Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 9, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/31/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111232988
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111232988.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: SEMT
MOTOR, s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 36 395 650, zastúpeného splnomocneným
zástupcom Ing. Jozefom Baťalom, nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX I., proti žalovanému: JUDr.
Jaroslavovi Plichtovi, so sídlom kancelárie Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín, správcovi konkurznej
podstaty úpadcu: T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456, zastúpenému
právnym zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom M. XXXX, XXX XX S. Y., v konaní
o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi

27/2011-167 zo dňa 25.6.2013 vo výroku určenia, že žalobca je veriteľom pohľadávky v spojení s
výrokom o trovách prvostupňového konania, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 27/2011-167 zo dňa 25.6.2013 v napadnutom výroku,
ktorým súd určil, že žalobca je voči úpadcovi: T.M.W. s.r.o., Pribinova 6, Martin, IČO: 31 647 456
veriteľom pohľadávky vo výške 1.428 Eur z titulu neuhradenej faktúry č. 410008 uplatnenej prihláškou
pod poradovým č. 1 v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K 8/2011 a táto pohľadávka
je vymáhateľná a vo výroku, ktorým žalobcovi náhrada trov konania nebola priznaná, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdurčil,žežalobcajevočiúpadcovi:T.M.W.s.r.o.,Pribinova6,Martin,
IČO: 31 647 456 veriteľom pohľadávky vo výške 1.428 Eur z titulu neuhradenej faktúry č. 410008,
uplatnenej prihláškou pod poradovým č. 1 v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K
8/2011 a táto pohľadávka je vymáhateľná. Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol. O trovách
prvostupňového konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení
okresný súd poukázal na to, že žalobca žalobou navrhol, aby okresný súd určil, že pohľadávka žalobcu

uplatnená v prihláške pohľadávky zo dňa 1.8.2011 do konkurzného konania na majetok úpadcu T.M.W.
s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456 na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
3K 8/2011 vo výške 1.428 Eur je určená čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia
tak, ako to bolo uvedené v prihláške pohľadávky žalobcu zo dňa 9.8.2011. Na výzvu okresného súdu
žalobca podaním zo dňa 19.4.2012 upresnil vymedzenie určovacieho výroku, ktorého sa domáhal, tak,
že navrhol, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzného konania na
majetok úpadcu T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456 na Okresnom

súde Žilina pod sp. zn. 3K 8/2011 vo výške 1.428 Eur vznikla z titulu neuhradenej faktúry č. 410008 a
Zmluvy o prenájme č. 1006/2010, je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia
uvedených v prihláške pohľadávky zo dňa 9.8.2011. Zároveň žalobca žiadal určiť, že pohľadávka vznikla
zo záväzku z titulu neuhradenej faktúry č. 410008 a Zmluvy o prenájme č. 1006/2010. V rámci prvéhoprednesu vo veci na pojednávaní dňa 1.2.2013 žalobca upresnil vymedzenie právneho dôvodu, určenia
ktorého sa domáhal tak, že týmto právnym dôvodom je neuhradená faktúra č. 410008 na sumu 1.428
Eur.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 28 ods. 5, § 29 ods. 1, 5, 6, 9 zákona č. 7/005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „zákon č. 7/2005
Z.z."), v spojení s ust. § 30 ods. 1 veta prvá, § 32 ods. 1, 3, 6 zákona č. 7/2005 Z.z., § 409 ods. 1, 2, §
443 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 663 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1, 3, § 132, § 118a O.s.p.

primárne uviedol, že sa zaoberal vyhodnotením otázky, či žaloba bola podaná včas, teda pred uplynutím
hmotno-právnej lehoty podľa § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z.. Pri zohľadnení účinkov vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin k 30.6.2011, posledného
dňa lehoty na podanie prihlášok 15.8.2011, posledného dňa lehoty na popieranie pohľadávok 14.9.2011
a posledného dňa lehoty na podanie incidenčnej žaloby 14.10.2011, pri doručení žaloby v tejto veci
okresnému súdu dňom 13.10.2011 bolo nevyhnutné skonštatovať, že žaloba v tejto veci bola podaná

včas. Okresný súd uviedol, že pokiaľ sa žalobca v konaní domáhal určenia poradia predmetnej
pohľadávky, rozhodoval o zamietnutí žaloby vzhľadom ku skutočnosti, že vo vzťahu k uplatneniu určenia
poradia predmetnej pohľadávky žalobcu nebol žalobca v tejto veci dostatočne procesné legitimovaný s
poukazom na úpravu podľa § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z.. Z prihlášky predmetnej pohľadávky,
ktorú žalobca podal v konkurznom konaní, vyplynulo vymedzenie pohľadávky ako neuhradená faktúra

č. 410008 na sumu 1.428 Eur. V kolónkach č. 27 istina a č. 33 celková suma bol uvedený výlučne údaj
1.428 bez uvedenia meny sumy peňažnej pohľadávky. Z kolónky č. 47 prihlášky, ktorá je v spise na č.l.
40, vyplýva, že bola predložená k prihláške jedna príloha, pričom touto prílohou bola faktúra č. 410008,
tak ako je v spise na č.l. 41 a ktorou je fakturovaný nájom vysokozdvižného vozíka za označené obdobie
v sume 1.428 Eur. Prihláška žalobcu neobsahovala údaj o mene sumy prihlásenej peňažnej pohľadávky

v kolónke istina a celková suma, avšak uvádzal menu euro prihlásenej peňažnej pohľadávky v kolónke
26, teda pri vymedzení právneho dôvodu vzniku pohľadávky a rovnako ju uviedol aj v prílohe prihlášky
- vo faktúre č. 410008. V nadväznosti na to nebolo možné konštatovať, že by z dôvodu neuvedenia
meny sumy prihlásenej pohľadávky v kolónke 27 a 33 išlo o prihlášku, ktorá neobsahuje obligatórny
údaj, a teda, že by žalovaný na túto prihlášku nemal prihliadať. Kvalitatívne odlišnou skutkovou situáciou

by bola situácia, pokiaľ by mena euro nebola uvedená pri sume prihlásenej pohľadávky ani v kolónke
26, a teda že by uvedenie konkrétnej meny sumy prihlásenej pohľadávky v tlačive prihlášky úplne
absentovalo. V takomto prípade by menu sumy prihlásenej pohľadávky nebolo možné dovodiť ani z
jej prílohy, teda z faktúry č. 410008 s poukazom na úpravu podľa § 29 ods. 6 veta prvá zákona č.
7/2005 Z.z.. Príloha prihlášky, teda označená faktúra by v takom prípade nemohla preukazovať údaj

meny sumy prihlásenej pohľadávky, pretože tento údaj by v samotnej prihláške vôbec uvedený nebol.
Ak jedným z dôvodov popretia prihlásenej pohľadávky bol nedostatok uvedený v označení obchodného
mena dlžníka v kolónke 19 predmetnej prihlášky, a to uvedenie interpunkčného znamienka - čiarky
medzi obchodným menom a právnou formou dlžníka, nebola táto skutočnosť podľa názoru okresného
súdu dôvodom na to, aby pri súčasnom identifikovaní dlžníka prostredníctvom údaja IČO v kolónke 20

prihlášky bol priestor pochybovať o tom, kto je označeným dlžníkom podľa predmetnej prihlášky. Údaj
IČOdlžníkajejedinečnýmnezameniteľnýmidentifikátoromobchodnejspoločnostidlžníka,ktorývylučuje
akékoľvekpochybnostiotom,čivdôsledkuuvedeniačiarkymedziobchodnýmmenomaprávnouformou
pri označení dlžníka ide o subjekt úpadcu.

