej ul. č. 46, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na
čas po rozvode k maloletým deťom K. B., nar. XX.X.XXXX a F.P.M. B., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní navrhovateľky a odporcu

proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 18.2.2015 č.k. 23P 149/2014-230 v spojení s opravným
uznesením z 8.4.2015 č.k. 23P 149/2014-282 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení bežného výživného a výživného na tvorbu
úspor pre maloleté deti na čas po rozvode.

Z r u š u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o úprave styku odporcu s maloletými
deťmi na čas po rozvode a v rozsahu zrušenia v r a c i a v e c na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, na čas po

rozvode zveril maloleté deti K. a F. B. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a
povinná sa o maloleté deti osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok. Odporcu zaviazal
prispievať na výživu maloletej K. 300,-€ mesačne a maloletého F. 200,-€ mesačne, ktoré je povinný
platiť od právoplatnosti rozsudku do budúcna, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k
rukám navrhovateľky. Odporcu zaviazal prispievať na tvorbu úspor maloletej K. 150,- € mesačne, ktoré
je povinný poukazovať na osobný účet maloletej K. od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna vždy
do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca. Navrhovateľke uložil povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku zriadiť v prospech maloletej K. osobitný účet, pričom na nakladanie s prostriedkami na tomto
účte je potrebný súhlas súdu do dosiahnutia plnoletosti maloletej K.. Odporcu zaviazal prispievať na
tvorbu úspor maloletého F. sumou 150,-€ mesačne, ktoré je povinný poukazovať na osobný účet
maloletého F. od právoplatnosti rozsudku do budúcna vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca.
Navrhovateľku zaviazal v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zriadiť v prospech maloletého
F. osobný účet, pričom na nakladanie s prostriedkami na tomto účte je potrebný súhlas súdu do
doby dosiahnutia plnoletosti maloletého F.. Vo výroku súd prvého stupňa ďalej uviedol, že odporca je

oprávnený s maloletými deťmi K. a F.P.M. stýkať sa každý utorok od 15.50 do 18.50 hod., každý štvrtok
od 15.50 hod. do 18.50 hod., v čase letných prázdnin v každom roku od 1.7. od 9.00 do 15.7. do 19.00
hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod., v každom párnom roku v čase jarných prázdnin
od piatku na začiatku jarných prázdnin od 15.50 hod. do nedele do konca jarných prázdnin do 18.50hod., v každom nepárnom roku v čase zimných prázdnin od 23.12. od 9.00 do 2.1. nasledujúceho
kalendárneho roka do 19.00 hod. s výnimkou 24.12., kedy budú deti s navrhovateľkou od 11.00 hod.
do 16.00 hod., v každom párnom roku do 24.12. od 11.00 do 16.00 hod., v čase veľkonočných sviatkov

od štvrtka pred veľkonočným piatkom od 15.50 hod. do veľkonočného pondelka do 18.50 hod. s tým,
že odporca deti v stanovený čas prevezme pred bytom navrhovateľky a následne jej ich tam riadne
odovzdá a navrhovateľka deti v stanovený čas pred svojim bytom odporcovi riadne odovzdá a následne
ich v stanovený čas od odporcu riadne prevezme. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky na úpravu
výživného a stanovenie výšky príspevku odporcu na tvorbu úspor maloletých detí zamietol. Zaviazal

navrhovateľku zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II sumu 104,32€ z titulu náhrady trov štátu do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II sumu
104,32€ z titulu náhrady trov štátu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol, že účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania.

Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 1, § 18, § 19, § 22, § 23, § 24, § 25, § 26, § 27,

§ 62, § 63 ods. 3, § 65, § 75, § 76, § 77, § 78 Zákona o rodine a konštatoval, že manželstvo
účastníkov rozviedol, nakoľko dospel k jednoznačnému záveru, že toto manželstvo už dlhodobo neplní
žiaden zo svojich spoločenských účelov, žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a je toho času iba
formálnym zväzkom účastníkov, ktorí nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia a vzhľadom
na vykonané dokazovanie nie je tu ani možné reálne očakávať, že by k obnoveniu tohto ich manželského

spolužitia v budúcnosti mohlo dôjsť. Ako príčinu rozvratu manželstva účastníkov vyhodnotil závažné
povahové odlišnosti, odlišné hodnotové rebríčky účastníkov, problémy v ich vzájomnej komunikácii
a v neposlednom rade i mimomanželskú známosť odporcu. Pri úprave výkonu rodičovských práv a
povinností rodičov k maloletým deťom schválil rodičovskú dohodu pokiaľ ide o zverenie oboch detí
do osobnej starostlivosti navrhovateľky, keďže uvedený spôsob úpravy výkonu rodičovských práv a

