Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Viera Dubovinská
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/119/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217530
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217530.7
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 5,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalobný návrh z a m i e t a.
Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde návrhy, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady
škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v
exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom,
že tunajší súd v exekučných konaniach:
-zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
-rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP),
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).
Uznesením č. 2C/119/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012 tunajší
súd spojil, poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie konania vedené na
návrh žalobcu pod sp. zn. 2C 119/2012, 2C 274/2012, 2C 319/2012, 2C 323/2012, 2C 332/2012, 2C
257/2012, 2C 316/2012, 2C 256/2012, 2C 202/2012, 2C 252/2012, 2C 203/2012, 2C 216/2012, 2C
150/2012, 2C 327/2012, 2C 176/2012, 2C 197/2012, 2C 209/2012, 2C 214/2012, 2C 191/2012, 2C
230/2012, 2C 139/2012, 2C 168/2012, 2C 243/2012, 2C 161/2012, s tým, že konanie je ďalej vedené
pod sp. zn. 2C/119/2012.V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal
tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca
v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo
záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá
má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.
Žalobca v priebehu konania zadal objednávku na spracovanie znaleckého posudku na vyčíslenie výšky
vzniknutej škody, v dôsledku skutočností v žalobe opísaných, za ktoré zodpovedá žalovaná. Znalecký
posudok č. 1/2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave.
V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia
a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu
takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.
V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou voveci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,
aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.
V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci
exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo
v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.
V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca
uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadostí o informáciu o stave konania" nie
je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že
dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.
K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť „nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.
K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu.
K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.
K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu
súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal
svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.
K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na
to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy.
K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nárokuna náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.
Žalovaná sa písomne vyjadrila k znaleckému posudku č. 1/2014 vypracovaného Znaleckým ústavom
Ekonomickej univerzity v Bratislave. Považuje znalecký posudok za nedôveryhodný, zavádzajúci a
nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu a navrhla súdu naň neprihliadať
z nasledovných dôvodov. Znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky - mimosúdneho
zadania žalobcu, bez akéhokoľvek vyjadrenia, súčinnosti a participácie žalovanej. Znalecký posudok
je výrazne jednostranný, vychádzalo sa zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých
zadávateľom. Podklady boli kontrolované len po formálnej stránke. Vecná stránka obsiahnutá v
ekonomických a účtovných výstupoch je garantovaná poskytovateľom informácií. Žalovanej, ale i
súdu z úradnej činnosti je známe, že zadávateľ i v samotnej žalobe, na podklade ktorej bolo začaté
predmetné konanie, uvádza nesprávne údaje či už ohľadom dĺžky lehoty, v ktorej mal súd rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. o návrhu na zmenu
súdneho exekútora. Žalovanej nie je zrejme, ako mohol znalecký ústav vysloviť záver, že v konaniach
exekučných okresných súdov došlo k nesprávnemu úradnému postupu a to konkrétne tvrdeniami:
„...súdy neskoro rozhodli...“. „Uvedené čiastky si spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. uplatňuje na každú
podanú žalobu, ktorej sa týkal nesprávny úradný postup.“ Znalecký ústav bol oslovený o vypracovanie
znaleckého posudku, ktorého predmetom by bolo objektívne stanovenie majetkovej škody, ktorá vznikla
spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. v súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Žalovaná zdôraznila, že
predmetomposudkunebolourčiť,čivkonkrétnomkonanídošlo,resp.nedošlokpochybeniuexekučného
okresného súdu, nakoľko takáto otázka je predmetom dokazovania v samotnom súdnom konaní.
Napriek tomu znalecký ústav skonštatoval, že k nesprávnemu úradnému postupu súdu došlo, bez
bližšieho odôvodnenia. V ďalšom žalovaná poukázala na to, že pre úspešné priznanie nároku na
náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné
kumulatívne naplniť v ňom zakotvených predpokladov a to nesprávny úradný postup okresného súdu,
vznik a existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom okresného súdu
a vznikom škody. Má za to, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, nie
je možné, s prihliadnutím na vyššie uvedené, nárok žalobcu priznať, a to ani za predpokladu, že by
súd mal z obsahu posudku za preukázané, že k vzniku škody došlo. Naviac úradný postup súdu,
ktorý je žalobcom namietaný, nie je v jednotlivých konaniach identický, a preto žalobca mal pristúpiť k
vypracovaniu znaleckého posudku na každý prípad jednotlivo. Žalovaná spochybňuje skutočnosť, že k
zvýšeniu mzdových nákladov reálne došlo, že k zvýšeniu počtu zamestnancov došlo výlučne z dôvodu
namietaného postupu exekučného súdu, nakoľko uvedenú skutočnosť posudok žiadnym relevantným
spôsobom nepreukazuje.
Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.
Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci určené na deň 15.5.2014 nedostavili. U oboch mal súd
doručeniepredvolaniariadnepreukázané,lehotanaprípravunapojednávaniebolauúčastníkovkonania
zachovaná. Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila, nežiadala o odročenie termínu
pojednávania. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, podal návrh na prerušenie konania.
Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní
prihliadol na obsah spisu a listinné dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.
Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného
a exekučnými titulmi v oboznámených exekučných veciach boli rozhodcovské rozsudky Stáleho
rozhodcovského súdu. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol súdnym
exekútorom predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a v niektorých prípadoch aj Zmluva
o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorých podkladov bolo vo všetkých prípadoch
zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené skutočnosti t.j. obsah listín, s ktorými sa súdoboznámil, ale aj jednotlivé rozhodnutia nachádzajúce sa v nižšie uvedených exekučných spisov musia
byť známe aj žalobcovi, keďže pokiaľ sa týka úverových zmlúv bol jednou zo zmluvných strán, pokiaľ sa
týka rozhodcovských rozsudkov, bol účastníkom týchto konaní a napokon bol aj účastníkom exekučných
konaní a teda všetky rozhodnutia exekučného súdu boli doručované žalobcovi prostredníctvom jeho
právneho zástupcu v týchto exekučných konaniach.
Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/927/2009-10 (pripojeného k spisu 2C 119/2012), zo dňa
10.2.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.6.2010 bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu
doručená dňa 14.12.2009. Dňa 22.1.2010 bol súdny exekútor vyzvaný na predloženie úverovej zmluvy a
všeobecnýchobchodnýchpodmienok.Súdnyexekútorlistomzodňa28.1.2010,doručenýsúdu8.2.2010
oznámil, že požadované doklady nepredloží.
Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému, Q. F., pre vymoženie 389,94 eur s príslušenstvom a to na podklade
exekučnéhotitulu-rozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdusp.zn.SR07760/09zodňa5.10.2009,ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2009 a vykonateľnosť dňa 22.10.2009. Oprávnený proti uvedenému
uzneseniu podal odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2CoE/209/2010-20, zo dňa
30.4.2010 bolo odvolanie odmietnuté. Uznesením zo dňa 22.7.2010 bolo exekučné konanie zastavené
a nadobudlo právoplatnosť dňa 26.7.2010. čo do 1. výroku a čo do 2. výroku dňa 11.8.2010.
Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/612/2009-12 (pripojeného k sp. zn. 2C 274/2012), zo dňa
28.1.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.7.2010, bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu
doručená dňa 25.9.2009. Dňa 1.10.2009 bol súdny exekútor vyzvaný na predloženie úverovej zmluvy
a všeobecných obchodných podmienok. List bol odstúpený oprávnenému dňa 8.10.2009. Oprávnený
listom zo dňa 13.11.2009 žiadal informáciu o stave konania. Napriek urgenciám zmluva o úvere nebola
predložená.
Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, P. T., pre vymoženie 611,24,- eur s príslušenstvom a to na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02706/09, zo dňa 1.6.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 29.6.2009 a vykonateľnosť dňa 2.7.2009. Oprávnený proti uvedenému
uzneseniu podal odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4CoE/142/2010-22, zo dňa
31.5.2010 bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Uznesením zo dňa 26.8.2010 bolo exekučné
konanie zastavené a právoplatnosť nadobudlo dňa 31.8.2010.
Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/669/2010- 9 (pripojeného k sp. zn. 2C 319/2012) zo dňa
22.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2010, bolo zistené, že súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu
doručená dňa 7.10.2010.
Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, Y. L.. pre vymoženie 462 eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 23310/09, zo dňa 27.1.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 15.2.2010 a vykonateľnosť dňa 18.2.2010. Oprávnený proti uvedenému uzneseniu
podal odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 31.1.2011 bolo odvolacie konanie
zastavené z dôvodu, že podaním zo dňa 19.1.2011, podpísaným zaručeným elektronickým podpisom,
oprávnený vzal podané odvolanie celkom späť. Uznesením zo dňa 29.3.2011 bolo exekučné konanie
zastavené a nadobudlo právoplatnosť dňa 1.4.2011.
Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/421/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 323/2012) bolo zistené, že dňa
25.6.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému, P. D., pre vymoženie 966,62 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00954/09, zo dňa 19.5.2009.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu
súdu dňa 24.7.2009. Súd dňa 18.8.2009 si vyžiadal od súdneho exekútora predloženie Zmluvy o úvere
uzavretej medzi účastníkmi exekučného konania a všeobecných obchodných podmienok. Výzva bola
odstúpená oprávnenému listom zo dňa 26.8.2009. Oprávnený žiadal listom zo dňa 13.11.2009 súd o
podanie informácie o stave konania. Oprávnený zmluvu o úvere nedoručil.Tunajší súd následne uznesením zo dňa 27.1.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo
podané odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č. 4CoE/140/2010-22, zo dňa 31.5.2010
uznesenie tunajšieho súdu potvrdil. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 26.8.2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.9.2010.
Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/13/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 332/2012) bolo zistené, že dňa
11.12.2008 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, P. T., pre vymoženie 608,78 eur (18.340.- Sk) s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu SR 07483/08 zo dňa 12.9.2008. Žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa
9.1.2009. Súd uznesením zo dňa 13.1.2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti
trov právneho zastúpenia oprávneného v exekúcii vo výške 32,07 eur zamietol. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.2.2009. Následne bolo vydané poverenie číslo: 5810 047058, zo dňa 14.1.2009.
Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/3/2010 (pripojeného k sp. zn. 2C 257/2012) bolo zistené, že dňa
10.12.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, Y. F., pre vymoženie 762,07 eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 19631/09, zo dňa 9.11.2009. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 4.1.2010.
Súd dňa 22.1.2010 si vyžiadal od súdneho exekútora predloženie Zmluvy o úvere uzavretej medzi
účastníkmi exekučného konania a všeobecných obchodných podmienok. Súdny exekútor listom zo dňa
28.1.2010 konajúcemu súdu oznámil, že žiadané podklady nepredloží.
Súd uznesením zo dňa 10.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo podané odvolanie.
Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č. 4CoE/207/2010-20, zo dňa 10.6.2010 uznesenie tunajšieho
súdu potvrdil. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 22.7.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.7.2010.
Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/598/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 316/2012) bolo zistené, že
dňa 5.8.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému, U. X., pre vymoženie 835,14 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03989/09, zo dňa 3.6.2009.
Súd listom zo dňa 1.10.2009 žiadal súdneho exekútora o zaslanie úverovej zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok. Súdny exekútor listom zo dňa 8.10.2009 odstúpil žiadosť oprávnenému, ktorý
listom zo dňa 13.11.2009 žiadal súd o informáciu o stave konania. Na opakovanú výzvu konajúcemu
súdu žiadané podklady nepredložil.
Súd uznesením zo dňa 28.1.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo podané odvolanie.
Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č. 2CoE/138/2010-22, zo dňa 30.3.2010 uznesenie tunajšieho
súdu potvrdil. Exekučné konanie bolo zastavené.
Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/2/2010 (pripojeného k sp. zn. 2C 256/2012) bolo zistené, že dňa
8.12.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, B. O., pre vymoženie 650,58 eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 15797/09, zo dňa 30.10.2009. Súd listom
zo dňa 22.1.2010 žiadal súdneho exekútora o zaslanie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných
podmienok, ktorý listom zo dňa 28.1.2010 oznámil, že požadované doklady nepredloží.
Tunajší súd následne uznesením zo dňa 10.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo podané
odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č. 3CoE/205/2010-20, zo dňa 25.6.2010 uznesenie
tunajšieho súdu potvrdil. Uznesením zo dňa 12.8.2010 súd exekučné konanie zastavil a uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa19.8.2010.
Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/8/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 202/2012) bolo zistené, že dňa
12.12.2008 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, A. O., pre vymoženie 1293,90 eur (38.980.- Sk) s príslušenstvom na
podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08925/08, zo dňa26.9.2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
tunajšiemu súdu dňa 9.1.2009.
Súd uznesením zo dňa 13.1.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.2.2009 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v exekúcii vo výške 47
eur zamietol. Dňa 14.1.2009 bolo vydané poverenie č. 5810 047053. Súd uznesením zo dňa 2.3.2009
exekučné konanie v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v exekúcii vo výške 47 eur zastavil.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.3.2009.
Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/287/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 252/2012) bolo zistené, že dňa
27.4.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávnenéhoprotipovinnej,Q.W.,prevymoženie187,90eurspríslušenstvomnapodkladeexekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12702/08, zo dňa 9.12.2008. Žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 25.5.2009.
Súd prípisom zo dňa 27.5.2009 žiadal oprávneného na predloženie úverovej zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok. Opakovane urgoval predloženie dokladov dňa 18.6.2009. Súdny exekútor
urgoval vydanie poverenia prípisom do dňa 15.6.2009. Podklady boli súdu doručené dňa 11.9.2009.
Oprávnenýsainformovalostavekonanialistomzodňa23.9.2009.Podoplnenípožadovanýchúdajovzo
strany oprávneného dňa 30.10.2009, súd uznesením zo dňa 25.11.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 17.12.2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úrokov z omeškania zo
sumy 175,95 eur nad výšku 8,5% ročne od 27.8.2008 do zaplatenia a v časti trov exekúcie oprávneného
nad sumu 53,64 eur zamietol.
Dňa 27.1.2010 bolo vydané poverenie č. 5810 052954.
Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/532/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C 203/2012) bolo zistené, že dňa
27.5.2011 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému, O. G. - P., pre vymoženie 866,87 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 01995/11, zo dňa 7.4.2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2011 a vykonateľnosť dňa 19.5.2011. Žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 5.8.2011. Súd dňa 15.8.2011 vydal poverenie na
vykonanie exekúcie číslo: 5810 061941.
Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/659/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 216/2012) bolo zistené, že
dňa 7.9.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, G. F., pre vymoženie 758,80 eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu-rozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdusp.zn.SR03741/09,zodňa3.6.2009.Žiadosťoudelenie
poverenia bola doručená súdu dňa 7.9.2009.