Pokiaľ žalovaný odôvodňoval popretie pohľadávky tvrdením dôvodného podozrenia, že majetok, ktorý je
predmetom vzniku pohľadávky, spoločnosť FERROFON, s.r.o. získala odporovateľným právny úkonom,
okresný súd konštatoval nedôvodnosť takéhoto popretia právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti
predmetnej pohľadávky. Primárne okresný súd uviedol, že právne vzťahy vrátane obchodno-právnych
vzťahov môžu platne vzniknúť i medzi spriaznenými osobami. Skutočnosť, že účastníci akéhokoľvek

právneho vzťahu sú osobami spriaznenými, nezakladá neplatnosť takýchto právnych úkonov, ale môže
mať relevanciu pri uplatnení ich neúčinnosti prostredníctvom inštitútu odporovateľnosti. Vymedzený
dôvod popretia okresný súd hodnotil preto ako irelevantný vo vzťahu k predmetu tohto incidenčného
konania vôbec, i ako irelevantným vzhľadom na väzbu na subjekt FERROFON s.r.o., ktorý mal
predmetný vysokozdvižný vozík prenajať úpadcovi až po relevantnej dobe v zmysle Zmluvy o prenájme

002/2011 zo dňa 3.1.2011 s dojednaným začiatkom prenájmu v zmysle článku IV. bod 1 od 1.1.2011.
Rovnako vymedzený dôvod popretia prihlásenej pohľadávky žalobcu v pomeroch tohto incidenčného
konania zostal výlučne rovine nepreukázaného tvrdenia žalovaného. Z vykonaného dokazovania
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Kúpnou zmluvou č. 10ZKP00005 z 9.6.2010 medzi HATECspol. s r.o. a žalobcom, Zmluvou o prenájme č. 1006/2010 z 10.6.2010 medzi žalobcom a úpadcom, v
spojení s výpoveďou štatutárneho zástupcu žalobcu Zdenka Súkupa a svedkov Michala Račku, I. D. a U.
R., ktoré dôkazy okresný súd vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., vyplynul záver o splnení dôkaznej povinnosti

žalobcu vo vzťahu k preukázaniu právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky, určenia ktorých
sa v tomto konaní domáhal. V konaní bol spoľahlivo preukázaný reťazec prevodov predmetného
vysokozdvižného vozíka ERGOS 25D zo subjektu COPMEL a.s. (neskôr CASPA, a.s. v konkurze)
na poľský subjekt SAM-ROL (uvedené vyplynulo zo svedeckej výpovede svedka Michala Račku a
jeho čestného prehlásenia podľa č.l. 84), ďalej zo subjektu „SAM-ROL" ústne uzatvorenou kúpnou

zmluvou s kupujúcim HATEC spol. s r.o. (uvedené vyplynulo z listu Ing. Michala Račku ako konateľa
HATEC spol. s r.o. z 12.10.2011 adresovaného žalovanému - č.l. 24 v spojení s listinným dôkazom na
č.l. 25 - faktúrou vystavenou medzi HATEC spol. s r.o. a „SAM-ROL" týkajúcou sa vysokozdvižného
vozíka ERGOS 25D) a zo subjektu HATEC spol. s r.o. na žalobcu - (Kúpna zmluva č. 10ZKP00005
z 9.6.2010 v spojení s obsahom svedeckej výpovede svedka Michala Račku). Vzhľadom na obsah
posledne označenej kúpnej zmluvy okresný súd ako irelevantné vo vzťahu k jej platnosti hodnotil

označenie zmluvných strán uvedené v záhlaví písomného vyhotovenia tejto zmluvy. Z obsahu kúpnej
zmluvy jednoznačne vyplynul určitý a zrozumiteľný prejav vôle zmluvných strán, teda subjektu HATEC
spol. s r.o. ako predávajúceho a žalobcu ako kupujúceho zachytený v písomnej forme uzatvorenej
kúpnej zmluvy. V konaní bolo súborom predložených plných mocí žalobcu pre Ing. Jozefa Baťalu, tak
ako sú súčasťou spisu na č.l. 115 až 117 a ako boli v origináli v priebehu konania oboznamované,

spoľahlivo preukázané, že Ing. Jozef Baťala, ktorý túto kúpnu zmluvu konajúc na základe generálnej
plnej moci za žalobcu uzatvoril, bol na takéto konanie za žalobcu oprávnený a pri tomto konaní
neprekročil rozsah svojho oprávnenia. Pravosť a pravdivosť týchto generálnych plných moci bola po
námietke žalovanej strany v tomto smere spoľahlivo preukázaná výpoveďou splnomocneného zástupcu
žalobcu Ing. Jozefa Baťalu, ako i štatutárneho zástupcu žalobcu Zdenka Súkupa v spojení s obsahom

oboznámených originálov týchto generálnych plných mocí zo dňa 5.8.2011 a zo dňa 9.8.2005 a po ich
porovnaní s fotokópiami, ktoré tvorili súčasťou spisu na č.l. 116 až 117 na pojednávaní dňa 25.6.2013.
Vo väzbe na uvedené bola námietka pravosti a pravdivosti týchto generálnych plných mocí z 5.8.2011
a z 9.8.2005 vznesená žalovaným, vyvrátená v celom rozsahu. Predmet kúpnej zmluvy 10ZKP00005
predávajúci kupujúcemu riadne odovzdal a kupujúci tento predmet prevodu riadne prevzal, čo vyplynulo

priamo z obsahu písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy v záverečnej časti (č.l. 66). Skutočnosť, podľa
ktorej v zmysle výsledkov vykonaného dokazovania výsluchom svedka D. a svedka R. sa predmetný
vysokozdvižný vozík nachádzal kontinuálne v priestoroch úpadcu, bola irelevantná vo vzťahu k záveru,
že podpisom záznamu o odovzdaní a prevzatí predmetu kúpy v kúpnej zmluve došlo k riadnemu
odovzdaniu predmetu kúpy kupujúcemu, ktorý predmet kúpy riadne prevzal. Uvedené potvrdil aj svedok

Michal Račko, v nadväznosti na čo okresný súd vychádzal zo záveru, že týmto konaním zmluvné strany
predmetnej kúpnej zmluvy vyjadrili vôľu realizovať odovzdanie predmetu kúpy uvedeným spôsobom a
nie spôsobom dojednaným v článku 2 bod 1 tejto kúpnej zmluvy, teda odovzdaním tovaru v areáli firmy
SEMT MOTOR, s.r.o., na ul. Čsl. armády 3/1697, Martin. Vychádzajúc z uvedených záverov okresný
súd skonštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov tvrdených žalovaným žalobca

nenadobudol vlastnícke právo k predmetnému vysokozdvižnému vozíku. Žalobca bol teda oprávnený
prenajať úpadcovi vysokozdvižný vozík, čo učinil Nájomnou zmluvou č. 1006/2010 zo dňa 10.6.2010,
ktorá je v spisovom vyhotovení na č.l. 73. Vo vzťahu k námietkam žalovaného ohľadom neplatnosti
právneho úkonu tejto nájomnej zmluvy z dôvodu označenia zmluvných strán v záhlaví tejto zmluvy a z
dôvodu nepreukázania oprávnenia Ing. Jozefa Baťalu na konanie za žalobcu pri jej uzatvorení, odkázal

okresnýsúdnazáveryuvedenévovzťahukuKúpnejzmluveč.10ZKP00005zodňa9.6.2010,odktorých
niet dôvodu sa odchýliť ani pri hodnotení uvedenej obrany žalovaného smerujúcej voči právnemu úkonu
Zmluvy o nájme 1006/2010 zo dňa 10.6.2010 medzi žalobcom a úpadcom.

Skutočnosť, že úpadca v relevantnej dobe, teda od 10.6.2010 do 31.12.2010 vysokozdvižný vozík

reálne užíval, vyplynula z vykonaného dokazovania výsluchom svedkov D. a R., ako i z výsluchu
svedka H.. Vo väzbe na to vzniklo žalobcovi za uvedené obdobie právo na zaplatenie ceny plnenia v
dohodnutej výške 1.200 Eur bez DPH, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 410008 v sume 1.428 Eur. Úpadca
túto faktúru žalobcovi nezaplatil, a teda pohľadávka žalobcu z titulu neuhradenej faktúry č. 410008
vo výške 1.428 Eur predstavovala pohľadávku žalobcu voči úpadcovi, vo vzťahu ku ktorej okresný

súd, ako vyplynulo z výroku rozsudku, určil právny dôvod, výšku a vymáhateľnosť. Výrok rozsudku
spĺňal požiadavku materiálnej vykonateľnosti, ako i požiadavku vyplývajúcu z úpravy podľa § 32 ods.
6 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorej sa veriteľ popretej pohľadávky môže žalobou o určenie popretej
pohľadávky domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. Vo vzťahu ku navrhovanému určeniu poradiaa určeniu, že pohľadávka žalobcu vznikla z titulu zmluvy o prenájme (posledná veta navrhovaného
petitu výroku rozsudku podľa podania žalobcu z 19.4.2012 - č.l. 7 spisu), rozhodol okresný súd o
zamietnutí žaloby. Poradie prihlásenej pohľadávky popreté nebolo, a preto vo vzťahoch k určeniu

poradia pohľadávky nebol žalobca procesné legitimovaný. Na samostatnom určovacom výroku, podľa
ktorého pohľadávka žalobcu vznikla zo Zmluvy o prenájme č. 1006/2010, nebol žalobcom preukázaný
naliehavý právny záujem v zmysle úpravy podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Identifikácia právneho dôvodu
predmetnej pohľadávky prostredníctvom označenia čísla faktúry je vymedzenie, ktoré zabezpečuje
materiálnu vykonateľnosť uvedenej časti výroku rozsudku. Okresný súd pri svojom závere vychádzal