povinností navrhovala aj vo veci ustanovená znalkyňa, takéto riešenie doporučoval i kolízny opatrovník,
dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka ako matka detí starostlivosť o ne zabezpečuje po
všetkých stránkach riadne, čo potvrdil i odporca, teda otec detí a zároveň schválil rodičovskú dohodu
o tom, že navrhovateľka bude nielen oprávnená a povinná sa o maloleté deti osobne starať, ale bude
mať i právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Schválil i rodičovskú dohodu pokiaľ ide

o úpravu styku otca s maloletými deťmi. Keďže rozsudok súdu musí byť zrozumiteľný, jednoznačný
a vykonateľný, súd pri úprave styku odporcu s maloletými deťmi stanovil začiatok jednotlivých úprav
styku pred bytom matky s tým, ale že rodičia majú možnosť si tieto konkrétne drobnosti realizácie
upraveného styku upraviť vzájomnou dohodou napríklad v prípade možnosti, môže takto upravený
styk začať priamo pred školským zariadením navštevovaným deťmi, avšak vždy po vzájomnej dohode

rodičov. Pri stanovení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ktorými
potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním ako aj so vzdelávaním a kultúrnym a
športovým vyžitím, na úhrade ktorých sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom zohľadnil
pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľky formou osobnej starostlivosti
o ne od rozchodu účastníkov, prihliadol na rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu vyplácaným

na úhradu potrieb maloletých detí a prihliadol i na osobné zárobkové a majetkové pomery účastníkov
tak, ako vyplynuli zo skutkového stavu, pričom zároveň na strane navrhovateľky musel prihliadnuť i
k tomu, že táto posledný pracovný pomer ukončila na vlastnú žiadosť, má dosiahnuté vysokoškolské
vzdelanie, jej zdravotný stav jej nebráni sa zamestnať, teda na jej strane prihliadol aj k potencionalite
jej príjmov, pričom za daného stavu je preukázaným, že navrhovateľka nad rámec odporcom plateného

výživného, ktoré ako účastníci zhodne uviedli tento platí v súčasnosti po 300,-€ mesačne, v zostávajúcej
časti potreby detí uhrádza z vlastných zdrojov, súd dospel k jednoznačnému záveru vzhľadom na všetko
uvedené, že za daných zistených pomerov, keď žiaden z rodičov okrem týchto dvoch detí nemá ďalšiu
vyživovaciu povinnosť a vzhľadom aj na zistené majetkové pomery, že stanovené výživné je primerané
a odporca ním mohol a môže prispievať na úhradu ich potrieb bez ohrozenia potrieb svojich a svojej

domácnosti. Vzhľadom na výšku odporcom dosahovaného príjmu zároveň rozhodol v súlade s § 63 ods.
3 Zákona o rodine aj o povinnosti odporcu prispievať aj na tvorbu úspor každého z detí. V prevyšujúcej
časti pokiaľ ide o navrhovateľkou navrhovanú výšku výživného, vzhľadom na vyššie uvedené rozhodné
skutočnosti jej návrh zamietol. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., ktoré štátu vznikli v
dôsledku nariadeného znaleckého dokazovania, vyplatením odmeny znalkyne v sume 508,64 €, ktorej

do sumy 300,-€ bola odmena vyplatená zo zložených záloh obidvoma rodičmi a zostávajúcej 208,64 €
preddavkovo z finančných prostriedkov štátu. Keďže znalecké dokazovanie bolo nariadené za účelom
zistenia najvhodnejšieho riešenia vzniknutej situácie v záujme maloletých detí, účastníci ako rodičia detísú povinní tieto trovy zaplatiť každý rovnakým dielom, čiže po 104,32 €. O trovách účastníkov rozhodol
podľa ustanovenia § 144 vety prvej O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote prostredníctvom svojich právnych zástupcov odvolanie
navrhovateľka aj odporca.

Odporca podal odvolanie proti výroku o určení výživného pre maloleté deti na čas po rozvode a navrhol,
aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil výživné pre maloletú K. 180,-€ mesačne

a maloletého F. 120,-€ mesačne a na tvorbu úspor pre maloletú K. 50,-€ mesačne na osobitný účet
zriadený navrhovateľkou a maloletého F. 50,-€ mesačne na osobitný účet zriadený navrhovateľkou.
Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Zároveň namietal tiež nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa vo vzťahu k určeniu
výšky vyživovacej povinnosti a jeho povinnosti prispievať na tvorbu úspor. Uviedol, že si je vedomý

svojich príjmov ako aj svojej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, ktorú žiadnym spôsobom
nespochybňuje. Nesúhlasí však s paušálnym a nedôvodne vysokým určením výživného, ktoré nie
je podľa jeho názoru využívané v celom rozsahu pre maloleté deti, ale slúži aj na uspokojovanie
potrieb navrhovateľky. Súd sa dôsledne zaoberal jeho majetkovými ako aj zárobkovými pomermi, ale
dôsledne sa nezaoberal tým, z akého dôvodu navrhovateľka nepracuje, z akých dôvodov rozviazala