Súd listom zo dňa 22.10.2009 žiadal súdneho exekútora o zaslanie úverovej zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok. Podklady predložené neboli.
Súd následne uznesením zo dňa 29.1.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo podané
odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č. 3CoE/194/2010-20, zo dňa 27.5.2010 uznesenie
tunajšieho súdu potvrdil. Uznesením zo dňa 22.7.2010 súd exekučné konanie zastavil, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.7.2010.
Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/141/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 150/2012) bolo zistené, že dňa
18.2.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému, U. S., pre vymoženie 964,64 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10750/08, zo dňa 7.11.2008.
Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 20.3.2009.
Súd listom zo dňa 23.3.2009 vyzval právneho zástupcu oprávneného oznámiť údaje k výpočtu výšky
právneho úkonu. Odpoveď doručená súdu dňa 17.4.2009.
Súd žiadal súdneho exekútora o zaslanie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok.
Oprávnený žiadal o informáciu o stave konania dňa 2.7.2009 a podal žiadosť o predlženie lehoty na
predloženie podkladov na dobu 60 dní a to listom zo dňa 4.8.2009. Požadované doklady boli doručené
súdu dňa 28.9.2009.
Súd následne uznesením zo dňa 26.11.2009 exekučné konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.12.2009.Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/322/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 327/2012) bolo zistené, že dňa
29.5.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, Y. M., pre vymoženie 408,29 eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10139/08, zo dňa 23.10.2008. Žiadosť o
udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 15.6.2009.
Súd listom zo dňa 17.6.2009 vyzval oprávneného, aby predložil úverovú zmluvu a všeobecné obchodné
podmienky. Doklady doručené súdu dňa 21.9.2009. Oprávnený podaním zo dňa 23.9.2009 žiadal
informáciu o stave konania a listom zo dňa 27.10.2009 oznámil stav platieb zo strany povinnej pred
vydaním rozhodcovského rozsudku.
Súd uznesením zo dňa 26.11.2009 exekučné konanie zastavil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
29.12.2009.
Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/523/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 176/2012) bolo zistené, u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej,
W. F., pre vymoženie 376,44 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 139009/08, zo dňa 13.5.2009. Žiadosť o udelenie poverenia bola
doručená súdu dňa 26.8.2009.
Súd uznesením zo dňa 28.1.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Oprávnený
podal odvolanie o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.10.2010 tak, že
rozhodnutie súdu 1. stupňa potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.12.2009.
Súd uznesením zo dňa 25.1.2011 exekučné konanie zastavil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
21.2.2011.
Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/596/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 197/2012) bolo zistené, že
dňa 1.8.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, Y. P., pre vymoženie 176,58 eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu-rozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdusp.zn.SR04307/09,zodňa3.6.2009.Žiadosťoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 18.9.2009.
Súd prípisom zo dňa 1.10.2009 žiadal súdneho exekútora na predloženie úverovej zmluvy a
všeobecných obchodných podmienok. Žiadosť oprávnenému bola súdnym exekútorom postúpená dňa
8.10.2009. Oprávnený sa informoval o stave konania listom zo dňa 13.11.2009.
Súd uznesením zo dňa 29.1.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.3.2010 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úrokov z omeškania nad 5% ročne zo
sumy 162,65 eur od 26.12.2008 do zaplatenia a v časti trov exekúcie oprávneného nad sumu 53,64 eur
zamietol. Súd uznesením zo dňa 10.3.2010 exekučné konanie v časti úrokov z omeškania nad 5% ročne
zo sumy 162,65 eur od 26.12.2008 do zaplatenia a v časti trov exekúcie oprávneného nad sumu 53,64
eur zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.3.2010. Dňa 29.1.2010 bolo vydané poverenie
č. 5810 052937.
Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/301/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C 209/2012) bolo zistené, že dňa
11.4.2011 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému, U. Y., pre vymoženie 666,59 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13928/10, zo dňa 26.1.2011.
Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 18.5.2011.
Súd uznesením zo dňa 27.5.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.6.2011. Uznesením zo dňa 23.6.2011 súd exekučné
konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.6.2011.
Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/590/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C 214/2012) bolo zistené, že dňa
15.7.2011 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému, Ladislavovi Tulejovi, pre vymoženie 1058,92 eur s príslušenstvom na
podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03145/11, zo dňa
12.5.2011. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 9.9.2011.
Súd uznesením zo dňa 12.9.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.10.2011. Uznesením zo dňa 25.10.2011 súd exekučné
konanie zastavil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2011.
Zexekučnéhospisusp.zn.8Er/485/2011(pripojenéhoksp.zn.2C191/2012)bolozistené,žeusúdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej,X. W., pre vymoženie 321,59 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12824/09, zo dňa 28.7.2009. Žiadosť o udelenie poverenia bola
doručená súdu dňa 21.7.2011.