z toho, že svedecké výpovede svedkov Michala Račku, I. D. a U. R., vzhľadom na zákonné poučenie,
ktoré im bolo dané podľa § 126 O.s.p., sú hodnoverné. Námietky žalovaného ohľadom nedostatočnej
hodnovernosti svedeckej výpovede svedka Michala Račku, I. D. a U. R. zostali výlučne v rovine
nepreukázaného tvrdenia, ktoré len účelovo spochybňuje výpovede týchto svedkov, čo okresný súd
konštatoval predovšetkým vzhľadom na zdôraznené poučenie svedkov podľa § 126 O.s.p.. Výpoveď
svedka Michala Račku svojim obsahom korešponduje predloženým listinným dôkazom, a to vyjadreniu

subjektu HATEC spol. s r.o. podľa č.l. 24, listinnému dôkazu podľa č.l. 25, na ktorom sa nachádza
faktúra vystavená medzi HATEC spol. s r.o. a subjektom „SAM-ROL", ako i obsahu listinného dôkazu
- kúpnej zmluve 10ZKP00005. Výpovede svedkov D. a R. zhodne (teda vzájomne si korešpondujúc)
potvrdili skutočnosť užívania vysokozdvižného vozíka úpadcom v relevantnom období v priestoroch
úpadcu, kde sa vysokozdvižný vozík kontinuálne nachádzal. Naopak výpoveď svedka N. H. nebola

okresným súdom hodnotená ako dôkaz, ktorý by priniesol v rámci dokazovania v tejto veci informácie
relevantné pre meritórne rozhodnutie. Vzhľadom na obsah svedeckej výpovede, keď svedok opakovane
opravoval svoje vyjadrenia, okresný súd hodnotil túto svedeckú výpoveď ako všeobecnú, s nízkou
mierou presvedčivosti, a teda i relevancie vo vzťahu k záverom okresného súdu. Námietky žalovaného
smerujúce vo vzťahu k právnemu úkonu Zmluvy o prenájme 002/2011 medzi FERROFON s.r.o.,

Martin a úpadcom zo dňa 3.1.2011 hodnotil okresný súd vzhľadom k obsahu tohto právneho úkonu
účinného od 1.1.2011, teda po uplynutí obdobia relevantného v tejto veci ako námietky, ktoré nemajú
skutkovú väzbu s prejednávanou vecou, a teda sú irelevantné. Predloženie listinných dôkazov, ktoré
sú súčasťou prílohovej obálky spisu na č.l. 153, teda záznamov o prácach a technických prehliadkach
vysokozdvižného vozíka a záznamov o dennej prevádzke vysokozdvižného vozíka nebolo súladné so

zásadami označovania dôkazov účastníkmi incidenčného konania v zmysle § 118a O.s.p., z ktorého
dôvodu okresný súd na tieto listinné dôkazy neprihliadal. Zo strany žalovaného nebolo preukázané
naplnenie predpokladu podľa § 118a ods. 2 veta za bodkočiarkou O.s.p. vo vzťahu k týmto
listinným dôkazom. Uvedené okresný súd uviedol i s ohľadom na vyjadrenie sa žalobcu v priebehu tohto
konania, v rámci ktorého žalobca nespochybňoval skutočnosť, že sa predmetný vysokozdvižný vozík

kontinuálne nachádzal v priestoroch úpadcu.

O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Žalobca v zamietavej
časti bol neúspešný len nepatrne, a preto mal právo na plnú náhradu trov súdneho konania. Okresný súd
nezistil vznik trov konania na strane žalobcu, keďže žalobca učinil návrh na rozhodnutie o náhrade trov

konania, preto o trovách prvostupňového konania bolo rozhodnuté tak, že okresný súd mu ich náhradu
nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a v závislom výroku o trovách
prvostupňového konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Nesúhlasil so závermi okresného

súdu, pretože mal za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže
prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
došlo aj k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, za ktorej situácie sú dané odvolacie dôvody
v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h), ust. 205 ods. 2. písm. d)
a f) O.s.p.. Žalovaný poukázal na ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý upravuje základné

náležitosti prihlášky, medzi ktoré patrí aj obligatórna náležitosť uvedenia meny, v ktorej sa prihlásená
pohľadávka uplatňuje. Žalovaný poukázal na komentár autora Milana Ďuricu pod názvom Konkurzné
právo na Slovensku a v Európskej únii, podľa ktorého súčasťou sumy uplatnenej pohľadávky je aj
uvedenie príslušnej meny, pričom je právne irelevantné, že požiadavka meny (v eurách, alebo inej meny)
je uvedená v ust. § 29 ods. 5, pretože táto požiadavka sa vzťahuje k náležitostiam prihlášky uvedenej v

§ 29 ods. 2, teda k uplatnenej sume. Bez uvedenia meny je prihláška nepreskúmateľná a pohľadávky by
nebolo možné v konkurze uspokojiť. Zákon č. 7/2005 Z.z. v spojení s vyhláškou č. 665/2005 Z.z. ukladá
povinnosť uviesť sumu pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo. Na identifikáciu prihlásenej
pohľadávky je nevyhnutné, aby pohľadávka bola špecifikovaná takým spôsobom, aby nemohla byťzameniteľná a aby jednoznačne identifikovala, čo je predmetom prihlášky. Za takúto identifikáciu možno
považovať len takú identifikáciu pohľadávky, ktorá nevyhnutne musí obsahovať aj menu peňažného
záväzku. Rozhodujúcim bol podľa názoru žalovaného text prihlášky pohľadávky uvedený v kolónke č.

27 a č. 33. Doklady, ktoré sú v prihláške pripojené ako jej prílohy, nemôžu údaje v prihláške dopĺňať
alebo nahrádzať. Zákon č. 7/2005 Z.z. v § 29 ods. 6 ustanovuje povinnosť pripojiť k prihláške listiny
preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Zákon preto vychádza z priority údajov uvedených v prihláške
pohľadávky s tým, že listiny, ktoré sú k nej pripojené, už tie skutočnosti, ktoré sú v prihláške uvedené,
len preukazujú. Ak mena peňažného záväzku v kolónke č. 27 a č. 33 prihlášky uvedená nie je, tak

ju prílohy ani nemôžu preukazovať, resp. dopĺňať, či odstraňovať iné nedostatky údajov uvedených
v prihláške. Žalovaný sa preto nestotožnil so záverom okresného súdu, že uvedenie meny v Eur, v
kolónke 26 prihlášky pohľadávky je dostatočné v zmysle dikcie príslušných ustanovení zákona č. 7/2005
Z.z.. Z obsahu prihlášky pohľadávky bolo zrejmé, že kolónka číslo 26 prihlášky a údaje v nej uvedené
označujú iba právny dôvod vzniku pohľadávky, nie sumu uplatnenej pohľadávky, ktorá má byť vyjadrená
v kolónke č. 27 označenej ako „Istina" a v kolónke č. 33 označenej ako „celková suma". Žalovaný na

predmetnú prihlášku, ktorá mala nedostatok neuvedenia meny v kolónke „istina" a v kolónke „celková
suma", nemusel vôbec prihliadať.

Žalovaný namietal aj skutočnosť, že prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadal s námietkou preklúzie
a premlčania práva žalobcu domáhať sa požadovaného určenia, a to s poukazom na tú skutočnosť, že

žalobca svojím podaním „upresnil" znenie žalobného petitu tak, že navrhol, aby súd určil, že pohľadávka
žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzného konania na majetok úpadcu T.M.W. s.r.o., Pribinova 6,
Martin, IČO: 31 647 456 na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3K 8/2011 vo výške 1.428 Eur, ktorá
vznikla z titulu Zmluvy o prenájme č. 1006/2010, je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,
výšky a poradia uvedených v prihláške pohľadávky zo dňa 9.8.2011. Zároveň navrhol, aby okresný súd

určil, že pohľadávka vznikla zo záväzku z titulu zmluvy o prenájme č. 002/2011 zo dňa 03.01.2011.
Žalovaný bol toho názoru, že ak takéto podanie žalobcu sa uskutočnilo na výzvu okresného súdu,
tak malo byť kvalifikované ako zmena žalobného návrhu podľa ust. § 95 O.s.p. a o takejto zmene
malo byť rozhodnuté uznesením o pripustení zmeny žalobného návrhu. Prvostupňový súd tým, že sa
dôsledne nezaoberal námietkou premlčania a preklúzie nároku žalobcu vo vzťahu k tejto skutočnosti

a „upresňujúce" podanie žalobcu neposudzoval ako zmenu žalobného návrhu, zaťažil podľa názoru
žalovaného konanie okrem iných aj vadou v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Nemožno sa
stotožniť s názorom prvostupňového súdu o tom, že „upresnenie žalobcu" neobsahuje žiadne nové
a podstatné skutočnosti oproti žalobnému návrhu, keďže porovnaním žalobného petitu tak, ako je
formulovaný v žalobe zo dňa 13.10.2011 a tak, ako je formulovaný v podaní „upresnenie" je zrejmé, že

bez zmeny petitu podaním žalobcu by nebolo možné pôvodnému petitu vyhovieť. Žalovaný má za to,
že prvostupňový súd vzhľadom na prísnu formálnosť konkurzného práva a uplynutie hmotnoprávnej,
prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie pohľadávky, nemal uznesením vyzývať žalobcu na
doplnenie žaloby. Týmto postupom okresného súdu bol podľa názoru žalovaného vážne narušený
základný princíp O.s.p., a to princíp rovnosti účastníkov konania. Okresný súd sa podľa názoru