predchádzajúci pracovný pomer, prípadne či si hľadá zamestnanie. V odôvodnení rozsudku absentuje
zmienka o tom, v akej miere pri určení výšky vyživovacej povinnosti bola zohľadnená potencionalita
príjmov navrhovateľky, ktorá sa bez vážnejšieho dôvodu vzdala svojho posledného zamestnania v
spoločnosti SLIM 4U s.r.o., a navyše vo svojej účastníckej výpovedi zavádzala súd o tom, aké príjmy
a do akej doby u tohto zamestnávateľa poberala. Určené výživné spolu vo výške 800,-€ nenúti

navrhovateľku akútne si hľadať zamestnanie, nakoľko takýmto výživným (500,-€) si navrhovateľka môže
ľahko zabezpečiť štandardné životné podmienky a on má už teraz obavy z likvidačného zvyšovania
výživného pri nástupe maloletých detí na strednú školu a podobne. V konaní nebolo preukázané, že by
potreby detí odôvodňovali určenie výživného v takomto rozsahu. Poukazuje na to, že s deťmi trávi čas,
v rámci ktorého im organizuje program, čo si vyžaduje vynakladanie ďalších finančných prostriedkov.

Odôvodnené potreby dieťaťa nemožno posudzovať paušálne, ale ich miera je rôzna podľa okolností
prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho školského zaradenia, fyzickej a
duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho oprávnených kultúrno-spoločenských potrieb a športových
záujmov. Súd nekriticky prevzal umelo navýšené výdavky na oblečenie, obuv, najmä voľnopredajné
lieky,uvádzanénavrhovateľkou,ktorépodľajehonázoruniesúnevyhnutnýmivýdavkami,neodzrkadľujú

reálne potreby detí a v takej výške ani neboli rodičmi vynakladané v čase ich spolužitia v spoločnej
domácnosti. Rovnako súd zohľadnil nekriticky aj výdavok navrhovateľky na úhradu nájomného svojim
rodičom vo výške 300,-€, ktorý v konaní namietal. Súd tiež nesprávne interpretoval údaje o jeho príjme,
keď vychádzal z výšky cca 2.550,-€ mesačne, ktorá síce mohla byť priemernou mzdou v roku 2014,
avšak len vďaka jednorazovej nenárokovateľnej odmene. Poukazuje tiež na skutočnosť, že cestovné

náhrady a diéty sú v mzde vyplácané sporadicky v prípade služobných ciest a nie sú jeho pravidelnou
súčasťou príjmu. V roku 2014 cestovné náhrady činili spolu cca 1.600,- €, čo súd nezohľadnil. Cestovné
náhrady však nie sú príjmom, ale ide o náhradu určenú na stravovanie pri jeho pracovných cestách. Z
povahy tejto náhrady je zrejmé, že slúži na zabezpečenie základných potrieb počas pracovných ciest
zamestnanca. V roku 2015 sa jeho priemerná mzda pohybuje na úrovni max. 1.900,-€, z ktorej navyše

uhrádza všetky náklady za spoločnú nehnuteľnosť, cca 200,- € mesačne ako aj spoločné dlhy. Spoločný
dlh titulom zmluvy o úvere vo výške cca 6.000,-€ spláca v mesačných splátkach po 95,95€. Rovnako
považuje za neprimerane vysokú sumu určenú na tvorbu úspor, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje rámec
bežného sporenia pre maloleté deti. Táto suma predstavuje 1.800,- € ročne, čo u maloletého F., ktorý
má teraz 4 roky, ku dňu dovŕšenia plnoletosti bude predstavovať cca 25.000,- € nasporenú len ním. Z

odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akých dôvodov považoval súd za odôvodnenú tvorbu úspor pre
deti až vo výške 300,-€ mesačne. K odvolaniu pripojil súčtové tabuľky na vreckové a stravné za rok 2014
vystavené zamestnávateľom Howe Slovensko, s.r.o. a výpis o úhrade pôžičky po 95,95 € mesačne.

Navrhovateľkapodalaodvolanieprotivýrokuoúpravestykuanavrhla,abyodvolacísúdzmenilrozsudok

súdu prvého stupňa a upravil styk otca s deťmi každý párny víkend od soboty od 9.00 do nedele do 19.00
hod., počas letných prázdnin v nepárny rok od 16.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod., v auguste od
16.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod., v párny rok od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od
1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod., jarné prázdniny každý párny rok od soboty od 9.00 do nedeledo konca jarných prázdnin do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každoročne od štvrtka pred
veľkonočným piatkom od 16.00 hod. do veľkého piatku do 19.00 hod. a veľkonočný pondelok so synom
F. od 9.00 hod. do 13.00 hod. a utorok po Veľkej noci od 16.00 hod. do 19.00 hod., v čase zimných