Tunajší súd uznesením zo dňa 15.8.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nad
sumu 160,93 eur, nad 9,5% úrok z omeškania zo sumy 165,98 eur od 25.3.2009 do 18.3.2011, zo sumy
150,98 eur od 19.3.2011 do zaplatenia, nad trovy konania 132,14 eur, nad trovy exekúcie oprávneného
trovy exekúcie oprávneného vo výške 52,36 eur, nad poplatok za vydanie poverenia 16,50 a nad trovy
exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2011. Uznesením zo dňa 23.9.2011 súd exekučné konanie
nad sumu 160,93 eur, nad 9,5% úrok z omeškania zo sumy 165,98 eur od 25.3.2009 do 18.3.2011,
zo sumy 150,98 eur od 19.3.2011 do zaplatenia, nad trovy konania 132,14 eur, nad trovy exekúcie
oprávneného trovy exekúcie oprávneného vo výške 52,36 eur, nad poplatok za vydanie poverenia 16,50
a nad trovy exekúcie
zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2011. Poverenie bolo vydané dňa 30.11.2011.
Zexekučnéhospisusp.zn.8Er/100/2009(pripojenéhoksp.zn.2C230/2012)bolozistené,žeusúdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej,
W.Ž. F., pre vymoženie 513,94 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11149/2008, zo dňa 12.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
1.12.2008 a vykonateľnosť dňa 4.12.2008. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa
9.3.2009.
Tunajší súd uznesením zo dňa 25.10.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nad
istinu 168,62 eur, nad úrok z omeškania ročne vo výške 8,5% zo sumy 168,62 eur od 30.9.2008 do
zaplatenia, nad trovy oprávneného v exekúcii vo výške 47,44 eur zamietol. Oprávnený podal odvolanie o
ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach dňa 30.12.2010 tak, že potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.1.2011. Uznesením zo dňa 6.4.2011 súd exekučné konanie
nad istinu 168,62 eur, nad úrok z omeškania ročne vo výške 8,5% zo sumy 168,62 eur od 30.9.2008
do zaplatenia, nad trovy oprávneného v exekúcii vo výške 47,44 eur zastavil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.4.2011.
Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/162/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 139/2012) bolo zistené, že u
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného
proti povinnému, O. F., pre vymoženie 499,92 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu -
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno
8, Bratislava, zo dňa 15.10.2008, sp. zn. SR/10072/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.11.2008
a vykonateľnosť dňa 6.11.2008.
Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 6.4.2009. Súd skúmal podmienky zákonnosti
exekučného konania a zistil, že je vedené na základe exekučného titulu, ktorý je nezákonný, priznáva
plnenie zákonom nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi a naviac je nevykonateľný. Preto uznesením
zo dňa 26.11.2009 exekučné konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2009.
Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/281/2010 (pripojeného k sp. zn. 2C 168/2012) bolo zistené, že u
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti
povinnej, P. U., pre vymoženie 264 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 20203/09, zo dňa 30.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 4.1.2010 a vykonateľnosť dňa 7.1.2010. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa
26.4.2010.
Súd uznesením zo dňa 3.8.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Oprávnený
podal odvolanie o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31.1.2011 tak, že
odvolacie konanie zastavil z dôvodu, že oprávnený súdu oznámil, že podané odvolanie berie v celom
rozsahu späť a navrhuje odvolacie konanie zastaviť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.3.2011.
Uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť
dňa 25.8.2010.
Súd uznesením zo dňa 12.5.2011 exekučné konanie zastavil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
19.5.2011.Zexekučnéhospisusp.zn.8Er/978/2009(pripojenéhoksp.zn.2C243/2012)bolozistené,žeusúdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej,
T. A., pre vymoženie 1363,25 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 15678/09, zo dňa 15.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
9.11.2009 a vykonateľnosť dňa 12.11.2009. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa
28.12.2009.
Súd uznesením zo dňa 10.2.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 21.6.2010, po tom čo Krajský súd odmietol odvolanie uznesením zo dňa
31.5.2010.
Súd uznesením zo dňa 22.7.2010 exekučné konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
17.8.2010.
Z exekučného spisu sp. zn. 8Er/697/2006 (pripojeného k sp. zn. 2C/161/2012) bolo zistené, že
na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdnej exekútorky JUDr. Renáty Ďurkovej tunajší súd
vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre zaplatenie istiny vo výške 434,84 eur dňa 7.3.2007,
proti povinnému, Branislavovi Žigovi. Oprávnený požiadal o zmenu v osobe súdnej exekútorky a ako
nového exekútora žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súd
žiadosti oprávneného na zmenu exekútora vyhovel uznesením 8Er 697/2006, zo dňa 22.12.2009, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.1.2010.
Vyhoveniu žiadosti predchádzalo, že súd uznesením 8Er 697/2006, zo dňa 9.3.2007 zamietol návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia vo výške 30,70 eur (925.- Sk)
a uznesením zo dňa 19.6.2007 exekučné konanie v časti trov právneho zastúpenia vo výške 30,70 eur
zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.6.2007.
Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak
tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v
rozpore s ústavou, zákonom, medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom
prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.
Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.