žalovaného nevysporiadal s námietkami ohľadom neplatnosti titulu, z ktorého žalobca vyvodzoval
existenciu pohľadávky z dôvodu súčasnej existencie viacerých generálnych plnomocenstiev, ktoré mal
udeliťštatutárnyorgánžalobcuIng.JozefoviBaťalovi.Prvostupňovýsúdsastotožnilsvysvetlením,ktoré
vo svojej výpovedi uviedol pán Súkup aj keď jeho výpoveď nedala presvedčivú odpoveď na relevantné
otázky vo vzťahu k platnosti zmluvy nájme č. 002/2011 zo dňa 03.01.2011. Žalovaný sa nestotožnil s

názorom okresného súdu, že neboli naplnené podmienky uvedené v ust. § 118 ods. 2 O.s.p. vo vzťahu k
dokladom,ktoréžalovanýpredložilnaostatnompojednávanívtejtoveci,pretožežalovanýdoklady,ktoré
predložil (servisná knižka, záznamy o oprave a údržbe vysokozdvižného vozíka), označil v súlade s ust.
§ 118 O.s.p. do skončenia prvého pojednávania vo veci. Žalovaný mal za to, že napadnutým rozsudkom
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia

je neoddeliteľnou súčasťou základného práva na spravodlivý súdny proces, resp. ústavného práva na
súdnu a inú právnu ochranu. Jeho nerešpektovaním dochádza - okrem iného - k tomu, že účastníkovi
konania je znemožnené účinne sa brániť proti dotknutému súdnemu rozhodnutiu, pretože nemôže
(proti)argumentovať vo vzťahu ku konkrétnym východiskám, úvahám a záverom konajúceho súdu.
Uvedené vo svojich dôsledkoch znamená odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Žalovaný

mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zmätočné, t.j. nepreskúmateľné a z uvedeného
dôvodu nie je v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudokokresnéhosúduvnapadnutejčastizmeniltak,žežalobabudezamietnutá,alternatívne,abybol
v dotknutých výrokoch rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšiekonanie s priznaním náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania žalovanému. Pre prípad, že
by sa odvolací súd stotožnil právnym názorom prvostupňového súdu, žalovaný žiadal, aby Krajský súd
v Žiline pripustil voči napadnutému rozsudku dovolanie, na zodpovedanie nasledovných otázok:

1/ stačí v zmysle ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. menu sumy prihlásenej pohľadávky uviesť v kolónke č.
26 tlačiva prihlášky pohľadávky, alebo je na jednoznačnú identifikáciu pohľadávky nevyhnutné uvedenie
meny sumy prihlásenej pohľadávky aj v kolónke č. 27 a 33 tlačiva prihlášky pohľadávky,
2/ ako má postupovať správca konkurznej podstaty úpadcu, ak veriteľ v prihláške pohľadávky do
konkurzného konania neuvedie menu sumy prihlásenej pohľadávky.

Pripustenie dovolania na zodpovedanie vyššie uvedených otázok žalovaný žiadal aj z toho dôvodu, že
na zodpovedanie týchto otázok neexistuje jednoznačné stanovisko akademickej obce ani judikatúra.
Súčasne si žalovaný uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 81,46 Eur.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Nesúhlasil s argumentáciou
žalovaného, keďže v ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. sa ani len slovo „mena" v texte nenachádza.

Rovnako pokyny na vyplňovanie prihlášky pohľadávky, vyhláška č. 665/2005 Z.z., menu pri žiadnej
kolónke nevyžadujú. A práve príloha č. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z.z. presne a podrobne vymedzuje
obsah prihlášky a každého údaja v nej uvedeného. Obsahuje podrobné inštrukcie na jej vyplnenie v
súlade s § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. a pri každom povinnom údaji je zvýrazneným písmom uvedené,
že pri jeho neuvedení, sa na prihlášku nebude prihliadať, poprípade že správca je povinný prihlášku

poprieť. Údaj meny sa pri žiadnej kolónke neuvádza, a zároveň príloha nikde nespája neuvedenie meny
s nepriaznivým dôsledkom pre veriteľa, či už popretie alebo neprihliadnutie. Pri svojej argumentácii
žalovaný vyberá z kontextu prihlášky len niektoré kolónky a neberie prihlášku ako jeden syntetický
celok, inak by nemohol argumentovať, že aj napriek tomu, že mena je uvedená v kolónke 26, „nevie", v
akej mene je prihláška pohľadávky uplatnená. Žalovaný vo svojom odvolaní opakovane namieta podľa

jeho názoru preklúziu práva žalobcu domáhať sa požadovaného určenia, v dôsledku upresnenia petitu
žaloby žalobcom na výzvu súdu, ktorý žalovaný považuje za zmenu žalobného návrhu. V tejto súvislosti
žalobca uviedol, že okresný súd správne vyhodnotil túto námietku žalovaného. Na druhej strane je
stanovisko žalovaného prekvapujúce, keďže on sám - JUDr. Plichta v odvolaní proti zamietavému
uzneseniu Okresného súdu Žilina voči jeho žalobnému návrhu vo veci sp. zn. 11 Cbi 39/2011, v ktorom

nesprávne označil protistranu sporu, sa domáhal poučovacej povinnosti súdu voči nemu ako žalobcovi
(nakoľko nie je advokát, len právnik) a dovolával sa tiež možnosti na základe výzvy okresného súdu
odstrániť vadu podania. Odvolací Krajský súd Žilina mu v konaní sp. zn. 14CoKR/5/2012 vo veci
odstránenia vady vyhovel nasledovne: ...„Krajský súd zvýraznil, že pokiaľ procesný úkon účastníka
konania obsahuje zjavnú nesprávnosť, ktorej odstránenie nevyžaduje značnú procesnú aktivitu súdu, je

súdpovinnýdaťúčastníkovimožnosťtútonesprávnosťnapraviťďalšímprocesnýmúkonom.Opakbybol
ničím neodôvodnený formalistický prístup, ktorý by bol v rozpore s princípom materiálnej spravodlivosti
reprezentovanej čl. I Ústavy Slovenskej republiky a ust. § 1 a § 117 ods. 1 O.s.p., a tým aj v rozpore
s čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky". V danom prípade by tiež došlo k preklúzii jeho práv,
pretože predmetnú odporovaciu žalobu podal v posledný deň lehoty na odporovanie právnym úkonom.

Žalobca mal za to, že k preklúzii nedošlo a túto skutočnosť bolo potrebné vyhodnotiť v súlade aj
s týmto rozhodnutím Krajského súdu v Žiline. Žalovaný argumentuje a vykladá zákon tak, že si to
prispôsobuje svojim potrebám. Žalobca nesúhlasil s pripustením dovolania proti rozsudku okresného
súdu, keďže sa nejedná o otázky zásadného právneho významu. Okrem toho sám žalovaný sa vo
väčšine prípadov vysporiadal s touto otázkou, keď 40 prihlášok pohľadávok bez uvedenia meny uznal.