prázdnin každoročne od 24.12. od 10.00 hod. do 16.00 hod. a v nepárny rok od 26.12. od 10.00 hod.
do 29.12. do 19.00 hod., v párny rok v čase od 30.12. od 10.00 hod. do 2.1. do 19.00 hod. vždy po
dohode s matkou tak, že matka deti na styk riadne pripraví a odovzdá otcovi v mieste jej bydliska a
otec vráti deti v určený čas v mieste bydliska matky. Uviedla, že v návrhu na začatie konania ako aj
počas celého konania zdôrazňovala, akú silnú citovú väzbu má so svojimi deťmi od ich narodenia. Je

pre ňu nepredstaviteľné, aby musela byť bez nich po dlhšiu dobu. Postup súdu nevnímala ako dohodu
o úprave styku, ale ako zistenie postojov účastníkov konania. Podľa jej názoru rozsudok málo odráža
jej citové rozpoloženie od času podania návrhu a dôvody, pre ktoré musela opustiť spoločnú domácnosť
a otcovi detí dáva nadštandardný priestor pri úprave styku. Otec sa o ňu ako aj o deti pred rozvodom
nezaujímal, žil svojim životom a záujem začal prejavovať až po podaní návrhu a jej odchode zo spoločnej
domácnosti. Až vtedy si začal brávať deti cez týždeň aj na víkendy, kedy si ich kupoval rôznymi výletmi,

darčekmi a zneužíval výhodu domáceho prostredia, pretože stále býval v ich spoločnom dome, čo deti
nevnímajú ako neznáme prostredie. V ich dome zoznámil deti aj so svojou novou partnerkou. Aj úrad
práce listom z 26.1.2015 oboznamovala o svojich obavách zo starostlivosti ktorej sa deťom dostáva.
Otec detí ju vohnal svojím postojom do ťaživej životnej situácie, ktorú zvláda len s výraznou podporou
svojich rodičov. Ostala bez príjmov, musela sa presťahovať a musí riešiť nové bývanie pre seba a svoje

deti, neustále si hľadá prácu, zvyšuje si kvalifikáciu, resp. ide o rekvalifikáciu. Ďalej uviedla, že súd
nevyhodnotil vyhovujúcim spôsobom úpravu styku a myslí si, že v rozsudku otec dostal neprimeraný
priestor na styk s deťmi aj cez prázdniny a veľkonočné sviatky a nebude mať ani toľko dní dovolenky,
aby sa mohol o deti osobne postarať. Je pre ňu neprijateľné, aby otec s deťmi trávil každé veľkonočné
sviatky, ktoré prežíva v duchu kresťanských tradícií, preto každý rok na veľkonočný pondelok by mal

byť syn F. s otcom a prežívať olievačku a dcéra zasa s ňou očakávať kúpačov. Najmä v čase zimných
prázdnin si nevie predstaviť, že bude každý druhý rok 11 dní bez detí, preto navrhuje kompromisné
riešenie tak, aby deti trávili Štedrý deň u oboch rodičov, a to 4 dni u každého z nich. Navrhuje upraviť styk
otca s deťmi cez víkendy, čím sa súd v rozsudku nezaoberá tak, aby boli u odporcu od soboty od 9.00
do nedele do 18.00 hod. Čo sa týka styku detí s otcom v priebehu týždňa s ohľadom na doporučenia

z výsledkov vyšetrení u Mgr. K., nesúhlasí s touto úpravou, nakoľko dcéra potrebuje podľa doporučení
a v zmysle moderných pedagogických prístupov systematický a jednotný prístup k učeniu. Odporca to
neberie do úvahy, dokonca to spochybňuje a nemá ozajstný cit a zmysel pre pochopenie a riešenie
danej situácie. Počas letných prázdnin navrhuje styk nepárny rok v dĺžke dvoch týždňov v mesiaci júl a
dvoch týždňov v mesiaci august so striedaním v párnom a nepárnom roku. K odvolaniu pripojila správu

Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie z 9.3.2015 o vyšetrení mal. K. B. ako aj
list doručený ÚPSVaR Košice, ktorým opisovala súčasný stav v rodine, a to z 26.1.2015.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok v časti výživného ako vecne správny
potvrdiť. S jeho tvrdeniami, že finančné prostriedky, ktoré jej poukazuje na výživu detí nevyužíva len

na výživu detí nesúhlasí, pretože vlastné výdavky financovala zo svojho zárobku a z príspevkov jej
rodičov. Už v návrhu uvádzala, že počas manželstva prevažný čas hospodárili oddelene a na jeho
príjem bola odkázaná najmä v čase materských dovoleniek. V návrhu na rozvod však nespomenula,
že odporca pred uzavretím manželstva ešte ako študent vysokej školy býval s ňou u jej rodičov, ktorí
im ako mladému páru poskytli všestranné zázemie. Jeho rodičia ho v tom čase nepodporovali. Od tej

doby odporca považoval a považuje za samozrejmé, že jej rodičia ich podporujú morálne, finančne
a fyzicky a bez výhrad počas manželstva toleroval, že jej rodičia vypomáhajú finančnou pomocou a
nákupom hračiek i ošatenia pre vnúčatá, a to aj pri jeho zvyšujúcom sa zárobku. Svoju vyživovaciu
povinnosť k nej a k deťom si nikdy neuvedomoval, čo je zrejmé aj z jeho odvolania. Teraz pokladá za
samozrejmé, že keď sa odsťahovala k rodičom, naďalej budú znášať náklady na jej bývanie a stravu.