Podaním zo dňa 7.5.2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol tie isté dôvody, ako v
podaní zo dňa 14.8.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach o tom, že
sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí, hodnotí ho ako nesprávne,
zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu sťažnosti na porušovanie základného
práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného
sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne
práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia uvedeného Krajského súdu v
Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.
Žalobca ako účastník využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O námietke
zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol. Krajský súd
v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov tunajšiehosúdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5NcC/52/2012 - 11, zo dňa
22.10.2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním
návrhu žalobcu nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol
v rozpore s ústavou, zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom
nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej.
Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.
Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).
Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5NcC/52/2012-11, zo dňa
22.10.2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Proti uvedenému uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach bola zo strany žalobcu podaná sťažnosť na Ústavnom súdu SR. O tejto sťažnosti
Ústavný súd SR rozhodol uznesením sp. zn. IV. ÚS 693/2013-11, zo dňa 12.12.2013 tak, že sťažnosť
žalobcu odmietol.
Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania
súdu už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, žežalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.
Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom
uplatneného nároku došlo a to v dvoch prípadoch a to sp. zn. 2C 332/2012 a 2C 202/2012 (žaloby
označené ako NP) a ostatné žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby.
V konaní sp. zn. 2C 332/2012 súd rozhodol o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 13.1.2009 a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.2.2009. Žaloba bola
podaná dňa27.9.2012.
V konaní sp. zn. 2C 202/2012 súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 13.1.2009 a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.2.2009. Žaloba bola podaná
dňa 27.9.2012.
V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 2C 119/2012, 2C 216/2012, 2C 150/2012, 2C 176/2012,
2C 209/2012, 2C 214/2012, 2C 139/2012 a 2C 168/2012 (žaloby označené žalobcom ako ISTINA RS)
žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a v konaniach vedených pôvodne pod č. 2C 274/2012, 2C 319/2012,
2C 323/2012, 2C 257/2012, 2C 316/2012, 2C 256/2012, 2C 327/2012, 2C 230/2012, 2C 243/2012
(žaloby označené žalobcom ako NZP) o nerozhodnutí o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. V daných veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť
až momentom doručenia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi v exekučných konaniach, keďže až vtedy sa žalobca mohol
dozvedieť o škode, ku ktorej malo dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora.
Z exekučných spisov pripojených k uvedeným konaniam pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté tunajším súdom ako súdom exekučným v priebehu
roku 2010 a 2011, okrem konania 8Er/141/2009 (2C/150/2012), kde exekučné konanie bolo zastavené
dňa 26.11.2009 a doručované dňa 8.12.2009 a 8Er 322/2009 (2C 327/2012), kde exekučné konanie
bolo zastavené dňa 26.11.2009 a doručené dňa 7.12.2009.
Rozhodnutia boli doručované právnemu zástupcovi oprávneného až po novembri 2009. Žalobné návrhy
boli žalobcom na tunajšom súde podané dňa 27.9.2012 t.j. vo všetkých uvedených veciach v rámci
plynutia 3-ročnej premlčacej doby.
V konaniach pôvodne vedených pod sp. zn. 2C 332/2012, 2C 202/2012, 2C 252/2012, 2C 203/2012,
2C197/2012 a 2C 191/2012 (žaloby označené žalobcom ako NP), v ktorých žalobca namietal nesprávny
úradný postup spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
súd uvádza, že v dvoch prípadoch bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané v roku 2009 a to dňa
13.1.2009 a 25.3.2009 (premlčaný nárok), v jednom prípade rozhodnutie vydané dňa 25.11.2009, jedno
v roku 2010 a v dvoch prípadoch v roku 2011 a teda o premlčaný nárok ide v konaniach 2C 332/2012
a 2C 202/2012.
V konaní sp. zn. 2C 161/2012 (žaloba označená žalobcom ako ZE), v ktorej žalobca namietal neskoré
rozhodnutie o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora, premlčacia doba začala plynúť od doručenia
rozhodnutia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora resp. od doručenia rozhodnutia o zamietnutí
tohto návrhu právnemu zástupcovi žalobcu. V uvedenej veci tunajší súd o návrhu na zmenu súdneho
exekútora rozhodol dňa 22.12.2009 a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.1.2010 a teda aj v
tomto prípade žalobný návrh bol podaný včas.
K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že
predpokladomzodpovednostištátuzaškoduvzmyslezákonač.514/2003Z.z.jesúčasnésplnenietroch
podmienokatopreukázanieexistencienezákonnéhorozhodnutiaresp.nesprávnehoúradnéhopostupu,existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.
Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,
ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.
Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a
sú vedené pod sp. zn. 2C/119/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých
žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS).
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP)
3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (NP)
4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE).
V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 2C 119/2012, 2C 216/2012, 2C 150/2012, 2C 176/2012, 2C
209/2012, 2C 214/2012, 2C 139/2012, 2C 168/2012 žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť
súdnehoexekútoraovydaniepoverenianavykonanieexekúcie(ISTINARS).Žalobcapoukázalnato,že
exekučnýsúdprirozhodovaníožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdu tým, že preskúmaval
skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez
splnenia zákonných podmienok.
Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského súdu. Vo
všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako
spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe
skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a
to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či
rozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS278/2013,sp.zn.IV.ÚS55/2011.Posudzovaniezákonnosti
rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.
Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnomkonaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť takýto
rozsudok prekážku res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie
o uplatnenom nároku a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V
konečnom dôsledku súdu je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok
zo zmeniek vystavených žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa
jedná o zmenky vystavené na zabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv uzavretých so žalobcom,
o nárokoch ktorých už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom
vedené exekučné konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v
týchto prípadoch boli prevažne zamietnuté.
Okrem toho, že exekučný súd mal nie len oprávnenie, ale aj povinnosť preskúmavať exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok súd uvádza, že v uvedených veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť
rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Nezákonným rozhodnutím je akékoľvek rozhodnutie, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom
štátu, ale aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je štát viazaný. Otázka nezákonnosti rozhodnutia
nemôže byť riešená ako predbežná otázka v konaní o náhradu škody. O nezákonnosti rozhodnutia musí
byť rozhodnuté príslušným súdom, ktorý rozhodnutie zruší alebo zmení a takéto rozhodnutie je pre
rozhodovanie v konaní o náhrade škody záväzné. Oboznámením sa s exekučnými spismi, pripojenými
k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu ako súdu
exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo
vyššie uvedených veciach nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený
v niektorých z uvedených exekučných konaní ani nevyužil svoje právo na podanie riadnych resp.
mimoriadnych opravných prostriedkov.
Odvolanie bolo žalobcom ako oprávneným podané len v konaní sp. zn. 8Er/669/2010 (2C 319/2012)
a 8Er 281/2010 (2C 168/2012), ktoré bolo následne oprávneným vzaté späť a odvolací súd odvolacie
konanie zastavil. Odvolanie podal žalobca aj vo veci vedenej pod sp. zn. 8Er/927/2009 (2C 119/2012) a
8Er 978/2009, ktoré boli odvolacím súdom ako oneskorene podané odmietnuté a v konaniach vedených
pod sp. zn. 8Er 612/2009 (2C 274/2012), 8Er 421/2009 (2C 233/2012), 8Er 3/2010 (2C 257/2012), 8Er
598/2009 (2C 316/2012), 8Er 2/2010 (2C 256/2012), 8Er 659/2009 (2C 216/2012), 8Er 523/2009 (2C
176/2012), 8Er 100/2009 (2C 230/2012) pričom v týchto veciach bolo rozhodnutie tunajšieho súdu o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odvolacím súdom potvrdené.
Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody a nemajetkovej
ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 2C 274/2012, 2C 319/2012, 2C 323/2012, 2C
257/2012, 2C 316/2012, 2C 256/2012, 2C 327/2012, 2C 230/2012, 2C 243/2012. Oboznámením sa s
exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané, že vo všetkých prípadoch boli
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, pričom je pravdou,
že k zamietnutiu žiadosti došlo po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia tunajšiemu súdu.
V prípade exekučného konania sp. zn. 8Er/612/2009 (2C 274/2012) žiadosť súdneho exekútora bola
podaná dňa 25.9.2009, rozhodnuté bolo dňa 28.1.2010, v konaní sp. zn. 8Er/669/2010 (2C 319/2012)
žiadosť podaná dňa 7.10.2010, rozhodnuté bolo dňa 22.10.2010. V konaní sp. zn. 8Er/421/2009 (2C
323/2012) žiadosť bola podaná dňa 24.7.2009, rozhodnuté bolo dňa 27.1.2010.
V exekučnom konaní sp. zn. 8Er/3/2010 (2C 257/2012) žiadosť o udelenie poverenia bola doručená dňa
4.1.2010, rozhodnuté bolo dňa 10.2.2010, v exekučnom konaní sp. zn. 8Er/598/2009 (2C 316/2012)
žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 18.9.2009, rozhodnuté bolo dňa 28.1.2010, v
konaní sp. zn. 8Er/2/2010 (2C 256/2012) žiadosť doručená dňa 4.1.2010, rozhodnuté dňa 10.2.2010,
v konaní sp. zn. 8Er /322/2009 (2C 327/2012) žiadosť doručená dňa 15.6.2009, rozhodnuté dňa
26.11.2009, v konaní sp. zn. 8Er /100/2009 (2C 230/2012) žiadosť doručená dňa 9.3.2009, rozhodnuté
dňa 25.10.2010, v konaní sp. zn. 8Er/978/2009 (2C 243/2012) žiadosť doručená dňa 28.12.2009,
rozhodnuté dňa 10.2.2010.