Dôkaz bol predložený na pojednávaní pred okresným súdom dňa 1.2.2013. V ostatných prípadoch ide
o účelové konanie a robenie obštrukcií zo strany správcu len voči niektorým veriteľom a ide o konanie v
rozporesozákladnýmiprincípmikonkurznéhokonania-čonajskôruspokojiťveriteľovaukončiťkonkurz.
Správca, ktorý na základe takýchto „formálnych nedostatkov" vyvolá nápad 60 incidenčných sporov v
jednom konkurze na jeden okresný súd a z toho väčšinu prehrá alebo pohľadávky dodatočne uzná, tak

zbytočne zaťažuje súd a buď to robí účelovo alebo je nekompetentný. V súvislosti s trovami súdneho
konania žalobca poukázal na prevažujúci názor v judikatúre, podľa ktorého pri rozhodovaní o trovách
incidenčného konania by bolo vhodné aplikovať ustanovenie § 150 O.s.p. a nepriznať účastníkovi
konania, ktorý bol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania. Takýto postup vyplýva aj z ust.
§ 100 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca bol toho názoru, že v incidenčnom konaní by

trovy konania nemali byť priznané. Ak by bol odvolací súd iného názoru, žalobca namietal priznanie trov
právneho zastúpenia správcu konkurznej podstaty advokátom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na
zákon č. 8/2005 Z.z., podľa ktorého je funkcia správcu v zásade neprenosná a nezastupiteľná a ak je
správca zapísaný do zoznamu správcov, musí mať príslušné odborné právne a ekonomické vedomostia schopnosti na riadny výkon správcovskej činnosti. Výkon správcovskej činnosti predpokladá aj účasť
správcu v incidenčných konaniach v pozícii účastníka konania. Pokiaľ je správca konkurznej podstaty
odborne spôsobilý na spísanie súpisu majetku a zaradenie pohľadávok do súpisu konkurznej podstaty,

je v zásade aj odborne spôsobilý na vedenie takýchto konaní v pozícii žalovaného. Pri tejto argumentácii
žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25CoKR 16/2008. Žalobca
bol toho presvedčenia, že trovy právneho zastúpenia správcu konkurznej podstaty nie sú v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p. účelne vynaložené trovy konania a okresný súd by ich nemal priznať. Pokiaľ by správca
konkurznej podstaty argumentoval nutnosťou odovzdať tieto veci advokátovi z dôvodu veľkého počtu

sporov, predovšetkým incidenčných, bolo podľa jeho názoru potrebné uviesť, že sa jedná o konania,
ktoré sám vyvolal a umelo naťahuje, bez predkladania akýchkoľvek dôkazov, len s argumentáciou
typu „namietam pravosť a správnosť predložených listín". Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu
v napadnutých výrokoch I. a III., t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách
prvostupňového konania potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu vo výroku,
ktorým bolo žalobe vyhovené a v závislom výroku o trovách prvostupňového konania, potvrdený ako v
týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté

hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoKR/31/2013-209 zo dňa 04.03.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku

účastníkomkonaniaprostredníctvomichzástupcovstým,žepodľaust.§156ods.1,3O.s.p.bolomiesto
ačasverejnéhovyhláseniarozsudkuoznámenénaúradnejtabulikrajskéhosúduvlehotenajmenej5dní
pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 01.04.2014 a na internetovej
stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu
rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Primárne krajský súd uvádza, že pri posudzovaní rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch v
spojení s odvolacími dôvodmi žalovaného, obsiahnutými v písomnom podaní zo dňa 22.08.2013, bolo

nevyhnutné prihliadať k ust. § 118a ods. 1 O.s.p., podľa ktorého aj v danom spore vyvolanom alebo
súvisiacom s konkurzom boli účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť
dôkazynapreukázaniesvojichtvrdenínajneskôrdoskončeniaprvéhopojednávania;toneplatí,akneboli
splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2 O.s.p.).
Z obsahu spisu a postupu okresného súdu bolo zrejmé, že prvé nariadené pojednávanie na termín

20.11.2012, bolo bez prejednania veci odročené na termín 01.02.2013, v rámci ktorého boli účastníci
podľa obsahu predvolania na termín dňa 01.02.2013 poučení aj v zmysle ust. § 118a O.s.p., t.j. že
účastníci boli povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania, pretože na neskôr predložené a označené
skutočnosti a dôkazy už súd neprihliada okrem dôvodov, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má
byť spochybnená vierohodnosť vykonania dôkazných prostriedkov. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní
konanom dňa 01.02.2013 nebolo preukázané, že by žalovaný do skončenia tohto prvého pojednávania
označil dôkazy, ktoré tvoria súčasť prílohovej obálky (č.l. 153 spisu), a to záznamy o dennej prevádzke,
záznamy o opravách a technických prehliadkach vysokozdvižného vozíka. Ak žalobca neuviedol a

nepreukázal žiaden dôvod zákonnej výnimky, vyplývajúci z ust. § 118a ods. 2 O.s.p., pre ktorý by sa malo
na tieto dôkazy označené a predložené neskôr prihliadať, tak potom správne postupoval okresný súd, ak
za rešpektovania ust. § 118a O.s.p. nemohol tieto dôkazy vziať do úvahy. V tomto smere nebolo zistené,
že by došlo k vadnosti postupu okresným súdom, keď dôkazy nachádzajúce sa v prílohovej obálke na
č.l. 153 spisu, ako dôkazy žalovaného, sú založené až po druhom pojednávaní konanom pred okresným

súdom dňa 3.5.2013, ktorému predchádzalo prvé pojednávanie dňa 01.02.2013. Naviac, ak okresný súd
k týmto dôkazom žalovaného, ktoré sa nachádzajú v prílohovej obálke na č.l. 153 spisu, neprihliadal,
tak si to nevyžadoval ani zistený skutkový stav, keďže týmito dôkazmi žalovaný chcel preukázať, kde
sa nachádzal predmetný vysokozdvižný vozík, a to v rozhodnej dobe u úpadcu, ktorú skutočnosťumiestnenia tohto vysokozdvižného vozíka u úpadcu žalobca nepopieral, resp. nespochybňoval (č.l.
160 spisu). Podľa názoru krajského súdu tak nevykonanie týchto dôkazov nielenže nebolo možné za
rešpektovania ust. § 118a O.s.p., ale ani potrebné pre riadne zistenie skutkového stavu veci a pre

rozhodnutie okresným súdom. Okresný súd svoj postup v tomto smere riadne zdôvodnil.

Krajský súd konštatuje, že nebol relevantný ani odvolací dôvod žalovaného, že by rozhodnutie
okresného súdu v napadnutých výrokoch v spojení s odôvodnením viažucim sa k týmto výrokom bolo
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd po oboznámení

sa s napadnutým rozhodnutím okresného súdu konštatuje, že toto spĺňa všetky náležitosti vyplývajúce
z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keďže okresný súd uviedol, čoho sa žalobca domáhal, z akých dôvodov, aké
boli argumenty žalovaného, jasne a zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z ktorých dôkazov vykonaných pred okresným súdom vychádzal ako z hodnoverných, a akými úvahami
sa riadil s tým, že vec tak skutkovo, ako aj právne vyhodnotil riadnym spôsobom. Pokiaľ rozhodnutie
okresného súdu malo všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., tak

následne mal aj krajský súd spôsobilý predmet posudzovania a preskúmavania. To, že napadnuté
rozhodnutiejeriadnymspôsobomodôvodnené,vyplývaajzjudikatúrytakNSSR,akoajÚstavnéhosúdu
SR, podľa ktorej odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo účastníka konania na spravodlivý proces (m.m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Ani judikatúra ESĽP

nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníkov konania.
Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom
vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci
podstatné a právne významné. Okresný súd takýmto spôsobom postupoval a podľa názoru krajského

súdu predmetné rozhodnutie uvedené atribúty spĺňa.

Takisto krajský súd nevyhodnotil ako právne relevantnú námietku žalovaného, uvedenú v odvolaní
žalovaného o preklúzii alebo premlčaní nároku žalobcu. Krajský súd sa oboznámil so žalobou doručenou
osobne na Okresný súd v Žiline dňa 13.10.2011, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka

žalobcu uplatnená v prihláške pohľadávky zo dňa 01.08.2011 do konkurzného konania na majetok
úpadcu T.M.W. s.r.o., Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456, na Okresnom súde Žilina pod
sp. zn. 3K 8/2011 vo výške 1.428,00 Eur je určená čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a
poradia tak, ako to bolo uvedené v prihláške pohľadávky žalobcu zo dňa 09.08.2011. V žalobe žalobca
označil faktúru č. 410008. Po doručení tejto žaloby okresný súd uznesením č.k. 19Cbi 27/2011-5 zo dňa

20.2.2012 vyzval žalobcu, aby v lehote 15-tich dní od doručenia rozhodnutia opravil a doplnil žalobu
zo dňa 11.10.2011 spôsobom, ktorý uviedol okresný súd v odôvodnení tohto rozhodnutia. Okresný súd
uviedol, že žalobu, vzhľadom k tomu, že ide o incidenčnú žalobu, v zmysle ust. § 32 ods. 6 zákona č.
7/2005 Z.z v znení účinnom do 31.12.2011 je potrebné upraviť v súlade s týmto zákonným ustanovením,
keďže absentuje vymedzenie rozsahu určenia popretého práva tejto pohľadávky. Žalobca v podaní zo

dňa 19.04.2012, doručenom osobne Okresnému súdu v Žiline dňa 25.04.2012, v zmysle uznesenia
Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 27/2011-5 zo dňa 20.2.2012 upravil petit žaloby tak, že sa domáhal
určenia, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzného konania na majetok úpadcu
T.M.W. s.r.o., Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456 na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3K
8/2011 vo výške 1.428,00 Eur, ktorá vznikla z titulu neuhradenej faktúry č. 410008 a Zmluvy o prenájme

č. 1006/2010, je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia, uvedených v
prihláške pohľadávky zo dňa 09.08.2011, ako aj, že súd určuje, že pohľadávka vznikla zo záväzku z
titulu neuhradenej faktúry č. 410008 a Zmluvy o prenájme č. 1006/2010.