Do budúcna mieni pre seba a deti zabezpečiť vlastné bývanie a z vlastného zárobku financovať potreby
detí aj svoje. Do výdavkov na deti, ktoré predložila súdu uviedla len nevyhnutné výdavky v najnižších
cenách bez nákladov na bývanie. Rozhodnutie o výške výživného na tvorbu úspor je nárokom, ktorý je
určený výlučne pre deti a jeho účelom je ich zabezpečenie do budúcnosti. Príjmy odporcu to umožňujú
preto súd správne vyhodnotil, že ide o odôvodnené potreby detí. Súd tiež dostatočným spôsobom

overil jej predchádzajúce pracovné skúsenosti a snahu o rekvalifikáciu. V žiadnom prípade sa svojvoľne
nevzdala žiadnej pracovnej príležitosti. Pracovný pomer ukončila v čase prebiehajúceho rozvodového
konania, keď bola pod tlakom a vedomá si, že prácu si musí udržať, avšak požiadavky na pracovný čas
zamestnávateľa nebolo možné skĺbiť s adekvátnou starostlivosťou o deti, čo jej odporca pred súdomvyčítal. V čase, keď sa takto rozhodovala, on bol v Egypte na dovolenke, bez nich. V súčasnej dobe sa
rekvalifikuje a má snahu zamestnať sa ako učiteľka v materskej škole. Domnieva sa, že súd v rozsudku
vyhodnotil aj potencionalitu jej príjmov, každodennú osobnú starostlivosť o deti dostatočným spôsobom.

Príjem odporcu je nadštandardný a podľa zámerov jeho zamestnávateľa prezentovaných v médiách je
možné predpokladať, že tento príjem sa v nasledujúcom období bude zvyšovať. Spoločnosť Howe totiž
plánuje v blízkej budúcnosti rozširovať výrobu na Slovensku a prijať cca 1500 zamestnancov. Odporca
bol aj vo februári 2015 na pracovnej ceste v Austrálii, z čoho sa dá predpokladať, že pracovné postavenie
odporcu sa bude posilňovať. K návrhu na určenie výživného do rozvodu a manželského výživného

pripojila aj PROGRAM odmeňovania zamestnancov - nové vydanie, z ktorého je zrejmé, že od roku
2013 má odporca od zamestnávateľa udelené nové výkonnostné jednotky (EPU), od hodnoty ktorých
sa odvíjajú dividendové platby, ktoré sú tiež príjmom odporcu. Odporcom namietané cestovné náhrady,
vrátane diét sú príjmom ako každý iný príjem. Odporca v odvolaní spomína úver vo výške 6.000,-€
ako svoj náklad, pričom ona nemá vedomosť o tom, že by spoločne niečo nadobudli za sumu 6.000,-
€. Odporca dlhodobo svoje príjmy používal najmä pre svoje záľuby, na lízingové splátky na autá a

motorku na úkor rodinného rozpočtu. O spoločných investíciách a použití svojich príjmov sa s ňou nikdy
neradil. Vyjadrila názor, že odporca má skutočne možnosť prispievať na úhradu potrieb detí v súdom
stanovenej výške, bez ohrozenia svojich potrieb a svojej domácnosti, preto aj tvorba úspor pre deti vo
výške stanovenej súdom je opodstatnená. Aj po úhrade výživného mu ostane viac ako 2/3 príjmu na
vlastné náklady a nadštandardné záujmy, pričom ich deti majú právo podieľať sa na jeho životnej úrovni.

K vyjadreniu pripojila článok z 22.12.2014 v denníku SME ekonomika a úradne preložený „Program
odmeňovania zamestnancov - nové vydanie“ z 5.9.2013 spoločnosti Howe.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o
úprave styku s deťmi ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie navrhovateľky považuje za nedôvodné,

nakoľko od začiatku konania navrhoval zverenie detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Od
svojho návrhu upustil so zreteľom na závery znalkyne, ktorá striedavú starostlivosť neodporúčala, avšak
práve pre veľmi pozitívny vzťah detí k nemu odporučila čo najširšiu možnú úpravu styku. Zo záverov
znalkyne nevyplynul žiaden dôvod, ktorý by odôvodňoval akékoľvek obmedzenie jeho styku s deťmi.
Ak už nemá možnosť mať deti vo svojej osobnej starostlivosti, má záujem s nimi tráviť čo najviac času

nielen cez víkendy, ale aj cez sviatky a prázdniny. Rovnako si stojí za tým, že mal. K., ktorá vyžaduje
systematický prístup k učeniu pomáha s úlohami a voľnočasovými aktivitami, ktorým sa venujú až po
splneníškolskýchúloh.Skutočnostiuvádzanénavrhovateľkouvodvolanílenodzrkadľujú,žesrozvodom
ich manželstva nie je vysporiadaná a podľa vyjadrenia znalkyne sú u nej aktuálne prítomné úzkostné
depresívne symptómy, čo však nemôže byť dôvodom na ňou navrhované obmedzenie styku.