Vo všetkých uvedených exekučných konaniach však súdom po podaní žiadosti o udelenie poverenia
boli žiadané správy resp. podklady od oprávneného, ktoré museli byť súdom aj urgované a ktorýchvyžiadanie a posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie t.j. pre posúdenie, či v danej veci je možné vydať poverenie na
vykonanie exekúcie alebo žiadosť súdneho exekútora má byť zamietnutá. Okrem toho súd má za to,
že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v prípadoch,
kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo všetkých vyššie uvádzaných prípadoch. Súd zdôrazňuje
skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde bolo
potrebné, aby sa súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu, pred rozhodnutím zaoberal aj zmluvami o úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu
resp. zmenkami a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy, na
základe ktorých bol vydaný exekučný titul. Uvedené teda okrem ustanovení Exekučného poriadku, bolo
potrebné posúdiť aj podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/
EHS. Tu súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. I. ÚS 476/2012 v zmysle ktorého, nie
každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR.
V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo
prieťahy v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci
v nečinnosti tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul
enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o
informáciu o stave konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom
súde. Podľa oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/11 a to odpovedi na sťažnosti žalobcu na
prieťahy v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom rozsahu ako neopodstatnené. V konaní
bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených
tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu konštatované prieťahy v konaní.
V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca
a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného článku
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší
súd nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom a teda ani v exekučnom konaní.
Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie o prieťahoch,
má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny úradný postup
exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
Pokiaľ sa týka konaní vedených pôvodne pod sp. zn. 2C/332/2012, 2C 202/2012, 2C 252/2012, 2C
203/2012, 2C 197/2012 a 2C 191/2012 žalobca v týchto namietal nesprávny úradný postup exekučného
súdu spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP).
Z oboznámeného exekučného spisu sp. zn. 8Er/13/2009 (2C 332/2012) mal súd preukázané, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa
9.1.2009, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané súdom dňa 14.1.2009.
V exekučnom konaní sp. zn. 8Er/8/2009 (2C 202/2012) žiadosť o udelenie poverenia bola doručená
dňa 9.1.2009, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané súdom dňa 14.1.2009, v konaní sp.zn.
8Er/287/2010 (2C 252/2012) žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 25.5.2009, poverenie bolo
vydané dňa 27.1.2010, v exekučnom konaní sp. zn. 8Er/532/2011 (2C 203/2012) žiadosť o udelenie
poverenia bola doručená tunajšiemu súdu dňa 5.8.2011 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané
dňa 5.8.2011, v exekučnom konaní 8Er/596/2009 (2C 197/2012) žiadosť o udelenie poverenia bola
doručená súdu dňa 18.9.2009 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 29.1.2010 a v
exekučnom konaní 8Er/485/2011 (2C 191/2012) žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa
21.7.2011 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 30.11.2011.V uvedených konaniach poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané až potom, čo súd opakovane
vyzýval súdneho exekútora resp. oprávneného na predloženie listín potrebných rozhodnutiu o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V všetkých prípadoch správy boli žiadané v 15-dňovej lehote
po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a tieto boli nevyhnutné na rozhodnutie
o žiadostiachsúdnehoexekútorazaúčelomposúdeniaexekučnéhotituluvzmysle§45ods.1,2zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
V ďalšom súd poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v
exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov. Aj
v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti resp.
prieťahov pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní.
Pokiaľ sa týka sťažnosti podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010,
23.11.2010 a 25.5.2011, ako už bolo uvedené podľa oboznámených Spr. všetky sťažnosti žalobcu na
prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom boli považované za neopodstatnené.
Vo veci pôvodne vedenej pod č. pod sp. zn. 2C 161/2012, k nesprávnemu úradnému postupu
exekučného súdu malo podľa žalobcu dôjsť tým, že súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase t.j. do 30-tich dní od doručenia návrhu na zmenu
exekútora.
Z oboznámeného exekučného spisu č. 8Er/697/2006 (2C 161/2012) bolo zistené, že po podaní návrhu
na zmenu exekútora v 30-dňovej lehote, boli exekučným súdom zaslané pôvodnému exekútorovi
žiadosti na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov a predloženie exekučného spisu. Následne
po obdŕžaní exekučných spisov a vyčíslení trov exekúcie bolo o návrhoch na zmenu súdneho exekútora
rozhodnuté. V ďalšom súd taktiež poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných
prieťahov v exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie
prieťahov.
Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedenom exekučnom konaní ani
nezákonnosť rozhodnutia exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
stranyžalobcunebolapreukázanáužprvázvyššieuvedenýchpodmienok. Súdpretoprenepreukázanie
existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v
celom rozsahu zamietol.
Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy súd napriek uvedenému konštatuje, že
zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom
preukázaná, ani predloženým znaleckým posudkom č. 1/2014, ktorý súd hodnotí ako nedôveryhodný,
jednostranne spracovaný, bez súčinnosti žalovanej a jej participácie, a preto súd pri rozhodovaní na
predložený znalecký posudok neprihliadol.
Žalobca v tomto smere nepredložil žiadne listinné dôkazy, nenavrhol žiadne dokazovanie a teda v tomto
smere taktiež neuniesol dôkazné bremeno.
Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 15.5.2014 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale
trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie
len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej
lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov
konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.