Krajský súd uvádza, že nešlo tu o zmenu návrhu na začatie konania, ale len o upresnenie žalobného

petitu,apokiaľžalobcaopravuadoplnenievykonalnazákladevýzvyokresnéhosúdu,taknepochybnetu
boli určujúce účinky začatia konania, ktoré vyvolala pôvodne podaná žaloba žalobcu zo dňa 11.10.2011,
osobne doručená na Okresný súd v Žiline dňa 13.10.2011. Pokiaľ nešlo o zmenu žaloby, tak ako to
vyplýva z ust. § 95 ods. 1, 2 O.s.p., pretože žalobca vykonal len doplnenie žaloby zo dňa 11.10.2011,
osobne doručenej na Okresný súd v Žiline dňa 13.10.2011 a okresný súd o jeho žalobe - pôvodne

podanej v doplnenom znení „konal", tak pre zachovanie práva žalobcu bolo nevyhnutné vychádzať zo
žaloby doručenej na okresný súd dňa 13.10.2011, kedy okresný súd správne skonštatoval, že žalobca
uplatnil svoj nárok v lehote. Nedošlo k zmeškaniu lehoty, t.j. išlo o včas podanú žalobu, ktorá po doplnení,
podaním žalobcu zo dňa 19.04.2012, sa stala úplnou. Krajský súd zdôrazňuje, že pokiaľ v danej vecinešlo o zmenu žaloby, doplnením podania žalobcu zo dňa 19.04.2012, tak bolo nevyhnutné konštatovať,
že žalobca podal žalobu na Okresný súd v Žiline dňa 13.10.2011 s účinkami zachovania procesných aj
hmotno-právnych lehôt, ako to vecne správne uzavrel aj okresný súd, keď posledným dňom lehoty na

popieranie pohľadávok bol dátum 14.09.2011 a posledným dňom lehoty na podanie incidenčnej žaloby
bol deň 14.10.2011. Pri doručení žaloby v tejto veci na okresný súd dňa 13.10.2011, bolo potrebné
skonštatovať včasnosť podanej žaloby žalobcom.

Kúplnostijepotrebnéuviesť,žeajokresnýsúdsvojimpostupom,atouznesenímč.k.19Cbi27/2011-5zo

dňa 20.2.2012 mal za to, že je len potrebné opraviť žalobu žalobcu zo dňa 11.10.2011, keďže žalobcom
sformulovaný petit v podanej žalobe zo dňa 11.10.2011 bol nepresný, ktorá situácia nie je zmenou
žaloby podľa ust. § 95 ods. 1, 2 O.s.p.. Krajský súd zvýrazňuje, že procesná situácia zodpovedala len
upresneniu pôvodne žalobcom sformulovaného žalobného petitu v podanej žalobe zo dňa 11.10.2011, a
nejednalo sa o zmenu žaloby podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p.. Preto upresnenie zo dňa 19.4.2012 viažuce
sa k pôvodne podanej žalobe nemohlo so sebou niesť dôsledok nedodržania lehoty na podanie žaloby

žalobcom. Už v zmysle ustálenej súdnej praxe je zrejmé, čo možno považovať za zmenu žaloby podľa
ust. § 95 ods. 1 O.s.p., a to pokiaľ žalobca oproti pôvodnej žalobe požaduje viac, tzv. rozšírenie žaloby,
alebo požaduje kvalitatívne, aj kvantitatívne odlišný nárok od pôvodne uplatneného žalobného nároku,
prípadne namiesto vydania veci alebo určujúceho výroku žiada peňažné plnenia a naopak. Predsa
žalobca pri precizovaní žalobného petitu tak, aby tento zodpovedal zákonnej úprave, neuvádzal iné

skutkové okolnosti, než z ktorých odvodzoval žalobou zo dňa 11.10.2011 uplatnený nárok na určenie
pohľadávky. V danej veci bola postupom okresného súdu zabezpečená len úprava žalobného petitu a
jeho precizovanie, ktoré v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť ako zmenu žaloby (§ 32 ods. 6 zákona
č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011).

Ak je potrebné, aby žaloba bola opravená, alebo doplnená o určité náležitosti a súd vyzve na opravu
takejto žaloby, tak súdne konanie sa začína s účinkami zachovania procesných a hmotno-právnych
lehôt doručením žaloby na okresný súd, v danom prípade jej podaním osobne dňa 13.10.2011, a preto
nemohla byť dôvodná námietka žalovaného o premlčaní alebo preklúzii uplatneného nároku žalobcom.
Je aj ústavne legitímne uplatňovaná požiadavka, že pri úkonoch účastníkov treba rešpektovať základné

právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Všeobecný súd musí vykladať a
používať ustanovenia O.s.p. v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a
používanímjednotlivýchustanoveníObčianskehosúdnehoporiadkunemožnoobmedziťzákladnéprávo
na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že má
poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.). Občianske súdne konanie sa
musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a má slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie
(§ 3 O.s.p.). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania
nemá oporu v zákone a vedie k popretiu základného významu pre ochranu zákonnosti a súčasne nie je
v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.

Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. je potrebné uviesť taký sumár
skutočností, aby z podaného návrhu na začatie konania, resp. zo žaloby bolo zrejmé, čoho sa žalobca
domáha. Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa žalobca domáha, nemožno
vykladať tak, že by žalobca bol povinný urobiť návrh znenia výroku, ktorý sudca len prevezme do výroku

rozsudku. Ustanovenie § 79 ods. 1 druhá veta O.s.p. žalobcovi neukladá formulovať návrh rozsudku, ale
ibato,abyznávrhunazačatiekonaniabolozrejmé,čohosažalobcadomáha.Stačíurčiteazrozumiteľne
označiť spôsob určenia právneho vzťahu, právo alebo povinnosť, ktorá má byť rozhodnutím súdu
uložená. Občiansky súdny poriadok v spojení so zákonom č. 7/2005 Z.z. žalobcovi neukladá formulovať
návrh rozsudku, ale iba to, aby zo žaloby sa dalo zistiť, čoho sa žalobca domáha. Až súd rozhoduje

o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 8/2005). Pokiaľ
však okresný súd v súvislosti so sformulovaným žalobným petitom žalobcom v podanej žalobe zo dňa
11.10.2011 postupoval uznesením č.k. 19Cbi 27/2011-5 zo dňa 20.2.2012 tak, že vyzval žalobcu na
opravu (úpravu) žalobného petitu (v konečnom dôsledku jeho precizovanie), tak takýmto postupom
nezasiahol do práv účastníkov súdneho konania, keďže zo samotnej žaloby žalobcu bolo zrejmé, čoho

sa žalobca domáhal, a to určenia pohľadávky, ktorá bola popretá zo strany správcu úpadcu. Krajský súd
konštatuje,ženedošlokvadekonaniavpostupeokresnýmsúdom,pokiaľbolžalobcavyzvanýnaopravu
žalobného petitu, vzhľadom k vyššie uvedenému, a nebol ani porušený základný princíp občianskeho
súdneho poriadku, na ktorý poukazoval žalovaný, a to princíp rovnosti účastníkov konania, pretožepostupom okresného súdu bol zabezpečený spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v
sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje
záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti

ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva teda v
tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré
uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z
procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné
ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Táto

zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces", pre účastníkov súdneho konania bola naplnená, ako
aj rovnosť účastníkov v súdnom konaní vyjadrená ust. § 18 O.s.p., keďže to potvrdil spôsob vedenia
konania, ako aj priebeh dokazovania. Nebol preto relevantný odvolací dôvod žalovaného, že postupom
okresného súdu pri precizovaní žalobného petitu malo podľa obrany žalovaného dôjsť k porušeniu
princípu rovnosti účastníkov konania.