Odporca prostredníctvom právnej zástupkyne písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa
10.3.2015 navrhol, aby súd doplnil rozsudok z 18.2.2015 o výrok, týkajúci sa úpravy styku, počas
víkendov, a to každý párny víkend od piatku 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. postupom podľa §
166 O.s.p. nakoľko sa pravdepodobne nedopatrením do obsahu zápisnice z pojednávania 28.1.2015

nedostala úprava jeho styku s deťmi aj počas víkendov.

Súd prvého stupňa uznesením z 8.4.2015 č.k. 23P 149/2014-282 postupom podľa § 164 O.s.p. opravil
výrok rozsudku z 18.2.2015 č.k. 23P 149/2014-230 a vsunul do textu úpravu styku každý párny víkend
od piatku od 15.00 do nedele do 18.00 hod.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom právnej
zástupkyne, kde v podstate zopakovala svoje odvolacie dôvody vo vzťahu k úprave styku odporcu s
maloletými deťmi v zmysle ňou podaného odvolania proti rozsudku z 18.2.2015 č.k. 23P 149/2014-230.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniam nevyjadril.

Výroky rozsudku o rozvode manželstva, schválení dohody rodičov o zverení maloletých detí do osobnej
starostlivosti matky, trovách štátu ako aj trovách účastníkov konania neboli odvolaním napadnuté,
nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2

O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a vo vzťahu k výrokom o určení bežného výživného a výživného
na tvorbu úspor dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine, starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku
presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. V priebehu konania na súde
prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o
výživnom v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosť o správnosti rozsahu určeného výživného
pre maloleté deti a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a teda za porušenie

tohto základného práva nemožno považovať neúspech resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto
prejednávanom prípade súd prvého stupňa dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutkový stav,
ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné,
neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces. Zo zákonných ustanovení citovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku

týkajúcich sa rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom nepochybne vyplýva, že možnosti a
schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie
výživného. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré súd zohľadňuje pri určení výživného sú rôzne podľa
okolnostíkaždéhokonkrétnehoprípadu,súzávisléodvekudieťaťa,jehofyzickejapsychickejvyspelosti,
zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na jeho budúce povolanie, záujmovej činnosti a

pod.. Je potrebné zdôrazniť, že miera uspokojovania týchto potrieb je daná schopnosťami a možnosťami
rodičov a ich životným štandardom. Ak sú schopnosti a možnosti rodičov obmedzené, treba mať za
to, že odôvodnenými potrebami detí sú výlučne ich bežné potreby, nepresahujúce obvyklú základnú
mieru všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Ak sú však možnosti rodičov širšie,
je potrebné za odôvodnené potreby považovať aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré sú vzhľadom na všetky

okolnosti prípadu dieťaťu prospešné pre jeho zdravie a všestranný rozvoj. Zo zásady úmernosti životnej
úrovne dieťaťa a jeho rodičov vyplýva aj to, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na
zvýšené potreby dieťaťa, vyplývajúce z tejto úmernosti, a to pre súčasnú dobu ako aj pre budúcnosť.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, a pokiaľ životná situácia jedného z nich
predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu, a

to formou výživného, čo je v súlade s ďalšou požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého spolu nežijú má
mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Navrhovateľka v priebehu konania na
súde prvého stupňa neprezentovala žiadne nadštandardné potreby maloletých detí, ktoré by vybočovali
z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a rovnakom stupni školskej resp. predškolskej dochádzky,
pričom ide o všeobecnú známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať, dokazovať

je potrebné len nadštandardné potreby maloletých detí s tým, že o výške potrieb maloletých detí
nemal pochybnosti ani odvolací súd. Súd prvého stupňa správne vychádzal pri určení výživného aj z
potencionality príjmov navrhovateľky, ktorá ukončila posledný pracovný pomer dohodou, a ktorej príjem
z posledného ako aj predchádzajúceho zamestnania (uzavretého na dobu určitú) bol na úrovni 302,45
€ resp. 304,25€ a bol doplnený rodinnými prídavkami na dve maloleté deti 47,04€ mesačne, avšak