Krajský súd vyhodnotil vyššie uvedené procesné odvolacie dôvody žalovaného za neopodstatnené,
ktoré sa týkali postupu okresného súdu pri oprave žalobného petitu žalobcom, postupu v zmysle ust. §
118a O.s.p. a námietky nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu v zmysle
ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

Vdruhomštádiusakrajskýsúdzaoberalodvolacímidôvodmižalovaného,uplatnenýmivhmotno-právnej
rovine. Žalovaný namietal, že prihláška pohľadávky žalobcu, ktorá sa nachádza na č.l. 26 - 27 spisu,
nespĺňa náležitosti prihlášky podľa zákona č. 7/2005 Z.z., keďže v prihláške nebola uvedená príslušná
mena v kolónke č. 27. Túto námietku vyhodnotil okresný súd za nedôvodnú.

Z ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. (v znení k dátumu 31.12.2011) vyplýva, že prihláška musí byť
podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada.
Základnými náležitosťami prihlášky sú meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa,
meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie
uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty, suma pohľadávky, dátum, podpis. Pre zabezpečenú

pohľadávku sa v prihláške uvedie aj druh, poradie a právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva. V
prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky.
Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca
prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu
Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene,

ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a
nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. K prihláške sa pripoja listiny
preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Ak sa prihlasuje nepeňažná pohľadávka, musí byť pripojený
znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada. Veriteľ,
ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, je

povinný uviesť zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky, ako
aj pripojiť listiny preukazujúce, že zástupca poverenie na doručovanie písomnosti prijal, inak sa budú
písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.

Krajský súd má za to, že predmetná prihláška, ktorá sa nachádza na č.l. 26 - 27 spisu, spĺňa náležitosti

v zmysle ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. aj bez uvedenia meny v kolónke č. 27, pretože mena vyplýva
z kolónky č. 26, kde je uvedený ako právny dôvod vzniku pohľadávky - „neuhradená faktúra č. 410008
na sumu 1.428,00 Eur" a vedľa toho v kolónke č. 27 - „Istina 1.428,00". Mena prihlásenej pohľadávky
vyplýva aj z priloženej faktúry na č.l. 28 spisu, a to č. 410008. Krajský súd vzhľadom k ust. § 29 ods. 5
v spojení s ust. § 29 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. má za to, že ak nie je uvedená mena, predpokladá

sa, že pohľadávka sa uplatňuje v eurách, resp. je vyjadrená v eurách. Pokiaľ by sa absencia meny v
kolónke č. 27 vyhodnotila ako nedostatok náležitosti prihlášky, išlo by o prílišný formalizmus, ktorý nie
je ani v rámci konkurzného konania v takomto smere žiaduci. Tak z prihlášky, ako aj doložených listín
bolo zrejmé, že pohľadávka sa uplatňuje v eurách, a nie v inej mene.

Krajský súd je názoru, že prílišný formalizmus nemôže byť uplatňovaný ani v rámci konkurzného
konania a prihlášku v danej sporovej veci bolo potrebné posúdiť z hľadiska jej obsahu, t.j. či sa jedná
o riadnu prihlášku pohľadávky veriteľa - žalobcu. Z prihlášky žalobcu bolo zrejmé, že bola podaná na
predpísanom tlačive a v obligatórnej časti podľa ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. spĺňala náležitostis vyjadrením pohľadávky, ktorá sa uplatňuje. Krajský súd uvádza, že okresný súd posúdil prihlášku
žalobcu v súlade s racionálnou argumentáciou, ako aj v zhode s požiadavkou ústavne súladného
výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR).

Nebol preto relevantný odvolací dôvod žalovaného v tom, že prihláška nemala vyjadrenú menu. Bolo
namieste na túto prihlášku prihliadať, keďže spĺňala obligatórne náležitosti vyžadované ust. § 29 ods. 1
zákona č. 7/2005 Z.z.. Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení
základného práva, v danom prípade práva vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. V takomto
prípade je potrebné použiť taký komplexný výklad, ktorý by toto právo neporušoval, ale garantoval.

K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že prihláška pohľadávky, pokiaľ v kolónke č. 27 „Istina 1.428,00"
neobsahuje uvedenie meny, by sa nemalo na túto prihlášku pohľadávky prihliadať, krajský súd uvádza,
že takáto obrana žalovaného je v rozpore s účelom zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý sleduje uspokojenie
veriteľov dlžníka - úpadcu. Pre tento postup zákonná úprava, t.j. zákon č. 7/2005 Z.z. vyžaduje
prihlásenie pohľadávok veriteľmi podľa zákonom ustanovených pravidiel, pričom platí základné pravidlo,

podľaktoréhozvýťažkuzískanéhospeňaženímkonkurznejpodstatymôžubyťuspokojeníibatíveritelia,
ktorí prihlásili svoju pohľadávku. Znamená to, že veriteľ, ktorý síce je hmotno-právne veriteľom úpadcu,
avšak svoju pohľadávku neprihlási, nemôže byť v konkurze uspokojený. Vo vzťahu k odvolaciemu
dôvodu žalovaného, že v kolónke prihlášky pohľadávky pod č. 27 - Istina nie je uvedená mena, je
potrebné poukázať na to, že expressis verbis požiadavka uvedenia meny nevyplýva ani z vyhlášky

č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tlačivá na podávanie prihlášok tvoria prílohu
vyhlášky č. 665/2005 Z.z. a použitie správneho tlačiva je zásadné, pretože v opačnom prípade sa
nepovažuje za prihlášku a v konkurze sa na takéto podanie nemôže prihliadať. V spôsobe postupu
vyplnenia prihlášky pohľadávky pri kolónkach č. 27 až č. 31 sa vyžaduje len uvedenie sumy pohľadávky,

samostatne v časti „Istina", v časti „úroky", v časti „úroky z omeškania", v časti „poplatok z omeškania"
a v časti „náklady spojené s uplatnením pohľadávky". Ani pri úprave spôsobu vyplňovania prihlášky
sa neuvádza požiadavka meny, ale len uvedenie sumy pohľadávky. V kontexte aj s vyššie uvedeným
zhodnotením krajským súdom preto absencia meny pri kolónke č. 27 prihlášky pohľadávky nebola
vyhodnotená s právnym dopadom, že by nebolo možné na takúto prihlášku pohľadávky prihliadať, a tým

nebol vyhodnotený ako relevantný ani odvolací dôvod žalovaného. K úplnosti krajský súd uvádza, že
obligatórne náležitosti prihlášky vyplývajú z ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., medzi ktorými nie je
uvedená mena pohľadávky uplatnenej prihláškou.

V spôsobe hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom takisto krajský súd nezistil relevantnosť

odvolacieho dôvodu žalovaného. Okresný súd postupoval v súlade s ust. § 132 O.s.p., keď dôkazy
hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Vždy je
hodnotenie dôkazov v zmysle ust. § 132 O.s.p. na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko,
čo vyšlo za konania najavo. V hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný. Znamená to, že

žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu - ktorému
dôkaznému prostriedku. V hodnotiacej činnosti je obmedzený iba vnútorným presvedčením, pričom
hodnotiaci záver v rozhodnutí stručne a jasne zdôvodní tak, ako to uskutočnil aj okresný súd v dôvodoch
svojho rozhodnutia. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí
z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Súd
pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom
má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Skutkovým zhodnoteniam a záverom vykonaným

okresným súdom predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania
a stavu dokazovania v jeho rámci, a preto ani v tomto smere krajský súd nezistil vecnú nesprávnosť
postupu okresného súdu, naopak, okresný súd dôsledne aplikoval ust. § 132 O.s.p..

Aj v rovine hodnotenia svedeckých výpovedí nebolo zistené, že by okresný súd nedôsledne aplikoval

vierohodnosť svedeckých výpovedí s prihliadnutím k tomu, aký bol spôsob reprodukcie skutočností
zisťovaných z výpovedí svedkov, ich správanie sa pri výpovedi, t.j. presvedčivosť, istota, plynulosť
výpovede a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov, t.j. do akej miery bol dôkaz
výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporoval, prípadne, či sa vzájomne dopĺňali.Celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených
(preukazovaných) skutočností. Okresný súd mal dostatočne zistený skutkový stav veci, na základe
ktorého správne rozhodol.

Z rozhodnutia okresného súdu bola zrejmá pravosť a pravdivosť generálnych plných mocí, ktorú mal
prvostupňový súd preukázanú tak z výpovedí svedkov, ako aj z originálov týchto listín. Pri svojom závere
okresný súd nevychádzal len z výpovede Súkupa, tak ako to namietal žalovaný, ale aj zo samotného
obsahu predložených originálov listín a výpovede Jozefa Baťalu. Okresný súd vysvetlil, z akého dôvodu

považoval námietky žalovaného vo vzťahu k Zmluve o prenájme č. 002/2011 zo dňa 03.01.2011 za
irelevantné (č.l. 104 spisu). Je potrebné zdôrazniť a stotožniť sa s názorom okresného súdu, že zmluva
zo dňa 03.01.2011 bola mimo relevantného obdobia v danej veci od 10.06.2010 do 31.12.2010, ako
vyúčtovaného nájomného vysokozdvižného vozíka ERGOS 25D v zmysle faktúry č. 410008 na sumu
1.428 Eur, t.j. že vo vzťahu k pohľadávke žalobcu a námietke žalovaného k Zmluve o prenájme zo dňa
03.01.2011 nebola daná skutková väzba.

Krajský súd sa stotožňuje s vecne správnymi zisteniami okresným súdom, že žalobca preukázal
vlastnícke právo k vysokozdvižnému vozíku ERGOS 25D na základe Kúpnej zmluvy č. 10ZKP00005
zo dňa 09.06.2010 (č.l. 65, 66 spisu) v spojení s obsahom svedeckej výpovede svedka Michala
Račku, keď žalobca nadobudol vlastnícke právo od subjektu HATEC spol. s.r.o.. Následne Zmluvou o

prenájme č. 1006/2010 zo dňa 10.6.2010 bol uzavretý medzi žalobcom a úpadcom nájomný vzťah, a
to dňom 10.06.2010 do 31.12.2010, za ktoré obdobie od 10.06.2010 do 31.12.2010 žalobca vyúčtoval
pohľadávku nájmu vo výške 1.428 Eur.

Krajský súd sa za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým

zhodnotením vykonaným okresným súdom, výsledkom ktorého bola vecne správna konštatácia o
preukázaní, že v relevantnej dobe, t.j. od 10.06.2010 do 31.12.2010 úpadca užíval vysokozdvižný vozík,
a preto žalobcovi za uvedené obdobie vzniklo právo na zaplatenie pohľadávky nájmu vyúčtovanej
faktúrou č. 410008 v sume 1.428 Eur. Z uvedeného bolo nevyhnutné žalobe o určenie, že žalobca je voči
úpadcovi veriteľom pohľadávky vo výške 1.428 Eur z titulu neuhradenej faktúry č. 410008 uplatnenej

prihláškou pod poradovým číslom 1 v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K 8/2011,
keďžetátopohľadávkajevymáhateľná,vyhovieť.Akokresnýsúdtakýmtospôsobompostupovalavtejto
časti žalovanému nároku vyhovel, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené
v spojení aj so závislým výrokom o trovách prvostupňového konania, ktorý výrok osobitne odvolaním
žalobcu, ktorému nebola priznaná náhrada trov konania, nebol napadnutý.

Krajský súd k návrhu žalovaného na pripustenie dovolania uvádza, že nezistil dôvod pre tento
mimoriadny opravný prostriedok, keďže v danej veci išlo len o vyhodnotenie skutkového stavu a jeho
právne posúdenie. V tejto sporovej právnej veci nebola riešená zásadnosť právneho významu, keďže
bola zhodnocovaná okolnosť, či prihláška žalobcu je prihláškou v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z., na

ktorú sa prihliada, t.j. či obsahuje obligatórne náležitosti. Krajský súd v zhode s názorom okresného
súdu po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že v prihláške žalobcu bola uvedená mena v eurách pri
pohľadávke žalobcu 1.428, a to v kolónke č. 26, ktorá je oproti kolónke č. 27, a tým nebolo možné prijať
argumentáciu žalovaného, že pri pohľadávke vyjadrenej žalobcom v prihláške nebola uvedená mena.
Pohľadávka v prihláške žalobcu bola jednoznačne identifikovaná, a preto pokiaľ došlo len k právnemu

posúdeniu zisteného skutkového stavu a nebola riešená otázka zásadného právneho významu, tak
nebolo namieste ani vyhovieť návrhu žalovaného na pripustenie dovolania podľa ust. § 238 ods. 3 O.s.p..

Krajský súd v súvislosti so svojim postupom primerane poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 348/08, podľa ktorého ...„zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva

povinnosť odvolacieho súdu vyhovieť požiadavke účastníka konania na pripustenie mimoriadneho
opravného prostriedku proti jeho rozhodnutiu z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu. Posúdenie prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku z uvedeného
dôvodu je na úvahe odvolacieho súdu, pričom táto úvaha nemusí byť zdôvodnená, pretože podľa
požiadavky § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa

navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolopresvedčivé". Krajský súd uvádza, že v konečnom dôsledku išlo o právne posúdenie zhodnoteného
skutkového stavu, t.j. jednotlivé skutkové otázky boli právne vyhodnotené.

Vsúvislostisdovolanímakomimoriadnehoopravnéhoprostriedkukrajskýsúdpoukazujenarozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 51/2011 zo dňa 29. februára 2012, podľa ktorého ...„procesná
možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania ani v tomto rámci nesmie viesť k prenášaniu
ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací a odvolací súd sa musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na

všetky právne závery, ktoré zaujal v rámci rozhodnutia".

K podaniu žalovaného zo dňa 31.03.2014 sa k úplnosti veci krajským súdom uvádza, že toto podanie
muselo byť posudzované podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého odvolací súd je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný v spojení s ust. § 205 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Je

nepochybné, že ak žalovaný podaním zo dňa 31.03.2014 napádal rozsudok súdu prvého stupňa o ďalšie
(odvolacie) dôvody, tak na ne práve z titulu dôslednej aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení
nemohol krajský súd prihliadať, pretože boli uplatnené po uplynutí odvolacej lehoty. Krajský súd mal
z obsahu podaného odvolania žalovaným zo dňa 22.08.2013, uskutočneného v zákonnej odvolacej
lehote nepochybne zistené, že žalovaný nenamietal zastúpenie žalobcu splnomocneným zástupcom

Ing. Jozefom Baťalom cez ust. § 27 ods. 1, 3 O.s.p.. Z uvedeného procesného stavu, preto po uplynutí
zákonnej odvolacej lehoty nemohol byť tento (odvolací) dôvod žalovaného akceptovaný.

V druhom rade krajský súd poukazuje na ust. § 212 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého na vady konania pred
súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ak by aj podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. c) O.s.p. sa malo
jednať o vadu konania, čo však krajský súd ako vadu konania nehodnotí, tak táto vzhľadom k vyššie
uvedeným zhodnoteniam krajským súdom nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V neposlednom rade zastúpenie je na ochranu práv toho účastníka, u ktorého dochádza k zastúpeniu,

preto námietka žalovaným o zastúpení žalobcu splnomocneným zástupcom nie je na ujmu práv
žalovaného, a tým sa jej ani nemôže dovolávať. V podstate ust. § 27 ods. 3 O.s.p. vo vymenovaných
druhoch sporu nepripúšťa zastúpenie ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony
z titulu, že tieto spory si charakterovo vyžadujú profesionalitu zastúpenia, t.j. osobou oprávnenou
na vykonávanie právnych služieb, čo však opätovne ide do sféry ochrany práv žalobcu, ako takto

zastúpeného účastníka a nie do záujmu práv žalovaného. Tento názor krajského súdu je podložený aj
dôvodovou správou k zákonu č. 335/2012 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 01.01.2013 prijala aj zmena
Občianskeho súdneho poriadku, v rámci ktorej bol § 27 doplnený o ods. 3 práve z dôvodu obmedzenia
nekvalifikovaného právneho zastúpenia pred súdom v občianskom súdnom konaní v odôvodnených
prípadoch, aby sa tak vylúčila prieťahovosť v konaní v dôsledku nie správne vedeného laického

zastúpenia. Z tohto hľadiska podľa názoru krajského súdu ani nemohlo dôjsť k vade konania, keďže
žalobca ako účastník konania mal procesnú spôsobilosť a pred súdom konal nielen splnomocneným
zástupcom,aleajštatutárnymorgánom.Bolitakzachovanévšetkyprocesnéprávanaobidvochstranách
sporu. Ani z tejto roviny námietka žalovaného nebola relevantná, krajský súd na ňu neprihliadal a
nedotkla sa vecnej správnosti postupu a konania okresného súdu.

O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý v písomnom vyjadrení k
odvolaniu zo dňa 20.9.2013 neuskutočnil návrh na priznanie trov tohto odvolacieho konania ako jednej z
kumulatívnych podmienok vyplývajúcich z ust. § 151 ods. 1 O.s.p. pre ich náhradu (1/ podanie návrhu,

2/ ich vyčíslenie v zákonom stanovenej lehote), preto žalobcovi ako úspešnému účastníkovi odvolacieho
konania náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.