vzhľadom na príjem dosahovaný odporcom, ktorý zistil za rok 2013 v priemernej výške 1.935,40 € a
od 1.1.2014 2.553,40€ je nepochybné, že jeho možnosti a schopnosti splniť si vyživovaciu povinnosť
k maloletým deťom mu umožňujú prispievať na výživu detí v rozsahu ako určil súd prvého stupňa s
prihliadnutím na zásadu, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni nielen svojej matky, ktorá deti
vychováva a primerane ich veku im zabezpečuje osobnú starostlivosť, ale aj na životnej úrovni otca, a to

formou výživného. V tomto smere súd prvého stupňa správne ustálil, že príjem otca (odporcu) umožňuje
za odôvodnené potreby detí považovať aj tvorbu úspor v zmysle ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o
rodine s tým, že uvedené ustanovenie nekonkretizuje účel, na ktorý majú byť úspory dieťaťa použité a
nie je vylúčené, že v prípade ak bude potrebné zabezpečiť niektorému dieťaťu nadštandardné potreby,
ktoré nebude možné uhradiť z bežného výživného, prípadne dôjde k zmenám pomerov povinného rodiča

v tom smere, že nebude schopný plniť si vyživovaciu povinnosť k deťom v doterajšom rozsahu, avšak
odôvodnené potreby detí si budú vyžadovať uspokojovanie v doterajšom rozsahu, na ich uspokojenie
následne môžu byť použité práve úspory detí v období, v ktorom by bola vyživovacia povinnosť
povinného rodiča eventuálne znížená, prípadne bežné odôvodnené potreby dieťaťa by odôvodňovalizvýšenie výživného, ktoré však povinný rodič nebude schopný plniť vzhľadom na svoje možnosti,
schopnosti a majetkové pomery. Z uvedeného dôvodu teda odvolacia argumentácia odporcu nie je
dôvodná. Pokiaľ odporca poukazoval na jeho nesprávne ustálený príjem, odvolací súd dodáva, že súd

prvého stupňa vychádzal z opisu jeho mzdových listov, pričom v čistej mzde zamestnávateľ nezahŕňal
diéty, ani cestovné náhrady. K odvolacej argumentácii odporcu, že matka nepreukázala svoje náklady
na bývanie odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov k matke detí, teda navrhovateľke
zanikla,apretoniejemožnézohľadňovaťprihodnotenípomerovnavrhovateľkyskutočnosť,žejejrodičia
finančne pomáhajú a poskytujú bývanie, nakoľko aj ona je povinná primerane prispievať rodičom na

úhradu nákladov na bývanie aj za maloleté deti, predovšetkým s poukazom na možnosti, schopnosti
a majetkové pomery odporcu, ktoré mu nepochybne umožňujú podieľať sa na výžive maloletých
detí v rozsahu ako určil súd prvého stupňa bez ohrozenia uspokojovania jeho vlastných, a to nielen
nevyhnutných,potrieb.Pretožesúdprvéhostupňavtejtočastisprávneazákonnerozhodol,odvolacísúd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o určení bežného výživného, ako aj výživného
na tvorbu úspor podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia

sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa rodičia
nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk s maloletým dieťaťom v

rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu ako aj v konaniach
o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo
veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev

(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 164 O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj

iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu, súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá
opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým
opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu podľa § 157 ods. 2 O.s.p. musí obsahovať

výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutkové
zistenia, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a presvedčivé
odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť

vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých, neurčitých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí,
ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu
veci, ako aj v právnom posúdení veci. Súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na
jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť

sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov.Vo vzťahu k napadnutému výroku rozsudku o úprave styku otca s maloletými deťmi súd prvého stupňa v
odôvodnení uviedol, že rodičia uzavreli rodičovskú dohodu ohľadne styku odporcu s maloletými deťmi,
ktorú dohodu súd schválil, a keďže rozsudok súdu musí byť zrozumiteľný, jednoznačný a vykonateľný,

pri úprave styku stanovil začiatok jednotlivých úprav styku pred bytom matky s tým ale, že rodičia majú
možnosť si tieto konkrétne drobnosti realizácie upraveného styku upraviť ich vzájomnou dohodou, napr.
v prípade možnosti môže takto upravený styk začať priamo pred školským zariadením navštevovaným
deťmi, avšak vždy po vzájomnej dohode rodičov. Z výroku rozsudku súdu prvého stupňa ani zo zápisnice
z pojednávania nevyplýva, že by rodičia dohodu o úprave styku uzavreli a navyše dohoda rodičov

o úprave styku podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine sa stáva súčasťou rozsudku, avšak nepodlieha
schváleniu súdu, na rozdiel od dohody rodičov o výchove a výživnom podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine.
Pokiaľ rodičia uzavrú dohodu o úprave styku súd nie je oprávnený ju preskúmavať alebo hodnotiť, či je
v súlade so záujmom maloletých detí, nakoľko nepodlieha schváleniu súdu, a teda súd do nej nemôže
ani žiadnym spôsobom zasahovať, i keby bola nevykonateľná, a v takomto prípade v zásade nemusí
vykonávať ani dokazovanie zamerané na vhodnosť či nevhodnosť určitej úpravy styku rodiča s deťmi v

súlade s ich najlepším záujmom. Naopak, v prípade, ak k dohode rodičov o úprave styku nedôjde, súd
autoritatívnym rozhodnutím upraví styk rodiča s deťmi na základe dokazovania vykonaného v súlade
s ustanovením § 120 ods. 2 O.s.p. (vyšetrovacia zásada). Navyše súd prvého stupňa o návrhu na
doplnenie rozsudku podľa § 166 O.s.p. podaného odporcom rozhodol postupom podľa § 164 O.s.p. keď
opravným uznesením rozhodol o úprave styku odporcu s maloletými deťmi počas víkendov (každý párny

víkend od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod.).

Z ustanovenia § 164 O.s.p. vyplýva, že oprava rozsudku je prípustná, ak ide o pochybenie, ktoré sa
týka písomného vyhotovenia rozsudku, prípadne tiež zápisnice z pojednávania, na ktorom bol rozsudok
vyhlásený, pričom prípustným predmetom opravy sú zrejmé chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé

nesprávnosti, ktoré sú zrejmé každému na prvý pohľad pri prečítaní rozhodnutia a jeho odôvodnenia.
Priamo z kontextu právnej vety ustanovenia § 164 O.s.p. vyplýva, že vo všetkých uvedených prípadoch
musí ísť o pochybenie celkom zrejmé, ku ktorému došlo zjavným a okamžitým zlyhaním buď duševnej
alebo mechanickej činnosti osoby, ktorá vyhlásila, alebo vyhotovila rozsudok a ktoré sú pre každého
jednoducho poznateľné, pričom zjavnosť týchto nesprávností vyplýva predovšetkým z rozporu medzi

zápisnicou o pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený a znením jeho písomného vyhotovenia,
alebo medzi písomným znením výroku rozsudku a jeho odôvodnením ako aj z vád čisto technického
rázu, t.j. z gramatických chýb v písomnom vyhotovení rozsudku a prípadne aj z iných súvislostí
(R37/1969). Naopak, pokiaľ súd rozsudkom vyslovil to, čo vysloviť chcel aj keď jeho výrok vychádzal
z nesprávneho skutkového zistenia alebo právneho posúdenia, nemožno jeho nápravu urobiť opravou,

pretože by tým bola porušená zásada, že súd je viazaný vyhláseným rozsudkom (§ 156 ods. 4 O.s.p.).
Raz konštituované rozhodnutie teda nemožno dodatočne vecne meniť inak, ako zákonom predpísaným
spôsobom. Vyhlásením rozsudku uvedením jeho výroku spolu s odôvodnením, poučením o opravnom
prostriedku a nútenom výkone rozhodnutia nastávajú dôležité procesné účinky jeho záväznosti, čo
znamená, že na vyhlásenom rozsudku nemôže súd nič meniť, ani v prípade, ak by po vyhlásení dospel

k názoru, že rozsudok je neoprávnený.

V tomto prejednávanom prípade však neboli splnené podmienky pre vydanie opravného uznesenia
podľa § 164 O.s.p. nakoľko súd prvého stupňa opravil vyhlásený výrok spôsobom, ktorý zásadne zmenil
jeho podstatu s tým, že ani z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, že by súd prvého stupňa mal úmysel

styk odporcu s deťmi upraviť uvedeným spôsobom. Súd prvého stupňa v podstate neuviedol konkrétne
dôvody, pre ktoré upravil styk v danom rozsahu, pričom poukazoval na dohodu rodičov, napriek tomu,
že zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že rodičia len navrhli upraviť určitým spôsobom styk odporcu
s deťmi, paradoxne ani v tomto prednese nie je zmienená úprava styku počas víkendov, následne súd
prvého stupňa uviedol, že dohodu rodičov o styku schválil, ale z hľadiska určitosti a vykonateľnosti v

nej urobil úpravy.

Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa vydal nepreskúmateľné, zmätočné rozhodnutie, ktorá
vada v konečnom dôsledku odníma účastníkom konania možnosť konať pred súdom a zároveň
bráni odvolaciemu súdu v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, preto odvolací súd rozsudok v

napadnutom výroku spolu s opravným uznesením podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa
ods. 2 tohto ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, ktorého povinnosťou bude
odstrániť dôvody zmätočnosti konania a rozhodnutia, teda zistiť stanoviská rodičov k úprave styku, ak
k dohode rodičov nedôjde, vykonať dokazovanie v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 O.s.p. a to ajso zameraním na zmeny pomerov, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, dôsledne
sa vysporiadať so všetkými relevantnými okolnosťami prípadu a tiež s odvolacími námietkami, zistený
skutkový stav právne posúdiť podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, opäť rozhodnúť o úprave

styku odporcu s maloletými deťmi na čas po rozvode a rozsudok odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2
O.s.p. tak, aby jeho závery boli logické, presvedčivé a spätne preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.